Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. august 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 71Ek/156/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124216167
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124216167.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XXX, XXX XX D., o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/156/2024 zo dňa 20. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/156/2024 zo
dňa 20. 02. 2024 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/156/2024 zo dňa 20. 02. 2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 9 zákona č.
233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
doručeným súdu dňa 22.01.2024 domáhal od povinného vymoženia príslušenstva pohľadávky na
podklade exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu
Galanta sp. zn. 21Rob/2022/2009 zo dňa 20.01.2010, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 17.02.2010.
2. Súd po preskúmaní návrhu oprávneného na výkon exekúcie vrátane jeho príloh zistil, že oprávnený

nepriložil k svojmu podaniu spotrebiteľskú zmluvu, a to aj napriek skutočnosti, že predmetom
vymáhaného nároku je plnenie vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej osobou povinnou a
právnym predchodcom oprávneného - Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469.
3. Výzvou zo dňa 31. 01. 2024, ktorá bola zástupcovi oprávneného doručená dňa 12. 02. 2024, vyzval
súd podľa § 52 Exekučného poriadku oprávneného, aby spotrebiteľskú zmluvu doplnil.
4. Oprávnený súdu po výzve uviedol, cit.: „Oprávnený nedisponuje Zmluvou o pripojení uzatvorenou

medzi pôvodným veriteľom a povinným. Oprávnený poukazuje na ustanovenie § 151 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v zmysle ktorého: „Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“ Vzhľadom na uvedené považujeme existenciu Zmluvy
medzi pôvodným veriteľom a povinným za nespornú. Z uvedeného vyplýva, že je nesporné, že zmluvný
vzťah medzi pôvodným veriteľom a povinným bol založený.“.
5. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 71Ek/156/2024 zo dňa 20. 02. 2024

návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 53 ods. 4 Exekučného poriadku v plnom rozsahu zamietol, keď
dospelkzáveru,žeoprávnenývzmysleustanovenia§48ods.4písm.d)Exekučnéhoporiadkunepripojil
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá predstavuje pre účely uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej
zmluvy povinnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie.
6. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že náležitosti

návrhu na vykonanie exekúcie sú v prípade opätovného podania podľa zákona č. 233/2019 Z.z. uvedené
v § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., v ktorom nie je zavedená povinnosť predkladať aj spotrebiteľskúzmluvu. Tiež uviedol, cit.: „Oprávnený má za to, že i napriek absencii spotrebiteľskej zmluvy by mal súd
poveriť príslušného exekútora vykonaním exekúcie a zároveň o tom písomne upovedomiť oprávneného,
a to vzhľadom na právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Oprávnený ďalej uvádza, že v prípade

ak by súd odmietol vydať poverenie na vykonanie exekúcie príslušnému exekútorovi, tak by došlo k
zamedzeniu vymožiteľnosti právoplatne priznaného nároku, pričom takéto rozhodnutie by bolo podľa
názoru oprávneného krajne nespravodlivé ako aj v rozpore so samotným exekučným titulom.“. Navrhol
preto sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušiť.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti
ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k
záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého
uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z

takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom
odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa
§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie
správnosti uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
reagujúc predovšetkým na argumenty oprávneného uvedené v sťažnosti.

9. V prípade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa jednalo o opätovný návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“), kde zákonodarca
umožnil oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu tzv. starej exekúcie, domáhať sa od
povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu (ďalej aj tzv. „repodaj“).

Preto oprávnený mohol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce
exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v zákone č. 233/2019 Z.z. a pohľadávka
oprávneného vymožená nebola. Je potrebné ale zdôrazniť, že hoci sa jedná o opätovný návrh na
vykonanie exekúcie, exekučný súd v tomto „novom“ exekučnom konaní začatom na základe opätovného
návrhu oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej

úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu
exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie, pričom ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia
relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný, je povinný návrh
na vykonanie exekúcie zamietnuť (v celom rozsahu alebo v časti).
10. K poukazu oprávneného na predchádzajúce exekučné konanie preto súd uvádza, že ide o nové

exekučné konanie, nie o pokračovanie v starej exekúcii. Uvedený záver podporuje napríklad aj
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 106/2022-19 zo dňa 24. 02. 2022, podľa
ktorého, či už zákon o starých exekúciách (233/2019 Z.z. – pozn.) alebo Exekučný poriadok neobsahujú
žiadne ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že nový návrh na vykonanie exekúcie nemôže
exekučný súd posúdiť inak a nepreskúmať exekučný titul. Účelom zákona o starých exekúciách bolo

