Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119208336
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:6119208336.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXXX/XX, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpených splnomocnencom: JUDr.
Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovaným: 1/ F. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. H. XXXX/X, D., 2/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H. XXXX/X, D., zastúpeným
advokátom: JUDr. Vladimír Gembický, so sídlom E. Belluša 6752/8, Piešťany, o zaplatenie 13.860 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 5. decembra
2023 č. k. PN-15C/42/2019-244, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom priznáva proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/ a 2/
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ spoločne a nerozdielne istinu 9.576 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 468 eur od 6.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 1.1.2017 do
zaplatenia, zo sumy 558 eur od 1.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 1.3.2017 do zaplatenia, zo
sumy 558 eur od 1.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 1.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur

od 1.6.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 1.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 1.8.2017 do
zaplatenia, zo sumy 558 eur od 1.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 1.10.2017 do zaplatenia,
zo sumy 558 eur od 1.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 1.12.2017 do zaplatenia, zo sumy
558 eur od 1.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 1.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od
1.3.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 1.4.2018 do zaplatenia a zo sumy 180 eur od 1.5.2018
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
zaplatiť žalobcovi 2/ spoločne a nerozdielne istinu 4.284 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 378 eur od 11.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 1.6.2018 do zaplatenia, zo sumy
558 eur od 1.7.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 1.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od
1.9.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 1.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 1.11.2018 do
zaplatenia a zo sumy 558 eur od 1.12.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 300 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom III. priznal žalobcom 1/ a 2/ voči
žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 107 ods. 1, § 458 ods. 1, § 459, § 488, § 489, §
451 ods. 1, 2, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo
aj „OZ“), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.3. Vecne dôvodil tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť
žalobcovi 1/ istinu vo výške 9.612 eur spolu s príslušenstvom a žalobcovi 2/ istinu vo výške 4.284 eur

spolu s príslušenstvom, zaplatenia sumy 300 eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (za
vypracovanýznaleckýposudok)anáhradytrovkonaniasodôvodnením,žežalovanísanaúkoržalobcov
bezdôvodne obohacovali v období, keď neoprávnene užívali byt, ktorý im vlastnícky nepatril, a to bez
právnehotitulu.Zaužívanieneposkytovalivlastníkomžiadnunáhraduabytodmietalidobrovoľneopustiť,
čím dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 a nasl. OZ, a to na úkor žalobcov vo výške

13.896 eur, vychádzajúc z výšky mesačného nájmu v sume 558 eur, určenej znaleckým posudkom č.
141/2018 Ing. Villantom. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a tvrdili, že predmetný byt užívali na základe
ústnejzmluvyuzatvorenejsožalobcom1/,pričomnájomnébolodojednanévovýškenákladovspojených
s užívaním bytu. Žalovaní počas celej doby nájmu platili všetky energie, poplatky súvisiace so správou
bytového domu, prispievali do fondu opráv, platili za žalobcov daň z nehnuteľnosti. V čase uzavretia
a trvania ústnej nájomnej zmluvy boli žalovaní v blízkom rodinnom vzťahu so žalobcom 1/ (dcéra

žalovaného 1/ bola manželkou žalobcu 1/).

4. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom výrokom I. konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny
vo výške 36 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 504 eur od 3.12.2016 do 5.12.2016 a
zo sumy 36 eur od 6.12.2016 do zaplatenia; výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokmi III.

a IV. priznal žalovaným voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Na základe odvolania žalobcov odvolací súd uznesením z 30.9.2020 rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch II., III. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď dospel k záveru, že
nebol dodržaný postup upravený v § 181 ods. 2 CSP, keďže súd prvej inštancie neoboznámil predbežné

právne posúdenie veci, aplikáciu nikým nenavrhovaného § 3 OZ, čím porušil zákonom dané procesné
práva žalobcu pre jeho ďalší procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní a žalobu prekvapivo
zamietol z dôvodu, že výkon práva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných je
v rozpore s dobrými mravmi. Uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vec prejednať so
sústredením sa na sporné otázky, predbežné právne posúdenie, vec posúdiť z hľadiska všetkých na vec

sa vzťahujúcich zákonných ustanovení, rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP a
pritom sa vysporiadať so všetkou relevantnou argumentáciu žalobcov aj tou predostretou v odvolacom
konaní.

6. Súd prvej inštancie v ďalšom priebehu konania vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že žalobcovia sa podanou žalobou dôvodne domáhajú svojho nároku na zaplatenie
žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keďže sa v rozhodnom období žalovaní
zdržiavali v spornom byte, tento byt užívali bez akéhokoľvek právneho titulu, neuzatvorili so žalobcami
žiadnu nájomnú zmluvu, ktorá by ich oprávňovala na užívanie bytu. V rámci preukázaného skutkového
stavu bolo nesporným, že žalovaní užívali predmetný byt, ktorého boli pred nadobudnutím vlastníckeho

práva žalobcom 1/ a následne žalobcom 2/ vlastníkmi, teda pokračovali v jeho faktickom užívaní aj po
tom, čo im vlastnícke právo k tomuto bytu už neprináležalo. Nebolo sporným, že žalobca 1/ nadobudol
vlastnícke právo k bytu titulom kúpnej zmluvy zo dňa 7.11.2013, žalovaní jeho vlastnícke právo k bytu
nerozporovali. Taktiež nebolo sporným ani vlastnícke právo k bytu žalobcu 2/, toto taktiež žalovaní
nerozporovali, navyše vlastnícke právo žalobcu 2/ k bytu bolo v konaní preukázané rozhodnutím

Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor z 11.5.2018, číslo vkladu V 797/2018, s tým, že právne
účinky vkladu nastali dňa 11.5.2018. Nespornou bola i tá skutočnosť, že žalovaní počas celej doby
užívania bytu, kedy tento byt už nebol v ich vlastníctve, platili správcovi bytu úhrady spojené s užívaním
bytu. Dňa 13.3.2019 žalovaní predmetný byt uvoľnili, čo vyplýva z protokolu o odovzdaní a prevzatí
bytu, po tom, ako bola voči nim podaná žaloba na vypratanie bytu v roku 2019 (vedená pod sp. zn.

