Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-8Cb/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118391610
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6118391610.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudkyňa JUDr. Monika Šabľová v právnej veci žalobcu: Contineo, s.r.o. v

konkurze, IČO: 31 722 016, so sídlom Jiskrova 4, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovanému v
1. rade: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Martin Friedrich, IČO: 42
319 528, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice - Staré Mesto, žalovanému v 2. rade: A. B. E., nar.
XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX B. A., žalovanému v 3. rade: A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XXXX,
XXX XX C. – D., žalovaný 2. a žalovaný 3. rade zast. advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o. H. XX,
XXX XX C., IČO: 36 588 041 v konaní o zaplatenie 234.968,97 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške
100 % účelne vynaložených trov konania, o ktorých súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným
uznesením vydaným súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Košice okolie dňa 11.07.2019 (predtým doručená Okresnému
súdu Banská Bystrica 06.12.2018 v rámci upomínacieho konania) žalobca žiadal, aby súd zaviazal
žalovaných na zaplatenie sumy 234.968,97 eura spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu
trov konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Contineo, s.r.o. v konkurze (ďalej aj ako

„úpadca“), podľa záznamov knihy záväzkov účtovnej evidencie dodanej štatutárnym orgánom úpadcu
za rok 2016, sa spoločnosť dostala 02.02.2016 do úpadku formou platobnej neschopnosti v zmysle
ustanovení § 3 zákona 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov:
§ 3 ods. 1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na
vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
§ 3 ods. 2) Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti
aspoňdvapeňažnézáväzkyviacakojednémuveriteľovi.Zajednupohľadávkupriposudzovaníplatobnej

schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak
nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku
nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa
§ 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
Podľa účtovnej evidencie úpadca mal k 31.12.2016 neuhradený záväzok voči spoločnosti Rittal s.r.o.,
faktúra číslo 213002355, splatný 03.06.2013 a záväzok voči spoločnosti NSC s.r.o., faktúra číslo

10150013, splatný 30.01.2016. V Zmysle ustanovení § 3 ods. 2 zákona 7/2005 Z.z. sa spoločnosť k 29.
februáru 2016 považuje za platobné neschopnú a teda je v úpadku v zmysle ustanovenia
§ 3 ods. 1 zákona 7/2005 Z.z.Podľa ustanovenia § 67a ods.1 zákona 513/1991 Zb. „Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej
hrozí úpadok.“ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že spoločnosť bola od 02.02.2016 v kríze a
žalovaní boli ako členovia štatutárneho orgánu spoločnosti povinní dodržiavať ustanovenia Obchodného

zákonníka o spoločnosti v kríze § 67a až § 67k . Nakoľko počas výkonu funkcie štatutárneho orgánu
žalovanými došlo k porušeniu zákazu uvedeného v § 67f ods.1 zákona 513/1991 Zb. žiada aplikáciu
ustanovenia § 67f ods. 2 a vrátenie týchto plnení od žalovaných:

Dátum plnenia Popis v účtovnej dokumentácii suma

24.03.2016 Výplata podielov na zisku 31.263,31 eura
24.03.2016 Výplata podielov na zisku 21.300 eura
24.03.2016 Výplata podielov na zisku 26.592,74 eura
24.03.2016 Výplata podielov na zisku 96.667,46 eura
24.03.2016 Výplata podielov na zisku 59.145,46 eura

Suma celkom 234.968,97 eura. Žalovaných nech súd zaviaže spoločne a nerozdielne k
zaplateniu vyplatených podielov na zisku, nakoľko k ich výplate došlo v čase, kedy sa spoločnosť
nachádzala v kríze v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka o kríze.

2. Okresný súd v Banskej Bystrici vydal vo veci platobný rozkaz dňa 26.02.2019, ktorý sa podarilo
doručiť žalovaným do vlastných rúk a žalovaný podali voči nemu odpor. Žalobca navrhol pokračovanie v
konaní voči žalovaným na miestne príslušnom súde podľa CSP a vec bola postúpená Okresnému súdu
Košice I. a následne Okresnému súdu Košice - okolie.

