Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011219
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123011219.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Tomáša Brinčíka a JUDr. Milana Straku, proti obžalovanému 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom D. XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov a 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
G. H. G. F., I. J. XXXX/XX, trestne stíhaným pre zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa
3. júla 2024 prejednal odvolanie prokurátora, obžalovaného A. B. a poškodeného A. H. proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. apríla 2024, sp. zn. 73T/12/2023 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), odsek 2 Trestného poriadku zrušujú sa výroky napadnutého rozsudku
o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému A. B. s tým,
že ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale
bydliskom D. XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov,

o d s u d z u j e

podľa § 188 odsek 2, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a podľa analógie § 39 odsek 2 písmeno d),
odsek 4 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora vo vzťahu k obžalovanému E. F. zamieta,
pretože nie je dôvodné.

III.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie poškodeného A. H. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. apríla 2024, sp. zn. 73T/12/2023, boli obžalovaný A.
B. a obžalovaný E. F. uznaní vinnými zo spáchania zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.

a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona k § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinom poškodzovania cudzej veci formou
spolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákonak§245ods.1Trestnéhozákonavzneníúčinnomvčase
spáchania činu na tom skutkovom základe, že A. B. a E. F. spolu s K. L. po predchádzajúcej dohode dňa
05.02.2023 približne v čase o 19:00 hod. vylákali prostredníctvom telefonických hovorov, pod zámienkou

dojednania kúpy presne nezistenej nelegálnej látky poškodeného A. H. na stretnutie za účelom získania
finančných prostriedkov alebo iného hmotného majetku pre E. F., ku ktorému došlo v presne nezistený
čas približne o 20:00 hod. na miestnej komunikácii v smere od Nového Mesta nad Váhom na Zelenú
Vodu – štrkovisko, k .ú. obec Beckov, okres Nové Mesto nad Váhom, kam prišli osobným motorovým
vozidlom zn. Fiat Punto, EČV: G., VIN: M., červenej farby, kde po príchode na miesto obaja obvinení
pristúpili k zaparkovanému osobnému motorovému vozidlu zn. Volkswagen Passat, VIN: N., čiernej

metalízy, bez evidenčných čísel, v ktorom sedel poškodený A. H. a poškodený H. O., pričom po
vystúpení poškodených z vozidla začali kričať po A. H., aby im dal peniaze, následne A. B. napadol
poškodeného A. H. bejzbalovou pálkou a K. L. poškodeného H. O. kladivom, pričom poškodených
udierali bejzbalovou pálkou a kladivom po hlave, chrbte a iných častiach tela a neustále od poškodených
žiadali peniaze, eventuálne iné veci, poškodeného A. H. A. B. prehľadal a prezrel mu peňaženku

a spolu s E. F. prehľadali osobné motorové vozidlo, ktorým poškodený A. H. na miesto stretnutia prišiel
a z kufra predmetného automobilu vzali AKU uťahovačku zn. Power plus šedo-čierno-červenej farby
s označením 30.03.2022/210518/005620, malú gola sadu zn. Parkside, šrobovák s čiernou rúčkou
s dĺžkou 32 cm, šrobovák s červeno–čiernou rúčkou s dĺžkou 26 cm, kombinačky so zeleno–čiernou
rúčkou, šrobovák s červeno –čiernou rúčkou s dĺžkou 12 cm, šrobovák s čierno–žltou rúčkou s dĺžkou 17

cm, šrobovák s čierno–žltého puzdra, nadstavec na bity, neznámy kovový komponent, zväzok binderiek,
strieborný kľúč o veľkosti 15 a 14 s dĺžkou 24 cm, šrobovák s drevenou rukoväťou o dĺžke 23 cm,
kombinované kliešte s modrou rúčkou, čiernu baterku s dĺžkou 12 cm, kovové kombinované kliešte,
cvakačky s červeno-čiernou rukoväťou s dĺžkou 16 cm, čiernu príručnú kapsičku zn. Gillete, modrý
obal s nápisom Autocentrum AAA auto, a.s. s obsahom drobných šróbov, čepiel noža, kábla, vrtákov

a bitov, z miesta spolujazdca zobrali cigarety so zapaľovačom, pričom počas bitky poškodených K. L.
kladivom poškodil karosériu vozidla zn. Volkswagen Passat, VIN: N., čiernej metalízy v oblasti zadných
dverí a palivovej nádrže, načo sa poškodenému H. O. podarilo ujsť a poškodenému A. H. sa podarilo
nastúpiť do predmetného vozidla a naštartovať, avšak A. B. mu následne bejzbalovou pálkou rozbil
sklenenú výplň okna na dverách vodiča, pričom spoločným konaním spôsobili poškodenému H. O.

pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, tržne–zmliaždenú ranu v oblasti záhlavia, asi 2 cm dlhú, zasahujúcu
do podkožného tkaniva, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej strany hrudníka a pomliaždenie brušnej
steny v oblasti ľavého podbruška s dobou liečenia najmenej dva týždne, pričom poškodený H. O. bol
obmedzený v bežnom spôsobe života v psychickej aktivite, fyzickej aktivite, v manuálnej práci a činnosti
a poškodenému A. H. spôsobili pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s krvným výronom v čelovej oblasti

hornej pery úst, asi 3 cm dlhú, zasahujúce do podkožného tkaniva, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej
strany hrudníka s dobou liečenia približne 1 až 2 týždne, pričom poškodený A. H. bol obmedzený
v bežnom spôsobe života v psychickej aktivite, fyzickej aktivite, v manuálnej práci a činnosti, pričom A.
H. bola poškodením osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat spôsobená škoda vo výške
280,- Eur.

Za to bol okresným súdom obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36
písm. l) Trestného zákona, 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8
Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/roky.

Obžalovaný A. B. bol podľa § 48 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa zaradený pre výkon trestu do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň okresný súd obžalovanému A. B. podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil trest

prepadnutia veci, a to opotrebovanej bejzbalovej pálky striebrosivej farby o celkovej dĺžke cca 515 mm
s rukoväťou oblepenou čiernou textilnou lepiacou páskou - 1ks a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného
zákona ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.Obžalovaný E. F. bol okresným súdom odsúdený podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j),
písm.k),písm.l),Trestnéhozákona,37písm.h)Trestnéhozákona, §38ods.2,ods.3,ods.8 Trestného
zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 3 /tri/roky, výkon ktorého trestu mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
podmienečne odložený. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 3 /tri/ roky
s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe a tiež mu bola uložená povinnosť podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu.

Okresným súdom bolo tiež rozhodnuté podľa § 83 ods. 1 písm. d) Trestného zákona o zhabaní
skorodovanej kovovej hlavy kladiva bez rukoväte o rozmeroch cca 113x27x27 mm - 1ks.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený A. H., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
Častkovce, odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor, obžalovaný A. B.
a poškodený A. H. podali proti nemu v zákonnej lehote odvolanie.

Prokurátor písomne odôvodnil podané odvolanie proti výrokom napadnutého rozsudku o treste

v neprospech oboch obžalovaných nasledovne:

„Mám za to, že Okresný súd Trenčín, na základe správne zisteného a preukázaného skutkového stavu,
pri ukladaní trestu nedôvodne uložil obom obžalovaným neprimerane nízke tresty odňatia slobody
pod dolnú hranicou trestnej sadzby. Odvolaním napádam predovšetkým nedôvodnosť mimoriadneho

zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona u oboch obžalovaných.

