Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 4T/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124010796
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1124010796.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci vedenej proti

obžalovanej H. L., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa
§ 14 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 11. 4. 2024 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
H. L. narodená XX. XX. XXXX v L., trvale bytom H. Z. XXX, okres H., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Bratislava,
s a u z n á v a v i n n o u, ž e

dňa 18.09.2023 v čase okolo 16,30 hodiny v Bratislave na Junáckej 8, konkrétne v porastoch rastlín
a stromov pred športovou halou, neďaleko vchodu na štadión Pasienky napadla svojho partnera -
poškodeného H. R. tak, že po tom ako zaspal mu kopla do hlavy a následne ho bodla kuchynským
nožom s vrúbkovanou čepeľou, žltej farby do oblasti ľavého líca a keď chcel poškodený z miesta utiecť,
útok na poškodeného zo strany menovanej pokračoval tak, že ho bodla do oblasti chrbta, konkrétne
do oblasti ľavej lopatky, čím poškodenému Martinovi Smolíkovi spôsobila bodnú ranu na zadnej ploche
hrudníka vľavo, vo výške 5.rebra veľkosti 1 cm neprenikajúca stenou hrudníka a bodnú ranu v ľavej

polovici tváre v oblasti lícnej kosti veľkosti 1 cm zasahujúca plytko do podkožia s dobou liečenia 5 až 7
dni, pri komplikáciách s dobou liečenia 2-3 týždne, pričom bodná rana v oblasti lícnej kosti poškodeného
bola vedená v smere, kde sa nachádza životne dôležitý orgán (oko), pričom takýto zraňujúci nástroj mal
potenciál spôsobiť život ohrozujúce poranenie poškodeného, ak by čepeľ noža zasiahla oko vzdialené
približne 3 centimetre od bodnej rany v oblasti ľavého líca a bodné poranenie hrudníka ak by preniklo
do hrudnej dutiny cez celú hrudnú stenu, tak môže poškodiť životne dôležitý orgán - pľúca, čo by mohlo
spôsobiť život ohrozujúce zranenie,

t e d a

sa dopustila konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustila
v úmysle inému - chránenej osobe /osobe blízkej/ úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k
dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l a

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:Podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l), § 37 písmeno m)
Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, s poukazom na § 49 odsek 2
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá ochranné protialkoholické

liečenie.

Podľa § 74 odsek 1 Trestného zákona sa ochranné liečenie sa vykoná ústavnou formou.

Podľa § 60 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci:
kuchynského noža žltej farby.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

O d ô v o d n e n i e

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil obžalovanej H. L. urobiť
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaná
urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, teda že je vinná zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III z 21. 2. 2024,
č. k. 1 Pv 292/23/1103 - 38. Súd následne postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku

a obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na
ktoré obžalovaná vo všetkých prípadoch odpovedala zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením
§ 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom stanovisku prokurátora uznesením prijal vyhlásenie
obžalovanej, ktorým uznala vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Uznesením podľa
§ 257 odsek 8 Trestného poriadku súd ďalej vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná

priznala spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom
opatrení.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to: lustrácie ZVJS z 11. 4. 2024, lustrácie

priestupkov CESDAP z 11. 4. 2024 a odpisu registra trestov obžalovanej z 11. 4. 2024. Súd vykonal
dokazovanie aj prečítaním znaleckého posudku č. 95/2023 znalkyne MUDr. Denisy Mészárosovej (č. l.
120 - 134) a to postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. po súhlasnom vyjadrení procesných strán.

