Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. júl 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoPs/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624200632
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6624200632.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
ačlenieksenátuMgr.SilvieTisovejaJUDr.MiriamŠtillovej,vprávnejveciosobypozbavenejspôsobilosti
na právne úkony: A. B., nar. XX.XX.XXXX, umiestneného v Zariadení sociálnych služieb C., D. E. XXXX/
XX, C., zastúpený opatrovníčkou: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, za účasti: Mesto Lučenec,
Fiľakovská cesta 287, Lučenec, IČO: 00 316 181, zastúpené JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so

sídlom I. J. XX/X, C., v konaní o návrhu opatrovníčky na zmenu opatrovníka, o odvolaní Mesta Lučenec
proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Ps/4/2024 - 36 zo dňa 09.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením výrokom I. zmenil uznesenie
Okresného súdu Lučenec č. k. 6Ps/2/2019 - 17 zo dňa 20.02.2019 tak, že odvolal F. G., nar.
XX.XX.XXXX,zfunkcieopatrovníčkyspôsobilostinaprávneúkonypozbavenéhoA.B.nar.XX.XX.XXXX
a ustanovil mu opatrovníka mesto C., so sídlom K. L. XXX, C.. Vo výroku II. rozhodol, že opatrovník
je oprávnený a povinný ho zastupovať, spravovať všetky jeho bežné záležitosti pri rozhodovaní
o dôležitých životných otázkach v súvislosti s plánovaním a riadením jeho života, ako aj vo všetkých

majetkovoprávnych otázkach pri disponovaní s materiálnymi a finančnými prostriedkami v styku so
štátnymi úradmi a úradmi samosprávy so zaisťovaním a starostlivosťou o jeho zdravie, pričom všetky
finančné a materiálne prostriedky je povinný používať v jeho záujme. Vo výroku III. rozhodol, že
v podstatných veciach potrebuje súhlas súdu. Vo výroku IV. rozhodol, že opatrovník je povinný
predkladať príslušnému súdu správu o výkone funkcie opatrovníka vždy k 30.06. a 31.12. v každom
kalendárnom roku a po skončení zastupovania, prípadne po uvoľnení z funkcie predložiť súdu záverečný

účet zo správy majetku. Vo výroku V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 274 ods. 1, 2 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 275, § 276, § 277 ods. 1, 2
CMP, ako aj § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Súd prvej inštancie konštatoval, že pôvodne ustanovený opatrovník opatrovanca, doručil súdu návrh,
aby rozhodol o zmene opatrovníka, ktorý bol ustanovený uznesením Okresného súdu Lučenec, č. k.
6Ps/2/2019 - 17 za opatrovníka. Dôvodom bolo, že od 01.03.2024 končí pracovný pomer v Zariadení
sociálnych služieb C. C. s tým, že plánuje cestovať, venovať sa deťom, nebude mať možnosť zastupovať
a spravovať bežné záležitosti, ktoré mu vyplývajú z opatrovníctva pre opatrovanca. Navrhol, aby
za opatrovníka bolo určené G. C., nakoľko súd prvej inštancie nezistil žiadnu blízku osobu osoby

pozbavenejspôsobilostinaprávneúkony,ktorábymalaovýkontejtofunkciezáujemadoúvahyrovnako
z tohto dôvodu neprichádzalo ani ustanovenie sociálneho zariadenia nachádzajúceho sa v meste C..Súdu prvej inštancie teda nebola známa žiadna osoba, ktorá by spĺňala predpoklady pre ustanovenie
za opatrovníka. Za daného stavu teda súd prvej inštancie pristúpil k ustanoveniu verejného opatrovníka
osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, za ktorého určil, napriek nesúhlasu, Mesto C., pričom

ustanovenie verejného opatrovníka už nie je viazané na súhlas s opatrovníctvom. Poukázal na to, že
osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony má evidovaný trvalý pobyt na území Mesta C. a je
jeho občanom s tým, že ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 1, prvá veta
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení predstavuje subsidiárnu možnosť ustanoviť obec za tzv.
verejného opatrovníka osobe, ktorá ho musí mať ako zákonného zástupcu, ak neexistuje iná osoba,

ktorá by spĺňala podmienky na ustanovenie opatrovníka. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa
ustálenej rozhodovacej praxe súdov, súhlas tzv. verejného opatrovníka s ustanovením sa nevyžaduje.
Pokiaľ právny zástupca Mesta C. sa dožadoval ustanoviť za opatrovníka /verejného/ Banskobystrický
samosprávny kraj, argumentujúc, že vyšší územný celok môže zabezpečiť poskytovanie aj iných druhov
sociálnej služby, následne preto môže poskytovať aj pomoc pri zabezpečovaní opatrovníckych práv
a povinností, uvedené oprávnenie, možnosť poskytovania pomoci pri zabezpečovaní opatrovníckych

