Rozsudok – Kataster nehnuteľností ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200267
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200267.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a

členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: COMPCAR,
s.r.o., so sídlom Slovenská 65, 080 01 Prešov, IČO: 31 706 843, zastúpeného advokátom JUDr.
Marekom Tkáčom, so sídlom Nám. sv. Martina 39, 082 71 Lipany, IČO: 42 226 651 proti žalovanému:
Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za
účasti ďalšieho účastníka: Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135 zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Ján Tokár spol. s.r.o. so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, IČO:
36 721 981, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2020/012463/SUC, č.k. Xo 1/2020

zo 06.02.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .
II. Návrh ďalšieho účastníka zo dňa 19.02.2024 na prerušenie konania z a m i e t a .
III. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Ďalšiemu účastníkovi priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vznikli v súvislosti s
plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalobca doručil dňa 22.07.2019 prvostupňovému správnemu orgánu podanie označené ako „Výzva
na navrátenie vlastníckeho práva a návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte“ zo dňa 18.07.2019,
ktorú posúdil prvostupňový správny orgán ako návrh na opravu chyby (údajov) v katastrálnom operáte v
zmysle § 59 ods. 1 a ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, v ktorom sa domáhal, aby mu boli navrátené
vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaných pôvodne na LV č. XXXX k.ú. A. B., a to parcely č.

XXXX/X – ostatné plochy vo výmere 9056 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 5687 m2, č.
XXXX/X - ostatné plochy 5118 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 133 m2, č. XXXX/X - ostatné
plochy vo výmere 1820 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 2201 m2. Odôvodnil to tým, že
rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 20C/591/2015-172 zo dňa 24.11.2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č.k 11Co/114/2018-255 zo dňa 15.05.2019 bola povolená obnova konania
vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 18C/154/2012 a to rozsudkom č.k. 18C/154/2012-260.
Tvrdil, že z uvedeného dôvodu tento rozsudok o určení vlastníckeho práva stratil právoplatnosť jej

odložením priamo zo zákona podľa § 415 ods. 2 Civilného sporového poriadku. K obnove konania
došlo na základe rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) č. 25132/13 zo dňa
09.06.2015, právoplatným dňa 09.09.2015. Vzhľadom na túto skutočnosť tak neexistuje právny titul,na základe ktorého by malo byť vlastnícke právo k dotknutým pozemkom zapísané v prospech Mesta
Košice. Ako prílohu pripojil žalobca k návrhu vyššie označené rozhodnutia súdov.
2. Následne dňa 02.09.2019 prvostupňovému správnemu orgánu doručil ďalší účastník Mesto Košice

vyjadrenie týkajúce sa zápisu rozsudku o povolení obnovy konania, v ktorom namietal ako vlastník
dotknutých nehnuteľností tvrdenia žalobcu tak po vecnej, ako aj právnej stránke. Upozornil že rozsudok,
ktorým bola povolená obnova konania nie je listinou spôsobilou na vykonanie záznamu v katastri
nehnuteľností, resp. na odňatie jeho vlastníckych práv k dotknutým nehnuteľnostiam a na určenie
vlastníctva v prospech žalobcu. Navrhol teda, aby návrhu žalobcu nebolo vyhovené z dôvodu, že tento

je nedôvodný a právne irelevantný.
3.PredmetnýnávrhžalobcubolzapísanýpôvodnedoregistraZabolamupridelenásp.zn.Z-5337/2019
s tým, že správny orgán oznámením zo dňa 25.09.2019 žalobcovi oznámil, že po jeho posúdení bol
preradený do registra X a bol zapísaný pod č. X-156/2019.
4. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 08.10.2019 oznámil žalobcovi a účastníkovi konania Mestu
Košice, že na základe návrhu žalobcu na opravu chyby začína konanie o oprave chyby v katastrálnom

operáte, uviedol výsledky prešetrovania údajov katastra o dotknutých nehnuteľnostiach a účastníkov
konania upovedomil o možnosti sa k veci vyjadriť, uviesť skutočnosti a navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení.

5. Dňa 15.10.2019 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa

14.10.2019, v ktorom opätovne zdôraznil, že povolením obnovy konania vo veci vedenej Okresným
súdom Košice II pod sp. zn. 18C/154/2012 rozsudok vydaný týmto súdom č.k. 18C/154/2012-260 zo
dňa 26.02.2013 v dôsledku odloženia jeho právoplatnosti priamo zo zákona (§ 415 ods. 2 CSP) stratil
záväznosť, čím Mesto Košice stratilo titul k predmetným dotknutým nehnuteľnostiam a preto považuje
svoj návrh na opravu chyby s poukazom aj na právoplatný rozsudok ESĽP za dôvodný a Mesto Košice

nemôže tvrdiť, že je vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Tvrdil, že ESĽP priznal účinnosť zápisu
vlastníckeho práva v prospech žalobcu ešte v roku 2004. Tvrdil, že v spore o vlastnícke právo medzi
ním a mestom Košice už bolo právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom Okresného súdu Košice II
č. k. 24C/41/2008-136 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/158/2009-171, ktorými bol
zamietnutý návrh mesta Košice, a ktoré sa stali právoplatnými dňa 09.06.2015 a vykonateľnými, čo

potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Namietal nesprávnosť zápisu rozsudku o určení vlastníckeho
práva aj z toho dôvodu, že vo výroku predmetného rozsudku je uvedené číslo listu vlastníctva XXXX,
a teda sa týka tento rozsudok nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva a nie nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXXX. Z dôvodu, že nedošlo k zmene a zrušeniu rozsudku a Mesto Košice sa
nedožadovalanápravyvodvolacomalebodovolacomkonaní,ataksprávnyorgánmoholvykonaťzmenu

iba z liste vlastníctva č. 2604. Zároveň namietal, že z rozsudku nie je zrejmé, či sa jedná o parcely
registra E alebo parcely registra C. Ďalšia nezrovnalosť sa týka aj výmer dotknutých pozemkov a spočíva
v tom, že výmery, ktoré boli uvedené vo výroku rozsudku nezodpovedali výmerám dotknutých pozemkov
evidovaných v tom čase na liste vlastníctva číslo XXXX, a to konkrétne parcely číslo 36499/2 zapísanej v
jeho vlastníctve a má podľa údajov LV číslo XXXX výmeru 5118 m2, hoci vo výroku rozsudku je uvedená

výmera 6026 m2. Následne bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia týkajúceho sa pozemku parcely číslo
3499/9 vo výmere 824 m2 bol tento pozemok svojvoľne a neoprávnene odňatý z vlastníctva žalobcu a
zapísaný v prospech Mesta Košice. Žalobca žiadal, aby došlo k navráteniu pôvodného stavu zápisu
výmer dotknutých pozemkov do jeho vlastníctva, tak ako bol evidovaný v katastri nehnuteľností pred
zápisom geometrického plánu č. 32/2018, prípadne navrhol, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie

za účelom vyhotovenia nového geometrického plánu s určením zostávajúcich častí parciel, ktoré boli
odňaté, parciel č. 3496/9, 3501/2, 3499/2, 3500/3, 3500/4 a 3500/5. Na záver zdôraznil, že jeho
vlastnícke právo k dotknutým pozemkom je nespochybniteľné a nadobudol ho na základe kúpnej zmluvy
a opatrenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2K/620/95 zo dňa 09.07.2004, ktorým súd schválil predaj
pozemkov v prospech žalobcu, a ktoré do dnešného dňa nebolo zrušené. Zároveň s týmto vyjadrením

žalobca správnemu orgánu aj návrh na zápis poznámky, ktorým žiadal, aby prvostupňový správny orgán
zapísal na list vlastníctva č. XXXXX k parcelám registra C č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X C. XXXX/X poznámku o vedení súdneho konania na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 18
C/154/2012 z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 20 C/591/2015-172 a Krajského
súdu v Košiciach č.k. 11 Co/114/2018-255 došlo k povoleniu obnovy konania uvedenej právnej veci.

Tento návrh na zápis poznámky bol zaevidovaný pod číslom P 929/2019 s tým, že namietal, že zápis
tejto poznámky nebol doposiaľ vykonaný, nakoľko listina bola vrátená na opravu.6. Dňa 21.10.2019 prvostupňovému správnemu orgánu bolo doručené vyjadrenie účastníka konania
Mesta Košice zastúpeného právnym zástupcom, v ktorom potvrdil svoje argumenty uvedené v
stanovisku zo dňa 30.08.2019 a namietal argumentáciu žalobcu po vecnej aj právnej stránke. Zároveň

informoval o podanom dovolaní voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/114/2018-255.
Poukázal na šikanózne správanie žalobcu a nepoctivé nadobudnutie vlastníctva dotknutých pozemkov,
vzhľadom na jeho vedomosť o existencii miestnych a mestských komunikácií na týchto pozemkoch.
Poukázal aj na to, že inicioval konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy,
ktorou mal žalobca nadobudnúť dotknuté nehnuteľnosti z majetku patriaceho do konkurznej podstaty

úpadcu Východoslovenské tehelne, š.p. v likvidácii. Zdôraznil, že predmetný rozsudok ESĽP žiadnym
spôsobom nezasahuje do vlastníckych pomerov a nesúvisí s hmotnoprávnym určením toho komu patrí
alebo nepatrí vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam. Navrhol, aby prvostupňový správny orgán
návrh žalobcu na opravu chyby v celom rozsahu zamietol.
7. Prvostupňový správny orgán posúdil návrh žalobcu doručený mu dňa 22.07.2019 a dospel k záveru,
že žalobca sa domáhal opravy chyby v katastrálnom operáte – údajov v katastrálnom operáte v zmysle

§ 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, a súčasne žiadal zrušiť zápis vlastníckeho práva Mesta
Košice vykonaný záznamom Z-516/2015 v zmysle § 59 ods. 2 písm. d). Správny orgán z tohto dôvodu
skúmal naplnenie zákonných podmienok v oboch prípadoch v zmysle v § 59 ods. 2 písm. a) aj písm.
d) katastrálneho zákona.
8. Pokiaľ ide o konanie o opravu chyby v katastrálnom operáte X XXX/XXXX-XXX, vedeného na návrh

žalobcu COMPCAR, s.r.o. tak skonštatoval, že predmetom opravy v zmysle návrhu žalobcu sú údaje
týkajúce sa zápisu vlastníckeho práva Mesta Košice na LV č. XXXXX titulom rozsudku Okresného súdu
Košice II č.k. 18C/154/2012-260 (ďalej len Rozsudok) k nehnuteľnostiam, parcelám č. XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X C. XXXX/X s pôvodnými výmerami tak, ako boli uvedené v rozsudku.
Z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty v zmysle § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona správny

orgán skúmal súlad údajov katastra v LV č. XXXXX s údajmi obsiahnutými v listine, na základe ktorej
boli do katastra nehnuteľností zapísané, ktorou podľa navrhovateľa má byť tou listinou rozsudok, a ktorá
je predmetom zisťovania súladnosti s údajmi katastra.
9. Druhým aspektom opravy chyby požadovanej navrhovateľom je zrušenie zápisu vlastníctva mesta
Košice (§ 59 ods. 2 písm. d) kat. zákona), ktorý bol vykonaný pod č. Z-516/2015 na základe Rozsudku

ako listiny nespôsobilej na zápis z dôvodu, že nevychádzala z údajov katastra nehnuteľností a neskôr
bola odložená jej právoplatnosť zo zákona (§ 415 Civilného sporového poriadku) povolením obnovy
konania.
10. Uviedol, že preskúmavanie záznamu č. Z-516/2015 z hľadiska súladnosti údajov o dotknutých
nehnuteľnostiach uvedených v rozsudku o určení vlastníckeho práva s údajmi katastra nehnuteľností

zapísanými na základe predmetného rozsudku bolo predmetom konania o oprave chyby v katastrálnom
operáte č. X-101/2015 zo dňa 15.06.2015, ktoré po potvrdení odvolacím orgánom rozhodnutím č. OU-
KE-OOP5-2015/031757 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2015. Pri posudzovaní listiny predloženej
na zápis pod č. Z-516/2015 správny orgán skúmal spôsobilosť rozsudku o určení vlastníckeho práva
na zápis do katastra nehnuteľností v zmysle § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, pričom vychádzal z