zastaviť jasne vymedzený okruh exekučných konaní. Z toho však nemožno vyvodiť, že nové návrhy na
vykonanie exekúcie na podklade starých exekučných titulov by boli vyňaté z procesu ich posúdenia v
prípade, ak sa oprávnený rozhodol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný súd tak je
oprávnený a zároveň povinný preskúmať nový návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bez ohľadu
na skutočnosť, že na základe ním predloženého exekučného titulu už exekučné konanie vedené bolo a

došlo k jeho zastaveniu (starej exekúcie) z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z,
pretože uplynula rozhodná doba. Repodaj, t. j. opätovne podaný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. je potrebné v celosti posudzovať ako samostatný, nový
návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené podporuje aj odkaz uvedený v § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019
Z.z. na § 48 Exekučného poriadku. To znamená, že opätovný návrh na vykonanie exekúcie musí spĺňať

všetky podstatné náležitosti podľa ustanovenia § 48 Exekučného poriadku, a teda aj náležitosti v podobe
pripojenia obligatórnych príloh podľa § 48 ods. 4 Exekučného poriadku, medzi ktoré zákonodarca zaradil
aj spotrebiteľskú zmluvu vrátane súvisiacej zmluvnej dokumentácie.
11. K poukazu oprávneného, že náležitosti opätovného návrhu na vykonanie exekúcie upravuje
ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., súd uvádza, že uvedené ustanovenie nie je osobitným

vo vzťahu k § 48 Exekučného poriadku a neuplatní sa oprávneným tvrdené pravidlo lex specialis derogat
legi generali (osobitný predpis ruší predpis všeobecný). Uvedené ustanovenie iba rozširuje povinné
prílohy návrhu na vykonanie exekúcie uvedené v § 48 Exekučného poriadku, pokiaľ oprávnený podáva
návrh na podklade exekučných titulov, ktoré už boli v exekúcii vymáhané a exekúcia bola zastavenápodľa osobitného predpisu. Zo znenia § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. vyplýva, že ak oprávnený po
zastavení starej exekúcie podľa zákona podá o č. 233/2019 Z.z. opätovne návrh na vykonanie exekúcie,
k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť aj upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Ako vyplýva

aj z dôvodovej správy, uvedené doplnenie ďalšej prílohy k návrhu na vykonanie exekúcie bolo zavedené
zákonodarcom z dôvodu, cit.: „aby exekučný súd vedel tento opätovný návrh na vykonanie exekúcie
odlíšiť od iných návrhov na vykonanie exekúcie“. Oprávnenosť požiadavky na predloženie povinných
príloh potvrdzuje normatívne aj § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., ktorý upravuje, že ak tento zákon
(zákonč.233/2019Z.z.)neustanovujeinak,napostuppodľatohtozákonasapoužijeExekučnýporiadok,

okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g). Priamo zákon č. 233/2019 Z.z. vo vzťahu k Exekučnému
poriadku výslovne nevylúčil použitie § 48 ods. 4 Exekučného poriadku, hoci tak bez pochybností vykonať
mohol, a to jednoduchým rozšírením výpočtu (uvedeného v § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z.)
ustanovení Exekučného poriadku, ktoré by boli pri opätovne podanom návrhu (podľa § 9 ods. 1 zákona
č. 233/2019 Z.z.) vylúčené z aplikácie. Samotné ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. však
nenahrádzaustanovenie§48Exekučnéhoporiadkuupravujúcevšeobecnéaosobitnénáležitostinávrhu

na vykonanie exekúcie, iba ich dopĺňa o ďalšiu prílohu.
12. Ustanovenie § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku vyžaduje od oprávneného predložiť
spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu, aby mal exekučný súd k dispozícii možnosť vykonať vecný prieskum
exekučného titulu v prípadoch, ak sa navrhuje vymáhať nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Ústavný súd
Slovenskej republiky opakovane vo svojich rozhodnutiach (napríklad III. ÚS 72/2024-33 zo dňa 30. 07.

2024; II. ÚS 68/2024 zo dňa 29.02.2024; III. ÚS 619/2023 zo dňa 23.11.2023; IV. ÚS 163/2023-38 zo
dňa 09. 05. 2023; I. ÚS 648/2022 zo dňa 02.02.2023,; III. ÚS 98/2022-27 zo dňa 28. 04. 2022), vyžaduje
od exekučného súdu hmotnoprávny prieskum exekučného titulu v prípadoch, ak judikuje nároky zo
spotrebiteľských zmlúv, a to aj tých v prípadoch, keď je ním platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym
úradníkom (nález III.ÚS 324/2021-49 zo dňa 14. 07. 2022), o aký ide aj v tomto exekučnom konaní. Ako

