Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 80Ek/1777/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123365569
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Maroš Dvorský
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123365569.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B., nar: 3.8.2004, trvale bytom: C.
XXXX/XX, XXX XX D. E., v konaní zast.: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom: Dunajská
15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038 proti povinnému: F. C. B., nar:
14.7.1975, trvale bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D. E. o vymoženie zameškaného a bežného výživného
s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Mráz, so sídlom exekútorského

úradu Bosákova, 851 04 Bratislava, IČO: 30 791 227 pod č. exekúcie 22EX 293/23 o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.07.2023 domáhal od
povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 150 EUR a bežného výživného na základe

exekučného titulu – rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp.zn. 41Pc/9/2023 zo dňa 19.05.2023,
vykonateľný dňom 20.06.2023.

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 28.07.2023 poverenie
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi – JUDr. Jaroslav Mráz, so sídlom exekútorského úradu
Bosákova, 851 04 Bratislava, IČO: 30 791 227, ktorý vedie exekúciu pod č. exekúcie 225EX 293/23.

Súdny exekútor doručil Upovedomenie o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk dňa 09.08.2023.

3. Dňa 23.08.2023 podal povinný súdnemu exekútorovi písomné podanie označené ako „Návrh na
zastavenie exekeúcie EX 293/23“ datované dňom 20.08.2023. V predmetnom písomnom podaní
povinný uviedol, že uhradil zameškané výživné v celom rozsahu spolu s trovami exekúcie, a súčasne
vyhlásil, že výživné bude naďalej plniť tak ako mu to ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.

4. Oprávnený bol na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyzvaný súdnym
exekútorom výzvou zo dňa 25.08.2023, doručenou právnemu zástupcovi oprávneného dňa 11.09.2023.
Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak
a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b. exekučný titul bol zrušený,
c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1
podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh

na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré
povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva
u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na

vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí,
exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do
piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na
zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré

majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“

10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie
exekúcieniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie.Predrozhodnutímmôžesúdnariadiťvypočutieurčitej
osoby.“

11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie,
súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu
dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči

oprávnenému.“

12. S poukazom na ust. § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZoR“): „Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou
rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.“

13. S poukazom na ust. § 36 ods. 1 prvej a druhej vety ZoR: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu
nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa
nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.“

14. S poukazom na ust. § 62 ods. 1 ZoR: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“

15.Spoukazomnaust. §62ods.2,3ZoR: „Obajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“

16. S poukazom na ust. § 62 ods. 5 ZoR: „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“

17. S poukazom na ust. § 65 ods. 1 ZoR: „Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.“

18. S poukazom na ust. § 76 ods. 1 ZoR: „Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.“

19. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená
realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok apredpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol
priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.

20. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu
zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho
uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím
na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného

dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na
ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by
jeho tvrdenia potvrdili.

21. V exekučných konaniach začatých od 01.04.2017 (o také sa jedná aj v prejednávanej veci)
platná právna úprava rozhodovania o zastavení exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku

obsahujeustanoveniaokoncentráciikonania,podľaktorýchexekučnýsúdnávrhnazastavenieexekúcie
zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Na rozdiel od predchádzajúcej
právnej úpravy (do 31.03.2017) je tak stanovený nový spôsob obrany povinného proti nedôvodnej, resp.
neprípustnej exekúcii. Zákonodarca ponechal povinnému v tomto smere len jeden právny prostriedok
obrany, a to návrh na zastavenie exekúcie (podľa predchádzajúcej právnej úpravy mohol povinný

uplatňovať námietky voči exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie), ktorý môže podať i opakovane
s rozličnými účinkami. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda má odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného
poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a
ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k

ods. 1 Exekučného poriadku, čo je zároveň zákonným vyjadrením koncentračnej zásady uplatňovanej
v exekučnom konaní, v každom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného
poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže
uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch

povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu
dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Ak právna skutočnosť
tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne
s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie
Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Skoncentrovaním obrany povinného v nových

exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) zákonodarca so zreteľom na povinnosť každého
správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní, stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný
použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal),
sa neprihliada. Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil
subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať.

22. Súd tak v prvom rade skúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie, teda či došlo k
zachovaniu15-dňovejlehotyvzmysle§61kods.2Exekučnéhoporiadku.Súdpopreskúmaníspisového
materiálu zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa
09.08.2023. Zákonnálehotanapodanienávrhunazastavenieexekúciezačalaplynúťdňom10.08.2023.

Posledný deň lehoty tak na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinok povinnému
pripadol na deň 24.08.2023. Súd uvádza, že táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani
skracovať. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je procesnou lehotou. To znamená, že
stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný
procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Súd má za preukázané, že povinný podal návrh na

zastavenie exekúcie na poštovú prepravu dňa 23.08.2023. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že povinný
podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote. Návrh na zastavenie exekúcie
povinného má odkladný účinok. Povinný zároveň v návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutočnosti,
ktoré nastali po vydaní exekučného titulu.

23. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou
rodičovských práv a povinností. Všeobecná úprava rodičovských práv a povinností pre prípad, že rodičia
spolu nežijú, je obsiahnutáv § 36 ods. 1 ZoR. V zmysle tejto úpravy ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností. Dohoda je možná v rámci súdneho konania. Ustanovenie pokrýva
všetky prípady, keď rodičia spolu nežijú, a to či už počas manželstva, alebo mimo neho. Spravidla určí

súd vyživovaciu povinnosť tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Súd
rozhodne o vyživovacej povinnosti iba vtedy, pokiaľ ju rodičia neplnia dobrovoľne alebo sa nedohodnú
na jej plnení. Tým však súd vyživovaciu povinnosť nezakladá, pretože tá vzniká zo zákona, ale ju iba
deklaruje.