údajov katastra, ktoré sú v § 70 katastrálneho zákona vymedzené ako hodnoverné a záväzné. Uviedol,
že skúmať súladnosť a opravovať prípadný nesúlad s listinami možno v konaní o oprave chyby v
katastrálnom operáte, len pokiaľ sa jedná o platné (v zmysle aktuálnosti) údaje katastra. V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že údaje o nehnuteľnostiach evidovaných v citovanom liste vlastníctva, o ktorých
pojednával rozsudok už boli dotknuté zápisom stavby - električkových tratí UCS 08 a 09 - vykonaným

záznamom Z-8657/18, v dôsledku čoho došlo k zmene v parcelných číslach, výmerách a druhoch
pozemkov pôvodne evidovaných ako parcelách č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X C.
XXXX/X, čo vylučuje vykonanie prípadnej opravy chyby podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona
podľa citovaného ustanovenia. Zdôraznil, že správny orgán pri zápise rozhodnutia súdu do katastra
nehnuteľností neskúma vecnú správnosť predmetného rozhodnutia a ani neposudzuje jeho súladnosť

so zákonom, ale len, či rozhodnutie vychádza z údajov katastra nehnuteľností podľa § 42 katastrálneho
zákona. Platná právna úprava obsiahnutá v § 36a katastrálneho zákona upravuje postup správneho
orgánu pri zápise súdneho rozhodnutia, ktoré nevychádza z údajov katastra nehnuteľností. Podľa § 36a
ods. 5 katastrálneho zákona sa tento postup použije primerane aj na zápis súdnych rozhodnutí, ktorými
bolo na základe mimoriadneho opraveného prostriedku alebo na základe sťažnosti podľa osobitného

predpisu zrušené súdne rozhodnutie, na základe ktorého bol vykonaný záznam v katastri nehnuteľností.
Táto právna úprava sa stala platnou a účinnou po zápise rozsudku o určení vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností.11. Prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí posudzoval aj rozsudok o povolení obnovy
konania z hľadiska jeho účinkov na vykonané zápisy v katastri nehnuteľností, ako aj z hľadiska jeho
spôsobilosti na zápis do katastra podľa § 36 katastrálneho zákona. Skonštatoval, že v čase zápisu

rozsudku o určení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol predmetný rozsudok právoplatnou
verejnou listinou a spĺňal podmienky listiny spôsobilej na zápis do katastra. Skutočnosť, že neskorším
vydaním rozsudku o povolení obnovy konania bola právoplatnosť rozsudku o určení vlastníckeho práva
odložená, nespôsobuje automaticky stratu účinkov právoplatnosti od počiatku. Rozsudok o povolení
obnovy konania spôsobuje odklad právoplatnosti rozsudku o určení vlastníckeho práva ex nunc. Tým

je do určitej miery oslabovaný princíp materiálnej publicity zápisu vlastníckeho práva titulom rozsudku
o určení vlastníckeho práva. K signalizácii skutočností, ktoré sa dotýkajú zmluvnej voľnosti nositeľa
vecného práva zapísaného v katastri nehnuteľností, alebo ktorými je oslabovaný princíp materiálnej
publicity existujúcich zápisov, slúži inštitút poznámky a povolenie obnovy konania, je potrebné vyznačiť
do katastra nehnuteľností poznámkou.
12. Skonštatoval, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte má zásadne nesporový charakter a

nenahrádza ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva k nehnuteľnostiam. Z vyjadrení
účastníkov konania je jednoznačne zrejmé, že medzi nimi ide o vlastnícky spor, avšak účelom tohto
druhu správneho konania nie je riešiť vlastnícky spor a jeho riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu
a z tohto dôvodu dospel k záveru, že nie je účelné vykonávať znalecké dokazovanie, ktoré žalobca
navrhol, a ani vyjadrovať sa ku charakteru vzťahov medzi účastníkmi konania.

13. Prvostupňový správny orgán Okresný úrad Košice, katastrálny odbor na základe vyššie uvedených
skutočnostídospelkzáveru,ženiejedôvodnavykonanienavrhovanejopravyspočívajúcejvopätovnom
zápise vlastníckeho práva navrhovateľa k dotknutým pozemkom a rozhodol o návrhu žalobcu
rozhodnutím č. X-156/2019-Kol zo dňa 18.11.2019 tak, že návrh žalobcu zo dňa 22.07.2019 podľa §
59 a ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v

plnom rozsahu zamietol.
14. Žalobca doručil dňa 05.12.2019 proti rozhodnutiu prvostupňovému správnemu orgánu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal:
- nesprávnosť tvrdenia prvostupňového správneho orgánu, že správny orgán skúmal spôsobilosť
rozsudku o určení vlastníckeho práva na zápis do katastra podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona,

pričom vychádzal z údajov katastra, ktoré sú hodnoverné a záväzné, a rozpor v čísle listu vlastníctva, ani
absenciu údajov o registri parciel (E alebo C) nepovažoval za prekážku zápisu predmetného rozsudku
do katastra nehnuteľností z dôvodu, že z odôvodnenia rozsudku sú tieto údaje nepochybne zrejmé.
- nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu, že sa prvostupňový správny orgán nevyjadril k jeho názoru,
že rozsudok o určení vlastníckeho práva nebol spôsobilý na zápis vlastníckeho práva v prospech mesta

Košice z dôvodu, že pre zápis do katastra nehnuteľností je smerodajný iba výrok rozsudku, a nie jeho
odôvodnenie, ktoré nemôže nahradiť vyhlásený výrok rozsudku súdu na pojednávaní dňa 26.02.2013,
a ktorý sa premietol aj do listinnej podoby rozsudku vo veci,
- že prvostupňový správny orgán nemohol vykonať zápis vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/X
vedenej na LV č. XXXXX v prospech mesta Košice v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte

vedenom pod č. D./XXXX-XXX z dôvodu, že na základe zápisu geometrického plánu č. 100/2012 došlo
k rozdeleniu parcely E. F. G. XXXX/X - H. I. J. J. XXXX B. K. K. I. E. F. G. XXXX/X, vo výmere
5118 m2 a č. XXXX/X vo výmere 824 m2, a považuje za svojvôľu správneho orgánu a dotváranie
rozsudku tie skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu, ktoré sa týkajú parcely registra C č.
XXXX/X ohľadne jej rozdelenia, nakoľko súčasťou rozsudku o určení vlastníckeho práva nebol žiadny

geometrický plán a tento sa ani nevzťahoval na parcelu č. XXXX/X vo výmere 824 m2, ktorý bol ku dňu
vyhlásenia rozsudku riadne zapísaný v katastrálnom operáte. Správny orgán mal mať za to, že rozsudok
nie je spôsobilý na zápis vlastníckeho práva, keďže sa netýkal platných aktuálnych údajov zapísaných v
katastri nehnuteľností, namiesto toho nedôvodné vykonal zápis v prospech mesta Košice, pričom neskôr
došlo k zápisu vlastníckeho práva k pozemku, ku ktorému súd ani neurčil vlastnícke právo,

- tvrdenie prvostupňového správneho orgánu, že opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods.
5 písm. a) katastrálneho zákona vylučuje aj skutočnosť, že údaje o dotknutých nehnuteľnostiach už boli
dotknuté právnou zmenou - zápisom stavby električkových tratí UČS 08 a 09 záznamom č. Z-8657/2019
tvrdiac, že stavba - električková trať nie je súčasťou pozemku a zmena v parcelných číslach, výmerách
a druhoch dotknutých pozemkov, ku ktorým (hoci s nižšou výmerou) ostalo vlastnícke právo evidované

v prospech mesta Košice, nemôže viesť k záveru o nemožnosti vykonania opravy,
- zrejmú arbitrárnosť rozhodovania správneho orgánu s poukazom na skutočnosť, že správny orgán
nemal problém sám bez titulu zapísať vlastnícke právo k parcele registra C č. XXXX/X, ktorá mala
vzniknúť z parcely č. XXXX/X, hoci bola v predmetnom rozsudku iná výmera parcely č. 3499/2, a tentorozsudok sa netýkal tejto parcely stým, že podľa jeho názoru nič nebráni správnemu orgán zrušiť nové
výmery pozemkov a navrátiť výmery týchto parciel do pôvodného stavu pred zápisom GP č. 32/2018
zvlášť za okolností, že ich vlastníkom je naďalej mesto Košice.

- správny orgán sa vôbec nevysporiadal s tým, že bol nesprávne a nedôvodne premietnutý do katastra
nehnuteľností obsah rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 18C/154/2012-260 zo dňa 26.02.2013,
a z tohto dôvodu je jeho konanie nespravodlivé a porušujúce čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
15. Ďalej zopakoval svoje argumenty uvedené vo svojich predchádzajúcich podaniach v predmetnej veci
týkajúce sa rozboru rozsudku o povolení obnovy konania, v dôsledku ktorého bola ex lege odložená

právoplatnosť rozsudku o určení vlastníckeho práva. Nesúhlasil s názorom prvostupňového správneho
orgánu, že nepovažuje za potrebné v tomto konaní skúmať a vyjadrovať sa k už skôr vydaným
rozhodnutiam súdov vo veci určenia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, resp. k rozsudku
ESĽP. Tým, že prvostupňový správny orgán neopravil chybu v katastrálnom operáte, konal v rozpore
so zákonom a Ústavou SR, pričom nerešpektoval ani rozsudok ESĽP. Na základe uvedeného žalobca
navrhol odvolaciemu orgánu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a

rozhodnutie.
16. Účastník správneho konania mesto Košice sa k podanému odvolaniu vyjadril písomným vyjadrením
zo dňa 20.12.2019, v ktorom zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach, ktoré predložil
prvostupňovému správnemu orgánu v predmetnej veci a navrhol, aby odvolací orgán podané odvolanie
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu.

17. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP5-2020/012463/SUC, č.k. Xo 1/2020 zo 06.02.2020 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. X-156/2019-Kol zo dňa
18.11.2019 (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým zamietol v
celom rozsahu návrh účastníka správneho konania - žalobcu (ďalej aj „navrhovateľ“) na opravu chyby

v katastrálnom operáte podanom dňa 22.07.2019.
18. K prvej časť odvolaním napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa skúmania podmienok pre opravu
chybypodľa§59ods.2písm.a)katastrálnehozákona,t.j.skúmaniasúladuúdajovkatastraodotknutých
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX k.ú. Južné mesto pod č. Z- 516/2015, č. zmeny 443/2015
s údajmi rozsudku o určení vlastníckeho práva, ktorý je aktuálne evidovaný ako titul nadobudnutia

dotknutých pozemkov v prospech mesta Košice kde žalobca žiada, aby správny orgán v konaní podľa
§ 59 ods. 1 a 2 písm. a) opravil tento údaj, pretože ho považuje za nesprávny a nezákonný žalovaný
skonštatoval, že zápis č. Z-516/2015 bol už preskúmavaný a riešený v konaní o oprave chyby v
katastrálnom operáte č. X-l01/2015-Kol, ktoré bolo začaté na základe návrhu toho istého navrhovateľa
s tými istými argumentmi, ktoré uvádza aj v tomto konaní. Konanie o oprave chyby č. X-101/2015

bolo právoplatne ukončené dňa 18.09.2015 po potvrdzujúcom rozhodnutí odvolacieho orgánu sp.
zn. OU-KE-OOP5-2015/031757/MAD a po právoplatnom ukončení konania č. X-101/2015-Kol boli
parcelné čísla, výmera a druh pozemkov zmenené v dôsledku geometrického plánu č. G1-786/2018,
ktorý bol do katastra nehnuteľností zapísaný pod č. Z-8657/2018, č. zmeny 9/19 spolu so žiadosťou
o zápis stavby električkových tratí UČS 08 a 09 (napr. z parcely č. XXXX/X s pôvodnou výmerou

9056 m2 boli časti zodpovedajúce dielu 7 a 8 pričlenené k parcele č. XXX/X, časť zodpovedajúca
dielu 9 bola pričlenená k novovytvorenej parcele č. XXXX/XX a časť zodpovedajúca dielu 10 bola
pričlenená k novovytvorenej parcele č. XXXX/XX, z parcely č. XXXX/X s pôvodnou výmerou 1820
m2 boli odčlenené diely 25 až 30, a každý bol pričlenený k inej parcele, atď.). Uviedol, že podľa
jeho názoru táto zmena v evidencii dotknutých nehnuteľností neznamená zmenu skutkového stavu v

predmetnej veci, iba zmenu v identifikácii predmetu konania. Na základe uvedeného dospel k záveru,
že rozhodnutie č. X-101/2015-Kol v spojení s rozhodnutím č. OU-KE-OOP5- 2015/031757/MAD tvorí
prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre časť konania o oprave chyby č. D./XXXX-XXX, ktorá sa
týka skúmania správnosti zápisu rozsudku o určení vlastníckeho práva. Z uvedeného dôvodu odvolací
orgán nie je oprávnený opätovne reagovať na odvolacie námietky, ktoré boli predmetom preskúmania

a rozhodnutia vo vyššie označenom právoplatne skončenom konaní. Nový návrh na opravu chyby v tej
istej veci nie je opravným prostriedkom proti skoršiemu právoplatnému rozhodnutiu, s ktorým žalobca nie
je spokojný. Odvolací orgán preskúmal aj správnosť údajov o dotknutých nehnuteľnostiach zapísaných
č. Z-8657/2018, č. zmeny 9/19 na základe L./XXXX a žiadosti o zápis stavby električkových tratí UČS 08
a 09 a dospel k záveru, že predmetný zápis bol vykonaný na základe spôsobilých listín a v súlade s nimi.

