Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 52C/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424202296
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424202296.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: WE Services s. r. o., so sídlom Námestie SNP 23,
Bratislava, IČO: 48 207 063, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so
sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovaným: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XX, E., 2. F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, E., o určenie neplatnosti výpovede
zmluvy o nájme nebytových priestorov a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.02.2024 sa žalobca domáha voči žalovaným vydania rozsudku,
ktorým by súd určil, že výpoveď nájomnej zmluvy nebytového priestoru na D. H. I. X J. E. uzatvorenej
dňa 01.06.2022, doručenej dňa 07.11.2023, je neplatná.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi stavby na D. H. I. X J. E., so
súpisnýmč.XXX,postavenejnapozemku-parceleregistra"C"č.115/1,druhstavby:rodinnýdom,popis
stavby:rodinnýdom,nachádzajúcejsavk.ú.C.K.,obecE.K.,L.E.A.,evidovanejL.M.E.,katastrálnym
odborom na liste vlastníctva č. XXXX. Dňa 31.05.2022 bola medzi žalovanými ako prenajímateľmi a
žalobcom ako nájomcom uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol
nájom nebytových priestorov na prízemí stavby o výmere 36m2, špecifikovaných v zmluve o nájme.

Žalovaní podaním zo dňa 17.10.2023, vráteným odosielateľovi dňa 07.11.2023, vyzvali na uhradenie
dlžnej sumy preddavkov za služby spojené s užívaním nebytového priestoru, a zároveň vypovedali
zmluvu o nájme v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov.
Týmto podaním si zároveň uplatnili nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle ustanovení zmluvy
o nájme vo výške 3.000,- eur, a to do troch dní odo dňa doručenia výzvy. S uvedeným postupom sa
žalobca nestotožnil a bol toho názoru, že vzhľadom na okolnosti je výpoveď nájmu nebytového priestoru

neplatná z dôvodu, že nedošlo objektívne k porušeniu právnej povinnosti, a teda k aktivácii práva na
výpoveď zmluvy o nájme, ako ani ku vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaní odôvodnili
výpoveď nájmu nebytového priestoru porušením povinnosti uhrádzať preddavky spojené s užívaním
nebytového priestoru spočívajúcim v omeškaní s platením o viac ako jeden mesiac, čo malo zakladať
výpovedný dôvod podľa bodu 2.2 písm. b) zmluvy o nájme nebytových priestorov. Podľa žalobcu však
samotné neuhrádzanie preddavkových platieb za služby spojené s užívaním nebytového priestoru bolo

v prvom rade spôsobené porušením povinností zo strany žalovaných upravených v bode 3.1 zmluvy
o nájme nebytových priestorov, v zmysle ktorého je prenajímateľ povinný zabezpečiť nájomcovi riadne
užívanie predmetu nájmu, ako aj zabezpečiť riadne poskytovanie služieb, ktoré s nájmom súvisia.
Uvedená povinnosť nebola splnená, keďže žalobcovi neboli poskytované služby, ktorých úhrada bola
predmetom preddavkových platieb (nefunkčné kúrenie v nebytovom priestore), a preto vzhľadom na
porušenie primárnej povinnosti žalovaných za tieto nedodané služby neuhrádzal preddavkové platby.

Žalobca sa snažil vyriešiť situáciu kontaktovaním správcu, avšak vzhľadom na ďalšie zanedbanie
povinnosti žalovaných zabezpečiť riadne poskytovanie služieb, a to tým, že pri zmene správcu nebolžalobca informovaný o novom správcovi, nemohol sa preto efektívne domáhať odstránenia závadného
stavu a obnovenia dodávky služieb. Žalobcovi nebola ani po urgencii poskytnutá súčinnosť zo strany
žalovaných,apretotentozávadnýstavtrvalnaďalej.Ztohtodôvodužalobcanepovažovalzaspravodlivé

uhrádzať platby za nedodané služby, navyše bez akéhokoľvek záujmu alebo súčinnosti vedúcej k
odstráneniu závadného stavu zo strany žalovaných. K úhrade omeškaných preddavkov za služby
poskytované s nájmom nebytového priestoru prišlo po doručení výzvy na zaplatenie, a preto tento
výpovedný dôvod zároveň zanikol zaplatením dlžnej sumy. Žalobca si vždy plnil svedomito svoje
záväzky voči žalovaným z titulu nájomného, a preto nerozumie, prečo mu bola zaslaná výzva súčasne s

