Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 52P/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724200917
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724200917.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor
sociálnychvecíarodiny,sosídlomMoyzesova2,Pezinok,dieťarodičov:matky-K.T.,nar.XX.XX.XXXX,
trvalebytomG.XXX/XXX,E.,právnezastúpená:JUDr.DenisaHostačná,advokátkasosídlomDunajská
4, Bratislava, a otca - C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XXX, E., o návrhu matky na

nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej R. T., nar. XX.XX.XXXX, sumou 40 eur mesačne počnúc
dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred.

II. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Matka je povinná podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

IV. Neodkladné opatrenie bude trvať do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, resp. do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

V. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 11.03.2024 domáhala úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností v tom zmysle, že maloletá R. sa zverí do osobnej starostlivosti matky; otec bude
predbežne prispievať na výživu maloletej R. sumou 350 eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci počnúc
vykonateľnosťou rozhodnutia. Ďalej, že otec je oprávnený predbežne sa stretávať s maloletou každý
párny kalendárny týždeň od piatka v čase od 15.00 hod. do nedele v čase do 18.00 hod., s tým, že
miestom prevzatia maloletej je v školskom zariadení, ktoré v tom čase maloletá navštevuje a odovzdania

maloletej je bydlisko matky; v čase sviatkov a prázdnin, kedy maloletá nenavštevuje školské zariadenie,
prevzatie a odovzdanie maloletej je v mieste bydliska matky. O trovách konania o neodkladnom opatrení
žiadala rozhodnúť tak, že matka má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa spoznala s otcom maloletej v roku 2016, pričom už od začiatku ich
vzťahu bola navrhovateľka upozorňovaná zo strany spoločných priateľov a aj rodiny, na problém otca

maloletej s alkoholom, avšak bola do neho zamilovaná a pred týmto problémom sa snažila zatvárať
oči. Otec maloletej navštevoval pohostinné zariadenia aj počas vzťahu, pokiaľ ešte spolu žili v domenavrhovateľkiných rodičov. Navrhovateľka to stále pred sebou ospravedlňovala, keďže otec maloletej
tam nemal priateľov ani rodinu. Verila, že sa všetko zmení, keď sa osamostatnia. V roku 2018 sa
osamostatnili a kúpili si prvé spoločné bývanie. Aj v tomto čase prebiehali medzi navrhovateľkou a otcom

maloletejintenzívnehádkyzdôvodunadmernéhoužívaniaalkoholuotcamaloletej.DňaXX.XX.XXXXsa
rozhodli uzavrieť manželstvo. Alkoholické výjazdy otca pokračovali aj počas tehotenstva navrhovateľky
a pridali sa k tomu už aj hazardné hry. Rovnako sa k tomu všetkému pridalo i nepekné správanie
otca maloletej k navrhovateľke, kde ju urážal, ponižoval ju a nadával jej. Dňa XX.XX.XXXX sa narodila
maloletá, pričom otec sa začal správať na istý čas ako vzorný otec. Jeho správanie sa zhoršovalo

a niekoľkokrát bola navrhovateľka nútená ísť k svojim rodičom, nakoľko sa obávala správania otca.
Nakoľko ale chcela mať úplnú rodinu, vždy sa vrátila späť domov k otcovi maloletej. K slovnému
ponižovaniuaurážaniusapridaloagresívnesprávanieotcamaloletejvočinavrhovateľke,ktorésazačalo
stupňovať až prerastalo do fyzického napádania navrhovateľky a dostávala aj občasné facky. Častokrát
bola navrhovateľka sama s maloletou, pretože otec maloletej uprednostnil návštevu pohostinstiev ako
trávenia času s rodinou. Maloletá bola svedkom správania otca maloletej pod vplyvom alkoholu. Otec

maloletej častokrát po tom, ako sa pod vplyvom alkoholu vrátil z pohostinstiev, púšťal vo večerných
hodinách nahlas hudbu, čo rušilo maloletú, ktorá nemohla spať. Po smrti otca navrhovateľky sa otec
maloletej rozhodol, že sa dá preložiť pracovať na východ, kde žijú jeho rodičia. Otec maloletej chcel,
aby sa spolu s ním presťahovali aj navrhovateľka s maloletou, čo navrhovateľka odmietla, nakoľko kvôli
dlhodobémuvyššieopísanémusprávaniuotcamaloletejstratilavňomakúkoľvekdôveruvjehopozitívnu