práv a povinností vyššieho územného celku ani súd vzhľadom na zistené okolnosti individuálnej povahy
v tejto súdenej veci neuprednostnil pred zákonom povinnosť obce vyjadrenú ust. § 1 ods. 2 zákona
o obecnom zriadení zabezpečiť starostlivosť o potreby jej obyvateľa. Súd prvej inštancie preto ustanovil
Mesto C. M. N. D. N. O. G. M. D., P. Q. E. E. G. C. je jeho povinnosťou v zmysle zákona poskytnúť
podpornú sociálnu službu, spočívajúcu v pomoci pri zabezpečovaní opatrovancových práv a povinností.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podalo odvolanie Mesto C., ktoré navrhlo, aby Krajský súd
v Žiline ako odvolací súd uznesenie zrušil vo výroku, ktorým bolo Mesto C. ustanovené za opatrovníka
avďalšíchvýrokochsúvisiacichsvýkonomfunkcieustanovenéhoopatrovníkaMestaC.avecvrátilsúdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to z dôvodu, že pri ustanovení Mesta C.
za opatrovníka pre osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony súd prvej inštancie nesprávne vyložil
obsah § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd ustanoví za opatrovníka orgán miestnej
správy,prípadnejehozariadenie,akjeoprávnenévystupovaťsvojímmenom.MestoC.tvrdí,žeorgánom
miestnej správy je okrem obce aj samosprávny kraj a to s poukazom na ustanovenie § 64a Ústavy

Slovenskej republiky sú obce a vyšší územný celok samostatné územné, samosprávne a správne celky
Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Samosprávny kraj je
zriaďovateľom Zariadenia sociálnych služieb C., kde sa osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony
poskytuje starostlivosť. Mesto C. dodáva, že ustanovenie opatrovníka neznamená len autoritatívne
súdneurčenieakoprejavoprávneniasúdumeritórneovecirozhodnúť,alepredchádzamuskúmanieako

dokážeopatrovníkreálnezabezpečiťkaždodennépotrebyosobypozbavenej/obmedzenejvspôsobilosti
na právne úkony, keďže toto rozhodnutie súdu významne zasahuje do postavenia osoby pozbavenej/
obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony a subjektu, ktorý má byť ustanovený za opatrovníka.
Samosprávny kraj a hlavne jeho zariadenia (mimo Zariadenia sociálnych služieb C. C.), aj iné zariadenia
samosprávneho kraja s vlastnou právnou subjektivitou - rozpočtové organizácie - Zariadenie sociálnych

služieb R., Zariadenie sociálnych služieb O. O. M. S. S. S. vedia po odbornej, ako aj personálnej
stránke oveľa lepšie zabezpečiť každodenné potreby osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony,
než Mesto C.. Zamestnanci iných zariadení na poskytovanie sociálnych služieb v zriaďovateľskej
pôsobnosti samosprávneho kraja, ktorých sa hmotnoprávna diskvalifikácia v zmysle aktuálne platného
ustanovenia § 8 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení

živnostenského zákonníka netýka, vedia operatívnejšie, účelnejšie a hospodárnejšie reagovať na
potreby A. B. pri nakladaní s jeho majetkom a úhradou bežných potrieb, ako aj riešiť ďalšie úkony
súvisiace s výkonom opatrovníctva. Mesto C. má teda za to, že zákonodarca nevylúčil z okruhu
osôb opatrovníka samosprávne kraje a prípadné ich ďalšie zariadenia zriaďovateľa (vylúčil jedine
zariadenie, v ktorom je umiestnená osoba pozbavená/obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a jeho

zamestnancov) a v nadväznosti na novelu zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v platnom
znení, ktorou sa prijalo aj v súčasnosti platné znenie ustanovenia § 8 ods. 12, nedošlo k nijakej zmene
§ 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Mesto C. má za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
nevyhodnotil aj možnosť ustanoviť za opatrovníka pre osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony,
ktorá je trvalo umiestnená v Zariadení sociálnych služieb C., ako verejného opatrovníka iné zariadenie