výpoveďou nájmu nebytového priestoru, keďže zmluva o nájme nebytového priestoru bola uzatvorená
na dobu určitú, a to troch rokov. Žalobca napriek konštantnému nedodávaniu služieb nevyhnutných na
prevádzkovanie podnikateľskej činnosti v nebytovom priestore neprestal uhrádzať nájomné za užívanie
nebytového priestoru. Žalobca sa navyše pokúsil prostredníctvom spoločnosti R & M Consulting po
doručení výpovede dňa 28.12.2023 o osobné stretnutie za účelom riešenia sporných nárokov týkajúcich
sa nájmu nebytového priestoru a výpovede z neho. Toto stretnutie mu však nebolo umožnené. Podľa

názoru žalobcu žalovaní konali účelovo, pretože už mali v predstihu záujemcu o nájom nebytového
priestoru, a preto bolo potrebné predchádzajúci nájomný vzťah (predčasne) ukončiť. Žalobca bol
navyše informovaný o náhlej potrebe rekonštrukcie nebytového priestoru, ktorá sa však javila zjavne
špekulatívne, a to s jediným účelom - donútiť žalobcu definitívne opustiť nebytový priestor, aby žalovaní
mohli uzatvoriť výhodnejšiu zmluvu o nájme nebytových priestorov s iným nájomcom. Podľa žalobcu tak

žalovaní konali v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. výkon ich subjektívneho práva
bol v rozpore s dobrými mravmi.

3. V podaní doručenom súdu dňa 24.06.2024 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť (i) zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by obmedzili alebo

prerušili dodávku pitnej vody, teplej úžitkovej vody, zemného plynu alebo elektrickej energie do predmetu
nájmu; (ii) zdržať sa akéhokoľvek nakladania s majetkom žalobcu umiestneným v alebo pri prenajatých
priestoroch; (iii) zdržať sa akéhokoľvek obmedzovania vstupu a prístupu osôb do prenajatých priestorov;
(iv) zdržať sa akéhokoľvek obmedzovania zásobovania a vybavovania prenajatých priestorov; (v) zdržať
sauzatváraniaakýchkoľvekzmlúvalebodohôd,ktorýchpredmetomjeužívaniepredmetunájmustretími

osobami.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 31.05.2022 uzatvoril ako
nájomca so žalovanými ako prenajímateľmi zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej
bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa na prízemí budovy so súp. č. XXX vedenej L.

M. E., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: C. K., obec: E. K.,
okres: E. I. Žalovaní listom zo dňa 17.10.2023 zaslali žalobcovi výpoveď zo zmluvy o nájme spolu s
výzvou na úhradu dlžnej sumy preddavkov za služby spojené s užívaním nebytového priestoru. Žalovaní
vypovedali nájomnú zmluvu s poukazom na bod 2.2 písm. b) zmluvy o nájme a § 9 ods. 2 písm.
b) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, a síce z dôvodu, že žalobca

neuhradil prenajímateľom preddavky spojené s užívaním nebytového priestoru za deväť mesiacov.
Žalobca sa s výpoveďou nestotožnil a bol toho názoru, že výpoveď zmluvy o nájme zo strany žalovaných
ako prenajímateľov je neplatná, na základe čoho podal dňa 26.02.2024 na tunajšom súde žalobu o
neplatnosť právneho úkonu - výpovede nájmu nebytového priestoru. Žalobca ďalej poukázal na to, že
po doručení výpovede zo zmluvy o nájme žalovaní začali obmedzovať jeho podnikanie, a to takým

spôsobom, že mu odpojili elektrinu v predmetnom nebytovom priestore, zakázali jeho zamestnancom
vstup na WC v podniku a následne obmedzili jemu a jeho zamestnancom celkový prístup do nebytového
priestoru. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na fotografie strážnej služby, ktorá znemožňuje žalobcovi
prístup do budovy, a na fotografie preukazujúce odpojenie nebytového priestoru od elektriny. Uvedeným
konaním tak žalovaní zabraňujú žalobcovi vykonávať jeho podnikateľskú činnosť, na základe čoho