19. Pokiaľ ide o druhú časť napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa skúmania naplnenia podmienok pre
opravu chyby podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, s poukazom na rozsudok o povolení
obnovy konania, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/1142018-255 a súvisiaci s
rozsudkom ESĽP, kde žalobca, ktorý predložil tieto listiny v prílohe návrhu na opravu chyby a poukazujena nich vo všetkých svojich podaniach doručených v tomto konaní, vrátane odvolania s tým, že tieto
majú preukázať nespôsobilosť zápisu rozsudku o určení vlastníckeho práva ako titulu nadobudnutia
dotknutých pozemkov žalovaný uviedol, že tieto rozsudky však nie sú súčasťou katastrálneho operátu

a jedná sa o nové listiny predložené na zápis do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to však nemožno
skúmať a posudzovať správnosť údajov katastra na základe listín, ktoré neboli podkladom pre zápis
platných údajov o nehnuteľnostiach a právach k nim a nie sú súčasťou katastrálneho operátu v rámci
konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Zápis nových údajov o nehnuteľnostiach a právach k
nim, ktorý má byť vykonaný na podklade doručeného, ale ešte nezapísaného súdneho rozhodnutia sa

vykonáva formou záznamu resp. poznámky, nie formou opravy chyby v katastrálnom operáte. Poukázal
na to, že záznam v katastri nehnuteľností má deklaratórne účinky a správny orgán nie je oprávnený
skúmať a posudzovať predložený rozsudok z meritórneho hľadiska, ale skúma iba, či neobsahuje chyby
v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti, a či vychádza z platných, aktuálnych údajov katastra
o dotknutej nehnuteľnosti. Skonštatoval, že nie každé rozhodnutie súdu je materiálne spôsobilé na
vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností, ale musí ísť o také rozhodnutie, meritórne alebo procesné,

na základe ktorých vznikli, zmenili sa, alebo zanikli práva k nehnuteľnostiam. Zdôraznil, že rozhodnutie
súdu môže byť titulom na zápis poznámky v katastri nehnuteľností a to vtedy, ak predmetom súdneho
rozhodnutianiejevznik,zmenaalebozánikprávknehnuteľnostiam,aleinéprávneskutočnostisúvisiace
s nehnuteľnosťami alebo právami k nej (napr. prebiehajúce súdne konanie, exekučné konanie, daňové
exekučné konanie, výkon záložného práva, duplicita vlastníctva a pod.). Listina predložená na zápis

poznámky musí takisto vychádzať z platných údajov katastra o nehnuteľnostiach, ktorých sa týka.
Podstatnou skutočnosťou je, že na zápis záznamu ani na zápis poznámky sa nevzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ako to vyslovene ustanovuje § 34 ods. 3 katastrálneho zákona a §
40 katastrálneho zákona. Záznam aj poznámka majú povahu opatrenia správneho orgánu, v týchto
konaniach sa nevykonáva dokazovanie, ani sa nevydáva rozhodnutie. Žalovaný dospel vzhľadom na

uvedené k záveru, že nie sú v predmetnej veci splnené podmienky na opravu chyby ani podľa § 59 ods. 2
písm. d) katastrálneho zákona. Skonštatoval, že správny orgán nie je oprávnený v tomto konaní skúmať
rozsudok o povolení obnovy konania z hľadiska jeho spôsobilosti na zápis do katastra nehnuteľností,
ani zaoberať sa argumentáciou oboch účastníkov konania, týkajúcou sa právnych účinkov tejto listiny
na aktuálny zápis v katastri nehnuteľností s tým, že zápis rozsudku o povolení obnovy konania sa rieši

pod č. P 929/2019.
20. Po preskúmaní napadnutého prvostupňového orgánu odvolaním žalobcu doručenom 05.12.2019
žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrekapituloval priebeh a výsledky konania pred
prvostupňovým správnym orgánom. Po posúdení spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový
správny orgán zistil v konaní správne a úplne skutkový stav, ktorý v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia podrobne opísal a právne posúdenie veci náležite vysvetlil. Aj keď z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že v niektorých čiastkových otázkach má odvolací
orgán iný názor ako prvostupňový správny orgán, avšak v merite veci sa stotožňuje s jeho právnym
záverom, že v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre opravu chyby v katastrálnom
operáte podľa § 59 ods. 2 pís. a) a d) katastrálneho zákona. Zdôraznil, že konanie o oprave chyby

je zásadne nesporové konanie, v ktorom Okresný úrad, katastrálny odbor nie je oprávnený skúmať
a posudzovať hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania, pretože by tým zasiahol do výlučnej
právomoci civilného súdu. V tomto konaní správny orgán skúma platné, aktuálne údaje katastra
nehnuteľností z hľadiska ich súladu s príslušnými relevantnými listinami na podklade, ktorých boli
tieto údaje do katastra nehnuteľností zapísané. V predmetnej veci bol jednoznačne preukázaný súlad

platných údajov katastra nehnuteľností s príslušnými listinami uloženými v zbierke listín. Poukazujúc
na to, že § 59a ods. 2 katastrálneho zákona výslovne ustanovuje, že ak nie sú podmienky na opravu
chyby podľa § 59 ods. 2 splnené tak okresný úrad návrh na nápravu chyby rozhodnutím zamietne dospel
žalovaný k záveru, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu je vecne správne a vydané v
súlade s príslušnými právnymi predpismi.

II.
Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba

21. Žalobca so správnou žalobou zo dňa 06.04.2002 doručenej Krajskému súdu v Košiciach 08.04.2020
domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2020/012463/SUC, č.k.
Xo 1/2020 zo 06.02.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. X-156/2019-Kol zo dňa 18.11.2019a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu súd
priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnej výške.
22. Žalobca uviedol, že je toho názoru, že napadnuté rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzajú

z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu je postačujúce na riadne posúdenie veci
a zistený skutkový stav, ktorý vzal prvostupňový orgán a žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí je v
rozpore s administratívnym spisom. Ďalej namietal, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, a v konaní správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných napadnutých rozhodnutí.

Zároveň namietal, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom, Ústavou Slovenskej
republiky a dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom
sú neodôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne. Žalobca tvrdil, že obidva správne orgány nemali a
nemajú záujem spravodlivo vec riešiť.
23. Nesúhlasí s názorom správneho orgánu, že na konanie o oprave chyby podľa § 59 ods. 1 a 2
písm. a) katastrálneho zákona sa nevzťahuje rozhodnutie Okresného súdu Košice II zo dňa 24.11.2017

č.k. 20C/591/2015-172, ktorým súd povolil obnovu konania vo veci sp.zn. 18C/154/2012, a ktorý má
za následok, že verejná listina (rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 18 C/154/2012-260 zo dňa
26.02.2013), na základe, ktorej bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech B. M. stratila v súlade
sustanovením§415ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkuprávoplatnosť,resp.záväznosťakonštitutívny
účinok, a že nemôže zostať titulom pre zotrvanie zápisu vlastníckeho práva k pozemkom v prospech

subjektu (mesta Košice), pre ktorý v danom momente neexistuje titul (verejná listina – rozsudok) pre
zápis vlastníckeho práva k pozemkom z dôvodu straty konštutívneho účinku a zároveň značí, že skorší
zápis vlastníckeho práva v prospech mesta Košice bol nesprávny. Uviedol, že na túto novú skutočnosť
a nový dôkaz, ako aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva č. 25132/13 zo dňa 09.06.2015
vôbec neprihliadol žalovaný, čo považuje za nesprávne. Tvrdil, že žalovaný bez toho, aby skúmal, či

sa v konaní týmito dôkazmi podstatne zmenil alebo nezmenil skutkový stav si vymyslel na rozdiel od
prvostupňového správneho orgánu, že konanie vedené prvostupňovým správnym orgánom o oprave
chyby č. X-101/2015 v spojitosti s konaním žalovaného sp. zn. OU-KE-OOP5-2015/031757/MAD je
prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, a to aj bez posúdenia odvolacích dôvodov uvedených v
odvolaní len, aby sa k nim nemusel vyjadriť, keďže dobre vie, že zápis vlastníckeho práva v prospech

Mesta Košice bol vykonaný na základe nespôsobilej verejnej listiny (rozsudok Okresného súdu Košice
II č.k. 18C/154/2012-260 z 26.02.2013, ktorá vôbec nekorešpondovala s vtedy platnými údajmi v
katastrálnom operáte, a ktorá stratila právoplatnosť, resp. záväznosť medzi účastníkmi konania. Tvrdil,
že tak Okresný úrad Košice, katastrálny odbor a Okresný súd Košice II spôsobili chyby, ktoré do
dnešného dňa neopravili ani v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 katastrálneho zákona. Naopak na

rozdiel od žalovaného je toho názoru, že sa nejedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko
v tom čase neboli ako v súčasnosti známe nové skutočnosti a nové dôkazy (existencia právoplatných
rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva a Okresného súdu Košice II č.k. 20C/591/2015-172 zo
dňa 24.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/114/2018-255 zo dňa
15.05.2019), ktoré má za následok, že nespôsobila verejná listina (rozsudok Okresného súdu Košice II

č.k. 18C/154/2012-260 zo dňa 26.02.2013, na základe ktorej bol nesprávne vykonaný zápis v prospech
Mesta Košice) stratila aj svoju záväznosť a konštitutívny účinok, a preto musí byť obnovený stav v
katastrálnom operáte pred zápisom vlastníckeho práva v prospech Mesta Košice. Navyše podľa názoru
žalovaného, by teda rozhodnutie katastrálneho odboru okresného úradu bolo nadriadené rozsudku
okresného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, čo nie je správne a vylučuje to aj samotný

katastrálny zákon.
24. Námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného
skutkového stavu na riadne posúdenie veci, z nesprávneho právneho posúdenia veci a je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov žalobca odôvodnil tým, že to spôsobil žalovaný tým, že sa
odmietol zaoberať odvolacími námietkami žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu.

25. V prípade, že žalovaný bol toho názoru, že je tu prekážka právoplatne rozhodnutej veci a že sa
podstatne nezmenil skutkový stav oproti konaniu vedenom pod č. X-101/2015-Kol (s čím žalobca
nemôže súhlasiť), k čomu sa však žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyjadril, tak mal žalovaný
rozhodnúť o vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu a v

konaní sa malo skúmať, či sa podstatne zmenil skutkový stav oproti označenému konaniu, nakoľko
by prichádzalo do úvahy zastavenie konania, ak by sa tento skutkový stav nezmenil, a v tej istej veci
by sa právoplatne nerozhodlo (§ 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku). V opačnom prípade, ak sa
podstatne zmenil skutkový stav, tak by prichádzalo do úvahy vyhovieť jeho návrhu na opravu chybyv katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1, 2 písm. a) a d) Katastrálneho zákona. Keďže žalovaný
jeho odvolanie zamietol a potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, a konanie
nezastavil z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, tak musel mať za to, že skutkový stav sa

podstatne zmenil, a mal sa preto riadne zaoberať odvolaním žalobcu a tak pochybil.
26. Žalobca pokiaľ ide o druhú časť napadnutého rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa skúmania
naplnenia podmienok na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona v správnej
žalobe uviedol, že s odôvodnením žalovaného v tejto časti nesúhlasí, nakoľko jednotlivé listinné dôkazy
(rozsudky Okresného súdu Košice II zo dňa 24.11.2017a Krajského súdu v Košiciach z 15.05.2019

a Európskeho súdu pre ľudské práva z 09.06.2015) žalovanému zaslal, a z tohto dôvodu sa musia
stať súčasťou katastrálneho operátu, a to aj s prihliadnutím na ustanovenie § 35 ods. 1 prvá veta
Katastrálneho zákona, ktoré ustanovuje, že záznam vykoná okresný úrad aj bez návrhu. Navyše tieto
rozhodnutia sú pre správne orgány pri rozhodovaní právne záväzné v zmysle § 40 ods. 1 Správneho
poriadku.
27. K odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa splnenia podmienok na opravu

chyby v zmysle § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, pokiaľ ide o skúmanie a posudzovania
predložených rozsudkov žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný mali aplikovať
ustanovenia § 36a ods. 2 písm. a) a b) a ods. 5 katastrálneho zákona, čomu nebráni ani tá skutočnosť,
že táto právna úprava sa stala platnou a účinnou až po zápise rozsudku do katastra nehnuteľností, takže
v čase, keď bolo vydané napadnuté rozhodnutie, toto ustanovenie už platilo a bolo účinné, a žalovaný

ním bol viazaný.
28. Za nepreskúmateľné a protirečivé považoval žalobca konštatovanie žalovaného v napadnutom
rozhodnutí týkajúce sa toho, že prvostupňový správny orgán v predmetnom správnom konaní správne
a úplne zistil skutkový stav, ktorý podrobne opísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a náležite
vysvetlilprávneposúdenie.Žalobcaznovazdôraznil,že žalovanýsanezaoberaldôvodmijehoodvolania

pre údajnú prekážku právoplatne rozhodnutej veci aj napriek tomu, že záznam v katastri nehnuteľností
málendeklaratórneúčinkyaneprihliadolnato,ženespravodlivýrozsudokOkresnéhosúduKošiceIIč.k.
18C/154/2012-260 zo dňa 26.02.2013, ktorý nekorešpondoval ani s údajmi na liste vlastníctva žalobcu
číslo 5604 v katastrálnom operáte, a na základe ktorého bol nesprávne vykonaný zápis vlastníckeho
práva v prospech Mesta Košice, aj pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci stratil právoplatnosť, resp.