3. Žalovaný v 1. rade sa v odpore vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu v ktorom
uviedol,ženárokžalobcuvcelomrozsahuodmieta.Namietalnedostatokpasívnejvecnejlegitimáciekeď
žalovaný v 1. rade v čase medzi 2. februárom 2016 a tvrdenými výplatami 24.03.2016 nebol štatutárom
spoločnosti žalovaného a nevyplácal si podiel na zisku tak ako je to tvrdené. Vyjadril sa k vymedzeniu
pojmu plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje v zmysle právnych predpisov, k neuhradeným záväzkom

žalobcu a ich výške, k ekonomickej situácii spoločnosti v roku 2015 a 2016 a k porušeniu zákazu podľa
§ 67f ods. 1 ObZ. Žalovaný v 2. a 3. rade v odpore uviedli , že záver žalobcu o tom, že spoločnosť bola
v kríze nie je správny a podrobne uviedli svoje dôvody a tvrdenia. Taktiež sa vyjadril k tomu , že žalobca
namieta porušenie ustanovenia § 67f ods. 1 ObZ avšak dňa 24.03.2016 došlo k výplate podielov na zisku
spoločnosti a nie k vráteniu plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje. Žalobca svoj nárok v predmetnej

právnej veci opiera o údajnú existenciu dvoch záväzkov úpadcu, a to:
- záväzku voči spoločnosti Rittal s.r.o. vyplývajúceho z faktúry č. 213002355, ktorý sa stal splatným dňa
3. júna 2013 a
- záväzku voči spoločnosti NSC s.r.o. vyplývajúceho z faktúry č. 10150013, ktorý sa stal splatným dňa
30. januára 2016. Záväzok voči spoločnosti Rittal s.r.o. úpadca, ako aj samotná spoločnosť Rittal s. r. o.

neuznávajú. S ohľadom ku konkrétnemu, žalobcom tvrdenému záväzku úpadcu vyplývajúceho z faktúry
č. 213002355, predložili oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 31. januára
2014, z ktorého jednoznačne vyplýva zápočet:
- sumy vo výške 3.660,24 eura vyplývajúcej z faktúry č. 213002355 a
- sumy vo výške 34,54 eura vyplývajúcej z faktúry č. 21303168

oproti
- sume vo výške – 1.835,27 eura vyplývajúcej z faktúry č. 213009936 (dobropis) a
- sume vo výške – 1.859,51 eura vyplývajúcej z faktúry č. 214900005 (dobropis), čím došlo k
vzájomnému vysporiadaniu dotknutých vzájomných záväzkov medzi úpadcom a
spoločnosťou Rittal s.r.o. v celom rozsahu. Z uvedeného je zrejmé, že záväzok úpadcu voči spoločnosti

Rittal s.r.o., ktorým žalobca odôvodňuje údajnú platobnú neschopnosť úpadcu, bol v celom rozsahu
vysporiadaný, a preto nie je možné prijať tvrdenie žalobcu o existencii platobnej neschopnosti úpadcu.
Z dôvodu neexistencie úpadku (a to ani v štádiu hrozby úpadku), nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovení
Obchodného zákonníka o zákaze vrátenia plnení nahrádzajúcich vlastné zdroje. Zároveň však odkazujú
na tvrdenia týkajúce sa súčasnej neexistencie plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje.

4. V písomnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že záver žalovaných, podľa ktorého úpadca
k 29.02.2016 nemal byť platobne neschopný nemožno považovať za vecne správny. Poukázal na
ustanovenie § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 3 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizáciia o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 29.02.2016 (ďalej len „ZKR) ako aj
na všeobecne záväzný právny predpis a to Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
643/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia

v znení účinnom k 29.02.2016 (ďalej len „Vyhláška“) a konkrétne na § 1 ods. 1.
V účtovnej evidencii úpadcu malo byť k 29.02.2016 evidovaných 8 neuhradených peňažných záväzkov
voči 7 veriteľom minimálne 30 dní po lehote splatnosti, ktoré konkretizoval. K
tomu predložil Knihu záväzkov úpadcu k 29.02.2016 a Knihu vybraných splatných záväzkov úpadcu k
29.02.2016. Rozhodujúcim momentom, ktorý je významný pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku

je deň 29.02.2016. Žalobca dáva do pozornosti, že žalovaný zvýrazňuje na preukázanie neexistencie
platobnej neschopnosti okrem stavu peňažných účtov aj stav majetku. Stav majetku zahŕňa aj také
položky akými sú napríklad dlhodobý hmotný majetok, dlhodobý nehmotný majetok, zásoby a pod.,
ktoré nenapĺňajú legálnu definíciu finančného majetku, tak ako je obsiahnutá v ustanovení § 1 Vyhlášky
č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a
predlženia. Z uvedeného plynie, že kategória „finančný majetok“ predstavuje len jednu

z položiek, ktoré vytvárajú položku označenú v účtovnej závierke ako „majetok spolu“. Vo vzťahu
k posúdeniu platobnej neschopnosti sú relevantné len finančné účty, pričom ich stav k 31.12.2015,
ale aj k 31.12.2016 platobnú neschopnosť spoločnosti potvrdzuje. Tento záver však nič nemení na
vyššie uvedenom, že stav majetku (a tým aj stav finančných účtov) k 31.12.2015 a 31.12.2016 nie je
relevantným pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku. Z účtovných dokladov úpadcu predložených

žalobcom má vyplývať jednoznačný záver o tom, že k 29.02.2016 nemal úpadca dostatok peňažných
prostriedkov ani dostatočnú výšku pohľadávok z účtu v banke, teda úpadca nedisponoval dostatočným
finančnýmmajetkom,ktorýmbykrylsvojepeňažnézáväzky.Existovaltutakýobjektívnystav,vktoromsa
úpadca v rozhodnom čase nachádzal z pohľadu možnosti uspokojovať svoje splatné peňažné záväzky,
ktorého výsledkom bola neschopnosť úpadcu uhrádzať svoje peňažné záväzky - platobná neschopnosť.

5. Právny zástupca žalovaného v 1. rade v podaní z 02.02.2021 sa vyjadril, že žalobca uviedol
v návrhu na vydanie platobného rozkazu skutkovú a právnu argumentáciu, čím právne a skutkovo
vymedzil predmet sporu. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu skutkovo svoj nárok vymedzil
nasledovne: „Z vyššie uvedeného je zrejmé, že spoločnosť bola od 02.02.2016 v kríze a žalovaní boli

ako členovia štatutárneho orgánu spoločnosti povinní dodržiavať ustanovenia obchodného zákonníka
o spoločnosti v kríze § 67a až 67§k. Nakoľko počas výkonu funkcie štatutárneho orgánu žalovanými
došlo k porušeniu zákazu uvedeného v § 67f ods.1 zákona 513/1991 Zb. žiadajú aplikáciu ustanovenia
§ 67f ods. 2 a vrátenie týchto plnení od žalovaných. Žalovaný v 1.rade bol konateľom úpadcu v období
od 20. januára 1996 do 2. januára 2008 a následne od 21. júna 2016 dodnes. Žalovaný v 1. rade

k 29. februáru 2016 nebol konateľom spoločnosti. Konateľmi úpadcu v rozhodnom čase uvádzanom
žalobcom boli A. B. E. (od 29.07.2010 do: 20.06.2016) a Ing. Juraj Kundrát (od: 04.08.2009
do: 20.06.2016). „Rozhodujúcim momentom, ktorý je významný pre posúdenie žalobcom uplatneného
nároku je deň 29.02.2016.“ Opätovne namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
v 1.rade a nepreukázanie, že by plnenie poskytnuté žalovanému spĺňalo hmotnoprávne podmienky

plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje. Po späťvzatí žaloby voči nemu súhlasil s týmto procesným
úkonom žalobcu.

6. Vduplikesaajprávnyzástupcažalovanýchv2.a3.radevyjadrilkplatobnejneschopnosti spoločnosti
Contineo s.r.o. a neexistencii porušenia zákazu v zmysle ust. § 67f ObZ.

