Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Cb/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124309986
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tadeáš Kertys
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124309986.1

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavprávnejvecižalobcu:BSConnects.r.o.,sosídlomKuzmányho15068/19,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 567 866, pr. zast: JUDr. Mgr. Tomáš Štefanka, advokát, so sídlom
M. Chrásteka 512/25, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Radek Gaži, s miestom podnikania
Marxova 187/24, 400 01 Ústí nad Labem – Předlice, Česká republika, IČO: 74800710, o zaplatenie 1
000 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie vo veci z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.05.2024 sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia istiny vo
výške 1 000 Eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty vyplývajúcej z ustanovení Rámcovej zmluvy

o dielo uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom dňa 18.04.2024
(ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bol výkon diela – drobné stavebné práce podľa pokynov
objednávateľa s miestom zmluvného plnenia na adrese stavby A. X, XXX XX B., Nemecko s dátumom
nástupu 22.04.2024.

2. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento

zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

3. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

4. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

5. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

6. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

7. Podľa článku VII. ods. 4 Zmluvy, v prípade, že zhotoviteľ nezačne činnosti na diele v stanovenom
čase a termíne, má objednávateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1 000 EUR (slovom tisíc eur).

8. Podľa kapitoly II Právomoc, oddiel 1 všeobecné ustanovenia, článok 4, odsek 1 Nariadenia

Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomocí a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“ alebo „nariadenieBrusel I bis“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa
bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

9. Podľa kapitoly II Právomoc, oddiel 1 všeobecné ustanovenia, článok 5, odsek 1 nariadenia Brusel I
bis, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len
na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

10. Podľa kapitoly II Právomoc, oddiel 2 Osobitná právomoc, článok 7, odsek 1 písm. a), b) a c)

Nariadenia Brusel I bis, osobu s bydliskom na území iného členského štátu možno žalovať v inom
členskom štáte v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom
žaloby (ods. 1. písm. a)); na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom
zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa
podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa
podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť (ods. 1. písm. b)); ak sa neuplatní písm. b), uplatní

sa písmeno a) (odsek 1. písm. c)).

11. Podľa článku 7 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Takýmto právne
záväzným aktom je i nariadenie Brusel I bis. Vzhľadom na to, že stranou sporu na strane žalovaného

je zahraničná právnická osoba, ide o obchodno-záväzkový vzťah s medzinárodným prvkom, preto
súd musí skúmať naplnenie základnej procesnej podmienky, ktorou je právomoc. Právomocou súdu
je oprávnenie a povinnosť súdu riešiť otázky, ktoré zákon zveruje do jeho pôsobnosti. Nedostatok
právomoci je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok povinnosť súdu konanie vo veci
zastaviť a po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania vec postúpiť príslušnému orgánu, t. j.

orgánu, ktorý má právomoc vo veci konať. V prípade, že nie je daná právomoc slovenského orgánu
alebo súdu, súd vec po zastavení konania príslušnému orgánu nepostupuje.

12. Nariadenie Brusel I bis vychádza z premisy, že normy právomoci by mali byť ľahko predvídateľné
a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného. Právomoc

založená na tomto kritériu by mala byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených
situácií, keď predmet sporu alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iný hraničný ukazovateľ.
Nariadenie obsahuje viacero kritérií na posudzovanie právomoci súdu na prejedanie veci a to všeobecné
ustanovenia o právomoci súdu, osobitnú právomoc, právomoc vo veciach poistenia, právomoc vo
veciach spotrebiteľských zmlúv, právomoc vo veciach individuálnych pracovných zmlúv a výlučnú

právomoc. Nariadenie pripúšťa možnosť aj tzv. voľby právomoci, ktorá má povahu výlučnej právomoci,
ak sa účastníci dohody nedohodli inak a ktorá musí spĺňať podmienky uvedené v článku 25 nariadenia.
Tieto kritéria sú vo vzájomnom vzťahu špeciality. Ak je splnený predpoklad pre určenie právomoci podľa
kritéria výlučnej právomoci, je vylúčená aplikácia článku o osobitnej právomoci a právomoci vo veciach
poistenia, vo veciach spotrebiteľských zmlúv, vo veciach individuálnych pracovných zmlúv. Ak je daná

osobitná právomoc, nie je použiteľné všeobecné kritérium pre určovanie právomoci podľa článku 4.
Všeobecné kritérium pre určovanie právomoci, t. j. bydlisko žalovaného sa teda použije len v prípade,
ak zmluvný vzťah nespadá pod výlučnú právomoc, osobitnú právomoc alebo pod právomoc vo veciach
poistenia, vo veciach spotrebiteľských zmlúv, vo veciach individuálnych pracovných zmlúv uvedených
v oddiele 3, 4 či 5 nariadenia.