záväznosť a konštitutívny účinok, čím absolútne zaniklo ním priznané právo Mesta Košice.
29. K tvrdeniu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že v niektorých čiastkových otázkach má odvolací
orgán iný názor ako správny orgán prvého stupňa, ale v merite veci sa stotožňuje s jeho právnym
záverom a to, že nie sú dané zákonné podmienky pre opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59
ods. 2 písm. a) a d) katastrálneho zákona žalobca uviedol, že s týmto záverom nesúhlasí z dôvodu, že

pokiaľ mal žalovaný iný názor v čiastkových otázkach než prvostupňový správny orgán, mal vec vrátiť na
nové prejednanie a rozhodnutie vo veci, a nie skutkový stav zmeniť oproti skutkovému stavu zistenému
prvostupňovým správnym orgánom, hoci podľa výroku a tvrdenia žalovaného v napadnutom rozhodnutí
sa tento meniť nemal, resp. mal sa meniť iba v nejakých čiastkových otázkach, čo nekonkretizoval, a
tak umožniť aj žalobcovi vyjadriť sa k zmenenému skutkovému stavu, a nie stotožniť sa s právnym

záverom prvostupňového správneho orgánu bez skúmania toho, či sa podstatne zmenil alebo nezmenil
skutkovýstavoprotikonaniuč. X-101/2015-Kol,ktoréhorozhodnutienemôžeanipredstavovaťprekážku
právoplatne rozhodnutej veci pre toto konanie, zvlášť kvôli novým okolnostiam, ktoré preukazujú
nesprávnosť zápisu záznamom pod číslom Z-516/2015. Zdôraznil, že nesúhlasí s tým, že nie sú dané
podmienkynaopravuchybyvkatastrálnomoperátepodľa§59ods.2písm.a)ad)katastrálnehozákona.

30. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nepostupoval v konaní správne keď sa nezaoberal novými
skutočnosťami a dôkazmi, ktoré obsahovo obsahovala jeho výzva na navrátenie vlastníckeho práva k
pozemkom a návrh na opravu chyby v katastrálnom konaní, pričom tieto nové skutočnosti a dôkazy
mali za následok zánik nesprávne priznaného práva v prospech Mesta Košice, resp. majú dosah na
všetky údaje obsiahnuté v pôvodnej už nezáväznej a neprávoplatnej verejnej listine na základe, ktorej

bolo nesprávne odňaté vlastnícke právo žalobcu k pozemkom. Štátny orgán mal povinnosť vzniknutý
protiprávny stav napraviť, keď bol ponechaný zápis vlastníckeho práva k pozemkom pre osobu, ktorej
vlastnícke právo nesvedčí, pričom takejto osobe štátny orgán nemôže priznávať takéto postavenie.
31. Ďalej žalobca tvrdiac, že žalovaný bez toho, aby sa zaoberal jeho odvolaním, uviedol v napadnutom
rozhodnutí, že prvostupňový správny orgán v tomto konaní správne a úplne zistil skutkový stav, s

čím sa žalobca nemôže vôbec stotožniť, z tohto dôvodu vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu, v ktorom okresný úrad uviedol okrem iného: „pri posudzovaní listiny predloženej na
zápis skúmal správny orgán spôsobilosť tohto rozsudku na zápis do katastra nehnuteľností v zmysle
§ 42 ods. 2 katastrálneho zákona, pričom vychádzal z údajov katastra, ktoré sú v § 70 katastrálnehozákona vymedzené ako hodnoverné a záväzné. Z tohto pohľadu nie je číslo listu vlastníctva záväzným
údajom, a preto rozpor medzi týmto údajom uvedeným vo verejnej listine a v súbore popisných informácií
katastra nie je prekážkou zápisu. Navyše v odôvodnení citovaného rozsudku je tento údaj niekoľkokrát

uvedený správne (LV číslo XXXX). Rovnako nepovažuje správny orgán za prekážku v zápise citovanej
listiny absenciu registra parciel vo výroku rozsudku, keďže táto skutočnosť je nepochybne zrejmá z
jeho odôvodnenia (str. 2, 2. odsek, str. 7 ods. 3).“ Žalobca sa nestotožňuje s týmto tvrdením, nakoľko
rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 26.02.2013 č.k. 18C/154/2012-260 bol nespôsobilou
listinou na zápis vlastníckeho práva v prospech mesta Košice záznamom Z-516/2015. Pre zápis do

katastra nehnuteľností je smerodajný iba výrok rozsudku súdu a nie jeho odôvodnenie, ako nesprávne
prvostupňový správny orgán uviedol. Z výroku rozsudku vyplývalo, že zápis sa má týkať LV číslo XXXX
a nie LV číslo XXXX, čo bolo zaznamenané aj v zápisnici o pojednávaní súdom zo dňa 26.02.2013,
keďže takto bol okresným súdom rozsudok vyhlásený. Žiadne odôvodnenie rozsudku nemôže nahradiť
vyhlásený výrok rozsudku súdu, ktorého vyhlásenie sa premietlo aj do listinnej podoby rozsudku v
predmetnej veci. K tejto skutočnosti sa správne orgány nevyjadrili čo spôsobilo, že ich rozhodnutia sú

nepreskúmateľné. Číslo listu vlastníctva je údaj, ktorý bol daný súdom v rozsudku, a bol smerodajný
a záväzný pre prvostupňový správny orgán, tak ako aj ostatné časti výroku rozsudku. Keďže sa týmto
správny orgán neriadil, z jeho strany išlo o arbitrárnosť pri rozhodovaní o zápise vlastníckeho práva
záznamom v prospech mesta Košice a o konanie v rozpore s ustanovením § 36 ods. 1 katastrálneho
zákona.

32. Z rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.02.2013, ktorý stratil svoju právoplatnosť a konštitutívny
účinok, nie je ani zrejmé, akého registra sa týka, či sa týka registra „C“ alebo „E“, tak ako to obligatórne
vyžaduje ustanovenie § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, a
preto nemožno mať za to, že mali byť prepísané práve pozemky pôvodne zapísané v registri „C“ na liste
vlastníctva číslo XXXX.

33. Žalobca ďalej nesúhlasil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia týkajúceho sa jeho námietky
neoprávneného zápisu vlastníctva Mesta Košice k parcele číslo 3499/9 k.ú. A. B., nakoľko podľa jeho
názoru ide o ďalšiu svojvôľu prvostupňového správneho orgánu a dotvárania rozsudku z dôvodu, že
súčasťou rozsudku vo veci vedenej Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 18C/154/2012 nebol žiadny
geometrický plán, a tento rozsudok sa nevzťahoval na parcelu číslo 3499/9 o výmere 824 m2, ktorý

ku dňu vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Košice II dňa 26.02.2013 bol zapísaný v katastrálnom
operáte riadne parcelným číslom a výmerou na LV číslo XXXX k.ú. A. B.. Z tohto dôvodu správny orgán
nemohol vykonať zápis vlastníckeho práva k parcele C KN číslo XXXX/X - ostatné plochy o výmere 824
m2 na LV číslo XXXXX v prospech B. M. v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte vedenom pod
sp. zn. X-101/2015-Kol. Nakoľko neexistuje žiadna verejná listina, na základe ktorej by malo byť odňaté

vlastnícke právo žalobcu k predmetnej parcele, na čo neprihliadali správne orgány a takouto listinou nie
je, a ani nebol rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 26.02.2013.
34. Správne orgány a žalovaný mali mať za to, že predmetný rozsudok nebol spôsobilý na zápis
vlastníckeho práva k pozemkom, keďže sa netýkal platných aktuálnych údajov zapísaných v katastri
nehnuteľností, a týka sa iného listu vlastníctva (LV číslo XXXX). Z tohto dôvodu nemal byť vykonaný

zápis vlastníckeho práva k pozemkom žalobcu v prospech Mesta Košice, a vôbec nie zápis
vlastníckeho práva k parcele reg. C č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 824 m2 k.ú. A. B., ku
ktorému Okresný súd Košice II tiež neurčil vlastnícke právo Mesta Košice. Keďže vlastnícke právo k
pozemkom je nepremlčateľné, tak žalobca ako vlastník má právo vlastniť tento svoj majetok, a ak
chybu v katastrálnom operáte týkajúcu sa zapísaného majetku vlastníka spôsobil vlastnou činnosťou

prvostupňový správny orgán ako to bolo vo vzťahu k zápisu pod č. Z-516/2015 a vo vzťahu k parcele
č. XXXX/X, tak je povinný v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 zákona číslo 162/1995 Z.z. v
znení neskorších predpisov, kedykoľvek aj bez návrhu opraviť chybu vykonaním zápisu do katastra
nehnuteľností na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby bez ohľadu na to,
či sa už raz týmto na podnet účastníka konania zaoberal, a preto sa žalovaný mal zaoberať všetkými

odvolacími námietkami žalobcu.
35. Tvrdenie prvostupňového orgánu, že údaje o nehnuteľnostiach, o ktorých pojednával rozsudok už
boli dotknuté zápisom stavby - električkových tratí UČS 08 a 09 vykonaným záznamom Z-8657/18,
v dôsledku čoho došlo k zmene v parcelných číslach, výmerách a druhoch pozemkov pôvodne
evidovaných ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X C. XXXX/X, má vylučovať

vykonanie prípadné opravy podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, považuje
žalobca za nesprávne a potvrdil to aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Tento uviedol, že táto zmena v
evidenciidotknutýchnehnuteľnostíneznamenázmenuskutkovéhostavupredmetnejveci,alelenzmenu
v identifikácii predmetu konania. K tomuto zároveň uviedol, že stavba - električková trať v zmysle § 120ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je súčasťou pozemku a ani zmena v parcelných číslach, výmera
a druhu pozemku pôvodne evidovaných ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X
C. XXXX/X, ktoré zostali, hoci s nižšou výmerou vo vlastníctve Mesta Košice nemôže viesť k záveru o

nemožnosti vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte. Je zrejmá arbitrárnosť a nespravodlivosť
rozhodovania správnych orgánov vyplývajúca z toho, že prvostupňový správny orgán nemal problém
bez titulu zapísať vlastnícke právo v prospech Mesta Košice ako parcela registra C KN č. XXXX/X -
ostatné plochy o výmere 824 m2, ktorá mala byť vytvorená z parcely č. XXXX/X o výmere 6026 m2,
hoci v rozsudku Okresného súdu Košice II vo veci sp. zn. 18C/154/2012 je iná výmera tejto parcely, hoci

sa tento rozsudok netýkal parcely č. XXXX/X. Poukázal na to, že prvostupňovému správnemu orgánu
nebránilo nič v tom, aby zrušil nové výmery pozemkov zapísaných v prospech Mesta Košice na LV č.
XXXXX k.ú. A. B. v registri C pričlenené v súvislosti s geometrickým plánom spoločnosti EURO GEO,
s.r.o. č. XX/XXXX a navrátiť výmery týchto parciel do pôvodného stavu ich pričlenením k parcelám číslo
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X C. XXXX/X, ktoré sú v súčasnosti nedôvodne zapísané
na LV číslo XXXXX v prospech Mesta Košice, v prospech žalobcu na LV číslo XXXX zvlášť za okolností,

keď ich vlastníkom je naďalej Mesto Košice.
36. Poukázal na to, že ak má byť konanie spravodlivé tak sa má navrátiť vlastnícke právo k pozemkom
v jeho prospech a poznámku si môže dať zapísať na list vlastníctva č. XXXX Mesto Košice. Rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo 16.12.2004 sp. zn. Obdo V 56/2003 vôbec neposudzuje ustanovenie § 415 ods.
2 CSP, a preto nie je záväzný pre rozhodnutie v tejto veci a je úplne jedno, či účinky rozsudku nastávajú

ex nunc alebo ex tunc, keďže podstatné je, že verejná listina - rozsudok stratila svoju právoplatnosť, a
preto nemôže zostať vlastnícke právo k pozemkom osobe, to je mestu Košice vo vzťahu, ku ktorému
ako aj žalobcovi tento rozsudok stratil právoplatnosť a záväznosť.
37. Žalobca takisto nesúhlasil s názorom prvostupňového správneho orgánu týkajúce sa toho, že
nepovažuje za potrebné v predmetnom konaní o oprave chyby skúmať a vyjadrovať sa už k skôr

vydaným rozhodnutiam súdu vo veci určenia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, resp.
rozhodnutiu ESĽP. Jedná sa o verejné listiny, ktoré riešia vlastnícke právo k pozemko, a mal ich vziať do
úvahy pri rozhodovaní v tomto katastrálnom konaní tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný a
nie sú len skutočnosťou, ktorú by mal posudzovať iba súd v ďalšom konaní o určenie vlastníckeho práva.
38. Ďalej žalobca namietal, že k jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania sa ani žalovaný

nevyjadril, a preto v tejto časti považuje jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné.
39. Žalobca poukázal na to, že Európsky súd pre ľudské práva poukázal aj na opatrenie Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 09.07.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a nebolo do dnešného dňa
napadnuté žiadnym opravným prostriedkom, nebolo zrušené, ako aj na registráciu a účinný prevod
vlastníckeho práva žalobcu dňa 28.07.2004, a preto je dôvodné zapísať na LV číslo XXXX k.ú. A. B.