22C/6/2019). Žalovaní teda byt užívali od roku 2013 do roku 2019 bez právneho titulu, resp. nemali
právny dôvod (titul), ktorý by ich oprávňoval užívať byt vo vlastníctve žalobcu 1/, neskôr žalobcu 2/ a
získali tak majetkový prospech v podobe možnosti užívať byt bezplatne. V konaní bolo preukázané, že
žalobcovia žalovaných upozorňovali na neoprávnené užívanie bytu jednak v písomných predžalobných
výzvach z 13.11.2018, ako aj v replikách k odpovedi na predžalovnú výzvu z 21.11.2018. Žalobcovia

uviedli,žetietopísomnévýzvybololenvyústenímpredchádzajúcichrokovanísožalovanými,čožalovaní
nerozporovali.7. Žalovaní v rámci procesnej obrany v konaní tvrdili, že predmetný byt užívali na základe ústnej zmluvy
uzatvorenej so žalobcom 1/, pričom nájomné bolo dojednané vo výške nákladov spojených s užívaním
bytu. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu však neuniesli dôkazné bremeno, nenavrhli žiadne dokazovanie,

ich obrana zostala len v rovine nepreukázaného a nepodloženého tvrdenia, preto súd prvej inštancie
uzavrel, že medzi žalovanými a žalobcom 1/ nedošlo k uzatvoreniu ústnej nájomnej zmluvy.

8. Žalovaní ďalej v rámci svojej procesnej obrany tvrdili, že pre prípad neunesenia dôkazného bremena
vo vzťahu k ústnej nájomnej zmluve, medzi stranami sporu vznikla zmluva konkludentne podľa § 35

Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vo vzťahu k tejto obrane uviedol, že Občiansky zákonník
síce umožňuje aj konkludentné uzavretie nájomnej zmluvy, avšak k perfektnému uzavretiu tejto zmluvy
môže dôjsť len za predpokladu, že tento konkludentný spôsob prejavu vôle nevzbudzuje pochybnosti o
tom, akú vôľu chceli zúčastnené subjekty v danom prípade prejaviť. V konaní však nebolo preukázané,
že by konkludentným spôsobom došlo k prejavu vôle smerujúcej k uzavretiu nájomného vzťahu medzi
stranami sporu a v tomto smere ani nebola zistená žiadna vôľa sporových strán, preto ani táto procesná

obrana žalovaných nemohla obstáť.

9. Vo vzťahu ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy súd prvej inštancie dodal, že za konkludentný
prejav vôle nemožno pokladať mlčanie potencionálnych účastníkov tohto vzťahu, poprípade dlhodobé
užívanie bytu (rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/436/2004), platenie úhrad za plnenie spojené s užívaním

bytu (rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/212/2005, 26Cdo/2388/2005, 26Cdo/2863/2005). Záver o uzavretí
zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný
prejav vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/266/2007). V prejednávanom spore nebolo preukázané konkludentné
uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi sporovými stranami, pričom samotné platenie úhrad spojených s

užívaním bytu žalovanými správcovi bytu nemožno považovať za takýto prejav a rovnako nemožno
považovať za konkludentný prejav dlhodobé užívanie bytu žalovanými. V praxi sa často stáva, že
neoprávnení užívatelia bytu platia len platby spojené s užívaním bytu (ako napríklad platby za energie,
vodu alebo výťah a pod.). Tieto platby však nezakladajú právny dôvod na užívanie bytu.

10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nájomný vzťah medzi sporovými stranami nemohol vzniknúť
ani z dôvodu absencie podstatnej náležitosti, a to určenie výšky odplaty za predmet nájmu. Podľa § 686
ods. 1 OZ nájomná zmluva musí okrem iného obsahovať výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia
spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Nájomné a úhrada za plnenie spojené s užívaním
bytusúsamostatné,odlišnépojmy(náležitosti),pretonemožnoanivovzťahukvznikunájomnéhovzťahu

(tvrdeného žalovanými) súhlasiť s tým, že by nájomné mohlo byť dojedané vo výške úhrady za služby
spojenésužívanímbytu.Prinájmebytumusíbyťdohodnutéjednaknájomné,ajednakúhradazaplnenie
spojené s užívaním bytu, v opačnom prípade nemožno hovoriť o vzniku nájomnej zmluvy, ale o inom
záväzkovom (zmluvnom) vzťahu.

11. S poukazom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že nebolo preukázané, že by žalovaní
so žalobcami uzatvorili nájomnú zmluvu alebo akúkoľvek inú dohodu, ktorá by ich oprávňovala užívať
spornýbyt.Žalovaníužívaniebytunerozporovaliabytužívalibezakejkoľvekodplatyvočižalobcomabez
akéhokoľvek právneho titulu. Za daného stavu potom žalovaní užívali byt bez právneho dôvodu, a teda
na úkor žalobcov sa obohacovali, čoho následkom bol vznik práva žalobcov na vydanie bezdôvodného

obohatenia (majetkového prospechu) od žalovaných. Žalobcovia dôvodne poukázali na skutočnosť, že
užívaniebytužalovanýmipoškodilofinančnézáujmyžalobcov,keďžesinakúpubytuzobralihypotekárny
úver, ktorý po celý čas splácali, pričom nemohli byt riadne užívať. Žalovaní nerozporovali zlú finančnú
situáciu žalobcov, ani zlý zdravotný stav žalobcu 1/. Preto tieto tvrdenia súd nepovažoval za sporné.

12. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných spočívalo v užívaní bytu bez uzavretej zmluvy o
nájme, pričom rozsah bezdôvodného obohatenia v tomto prípade predstavuje peňažnú náhradu za
užívanie bytu a bol určený výškou mesačného nájomného za byt, keďže v prípade, ak by bola medzi
stranami uzavretá riadna nájomná zmluva, žalovaným by vznikla povinnosť na úhradu nájomného.
Mesačné nájomné sa stanovuje na základe trhovej ceny nájmu porovnateľného bytu v danej lokalite a

podľa znaleckého posudku č. 141/2018 vypracovaného znalcom Ing. Petrom Villantom bola hodnota
mesačného nájmu 558 eur.13. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca 1/ nadobudol vlastnícke
právo k bytu na základe kúpnej zmluvy z 7.11.2013 a svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
si uplatnil za užívanie bytu žalovanými od 6.12.2016 do 31.12.2016 za kalendárny mesiac december

2018 (v súlade s § 107 ods. 1 OZ) vo výške 468 eur, za mesiace január 2017 až apríl 2018 za každý
kalendárny mesiac vo výške 558 eur a za mesiac máj 2018 (od 1.5.2018 do 10.5.2018) vo výške 180
eur. Výška istiny teda celkom predstavuje čiastku 9.612 eur. V konaní bolo preukázané a ani nebolo
sporné, že žalobca 2/ nadobudol vlastnícke právo k spornému bytu 11.5.2018, preto sa v rámci svojho
žalobného nároku domáhal plnenia z bezdôvodného obohatenia za užívanie tohto bytu žalovanými od

11.5.2018 do 31.5.2018 vo výške 378 eur a za mesiace jún, júl, august, september, október a december
2018 za každý kalendárny mesiac vo výške 558 eur. Výška istiny teda celkom predstavuje čiastku
4.284 eur. Žalobcovia žiadali aj zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 300
eur, a to za vypracovanie znaleckého posudku, čo preukázali predložením príjmového pokladničného
dokladu. Súd tento nárok posúdil ako dôvodný a preukázaný, pretože súvisí s vynaloženými nákladmi
žalobcov - veriteľov spojenými s uplatnením nárokov na získanie plnenia od žalovaných - dlžníkov.

Žalobcovia preukázali, že náklady skutočne vynaložili a že sú spojené s uplatnením pohľadávky. Pretože
zadávateľom objednávky na vypracovanie znaleckého posudku bol žalobca 2/, súd mu priznal tento
nárok vo výroku II. rozsudku.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia sa dôvodne

domáhali zaplatenia i príslušenstva, pretože bolo nesporne preukázané, že žalovaní boli zo strany
žalobcov riadne vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy, pričom nezaplatením dlhu sa dostali do omeškania.
Žalobcovia si uplatnili úrok z omeškania v správnej výške a v súlade so zákonnými ustanoveniami.

15. Pokiaľ ide o úhradu sumy 2.800 eur v januári 2019 v prospech účtu zástupcu žalobcov (platba 2.400

eursosprávouDO2019-01-08/SPNAJOMF.H.C.J.,od01-12/2018,200eursosprávouDO2019-01-08/
SPNAJOM F. H. C. J., od 12/2017 a 200 eur so správou DO2019-01-08/SPNAJOM F. H. C. J., od
01/2019), žalovaná 2/ sa k úhrade tejto čiastky vyjadrila na pojednávaní 22.10.2019 a uviedla, že sa
jednalo o doplatok nájmu za obdobie od decembra 2017 do januára 2019. Vychádzajúc zo záveru o
neexistenciinájomnéhovzťahumedzisporovýmistranami,malsúdprvejinštanciezato,žeúhradusumy

2.800 eur označenú ako nájom nemožno zohľadniť v konečnom rozhodnutí o vydaní bezdôvodného
obohatenia a nemožno ju považovať za platbu nájomného. Keďže žalovaní platbu uvedenej sumy
označili ako nájom, možno dôvodne predpokladať, že si boli vedomí ich povinnosti platiť žalobcom
plnenie za užívanie bytu, pretože v opačnom prípade by zotrvali len na platbách nákladov spojených s
užívaním bytu a platbu v celkovej sume 2.800 eur označenú ako nájom by neuskutočnili.

16. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262
os. 1 a 2, § 396 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne plným
procesným úspechom žalobcov.

17. Proti tomuto rozsudku podali včas v celom rozsahu odvolanie žalovaní s návrhom na jeho zmenu
zamietnutím žaloby v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g)
a h) CSP. Namietali, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní a v novom rozhodnutí nerešpektoval
právny názor odvolacieho súdu a nezaoberal sa otázkou, či výkon práva žalobcov na vydanie údajného
bezdôvodného obohatenia od žalovaných je v rozpore s dobrými mravmi, alebo nie je, pretože v čase

užívania boli účastníci v príbuzenskom pomere a žalobca 1/ nadobudol vlastnícke právo k bytu práve
od žalovaných, a to aj bez toho, keby to účastníci priamo namietali a len na to poukazovali, čo je i tento
prípad. Poukazovali pritom na zásadu „iura novit curia“, ktorou sa riadi celé konanie.

