Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220201832
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2220201832.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu: T.

C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.Ň. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Dunajská Streda, IČO:
00 151 866, so sídlom Agátová 7, Dunajská Streda, o náhradu škody vo výške 1.500.000,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.05.2020 domáhal náhrady škody vo výške

1.500.000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.500.000,- Eur odo dňa
18.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 16.05.2016 podala spoločnosť P., P..D..G.. žiadosť o zápis
vlastníckeho práva do príslušného katastra na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu
Skalica č.k. 1C/152/2009-223 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.04.2019 č.k.
9Co/156/2013-300. Predmetom tohto vkladu boli tieto nehnuteľnosti: a) pozemky parcely registra „C“,

parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16916 m2; parcelné číslo
XXXX/X, druh pozemku - ostatné plochy o výmere 5019 m2; parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 489 m2; parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 43 m2; parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1495 m2; parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 285 m2, b) stavby so súpisným číslom XXX na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh stavby:
1, popis stavby: čistiaca stanica; so súpisným číslom XXX na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh

stavby: 1, popis stavby: dielňa; so súpisným číslom XXX na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh
stavby: 1, popis stavby: kotolňa; so súpisným číslom XXX na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh
stavby: 1, popis stavby: administratívna budova, zapísané v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva
číslo XX, pre okres: R. P., obec: R. P., katastrálne územie: R. P., na Okresnom úrade R. P., katastrálnom
odbore. Podľa dostupných informácií žalobcu zo strany vtedajšieho správcu konkurznej podstaty, sa
správca konkurznej podstaty až dodatočne dozvedel od žalovaného, a to z katastrálneho odboru,
oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam z listu s názvom Oznámenie zo dňa 25.05.2016 o tom, že bol

vykonaný zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. XX. Spoločnosť P., P..D..G.. podala žalobu na
vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 10Cbi/16/2008, ale žaloba o vylúčenie veci nemôže v žiadnom prípade nahradiť určovaciu žalobu.
Výrok rozhodnutia Okresného súdu Skalica č.k. 1C/152/2009-223 v spojení s rozhodnutím Krajskéhosúdu v Trnave č.k. 9Co/156/2013-300 znie: Súd žalobu zamieta. Ak z takto formulovaného výroku
odvodzuje účastník konania, resp. strana sporu svoje vlastnícke právo, tak potom každý ďalší účastník
v obdobných konaniach by mohol žiadať Okresný úrad, katastrálny odbor o zápis vlastníckeho práva,

čím by bol porušený princíp právnej istoty tak, ako tomu došlo aj v tomto prípade. Je zrejmé, že výrok
rozsudku „Súd žalobu zamieta“ a „Potvrdzuje rozsudok“ nemôže vyvolávať právne účinky. Žaloba bola
zamietnutá z dôvodu, že správca konkurznej podstaty ako navrhovateľ v uvedených konaniach v čase
podania žaloby nebol aktívne právne legitimovaný. Na základe uvedeného je zrejmé, že spoločnosť P.,
P..D..G.. nemohla svoje vlastnícke právo odvodzovať z rozhodnutia citovaného rozhodnutia Okresného

súduSkalicavspojenísKrajskýmsúdomvTrnaveatedažalovanýmunemalumožniťzápisvlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, nakoľko návrh na vklad bol urobený v rozpore so zákonom, bez právneho
dôvodu a navyše bez riadneho právneho titulu. Žalovaný nielenže povolil vklad vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ale navyše povolil reťazenie ďalších vkladov vlastníckych práv, nakoľko všetky ďalšie
prevody nemohli a nemôžu byť platné. Okresný úrad R. P., odbor katastrálny pochybil, keď vlastnícke
právo nielen P. P., P..D..G.., ako aj následné vlastnícke práva povolil. Žalovaný porušil právnu povinnosť,

pričom sa správca snažil vzniknutú situáciu riešiť so žalovaným, ktorý začal konanie o oprave chyby,
avšak chybu nikdy neopravil. Tým, že žalovaný nekonal, vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.500.000,-
Eur. Žiadosť o zápis vlastníckeho práva zo dňa 16.05.2016 nehnuteľnostiam bola zaslaná žalovanému
na odbor katastrálny bez toho, aby bol žalobca, resp. správca konkurznej podstaty o tom informovaný
zo strany žalovaného, nakoľko priamo zo zákona vyplýva, že iba správca môže disponovať majetkom

úpadcu a robiť právne úkony. Ďalšia kúpna zmluva bola uzatvorená iba deň po podanej žiadosti.
Žalobca mal za to, že žalovaný nemohol zapísať, resp. povoliť prevod a následne predaj predmetných
nehnuteľností, nakoľko bol urobený v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi a nikdy nebol predmetom
schôdze konkurzných veriteľov z tohto dôvodu nemôže ani existovať účinný a platný vklad vlastníckeho
práva, ktorým žalovaný cez katastrálny odbor previedol sporné nehnuteľnosti na spoločnosť P., P..D..G..,

ako aj ďalej, a preto žalovaný svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu, pričom na hrozbu škody bol
žalobca upozornený.

3. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Podnet na preskúmanie postupu Okresného
úradu R. P., katastrálny odbor pri zápise vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zo dňa

06.06.2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/156/2013 zo dňa 29.04.2014, ftc. podacieho
lístka, návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti zo dňa 17.05.2016, upovedomenie Okresného úradu
R. P. zo dňa 08.06.2016, návrh na opravu údajov z katastra nehnuteľností podľa ustanovenia § 59
katastrálneho zákona s upozornením na predvídateľnosť škody ktorá bola nezákonným rozhodnutím
katastra spôsobená zo dňa 31.05.2016, oznámenie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny

odbor zo dňa 25.05.2016.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 23.12.2021 uviedol, že zo žaloby je zrejmé,
že podľa žalobcu škoda, ktorej náhrady sa domáha, mala vzniknúť v súvislosti s výkonom verejnej
moci zo strany Okresného úradu R. P., katastrálneho odboru na úseku katastra nehnuteľnosti, a to

konkrétne v súvislosti so zápismi práv do katastra nehnuteľnosti. V súvislosti s porušením právnej
povinnosti zo strany žalovaného mala žalobcovi vzniknúť škoda. Čo sa týka výšky škody, žalobca v
žalobe presne a jednoznačne neuviedol, v čom má vlastne škoda spočívať. Podľa žalovaného žaloba
nie je dôvodná. Žalobca zjavne uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci - zápis práv do katastra nehnuteľnosti totiž nesporne je výkonom verejnej moci a škoda mala

vzniknúť práve v súvislosti so zápismi práv do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na osobitnú úpravu
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zákone č. 514/2003 Z.z. je vylúčená
možnosť aplikácie § 420 Občianskeho zákonníka. Právne posúdenie uplatňovaného nároku prináleží
súdu, aj keby žalobca právne kvalifikoval uplatnený nárok, súd ním nie je viazaný. V zmysle zákona č.
514/2003 Z.z. za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom

orgánu verejnej moci zodpovedá štát. Z § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že okresný úrad nikdy nie
je subjektom konajúcim v mene štátu vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Okresný úrad, katastrálny odbor ani nie je subjektom, ktorý by bol nositeľom zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. To znamená, že okresný úrad nie je v danom spore pasívne
vecne legitimovaný. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného je dôvodom na zamietnutie

žaloby. Nad rámec uvedeného žalovaný z opatrnosti uviedol, že v súčasnom štádiu veci ani nie je možné
vyjadrovať sa k výške škody uplatňovanej žalobcom vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení zo
strany žalobcu vo vzťahu k jej výške, pričom pokiaľ nie je riadne preukázaná existencia škody, nie je
možné vyjadrovať sa k otázke príčinnej súvislosti medzi určitým rozhodnutím orgánu verejnej moci alebojeho postupom a škodou. Napokon vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného je v
zásade nadbytočné vyjadrovať sa k otázke nesprávnosti namietaného postupu žalovaného. Vzhľadom
na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu účelne

vynaložených trov konania.

5. Žalobca vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 09.03.2022 uviedol, že nemá právnické vzdelanie,
preto súd má voči nemu zvýšenú poučovaciu povinnosť, prípadne upozorniť na chyby a nedostatky v
žalobe.Vzhľadomnaneúplnéoznačeniežalovaného,upraviloznačeniežalovaného:Ministerstvovnútra

Slovenskej republiky, ako ústredný orgán štátnej správy: Okresný úrad R. P..

6. Podaním, doručeným súdu dňa 04.04.2023, žalobca navrhol prerušiť konanie podľa § 164 CSP.
Uviedol, že žalobcovi postavenie, z ktorého odvodzuje vznik nároku na náhradu škody spôsobenej
žalovaným ako účastníka konkurzného konania voči dlžníkovi U. P., J..P.. F. B. vedené Krajským súdom
v Bratislave sp. zn. 4K/169/2007, je i napriek zápisu žalobcu ako veriteľa v zozname pohľadávok neisté

a spochybňované tretími osobami. Žalobca na Okresnom súde Dunajská Streda uplatnil nárok, že
je veriteľom pohľadávok voči dlžníkovi, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 12C/89/2022. Z dôvodu
preukázania aktívnej vecnej legitimácie navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania,
ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi.