stav aký bol pred zápisom vlastníckeho práva k pozemkom v prospech Mesta Košice pod č. Z-516/2015.
Keďže prvostupňový správny orgán neopravil chybu v katastrálnom operáte a žalovaný nenapravil
jeho nesprávne konanie, konali v rozpore so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky a Dodatkovým
dohovorom k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom nerešpektovali ani
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva. Na záver uviedol v správnej žalobe žalobca, že správnym

orgánom nič nebránilo, aby konanie o návrhu žalobcu o oprave chyby v katastrálnom operáte v súlade
s ustanovením § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušili do času opätovného rozhodnutia súdu vo veci
vedenej Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 18C/154/2012, to však nebolo ich cieľom, keďže nechceli
spravodlivo rozhodnúť.
B. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania, ďalšie stanoviská a priebeh konania pred

správnym súdom
40. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 20.05.2020 navrhol správnu žalobu zamietnuť.
V prvom rade sa ohradil voči tvrdeniu žalobcu, že správne orgány nemali a nemajú záujem vec
spravodlivo riešiť, odmietli sa zaoberať jeho odvolacími námietkami, že si vymysleli niektoré závery a
podobne. Zdôraznil, že správne orgány konajú nestranne v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi podľa svojej právomoci, ktoré im ustanovujú príslušné právne predpisy (predovšetkým
katastrálny zákon) pre jednotlivé druhy katastrálnych konaní. Poukázal na to, že zo žaloby je zrejmé, že
pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, tieto sú založené na nesprávnom chápaní obsahu inštitútu opravy chyby
v katastrálnom operáte, a to aj napriek tomu, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach v predmetnej
veci uviedli rozbor a zákonné limity tohto inštitútu. Značná časť žalobných argumentov podľa názoru

žalovaného zodpovedá sporu o určenie vlastníckeho práva. Zdôraznil, že konanie o oprave chyby v
katastrálnom operáte je však striktne nesporové konanie a správny orgán nemôže riešiť hmotnoprávny
vzťah medzi účastníkmi konania, a robiť vlastný úsudok, teda rozhodnúť, ktorý subjekt je vlastníkom
dotknutých nehnuteľností a nemožno ho zamieňať s konaním o určenie vlastníckeho práva.41. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu aj napriek
tomu, že mal v niektorých čiastkových otázkach iný názor, a v takom prípade mal vrátiť vec
prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie vo veci a umožniť žalobcovi vyjadriť sa k

zmenenému skutkovému stavu, a nie tento zmeniť, žalovaný uviedol, že odlišnosti sa vôbec netýkajú
skutkového stavu a skutkových záverov, ale právneho posúdenia niektorých skutočností. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia je uvedené, že prvostupňový správny orgán správne a úplne zistil skutkový
stav, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal a nebolo potrebné v rámci zistenia a
posúdenia skutkového stavu nič meniť, ani doplniť. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci uviedol, že

odlišné hodnotenie právneho významu niektorých jednotlivých skutočností nemalo vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia orgánu prvého stupňa, a preto nebol dôvod, aby toto rozhodnutie žalovanej
zrušil. V prejednávanej veci bolo podstatné to, že sa žalovaný stotožnil s právnym záverom vo veci a
to, že nie sú naplnené zákonné podmienky pre opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1
písm. a) a d) katastrálneho zákona, a z tohto dôvodu nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenie
veci správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. Podľa jeho názoru postupoval v intenciách

svojich právomocí podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní.
42.Kžalobnejnámietkežalobcutýkajúcejsanázoružalovaného,žerozhodnutieč.X-101/2015vspojení
s konaním žalovaného č. OU-KE-OOP5-2015/031757/MAD je prekážkou právoplatne rozhodnutej veci
pre časť konania žalovaný uviedol, že žalobca sa návrhom na opravu chyby v katastrálnom operáte
zo dňa 22.07.2019 domáhal zápisu vlastníctva pozemkov vedených na LV číslo XXXX k.ú. Južné

mesto v jeho prospech z dôvodu, že rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 18C/154/2012-260 zo
dňa 26.02.2013 bol nespôsobilou listinou na zápis do katastra nehnuteľností, ale zároveň aj z dôvodu,
že existujú nové listiny preukazujúce, že tento rozsudok ex lege stratil právoplatnosť, a nemôže byť
teda naďalej titulom pre zápis vlastníckeho práva v prospech Mesta Košice (rozsudok Okresného súdu
Košice II č.k. 20C/591/2015-172 zo dňa 24.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

č.k. 11Co/114/2018-255 zo dňa 15.05.2019. Návrh žalobcu bol odôvodnený týmito dvoma základnými
skutočnosťami, pričom sa jedná o jeden návrh.
43. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je uvedený podrobný
rozbor rozsudku Okresného súdu Košice II 18C/154/2012-260 zo dňa 26.02.2013, ktorý je obsahovo
rovnaký ako v rozhodnutí č. OU-KE-OOP5-2015/031757/MAD. Žalovaný trvá na svojom názore, že

rozhodnutie č. X-101/2015-Kol v spojení s rozhodnutím č. OU-KE-OOP5-2015/031757/MAD tvorí
prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre časť konania týkajúci sa opravy chyby č. X-156/2015_Kol,
ktorá sa týka skúmania správnosti zápisu rozsudku o určení vlastníckeho práva. Zdôraznil, že sa jedná
o hodnotenie jedného dôkazu, z ktorého nie je možné vyvodiť izolovaný záver a povinnosťou správnych
orgánov bolo skúmať všetky dôkazy jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach a zhodnotiť následne

ich právny význam, vysporiadať sa s jednotlivými námietkami účastníkov konania, a na základe
toho rozhodnúť o podanom návrhu ako o celku. Žalovaný uviedol, že dôkazy, ktoré predložil žalobca
majú jeden nedeliteľný účel, a to dosiahnuť zrušenie zápisu vlastníckeho práva v prospech Mesta
Košice titulom rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 18C/154/2012-260 zo dňa 26.02.2013 a zapísať
vlastnícke právo v prospech žalobcu titulom rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 20C/591/2015-172

zo dňa 24.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/114/2018-255 zo dňa
15.05.2019. Konanie o takomto návrhu na opravu chyby nebolo, a nie je možné v časti zastaviť a v časti
zamietnuť návrh. Žalovaný to teda vyhodnotil tak, že nie je oprávnený opätovne reagovať na odvolacie
námietky, ktoré sa týkajú rozboru rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 26.02.2013, pretože tieto
boli predmetom preskúmania rozhodnutia vo vyššie označenom právoplatne ukončenom konaní.

44. Ďalej uviedol, že hmotnoprávny vzťah účastníkov konania k dotknutým nehnuteľnostiam je riešený
rozsudkami: Okresného súdu Košice II sp. zn. 24C/41/2008-136, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2Co/158/2009, ESĽP č. 25132/13, Okresného súdu Košice II sp. zn. 20C/591/2015-172 a Krajského
súduvKošiciachč.k.11Co/114/2018-255, anadväzujúcimikonaniami-dovolaciekonanievočirozsudku
Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/114/2018-255 a obnovené konanie Okresného súdu Košice II

sp. zn. 18C/154/2012. Žalovaný zdôraznil, že Okresný úrad, katastrálny odbor však plní voči týmto
listinám a prebiehajúcim konaniam iba evidenčnú funkciu, a v konaní o oprave chyby v katastrálnom
operáte je oprávnený skúmať iba to, či údaje katastra o nehnuteľnostiach a práva k nim, sú v katastri
nehnuteľností evidované v súlade s relevantnými právnymi listinami, respektíve grafickými podkladmi,
ktorébolipodkladomprevyznačeniedotknutýchúdajovvkatastrinehnuteľností,t.j.žeobsahpríslušných

listín uložených v zbierke listín bol správne premietnutý do zápisu na liste vlastníctva resp. zákresu v
katastrálnej mape. V rámci tohto druhu konania správny orgán nie je oprávnený prihliadať na listiny, ktoré
ešte len boli predložené na zápis do katastra, čiže ešte nie sú súčasťou katastrálneho operátu, a pretopovažoval za nedôvodnú žalobnú námietku, že správny orgán konal nesprávne, ak vôbec neprihliadol
na nové skutočnosti a nové dôkazy.
45. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal odvolaním žalobcu,

žalovaný uviedol, že so všetkými odvolacími námietkami sa vysporiadal v takom rozsahu, v akom mu to
umožňuje zákonný rámec konania o oprave chyby v katastrálnom operáte.
46. Žalobca v replike zo dňa 04.07.2020 zotrval na podanej správnej žalobe a svojej predošlej právnej
a skutkovej argumentácii.
47. Správny súd podľa § 32 ods. 3 SSP uznesením č. k. KE-8S/62/2020-80 zo dňa 17.01.2024 pribral

do konania ďalšieho účastníka Mesto Košice, keďže z obsahu administratívnych spisov bolo zistené, že
účastníkom administratívneho konania bolo aj Mesto Košice ako vlastník predmetných nehnuteľností,
ku ktorým sa žalobca v správnom konaní návrhom domáhal opravy údajov zapísaných v katastrálnom
operáte. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.01.2024.
48. Ďalší účastník Mesto Košice vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 19.02.2024 k námietke žalobcu
týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi uviedol, že žalobca vychádzal

z jediného názoru a to, že verejná listina, na ktorej podklade bolo zapísané vlastnícke právo Mesta
Košice k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých sa má týkať navrhovaná oprava katastrálneho operátu,
teda rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 18C/156/2012-260 z 26.02.2013 stratila právoplatnosť, a
teda aj spôsobilosť byť podkladom na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a v dôsledku
povolenia obnovy konania rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 20C/591/2015-172 z 24.11.2017

sa tento rozsudok pokladá za verejnú listinu, ktorá predstavuje podklad pre jeho opätovné zapísanie ako
vlastníka nehnuteľností. Odkázal na svoje doterajšie vyjadrenia z administratívneho konania s tým, že
obidva správne orgány s jeho závermi vyslovili súhlas, čo je aj vyjadrené v odôvodnení ich rozhodnutí.
49. Uviedol, že rozhodnutie o povolení obnovy konania je rozhodnutie procesného charakteru, ktoré
nezakladá žiadne hmotnoprávne následky, teda ani vznik zmenu alebo zánik vlastníckeho práva, a

nie tak spôsobilé byť podkladom na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností. Povolením obnovy
konania sa pôvodne obnovou konania napadnuté rozhodnutie neruší (R 49/2005), odkladá sa len jeho
právoplatnosť, a aj to len od momentu právoplatnosti rozhodnutia o obnove konania a nie spätne.
Verejná listina tvoriaca podklad zápisu vlastníckeho práva v prospech Mesta Košice do katastra nebola
zrušená a naďalej existuje, a zmena môže nastať len, ak toto rozhodnutie bude nahradené novým