samosprávneho kraja, nachádzajúce sa v meste C., a to aj bez ich súhlasu, resp. sa súd podľa Mesta
C. O. nezaoberal možnosťou ustanoviť za opatrovníka osoby zamestnané v týchto iných zariadeniach
(po vyslovení ich súhlasu), a preto má za to, že uznesenie je predčasne vydané.4. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní neboli podané.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1 CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom § 65 a § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu
a na základe zisteného skutkového stavu dospel k správnym skutkovým zisteniam, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje. Na základe zisteného skutkového stavu veci aj súd prvej inštancie vec správne právne
posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
súdu a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi súdu. Odvolateľ, teda Mesto C.,
v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či

zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými relevantnými
otázkamiaodôvodnenierozhodnutiamánáležitostipodľa§220ods.2CSPvspojenís§234ods.2CSP.

7. S prihliadnutím na odvolacie námietky odvolateľa, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 27
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony,

konajú za nich ich zákonní zástupcovia. Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím
pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím
obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník s tým, že podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak
sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre
ustanovenie opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy prípadne jeho zariadenie,

ak je oprávnené vystupovať svojím menom. Opatrovníctvo je teda inštitút, ktorý slúži na ochranu určitých
skupín subjektov, resp. ich záujmov. Výkon opatrovníctva je viazaný na určitý účel a tam, kde plní
právnu ochrannú funkciu a predpoklady a dôvody pre jeho ustanovenie vyplývajú z hmotného práva,
hovoríme o hmotnoprávnom opatrovníkovi, ktorý vo všeobecnej rovine plní funkciu ochrany subjektov
vhmotnoprávnychvzťahoch.Zastúpeniefyzickýchosôb,ktoréniesúspôsobilénaprávneúkony,vrátane

maloletých detí (§ 26 a § 27 OZ) je obligatórne. Práve z dikcie ustanovenia § 27 ods. 3 OZ možno vyvodiť
preferencie určitých subjektov a ich ustanovenie do tejto funkcie s tým, že predovšetkým do tejto funkcie
má byť ustanovený príbuzný alebo iná vhodná fyzická osoba a len v prípade, že sa súdu nepodarí nájsť
z okruhu príbuzných, či iných vhodných subjektov osobu opatrovníka, súd ustanoví za opatrovníka orgán
miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. Takzvaný verejný

opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov na základe uznesenia súdu
a v súlade s vymedzením úloh podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého je základnou úlohou obce pri výkone samosprávy starostlivosť o všestranný
rozvoj jej územia a obyvateľov tak, ako to má na zreteli dikcia ustanovenia § 1 ods. 2 citovaného zákona,
ako aj zabezpečovanie poskytovania sociálnej služby obcou podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych

službách v znení neskorších predpisov. Na výkon funkcie tzv. verejného opatrovníka fyzickej osoby,
ktorá bola rozhodnutím súdu pozbavená, resp. obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, môže byť
ustanovená obec (mesto, mestská časť), v ktorej má opatrovanec trvalý pobyt alebo jej zariadenie,
ktoré má právnu subjektivitu a bolo zriadené na plnenie podobných úloh miestnej samosprávy, pričom
ustanovenie verejného opatrovníka nie je viazané na jeho súhlas, nie je pritom rozhodná okolnosť, či

sú v tomto zariadení vytvorené už všetky organizačné predpoklady pre výkon funkcie opatrovníka (R
54/1984).

8. Preskúmaním veci, odvolací súd zistil, že súdom ustanovená opatrovníčka osoby pozbavenej
spôsobilosti na právne úkony bola zamestnaná ako zdravotná sestra v Domove sociálnych služieb

LIBERTAS, kde je osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony umiestnená. Dôvodom podania jej
návrhu na odvolanie bola žiadosť o nástup na dôchodok a ukončenie pracovného pomeru s predmetným
domovom sociálnych služieb. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie
sa snažil zistiť predovšetkým okruh príbuzných osôb osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony,
či niektorá z nich by bola schopná a ochotná vykonávať funkciu opatrovníka. Zo strany G. C., vzhľadom

na jeho vyjadrenie, či súhlasí s ustanovením, súd prvej inštancie zistil, že brat A. B., T. B. zomrel dňa
XX.XX.XXXX. V ďalšom súd prvej inštancie nezistil žiadnu osobu z okruhu blízkych príbuzných, ktorá
by súhlasila s ustanovením do funkcie opatrovníka. Ustanovenie § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka
dáva viac možností pre ustanovenie verejného opatrovníka, pričom jednou takouto možnosťou je, žeza opatrovníka bude ustanovená obec. Rovnako za tzv. verejného opatrovníka môže byť ustanovený
aj vyšší územný celok.

9. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý vo vzťahu k tzv.
verejnému opatrovníkovi odkazuje na § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k odseku 2 písm.
c/ Občianskeho zákonníka - jednotky územnej samosprávy. Podľa čl. 64 Ústavy Slovenskej republiky
základom územnej samosprávy je obec, územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok. V zmysle
§ 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej

republiky, združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za
podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť
o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať
povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Naproti tomu podľa § 1
ods. 1, ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. vyšší územný celok je samosprávny kraj. Samosprávny kraj je

samostatný územný, samosprávny a správny celok Slovenskej republiky podľa § 1 ods. 5 citovaného
zákona. Samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne
hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich
obyvateľov. Je nepochybné, že súd prvej inštancie pri voľbe tzv. verejného opatrovníka a pri aplikácii §
27 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže za opatrovníka ustanoviť ako vyšší územný celok, tak aj obec,

pričom obidve právnické osoby majú zákonnú povinnosť starať sa o svojich občanov.

10. Podľa odvolacieho súdu odvolacia argumentácia odvolateľa, že nie je len výlučnou povinnosťou
Mesta C. postarať sa o svojich občanov, pretože takúto zákonnú povinnosť má aj Banskobystrický
samosprávny kraj ako vyšší územný celok, ktorý môže byť v zmysle § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka

verejnýmopatrovníkom,neobstojí.Odvolacísúdodvolacienámietkynepovažujezadôvodné,keďmesto
je nepochybne personálne, administratívne aj ekonomicky zabezpečené tak, aby mohlo vykonávať
funkciu opatrovníka pre nesvojprávneho s prihliadnutím k tomu, že nesvojprávny má trvalé bydlisko
v meste C.. Odvolací súd je toho názoru, že bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý pri voľbe tzv.
verejného opatrovníka a pri aplikácii § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovil za opatrovníka obec,

mesto, ktorá má zákonnú povinnosť starať sa o svojich občanov. Je teda povinnosťou obce, v tomto
prípade Mesta C. postarať sa o svojho občana. Mesto môže plniť funkciu opatrovníka, nakoľko má reálnu
možnosť kontaktu s opatrovancom, čo je v súlade so záujmami opatrovanca. Obec je povinná starať sa
o svojich občanov a v tomto konkrétnom prípade je obec (mesto) kompetentným subjektom túto funkciu
vykonávaťvrozsahusúdomvymedzenýchpovinnostívovýrokochII.aIV.uznesenia.Právneirelevantná

je odvolacia námietka týkajúca sa nedostatku súhlasu Mesta C., B. platná právna úprava takýto súhlas
s ustanovením do funkcie verejného opatrovníka nevyžaduje. Odvolací súd za irelevantnú vyhodnotil
aj argumentáciu odvolateľa o tom, že Banskobystrický samosprávny kraj je zriaďovateľom zariadení
sociálnychslužiebadokoncaajzriaďovateľomdomovasociálnychslužieb,vktoromjeosobapozbavená
spôsobilosti na právne úkony umiestnená, pretože výkon funkcie opatrovníka nezahŕňa poskytovanie

služieb sociálnej starostlivosti, ktorá je realizovaná príslušným zariadením sociálnych služieb.
Za tejto situácie bude úlohou ustanoveného opatrovníka ako verejného opatrovníka riadne vykonávať
svoju funkciu, prostredníctvom svojich zamestnancov a v súlade s vymedzenými úlohami miestnej
samosprávy, kde je výkon opatrovníctva zverený sociálnym pracovníkom. Odvolací súd v ďalšom
zdôrazňuje, že opatrovník zastupuje osobu v právnych vzťahoch a jeho úlohou je riadne zabezpečovať

riadne zastupovanie opatrovanca, spravovanie jeho majetku a zabezpečovanie všetkých jeho potrieb
aj poskytovaním sociálnej služby obcou podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení
neskorších predpisov.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za aplikácie ustanovenia § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 52 CMP tak, že žiadnemu s účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. V prejednávanej veci nebol dôvod na postup podľa ustanovenia § 54 a § 55 CMP.

12. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vo výroku I. napadnutého uznesenia je nesprávne uvedený
údaj o čísle konania, ktorým bol ustanovený opatrovník, z tohto dôvodu je potrebné túto nezrovnalosť

alebo túto zrejmú chybu zvoleným postupom odstrániť.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).