Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/169/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202775
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sluk
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6419202775.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Mesto Banská Štiavnica, Banská Štiavnica, Radničné
námestie č. 1, IČO: 00320510, proti žalovanej J.. S. T., narodenej G.X, o zaplatenie 588,50 eura s
príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5Csp/86/2019, o dovolaní
žalovanejprotirozsudkuKrajskéhosúduvBanskejBystricizo17.marca2021sp.zn.17CoCsp/66/2020,
takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 17. marca 2021 sp. zn. 17CoCsp/66/2020 (ďalej aj
„odvolací súd") potvrdil žalobou vyhovujúci rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej aj ,,súd

prvej inštancie") z 15. júna 2020, č. k. 5Csp/86/2019-147 a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.
1.2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej
ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, a že sa v plnom
rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe
žalobcu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387

ods. 1 a 2 CSP na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a
reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd uviedol, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a
súčasne vec správne právne posúdil.
1.3. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu
o kúpe prenajatej veci zo 16. júla 1999, na základe ktorej prenechal žalobca žalovanej do užívania

byt a žalovaná sa zaviazala platiť nájomné v sume 53,51 eura (1.612 Sk) mesačne najneskôr do 5.
kalendárneho dňa v mesiaci vopred; žalovaná v období od októbra 2018 do augusta 2019 dohodnuté
nájomné žalobcovi nezaplatila. Z hľadiska prejednávaného sporu prichádza do úvahy primeraná zľava z
nájomného podľa § 698 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ide o špeciálne ustanovenie pri nájme
bytu, ktoré má prednosť pred všeobecným ustanovením § 673 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané splnenie podmienok na vznik nároku

žalovanej na primeranú zľavu z nájomného, pretože tvrdené vady nemali pôvod v byte alebo dome,
ale vo vedľajšej nehnuteľnosti, na ktorú nemá žalobca ako prenajímateľ vplyv; odvolací súd sa preto
stotožnil aj s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal navrhnuté dokazovanie (najmä znalecké
dokazovanie),ktorébynemohloovplyvniťvýsledoksporu;neplateniedohodnutéhonájomnéhozostrany
žalovanej žalobcovi preto nemá žiadny skutkový ani právny základ; súd prvej inštancie preto správne
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné za sporné obdobie spolu s poplatkom z

omeškania; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
vyhovení žalobe (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.1.4. V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal (§ 387 ods. 3 prvá veta CSP).

1.5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca

bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho
konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, jeho prípustnosť odôvodnila

podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, pretože súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil
uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Navrhla zrušiť rozhodnutie odvolacieho i súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.
2.1. V dovolaní uviedla, že si ako nájomníčka bytu voči žalobcovi ako prenajímateľovi bytu uplatnila

právo z vád prenajatého bytu vyplývajúce z ustanovenia § 673 Občianskeho zákonníka zbavujúceho ju
povinnosti platiť nájomné (resp. platiť nájomne kompenzované zľavou z nájomného) až do odstránenia
vady (odstránením celodennej tmy v byte). Vady bytu preukazovala v spore fotografiami, odborným
vyjadrením technika, znalca z odboru zdravotníctva, notárskou zápisnicou a dožadovala sa nariadenia
svetlo-technického posúdenia. Súd žalovanou ako spotrebiteľkou navrhnuté dokazovanie (nariadením

svetlo-technického posúdenia) v spotrebiteľskom spore nevykonal, čo má zakladať vadu v zmysle § 420
písm. f) CSP. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 295 CSP. Povinnosťou súdu bolo vykonať
ňou navrhnutý dôkaz (nariadenia svetlo-technického posúdenia) a iniciatívne zabezpečiť ďalšie dôkazy,
na základe ktorých by bolo možné stanoviť rozsah vady, určiť či je možné byt riadne užívať a prijať závery
o tom, či sú naplnené predpoklady pre zľavu z nájomného alebo jeho neplatenie. Za nesprávny preto

považuje záver súdu o nepreukázaní vady bytu. Pre vadu prenajatý priestor nemôže byť považovaný
za byt, a preto bolo potrebné na vec aplikovať namiesto špeciálnych ustanovení o bytoch všeobecné
ustanovenia o nájme nehnuteľnosti (§ 673 OZ).

3. Žalobca považuje dovolanie za neopodstatnené aj s odkazom na rovnakú vec právoplatne vyriešenú

predOkresnýmsúdomŽiarnadHronomsp.zn.22C/39/2016,(apredKrajskýmsúdomvBanskejBystrici
pod sp. zn. 15Co/218/2017) vzťahujúcu sa na súdmi uloženú povinnosť žalovanej zaplatiť nájomné za
byt v rokoch 2008 až 2016. Navrhla dovolanie zamietnuť. Dovolateľka v reakcii na vyjadrenie žalobcu
zotrvala na dovolaní. Žalobca zotrval na svojom skoršom vyjadrení.

4. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote
(§ 427 ods. 1 CSP) žalovaná spĺňajúca podmienku zastúpenia v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2
písm. a) CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na odôvodnenie uvedeného
záveru dovolací súd uvádza nasledovné:

5. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

6. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným

spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade
je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných
prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a
slobôd.

7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretiainštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z
akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými
podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže
byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;
namieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.

9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho

konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.

10. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný
prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací
súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený

preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený
prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v
dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa preto
nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani
prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového

stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle
§ 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd a jeho prieskum skutkových
zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho
zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a
posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,

deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi
prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04).

11. V dôsledku spomenutej viazanosti (§ 440 CSP) dovolací súd neprejednáva (ex officio)

dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod; ide o posilnenie
dispozičného princípu v dovolacom konaní (deetatizáciu dovolania), pri plnom rešpektovaní autonómie
a zodpovednosti dovolateľa, pri rozhodovaní o tom, či podá dovolanie, aký dovolací dôvod uplatní a
akým spôsobom ho vymedzí. S tým súvisí aj procesná pasivita dovolacieho súdu, ktorý pri prípadných
vadách dovolania tieto pri riadnom zastúpení dovolateľa nenapráva. Dovolací dôvod nemožno vymedziť

tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom
(§ 433 CSP).

12. Dovolací súd konštatuje aj to, že dovolacie konanie má od účinnosti Civilného sporového poriadku
povahu typického „advokátskeho procesu", a to nielen vzhľadom na znenie sporového poriadku.

Spracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát, dovolateľ, ktorý má
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale aj zamestnanec dovolateľa, ktorý je právnická osoba
nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní s predchádzajúcou právnou
úpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je
teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až

§ 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.
Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania,
nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v
dovolacom konaní.

13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitýmspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

14. Žalovaná vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého
dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14.1. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani
právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva

na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
14.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor

dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017,
3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených
dovolacích námietok skúmal, či došlo k dovolateľkou namietanej procesnej vade.
14.3. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú

a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
14.4. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a

ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených
so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v
konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio

iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

15. Žalovaná vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namieta, že súd
nevyhovel jej návrhu a nenariadil svetlo-technické posúdenie bytu.
15.1. Súd prvej inštancie nevykonanie žalovanou navrhnutého dokazovania ohľadom svetlo-

technického posúdenia bytu zdôvodnil jeho nehospodárnosťou (nerevantnosťou) vzhľadom na ním
zaujatý právny názor (viď bod 24. rozsudku súdu prvej inštancie). V tomto kontexte súd prvej inštancie
zaujal právny názor, že v prípade nesplnenia povinnosti prenajímateľom odstrániť závady v byte nie
je nájomca oprávnený prestať platiť nájomné; pri nájomnom a zľave z nájomného nejde o vzájomné
záväzky v zmysle § 560 OZ. Žalovaná si právo na zľavu z nájomného na súde neuplatnila (viď bod 15.

až 18. rozsudku súdu prvej inštancie).
15.2. Súd prvej inštancie nevykonanie navrhnutého dokazovania žalovanou riadne zdôvodnil
neúčelnosťou tohto dokazovania v tomto spore, správnosť takého právneho záveru dovolací súd pri
dovolacom dôvode v zmysle § 420 písm. f) CSP nemá možnosť preskúmavať; inak by tomu bolo pri
dovolacom dôvode v zmysle § 421 CSP, ktorý však dovolateľka dovolaním neuplatnila.

15.3. Odvolací súd sa s názorom súdu prvého stupňa o nevykonaní dokazovania navrhnutého
žalovanou stotožnil. Žalovaná v dovolaní atakovala nevykonanie dokazovania, ponechala bez
povšimnutiadôvody,ktorýmisúdytentosvojpostupzdôvodňovali.Pokiaľžalovanádovolanímnenapadla
samotné odôvodnenie súdov ohľadne ich rozhodnutia o nevykonaní dokazovania, dovolací súd nad
rámec dovolania takúto otázku v rámci dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP nemá právo

preskúmavať.
15.4. Dovolací súd k tejto námietke dovolateľky poznamenáva, že dokazovaním je časť civilného
konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci,
ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavusú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom
súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať
všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z

nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania (viď tiež
uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 3Cdo/212/2012, 4Cdo/125/2012,
5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011 a 7Cdo/34/2011). Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne)
nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení

účastníka konania (viď R 125/1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce
skutkové okolnosti (čo v konečnom dôsledku môže viesť dokonca až k vydaniu nesprávneho
rozhodnutia), táto nesprávnosť ale v zmysle už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá
vadu zmätočnosti (k tomu viď R 37/1993 a rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/219/2013, 3Cdo/888/2015,
4Cdo/34/2011, 5Cdo/149/2010, 6Cdo/134/2010, 6Cdo/60/2012, 7Cdo/86/2012 a 7Cdo/36/2011).
15.5. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania

v zmysle § 420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonaní
všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávnom vyhodnotení niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017,
4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej
republikyposudzovalústavnýsúdnapríkladvuznesenísp.zn.II.ÚS465/2017,nedospelvšakkzáveruo
jeho ústavnej neudržateľnosti. Na druhej strane ústavný súd vo svojich rozhodnutiach tiež vyslovil názor,

že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý
z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého
procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a
slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi konštatované skutkové zistenia a prijaté právne závery

boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. Z práva na spravodlivý súdny proces
vyplýva aj podľa Európske súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmianávrhminavykonaniedôkazovstránsvýhradou,žemajúvýznamprerozhodnutie(Kraska
c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06). Konajúce súdy dostatočným spôsobom zdôvodnili
nevykonanie navrhnutého dôkazu dovolateľkou ohľadom svetlo-technického posúdenia bytu. Súd prvej

inštancie zamietnutie návrhu na vykonanie takého dôkazu odôvodnil nadbytočnosťou, považujúc
doteraz vykonané dôkazy za postačujúce pre rozhodnutie. S čím sa odvolací súd stotožnil, keď uviedol,
že súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci postačujúci pre rozhodnutie. Uvedené zdôvodnenie o
zamietnutí návrh na vykonanie dokazovania považoval dovolací súd vzhľadom na okolnosti prípadu za
dostatočné, riadne odôvodnené i zrozumiteľné. Na tomto závere nič nemení ani to, že v danom prípade

ide o vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahuje procesná úprava § 290 až § 300 CSP. Správnosťou
právnych záverov odvolacieho súdu sa dovolací súd pri uplatnenom dovolacom dôvode (§ 420 písm. f)
CSP) nemal možnosť zaoberať. Dovolací súd je toho názoru, že dovolateľke sa nepodarilo preukázať
namietanú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.

16. Ani prípadné nesprávne vyhodnotenie dôkazov, nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
považované za vadu zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Súdna prax sa ustálila na
názore, že ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z
tohto dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania (viď
R 42/1993, ale aj rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/85/2010, 1Cdo/18/2011, 3Cdo/268/2012, 4Cdo/314/2012,

5Cdo/275/2013, 6Cdo/104/2010, 7Cdo/248/2012).
16.1. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani v zmysle novšej právnej úpravy civilného sporového
konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania
podľa § 420 písm. f) CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných
dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (viď rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/26/2017,

4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017, 2Cdo/319/2021).

17. Pokiaľ dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP námietkou
o nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom [napr. ohľadom otázky povinnosti úhrady
nájomného vo vzťahu k právu na jeho zľavu pre vady bytu, otázky aplikácie správnej právnej normy

na vec (§ 673 a § 698 OZ) a iné]. Dovolací súd k tomu uvádza, že už podľa predchádzajúcej
procesnej úpravy dospel najvyšší súd k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi
neznemožňuje právnym posúdením veci (viď R 54/2012 a tiež 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010,
3Cdo/53/2011,4Cdo/68/2011,5Cdo/44/2011,7Cdo/26/2010,8ECdo/170/2014).Podľaprávnehonázorunajvyššieho súdu nie je ani v súčasnosti (po 1. júli 2016) žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného
chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej
otázky súdom) na možnosť strany civilného sporového konania uskutočňovať jej patriace procesné

oprávnenia. Na tom, že ani prípadné nesprávne právne posúdenie veci nezakladá dovolateľom
tvrdenú vadu zmätočnosti, zotrval aj judikát R 24/2017 a tiež viaceré rozhodnutia najvyššieho
súdu (lCdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017,
8Cdo/76/2018, 9Cdo/86/2020). V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. marca
2019 sp. zn. I. ÚS 61/2019 aj v právnych veciach, na ktoré sa vzťahuje CSP, je opodstatnený názor,

podľa ktorého nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP.
Skutočnosť, že dovolateľka má odlišný právny názor než konajúci odvolací súd, bez ďalšieho nezakladá
ním tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu
alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného
pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 420 písm. f) CSP
(9Cdo/248/2021, 9Cdo/73/2020, 9Cdo/121/2020). Napokon je potrebné uviesť i to, že pri posudzovaní

splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy
dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania
v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť,
že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).

18. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovanej nie je podľa
§ 420 písm. f) CSP prípustné, lebo sa v ňom neopodstatnene namieta porušenie procesného postupu
odvolacím súdom, preto ho odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.

19. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila
žalovaná (§ 256 ods. 1 CSP), žalobcovi žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli (R
72/2018).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.