7.1. Súd v predmetnej veci (opakovane) nariadil pojednávanie. Pojednávanie nariadené na deň
03.07.2023 bolo na základe žiadosti žalobcu odročené z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky
žalobcu. Ďalšie pojednávanie nariadené na deň 11.09.2023 bolo opätovne odročené na základe žiadosti
žalobcu, ktorý dňa 07.09.2023 oznámil, že zo zdravotných dôvodov sa nemôže zúčastniť pojednávania
s tým, že lekárske potvrdenie doloží súdu po kontrole (do vyhlásenia rozsudku však žalobca lekárske

potvrdenie nepredložil). Súd vo veci následne nariadil pojednávanie na deň 08.11.2023, riadne predvolal
strany sporu, pričom žalobcovi dňa 25.09.2023 doručil predvolanie na pojednávanie s upozornením, že
na jeho ďalšie opakované návrhy na odročenie pojednávania nebude musieť prihliadať, pričom od strany
možnovždyspravodlivožiadať,abysadalanaďalšompojednávanízastúpiťinouosobou,akkodročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Žalobca dňa 27.10.2023 doručil

súdu podanie, označené ako žiadosť o ospravedlnenie neúčasti a odročenie termínu pojednávania
z vážnych dôvodov s tým, že ako starobný dôchodca má objednaný pobyt v kúpeľoch v období od
06.11.2023 do 09.11.2023. Súd predloženú žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania neakceptoval,
keďže žalobca neuviedol žiaden dôležitý dôvod na odročenie pojednávania (krátkodobý wellness pobyt
rozhodne nie je dôležitým dôvodom). Súd z predloženej prílohy k žiadosti o odročenie pojednávania mal

za to, že je vysoko pravdepodobné, že k rezervácii pobytu v kúpeľoch žalobcom došlo dňa 29.09.2023,
t.j. po doručení predvolania na pojednávanie dňa 25.09.2023. Navyše žalobca o uvedenom pobyte
mal vedomosť už dňa 25.09.2023, napriek tomu žiadosť o odročenie pojednávania doručil súdu až
dňa 27.10.2023 (v piatok o 13:40 hod.), t.j. tesne pred termínom pojednávania, pričom neuviedol súdu
ani svoje telefónne číslo, ani emailovú adresu, preto mu súd nemal možnosť oznámiť pred samotným

pojednávaním, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje. Z uvedeného dôvodu súd
pojednával v neprítomnosti žalobcu.

7.2. Na pojednávaní konanom dňa 02.10.2023 zástupkyňa žalovaného zotrvávala na názore, že
žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom žalovaného prezentovanom na
pojednávaní dňa 08.11.2023, ako aj oboznámením sa so žalobou a jej prílohami (špecifikovanými v
bode 3. rozsudku), podaním žalovaného zo dňa 08.12.2021, vyjadrením žalovaného zo dňa 23.12.2021,
podaním žalobcu zo dňa 09.03.2022, návrhom žalobcu na prerušenie konania zo dňa 04.04.2023,

podaním žalobcu zo dňa 28.06.2023, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Žalobca v konaní sa domáha od žalovaného náhrady škody vo výške 1.500.000,- Eur s
príslušenstvom, ktorá mu mala vzniknúť porušením právnej povinnosti Okresným úradom Dunajská
Streda, katastrálnym odborom z dôvodu, že ten rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalobca sa tak domáha náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci.10. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
tento zákon upravuje a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci, b/ zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej

samosprávy pri výkone samosprávy, c/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na
regresnú náhradu.

11. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
na účely tohto zákona a/ výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci

o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b/
orgán verejnej moci je 1. štátny orgán a 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán
záujmovej samosprávy, fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným
rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným
postupom.

13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1

koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vzniká pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená
na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

15. Vychádzajúc z obsahu žaloby, ako už bolo uvedené vyššie, bol súd toho právneho názoru, že na
nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní, sa vzťahuje výlučne zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pretože žalobca sa domáha náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu štátnej správy, t.j. Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny
odbor. Je teda úplne bezpredmetné, ak žalobca v žalobe tvrdil, že si svoj nárok v konaní uplatňuje

podľa § 420 Občianskeho zákonníka. V danom prípade osobitný zákon má prednosť pred ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, preto súd bol povinný aplikovať ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

16. Keďže podľa právneho názoru súdu bolo možné v prípade nároku, ktorého sa v konaní žalobca

domáhal, vychádzať len z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., súd prednostne skúmal, či žalovaný je
v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade
je nositeľom hmotného práva má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie
na strane žalovaného, ktorú súd skúma ex offo. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane

žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiadna zo strán
nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia, týmto nositeľom nie je.

17. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je zodpovedný štát, t. j. Slovenská republika, v mene ktorej koná príslušný, zákonom
určený orgán verejnej moci. Je teda neprípustné, aby bol ako žalovaný označený len samotný orgán,
pretože nie je pasívne vecne legitimovaný na konanie o náhrade škody podľa tohto zákona. Podľa
ustanovenia § 21 Občianskeho zákonníka, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je

právnickou osobou. Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými
predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Okresný úrad R. P.
(ale ani Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) nie je príslušné na konanie prejednávanej veci ani v
prípade, ak by bol žalovaný štát. Podľa ustanovenia § 4 tohto zákona č. 514/2003 Z.z. sa určuje orgánkonajúci v mene štátu v jednotlivých prípadoch. V prejednávanej veci je však týmto ústredným orgánom
verejnej moci Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, pretože podľa § 4 ods. 1 písm.
d/ koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone

verejnej moci v oblasti štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy,
ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Podľa § 2 ods. 1 zákona
č. 180/2013 Z.z., okresný úrad je miestny orgán štátnej správy. Podľa § 4 ods. 7 citovaného zákona,
štátnu správu, ktorú vykonávajú okresné úrady, riadia a kontrolujú v rozsahu ustanovenom osobitnými
zákonmi ústredné orgány štátnej správy, do ktorých pôsobností patria úseky štátnej správy. Podľa §

28 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, Úrad
geodézie,kartografieakatastraSlovenskejrepublikyjeústrednýmorgánomštátnejsprávypregeodéziu,
kartografiu a kataster nehnuteľností. Okresný úrad, ani Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v tomto
prípade nie je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý po odbornej stránke riadi a kontroluje činnosť
katastrálneho odboru okresného úradu a nie je ani tým ústredným orgánom štátnej správy, ktorý je
za jeho činnosť zodpovedný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pasívne vecne legitimovaným

subjektom v predmetnej právnej veci bola Slovenská republika, za ktorú mala konať Úrad geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky (§ 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z.).

18. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že súd mal voči nemu zvýšenú poučovaciu povinnosť, súd
uvádza,žepasívnelegitimovaným(zodpovedným)subjektomuplatnenéhonárokujelenštát-Slovenská

republika (§ 1 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z.), za ktorý koná príslušný štátny orgán. Je síce
vecou súdu v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/87/2019 zo dňa
24.06.2020, aby si urobil záver, ktorý orgán má za štát konať, avšak uvedená povinnosť súdu nastupuje
len za splnenia primárneho východiska - správneho označenia štátu ako žalovaného, k čomu v súdenej
veci nedošlo. Inak by súd (ak by sám označil za žalovaného štát) neprípustne a neakceptovateľne

zasiahol do princípu rovnosti sporových strán.

19. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaný nie je v
spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, súd žalobu bez ďalšieho dokazovania ako nedôvodnú
zamietol. Súd pre úplnosť poznamenáva, že v priebehu konania opakovane upozornil žalobcu na zjavnú

nedôvodnosť žaloby, preto zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného na
pojednávaní, nemôže pre žalobcu znamenať nepredvídateľné rozhodnutie, aj keď súd na pojednávaní
konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

20. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, súd nevykonal

dokazovanie oboznámením sa s katastrálnym spisom a návrh žalobcu na vyžiadanie tohto spisu
zamietol. Súd tak ako uviedol aj vyššie, žalobu zamietol bez ďalšieho dokazovania.

21. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

22. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

23. V priebehu konania žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného
natunajšomsúdepodsp.zn.12C/89/2022,vktoromsadomáhaurčenia,žejeveriteľompohľadávokvoči
dlžníkoviPoľnohospodárskestavby,a.s.vkonkurze.Vpredmetnomkonanívydanýmrozhodnutímmienil
žalobca preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Súd návrhu žalobcu na prerušenie
konania nevyhovel vzhľadom na zjavnú bezdôvodnosť žaloby z dôvodu, že žalovaný nie je pasívne

vecne legitimovaný. Prerušenie konania je preto v tomto štádiu konania nadbytočné a bolo by v rozpore
so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Navyše na tunajšom súde už nie je vedené žiadne
konanie pod sp. zn. 12C/89/2022 z dôvodu postúpenia sporu príslušnému súdu.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.