rozhodnutím v danom konaní, a preto nie je namieste aplikácia žalobcom navrhovaného ustanovenia
§ 36 a ods. 2 písm. a) a b) a ods. 5 katastrálneho zákona, nakoľko toto ustanovenie počíta so zrušením
podkladového rozhodnutia, k čomu však v tomto prípade nikdy nedošlo.
50. K nesúhlasu žalobcu s názorom správnych orgánov ďalší účastník uviedol, že konanie o správnej
žalobe nie je pokračovaním správneho konania a má slúžiť len na ochranu práv jednotlivca proti

nezákonnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Nesúlad právneho názoru jednotlivca a správneho
orgánu ešte neznamená, že správny orgán rozhodoval nezákonne.
51. K námietke žalobcu, že správne orgány neprihliadli na to, že rozsudok Okresného súdu Košice
II č.k. 24C/41/2008-136 zo dňa 27.02.2009, ako aj nadväzujúci potvrdzujúci rozsudok odvolacieho
súdu tvoria v zmysle rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva č. 25132/13 zo dňa 09.06.2015

prekážku res iudicata pre rozsudok tvoriaci podklad zápisu vlastníckeho práva mesta Košice do katastra
nehnuteľností,ktorýmábyťtýmtonespôsobilouverejnoulistinounazápisvlastníckehoprávazáznamom
ďalší účastník uviedol, že okresnému úradu neprináleží skúmať zákonnosť a správnosť predloženého
súdneho rozhodnutia, nakoľko to patrí do právomoci odvolacieho súdu. Okresný úrad posudzoval,
či predložené rozhodnutie obsahuje formálne všetky potrebné náležitosti predpísané katastrálnym

zákonomnazápisprávknehnuteľnostiamzáznamom,čineobsahujezrejméchybyvpísaníapočítaní, a
čijepredloženérozhodnutieprávoplatné.Obidvasprávneorgánytietonáležitostipredloženéhosúdneho
rozhodnutia preskúmali a výsledky svojho prieskumu aj riadne zdôvodnili vo svojich rozhodnutia.
52. Vo vzťahu k žalobcom predloženého rozsudku ESĽP ďalší účastník zdôraznil, že v podstate tento
svojím rozhodnutím len vytkol nedokonalosť v tom čase platnej slovenskej právnej úpravy týkajúcej

sa inštitútu dovolania generálneho prokurátora, v žiadnom prípade nezasiahol tento rozsudok do
vlastníckych pomerov a nemal/neriešil súvis s hmotnoprávnym určením toho komu patrí vlastnícke
právo. Predmetný záver prešiel aj ústavným preverovaním a Ústavný súd Slovenskej republiky
uznesením zo dňa 13.12.2016 č. II. ÚS 421/2012-53 (v poradí už tretí krát) posúdil hmotnoprávne závery
všeobecných súdov vo vzťahu k určeniu vlastníctva k žiadaným pozemkom, a to v prospech Mesta

Košice.
53. Pokiaľ ide o žalobnú námietku spočívajúcu v tom, že skutkový stav, ktorý vzali správne orgány
za základ ich rozhodnutí je v rozpore s administratívnym spisom a že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy k tomu ďalší účastník uviedol, že žalobcanepreukázal rozpor týchto rozhodnutí s administratívnym spisom, v správnej žalobe žiadnym spôsobom
a podľa jeho názoru správne konanie prebehlo v súlade so zákonom, a nie je tu daný dôvod na zrušenie
rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24Sa/11/2018.

54. Ďalší účastník poukázal na to, že sporové konanie medzi ním a žalobcom o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktorých sa mala týkať oprava katastrálneho operátu v napadnutom správnom
konaní, prebieha stále na Mestskom súde Košice pod spisovou značkou K2-18C/154/2012. Uviedol,
že je toho názoru, že žalobca podaným návrhom v správnom konaní a touto správnou žalobou, sa
len účelovo snaží preniesť toto sporové konanie, ktorého výsledok nemá zaručený na pôdu správnych

orgánov, pričom konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je konaním nesporového charakteru
a jeho účelom je len oprava nesúladu medzi údajmi uvedenými v katastrálnom operáte a podkladmi,
z ktorých tieto údaje majú vychádzať, a nie posudzovanie toho komu má patriť vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam.
55. Poukazujúc na skutočnosť, že v súčasnosti prebieha na civilnom súde vyššie označené konanie
o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, v ktorom sa podľa neho rieši otázka,

ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm.
a) Správneho súdneho poriadku navrhol ďalší účastník, aby správny súd toto konanie prerušil a to až
do právoplatného skončenia civilného sporového konania vedeného na Mestskom súde Košice pod
vyššie označenou spisovou značkou. Návrh odôvodnil tým, že skončením sporového konania, teda
právoplatným určením vlastníckeho práva v jeho prospech alebo žalobcu dôjde buď k pokračovaniu

právoplatnosti podkladového rozsudku, alebo k jeho nahradeniu. V obidvoch prípadoch tak odpadne
dôvod na konanie o pôvodnom návrhu, a preto by bolo nehospodárne v súčasnej nerozhodnutej
situácii pokračovať v správnom súdnom konaní, vykonávať pojednávanie, dokazovanie a prípadne
vracať napadnuté rozhodnutie žalovaného a na ďalšie správne konanie.
56. Žalobca sa k vyjadreniu ďalšieho účastníka vyjadril podaním zo dňa 20.03.2024 (replikou), v ktorom

poukázal na to, že ďalší účastník si nesprávne vysvetľuje rozsudok ESĽP, ktorým tento vyslovil
a uznal, že medzi žalobcom a ďalším účastníkom bolo právoplatne skončené konanie vedené na
Okresnom súde II rozsudkom č.k. 24C/41/2008-136 zo dňa 27.02.2009, ktorým zamietol okresný súd
žalobu Mesta Košice o určenie vlastníckeho práva k pozemkom v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č.k. 2Co/158/2009-171 zo dňa 08.10.2009 a čím tieto predstavujú prekážku

právoplatne rozhodnutej veci res iudicata a vo veci bolo už právoplatne rozhodnuté nielen s účinkom
procesnoprávnym, ale aj hmotnoprávnym. Neobstojí preto vôbec argumentácia, ktorú uvádza ďalší
účastník vo vzťahu k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal, pričom
podstata tohto uznesenia bola v inom než ako tvrdí žalobca. Ústavný súd Slovenskej republiky
odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť žalobcu voči uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 30.04.2012 sp. zn. 6MCdo/1/2011, ktorým uznesením zrušil rozsudok Krajského súdu
v Košiciach z 08.10.2009 sp. zn. 2Co/158/2009, rozsudok Okresného súdu Košice II z 27.02.2009 č.k.
24C/41/2008-136 a uznesenie Okresného súdu Košice II zo 16.04.2009 č.k. 24C/41/2008-164 a vec
vrátil Okresnému Košice II na ďalšie konanie. Po tomto rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky
sa obrátil žalobca na Európsky súd pre ľudské práva so sťažnosťou, ktorej bolo pridelené č. 25132/13

zo dňa 09.06.2015, v ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom tak, že Slovenská republika v konaní vedenom
Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 6MCdo/1/2011 vyššie označeným uznesením porušil právo žalobcu
- sťažovateľa zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V
súvislosti s predmetným rozsudkom ESĽP v záujme poskytnutia materiálnej ochrany práv žalobcu vydal
Ústavný súd Slovenskej republiky nález dňa 11.05.2016 č.k. I. ÚS 76/2016-29, ktorým okrem iného zrušil

svoje pôvodné uznesenie č.k. II. ÚS 421/2012-14 z 11.10.2012 a zároveň povolil obnovu konania pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky výsledkom, ktorého bolo uznesenie zo dňa 13.12.2016 č.k. II.
ÚS 421/2012-53, na ktoré poukázal ďalší účastník a v ktorom uviedol, že vyhovením petitu sťažnosti
by tak v konečnom dôsledku mohlo dôjsť už iba k duplicitnému vysloveniu porušenia článku 6 ods. 1
Dohovoru, pretože prvý tak urobil ESĽP. Poukázal tiež na nesprávny právny názor ďalšieho účastníka

v jeho vyjadrení, že Mesto Košice vo vzťahu k žalobcom predloženému rozsudku ESĽP zdôrazňuje,
že ESĽP svojím rozhodnutím v podstate len vytkol nedokonalosť tom čase platnej slovenskej právnej
úpravy týkajúcej sa inštitútu dovolania generálneho prokurátora a nezasiahol v žiadnom prípade do
vlastníckych pomerov, a ani nemal/neriešil súvis s hmotnoprávnym určením toho komu patrí vlastnícke
právo. Zdôraznil, že sú naplnené zákonné podmienky pre opravu chyby v katastrálnom operáte podľa

§ 59 ods. 1 písm. a) a d) katastrálneho zákona, a malo by byť vzhľadom na nové skutočnosti a dôkazy
vyhovené jeho správnej žalobe. K návrhu ďalšieho účastníka na prerušenie konania uviedol, že s týmto
návrhom nesúhlasí, a že sa nejedná o dôvod, pre ktorý by malo byť konanie prerušené a navrhol, aby
súd rozhodol vo veci ním podanej správnej žaloby.57. Ďalší účastník sa vyjadril duplikou zo dňa 23.04.2023 a zotrval na doterajších svojich písomných
vyjadreniach s tým, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu. Upriamil pozornosť súdu na to, že Mestský
súd Košice v sporovom konaní vedenom pod sp. zn. 2K - 18C/154/2012 vedenom medzi žalobcom

a mestom Košice o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých sa má týkať oprava
katastrálneho operátu v napadnutom správnom konaní rozhodol rozsudkom dňa 20. marca 2024 tak,
že zamietol návrh žalobcu na zmenu podkladového rozsudku a priznal ďalšiemu účastníkovi nárok
na náhradu trov konania 100%. Poukázal na to, že žalobca v celom rade konaní, ktoré iniciuje na
rôznych frontoch sa snaží zvrátiť daný právny stav, pričom neustále opakuje svoju argumentáciu a to aj

napriek tomu, že konajúce súdy sa s jeho argumentáciou opakovane vysporiadal i tak, že toto odmietli,
respektíve vyvrátili. Znova zotrval na svojom tvrdení vzhľadom na predkladanú teóriu žalobcu o veci
res iudicata, že tak všeobecné súdy ako aj Ústavný súd SR prijal jasný záver, že jeho tvrdenia nemajú
žiadnu oporu v rozsudku ESĽP č. 2513/13. Týmto rozsudkom nedošlo k zmene, ani k zrušeniu žiadneho
z rozsudkov prijatých súdnymi orgánmi Slovenskej republiky ako to znova podsúva žalobca v podanej
správne žalobe, ako aj vo vyjadrení zo dňa 20.03.2024. Znova zopakoval, že je toho názoru, že správne

konanie prebehlo v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového
správneho orgánu bolo náležite odôvodnené, správne a nie je tu žiadny dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia a navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
58. Žalobca sa k duplike ďalšieho účastníka zo dňa 23.04.2024 vyjadril podaním zo dňa 10.06.2024,
v ktorom znova zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe a v jeho vyššie označených

vyjadreniach a zotrval na nich. Navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel odvolávajúc sa na článok 46
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa, ktorej je povinný aj v tomto konaní
postupovať správny súd v Košiciach v predmetnom konaní.
59. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril pre ďalší účastník podaním zo dňa 14.06.2024, na ktoré vyjadrenie
súd neprihliadal (§ 106 ods. 2 SSP).

60. Žalovaný sa k replike žalobcu a k vyjadreniam ďalšieho účastníka nevyjadril.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

61. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

62. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo

spoľahlivého zisteného stavu veci.

63. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

64. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

65. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

66. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

67. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

68. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovykonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

69. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

70. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

71. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

72. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

73. Podľa § 4 ods. 2 katastrálneho zákona, zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam
a poznámka. Podľa § 4 ods. 3 katastrálneho zákona, zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné,
evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

74.Podľa§22ods.1 katastrálnehozákona,vkatastrálnomkonanísazapisujúprávaknehnuteľnostiam,

rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave
chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

75. Podľa § 22 ods. 2 katastrálneho zákona, na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého
územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

76. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných
predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

77. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,

zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklepomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje

i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

78. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo

pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou
zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

79. Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní.

80. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo
iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti
podľa tohto zákona.

81. Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie
záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.82. Podľa § 38 katastrálneho zákona, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie
vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

83. Podľa § 39 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu
alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka
súdneho konania alebo iného konania.

84. Podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona, okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že

hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená.

85. Podľa § 40 katastrálneho zákona, na zápis poznámky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní.

86. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto
a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla
evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo

parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla
pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla
vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na
ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel

vyjadrený zlomkom k celku.

87. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad
opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych
orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa

vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.