a dlhotrvajúcu zmenu. Otec maloletej sa odsťahoval zo spoločného bývania v M. XXXX, pričom odvtedy
je navrhovateľka na starostlivosť maloletej odkázaná výlučne sama. Otec maloletej sa pritom sem tam
stretáva s maloletou, ale nie na pravidelnej báze. Podľa vedomostí navrhovateľky, otec maloletej býva na
východnomSlovensku,pravdepodobnevokolíG.(Y.G.G.,malbybývaťurodičov).Matkažiada,abybol
dočasne upravený styk otca s maloletou v stanovený čas, pretože sa obáva, že pokiaľ by nebol upravený

styk otca s maloletou, otec by si mohol prísť zobrať maloletú prakticky kedykoľvek a nemusel by ju
navrhovateľke dobrovoľne vydať do starostlivosti. Odkedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti,
neprispieva na výživu maloletej vôbec, výživu maloletej zabezpečuje výlučne navrhovateľka. Občas otec
kúpi maloletej oblečenie, hračku alebo pod. Navrhovateľka má mesačný príjem vo výške 850 eur brutto.
K príjmu dostáva navrhovateľka aj tzv. dochádzkový bonus vo výške 200 eur, pričom ten má zaručený

iba v prípade, pokiaľ nie je práceneschopná alebo nepoberá ošetrovné. V prípade, ak splní podmienky,
zamestnávateľ jej vyplatí i výkonnostný bonus vo výške 200 eur. Mesačné výdavky navrhovateľky na
maloletú predstavujú mesačne priemerne sumu vo výške 523,69 eur, pritom tieto výdavky pozostávajú
z položiek: strava v materskej škole vo výške 54 eur, strava doma vo výške 200 eur, školné vo výške
30 eur, príspevok do OZ Škôlkar vo výške 8 eur, oblečenie a obuv vo výške 40 eur, lieky a probiotiká vo

výške 5 eur, poistenie vo výške 2,69 eur, hračky vo výške 15 eur, drogéria vo výške 30 eur a voľnočasové
aktivity vo výške 10 eur, 1 z výdavkov na bývanie vo výške 129 eur (správa bytu, voda, elektrina, OLO).
Mesačné výdavky matky pozostávajú zo stravy vo výške 400 eur, 1 z výdavkov na bývanie vo výške
129 eur (správa bytu, voda, elektrina, OLO), drogéria, kozmetika, hygienické potreby vo výške 50 eur,
oblečenie, obuv vo výške 40 eur, benzín vo výške 100 eur, poistenie auta vo výške 10,83 eur, poistenie

vo výške 1,67 eur, telefón vo výške 40 eur, TV + internet vo výške 56 eur. Mesačné výdavky matky
predstavujú spolu sumu vo výške 827,50 eur. Navrhovateľka v súčasnosti nemá informácie o príjme
otca maloletej, nakoľko ten si po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti našiel novú prácu na východe
Slovenska.

3. Navrhovateľka k návrhu pripojila listiny, a to rodný list maloletej a sobášny list.

4. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,

účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.7. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

9. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Prostriedkom na ochranu záujmu maloletého dieťaťa podľa Civilného mimosporového poriadku

je okrem iného aj inštitút neodkladného opatrenia. V zmysle Civilného sporového poriadku, ktorý je
potrebné subsidiárne použiť aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, je základnou podmienkou
na nariadenie neodkladného opatrenia, aby účastník konania osvedčil jednak uplatňovaný nárok a aj
potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti
situácie,alevprípadekonaniastarostlivostisúduomaloletýchajzexistenciezáujmumaloletéhodieťaťa.

Vzhľadom na skutočnosť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia ide o predbežnú
úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie, súd pred samotným
nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. To však
neznamená, že neodkladné opatrenie môže súd vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez
osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd sú preto podstatné listinné dôkazy predložené
spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu
vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia,
pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho osvedčenia stavu
bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu.

13. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Toto ohrozenie
osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia
nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli

osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

14. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloletých súd vydá vtedy, ak má preukázané, že
riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď

musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.
V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to
iba v prípadoch riadneho preukázanie stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre súd je prioritou
záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho
rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom

rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých
situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého
stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z
písomných dôkazov k nemu pripojených.

15. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a
dôvodnosti jeho uplatnenia a v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv

dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa, ktorá je
inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine v konaní
vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd vzáujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky.

16. Súd mal v danom konkrétnom prípade preukázané, že rodičmi maloletej R. sú navrhovateľka a C.
T.. Matka a maloletá žijú v spoločnej domácnosti vo Vinosadoch. Otec maloletej sa podľa matky má
zdržiavať niekde na východnom Slovensku, asi na adrese svojich rodičov. Podľa tvrdenia matky mal
otec opustiť spoločnú domácnosť v októbri 2023.

17. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že podmienky na
jeho nariadenie v zmysle návrhu matky sú splnené iba čiastočne.

18. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní o starostlivosti o maloleté
deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou takýchto opatrení v uvedených konaniach je
ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj,

pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak neodkladného opatrenia nariadeného
v prebiehajúcom konaní. Nariadenie neodkladného opatrenia v prípade úpravy styku slúži prioritne na
zabezpečenie kontaktu rodiča s dieťaťom, tak aby nedošlo k prerušeniu citových väzieb medzi dieťaťom
a rodičom a aby nedošlo k vylúčeniu takéhoto rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností a
prichádza do úvahy, ak rodičia spolu nežijú a na styku s maloletým dieťaťom sa nevedia dohodnúť. Tým,

žerodičovsképrávakmaloletýmdeťommajúobajarodičia,mátaktiežotec,ktorýnežijesdieťaťomprávo
sa s ním stretávať, rovnako právom dieťaťa je, aby malo zabezpečený kontakt aj s rodičom, s ktorým
nežije v spoločnej domácnosti. Právo na kontakt rodiča s dieťaťom vyplýva ako z príslušných ustanovení
Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Právo styku rodiča s dieťaťom je špeciálnou
zložkou rodičovských práv a povinností, ktoré vzniká v dôsledku reálne existujúcej osobnej starostlivosti

druhého rodiča. V prípade maloletého dieťaťa a úpravy stretávania sa s rodičom, je rozhodujúci vek,
vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav dieťaťa, citové väzby a tiež skutočnosť, v akej miere a
akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. Neopodstatnené
zamedzovanie styku rodiča s dieťaťom znamená nielen zásah do jeho práv, ale i zásah do práv dieťaťa
majúcemu právo vytvárať a budovať si vzťah s oboma rodičmi.

19. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že v rámci konania o neodkladnom opatrení
neboli navrhovateľkou prezentované žiadne relevantné dôkazy osvedčujúce bezodkladnú a nevyhnutnú
potrebu obmedziť kontakt otca s jeho maloletou dcérou. Súd preto neurčoval otcovi právo stretávať sa
s maloletou dcérou iba vo vyhradenom čase, ako to matka navrhla v podanom návrhu.

20. Hoci matka v podanom návrhu dôvodila tým, že už od začiatku vzťahu s otcom maloletej mal mať
tento problémy s alkoholom, následne počas manželstva mali pribudnúť problémy otca s hazardnými
hrami, malo sa stupňovať aj jeho nevhodné vyjadrovanie a agresívne správanie, žiadne z uvedených
tvrdení navrhovateľka v podanom návrhu nepodporila žiadnym relevantným dôkazom. Jedinými

listinnými dôkazmi navrhovateľka osvedčila skutočnosť, že s otcom maloletej uzavreli manželstvo
(sobášny list) a že sú obaja rodičmi maloletej R. (rodný list maloletej).

21. Súd dodáva, že prípadné nedostatky návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže
nahrádzať vlastnými úvahami, pretože by porušil princíp rovnosti účastníkov konania. Je totiž na

navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby v procesnom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia označil také skutočnosti a okolnosti, ktoré sú spôsobilé osvedčiť tvrdenú naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov, aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež uviesť, akého neodkladného opatrenia sa domáha, prečo práve

proti označenému účastníkovi jeho právo je dané a aby k návrhu pripojil listiny osvedčujúce ním tvrdené
skutočnosti.