18. Ďalej namietali, že súd v rozsudku konštatuje, že nájomné nebolo dohodnuté, a preto nemohla

vzniknúť nájomná zmluva žiadnym spôsobom, avšak žalobcovia žiadnu nájomnú zmluvu žalovaným
nikdy nenavrhli, čo viedlo následne po 5 rokoch k rozporom medzi účastníkmi zmluvy a svedčí o tom, že
záujmom žalobcov bolo prestarnutých dobromyseľných žalovaných z bytu vysťahovať bez poskytnutia
akejkoľvek bytovej náhrady, čo bolo aj predmetom samostatného súdneho konania. Dali na zváženie,
či je takýto postup a použitie práva v súlade s dobrými mravmi.

19. Podľa žalovaných bezdôvodným obohatením je však len majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Teda nie z dôvodu užívania bezuzavretej nájomnej zmluvy. Tu súd právne nesprávne posúdil vec a dospel aj k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Povinnosť súdu bolo posúdiť vec aj z hľadiska všetkých na vec sa vzťahujúcich zákonných
ustanovení, t.j. akými zákonnými ustanoveniami sa vlastne riadil užívací vzťah k bytu, keď by to nebol

vzťah, ale bol realizovaný so súhlasom vlastníka a údajne bez dohodnutého nájomného s tým, že všetky
náklady spojené s dobromyseľným užívaním a údržbou bytu znášali užívatelia. V prípade, že by k
uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo, podľa názoru odvolateľov je k reálnemu vzťahu užívania bytu potom
najbližšie právna úprava obsiahnutá v zmluve o výpožičke (§ 659 a nasl. OZ), čo znamená, že vzťah
medzi účastníkmi by bol založený zmluvou o výpožičke a žalovaným tak nemohlo vzniknúť bezdôvodné

obohatenie. To, že žalobca nájomné ani nepožadoval, potvrdil sám vo výpovedi. O tom, že žalobcovia
súhlasili s užívaním bytu žalovanými svedčí aj skutočnosť, vyúčtovanie nákladov zasielal správca domu
na adresu G. I.. Súd prvej inštancie neskúmal, že všetky podmienky na vznik zmluvy o výpožičke
boli splnené a účastníci ich 5 rokov aj reálne plnili. Na možnosť existencie výpožičky poukázal právny
zástupca žalovaných už na pojednávaní dňa 9.1.2020 (v zápisnici označenej ako zápožička). Podľa
odôvodnenia napadnutého rozsudku, žalovaní užívali byt od 7.11.2013 bez platnej nájomnej zmluvy

a žalobcovia ich vyzvali k úhrade bezdôvodného obohatenia až 13.3.2019, pričom žalobca 1/ bol od
23.8.2014 do 18.6.2018 manželom dcéry žalovaných. Žalobca 1/ zmenil svoj postoj ohľadom užívania
bytu žalovanými až po rozvode jeho manželstva s ich dcérou, pričom by k zániku zmluvy, či už nájomnej
alebo o výpožičke, nedošlo, resp. došlo až vrátením predmetu výpožičky.

20. Výšku bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie stanovil na základe súkromného znaleckého
posudku žalobcov podľa tam určenej priemernej výšky nájomného. Ťažká finančná situácia žalovaných
im nedovoľovala (a nedovoľuje) možnosť zadať vypracovanie iného súkromného znaleckého posudku.
Žalovaní nemali ani možnosť predložiť dôkazy na obvyklú výšku nájomného v danej lokalite z verejne
dostupných zdrojov (internetové stránky s realitami/nájmami). Tieto chcel právny zástupca žalovaných

predložiť krátkou cestou na pojednávaní dňa 9.1.2020, súd však tieto listiny odmietol. Rozsudok bol
vyhlásený až 6.2.2020 a keďže bol v prospech žalovaných, títo voči nemu odvolanie podať nemohli, ani
argumentovaťobvyklýmnájomným.Pozrušenírozsudkuzodňa6.2.2020priopätovnomprejednaníveci
súd žiadne ďalšie dokazovanie nepripustil. Súd vyslovil predbežný právny názor, uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené a pripustil len záverečné reči. Tým porušil ústavné právo žalovaných na

spravodlivý proces. Takto stanovenú výšku nájomného žalovaní pokladajú v danej lokalite za neúmerne
vysokú, a to aj vzhľadom na to, že všetky súvisiace náklady s užívaním, ako aj údržbou bytu znášali
zo svojho. V súčasnosti sú v ponuke na internetových stránkach realitných kancelárií v danej lokalite
ponuky nájmu pod 500 eur aj s energiami. Napr. trojizbový byt 72 m2, zrekonštruovaný a zariadený na
ul. E. J. za 470 eur mesačne bez energií, pričom byt užívaný žalovanými bol menší, nezrekonštruovaný

a zariadenie bolo ich vlastníctvom.

21. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázali na to, že žalovaní výslovne neuviedli,
ktoré odvolacie dôvody mali byť podľa ich názoru naplnené, pričom súd a ani protistrana nie sú povinní
vyhľadávať jednotlivé odvolacie dôvody z textu samotného odvolania. Na základe uvedeného navrhli,

aby odvolací súd na tie odvolacie dôvody, ktoré neboli v samotnom odvolaní bližšie špecifikované,
neprihliadal.

22. Žalobcovia nesúhlasili s názorom žalovaných, že na konanie žalovaných, kedy užívali byt bez
akéhokoľvek právneho titulu, nie je možné aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Poukázali

tiežnato,žežalovanítútoargumentáciuneprednieslianinapojednávanídňa14.11.2023aanivosvojich
predchádzajúcich vyjadreniach, pričom boli od počiatku zastúpení advokátom. Na základe uvedeného
preto navrhli, aby uvedenú argumentáciu žalovaných vyhodnotil odvolací súd ako neprípustnú novotu
v odvolacom konaní.