Výrok o treste súd odôvodnil v podstate tým, že obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že
sú vinní a súd ich vyhasenie prijal postupom podľa § 257 Trestného poriadku. V súvislosti s priznaním
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona súd poukazuje na ustálenú súdnu prax,

podľa ktorej sa na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe,
vždy prihliadne pri rozhodovaní o treste. V tejto súvislosti prichádzajú do úvahy tri alternatívne spôsoby
rozhodnutia. Na takéto vyhlásenie sa prihliadne ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n)
Trestného zákona (ako na napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti) alebo je to dôvod
na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4

Trestného zákona per analógiám. Napokon takéto vyhlásenie spolu s ďalšími okolnosťami prípadu,
či pomermi páchateľa môže odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného
zákona.

U obvineného A. B. súd odôvodnil uložený trest tak, že pri prevahe priťažujúcich okolností (§ 37 písm.

h), písm. m) Trestného zákona proti jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona)
sa trestná sadzba u obžalovaného zvyšuje o jednu polovicu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou
trestnej sadzby uvedenej v § 188 ods. 2 Trestného zákona postupom podľa § 38 ods. 2, 4, 8 Trestného
zákona a výsledný trest odňatia slobody je na dolnej, takto upravenej sadzbe, 9,5 roka. Uvedený trest
odňatia slobody považuje súd za neprimerane prísny vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa ku

skutku priznal, má dve maloleté deti, o ktoré sa stará jeho matka, z výkonu predchádzajúcich trestov sa
zrejme poučil, o čom svedčí okrem jeho vyjadrenia tiež v podstate pozitívna správa z predchádzajúcich
dvoch nedávnych výkonov trestov z UVTOS Dubnica nad Váhom. Podľa názoru súdu je vhodné, aby
v jeho prípade negatívny dopad nepodmienečného trestu spôsobený pozbavením osobnej slobody bol
podľa možnosti čo najkratší a najmenší a preto súd postupoval pri znížení trestu podľa § 39 ods. 1

Trestného zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Pred spáchaním činu
obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody, preto ho súd zaradil v súlade s § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

U obvineného E. F. súd odôvodnil uložený trest tak, že pri prevahe poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. j),

písm. k), písm. l) Trestného zákona), berúc do úvahy i ďalšie okolnosti, ktoré boli preukázané na hlavnom
pojednávaní výpoveďou obžalovaného E. F. a ním predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru,
že nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý obžalovanému hrozí vo výmere najmenej 7 rokov trestu
odňatia slobody podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona považuje za neprimerane prísny vzhľadom naskutočnosť, že obžalovaný sa ku skutku priznal, oľutoval ho, nemá žiadne záznamy o odsúdeniach v
registri trestov, od prepustenia z väzby v tejto veci je zamestnaný, zamestnávatelia ho kladne hodnotia
po pracovnej aj osobnej stránke, poškodeným zaslal ospravedlňujúce listy, v ktorých svoje správanie

a konanie voči nim oľutoval a poškodenému A. H. zaslal poštovou poukážkou zaslala náhradu škody.
Obžalovaný E. F. na základe všetkých dostupných poznatkov o jeho osobe nie je kriminálne narušená
osoba, na ktorú by bolo nevyhnutné pôsobiť pozbavením osobnej slobody nepodmienečným trestom
odňatia slobody. Naopak je zrejmé, že obvinený si uvedomuje svoje zlyhanie a chybu, čo ho priviedlo k
trestnému stíhaniu a väzbe, poučil sa a dal sa na cestu nápravy. Svedčia o tom nielen jeho slová pred

súdom, ale aj skutky, ktoré sú zhmotnené do vyhlásenia jeho starej mamy, pracovný zmlúv a hodnotení
jeho zamestnávateľov. Súd vzal tiež do úvahy mieru a intenzitu jeho účasti na spáchanom čine, keď
síce bol iniciátorom myšlienky vrátenia údajného dlhu poškodeného A. H., no v aktívnej miere sa na
násilí voči nemu nepodieľal, v dôsledku násilia spáchaného na poškodenom A. H. spolupáchateľom A.
B. sa podieľal na zmocnení sa cudzích vecí. V súhrne všetkých týchto skutočností je súd toho názoru,
že v danom prípade je namieste aplikovanie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody

pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona mimoriadnom znížení trestu.
Súd následne ukladal trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú
dobu 3 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe za súčasného uloženia
povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Sociálny výcvik bude u obžalovaného smerovať k tomu, aby bol schopný v budúcnosti zvládať záťažové
situácie a riešiť ich v súlade so spoločenskými a právnymi normami.

Súd, po vyhodnotení okolností prípadu a pomerov páchateľa, podľa nášho názoru nesprávne aplikoval

u oboch obžalovaných ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, keď uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody u obžalovaného A. B. a podmienečný trest odňatia slobody u obžalovaného E. F.
pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom nezabezpečuje u obžalovaných dosiahnutie
účelu trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, ako aj odsúdenia páchateľov trestného činu
spoločnosťou tak, ako to ustanovuje predmetné ustanovenie Trestného zákona.

Obžalovaný A. B. a obžalovaný E. F. sú stíhaní za zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona k § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinom poškodzovania cudzej veci formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 245 ods. 1 Trestného zákona.

Aby uložený trest splnil očakávaný účel, musí byť spravodlivý a ako taký ho musí pociťovať nielen
páchateľ ale aj spoločnosť. Jednou z podmienok spravodlivosti trestu je jeho primeranosť k povahe,
závažnosti trestného činu a osobe páchateľa a neodvratnosti trestu.

Obžalovaný A. B. bol doposiaľ 4x súdne trestaný za rôznu trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.12.2022, sp. zn. 0T/104/2022,
právoplatným 29.12.2022, pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, za čo mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere

2 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa
CentrálnejevidenciesprávnychdeliktovapriestupkovMSSRmáobžalovanýevidovaných5dopravných
priestupkov (za obdobie september 2020 až december 2022). Súd zohľadnil u obžalovaného zistenie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a súčasne dvoch priťažujúcich okolností
podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona. Súd postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona

odôvodnil tým, že obžalovaný sa ku skutku priznal, má dve maloleté deti, o ktoré sa stará jeho matka,
z výkonu predchádzajúcich trestov sa zrejme poučil, a preto trest, ktorý obžalovanému hrozil považoval
za neprimerane prísny. Tieto okolnosti však nemožno považovať za tak mimoriadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali použitie ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný sa stíhaným skutkom dopustil
viacerých trestných činov, t. j. v jednočinnom súbehu spáchal zločin s 2 prečinmi. Obžalovaný sa

stíhaného skutku dopustil aj napriek skutočnosti, že bol v minulosti 4x súdne trestaný. Predchádzajúce
odsúdenia v spojení s postihom v priestupkovom konaní tak nevytvárajú o obžalovanom obraz
osoby, na ktorú má predchádzajúce trestné stíhanie a priestupkový postih vplyv v smere individuálnej
prevencie páchania trestnej činnosti. Závažnosť recidívy spočíva v tom, že ani predchádzajúceodsúdenie páchateľa nemalo na neho pozitívny vplyv a neviedlo k jeho náprave. Vychádzajúc
zmyšlienky,žeaksavýchovnéprostrediepredchádzajúcehopotrestaniaminuloúčinkomarecidivistapo
predchádzajúcom odsúdení spáchaním ďalšieho trestného činu preukázal ľahostajnosť k hodnotovému

systému spoločnosti, je v prípade ďalšieho odsúdenia na mieste prísnejšia represia a poskytnutie
zvýšenej ochrany trestno - právnymi nástrojmi. S poukazom na uvedené mám za to, že u obžalovaného
neboli prítomné také mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 ods. 1 Trestného
zákona.

