Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/155/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123338829
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6123338829.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a Mgr. Mariána Degmu
v sporovej veci žalobcu: Better Human s.r.o., so sídlom Strážska cesta 33, 960 01 Zvolen, IČO: 51
962 497, právne zastúpený: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 648 892, so sídlom
Komenského3,97401BanskáBystrica,protižalovanému:Allianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.,sosídlom

Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700,
o zaplatenie 2.242,73 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti II. výroku uznesenia
Mestského súdu Bratislava III č. k. 73Cb/22/2023-47 zo dňa 03.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 73Cb/22/2023-47 zo dňa
03.08.2023 v časti výroku II. o trovách konania m e n í tak,
že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 66,66%, pričom o výške tejto náhrady

rozhodne Mestský súd Bratislava III samostatným uznesením.

II. Krajský súd v Bratislave stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) dňa
16.06.2023 domáhal zaplatenia istiny vo výške 2.242,73 eur spolu s príslušenstvom z dôvodu kráteného

poistného plnenia žalovaným po likvidácii poistnej udalosti vedenej pod č. 2180020919. Okresný súd
vydal dňa 23.06.2023 platobný rozkaz č. k. 38Up/1054/2023-15, proti v zákonnej lehote podal žalovaný
odpor zo dňa 03.07.2023, avšak zároveň plnil žalobcovi a dňa 06.07.2023 uhradil na účet jeho právneho
zástupcu časť istiny vo výške 1.868,94 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 16,58 eur.

2. Dňa 10.07.2023 bol žalobcovi doručený odpor žalobcu spolu s výzvou okresného súdu na podanie
vyjadrenia v lehote 15 dní odo dňa doručenia. Žalobca dňa 17.07.2023 doručil okresnému súdu
vyjadrenie k odporu spolu s návrhom na pokračovanie v konaní, v ktorom potvrdil úhradu vykonanú
žalovaným spolu s výpisom z účtu. Ďalej uviedol, že zostávajúcu časť uplatneného nároku žalovaný
neuznáva s poukazom na to,
že žalobca je platcom DPH a neuznaná časť nároku predstavuje len sumu DPH,

ktorá bola žalobcovi účtovaná zo strany autoservisu. Z dôvodu čiastočnej úhrady
zo strany žalovaného a vzhľadom na obsah podaného odporu týkajúci sa neuhradených nákladov za
prenájom náhradného vozidla, žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť. Taktiež podľa ustanovenia §
14 ods. 1 zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov žalobca navrhol
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku a
žiadal, aby súd konanie zastavil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Preto okresný súd

listom zo dňa 18.07.2023 vec postúpil Mestskému súdu Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) v
súlade s ustanovením § 14 ods. 3 cit. zákona.3. Súd prvej inštancie dňa 03.08.2023 vydal uznesenie č. k. 73Cb/22/2023-47 (ďalej
aj „napadnuté uznesenie“), ktorým konanie zastavil (I.), priznal žalobcovi právo

na náhradu trov konania (II.) a vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok za žalobu (III.). V časti o nároku
na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade
s § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP), podľa ktorého, ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zastavenie
konania zavinil žalovaný, a to tým, že dlžnú sumu žalobcovi uhradil až po podaní žaloby na súd.

Napadnuté uznesenie bolo žalobcovi i žalovanému doručené dňa 17.08.2023.

4. Dňa 24.08.2023 bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie žalovaného voči
II. výroku napadnutého uznesenia, ktorým žiadal odvolací súd, aby v súlade s ustanovením § 388 CSP
napadnuté uznesenie vo výroku II. zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 66,66%. Žalovaný odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Výrok II. napadnutého
uznesenia považuje žalovaný za nepreskúmateľný, nakoľko v ňom absentuje percentuálne určenie
pomeru úspechu žalobcu, t. j. percentuálne vyjadrený rozsah náhrady trov konania, pričom je možné
sa len domnievať, že súd prvej inštancie ním mienil žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania

žalovaným v rozsahu 100%, s čím žalovaný nesúhlasí a považuje takéto rozhodnutie za nesprávne.
Poukázalpritomnaskutočnosť,ktorúsúdprvejinštancieopomenulpremietnuťdorozhodnutieonáhrade
trov konania v súlade s ustanovením § 255 CSP. Žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi časť
pohľadávky, nie však celú pohľadávku. Žalobca mal v spore úspech v časti o zaplatenie istiny vo výške
1.868,94 eur, pretože zastavenie konania v tejto časti zavinil žalovaný tým, že túto sumu mu po podaní

žaloby dobrovoľne uhradil. Preto v pomere k pôvodne žalovanej istine vo výške 2.242,73 eur predstavuje
úspech žalobcu 83,33%. Žalovaný má úspech v časti istiny 373,79 eur, ktorú žalobca zobral späť, pričom
toto späťvzatie nemá podklad v správaní sa žalovaného, a teda zastavenie konania v tejto časti zavinil
žalobca. Pomer k pôvodne žalovanej istine 2.247,73 eur predstavuje úspech 16,67%. Čistý úspech
žalobcu je potom 66,66%. V zmysle uvedeného mal súd prvej inštancie priznať žalobcovi nárok na

náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 66,66%.