7. Právny zástupca žalobcu následne vo vyjadrení uviedol, že voči žalovanému v 1. rade berú žalobu
späť a konanie voči nemu žiadajú zastaviť. Tvrdenie žalovaných o tom, že záver žalobkyne o existencii
platobnej neschopnosti je nesprávny a v rozpore s ňou predloženými listinnými dôkazmi žalobca aj
naďalej popiera. Pokiaľ zodpovednosť žalovaných vo vzťahu k uplatnenému nároku odvodzovaná od

ustanovenia § 67f ObZ by nemala byť súdom vzhliadnutá, z opisu skutkových okolností, ktoré boli
doteraz súdu poskytnuté možno vyvodzovať aj ich zodpovednosť v súlade s ustanovením § 135a ObZ.
Žalovaní ako konatelia zodpovedajú za škodu, ktorá úpadcovi vznikla tým, že spoločníkom úpadcu bol
vyplatený podiel na zisku v rozpore s ustanovením § 123 ods. 2 ObZ a ustanovením § 179 ods. 4 ObZ.

8. Na pojednávaní 11.09.2023 právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe, a to najmä s
prihliadnutím na písomné vyjadrenia a s prihliadnutím na vyjadrenie produkované a doručené súdu
12.05.2023 pričom si nemyslí, že by malo ísť o zmenu žaloby.Na pojednávaní 09.05.2024 sa žalobca nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil riadne a včas.
Oznámenie o odvolaní plnej moci právneho zástupcu bola bolo súdu doručené 12.03.2024 v čase pred
nariadením pojednávania na deň 09.05.2024.

9. Na pojednávaní 11.09.2023 právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade sa vyjadrili, že úlohou žalobcu
bolo preukázať splnenie dvoch základných skutočností a síce, že bola spol. Contineo v relevantnom
čase, ktorý žalobca stanovil na 29. február 2016 v kríze, a že v tom čase boli žalovaní konateľmi
spoločnosti a v tom čase došlo k nezákonnému vyplateniu plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje.

Žalobca v žalobe výslovne žiadal, aby podľa ustanovenia § 67f Obchodného zákonníka a tvrdil, že
vyplatením podielového zisku došlo k porušeniu zákazu vyplácať plnenia nahradzujúce vlastné zdroje.
Ako v podstate už právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, tak § 67f Obchodného zákonníka
v danej súvislosti neprichádza do úvahy, výplata podielového zisku nie je plnenie nahradzujúce vlastné
zdroje a tak v ostatnom podaní zo dňa 11.05.2020 žalobca uviedol, že ak by súd neaplikoval tento
§, tak sa domáha aplikácie § 135a Obchodného zákonníka. Toto podanie je zmenou žaloby, lebo na

preukázanie zrušenia povinnosti v zmysle § 135a) ObZ sa vyžaduje splnenie úplne iných náležitostí,
úplne iného konania a teda protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť. Medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody, čo vlastne žalobca ani neuviedol v jednotlivých podaniach, snažil sa
načrtnúť protiprávne konanie s poukazom na ustanovenie § 123 ods. 2 ObZ, v zmysle ktorého platí,
že spoločnosť nesmie vyplácať podiely na zisku, ak by tým spôsobila svoj úpadok. Vzhľadom na to,

že sa jedná o zmenu žaloby, vznášajú námietku premlčania, nakoľko k skutočnosti zakladajúcej vznik
tohto domnelého nároku došlo 24.03.2016 a zmena žaloby bola stanovená na 14.05.2022 teda po vyše
ôsmich rokoch, ale s odkazom na § 123 ods. 2 ObZ platí, že spoločnosť nesmie vyplácať podiely na
zisku, ak by tým spôsobila svoj úpadok a teda jedná sa o zákaz uložený spoločnosti, nie konateľom.
Žalovaní sú konateľmi a aj žaloba bola koncipovaná ako žaloba voči konateľom a aj ustanovenie § 135a

hovorí o zodpovednosti konateľov, čiže výplata podielového zisku nie je porušením žiadnej povinnosti,
ovyplatenítýchtopodielovnaziskubolovplánespoločnostinaVZdňa22.03.2016.Akbysitedažalobca
chcel uplatňovať nejaký nárok v súvislosti s výplatou týchto podielov na zisku, tak zodpovedajúcim
subjektom by bola spoločnosť, nie konatelia.