V prípade obžalovaného E. F. mám za to, že prvostupňový súd neuviedol žiadne mimoriadne okolnosti
tak, ako to má na mysli ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona. Konštatuje len, že trest odňatia slobody
podľa zákonnej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov by bol pre obžalovaného E. F. neprimerane prísny.
Za pomery páchateľa sa považujú okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby, nesúvisia so spáchaným
trestným činom, avšak môžu ovplyvniť úvahy o treste. V podstate ide o osobné a rodinné pomery, ktoré
existujú u páchateľa v čase rozhodovania o treste ako napr. nepriaznivý zdravotný stav páchateľa, jeho

starostlivosť o početnú rodinu kde je živiteľom a podobne. Vedenie riadneho života pred spáchaním
trestného činu, priznanie a oľutovanie činu, či pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov činu
nemožno mechanicky považovať za okolnosti predpokladané ustanovením § 39 ods. 1 Trestného
zákona najmä ak k ním pristupuje aj priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
(spáchanie viacerých trestných činov). Ide o bežne sa vyskytujúce okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na

uloženie trestu, avšak len v rámci zákonom stanovenej sadzby. Taktiež ani prísnosť zákonom stanovenej
trestnej sadzby nemôže byť sama o sebe okolnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu pod dolnú
hranicuzákonomstanovenejtrestnejsadzby.Priurčenídruhuavýmerytrestujenutnévždyprihliadnuťaj
na zavinenie obžalovaného, následok trestného činu, spôsob jeho spáchania a podobne. Tu je potrebné
zdôrazniť, že obžalovaný E. F. bol iniciátorom myšlienky vrátenia peňazí. Práve obžalovaný kontaktoval

poškodeného A. H. a určil miesto stretnutia (na miestnej komunikácii v smere do Nového Mesta nad
Váhom na Zelenej Vode - štrkovisko). Aj keď sa v aktívnej miere nepodieľal na násilí voči poškodenému
A. H., toto konanie nezastavil, nevyjadril s ním nesúhlas, pričom sa podieľal na zmocnení sa cudzej veci.
Trestmáokremochrannej,represívne,apreventívnejfunkcieajmorálnufunkciu.Obžalovanýsadopustil
formou spolupáchateľstva zločinu lúpeže, prečinu poškodzovania cudzej veci a prečinu ublíženia na

zdraví, preto z hľadiska funkcií trestu nenapĺňa súdom uložený trest minimálne morálnu funkciu trestu,
keď spolupáchateľovi tak závažné trestného činu, iniciátorovi myšlienky „vrátenia údajného dlhu“, osobe,
ktorá vybrala miesto činu, bol súdom uložený mimoriadne znížený trest pod zákonom stanovenú dolnú
hranicu trestnej sadzby. Taktiež nemožno súhlasiť s priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
j) Trestného zákona (vedenie riadneho života), keď obžalovaný sa opakovane dopúšťal priestupkov na

úseku dopravy.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm.
e) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 73T/12/2023-730 zo dňa 04.04.2024
v časti výroku o treste u oboch obžalovaných, a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku na poklade

správne zisteného skutkového stavu veci uložil obžalovanému A. B. podľa § 188 ods. 2 Trestného
zákona s použitím § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38
ods. 2, ods. 4, ods. 8 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej
sadzby, na výkon ktorého súdu obvineného zaradí do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa
§ 48 ods. 1 písm. a) Trestného zákona pri nezmenenom výroku o uložení ochrannom opatrení.“

Obžalovaný A. B. písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu podané odvolanie proti výroku
o uloženom treste odňatia slobody predmetného rozsudku nasledovne:

„Ako je uvedené vyššie, sudca Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom mi uložil

nepodmienečný trest odňatia slobody o výmere 3 roky. Pri ukladaní druhu a výmery trestu zohľadnil
zistenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a dve priťažujúce okolnosti podľa
§ 37 písm. h), m) Trestného zákona.

Hoci považujem uložený trest za zákonný a uvedomujem si, že súd bo pri ukladaní trestu vzhľadom na

moje osobné pomery a okolnosti prípadu zhovievavý, dovoľujem si odvolací súd požiadať o zváženie
neprihliadanie na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona: „Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať."

Z citovaného zákonného ustanovenia možno vyvodiť, že nie je povinnosťou súdu túto priťažujúcu
okolnosť zohľadniť a pri svojom rozhodovaní na ňu nemusí prihliadať.

Podľa môjho názoru, okolnosti môjho prípadu odôvodňovali postup, kedy by súd mohol upustiť od
zohľadnenia uvedenej priťažujúcej okolnosti. Ak mi je kladená za vinu tá skutočnosť, že predchádzajúce

odsúdenie nemalo na moju osobu pozitívny a výchovný vplyv, dovoľujem si nesúhlasiť. Ako vyplynulo i z
dokazovania, skutku, ktorý mi kladie za vinu obžaloba som sa dopustil pred tým, ako som začal v ústave
na výkon trestu vykonávať trest odňatia slobody za moje predchádzajúce odsúdenie. V mojom prípade
teda nie je možné vysloviť záver, že by predchádzajúce odsúdenie a jeho výkon nemal na moju osobu
pozitívny vplyv, nakoľko som pred spáchaním skutku nikdy nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

V tejto súvislosti si dovoľujem uviesť, že výkon trestu odňatia slobody mal na moju osobu skutočne
pozitívny vplyv. Môj pobyt v ústave na výkon trestu, resp. na výkon väzby, bol dostatočne motivujúcou
životnou skúsenosťou, vďaka ktorej viem, že sa do tohto prostredia rozhodne nikdy nechcem vrátiť.
Počas výkonu trestu som prehodnotil svoj doterajší život a aktuálne je mojim jediným cieľom dostať sa
von z výkonu trestu a žiť môj život pre moje dve maloleté deti, vo veku 3 a 5 rokov, ktoré sú momentálne

v starostlivosti mojej matky.

Ako vyplýva i z obsahu trestného spisu, o moje dve maloleté deti sa v súčasnosti stará moja matka.
Biologická matka mojich detí sa o ne nestará, nejaví o ne záujem. Aktuálne je skutočne mojim najväčším
cieľom dostať sa čo najskôr z výkonu trestu, pracovať a zabezpečiť svoje deti. Túžim po tom, aby mali

moje deti vo svojom živote aspoň jedného rodiča, ktorý im venuje všetku pozornosť a starostlivosť.

Mám za to, že uvedená skutočnosť odôvodňovala v mojom prípade upustenie od zohľadnenia
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.

Ak by súd upustil od zohľadnenia uvedenej poľahčujúcej okolnosti, nedošlo by v mojej veci k úprave
dolnej hranice trestnej sadzby a teda, súd mohol uvažovať aj o nepodmienečnom treste ešte kratšieho
trvania. V tejto súvislosti tiež si dovoľujem súdu poukázať aj na tú skutočnosť, že môj spoluobžalovaný
(v prospech ktorého sa vôbec udiala celá situácia) napokon dostal podmienečný trest odňatia slobody.

