Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010290
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124010290.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, vo veci žiadosti o podmienečné prepustenie ods. A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 27.03.2024, č. k. 4PP/9/2024 - 28, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 30.05.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s
poukazom na § 66 ods. 1 písm. a), § 66 ods. 2 Trestného zákona tak, že zamietol žiadosť odsúdeného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., adresa na doručovanie C., C. XXX, t.č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 9T/12/2020 zo dňa 05.03.2020, právopl. 12.05.2020, v spojení s
uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 9T/12/2020 zo dňa 21.06.2023, právopl. 21.06.2023.
Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, sťažnosť, ktorú bližšie
neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,

v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Napadnutýmuznesenímrozhodolprvostupňovýsúdonávrhuodsúdenéhonapodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia uvedeného v odôvodnení
prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu

podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody), nespĺňa prvú materiálu podmienku (vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie) a druhú materiálu
podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho podmienečnom
prepustení na slobodu).
V odôvodnení súd prvého stupňa k nesplneniu prvej materiálnej podmienky po zrekapitulovaní
hodnotenia odsúdeného uviedol, že vychádzal z obsahu hodnotenia riaditeľa ÚVTOS, ktoré

konštatovalo, že odsúdený spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie, pričom sa vychádzalo z
toho, že vo vynútených podmienkach výkonu trestu sa síce dokáže správať na požadovanej priemernejakceptovateľnej úrovni, avšak s ohľadom na jeho recidívu nie je možné zaručiť takéto správanie aj mimo
podmienok výkonu trestu odňatia slobody.
Súd prvého stupňa pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky uviedol, že vzhľadom na

resocializačnúprognózuaodpiszregistratrestov,kdemáodsúdenýevidovanýchdoposiaľ10záznamov
je vysoká miera pravdepodobnosti ďalšej recidívy, pričom skonštatoval, že sa v prípade odsúdeného
jedná o špeciálneho recidivistu, ktorý sa zameriava na majetkovú trestnú činnosť, resp. v prevažnej
miere pácha trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona a taktiež podvody podľa § 221 Trestného
zákona a neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 Trestného zákona a

iné.Zfrekvenciepáchaniatrestnejčinnostijemožnéusúdiť,žeodsúdenýsizprechádzajúcichuložených
trestov doposiaľ nezobral žiadne ponaučenie a tieto sa minuli účinku. Súd prvého stupňa dospel
k názoru, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len
počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že skutočnosti uvedené

v napadnutom uznesení neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné
prepustenie. Zistenia a závery, ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza prvostupňový súd,
a ktoré sú uvedené v tomto uznesení, považuje sťažnostný súd za relevantné, ktoré sú rozhodujúce
pre vyvodenie záveru o tom, či čiastočný výkon trestu odňatia slobody splnil svoj účel do tej miery,
aby bolo možné rozhodnúť o tom, že odsúdený nebude vo výkone tohto trestu odňatia slobody naďalej

pokračovať.
Sťažnostný súd pre zvýraznenie správnosti úvah prvostupňového súdu opakuje, že pokiaľ ide o splnenie
prvej materiálnej podmienky, z hodnotenia poskytnutého Ústavom na výkon trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce nad Parnou nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by svedčali o polepšení odsúdeného.
Záver hodnotiacej správy odsúdeného vyznieva síce pozitívne a je z nej zrejmé, že sa odsúdený

adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak na druhej strane nijako svojou aktivitou
nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Odsúdený doposiaľ
nepreukázal zvýšenú snahu po náprave, teda počas doterajšieho výkonu trestu neurobil nič, čím by
súd presvedčil, že sa polepšil a prebehla u neho vnútorná zmena v jeho hodnotovej orientácii. Plnenie
si základných povinností vo výkone trestu je nevyhnutnou podmienkou ako samotnej adaptácie, tak aj

celého priebehu výkonu trestu odňatia slobody, čo ale nemožno považovať za prejav jeho vyššej aktivity
plnenia si svojich povinností a polepšenia sa. To znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre
správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku.
Pokiaľ ide o nesplnenie druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody, aj tu sa sťažnostný súd plne stotožnil s názorom prvostupňového

súdu. Recidíva odsúdeného nepochybne svedčí v prospech záveru, že predchádzajúce trestné stíhania,
odsúdenia ani vykonané tresty na odsúdeného zjavne nemali požadovaný preventívny a resocializačný
účinok, keďže mu nezabránili v ďalšom páchaní úmyselnej trestnej činnosti. V osobe odsúdeného teda
možno badať osobu s určitými sklonmi k páchaniu trestnej činnosti, ktorý ani pod vplyvom uložených
a vykonaných trestov nezmenil svoj postoj k právnemu poriadku a k dodržiavaniu právnych noriem.

Riziko recidívy sa u osoby s takýmto spôsobom života javí ako veľmi pravdepodobné a vysoké.
Je nevyhnutné tiež zohľadniť, že odsúdenému boli poskytnuté viaceré šance na preukázanie jeho
polepšenia, a to v podobe podmienečných trestov odňatia slobody, či podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré nevyužil a opäť sa dostal do rozporu zo zákonom, a preto niet
dôvodu sa domnievať, že ďalšie podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už splní

svoj zákonom sledovaný účel, keď tento účel nebol doposiaľ naplnený žiadnym z mnohým uložených
a odsúdeným vykonaných trestov.
Sťažnostný súd v závere pripomína, že naplnenie druhej materiálnej podmienky je podmienené
naplnením prvej materiálnej podmienky. To znamená, že od odsúdeného je možné očakávať, že bude
viesť riadny život, len ak počas výkonu trestu preukázal polepšenie plnením svojich povinností a svojím

správaním, čo v uvedenom prípade preukázané nebolo.
Na tomto mieste nepovažuje ďalej sťažnostný súd za potrebné opakovať vecne správnu argumentáciu
prvostupňového súdu a na túto v plnom rozsahu odkazuje. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje
na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, av prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné
a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne
poukázal.

S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola
dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.