10. Na pojednávaní 09.05.2024 po oboznámení súdom zistených procesných nedostatkov v konaní
právny zástupca žalovaného v 1. rade vzniesol zásadné procesné výhrady voči konaniu keď uviedol,
že z neznámej príčiny došlo k zmene na strane žalobcu. Návrh na vydanie platobného rozkazu, podala
spol.Contineo,s.r.o.vkonkurze.Potomzneznámejprocesnejpríčinyježalobcomsprávkyňakonkurznej
podstaty. Akým procesným úkonom došlo k zmene na strane žalobcu, keď žalobca, ktorý bol uvedený

v návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je totožný s tým, ktorý aktuálne vystupuje ako žalobca.
Porovnaním návrhu na vydanie platobného rozkazu ako bol pripravený, kde je uvedená spol. Contineo,
s.r.o. v konkurze, tak nemôže byť v tejto chvíli žalobcom správkyňa konkurznej podstaty. Poukázal aj
na závery rozsudku vo veci Mestského súdu Košice K3-8Cb/62/2019, o ktorej rozhodovala rovnaká
samosudkyňa ako v tejto veci. Žalobcom v tejto chvíli je spoločnosť Contineo s.r.o. a nie správkyňa.

Zároveň zo strany žalobcu nech už je to ktokoľvek v tejto chvíli, dochádza k zmene žaloby. Žalobca
produkoval úplne nové skutkové tvrdenia, ktoré doposiaľ neboli prezentované od podania návrhu a
žalobca vyslovene uviedol v podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu ako aj vo svojich podaniach,
že rozhodným obdobím pre posúdenie jej žaloby je 29. február 2016.
Žalovaný však zotrváva na tom, že žalobcom v konaní nie je správkyňa, ale je to úpadca, ktorého

zrejme bývalá právna zástupkyňa nesprávne označila ako žalobcu v tomto konaní. Nie je vecou civilného
procesu a ani súdu napomínať alebo poúčať žalobcu o tom, ako má správne označiť subjekt tak, aby
došlo k zachovaniu aktívnej vecnej legitimácie. Pokiaľ ide o ostatné námietky, žalovaný zotrváva na
tom, že nebol preukázaný úpadok, čo vlastne potvrdzuje aj to, že žalobca v danom konaní podala
návrh, ktorý podľa ich názoru predstavuje návrh na zmenu žaloby. Taktiež nebolo preukázané splnenie

podmienok o tom, že spoločnosť bola platobne neschopná z dôvodu, že žalobca sa nesprávne vyrovnal
s podmienkami vyhlášky, ktorá pokladá za jedno z kritérií aj preukázaný stav peňažných pohľadávok,
ktoré úpadca mal. Žalovaný preto v plnom rozsahu zotrváva na tom, že žaloba nie je dôvodná a navrhol
ju zamietnuť. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. a rade s ohľadom na oboznámené zistenia súdu
navrhol žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietnuť v opačnom prípade trvá na svojich

vyjadreniach ako aj potrebe rozhodnúť o zmene žaloby.11. Z dôvodu žalovanými namietaného nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, pričom ju súd aj bez
návrhu musí skúmať a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, súd zameral svoje dokazovanie
na preukázanie tejto skutočnosti.

12. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len procesné podmienky).

13. Súd si na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.09.2023
a 09.05.2024 vyhodnotil vec a zaoberá sa otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z
hmotného práva, podľa ktorého je sporová strana (žalobca) subjektom práva (povinnosti), ktoré je
predmetom konania. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného
práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti (aktívna, pasívna).

14. Záver súdu o tom, či žalobca je v konaní aktívne legitimovaný predstavuje otázku spadajúcu pod
právne posúdenie veci. Ide o činnosti súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná
(zahŕňaajotázkuvecnejlegitimácie).Nedostatokaktívnejvecnejlegitimácieznamená,žeten,ktoosebe

tvrdí, že je nositeľom hmotno - právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide.

15. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo

stránnenamieta,kdezistenienedostatkuvecnejlegitimáciemázanásledokzamietnutiežaloby.Je,resp.
bolo povinnosťou žalobcu najneskôr v samotnej žalobe dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie,
a totiž tej skutočnosti, že je nositeľom práv, ktoré v súdnom konaní uplatňuje. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

16. V dostupnej judikatúre sa konštatuje: Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa
stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva
žalovaným). i však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti
byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo
nie je. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnúť vo veci samej a predstavujú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol
cieľ civilného konania.