23. Vo vzťahu k argumentácii o rozpore s dobrými mravmi žalovaní uviedli, že do rozhodnutia súdu prvej
inštancie žalovaní v rámci svojich vyjadrení uvedené nenamietali (a táto skutočnosť bola aj predmetom
podaného odvolania žalobcov) a rovnako uvedenú námietku neuplatnili ani v rámci odvolacieho konania,
kde nevyužili ani možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu. Námietku spočívajúcu v dobrých mravoch
predniesliažvrámcizáverečnejrečidňa14.11.2023,kdeužnebolpriestorprežalobcov,abynauvedené

reagovali. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd argumentáciu žalovaných vo vzťahu k
rozporu konania s dobrými mravmi vyhodnotil ako oneskorene uplatnenú a na túto neprihliadal.24. K tvrdeniu žalovaných o existencii zmluvy o výpožičke žalobcovia uviedli, že túto argumentáciu
uviedli žalovaní až po vrátení veci odvolacím súdom, a to na pojednávaní dňa 14.11.2023. Na
pojednávaní dňa 9.1.2020 síce v rámci záverečnej reči použil právny zástupca žalovaných pojem

„zápožička“, uvedený pojem ale nie je pojmom právnym a nenahrádza riadnu argumentáciu pre vznik
daného zmluvného vzťahu a zároveň bol použitý až v záverečnej reči bez možnosti žalobcov sa k
uvedenému vyjadriť. Uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok súdu
prvej inštancie, im bolo doručené v októbri 2020, predvolanie na pojednávanie vytýčené na dátum
11.2.2021 bolo doručené v novembri 2020, predvolanie na pojednávanie konané dňa 14.11.2023

bolo doručené v septembri 2023. Z uvedeného je zrejmé, že ak mali žalovaní v pláne argumentovať
existenciou zmluvy o výpožičke, tak mali dostatok priestoru na to, aby tak urobili od októbra 2020 do
novembra 2023, a to aj inak ako v rámci svojej záverečnej reči, na ktorú následne už nie je možné
reagovať. Zdôraznili, že medzi žalobcami a žalovanými nikdy nedošlo ku vzniku akejkoľvek dohody na
tom, že by predmetný byt mohli užívať bezodplatne. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd
na argumentáciu žalovaných vo vzťahu k možnej existencii zmluvy o výpožičke neprihliadal.

25. Žalobcovia ďalej uviedli, že napriek tomu, že žalovaní sú starobnými dôchodcami, sú povinnými
hradiť nájomné; vydávať svoje bezdôvodné obohatenie. Ak mali žalovaní v záujme rozporovať
predložený znalecký posudok, tak nebolo nevyhnutné, aby predložili nový znalecký posudok. Žalobcovia
znalecký posudok predložili už k návrhu na vydanie platobného rozkazu v januári 2019. Žalovaní

tak mali dostatok priestoru na to, aby vo vzťahu k výške znalcom určeného nájmu navrhli vykonať
dokazovanie, pričom tak neurobili. Predmetom tohto konania je bezdôvodné obohatenie za užívanie
bytu od decembra 2016 do decembra 2018 a ak by chceli žalovaní predložiť akékoľvek ponuky realitných
kancelárií, ktoré by mohli byť považované za relevantné, museli by tieto byť za uplatnené obdobie.
Žalovaní síce uvádzajú, že chceli krátkou cestou predložiť nejaké ponuky z realitných kancelárií na

pojednávaní v januári 2020, nie je ale zrejmé, aké sú to ponuky a ani z akého boli dátumu. Žalovaní
nezdôvodnili, prečo nimi tvrdené ponuky realitných kancelárií nepredložili už skôr. Z ponuky, ktorú
predložili ako prílohu odvolania, nie je zrejmé ani to, kedy bola vyhotovená. Žalovaní tak v tomto
konaní boli pasívnymi. Obdobne ak žalovaní argumentujú svojim príjmom, tak nie je zrejmé, prečo
predmetné dôkazy nepredložili už skôr, ale tieto predkladajú až s odvolaním. Žalovaní si aj vzhľadom

na ich právne zastúpenie museli byť vedomí svojej povinnosti navrhovať prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany včas a napriek tomu tak nekonali a tieto chceli predkladať až na pojednávaní
bez ospravedlniteľného dôvodu. Na základe uvedeného preto žalobcovia navrhli, aby na uvedenú
argumentáciu žalovaných odvolací súd neprihliadal.

26. Žalobcovia tiež považovali za nevyhnutné vyjadriť sa k vykresľovaniu žalovaných ako poškodených
žalobcami, ktorí sú zároveň odkázaní len na ich malé dôchodky, sú v ťažkej životnej situácii, nevlastnia
žiadnu nehnuteľnosť, ani iný väčší majetok a teraz nemajú kde samostatne bývať. V tejto súvislosti
žalobcovia poukázali na návrh na vydanie platobného rozkazu kde uviedli, že žalobca 2/ ako kupujúci
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.11.2013 uzatvorenej so žalovanými ako predávajúcimi, nadobudol

vlastnícke právo k predmetnému bytu č. X a spoluvlastnícke právo k spoločným častiam a zariadeniam
bytového domu. Uvedené žalovaní nepopreli. Žalovaným bola riadne uhradená kúpna cena v plnej
výške. Zároveň počas tohto súdneho konania žalovaní predali ďalšie 2 nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v k. ú. D., ide pravdepodobne o stavbu „J. E.“ s priľahlými pozemkami evidovanú na LV č. XXXX
a stavbu rodinného domu s pozemkami evidované na LV č. XXXXX. Keďže v oboch prípadoch mali