žalobca prichádza o tržby, ktoré za rok 2022 predstavovali sumu 240.676,- eur a za nasledujúci rok
boli dvojnásobne vyššie. Žalobca bol toho názoru, že v zmysle opísaných skutkových okolností bola
daná potreba neodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Súčasný stav má za následok stratu zisku žalobcu a negatívny dopad pre jeho zamestnancov, ktorí
prišli o pravidelný príjem. Daný stav môže žalobcovi spôsobiť stratu zákazníkov, čo by malo pre neho

likvidačný charakter. Pritom uložením požadovaných povinností a obmedzení možno podľa názoru
žalobcu dosiahnuť požadovanú ochranu.5. Žalobca k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listiny: zmluva
o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.05.2022, výzva na úhradu dlžnej sumy a výpoveď zo dňa
17.10.2023 spolu s poštovou obálkou, výpis z obchodného registra žalobcu, potvrdenie o úhrade sumy

990,- eur zo dňa 11.12.2023, fotografie strážnej služby, fotografie elektrických rozvodových skriniek,
výpis žalobcu z databázy FinStat.sk.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je

potrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch
týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a
či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi
stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť
teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude

spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

12. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho

vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu

dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

13. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým

sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom
na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne
osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou

predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné
formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladomprípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa,
ktorému sa má poskytnúť ochrana) a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy

pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť
tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa),
že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna;
nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených
záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov

strán nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen
tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu,
proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno
s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad
nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu

k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s obsahom
samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že na nariadenie

neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Žalobca totiž neosvedčil existenciu
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má nariadením
neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana. Ide pritom o základnú zákonnú podmienku pre nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 1 CSP, bez splnenia ktorej nie je možné návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol.

15. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca hodnoverne osvedčil existenciu (dôvodnosť a
trvanie) subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia.
Ako uviedol konajúci súd už vyššie, povinnosťou navrhovateľa v konaní o nariadenie neodkladného

opatrenia je osvedčiť existenciu aspoň tých najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie
súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nestačia však všeobecné tvrdenia navrhovateľa
o existencii jeho subjektívneho nároku a o jeho ohrození či porušení. Navrhovateľ musí osvedčiť
konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, že jeho subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu
reálne hrozí určitá ujma, resp. že táto ujma mu už vzniká. Chýbajúce osvedčenie týchto základných

skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadiť neodkladné opatrenie nevyhnutne vedie k zamietnutiu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konajúci súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že
žalobca hodnoverne neosvedčil existenciu subjektívneho nároku (práva), ktoré by bolo ohrozené alebo
porušované žalovanými a ktorému by z tohto dôvodu bolo potrebné poskytnúť bezodkladnú ochranu
nariadením neodkladného opatrenia.

16. Žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha určenia neplatnosti výpovede zmluvy o
nájme nebytových priestorov, t. j. domáha sa určenia právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d)
Civilného sporového poriadku. Zo zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov,
z Občianskeho zákonníka ani zo žiadneho iného právneho predpisu však nevyplýva, že by sa žalobca

mohol domáhať určenia takejto právnej skutočnosti. Žaloba žalobcu je z tohto dôvodu procesne
neprípustná, a preto aj celkom zjavne nedôvodná. Keďže vo veci samej ide o bezúspešné uplatňovanie
práva, potom žalobca nemohol byť procesne úspešný ani s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia. Procesný neúspech vo veci samej totiž nevyhnutne vedie aj k zamietnutiu návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, resp. k zrušeniu už nariadeného neodkladného opatrenia (porovnaj