opakovane zdôrazňuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky, povinnosťou slovenského vnútroštátneho
súdu, ktorá je inkorporovaná aj v základnom práve na súdnu ochranu, nie je len ústavne konformná, ale
aj eurokonformná interpretácia zákonov (III. ÚS 666/2016, ZNaU 50/2016; Pl.z. ÚS 1/2022). Ako vyplýva
z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, exekučné konanie netvorí prekážku pre
vykonanie ex offo súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve,

z ktorej plnenie je priznané exekučným titulom a predmetom súdnej exekúcie (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15. 06. 2022, rozhodnutie Súdneho dvora
vo veci C-693/19 a vo veci C-725/19, obdobne taktiež C-531/22). Zákonná úprava umožňuje ex offo
súdny prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v ustanovení § 53 ods.
3 písm. b) Exekučného poriadku, ktorého výklad poskytol Ústavný súd Slovenskej republiky nielen v

uznesení sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15. 06. 2022, ale aj v náleze č.k. III. ÚS 324/2021-49 zo dňa 14.
07. 2022 so záverom, cit.: „Týmto je v štádiu posudzovania návrhu na zastavenie exekúcie vytvorený
priestorpreokresnýsúdnapraviťpochybenie,ktoréhosadopustilpredudelenímpoverenianavykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi a exekučný titul skúmať z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania
nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom
konaní [§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku].“. Ústavný súd Slovenskej republiky tak od
exekučného súdu vyžaduje bezvýhradne vykonať v uvedených prípadoch vecný prieskum exekučného
titulu,pričomkuvedenémuprieskumupotrebujesúddisponovaťpredovšetkýmspotrebiteľskouzmluvou,
ktorú oprávnený, ani po výzve, exekučnému súdu nepredložil.

13. K poukazu oprávneného v sťažnosti na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
27Ek/1041/2022 zo dňa 27. 06. 2022 sudca uvádza, že toto netvorí ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít, a preto nepovažuje za potrebné sa s ním osobitným spôsobom vysporiadať.
Pre úplnosť však súd uvádza, uvedomujúc si svoje osobitné postavenie v exekučných veciach od 01.
04. 2017 a tiež skutočnosti, že súčasťou princípu právnej istoty, vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1 ústavy

je aj požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach,
dala rovnaká odpoveď, reagoval na uvedenú problematiku aj zákonom predvídaným spôsobom. Na
zasadnutí exekučného grémia Okresného súdu Banská Bystrica dňa 08. 09. 2021 bol jeho členmi
jednohlasne prijatý záver, že aj pri repodajoch sa budú vyžadovať všetky prílohy návrhu na vykonanie
exekúcie podľa platnej právnej úpravy (Exekučného poriadku). Nakoľko grémium podľa § 15 ods. 3

písm. a) zákona č. 757/2004 Z.z. prijalo stanovisko k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne
záväzných právnych predpisov v uvedenej otázke, súd vytvára práve jeho rešpektovaním stav právnej
istoty.14. K poukazu oprávneného na nesporné skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie
súd uvádza, že podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku je do vydania poverenia na vykonanie exekúcie
účastníkom konania len oprávnený. Z uvedeného je zrejmé, že povinný ani nemá možnosť spochybniť

skutkové tvrdenia oprávneného uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko nemá postavenie
účastníka konania. Už len z tohto dôvodu nemôže vziať súd argumentáciu oprávneného v tejto časti na
zreteľ, keď o nesporné skutkové tvrdenia môže ísť len v prípadoch, kedy protistrana má možnosť sa ku
skutkovým tvrdeniam vyjadriť.
15. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1

Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
71Ek/156/2024 zo dňa 20. 02. 2024 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil
so záverom, že oprávnený, ani po výzve súdu, nepredložil k návrhu na vykonanie exekúcie povinnú
náležitosť uvedenú v § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, a to spotrebiteľskú zmluvu, hoci ide o
exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto podľa
ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 53 ods. 4 Exekučného

poriadku je daný dôvod na zamietnutie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Uvedený záver
nemôže spochybniť iba tvrdenie oprávneného, že uvedenou zmluvou nedisponuje, keď právne vzťahy
medzi ním a jeho právnym predchodcom nemôžu byť dôvodom na nerešpektovanie ustanovení
Exekučného poriadku a bolo povinnosťou oprávneného zabezpečiť si zmluvnú dokumentáciu, hoc aj len
nahliadnutím do spisu základného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul.

16. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom
rozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do

vydaniapoverenianavykonanieexekúciejeúčastníkomkonanialenoprávnený(§35ods.1Exekučného
poriadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).