22. Súd však dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby dočasne upravil pomery maloletej
R., ktorá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca, nakoľko

otec na ich výživu podľa tvrdenia matky neprispieva a podľa názoru súdu je potrebné, aby matka, ktorá
zabezpečuje prevažnú časť starostlivosti o maloleté dieťa mala istotu pravidelnosti príspevkov otca na
výživu maloletého dieťaťa, aby vedela zaisťovať jeho oprávnené potreby. Výživné určené neodkladným
opatrením musí byť dostatočne vysoké na to, aby zabezpečilo dieťa a nespôsobilo mu po materiálnejstránke nijaké ohrozenie. Zároveň má byť určené vo výške postačujúcej na uhrádzanie základných
nevyhnutných životných nákladov.

23. S poukazom na § 366 Civilného mimosporového poriadku uložil súd otcovi povinnosť platiť na
výživu maloletej R. sumou 40 eur mesačne. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z výšky
mesačných výdavkov na maloleté dieťa, ktoré matka vyčíslila v podanom návrhu a ktoré zároveň súd
považoval za nevyhnutné. Súd tak vychádzal z matkou vyčíslených mesačných výdavkov v sume cca
820 eur, ako aj zo zárobkových pomerov rodičov, a to z deklarovaného príjmu matky (minimálne) vo

výške cca 880 eur mesačne (bez započítania daňového bonusu a rodinných prídavkov), keď súčasne
príjem otca nemal nijakým spôsobom deklarovaný ani osvedčený. Ani z lustrácie v databáze Sociálnej
poisťovne nevyplynula žiadna čiastka vymeriavacieho základu u otca, resp. že by bol otec maloletej
niekde zamestnaný.

24. S ohľadom na to, že majetkové a zárobkové pomery otca neboli v konaní nijakým spôsobom

osvedčené, považuje súd za adekvátne zohľadňujúc, že výživné maloletých detí má prednosť pred
všetkými ostatnými výdavkami, aby otec maloletej uhrádzal výživné aspoň na hranici minimálneho
zákonného výživného. Výška minimálneho zákonného výživného za obdobie od 1. júla 2023 činí sumu
36,80 eur, ktorú súd zaokrúhlil na sumu 40 eur, ktorú súd považuje za adekvátnu na účely dočasnej
úhrady nevyhnutných výdavkov maloletej.

25. Súdom určená suma výživného na maloleté dieťa má slúžiť na zabezpečenie jeho základných
potrieb, je len dočasná a má pokryť len nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa, tak aby nebol ohrozený
jeho priaznivý vývoj, pričom bola určená aj po zohľadnení zárobkových pomerov rodičov, ktoré boli súdu
včaserozhodovaniaonariadeníneodkladnéhoopatreniaznáme.Ovýškevýživnéhonáslednerozhodne

súd po vykonanom dokazovaní ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností
oboch rodičov a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v konaní vo veci samej.

26. V súlade s vyššie uvedeným, súd v časti, v ktorej matka žiadala rozhodnúť o zverení maloletej do jej
osobnej starostlivosti a určení styku otca s maloletou zamietol, nakoľko nemal osvedčené, že je potrebné

neodkladne upraviť pomery maloletého dieťaťa. V časti výživného súd návrhu vyhovel a uložil otcovi
povinnosť, aby prispieval na výživu maloletej sumou vo výške 40 eur mesačne tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia, pretože mal za to, že uvedená suma postačuje na zabezpečenie nevyhnutných
výdavkov maloletej.

27. Vzhľadom na charakter konania o neodkladnom opatrením, kedy súd vychádza len zo skutkových
tvrdení navrhovateľa a z listín ním predložených, bez výsluchu účastníkov konania a bez vykonania
riadneho dokazovania, dospel súd k záveru, že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery
účastníkov konania natrvalo, ale iba dočasne. Aj s poukazom na vyššie uvedené preto súd uložil
navrhovateľke, aby v zmysle § 336 ods. 1 CSP podala v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia

na súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností. Súčasne súd v zmysle § 330 ods. 1 CSP
obmedzil platnosť nariadeného neodkladného opatrenia do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, resp. do právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Až po
podaní príslušného návrhu bude môcť súd zodpovedne rozhodnúť o prípadnej potrebe úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to po vykonaní riadneho dokazovania.

28. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

29. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP a žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením. Ak sa nevyhlasuje, je
vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.