17. Súd vykonaným dokazovaním v súvislosti s námietkou neexistencie aktívnej vecnej legitimácie zistil
nasledovný skutkový stav:
Keďže otázka vecnej legitimácie je tou prvoradou, ktorú je potrebné v konaní vyriešiť, súd za týmto
účelom po podrobnom oboznámení súdneho spisu dospel k nasledovným zisteniam. V tomto

prípade ide o vec, ktorá napadla v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde v Banskej Bystrici.
V súdnom spise v žalobe ( spísanej na formulári) bol ako žalobca označený Contineo, s.r.o. v konkurze,
IČO: 31 722 016 so sídlom Košice - Staré Mesto, Jiskrova 4, 040 01, zastúpený JUDr. Ivanou
Semanovou, advokátka spol. s r.o.. Ani z textu žaloby, v samotnom formulárovom vyplnení,
nikde nefiguruje ako žalobca správca konkurznej podstaty. Plná moc, ktorá sa nachádza v súdnom

spise na č.l. 5 bola udelená JUDr. Ivane Semanovej, advokátka spol. s r. o., kde splnomocniteľom bola
spoločnosť Contineo, s.r.o. v konkurze, uvedené sú identifikačné údaje a sídlo, následne
tam bolo uvedené správca - A. G. C., Hlavná 81/A, Košice. Táto plná moc bola podpísaná správkyňou
konkurznej podstaty A. G. C. a právnou zástupkyňou JUDr. Semanovou. V potvrdení Okresného súdu vBanskej Bystrici o prijatí návrhu na začatie konania a pridelení veci sudcovi na rozhodnutie o pridelení
veci (čl. 10) je ako žalobca označený Contineo, s.r.o. v konkurze proti žalovaným A. B.
C. a spol. o zaplatenie 234.968,97 eura s prísl.. Okresný súd v Banskej Bystrici, vyšší

súdny úradník Výzvou zo 07.01.2019 vyzval JUDr. Semanovú, aby v lehote 5 dní opravila návrh na
vydanie platobného rozkazu v časti správneho označenia žalobcu a práve bol to vyšší súdny úradník,
ktorý označil vo výzve žalobcu nasledovne: A. G. C. správca konkurznej podstaty úpadcu Contineo, s.r.o
zast. JUDr. Ivana Semanová, advokátka spol. s r.o.. Vyšší súdny úradník, ktorý v texte označujúcom
žalobcu označil žalobcu tak, že tam bola uvedená správkyňa konkurznej podstaty a v podaní JUDr.

Semanovej reagujúc na výzvu súdu sa už potom objavilo, takéto označenie a bol s takýmto označením
žalobcu vydaný aj platobný rozkaz 26.02.2019. Právny zástupca žalovaného v 1. rade v odpore voči
platobnému rozkazu označil žalobcu tak ako bolo uvádzané v Platobnom rozkaze. Následne vo svojich
podaniach označoval aj právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade ako žalobcu správkyňu konkurznej
podstaty úpadcu. V podaní právnej zástupkyni žalobcu súvisiacim s návrhom na pokračovanie v konaní
na miestne príslušnom súde opätovne právna zástupkyňa uvádza označenie len ako Contineo, s.r.o.

v konkurze (č.l. 51 spisu). Dňa 20.10.2020 prevzala právne zastúpenie ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
DEMKO & PARTNERS, s.r.o., ktorá na svojich podaniach už označila žalobcu ako A. G. C. správca
úpadcu Contineo, s.r.o. v konkurze a následne takéto označenie žalobcu použili aj právny zástupcovia
žalovaných vo svojich podaniach.

18. Aktívna vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kým existencia procesných
podmienok je predpokladom vzniku procesného právneho pomeru. Pokiaľ nie sú splnené procesné
podmienky, nemožno tvrdiť, že spor nevznikol, ale dôsledkom ich nesplnenia je nemožnosť spor
meritórnerozhodnúť.Nedostatokaktívnejvecnejlegitimácievšakznamená,žeten,ktoosebetvrdí,žeje
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno - právneho oprávnenia,

o ktoré v konaní ide. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29.06.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

Podľa § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi,
možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným proti správcovi v súlade s
týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto
úpadcu je správca.