§ 335 Civilného sporového poriadku). Už len samotná táto skutočnosť odôvodňovala zamietnutie návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Žalobca v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že jeho subjektívne práva
nájomcu z predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov sú porušované konaním žalovaných ako

prenajímateľov, a preto je vo veci daná naliehavá potreba dočasne upraviť pomery medzi stranami
nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca však vo svojich podaniach neuviedol také skutočnosti
(a existenciu týchto skutočností ani neosvedčil), z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že tieto
subjektívne práva žalobcu v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatreniaskutočne aj existovali. Inak povedané, žalobca neosvedčil, že predmetná výpoveď zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 17.10.2023 je neplatný právny úkon, a teda že nájomný vzťah v čase
rozhodovania súdu aj naďalej trvá. Zo žalobcom predložených listín vyplýva, že žalobca bol v čase

výpovede zmluvy o nájme v omeškaní so zaplatením deviatich preddavkových platieb (t. j. platieb
za služby spojené s poskytovaním nájmu). Žalobca túto skutočnosť dokonca výslovne potvrdil, keď
vo svojej žalobe uviedol, že "nerozporuje, že formálne vznikol dôvod na výpoveď zmluvy o nájme
nebytového priestoru - došlo k omeškaniu preddavkových platieb viac ako o jeden mesiac". V konaní
tak bolo podľa názoru súdu nesporné, že žalovaní ako prenajímatelia boli v danom čase oprávnení

postupovať podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb., t. j. boli oprávnení písomne vypovedať
zmluvu o nájme z dôvodu, že žalobca ako nájomca o viac ako jeden mesiac meškal s platením za
služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Táto výpoveď bola vyhotovená v písomnej forme,
obsahovala dostatočne určitú vôľu vypovedať zmluvu o nájme z konkrétneho zákonom stanoveného
dôvodu a táto písomná výpoveď aj bola doručená žalobcovi (dostala sa do jeho dispozičnej sféry),
ide preto o platný právny úkon, ktorý mal žalovanými zamýšľané a právom predpokladané právne

účinky - uplynutím jednomesačnej výpovednej doby v zmysle § 12 zákona č. 116/1990 Zb. v spojení s
bodom 2.3 písm. a) zmluvy o nájme došlo k zániku nájomného vzťahu medzi sporovými stranami. Na
platnosti výpovede zmluvy o nájme nemohla nič zmeniť ani tá skutočnosť, že žalobca po jej doručení
omeškané preddavkové platby uhradil. Konajúci súd tak mal v tomto konaní za osvedčené, že žalobcovi
v čase rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už nesvedčalo subjektívne právo,

ktorého ochrany sa svojím návrhom domáhal. Na tomto závere nemohli nič zmeniť ani žalobcom
uvádzané okolnosti prejednávaného prípadu. Žalovaní totiž pred podaním výpovede neboli povinní
osobitne upozorniť žalobcu na to, že si neplní svoje zmluvné a zákonné povinnosti, resp. neboli povinní
vyzvať ho na splnenie tejto jeho povinnosti. Žalobca si tejto svojej povinnosti mal byť dobre vedomý,
keďže mu vyplývala zo zmluvy i zo zákona. Takisto si mal byť dobre vedomý toho, že nezaplatením

preddavkových platieb sa vystavuje riziku, že prenajímateľ zmluvu o nájme vypovie. Ani skutočnosť
(v konaní nijako neosvedčená), že prenajímateľ už mal mať dohodnutého nového nájomcu, nie je pre
rozhodnutie súdu relevantná. Zo strany prenajímateľa nejde o žiadne účelové či nemravné konanie,
ale ide len o stráženie si svojich práv a o ekonomicky zodpovedné správanie, ktorému nie je možné
nič vytknúť. Skutkové tvrdenie, že žalovaní porušili svoju povinnosť zabezpečiť funkčné kúrenie v

predmete nájmu, žalobca v konaní nijako neosvedčil. Ak by však aj bolo toto tvrdenie pravdivé, samotná
táto okolnosť by nezbavovala žalobcu ako nájomcu povinnosti platiť nájomné a preddavkové platby.
Žalobcovi by nanajvýš vznikol nárok na pomernú zľavu z nájomného v zmysle § 8 zákona č. 116/1990
Zb. Žalobca však v konaní netvrdil a ani neosvedčil, že by si voči žalovaným takýto nárok na zľavu z
nájomného uplatnil. Žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia (ktoré navyše neboli podložené dôkazmi) tak

ani neboli spôsobilé spochybniť platnosť predmetnej výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov.
Keďže súd mal v konaní za osvedčené, že žalobcovi v čase rozhodnutia o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nesvedčalo subjektívne právo, ktorému by bolo potrebné poskytnúť ochranu
nariadením neodkladného opatrenia, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle
§ 328 ods. 1 CSP ako nedôvodný zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od jeho

doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.