88. Podľa § 59 ods. 2 písm. a) a d) katastrálneho zákona, okresný úrad opraví
a) údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou
alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané

podľa § 42 ods. 6,
d) údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu do katastra
záznamom k zmene vlastníckeho práva.

89. Podľa § 59 ods. 4 katastrálneho zákona, konanie o oprave chyby začne okresný úrad na návrh toho,

koho práva sú údajmi katastra dotknuté, z vlastného podnetu na základe prešetrovania zmien údajov
katastra podľa § 57 alebo na základe zistenia okresného úradu v rámci svojej činnosti.

90.Podľa59aods.1 katastrálnehozákona,aksúpodmienkynaopravuchybypodľa§59ods.2splnené,
okresný úrad rozhodne o oprave chyby alebo vyhotoví protokol o oprave chyby.

91. Podľa 59a ods. 2 katastrálneho zákona, ak nie sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods.
2 splnené, okresný úrad návrh na opravu chyby rozhodnutím zamietne alebo oznámi navrhovateľovi
dôvod nevykonania opravy chyby.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

92. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená
na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/62/2020. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto vecipríslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a vec je vedená
pod sp. zn. KE-8S/62/2020.

93. Správny súd v Košiciach vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.06.2024, na ktoré pojednávanie
sa dostavili právny zástupca žalobcu a právny zástupca ďalšieho účastníka. Žalovaný sa z neúčasti
na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby bola vec prejednaná v jeho neprítomnosti. Správny súd
prejednal vec v jeho neprítomnosti. Prítomní právni zástupcovia na pojednávaní zopakovali svoju
argumentáciu z písomných podaní vo veci a na tejto zotrvali.

94. Následne správny súd v konaní podľa § 177 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (SSP), po oboznámení sa obsahom administratívnych spisov, ako aj ostatnými
predloženými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto rozsudkom
na pojednávaní rozhodol tak, že žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

95. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP5-2020/012463/SUC,
č.k. Xo 1/2020 zo 06.02.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona
o správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice,
katastrálneho odboru č. X-156/2019-Kol zo dňa 18.11.2019 (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ a
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým zamietol v celom rozsahu návrh účastníka správneho konania -

žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte podanom dňa 22.07.2019.
Žalobca v správnej žalobe uplatnil žalobné dôvody, a to že:
- napadnuté rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 191 ods. 1 písm. c) SSP),
- napadnuté rozhodnutia oboch správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo

nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP),
- zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci orgánom verejnej správy (§ 191
ods. 1 písm. e) SSP),
- skutkový stav, ktorý vzal prvostupňový orgán a žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP),

- v konaní správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných napadnutých rozhodnutí (§ 191 ods. 1
písm. g) SSP).
96. Zároveň namietal, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom, Ústavou Slovenskej
republiky a dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom

sú neodôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne. Žalobca tvrdil, že obidva správne orgány nemali a
nemajú záujem spravodlivo vec riešiť.
97. Žalobca sa v správnom konaní domáhal na príslušnom prvostupňovom správnom orgáne návrhom
opravy chyby v katastrálnom operáte – údajov v katastrálnom operáte v zmysle § 59 ods. 2
písm. a) katastrálneho zákona spočívajúcej v to, že vzhľadom na to, že verejná listina, na ktorej

podklade bolo zapísané vlastnícke právo Mesta Košice k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých sa
má týkať navrhovaná oprava katastrálneho operátu, t.j. rozsudok Okresného súdu Košice II č.k.
18C/156/2012-260 z 26.02.2013 stratila právoplatnosť, a teda aj spôsobilosť byť podkladom na zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a v dôsledku povolenia obnovy konania rozsudkom
Okresného súdu Košice II č.k. 20C/591/2015-172 z 24.11.2017 sa tento rozsudok pokladá za verejnú

listinu, ktorá predstavuje podklad pre jeho opätovné zapísanie ako vlastníka nehnuteľností. Súčasne
žiadal zrušiť zápis vlastníckeho práva Mesta Košice – ďalšieho účastníka konania, vykonaný záznamom
Z-516/2015 v zmysle § 59 ods. 2 písm. d). Správny orgán z tohto dôvodu skúmal naplnenie zákonných
podmienok v oboch prípadoch v zmysle v § 59 ods. 2 písm. a) aj písm. d) katastrálneho zákona.
98. Z administratívnych spisov vyplýva, že správne orgány vychádzali zo skutkového stavu keď na LV

č. XXXXX k.ú. Južné mesto boli okrem iných evidované nehnuteľnosti registra C KN a to parcely: č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3067 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 4120 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 2935 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 133 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1228 m2, č.
XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 2201 m2, vo výlučnom vlastníctve mesta Košice titulom rozsudku

Okresného súdu Košice II č.k. 18C/154/2012-260 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
č.k. 2Co/253/2013-306, ktorým súd určil vlastnícke právo mesta Košice k parcelám č. XXXX/X - ostatné
plochy vo výmere 9056 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 5687 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy
vo výmere 6026 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 133 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vovýmere 1820 m2 a č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 2201 m2 (ďalej len „dotknuté nehnuteľnosti“).
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2014. Zápis týchto rozsudkov v katastri nehnuteľností bol
vykonaný záznamom č. Z-516/2015, č. zmeny 443/15. Následne záznamom č. Z-8657/2018, č. zmeny

9/19 bol v LV č. XXXXX, k.ú. Južné mesto zapísaná žiadosť mesta Košice o zápis stavby električkových
tratí ÚČS 08 a 09 spolu s geometrickým plánom vyhotoveným spoločnosťou EURO GEO, s.r.o. č. 32/18,
úradne overeným pod č. L./XXXX, ktorým boli vyššie uvedené parcely rozdelené.
99. Pokiaľ ide o odvolaním napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti týkajúcej sa skúmania podmienok
pre opravu chyby podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, t.j. skúmania súladu údajov

katastra o dotknutých nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX k.ú. A. B. pod č. N.- XXX/XXXX, č.
zmeny XXX/XXXX s údajmi vyššie označeného rozsudku o určení vlastníckeho práva, ktorý je aktuálne
evidovaný ako titul nadobudnutia dotknutých pozemkov v prospech mesta Košice kde žalobca žiada,
aby správny orgán v konaní podľa § 59 ods. 1 a 2 písm. a) opravil tento údaj, pretože ho považuje
za nesprávny a nezákonný z vyššie uvedených dôvodov tak žalovaný na rozdiel od prvostupňového
správneho orgánu dospel k záveru, že zápis č. N./XXXX bol už preskúmavaný a riešený v konaní

o oprave chyby v katastrálnom operáte č. D./XXXX-XXX, ktoré bolo začaté na základe návrhu toho
istého navrhovateľa s tými istými argumentmi, ktoré uvádza aj tomto konaní. Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že toto konanie o oprave chyby G. D./XXXX bolo právoplatne ukončené dňa 18.09.2015
po potvrdzujúcom rozhodnutí odvolacieho orgánu sp. zn. OU-KE-OOP5-2015/031757/MAD a po
právoplatnom skončení konania č. X-101/2015-Kol boli parcelné čísla, výmera a druh pozemkov

zmenené v dôsledku geometrického plánu č. G1-786/2018, ktorý bol do katastra nehnuteľností zapísaný
pod č. Z-8657/2018, č. zmeny 9/19 spolu so žiadosťou o zápis stavby električkových tratí UČS 08 a
09 (napr. z parcely č. XXXX/X s pôvodnou výmerou 9056 m2 boli časti zodpovedajúce dielu 7 a 8
pričlenené k parcele č. XXX/X, časť zodpovedajúca dielu 9 bola pričlenená k novovytvorenej parcele
č. 3496/66 a časť zodpovedajúca dielu 10 bola pričlenená k novovytvorenej parcele č. XXXX/XX, z

parcely č. XXXX/X s pôvodnou výmerou 1820 m2 boli odčlenené diely 25 až 30 a každý bol pričlenený
k inej parcele, atď.). Žalovaný na rozdiel od prvostupňového orgánu dospel k záveru, že táto zmena v
evidencii dotknutých nehnuteľností neznamená zmenu skutkového stavu v predmetnej veci, iba zmenu
v identifikácii predmetu konania a preto rozhodnutie č. X-101/2015-Kol v spojení s rozhodnutím č. OU-
KE-OOP5- 2015/031757/MAD tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre časť konania o oprave

chyby č. D./XXXX-XXX, ktorá sa týka skúmania správnosti zápisu rozsudku o určení vlastníckeho práva.
Z uvedeného dôvodu uzavrel, že nie je oprávnený opätovne reagovať na odvolacie námietky, ktoré boli
predmetom preskúmania a rozhodnutia vo vyššie označenom právoplatne skončenom konaní.
100. Žalobca namietal tento procesný postup žalovaného spočívajúci v tom, že žalovaný potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu aj napriek tomu, že mal v niektorých čiastkových

otázkach iný názor a namietal, že mal v tomto prípade vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu
na nové rozhodnutie vo veci a umožniť žalobcovi vyjadriť sa k zmenenému skutkovému stavu a nie ho
zmeniť.
101. Žalovaný dospel v napadnutom rozhodnutí k záverom, že prvostupňový správny orgán správne a
úplne zistil skutkový stav, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal a nebolo potrebné v

rámci zistenia a posúdenia skutkového stavu nič meniť ani doplniť. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci
uviedol, že odlišné hodnotenie právneho významu niektorých jednotlivých skutočností nemalo vplyv na
vecnú správnosť rozhodnutia orgánu prvého stupňa, a preto nemá nebol dôvod, aby toto rozhodnutie
žalovanej zrušil. V prejednávanej veci bolo podstatné to, že sa žalovaný stotožnil s právnym záverom
vo veci a to, že nie sú naplnené zákonné podmienky pre opravu chyby v katastrálnom operáte podľa

§ 59 ods. 1 písm. a) a d) katastrálneho zákona a z tohto dôvodu nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia
a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. Podľa jeho názoru postupoval v
intenciách svojich právomocí podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní. Súd poukazujúc na cit.
ust. § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku zdôrazňuje, že odvolací orgán – žalovaný preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady

odstráni, a ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne
a rozhodnutie potvrdí. Správne konanie sa riadi zásadou dvojinštančnosti, ktorá zabezpečuje, aby vec,
ktorá je predmetom administratívneho konania na prvom stupni, bola v rámci konania preskúmaná
odvolacím orgánom tak pokiaľ ide o skutkové zistenia, ako aj právnu kvalifikáciu zisteného skutkového
stavu a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Administratívne konanie na prvom

stupni a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného
správny súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie žalovaného boli
vydané v súlade s cit. ust. § 59 Správneho poriadku a vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.102. V zmysle rozsudku Nejvyššího soudu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1840/2003 zo dňa
03.01.2005, opravou chýb sa nemení právny vzťah k nehnuteľnosti. Právne vzťahy nemôžu byť dotknuté
na základe revízie údajov katastra, opravou chýb v katastrálnom operáte ani obnovou katastrálneho

operátu, pokiaľ ich zmena nie je doložená listinou. Zákon má na mysli listinu, z ktorej vyplýva existencia
právnych skutočností, ktoré majú za následok vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, poprípade
rozhodnutí o takých skutočnostiach, avšak nie listinu o revízii, oprave chýb alebo obnove katastrálneho
operátu.
103. Predpokladom vykonania opravy chyby v operáte katastra nehnuteľností správou katastra podľa

§ 59 ods. 1 katastrálneho zákona je zistenie, či už na základe návrhu alebo z úradného postupu, že
údaje katastra sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinnou, alebo s výsledkami prešetrovania
zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Predmetom konania o oprave chyby v
operáte katastra nehnuteľností správou katastra podľa § 59 ods. 1 a nasl. katastrálneho zákona nemôže
byť posudzované konanie a rozhodovanie o vklade vlastníckeho práva na základe listiny a v tomto
konaní nemôžu byť posudzované ani pochybenia v postupe správy katastra v vkladovom konaní, z

ktorých dôvodov predmetom konania podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona nie je a nemôže ani
byť obnova stavu údajov katastra pred zápisom rozhodnutí o povolení návrhov na vklad vlastníckeho
práva. Z uvedených dôvodov, ak boli v dôsledku vkladového konania a rozhodnutia o vklade vlastníctva
na základe sporných listín dotknuté vlastnícke práva dotknutej osoby k nehnuteľnostiam rozhodnutiami
správnych orgánov, nie je dotknuté jej právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva v inom a to

v občiansko-právnom konaní na príslušnom súde, keďže len súd v občiansko - právnom konaní začatom
na základe vlastníckej žaloby preskúmava, či právny titul, na základe ktorého bol právoplatne vykonaný
zápis do katastra, bol urobený v súlade s právnymi predpismi platným v čase jeho vzniku. (Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. novembra 2015, sp. zn. 7Sžr/71/2014)
104. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať

rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o
oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. (Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2008, sp. zn. 1 Sžo 80/2007).
105. Inštitút opravy chýb ako osobitný druh katastrálneho konania je nenahraditeľným v oblasti
zdokonaľovania bázy údajov katastra nehnuteľností. Táto báza údajov tvorí hlavný prvok štátneho

informačnéhosystému,odktoréhosaodvíjaplnenievšetkýchjehoúloh,smerujúcichnajmäkzvyšovaniu
právnej istoty vlastníkov nehnuteľností a k budovaniu právneho štátu. Najčastejším dôvodom začatia
konania o oprave chýb je rozpor zapísaného, resp. zakresleného údaju v katastri s verejnou alebo inou
listinou, na podklade ktorej k zápisu rozporných skutočností do katastra došlo, resp. ktoré potvrdzujú
alebo vyvracajú existenciu zapísaných, či inak evidovaných údajov katastra (rozsudok Najvyššieho súdu