byť tieto prevedené na základe kúpnych zmlúv, tak je dôvodné predpokladať, že aj za tieto obdržali
dohodnutú kúpnu cenu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní obdržali v pomerne krátkej dobe kúpnu cenu
za 3 nehnuteľnosti v D., a teda disponovali dostatkom peňažných prostriedkov, aby si zabezpečili vlastné
bývanie. Zároveň žalobcovia disponujú informáciou, že žalovaní by sa mali už dlhšiu dobu zdržiavať v
Macedónsku, odkiaľ žalovaný 1/ pochádza a mali by tam vlastniť ďalšiu bytovú jednotku. Na základe

uvedeného mali žalobcovia za to, že žalovaní nie sú a ani v minulosti neboli v takej nepriaznivej situácii,
ako sa teraz (až v rámci odvolania) snažia vykresliť. V prípade, ak by mal súd za potrebné skúmať
finančnú situáciu žalovaných, žalobcovia navrhli, aby boli z katastra nehnuteľností vyžiadané cestou
súdu všetky zmluvy, ktoré za posledných 10 rokov uzatvorili buď žalovaní jednotlivo alebo spolu, a
ktorými došlo k prevodu nehnuteľností v k.ú. D. z ich vlastníctva na tretie osoby.

27. Žalovaní odvolaciu repliku nepodali.28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

29. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe
žalobcov domáhajúcich sa zaplatenia sumy 13.860 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia vyhovel, keď dospel k záveru, žalovaní užívali byt žalobcov bez právneho dôvodu, čoho

následkom bol vznik práva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných, pričom
rozsah bezdôvodného obohatenia predstavuje peňažnú náhradu za užívanie bytu a bol určený výškou
mesačného nájomného za byt s tým, že podľa znaleckého posudku bola hodnota mesačného nájmu
558 eur.

30. Žalovaní v podanom odvolaní namietali nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie,
nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým
porušil právo žalovaných na spravodlivý súdny proces. Je tiež potrebné uviesť, že žalovaní označili
vodvolanívšetkyodvolaciedôvodysvýnimkouodvolacíchdôvodovpodľa§365ods.1písm.a/ac/CSP,
avšak žiadnu odvolaciu argumentáciu, ktorú by odvolací súd mohol preskúmať, vo vzťahu k odvolacím

dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, g/ ani neuviedli.

31. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnostiprávnerozhodnépreposúdenieuplatnenéhonárokužalobcovnazaplateniežalovanejsumy,
pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej

inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.

32. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní a v novom rozhodnutí
nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu a nezaoberal sa otázkou, či výkon práva žalobcov na
vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných je v rozpore s dobrými mravmi, túto vyhodnotil

odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd totiž v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutím neuložil
súdu prvej inštancie, aby sa v ďalšom konaní zaoberal aplikáciou § 3 ods. 1 OZ na prejednávanú
vec. Práve naopak, dôvodom predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia bola prekvapivá a nedôvodná
aplikácia § 3 ods. 1 OZ na danú vec, keď odvolací súd jasne uviedol, že zásadám a slušnosti a poctivosti
konania subjektov práva neodporuje, ak žalobcovia žiadajú vydanie bezdôvodného obohatenia za

užívanie nehnuteľností bez právneho dôvodu i po uplynutí dlhšej doby užívania bytu bez náhrady a ak
ho žiadajú od príbuzných. Výkon vlastníckeho práva žalobcov požadovaním vydania nepremlčaného
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností sa nejaví byť z dôvodov konštatovaných súdom
prvej inštancie bez akejkoľvek námietky žalovanej strany v rozpore s dobrými mravmi. Navyše žalobca 2/
svoj nárok neuplatňuje ani po neprimerane dlhej dobe, keďže vlastníkom bytu užívaného žalovanými sa

stal až v máji 2018 a medzi ním a žalovanými ani nie je žiaden príbuzenský vzťah. V rozpore s dobrými
mravmimôžebyťlentakývýkonprávastranysporu,ktorýjevýrazomzneužitiatohtoprávanaúkordruhej
strany sporu a je neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať
z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a
dôvody. V prejednávanej veci je však potrebné konštatovať, že žalovaní neuviedli žiadne okolnosti,

ktoré by odôvodňovali charakterizovať konanie žalobcov ako rozporné s dobrými mravmi. Odvolací
súd tiež dodáva, že takéto okolnosti žalovaní neuviedli ani ďalšom priebehu konania nasledujúcom
po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, preto odvolacia argumentácia žalovaných týkajúca sa
neposudzovania otázky, či výkon práva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanýchje v rozpore s dobrými mravmi, bola zjavne nedôvodná, pretože zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie vyplýva, že v konaní nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, ktoré by aplikáciu § 3 ods.
1 OZ odôvodňovali.

33. Žalovaní tiež namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď mali za to, že
bezdôvodným obohatením nie je majetkový prospech z dôvodu užívania bytu bez uzavretej nájomnej
zmluvy. V tomto smere namietali aj nesprávne zistenie skutkového stavu. Mali za to, že v prípade, ak
uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo, vzťah medzi účastníkmi by bol založený zmluvou o výpožičke a

žalovaným tak nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Žalobca nájomné nepožadoval a o tom, že
žalobcovia súhlasili s užívaním bytu žalovanými svedčí aj skutočnosť, že vyúčtovanie nákladov zasielal
správca domu na adresu G. I.. Súd prvej inštancie tiež vôbec neskúmal, že všetky podmienky na vznik
zmluvy o výpožičke boli splnené a účastníci ich 5 rokov aj reálne plnili.