K výroku o treste a ochrannému opatreniu

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom
uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanej žiaden
z alternatívnych trestov nespojených s trestom odňatia slobody (§ 34 ods. 6 veta druhá Tr. zák.), pričom

za použitia § 39 ods. 1 v spojení s ods. 3 písmeno d) Tr. zák., súd pristúpil k výmere trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu ustanovenej sadzby a to v takej výmere, ktorú považuje za dôvodnú, zákonnú
a primeranú.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona,

ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Súd vychádzal z trestnej sadzby upravenej v § 155 odsek 2 Tr. zák. (5 až 12 rokov, pričom pri

ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného
zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi
nimi. U obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písmeno l/ Tr. zák. - priznanie a
oľutovanie spáchaného skutku) a súčasne zistil jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písmeno m/ Tr.zák. - prechádzajúce odsúdenia obžalovanej za trestné činy). Vzhľadom na rovnosť poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností nedošlo k pohybu trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 resp. 4 Tr. zák..

S prihliadnutím na uvedené, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (5 až 12 rokov) a so zreteľom na
výsledky dokazovania, najmä prihliadajúc na priznanie a oľutovanie skutku obžalovanou premietnuté
do vyhlásenia o vine urobené na hlavnom pojednávaní, v kontexte, že doteraz nebola súdne trestaná
za násilnú trestnú činnosť (nie je recidivistkou agresívneho typu) a skutočnosť, že v danom prípade
išlo „iba“ o pokus spáchania zločinu ublíženia na zdraví, kde poškodenému podľa jeho slov nebola

spôsobená závažná ujma na zdraví spôsobilá mu akokoľvek znížiť kvalitu života, súd ustálil, že je
na mieste použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. (mimoriadne zníženie trestu). Ten súd aplikoval vzhľadom na
okolnosti prípadu (spôsobenie hladkého úrazu poškodenému, ktorý si nárok na náhradu škody ani
neuplatnil), čím súd nezľahčuje a neospravedlňuje konanie obžalovanej, len dáva do pozornosti nie až
takú vysokú závažnosť resp. následok trestnej činnosti, kedy použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom (§ 155 ods. 2 Tr. zák. - 5 až 12 rokov) by bolo pre obžalovanú, u ktorej ide o jej prvý násilný

trestný čin (pomery páchateľa), neprimerane prísne, keďže by jej musel byť ukladaný nepodmienečný
(skutku sa dopustila počas plynutia skúšobnej doby iného odsúdenia) trest odňatia slobody vo výmere
minimálne 5 rokov, avšak na jej nápravu, potrestanie, ako i zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje
aj nepodmienečný trest kratšieho trvania. Preto súd uložil trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného
týmto zákonom v najnižšej možnej výmere t. j. 2 roky (§ 39 ods. 3 písmeno d) Tr. zák.) s jeho výkonom

v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Predchádzajúca trestná minulosť obžalovanej u ktorej nie je prítomná žiadna predošlá násilná kriminalita
umožnilasúdudospieťkzáveru,žepôsobenienaobžalovanúnepodmienečnýmtrestomodňatiaslobody
v najnižšej možnej výmere prichádzajúcej do úvahy v rámci mimoriadneho zníženia trestu (§ 39 ods.

1, ods. 3 Tr. zák.) bude mať pre ňu dostatočný výchovný vplyv a bude ju viesť k náprave. Zo všetkých
uvedených hľadísk súd uložený nepodmienečný trest vo výmere dvoch rokov považuje za dôvodný,
adekvátny a spravodlivý a zabezpečujúci naplnenie účelu trestu aj v tom smere, že bude mať dostatočný
vplyv na nápravu obžalovanej a do budúcnosti ju odradí od páchania akejkoľvek ďalšej trestnej činnosti
(ako násilnej tak napríklad i majetkovej).

Súd považuje za potrebné podotknúť, že obžalovaná sa skutku dopustila počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia vo veci bývalého Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/21/2023, kde jej
plynie skúšobná doba od 11. 3. 2023 do 11. 3. 2025, pričom skutku v tejto veci sa dopustila 18. 9.
2023, teda v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z uvedeného dôvodu u obžalovanej v danom

prípade nie je možné pristúpiť ani k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody.