V tejto súvislosti podporne poukazujem na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého:
„Skutočnosť, že sa obvinený riadne stará o početnú rodinu, ktorá je na neho výživou odkázaná, sa
môže považovať za mimoriadne pomery páchateľa. Ak sú pritom splnené aj ďalšie podmienky uvedené
v ustanovení § 40 ods. TZ (teraz § 39 ods. 1 TZ - pozn. autora), trest odňatia slobody možno znížiť pod
dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom“ (R 35/1963, R 52/1967).

Ako som už viackrát uviedol, k trestnej činnosti, ktorá sa mi kladie za vinu som sa priznal a svoje konanie
som úprimne oľutoval. Na hlavnom pojednávaní som vyhlásil svoju vinu a svoje nezodpovedné konanie
som viackrát úprimne oľutoval. Moje odvolanie teda smeruje len proti výroku o treste, resp. výroku o
uloženom treste odňatia slobody.

Záverom si dovoľujem uviesť, že napriek všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, pokorne prijímam
trest, ktorý mi bol súdom uložený. Myslím si však, že účel trestu, tak ako to uvádza § 34 ods. 1 Trestného
zákona, dokáže v mojej trestnej veci, po zohľadnení mojej situácie a osobných pomerov zabezpečiť aj
nepodmienečný trest ešte kratšieho trvania. Na základe vyššie uvedeného Krajskému súdu v Trenčíne

navrhujem, aby ako odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto veci podľa ust. § 321 ods.
1 písm. e) Trestného poriadku a sám vo veci rozhodol tak, že mi uloží trest kratšieho trvania.“

Poškodený A. H. písomne odôvodnil prostredníctvom opatrovníka odvolanie proti výroku o náhrade
škody nasledovne:

„Namietam, že postup v zmysle § 288 ods. 1 TP, ktorým súd odkázal poškodeného A. H. nar. 17.03.1987
v Trenčíne, trvalé bytom Častkovce s celým nárokom na náhradu škody na civilné konanie nebol
dôvodný.Zastávame názor, že boli splnené podmienky na postup v zmysle § 288 ods. 2 TP, kedy mal byť
poškodený odkázaný na civilný proces iba vo zvyšku nároku na náhradu škody a to v rozsahu

poškodenia motorového vozidla Volsvagen Passat v sume 280,- €.

Na základe záverov Znaleckého posudku č. 29/2023 vypracovaného znalcom MUDr. Mariánom
Pamulom v prípravnom konaní, máme za preukázané, že v už prípravnom konaní boli hodnota zranení
ai nárok na náhradu škody ustálené v sume 521,60 EUR. Dôvodnosť aj výška škody tak boli riadne a

včas v tomto rozsahu preukázané a nebolo potrebné žiadne ďalšie dokazovanie.

OpatrovníkuplatnilnároknanáhraduškodypoškodenéhoA.H.ajnahlavnompojednávanídňa4.4.2024
a navrhol, aby súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal obžalovaných k náhrade škody v sume 521,60 €
v zmysle záverov znaleckého posudku a vo zvyšku náhrady škody týkajúcej sa poškodení motorového
vozidla, aby odkázal poškodeného A. H. na civilný proces.

Skutočnosť, že sa obžalovaní pokúsili neúspešne prostredníctvom poštových poukážok nahradiť
poškodenému škodu, nespôsobila zánik takej povinnosti ale naopak zvýšila odôvodnenosť existencie
výroku o povinnosti obžalovaných nahradiť preukázanú škodu v odsudzujúcom rozsudku.

Neexistenciu takého výroku vzhľadom na všetky skutočnosti preto považujeme za nedostatok
napadnutého rozsudku a nevysporiadanie sa so všetkými významnými okolnosťami.

Následné vyhodnotenie a preukazovanie úspešnosti/neúspešnosti splnenia takto uloženej povinnosti
predstavuje už samostatnú záležitosť po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1,
písm. b) a f) Trestného poriadku, zrušil a aby obžalovaných A. B. a E. F. zaviazal spoločne a nerozdielne
k náhrade škody A. H. nar. 17.03.1987 v Trenčíne, trvalé bytom Častkovce v sume 521,60€ a vo zvyšku,
aby poškodeného A. H. nar. 17.03.1987 v Trenčíne, trvalé bytom Častkovce odkázal na civilné konanie.“

Obžalovaný A. B. sa prostredníctvom obhajcu k podanému odvolaniu prokurátora písomne vyjadril
nasledovne:

„Prokurátorka Okresnej prokuratúry v podanom odvolaní v podstate uvádza toľko, že trest odňatia

slobody, ktorý mi bol Rozsudkom uložený je neprimerane nízky. Prokurátorka poukázala na to, že podľa
jej názoru neboli v mojej trestnej veci také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali možnosť uloženia
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Podľa jej názoru uložený trest
nezabezpečuje účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona. Pri svojej argumentácii vychádza z
toho, že moje predchádzajúce odsúdenie nemalo na mňa pozitívny vplyv a neviedlo k mojej náprave.

S uvedenými závermi prokuratúry absolútne nesúhlasím. Mám za to, že súd postupoval pri ukladaní
trestu v mojej trestnej veci v súlade so zákonom a trest, ktorý mi bol uložený nemožno považovať za
neprimerane nízky.

V tejto súvislosti si dovoľujem nesúhlasiť najmä s tou časťou argumentácie prokuratúry, ktorá považuje
mne uložený trest odňatia slobody za neprimerane nízky s ohľadom na skutočnosť, že som bol v
minulosti trestne stíhaný a odsúdený. Podľa názoru prokuratúry predchádzajúce odsúdenie nemalo na
moju osobu pozitívny vplyv a neviedlo k mojej náprave.

S uvedeným tvrdením absolútne nesúhlasím a toto dôrazne popieram. Ako vyplýva zo súdneho spisu,
skutku,ktorýmikladiezavinuobžalobasomsadopustileštepredtým,akosomnastúpildovýkonutrestu
odňatia slobody za moju predchádzajúcu trestnú činnosť (dokonca aj pred tým, ako som bol prvýkrát
väzobne stíhaný). Nemožno teda konštatovať, že som sa dopustil trestného konania, hoci som bol pred
tým vo výkone trestu odňatia slobody. Predtým ako som spáchal skutok som nikdy nebol vo výkone

trestu odňatia slobody, ani vo výkone väzby. Skutočnosť, že som spáchal skutok, ktorý mi kladie za vinu
obžaloba v čase, kedy som čakal na nástup do výkonu trestu odňatia slobody som uviedol pred súdom
a je i súčasťou odôvodnenia napadnutého Rozsudku (posledný odsek na str. 5).V mojom prípade teda nie je možné vysloviť záver, že predchádzajúce odsúdenie nemalo na moju osobu
pozitívny vplyv a neviedlo k mojej náprave, nakoľko som pred spáchaním skutku nikdy nebol vo výkone
trestu odňatia slobody a dokonca ani vo výkone väzby. Právne naopak. Môj pobyt v ústave na výkon

trestu(resp.navýkonväzby)boldostatočnemotivujúcouživotnouskúsenosťou,vďakaktorejviem,žesa
do tohto prostredia rozhodne nikdy nechcem vrátiť. Počas výkonu trestu som prehodnotil svoj doterajší
život a aktuálne je mojim jediným cieľom dostať sa von z výkonu trestu a žiť môj život pre moje dve
maloleté deti, vo veku 3 a 5 rokov, ktoré sú momentálne v starostlivosti mojej matky.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona: „Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou."