34. Pokiaľ ide o námietku nesprávne zisteného skutkového stavu, túto odvolací súd vyhodnotil ako

nedôvodnú. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP možno napadnúť
výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo
spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

35. Z tejto odvolacej námietky žalovaných možno vyvodiť, že nesúhlasia s hodnotením dôkazov súdom
prvej inštancie vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že by žalovaní so žalobcami uzatvorili nájomnú
zmluvu alebo akúkoľvek inú dohodu, ktorá by ich oprávňovala užívať sporný byt. Súd prvej inštancie
vykonané dokazovanie vyhodnotil tak, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno o tom, že predmetný
byt užívali na základe ústnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom 1/, pričom nájomné bolo dojednané

vo výške nákladov spojených s užívaním bytu, keďže nenavrhli žiadne dokazovanie a ich obrana
zostala len v rovine nepreukázaného a nepodloženého tvrdenia. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke
odvolací súd konštatuje, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ktorý si
sudca urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho
vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Súd hodnotí každý jednotlivý dôkaz z

hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu
jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti
s prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov
súd dospeje nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel

formálnej logiky. Voľnosť hodnotenia dôkazu taktiež neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými
princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo
vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou
súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať
zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Výsledky hodnotenia

dôkazov sú pritom imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto smere súd
prvej inštancie dôsledne postupoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a
výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje
zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu.

36. Vykonaným dokazovaním sa ani podľa odvolacieho súdu nezistili skutočnosti preukazujúce tvrdenia
žalovaných o existencii nájomnej, či akejkoľvek inej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a žalovanými
oprávňujúcej žalovaných na užívanie bytu, a to vrátane žalovanými až následne tvrdenej zmluvy
o výpožičke. V konaní totiž nebola preukázaná dohoda zmluvných strán o bezodplatnosti užívania

sporného bytu, keďže žalobcovia existenciu takejto dohody od začiatku popierali a žalovaní v tomto
smere žiadne dokazovanie nenavrhli. Skutočnosť, že žalobca 1/ nežiadal od žalovaných platenie
nájomného (zrejme v dôsledku blízkeho rodinného vzťahu - manželstva žalobcu 1/ s dcérou žalovaných)
sama o sebe nepostačuje na vyvodenie skutkového záveru o konsenze strán sporu v tom, že žalovaní
boli oprávnení po určenú dobu užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu 1/ a následne žalobcu 2/

bezodplatne. Uzavretie konkludentnej dohody o bezodplatnom užívaní bytu nemožno bez ďalšieho
vidieť len v jeho dlhodobom užívaní, pretože o konkludentnú dohodu ide iba vtedy, keď je bezodplatné
užívanie veci zreteľným výrazom uváženej zhodnej vôle zmluvných strán, čo sa však v prejednávanej
veci nepreukázalo.37. Vo vzťahu k žalovanými namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej
inštancie, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil
správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

38. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa odchýlil od právneho názoru súdu prvej

inštancie, že žalovaní užívali byt bez právneho dôvodu, a teda na úkor žalobcov sa obohacovali, čoho
následkom bol vznik práva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia (majetkového prospechu)
od žalovaných. Takýto záver je plne v súlade s ustálenou súdnou praxou. Argumentácia žalovaných, že
bezdôvodným obohatením nie je majetkový prospech z dôvodu užívania bytu bez uzavretej nájomnej
zmluvy, bola celkom zjavne nedôvodná. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania bytu

bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho tento byt užívať. V prípade takéhoto plnenia
získava majetkovú hodnotu (a teda je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie) ten, kto uvedené
plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady
za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky
vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať byt. Keďže príjemca takéhoto

plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné
obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ). Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je
potom peňažná suma, ktorá zodpovedá nájomnému realizovanému zvyčajne v danom mieste a čase
za porovnateľné nehnuteľnosti. Rovnako tak súd prvej inštancie správne v súvislosti s konkludentným
uzatvorením nájomnej zmluvy (ktorej existenciu žalovaní od začiatku konania tvrdili) poukázal na to,

že za konkludentný prejav vôle nemožno pokladať mlčanie potencionálnych účastníkov tohto vzťahu,
poprípade dlhodobé užívanie bytu, či platenie úhrad za plnenie spojené s užívaním bytu, pretože záver
o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný
konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy ako na strane prenajímateľa, tak aj na
strane nájomcu. V prejednávanom spore však nebolo preukázané konkludentné uzatvorenie nájomnej

zmluvy medzi sporovými stranami a ani inej zmluvy (vrátane zmluvy o výpožičke), ktorá by oprávňovala
žalovaných na bezodplatné užívanie sporného bytu. Preto bol záver súdu prvej inštancie o vzniku
majetkového prospechu na strane žalovaných spočívajúceho v užívaní bytu bez právneho dôvodu (keď
existencia žiadneho titulu na užívanie bytu v konaní preukázaná nebola) správny.

40. Pokiaľ ide o novoty uplatnené žalovanými v odvolacom konaní (§ 366 CSP), konkrétne žalovanými
namietanú výšku priznaného bezdôvodného obohatenia, k čomu ako dôkaz predložili nedatovaný
výtlačok z internetu týkajúci sa podnájmu 3-izbového bytu v D., je potrebné poukázať na neúplný
apelačný systém, ktorým je ovládané odvolacie konanie. Žalovaní v priebehu konania na pojednávaní
dňa 9.1.2020 uviedli len to, že znalecký posudok predložený žalobcami považujú za bezpredmetný,

keďže priemerné nájomné je v ňom určené na základe verejne dostupných informácií z internetu. Žiadne
dôkazy však žalovaní nepredložili, dokazovanie v tomto smere nenavrhli a v konaní nasledujúcom
po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenia, resp. výšku
obvyklého nájomného v danom mieste a čase (december 2016 – december 2018) žiadnym spôsobom
nenamietali. Nepochybne sa teda jedná o novotu v odvolacom konaní.

41. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa, ako aj protistrany (§ 373 ods. 4 CSP) použiť
v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila pred
súdom prvej inštancie je obmedzené. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna výnimka
z pravidla, že v konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo

obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia
v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia taxatívne stanovených zákonných
podmienok uvedených v § 366 CSP.42. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty), možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných
podmienok,b/satýkajúvylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu,c/mábyťnimipreukázané,

že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

43. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v § 366 CSP pre použitie novôt
zo strany žalovaných v odvolacom konaní (bez ohľadu, či skutkové tvrdenia o nižšej výške obvyklého

nájomného a dôkazy by boli spôsobilé privodiť žalovaným priaznivejšie rozhodnutie). Preto odvolací súd
na nové skutočnosti a dôkazy predložené žalovanými až v odvolaní prihliadnuť nemohol, keďže žalovaní
nepreukázali žiadnu z taxatívne stanovených podmienok v zmysle § 366 písm. a/ až d/ CSP. Žalovaní
v odvolaní nepreukázali, že neporušili procesnú diligenciu, t.j. nepreukázali, že skutočnosti a dôkazy
predložené až v odvolaní nemohli bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/).
Uviedli síce, že ich ťažká finančná situácia im nedovoľovala (a nedovoľuje) možnosť zadať vypracovanie

iného súkromného znaleckého posudku a tiež, že nemali ani možnosť predložiť dôkazy na obvyklú výšku
nájomnéhovdanejlokalitezverejnedostupnýchzdrojov,pretožetietochcelprávnyzástupcažalovaných
predložiť krátkou cestou na pojednávaní dňa 9.1.2020, súd však tieto listiny odmietol. Napokon žalovaní
uviedli aj to, že po zrušení rozsudku zo dňa 6.2.2020 pri opätovnom prejednaní veci súd žiadne ďalšie
dokazovanie nepripustil. Táto argumentácia žalovaných však neobstojí, pretože žalovaní v priebehu

celého konania vykonanie znaleckého dokazovania, resp. iné dokazovanie za účelom zistenia obvyklej
výšky nájomného v danom mieste a čase ani nenavrhli. Z obsahu zápisnice z pojednávania z 9.1.2020
(č.l. 171) tiež nevyplýva, že by súd prvej inštancie odmietol akékoľvek listiny predkladané žalovanými.
Ako už odvolací súd uviedol vyššie, na pojednávaní dňa 9.1.2020 uviedli žalovaní len to, že znalecký
posudok považujú za bezpredmetný, avšak žiadne dôkazy nepredložili a dokazovanie v tomto smere

nenavrhli.Pokiaľžalovaníuviedliajto,žepozrušenírozsudkuzodňa6.2.2020priopätovnomprejednaní
veci súd prvej inštancie žiadne ďalšie dokazovanie nepripustil, odvolací súd poukazuje na to, že
žalovaní na pojednávaní dňa 14.11.2023 uplatnenú výšku obvyklého nájomného žiadnym spôsobom
nenamietali. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaní porušili procesnú diligenciu vo
vzťahu spochybneniu výšky uplatneného obvyklého nájomného.

44. Pre úplnosť sa žiada sa dodať, že žalovanými v odvolacom konaní predložený dôkaz - nedatovaný
výtlačok z internetu týkajúci sa podnájmu 3-izbového bytu v D., i v prípade, ak by tento nebol novotou
v odvolacom konaní, by nebol spôsobilý spochybniť znaleckým posudkom určenú výšku obvyklého
nájomného, pretože z predloženého dôkazu nie je možné zistiť dátum jeho vyhotovenia, t.j. či sa jedná

o ponúkaný nájom (resp. podnájom ako vyplýva z textu listiny) za žalované obdobie. Tento žalovanými
predložený listinný dôkaz by teda ani nemal žiadnu relevanciu vo vzťahu k zisťovanej skutočnosti - výške
obvyklého nájomného za predmetný byt v období december 2016 – december 2018.

45. Zároveň pokiaľ žalovaní tiež namietali nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci

v tom, že po zrušení rozsudku zo dňa 6.2.2020 pri opätovnom prejednaní veci súd žiadne ďalšie
dokazovanie nepripustil, v prvom rade je potrebné zdôrazniť, že žalovaní žiadne dokazovanie
nenavrhovali. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je
naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne
určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne

pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Žalovaní mali v priebehu konania
nepochybne vytvorenú možnosť uplatňovať všetky svoje procesné práva, o.i. navrhovať dôkazy a
vyjadrovať sa vykonaným dôkazom, pričom skutočnosť, že svoje práva riadne nevyužili, netvorí vadu
procesného postupu súdu prvej inštancie. Neobstojí ani argumentácia žalovaných ich nepriaznivou
finančnou situáciu (ktorá navyše bola zo strany žalobcov vo vyjadrení k odvolaniu spochybnená),

ktorá im bránila predložiť súkromný znalecký posudok, pretože žalovaní mohli požiadať o priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov a následne navrhnúť znalecké dokazovanie. Žalovaní boli pritom
v konaní zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, teda u žalovaných bol splnený kvalifikačný
predpoklad znalosti procesných práv a povinností. V súdenej veci tak nemožno konštatovať nesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý by znemožnil žalovaným realizáciu ich práv, a teda ani

odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP nebol naplnený.

46. Odvolací súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaných neboli spôsobilé
spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku,pretoodvolaniezhľadiskauplatnenýchodvolacíchdôvodovnemožno
považovať za opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľne odôvodnené
a logicky konzistentné.

47. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka
konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalovaných, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane vecne
správneho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán
osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,

rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným
žalobcom priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným. O výške náhrady
trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).