24. Účelom a zmyslom výživného je prispievanie druhého rodiča, ktorý dieťa nemá v osobnej
starostlivosti, na život a odôvodnené potreby dieťaťa v pravidelných opakujúcich sa dávkach.
Ustanovenie § 76 ods. 1 ZoR predstavuje tradičné riešenie, ktoré zohľadňuje jednak obvyklú periodicitu
príjmov ľudí, ako aj pravidelnosť vo výdavkoch a súčasne súvisí so spotrebným charakterom výživného.
Možno ho vidieť v potrebe priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. Vyplýva z podstaty
výživného ako inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby (bývanie, strava, ošatenie),

ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí v pravidelne opakujúcich
sa dávkach. Jednorazová úhrada výživného, resp. jeho predplatenie sa nezhoduje s uvedeným
charakterom výživného. To však neznamená, že výnimočne vznikajúce potreby nemožno považovať
za súčasť výživného. Určitú formu ochrany oprávneného predstavuje aj kogentná úprava splatnosti
výživného mesiac vopred. Tým je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii

prostriedky na ich úhradu.

25. Dôvody na zastavenie exekúcie súdom sú taxatívne uvedené v ust. § 61k Exekučného poriadku.
Zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu predstavuje jednu z troch možností zastavenia exekúcie. K
zastaveniu exekúcie môže dôjsť aj rozhodnutím exekútora, prípadne zo zákona. Konanie o zastavení

exekúcie je návrhovým konaním, súd má rozhodovať na základe návrhu povinného, ktorý sa doručuje
exekútorovi. Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je výlučne
povinný.

26. Predmetom exekúcie vedenej na tunajšom súde je zameškané výživné vo výške

150 EUR, a bežné výživné počnúc mesiacom 07/2023. Povinný k svojmu návrhu na zastavenie exekúcie
nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukazoval úhradu zameškaného výživného a uhradenie
trov exekúcie.

27. Z obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je zrejmé kedy došlo k úhrade zameškaného

výživného zo strany povinného (či to bolo pred začatím exekúcie alebo po začatí exekúcie). Pokiaľ
by povinný realizoval úhrady zameškaného výživného až po začatí exekučného konania (exekučné
konanie začalo podaním návrhu oprávneného dňa 26.07.2023), znamenalo by to, že sa tak stalo až pod
tlakom samotnej exekúcie. Exekučné konanie ako aj exekúcia boli teda začaté dôvodne, preto nemožno
exekúciu považovať za nezákonnú. Tu je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na

základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku), je v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase
od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak nastane splnenie vymáhaného nároku
oprávneného povinným až po začatí exekučného konania, resp. až po začatí exekúcie (exekúcia začína
dňom doručenia poverenia súdnemu exekútorovi), nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle

uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom (s výnimkou
úhrady pred začatím exekúcie), ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným
týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené plnenia iba zohľadní súdny
exekútor pri ďalšom vedení exekúcie.

28. Súd po preskúmaní písomných podaní povinného a súdneho exekútora má za to, že povinný v
návrhu na zastavenie exekúcie relevantným spôsobom nepreukázal, že uhradil zameškané výživné,
a ani že uhradil trovy exekúcie. Samotné tvrdenie povinného, že uhradil zameškané výživné spolu
s trovami exekúcie, a vyhlásenie povinného, že bežné výživné bude dobrovoľne plniť tak ako mu
to ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, po tom čo bol podaný návrh na začatie exekúcie

a exekúcia bola začatá aj na vymoženie bežného výživného, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie.
Na základe uvedeného má súd za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného bol
podaný dôvodne a povinný neuviedol okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniťniektorýz dôvodov,ktoréExekučnýporiadokvust.§61kExekučnéhoporiadkuvyžadujeakopredpoklad
na zastavenie exekúcie súdom.

29. Nakoľko povinný nepreukázal úhradu zameškaného výživného v rozsahu uvedenom v poverení na
vykonanie exekúcie, rovnako nepreukázal ani úhradu trov exekúcie, a v konaní o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie neboli preukázané ďalšie skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods.

3 Exekučného poriadku zamietol.

30. Súd v tejto súvislosti pre úplnosť ešte dáva do pozornosti povinnému ust. § 61h ods. 1 písm.
e) Exekučného poriadku. Uvedené ustanovenie rieši podmienky po splnených ktorých môže súdny
exekútor povoliť odklad exekúcie. Na povolenie odkladu exekúcie vznikne povinnému nárok za
kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok: (i) povinný uhradí zameškané výživné, ktoré povinný

dlhuje ku dňu podania žiadosti o odklad (je potrebné brať do úvahy aj výživné, ktoré sa stalo splatným od
podania návrhu na vykonanie exekúcie); (ii) povinný uhradí doterajšie trovy oprávneného, (iii) povinný
uhradí alikvótnu časť trov exekútora, (iv) povinný podal súdnemu exekútorovi žiadosť o odklad exekúcie,
v ktorom vyhlási, že bežné výživné bude plniť prostredníctvom exekútora dobrovoľne. Plnenie bežného
výživného týmto spôsobom počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov má za následok zastavenie

exekúcie exekútorom (§ 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Ako vyplýva z vyššie uvedeného
o povolení odkladu exekúcie rozhoduje súdny exekútor (nie súd) po doručení žiadosti povinného.

31. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

32. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“

33. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu

účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu
v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“

34. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,

uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie,
či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov
konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený

mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnený v exekučnom konaní je právne
zastúpený, ale právny zástupca sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril, súd má za to,
že oprávnenému tak žiadne trovy v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie nevznikli,
preto súd o trovách oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.