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona: „Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.“

K trestnej činnosti, ktorá sa mi kladie za vinu som sa priznal a svoj čin som skutočne úprimne oľutoval.
Opakujem, že výkon trestu odňatia slobody (aj výkon väzby) mi otvoril oči. Som presvedčený, že trest,
ktorý mi bol uložený je plne v súlade so zákonom, zohľadňujúci všetky okolnosti môjho trestného

prípadu a nemožno ho považovať za neprimerane nízky. Ako vyplýva i z vyššie citovaných zákonných
ustanovení, trest odňatia slobody plní viacero funkcií, medzi ktoré patrí i represívna funkcia, teda účelom
trestu je potrestať výlučne páchateľa. Nemožno ale opomenúť tú skutočnosť, že uložením trestu odňatia
slobody sa nepriamo postihne i rodina páchateľa a jeho blízke osoby, ktoré sú závislé od jeho príjmov,
starostlivosti alebo ostatného zabezpečenia rodiny. Z uvedeného dôvodu je potrebné pri ukladaní trestu

postupovať tak, aby uložený trest mal čo možno najmenší vplyv na rodinu a blízke osoby samotného
páchateľa.

Ako vyplýva i z vyšetrovacieho spisu, do môjho vzatia do výkonu trestu (resp. väzby) som sa staral o
svoje dve maloleté deti. Tie sú v súčasnosti v starostlivosti mojej matky, teda svojej babky. Moja bývalá

partnerka, ich biologická matka sa o deti nestará ani nezaujíma, je drogovo závislá. S ohľadom na
uvedenú skutočnosť je mojou skutočnou jedinou túžbou vrátiť sa domov k mojim deťom, zabezpečiť im
prítomnosť v živote aspoň jedného rodiča a postarať sa o to, aby im nič nechýbalo.

Skutočnosť, že sa obvinený riadne stará o početnú rodinu, ktorá je na neho výživou odkázaná, sa môže

považovať za mimoriadne pomery páchateľa. Ak sú pritom splnené aj ďalšie podmienky uvedené v
ustanovení § 40 ods. TZ (teraz § 39 ods. 1 TZ - pozn. autora), trest odňatia slobody možno znížiť pod
dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom (R 35/1963, R 52/1967).

Som presvedčený, že súdom uložený trest nemožno považovať za nespravodlivý.

Trest, ktorý s pokorou prijímam, vykazuje i znak jeho individualizácie (s ohľadom na okolnosti
prípadu). V tejto súvislosti si dovoľujem podporne poukázať na Nález Ústavného súdu SR zo dňa
28.11.2021, v zmysle ktorého: „Podľa názoru ústavného súdu by v záujme rešpektovania požiadavky
primeranosti trestu bolo žiaduce, aby sa do budúcna zákonodarca vysporiadal so všeobecne rozšírenou

zjednodušenou mylnou predstavou, v zmysle ktorej prísne trestanie predstavuje zaručený recept na
zníženie kriminality, pričom páchateľ by v podstate mal byť potrestaný nie ako občan majúci základné
práva a slobody, ale ako nepriateľ spoločnosti.

Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu

bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické
a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej
represie, ktoré obvykle (pod vplyvom médií a vysokej miery punitivity obyvateľstva) predstavuje produkt
emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v
podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice

a rastúci index väzenskej populácie.“

Záverom si dovoľujem uviesť, že súd mi pri ukladaní trestu zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť (§
36 písm. l) Trestného zákona) a dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h), m) Trestného zákona). Vmojej trestnej veci teda prevažovali priťažujúce okolnosti. V tejto súvislosti ale upriamujem pozornosť na
priťažujúcu okolnosť, ktorá je obsiahnutá práve v písm. m). Ide práve o tú okolnosť, ktorá mi „pričítava"
za vinu, že som už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. V tejto súvislosti je ale potrebné uviesť, že

za bodkočiarkou tohto písmena m), resp. priťažujúcej okolnosti je uvedené: „súd môže podľa povahy
predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať" Nie je teda povinnosťou súdu zohľadniť
túto priťažujúcu okolnosť, a súd môže podľa okolností prípadu dané písmeno úplne vypustiť. Súd však
v mojom prípade takto nepostupoval a túto okolnosť vzal do úvahy pri ukladaní trestu. Mám za to, že
v mojom prípade bolo možné upustenie od zohľadnenia tejto priťažujúcej okolnosti, čím by v mojom

prípade nedošlo k zvyšovaniu dolnej hranice trestnej sadzby, čo by odôvodňovalo uložiť nižší trest
odňatia slobody. Naozaj je mojim úprimným cieľom poskytnúť mojim deťom čo najlepší a najkrajší život.

Svoje nezodpovedné správanie som už mnohokrát oľutoval a po mojom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody som skutočne motivovaný a pripravený viesť riadny život a starať sa o svoj deti.

I s ohľadom na vyššie uvedené preto nemožno považovať uložený trest za neprimerane nízky
a z uvedeného dôvodu považujem odvolanie prokuratúry za nedôvodné.

Na základe vyššie uvedených skutoční navrhujem, aby Krajský súd Trenčín ako odvolací súd, odvolanie
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, podľa ustanovenia § 319 Trestného poriadku,

zamietol ako nedôvodné.“

Prokurátor sa k odvolaniu poškodeného A. H. písomne vyjadril nasledovne:

„Dňa 02.05.2024 mi bolo doručené odvolanie sa poškodeného A. H., ktoré podal prostredníctvom

splnomocnenca poškodeného H. I. M., proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 73T/12/2023-730
zo dňa 04.04.2024 a to voči výroku, ktorým podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného A. H.,
nar. XX.XX.XXXX v C., bytom Častkovce odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

V podanom odvolaní poškodený namieta, že postup súdu, ktorým ho odkázal s nárokom na náhradu

škody na civilný proces nebol dôvodný. Zastáva názor, že boli splnené podmienky na postup podľa § 288
ods. 2 Trestného poriadku, kedy mal byť odkázaný na civilný proces iba vo zvyšku nároku na náhradu
škody a to v rozsahu poškodenia motorového vozidla Volkswagen passat v sume 280,- €. Tiež uviedol,
že na základe záverov znaleckého posudku č. 29/2023 vypracovaného znalcom MUDr. Mariánom
Pamulom boli hodnota zranení aj nárok na náhradu škody ustálené v sume 521,60 € a teda dôvodnosť

aj výška škody boli riadne a v čas preukázané a nebolo potrebné ďalšie dokazovanie. Ďalej namietal,
že opatrovník uplatnil nárok na náhradu škody aj na hlavnom pojednávaní dňa 04.04.2024 a navrhol,
aby súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal obžalovaných k náhrade škody v sume 521,60 € v zmysle
záverovznaleckéhoposudkuavozvyškunáhradyškodytýkajúcejsapoškodenímotorovéhovozidlaaby
hoodkázalnacivilnýproces.Neexistenciutakéhovýrokuvzhľadomnavšetkyskutočnostipretopovažuje

za nedostatok napadnutého rozsudku a nevypriadanie sa so všetkými významnými okolnosťami.
Poškodený záverom navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby obžalovaných A. B. a
E. F. zaviazal spoločne a nerozdielne k náhrade škody v sume 521,60 € a vo zvyšku, aby ho odkázal
na civilný proces.