13. Súd skúmal, či má právomoc danú vec posúdiť a rozhodnúť, pričom dospel k názoru, že jeho
právomoc v tomto prípade daná nie je, keď v zmysle článku čl. 5 ods. 1 a 7 ods. 1 písm. b)
Nariadenia Brusel I bis je daná právomoc nemeckého súdu. Z obsahu žaloby a jej príloh jednoznačne
vyplýva, že sa jedná o spor v zmluvných veciach vyplývajúci zo Zmluvy o dielo, keď žalobca ako

obchodná spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky uzavrel so žalovaným, občanom Českej
republiky, živnostníkom s miestom podnikania v Českej republiky, zmluvu o dielo s dojednaným miestom
zmluvného plnenia na území Nemecka. Predmetom sporu je zmluvný nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Pod pojem „zmluvné veci“ patria všetky záväzky, ktoré majú svoj pôvod v zmluve, ktorej
nesplnenie sa uvádza na podporu žaloby žalobcu (De Bloos, 14/76, body 16 a 17). S ohľadom na to, že

zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok s akcesorickou povahou, ktorý je viazaný na existenciu
hlavného záväzku a na nesplnenie si povinnosti z neho vyplývajúcej, je nepochybné, že zmluvná pokuta
má pôvod v zmluve a spadá pod pojem „zmluvné veci“ a preto sa na danú vec vzťahuje článok 7 ods.
1 nariadenia.14. Na účely nariadenia možno zmluvu o dielo a zmluvu o poskytovaní služieb chápať analogicky. Pod
pojmom služba treba rozumieť odplatné vykonávanie určitej činnosti, pričom treba brať ohľad práve

na to, že by malo ísť o aktívnu činnosť. Predmetom zmluvy o dielo bolo vykonávanie určitej aktívnej
činnosti – vykonanie drobných stavebných prác podľa pokynov objednávateľa - za odmenu dohodnutú
v objednávke č. 1 k zmluve o dielo, a to v sume predpokladanej ceny za dielo vo výške 4 800 Eur
a v prípade potreby nadbytočných prác v hodinovej sadzbe 23 Eur/hod. Z uvedeného teda vyplýva,
že plnenie ktoré je predmetom zmluvy o dielo možno subsumovať pod pojem poskytnutie služieb.

Nariadenie upravuje v článku 7 ods. 1 písm. b) osobitnú právomoc podľa ktorej pri poskytnutí služby je
miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy
služby poskytli, alebo mali poskytnúť, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

15. Strany si v tomto prípade nedohodli iné miesto zmluvného plnenia ako miesto kde sa malo dielo
(služba) vykonať. Zmluvné plnenie prestavuje aj plnenie zmluvnej pokuty. Na základe uvedeného je

potom možné žalovaného žalovať na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby,
t. j. na území Nemecka.

16. Súd má za to, že v posudzovanom prípade nie je daná jeho právomoc, nakoľko podľa čl. 7 ods. 1
písm. b) má právomoc na rozhodnutie veci nemecký súd. Na základe uvedeného súd konanie podľa §

9 CSP zastavil (výrok I.).

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20.Keďžerozhodovanieozastaveníkonaniajerozhodnutím,ktorýmsakonaniekončí,bolopovinnosťou
súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov tohto konania (§ 262 ods. 1 CSP). Súd má za to, že
žalobca procesne zavinil zastavenie konania, pretože podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo
veci konať a rozhodnúť. V súlade so znením § 256 ods. 1 CSP preto nárok na náhradu trov konania

patrí protistrane (žalovanému). Ak však úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila
zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli,taksúdjejnároknanáhradutrovkonanianeprizná.(Súdvtomtosmereodkazujenauznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016). Keďže žalovaný
v konaní nebol zastúpený advokátom a žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania mu doteraz

v konaní nevznikli, súd tak z uvedených dôvodov v súlade s čl. 17 CSP o nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (II. výroková veta
rozhodnutia).

21. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v platnom znení, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku
1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal
späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

22. Keďže žalobca nezaplatil súdny poplatok zo žaloby, súd nerozhodoval o vrátení kráteného súdneho

poplatku za žalobu žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) a m) a § 362 ods. 1
CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).