SR z 24. septembra 2015, sp. zn. 7 Sžr 53/2014).
106. Oprava chýb katastra, zakotvená v ustanovení § 59 katastrálneho zákona, je špecifickým právnym
inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým i
zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Katastrálny zákon zakotvuje možnosť opravy chybných
údajovkatastrazdôvodu,žekataster,akoštátnyaverejnýinformačnýsystém,musíposkytovaťpravdivé

informácie o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a ďalších osobách. Správa
katastra je povinná opraviť chybné údaje katastra nielen na návrh, ale aj zo svojho vlastného postavenia
ako orgán, ktorý eviduje, chráni a vykonáva dohľad nad správnosťou všetkých zápisov vykonávaných
v katastri. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/86/2014 zo dňa 1. apríla
2015)

107. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že prípadnú zmenu alebo zrušenie zápisu
vlastníckeho práva, tak ako to prezentuje žalobca a chce dosiahnuť prostredníctvom inštitútu opravy
chyby v katastrálnom konaní, je možné dosiahnuť len vo vkladovom konaní a v tomto prípade, keďže
sa vedie predmetné sporové konanie o určenie vlastníckeho práva na Mestskom súde v Košiciach
predmetom, ktorého je určenie vlastníckeho práve k nehnuteľnostiam, ktorých sa týka konanie o opravu

chyba v katastrálnom operáte tak rozhodovať o spornom vlastníckom práve, resp. právomoc vyslovovať
určenie, či tu právo je alebo nie je, má vzhľadom na výlučnú právomoc súd v civilnom sporovom konaní
a to na základe určovacej žaloby.
108. Vzhľadom na uvedené sa súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v tomto prípade
nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte a opraviť postupom

podľa § 59 ods. 1 KZ, pretože k tomu neboli splnené zákonné podmienky.
109. Podľa žalobcu v rozhodnutiach správnych orgánov v oboch stupňoch sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov s tým, že absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah, ktorými sa
orgány verejnej správy riadili pri hodnotení dôkazov, pričom žalovaný nezodpovedal všetky otázkyžalobcu v rámci administratívneho konania. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného
správny súd konštatuje, že tak rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj rozhodnutie
žalovaného boli vydané v súlade s katastrálnym zákonom a Správnym poriadkom. Správny súd

uvádza, že správne konanie sa riadi zásadou dvojinštančnosti, ktorá zabezpečuje, aby vec, ktorá je
predmetom administratívneho konania na prvom stupni, bola v rámci konania preskúmaná odvolacím
orgánom, tak pokiaľ ide o skutkové zistenia, ako aj právnu kvalifikáciu zisteného skutkového stavu a
zákonnosť postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Odvolací orgán verejnej správy preskúma
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne

zistené vady odstráni. Administratívne konanie na prvom stupni a odvolacie konanie tvoria jeden
celok. V zmysle § 46 Správneho poriadku je rozhodnutie výsledkom a záverom celého správneho
konania. V správnom konaní (na rozdiel od súdneho) odvolací orgán nie je viazaný skutkovým stavom
zisteným v prvostupňovom konaní, ani jeho hodnotiacim stanoviskom. Ak odvolací orgán zistí, že
určitý údaj v prvostupňovom rozhodnutí podmieňujúci jeho správnosť je v rozpore s obsahom spisov,
vadným nesprávnym údajom, tak toto napraví aj za stavu, že neprichádza do úvahy uplatnenie

reformačnej právomoci, ktorá sa zásadne vzťahuje len k výroku rozhodnutia. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu
alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa ako aj žalovaného sú podľa správneho súdu skutkovo a právne odôvodnené a

spĺňajú zákonom požadované náležitosti rozhodnutia v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku.
110. Z obsahu napadnutého rozhodnutia správny súd nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že
sa vôbec nezaoberal jeho odvolaním. Naopak správny orgán sa vysporiadal s podstatnými dôvodmi
odvolania žalobcu, a to z hľadiska správnosti aj zákonnosti, keďže odvolací orgán verejnej správy
nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní. Správny súd uvádza, že pod správnosťou rozhodnutia

žalovaného sa rozumie zisťovanie, či orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorý síce rozhodol v
medziach zákona, vhodne aplikoval správnu úvahu, či objektívne posúdil pomery účastníkov konania
a všetky okolnosti prípadu. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predstavuje preverenie súladu
rozhodnutia s právnymi predpismi. Správny súd mal z procesného postupu žalovaného i rozhodnutia
žalovaného preukázané, že správne aplikoval ustanovenia Správneho poriadku pri preskúmaní

odvolania žalobcu voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil s poukazom na § 46 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené nepovažuje za
dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi.
111. K námietke žalobcu, že správne orgány neprihliadli na to, že rozsudok Okresného súdu Košice
II č.k. 24C/41/2008-136 zo dňa 27.02.2009, ako aj nadväzujúci potvrdzujúci rozsudok odvolacieho

súdu tvoria v zmysle rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva č. 25132/13 zo dňa 09.06.2015
prekážku res iudicata pre rozsudok tvoriaci podklad zápisu vlastníckeho práva mesta Košice do katastra
nehnuteľností,ktorýmábyťtýmtonespôsobilouverejnoulistinounazápisvlastníckehoprávazáznamom
súd zdôrazňuje, že žalovanému neprináleží skúmať zákonnosť a správnosť predloženého súdneho
rozhodnutia, nakoľko to patrí do právomoci civilného súdu. Okresný úrad posudzoval, či predložené

rozhodnutie obsahuje formálne všetky potrebné náležitosti predpísané katastrálnym zákonom na zápis
práv k nehnuteľnostiam záznamom, či neobsahuje zrejmé chyby v písaní a počítaní, a či je predložené
rozhodnutie právoplatné. Obidva správne orgány tieto náležitosti predloženého súdneho rozhodnutia
preskúmali a výsledky svojho prieskumu aj riadne zdôvodnili vo svojich rozhodnutia.
112. Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že žalovaný nepostupoval v rozpore so zákonom, keď zamietol

odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol zamietnutý jeho
návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, nakoľko správny orgán nemá oprávnenie v konaní podľa
§ 59 ods. 1 katastrálneho zákona rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv
účastníkov, pretože rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza ani nemôže
nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, nakoľko

účelom tohto konania nie je riešiť vlastnícky spor, ktorého riešenie patrí do výlučnej právomocisúdu. V
danej veci spornosť údajov katastra v kontexte určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
už nie je možné odstrániť v konaní o oprave chyby katastrálneho operátu, keďže vo svojej podstate
sa preklopilo do roviny sporu o určenie vlastníckeho práva, o ktorom žalovaný správny orgán v
žiadnom prípade rozhodovať ani nemôže. Navyše rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom

operáte nenahrádza a nemôže nahradiť rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k
nehnuteľnosti. Podstatnou skutočnosťou je, že oprava údajov obsahovo nemôže zodpovedať zmene, či
výmazu vlastníka tak, ako to žiadal v návrhu žalobca správny orgán.113. Správny súd nemohol preskúmať žalobcom uvádzané námietky týkajúce sa určenia vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam a s tým spojeným nezákonným zápisom vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností v rámci tohto konania o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí

orgánov verejnej správy správnemu súdu neprináleží rozhodovať o určení vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, pretože tieto sporné otázky môžu byť len predmetom určovacej žaloby podanej podľa
príslušných právnych predpisov súkromného práva a nepatria do rozhodovacej sféry správneho súdu,
pretože tento posudzuje len zákon o rozhodovacej činnosti správnych orgánov. Pokiaľ ide o spornosť
súdnych rozhodnutí, ktoré majú byť titulom zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých opravy

chyby v katastrálnom operáte sa domáhal žalobou tak prebieha sporové konanie na civilnom súde s
tým, že prvostupňový súd vo veci rozhodol v prospech ďalšieho účastníka a voči rozsudku bolo podané
odvolanie.
114. K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia Ústavy SR a Dodatkového protokolu k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, nerešpektovania rozsudku Európskeho súdu pre ľudské
práva keď prvostupňový správny orgán neopravil chybu v katastrálnom operáte a žalovaný nenapravil

jeho nesprávne konanie a tak konali v rozpore so zákonom, súd túto považuje za nedôvodnú nakoľko
ako je aj vyššie uvedené opravou chýb v katastrálnom operáte nemožno riešiť vlastnícke vzťahy.
115. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov súd uvádza, že o nepreskúmateľné
rozhodnutie ide v prípade, kedy by sa správny opieral o skutočnosti, ktoré v konaní buď neboli zisťované
vôbec,alebobolizisťovanévrozporesozákonom.Zobsahunapadnutýchsprávnychrozhodnutívyplýva

právny rámec, ako aj východiská, ktoré pri rozhodovaní zohľadnili. Z obsahu odôvodnení je zrejmé, ktoré
argumenty považovali za relevantné a naopak, ktorým neprikladali väčší význam. Odôvodnenia teda
obsahujú dostatočné odpovede na tie právne a skutkové otázky, ktoré boli predmetom konania a ich
zodpovedanie bolo pre výsledok konania určujúce. Z uvedeného vyplýva, že námietka je nedôvodná.

V.
Záver
116. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru
v postupe žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktoré by boli takého charakteru a
takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili

preskúmaniu napadnutých rozhodnutí v medziach uplatnených žalobných dôvodov.
117. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa
posúdili vec správne po skutkovej aj právnej stránke a v dôsledku toho nezistil žiaden z dôvodov pre
zrušenie napadnutých rozhodnutí. Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
118. Ďalší účastník návrhom zo dňa 19.02.2024 odvolávajúc sa na skutočnosť, že v súčasnosti prebieha

na Mestskom súde v Košiciach sporové konanie medzi ním a žalobcom o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktorých sa mala týkať oprava katastrálneho operátu v napadnutom správnom konaní
pod sp. zn. K2-18C/154/2012, v ktorom sa podľa neho rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie správneho súdu v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku
navrhol, aby správny súd toto konanie prerušil a to až do právoplatného skončenia civilného sporového

konaniavedenéhonaMestskomsúdeKošicepodvyššieoznačenouspisovouznačkou.Návrhodôvodnil
tým, že skončením sporového konania, teda právoplatným určením vlastníckeho práva v jeho prospech
alebožalobcudôjdebuďkpokračovaniuprávoplatnostipodkladovéhorozsudkualebokjehonahradeniu.
V obidvoch prípadoch tak odpadne dôvod na konanie o pôvodnom návrhu a preto by bolo nehospodárne
v súčasnej nerozhodnutej situácii pokračovať v správnom súdnom konaní, vykonávať pojednávanie,

dokazovanie a prípadne vracať napadnuté rozhodnutie žalovaného na ďalšie správne konanie. Žalobca
s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.
119. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie
uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie

podnet.

120. Súd návrh ďalšieho účastníka konania na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a/
Správneho súdneho poriadku zamietol z dôvodu, že otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktorých sa týkala oprava chyby v katastrálnom operáte, ktorou sa zaoberali správne orgány v žalobou

napadnutých rozhodnutiach, ktoré súd v tomto konaní preskúmava, a ktorá je predmetom predmetného
sporového konania nie je otázkou, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu v tejto veci
poukazujúc na vyššie uvedené dôvody, na základe ktorých súd správnu žalobu zamietol.121. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 a 168 SSP a nepriznal
účastníkom konania právo na náhradu trov konania. Žalobca v konaní nebol úspešný, avšak
žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu

spravodlivo požadovať.
122. Ďalšiemu účastníkovi konania súd priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov
konania, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil (§ 169 SSP). O ich
výške súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods.
2 SSP).

123. Rozsudok bol prijatý senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.