Mám za to, že okresný súd správne rozhodol, keď podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného
A. H., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom P. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

A to z dôvodu, že tento si nárok na náhradu škody neuplatnil do skončenia vyšetrovania riadne.

A. H. pri výsluchu poškodeného dňa 06.02.2023 o 01.00 h (č. I. 161-171 vyšetrovacieho spisu) k nároku
na náhradu škody uviedol, že si nárok na náhradu škody podľa ods. 3 uplatňuje a navrhuje, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť mu v plnom rozsahu škodu, ktorú mu
spôsobil. Bližšie uvedené škodu nekonkretizoval.

A. H. pri výsluchu poškodeného dňa 06.02.2023 o 12.10 h (č. I. 172-178 vyšetrovacieho spisu) k nároku
na náhradu škody uviedol, že si nárok na náhradu škody podľa ods. 3 neuplatňuje a nenavrhuje, aby súd
v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť mu v plnom rozsahu škodu, ktorú
mu spôsobil.A. H. pri výsluchu poškodeného dňa 08.02.2023 (č. I. 179-185 vyšetrovacieho spisu) k nároku na
náhradu škody uviedol, že si nárok na náhradu škody podľa ods. 3 uplatňuje a nenavrhuje, aby súd v

odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť mu v plnom rozsahu škodu, ktorú mu
spôsobil. Na otázky vyšetrovateľa PZ odpovedal, že ešte nevie aká mu vznikla škoda na vozidle a nevie
aká mu vznikla škoda odcudzením veci.

Poškodený nebol viackrát v prípravnom konaní vypočutý, svoj nárok na náhradu škody si neuplatnil ani

písomne a záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu konanom dňa 02.08.2023 sa nezúčastnil
a to napriek tomu, že bol o termíne záverečného preštudovania riadne písomne upovedomený, ktoré
upovedomenie si osobne prevzal dňa 24.07.2023.

V zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti
obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený

navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh
musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z
návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.“

Obžalovaný A. B. sa písomne prostredníctvom obhajcu vyjadril k odvolaniu poškodeného nasledovne:

„Mám za to, že súd rozhodol správne, keď podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného odkázal
s nárokom na náhradu škody na civilný proces, a to predovšetkým z toho dôvodu, že poškodený si nárok
na náhradu škody riadne neuplatnil do skončenia vyšetrovania.

Podľa ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku: „Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje."

Dňa 06.02.2023 o 01:00 hod. počas výsluchu k nároku na náhradu škody poškodený uviedol, že si nárok
na náhradu škody podľa § 46 ods. 3 uplatňuje a navrhuje, aby mi súd v odsudzujúcom rozsudku uložil
povinnosť nahradiť mu škodu v plnom rozsahu, ktorú som mu mal spôsobiť.

Dňa 08.02.2023 počas výsluchu poškodený k nároku na náhradu škody uviedol, že si nárok na náhradu
škody podľa § 46 ods. 3 uplatňuje a navrhuje, aby mi súd uložil v odsudzujúcom rozsudku povinnosť
nahradiť mu v plnom rozsahu škodu, ktorú som mu mal spôsobiť, pričom na otázky vyšetrovateľa
týkajúcich sa výšky škody, ktorá mu mala vzniknúť, nevedel odpovedať.

Mám za to, že povinný si na vyššie uvedených výsluchoch škodu neuplatnil riadne a včas, ako to
predpokladá ustanovenie § 46 ods. 3 Trestného poriadku, nakoľko z návrhu na uloženie povinnosti
obžalovanému nahradiť škodu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu
škody uplatňuje.

Nakoľko poškodený nebol okrem uvedených výsluchov viac v prípravnom konaní vypočutý a nárok si
riadne neuplatnil ani písomne a preštudovania vyšetrovacieho spisu dňa 02.08.2023 sa nezúčastnil,
pričom o termíne záverečného preštudovania bol riadne písomne upovedomený (toto upovedomenie
prevzal dňa 24.07.2023), mám za to, že odvolanie poškodeného proti výroku, ktorým bol podľa § 288
ods. 1 Trestného poriadku odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nie je dôvodné.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie
poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom zo dňa
04.04.2024 zamietol.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosťpostupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených

zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie prokurátora je vo vzťahu
k obžalovanému A. B. dôvodné a vo vzťahu k obžalovanému E. F. nedôvodné, odvolanie obžalovaného
A. B. čiastočne dôvodné, avšak z iných, ako v dôvodoch odvolania uvedených dôvodov a odvolanie
poškodeného A. H. nedôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami napadnutých
výrokovrozsudkuokresnéhosúdu,zobsahuodvolaníaichdôvodovvyplýva,ževpodanýchodvolaniach
nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe
okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaniach nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaní A. B. a E. F. urobili na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine menovaných
obžalovaných, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť
odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaných.

Z podaného odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie bolo podané proti výrokom napadnutého
rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody (u obžalovaného A. B. nepodmienečného
a u obžalovaného E. F. s podmienečným odkladom jeho výkonu) v neprospech oboch obžalovaných.
Odvolanie obžalovaného A. B. bolo podané proti výroku napadnutého rozsudku okresného súdu

o uloženom treste odňatia slobody. Poškodený A. H. podal odvolanie proti výroku, ktorým okresný súd
rozhodol o jeho odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa na základe uvedeného vzťahovala na výroky napadnutého
rozsudku okresného súdu o uložených trestoch odňatia slobody obžalovaným A. B. a E. F. a tiež na

výrok o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému A. H..

Z podaného odvolania prokurátora a jeho odôvodnenia vyplýva, že prokurátor namietal absenciu
takých okolností prípadu a pomerov obžalovaných, ktoré by v danom prípade odôvodňovali aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.

Z podaného odvolania obžalovaného A. B. a jeho odôvodnenia vyplýva, že podľa názoru obhajoby sú
v prejednávanom prípade dané podmienky na maximálne využitie zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.
zák.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému A. B. a aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. na daný prípad uviedol nasledovné:

„Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému A. B. zohľadnil zistenie poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), m)

Trestného zákona, a to spáchanie viac trestných činov (v jednočinnom súbehu spáchaný jeden zločin
a dva prečiny) a predchádzajúce odsúdenia (odsúdenia Okresným súdom Trenčín sp. zn. 0T/127/2021
a Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0T/104/2022). Súd nepriznal obžalovanému
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona s poukazom na dve odsúdenia z
obdobia pred spáchaním predmetného činu. Obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe predchádzajúceho

podmienečného odsúdenia Okresným súdom Trenčín sp. zn. 0T/127/2021. V roku 2023 bol tento
podmienečný trest odňatia slobody premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody z dôvodu
spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona
trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0T/104/2022, za ktorý mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Uvedené okolnosti tiež odôvodňujú uloženie trestu

odňatia slobody ako trestu nepodmienečného. Priťažujúce okolnosti prevažujú v pomere 2:1.