19. V čase po vyhlásení konkurzu úpadca nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného
práva ani spôsobilosť byť stranou sporu, či procesnú spôsobilosť podľa procesného práva avšak tieto
spôsobilosti sú obmedzené právnou úpravou, ktorá určité oprávnenia aj povinnosti v rámci hmotného
i procesného práva prenáša na inú osobu a to správcu konkurznej podstaty. Preto je to len správca ,

ktorý môže po vyhlásení konkurzu účinne nakladať s majetkom patriacim di konkurznej podstaty a je
to tiež len on, kto môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne spory
týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré sú potencionáne
spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť (teda spory, v ktorých nebyť vyhláseného konkurzu by ako
žalobca alebo žalovaný vystupoval priamo úpadca). Žalobca v konkurze nemá aktívnu legitimáciu na

podanie žaloby, ale dispozičné oprávnenie na podanie žaloby má správca konkurznej podstaty úpadcu
( uznesenie NS SR 2 Obdo /16/2020).

20. V uznesení Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 404/2021 zo 17. augusta 2021 sa v bode 18 uvádza
nasledovné: Pokiaľ ide o žalobcu 1 spoločnosť K. v konkurze, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ

nemohol konať v mene tohto žalobcu z dôvodu, že momentom vyhlásenia konkurzu v súlade s § 47 ods.
3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom
podaným proti správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie,
pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Z uvedeného vyplýva, že po vyhlásení

konkurzu sťažovateľ nemal oprávnenie podať žalobu v mene žalobcu 1 spoločnosti K. v konkurze
(nedostatok týkajúci sa aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby).21. V uznesení Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 404/2021 zo 17. augusta 2021 sa v bode 22 uvádza
nasledovné: nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci v nesprávnom označení účastníkov
konania(stránsporu)vkonanípredvšeobecnýmsúdomnemožnonapraviť(zhojiť)ichiným(opraveným)

označením v konaní o ústavnej sťažnosti.

22. Akbysúdnapriekvyššieuvedenémuovecikonal,priznalbyžalobcoviprávo,ktorémuistenepatrí.V
danom prípade je nepochybné, že spol. Contineo, s.r.o. v konkurze t.j. úpadca nie je a nebola oprávnená
podať žalobu. V čase po vyhlásení konkurzu nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, dispozičné

oprávnenie na podanie takejto žaloby mal len správca konkurznej podstaty a na tom nič nemení ani
udelenie plnej moci na zastupovanie v konaní správcom konkurznej podstaty pre vtedajšiu právnu
zástupkyňu keď v samotnej žalobe ako aj v ďalších podaniach je žalobca označený ako Contineo, s.r.o. v
konkurzetedaúpadca.Nedostatokprocesnejpodmienkykonania,ktorýspočívavnesprávnomoznačení
žalobcu v konaní pred všeobecným súdom nemožno napraviť tým, že následne označím v ďalšom
priebehu konania správnym označením v danom prípade žalobcu a v danom prípade neprichádza do

úvahy ani zmena na strane žalobcu (prípadný návrh Contineo, s.r.o. v konkurze aby na strane žalobcu
vystupovala správkyňa konkurznej podstaty A. G. C. úpadcu Contineo, s.r.o. v konkurze).

23. Súdtakuvádza,ženadrámecbybolovykonaťahodnotiťďalšiesúdupredloženédôkazyzasituácie,
keď nebola daná aktívna legitimácia žalobcu a hodnotiť vyjadrenia právnych zástupcov sporových

strán, ktoré už predstavovali akési vytváranie možného sledu udalostí tak na strane žalobcu ako aj na
strane žalovaných. Súd za týchto vyššie uvedených okolností nerozhodoval ani o späťvzatí žaloby voči
žalovanému v 1. rade a zastavení konania voči nemu keď tento procesný návrh podala osoba, ktorá
nebola v konaní aktívne legitimovaným subjektom.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. V konaní boli žalovaní úspešní, keďže žaloba bola voči nim zamietnutá, preto im súd priznal nárok
na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným

ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení
o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde
Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.