5. Odvolanie žalovaného bolo dňa 06.09.2023 doručené na vedomie žalobcovi. Ďalšie vyjadrenia strán
sporu v konaní podané neboli, preto bol dňa 08.11.2023 súdny spis predkladacou správou súdu prvej
inštancie zo dňa 27.10.2023 v súlade s ustanovením

§ 377 CSP predložený Krajskému súdu v Bratislave.

6. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie
sa použijú aj na odvolacie konanie.14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 ods. 1 CSP
po zistení, že sú splnené procesné podmienky vecného prejednania odvolania (§ 386
a contrario CSP), preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

a contrario CSP) odvolaním napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 73Cb/22/2023-47 zo
dňa 03.08.2023 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý výrok je potrebné
zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 CSP).

15. V predmetnej veci súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením v jeho výroku I. zastavil

konanie v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 CSP, a to z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom podľa
§ 144 CSP. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania a vo výroku III. o vrátení
krátenéhosúdnehopoplatkužalobcovinebolonapadnutéodvolanímanijednejzosporovýchstrán,preto
v týchto častiach nadobudlo právoplatnosť. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie výrokom
II. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu trov, avšak bez uvedenia rozsahu tejto
povinnosti žalobcu, aplikujúc ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a dôvodiac,

že žalobca nezavinil zastavenie konania, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania.

16. Odvolací súd konštatuje, že náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám
tri základné funkcie. Predovšetkým ide o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva
už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je prejavom tradičného princípu, podľa

ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu. Súčasne možno pri náhrade trov
konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie,
keďže nevyhnutnosť vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti
svojvoľnému a šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Trovy
konania a ich náhrada plnia aj určitú sankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii princípu procesnej

zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP) a čiastočne aj v súvislosti s celkovou náhradou trov konania
protistrany.

17. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený
(§ 252 CSP). Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana

nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom
tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú
na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu.

18. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania

náhrady trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci i čo do výšky
priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická
pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej
stranetrovykonania,ktoréúspešnejstranevznikli.Vovšeobecnostiplatí,ženáhradutrovkonaniaovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada

procesnej zodpovednosti za zavinenie je transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená,
že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu
tomu, kto ich vznik zavinil

19. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana

zaviní,žekonaniemuselobyťzastavené,pričomovecinemôžebyťmeritórnerozhodnuté,atýmzistené,
či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy
konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.

20. Súd prvej inštancie odôvodnil priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi podľa ustanovenia

§ 256 ods. 1 CSP z dôvodu, že zastavenie konania zavinil žalovaný, a to tým, že dlžnú sumu žalobcovi
uhradil až po podaní žaloby na súd, pričom v odvolaním napadnutom výroku nevyjadril rozsah povinnosti
žalovaného a percentuálne vyjadrenie výšky náhrady trov konania. Preto je možné súhlasiť s tvrdením
žalovaného, že výrok je v tejto časti nepreskúmateľný, lebo je možné len domnievať sa, že súd prvejinštancie tým mienil priznať žalobcovi nárok náhrady trov konania v plnom rozsahu. Nie je však úlohou
odvolacieho súdu, a už vôbec nie strán sporu, domýšľať si dôvody rozhodnutia súdu, pre ktoré tak
rozhodol. Odvolací súd poukazuje na to, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje,

aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými
a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Súd
prvého stupňa opomenul pri rozhodovaní o náhrade trov konania vziať do úvahy a posúdiť mieru
procesného zavinenia na zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby jednotlivých strán sporu.

21. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a podaného odvolania konštatuje,
že je potrebné odvolaniu vyhovieť pre správnosť jeho dôvodov a zmeniť napadnuté uznesenie vo výroku
II. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
je potrebné rozhodnúť aplikáciou ustanovení § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca
mal v spore úspech v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.868,94 eur, pretože zastavenie konania v
tejto časti zavinil žalovaný tým, že túto sumu žalobcovi po podaní žaloby (dňa 06.07.2023) dobrovoľne

uhradil. Preto v pomere
k pôvodne žalovanej istine vo výške 2.242,73 eur predstavuje úspech žalobcu 83,33%. Žalovaný má
úspech v časti istiny 373,79 eur, ktorú označil ako neuznanú časť nároku predstavujúcu sumu DPH
účtovanú žalobcovi autoservisom. Žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu, avšak v časti úspechu
žalovaného toto späťvzatie nemá podklad

v správaní žalovaného, ale samotného žalobcu. Pomer k pôvodne žalovanej istine 2.247,73 eur
predstavujeúspechžalovaného16,67%.Čistýúspechžalobcujevkonečnomdôsledku66,66%(83,33%
- 16,67%).

22. Odvolací súd v danej veci nezistil existenciu výnimočných okolností či dôvodov hodných osobitného

zreteľa, za splnenia ktorých by bolo možné aplikovať ustanovenie § 257 CSP, preto v intenciách
uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní
žalovaného tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v

konaní (§ 251 a § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), keď úspešnému žalovanému
tento nárok priznal voči neúspešnému žalobcovi, a náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže
mu v odvolacom konaní žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0

(§ 393 ods. 2 druhej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).