Pri prevahe priťažujúcich okolností sa trestná sadzba u obžalovaného A. B. zvyšuje o jednu polovicu
z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby uvedenej v § 188 ods. 2 Trestného zákonapostupom podľa § 38 ods. 2, 4, 8 Trestného zákona a výsledný trest odňatia slobody je na dolnej,
takto upravenej sadzbe, 9,5 roka. Uvedený trest odňatia slobody považuje súd za neprimerane prísny
vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa ku skutku priznal, má dve maloleté deti, o ktoré sa stará jeho

matka, z výkonu predchádzajúcich trestov sa zrejme poučil, o čom svedčí okrem jeho vyjadrenia tiež
v podstate pozitívna správa z predchádzajúcich dvoch nedávnych výkonov trestov z ÚVTOS Dubnica
nad Váhom. Podľa názoru súdu je vhodné, aby v jeho prípade negatívny dopad nepodmienečného
trestu spôsobený pozbavením osobnej slobody bol podľa možnosti čo najkratší a najmenší a preto súd
postupoval pri znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a uložil obžalovanému trest odňatia

slobody vo výmere 3 roky. Pred spáchaním činu obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
preto ho súd zaradil v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.“

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Okolnosti uvedené vo vyššie citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vo svetle kriminálnej
minulosti obžalovaného A. B., ktorý bol v nedávnej minulosti dvakrát súdne trestaný za úmyselnú trestnú

činnosť s výsledkom nenaplnenia aj účelu § 34 ods. 1 Tr. zák. viesť obžalovaného k vedeniu riadneho
života, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu podriadiť pod okolnosti prípadu alebo pomery
obžalovaného v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. Preto odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v danom
prípade na vec nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., v dôsledku čoho napadnutý
rozsudok trpí vadou podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania obžalovaného A. B. z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd
logicky nemohol stotožniť z dôvodnosťou argumentácie obhajoby v dôvodoch odvolania obžalovaného
v prospech aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a uloženia trestu odňatia slobody výraznejšie pod
spodnú hranicu zákonnej trestnej sadzby.

Krajský súd však dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti odvolania obžalovaného A. B., pretože podľa
názoru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní trestu tomuto obžalovanému nesprávne vychádzal
pri ukladaní trestu z prevahy priťažujúcich okolností a nedostatočne vyhodnotil prístup obžalovaného
k trestnému stíhaniu, keď napriek všemožnej súčinnosti obžalovaného, vrátane vyhlásenia svojej viny

na hlavnom pojednávaní, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal, nepriznal obžalovanému aj poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., teda že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom. V tejto súvislosti tento senát odvolacieho súdu považuje za potrebné uviesť, že v
zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe v otázke aplikácie uvedeného ustanovenia naďalej zotrváva
na právnom názore, podľa ktorého poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní svojej

trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ napomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, čo však
neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým orgánom, ktoré sú príslušné
na vykonanie jednotlivých štádií trestného stíhania v konkrétnej veci. Podľa názoru tohto senátu
odvolacieho súdu platná právna úprava, rešpektujúca zásadu kontradiktórnosti a nestrannosti súdu v
zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kladie ťažisko dokazovania

v trestnom stíhaní na konanie pred súdom, pričom prípravné konanie v zásade slúži len na prípravu
dôkazov, ktoré majú byť vykonané v konaní pred súdom, teda najmä na prípravu dôkazov, o ktoré chce
prokurátor v konaní pred súdom oprieť svoje skutkové tvrdenia v obžalobe. Ak obžalovaný v konaní
pred súdom podľa zákona vyhlási svoju vinu zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná
obžaloba a súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. takéto vyhlásenie obžalovaného príjme s následkom,

že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje najmä
činnosť prokurátora v trestnom stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už
nemusí pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich
skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v
tejto časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj právne názory

vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4 Tdo 63/2016,
na obsah odôvodnenia ktorého uznesenia tento senát týmto poukazuje. Z uvedených dôvodov odvolací
súd dospel k záveru, že okresný súd v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenie § 36 písm. n)
Tr. zák., keď v prejednávanom prípade nepriznal obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť, čo viedlookresný súd k nesprávnemu použitiu § 38 ods. 4 Tr. zák., čím je aj vzhľadom na túto vadu daný dôvod
pre rozhodnutie podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil výroky napadnutého
rozsudku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému A. B..

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že nové rozhodnutie možno urobiť na
podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený. Preto odvolací súd podľa

§ 322 ods. 3 Tr. por. mohol vo veci sám rozhodnúť rozsudkom.

Pri rozhodovaní o treste odvolací súd dospel k záveru, že okrem vyššie uvedeného skutkové okolnosti,
rozhodné pre uloženie trestu, sú okresným súdom v napadnutom rozsudku správne zistené a správne
právne posúdené. Pokiaľ ide o skúmanie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2
Tr. zák. u obžalovaného A. B., okresný súd správne u obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu okolnosť,

a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval), ktorá skutočnosť nebola obhajobou ani prokurátorom rozporovaná. Okresný súd správne
ustálil u obžalovaného aj existenciu priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., teda okolnosť,
že obžalovaný spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda, že obžalovaný bol
už za trestný čin odsúdený. Ako bolo konštatované vyššie okresný súd pochybil, keď nesprávne vo

výrokovej časti napadnutého rozsudku neprihliadol u obžalovaného na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. n) Tr. zák. Odvolací súd preto dospel k záveru, podľa ktorého je u obžalovaného daná rovnováha
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Okresný súd správne v prípade oboch obžalovaných ukladal
úhrnný trestu odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona za zbiehajúcu sa trestnú činnosť
a trest súd ukladal podľa ustanovenia za trestný najprísnejšie trestný. Aj podľa názoru odvolacieho

súdu bolo v prejednávnom prípade nevyhnutné zohľadniť, že obžalovaný A. B. urobil úplné vyhlásenie
o svojej vine. Za správny považuje odvolací súd aj záver okresného súdu, že obžalovaný čin úprimne
oľutoval vzhľadom na jeho postoje pri prejednávaní veci. S poukazom na to odvolací súd považoval
za žiaduce použiť v prípade obžalovaného A. B. analógiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Trestného zákona. Uložený trest odňatia slobody na spodnej hranici o jednu tretinu zníženej zákonom

ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, podľa názoru odvolacieho
súdu s poukazom na prejavené postoje obžalovaného je spôsobilý viesť obžalovaného k náprave,
dlhodobo ochráni spoločnosť tým, že zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a na
druhej strane tiež dá aj signál ďalším páchateľom trestných činov, že má pre nich význam účinne
napomáhať príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti. Preto odvolací súd rozhodol sám vo

veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. S poukazom na ustanovenie § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zák. odvolací súd zaradil obžalovaného A. B. na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný pred
spáchaním činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Vo vzťahu k obžalovanému E. F. okresný súd výrok o treste a použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákon
odôvodnil nasledovne:

„Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému E. F. zohľadnil zistenie troch poľahčujúcich
okolnosti podľa § 36 písm. j), k), l) Trestného zákona, a to vedenie riadneho života, priznanie a oľutovanie

činu a pričinenia sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu (uhradil spôsobenú škodu,
avšak nie z jeho viny poškodený náhradu nemal vyplatenú). Súd priznal obžalovanému poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona napriek tomu, že pred spáchaním činu bol opakovane
postihnutý za dopravné priestupky, ktoré sú však druhovo iného charakteru ako čin, z ktorý je
stíhaným, išlo o priestupky menšej závažnosti, za ktoré pokuty zaplatil na mieste alebo dodatočne

a po spáchaní stíhaného činu, nemá evidované žiadne ďalšie priestupky. Zohľadnil zistenie jednej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, a to spáchanie viac trestných činov
(v jednočinnom súbehu spáchaný jeden zločin a dva prečiny). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností je v pomere 3:1 v prospech poľahčujúcich okolností.