Citovaná výmera trestu odňatia slobody, ako aj nepodmienečný spôsob jeho výkonu podľa názoru
súdu odzrkadľuje a zohľadňuje všetky zákonom predpokladané zásady pre ukladanie trestov. Všetky
vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovanej a možnosti jej nápravy, ale aj

spôsob spáchania skutku a jeho následky, svedčia pre záver, že uložený trest je zákonný, adekvátny
a plniaci svoj účel. Súd zohľadnil i menšiu závažnosť spáchaného trestného činu - síce zločinu, avšak
išlo „len“ o pokus, pričom obžalovaná poškodenému spôsobila určité zranenia (po bodnutiach nožom),
ale bez intenzívnejších následkov. Poškodený sa sám ani neliečil, uviedol, že po incidente ho odviezla
sanitka do nemocnice, tam mu zašili líce aj chrbát, pustili ho a potom bol opäť na ulici. Práceneschopný

nebol. Obmedzený na spôsobe života nebol. Nikto sa o neho nestaral, následky nemá žiadne, vrátil
sa do starých koľají. Všetko bolo v poriadku, rýchlo zregeneroval, nebýva chorý. Nárok na náhradu
škody si neuplatnil. Je preto zrejmé, že poškodenému útokom obžalovanej nebolo zásadným spôsobom
ublížené na zdraví (len pokus spôsobenia ťažkej ujmy a spôsobené zranenia mali minimálne následky)
a vtedajšie bežné životné aktivity poškodeného vôbec neboli ovplyvnené. Dá sa povedať, že v živote

fungoval ďalej bez zmeny. Vzhľadom na doterajší život obžalovanej, kedy u nej ide o jej prvý násilný
trestný čin, súd nepodmienečný spôsob výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý je
po mimoriadnom znížený trestu na najspodnejšej možnej hranici, s poukazom na spomínanú nižšiu
nebezpečnosť skutku resp. ním spôsobené následky, považuje za dôvodný, primeraný a spravodlivý. V
zmysle konštatovaného a v kontexte okolností prípadu (intenzity trestného činu - pokusu o zločin), ako

aj pomery páchateľky (obvinenej - nie agresívna recidivistka), uložený trest považuje súd za dostatočný
aj na nápravu obžalovanej, ako i na ochranu spoločnosti pred prípadným páchaním trestných činov z
jej strany.Súd obžalovanej popri nepodmienečnom treste odňatia slobody uložil aj ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou. Obžalovaná i poškodený v prípravnom konaní zhodne uviedli, že obžalovaná
pred spáchaním skutku pila pomerne vysoké množstvo alkoholu (vodku a pivo), z čoho vyplynul dôvodný

záver, že alkohol je u nej spúšťačom agresívneho správania, ktoré ju doviedlo až k spáchaniu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku. Záver o potrebe uloženia citovaného ochranného liečenia plynie najmä
zo znaleckého posudku č. 95/2023 znalkyne H.. G. H. (č. l. 120 - 134) z 27. 11. 2023, kde konštatuje, že
u obžalovanej zistila poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu, syndróm závislosti
na alkohole, ktorý je plne rozvinutý, v preterminálnom štádiu, s neschopnosťou trvalej abstinencie.

Zároveň znalkyňa uviedla, že odporúča obžalovanej uložiť ochranné ústavné protialkoholické liečenie
pre neschopnosť zúčastňovať sa ambulantnej liečby a abstinovať na slobode v rámci ambulantnej liečby,
nakoľko obžalovaná žije (žila) na ulici.

Súd obžalovanej zároveň uložil aj trest prepadnutia veci, špecifikovanej vo výroku rozsudku, ktorá
vyplývajúc patrila obžalovanej a bola použitá na spáchanie trestného činu - zločinu v zmysle výroku

rozsudku, kedy obžalovaná použila kuchynský nôž žltej farby na bodnutia poškodeného, ktorý bol
zaistený pri obhliadke miesta činu (č. l. 135 - 140)

Nakoľko obžalovaná nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu, súd ju v súlade s § 48 odsek 2 písmeno

a/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.