Priprevahepoľahčujúcichokolností,berúcdoúvahy iďalšieokolnosti,ktorébolipreukázanénahlavnom
pojednávaní výpoveďou obžalovaného E. F. a ním predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru,
že nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý obžalovanému hrozí vo výmere najmenej 7 rokov trestu
odňatia slobody podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona považuje súd za neprimerane prísny vzhľadomna skutočnosť, že obžalovaný sa ku skutku priznal, oľutoval ho, nemá žiadne záznamy o odsúdeniach v
registri trestov, od prepustenia z väzby v tejto veci je zamestnaný, zamestnávatelia ho kladne hodnotia
po pracovnej aj osobnej stránke, poškodeným zaslal ospravedlňujúce listy, v ktorých svoje správanie

a konanie voči nim oľutoval a poškodenému A. H. zaslal poštovou poukážkou zaslala náhradu škody.
Obžalovaný E. F. na základe všetkých dostupných poznatkov o jeho osobe nie je kriminálne narušená
osoba, na ktorú by bolo nevyhnutné pôsobiť pozbavením osobnej slobody nepodmienečným trestom
odňatia slobody. Naopak je zrejmé, že obvinený si uvedomuje svoje zlyhanie a chybu, čo ho priviedlo k
trestnému stíhaniu a väzbe, poučil sa a dal sa na cestu nápravy. Svedčia o tom nielen jeho slová pred

súdom, ale aj skutky, ktoré sú zhmotnené do vyhlásenia jeho starej mamy, pracovný zmlúv a hodnotení
jeho zamestnávateľov. Súd vzal tiež do úvahy mieru a intenzitu jeho účasti na spáchanom čine, keď
síce bol iniciátorom myšlienky vrátenia údajného dlhu poškodeného A. H., no v aktívnej miere sa na
násilí voči nemu nepodieľal, v dôsledku násilia spáchaného na poškodenom A. H. spolupáchateľom A.
B. sa podieľal na zmocnení sa cudzích vecí. V súhrne všetkých týchto skutočností je súd toho názoru,
že v danom prípade je namieste aplikovanie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody

pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona mimoriadnom znížení trestu.
Súd následne ukladal trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú
dobu 3 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe za súčasného uloženia
povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programusociálnehovýcvikualeboinémuvýchovnémuprogramu.Sociálnyvýcvikbudeuobžalovaného

smerovať k tomu, aby bol schopný v budúcnosti zvládať záťažové situácie a riešiť ich v súlade so
spoločenskými a právnymi normami.“

Z hľadiska prokurátorom namietanej nesprávnosti aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. okresný
súdom na prejednávaný prípad vo vzťahu k obžalovanému E. F. odvolací súd dospel k záveru, že

odôvodenie aplikácie uvedeného ustanovenia okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku,
na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje, v prípade menovaného obžalovaného nevykazuje
známky arbitrálnosti. Odvolací súd konštatuje, že podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný
súd pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. správne prihliadal na doterajšie poznatky o osobe
obžalovaného,okolnostiprípadu,pohnútku,pomeryobžalovaného,akoajnamieruzávažnostizistených

jednotlivých poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), k), l) Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací súd
konštatuje, že okresný súd naviac nepriznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
n) Tr. zák., teda že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Pri
výraznej prevahe poľahčujúcich okolností u obžalovaného E. F. nešlo o také pochybenie okresného
súdu, ktoré by malo zásadný význam pri ukladaní trestu, naviac odvolanie vo výroku o treste podal len

prokurátor, a to v neprospech obžalovaného. Odvolací súd pritom konštatuje, že úvahy okresného súdu,
z ktorých vychádzal pri aplikácii aj ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., majú úplnú oporu v výsledkoch
vykonaného dokazovania. Preto odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali pokiaľ ide
o obžalovaného E. F. dospieť k záveru o porušení ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. okresným súdom
tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. Odvolací súd považuje za

potrebné dodať, že pokiaľ okresný súd vo výrokovej časti rozsudku uviedol pri obžalovanom E. F.
slovo „nepodmienečný“, je zrejmé, že išlo o zrejmú nesprávnosť, pričom z ostatnej výrokovej časti
tohto rozsudku je bez akýchkoľvek pochybností možné vyvodiť len jeden záver, že výkon trestu odňatia
slobody bol obžalovanému podmienečne odložený a bola mu bola určená skúšobná doba v trvaní 3 (tri)
roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe a tiež mu bola uložená povinnosť

podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom prokurátora, podľa ktorého trest uložený tomuto
obžalovanému okresným súdom napadnutým rozsudkom by bol neprimerane mierny. Podľa správnych

zistení okresného súdu obžalovaný doterajším spôsobom života nezadal príčinu vyvodiť záver o jeho
kriminálnej narušenosti a sklonom k ignorovaniu záujmov chránených Trestným zákonom. Preto ani
podľa názoru odvolacieho v prejednávanom prípade niet dôvodu domnievať sa, že okresným súdom
uložený trest (zahŕňajúci aj prvú osobnú skúsenosť obžalovaného s trestným stíhaním) by nebol
spôsobilý zabrániť obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, nevytvoriť podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne by nebol spôsobilý iných odradiť od páchania
trestných činov tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na to, že uloženie podmienečného trestu neznamená neuloženie
žiadneho trestu. Práve uloženie takéhoto trestu znamená trvanie hrozby týmto trestom odsúdenémupo dobu plynutia skúšobnej doby, ktorá hrozba u kriminálne nenarušených osôb, za akého je zatiaľ
považovaný aj obžalovaný E. F., je veľkým tlakom na to, aby sa odsúdený vyvaroval konania rozporného
s materiálnym obsahom pojmu „vedenie riadneho života“. Preto odvolací súd nestotožnil s názorom

prokurátora, podľa ktorého napadnutým rozsudkom uložený trest tomuto obžalovanému by bol v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. neprimerane mierny.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora vo vzťahu k obžalovanému

E. F. nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody,
ktorámubolaspôsobenátrestnýmčinom,jetiežoprávnenýnavrhnúť,abysúdvodsudzujúcomrozsudku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do
skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a

v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného A. H. proti výroku napadnutého rozsudku o odkázaní menovaného
poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces, okresný súd tento výrok odôvodnil
tým, že poškodený neuplatnil včas a riadne v trestnom stíhaní svoj nárok na náhradu škody. Návrh

na náhradu škody musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu
škody uplatňuje. Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že záver okresného súdu o tom,
že poškodený A. H. si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil riadne a včas má oporu
v obsahu spisového materiálu. Okresný súd na základe aplikácie ustanovenia § 46 ods. 3 Tr. por. v tomto

trestnom stíhaní podľa uvedeného nemohol zaviazať obžalovaných k povinnosti nahradiť poškodenému
škodu, ktorú jej mal spôsobiť trestným činom. Odvolací súd preto odvolanie poškodeného A. H. ako
nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.