Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202407
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8413202407.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov

JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore žalobcu: Slovenský mliekarenský
zväz, Záhradnícka 21, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 314 402, právne
zastúpený: JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, Klincová 35, 810 05 Bratislava, IČO: 31 763 898,
proti žalovanému: Tatranská mliekareň a.s., Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363,
právne zastúpený: JUDr. Oldrichom Lejnarom, LL.M., usadeným euroadvokátom, Pri zastávke 1, 060
01 Kežmarok, IČO: 37 113 801, o zaplatenie 53.503,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok z 29.6.2018, č. k. 8Cb/26/2013 – 492, v znení opravného

uznesenia Okresného súdu Poprad z 1.8.2023, č. k. KK-8Cb/26/2013 – 913, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania zamieta.

II. Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 29.6.2018, č. k. 8Cb/26/2013 – 492, v znení opravného
uznesenia Okresného súdu Poprad z 1.8.2023, č. k. KK-8Cb/26/2013 – 913 v časti výroku I. o uložení
povinnosti žalovanému zaplatiť príslušenstvo pohľadávky na úrokoch z omeškania tak, že žalobu v tejto
časti zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi 53.503,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.228,56 eur od
20.09.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 4.140,29 eur od 15.10.2008 do zaplatenia, 7,5 % ročne
zo sumy 3.852,64 eur od 04.11.2008 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 3.711,78 eur od 10.12.2008 do
zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 3.598,33 eur od 10.01.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 3.783,99
eur od 10.02.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.969,39 eur od 17.03.2009 do zaplatenia, 9 %

ročnezosumy2.729,66eurod07.04.2009dozaplatenia,9%ročnezosumy3.058,54eurod09.05.2009
dozaplatenia,9%ročnezosumy3.136,71eurod10.06.2009dozaplatenia,9%ročnezosumy3.415,71
eur od 11.07.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 3.407,42 eur od 05.08.2009 do zaplatenia, 9 %
ročnezosumy3.294,07eurod09.09.2009dozaplatenia,9%ročnezosumy3.303,77eurod09.10.2009
dozaplatenia,9%ročnezosumy3.075,81eurod05.11.2009dozaplatenia,9%ročnezosumy3.058,24
eur od 08.12.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.922,51 eur od 12.01.2010 do zaplatenia (výrok
I.), návrh žalovaného na prerušenie konania bol zamietnutý (výrok II.) a žalobcovi bol voči žalovanému

priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 11.12.2018, č. k. 1Cob/72/2018-620, v znení opravného
uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.08.2019, č. k. 1Cob/72/2018-696, bol potvrdenýrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchvýrokochI.aIII.(výrokI.odvolaciehorozsudku)ažalobcovi
bol proti žalovanému priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.
odvolacieho rozsudku).

3. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2023, č. k. 2Obdo/28/2022 – 868, bol čiastočne
zrušený odvolací rozsudok v znení opravného uznesenia, a to v I. výroku odvolacieho rozsudku v časti
potvrdzujúcej rozsudok súdu prvej inštancie týkajúcej sa príslušenstva - úroku z omeškania a v II.
výroku odvolacieho rozsudku v časti, ktorou bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov odvolacieho

konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (výrok I. dovolacieho rozsudku), v zrušenom rozsahu bola
vec vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (výrok II. dovolacieho rozsudku), vo zvyšnej časti bolo
dovolanie žalovaného zamietnuté (výrok III. dovolacieho rozsudku) a žalobcovi nebol priznaný nárok
voči žalovanému na náhradu trov dovolacieho konania (výrok IV. dovolacieho rozsudku).

4. V zmysle vyššie uvedeného stavu konania tak predmetom odvolacieho konania je odvolaním

napadnutáčasťrozsudkusúduprvejinštancietýkajúcasapriznaniapríslušenstvanaúrokuzomeškania,
pričom odvolací súd musí opätovne rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

5. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v celom uplatnenom rozsahu žalobcovi priznal
príslušenstvo pohľadávky na úrokoch z omeškania a uložil žalovanému povinnosť toto zaplatiť.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený žalobcovi dňa 3.8.2018 a žalovanému dňa 16.8.2018.

7. Žalovaný podal dňa 17.8.2018 odvolanie, ktorým žiadal zmenu rozsudku prvej inštancie tak, že žalobu
zamietne. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanému zaplatiť úroky z omeškania uviedol, že zastáva

názor, že uplatňovaná pohľadávka predstavuje (pokiaľ by bola dôvodná) nárok žalobcu na zaplatenie
verejnoprávneho poplatku. Pohľadávka nevznikla zo súkromnoprávneho záväzkového vzťahu, nie je
preto možné aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. S týmto tvrdením žalovaného, ktoré bolo
riadne učinené už v konaní pred súdom prvej inštancie, sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tomto smere

arbitrárny a trpí vadou podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

10. Podaním zo dňa 5.5.2023 žalovaný o. i. oznámil, že žalobcovi plnil, a to 53.503,01 eur na istinu a
48.344,12 eur na úroky z omeškania.

11. Žalobca podaním zo dňa 7.2.2024 uviedol, že žalovaný plnil len čiastočne, pričom žalobca už na toto

reagoval dispozičnými úkonmi počas konania (uplatňovaný nárok znižoval). Dlh žalovaného predstavuje
aktuálne uplatňovanú čiastku. Ak žalovaný tvrdí, že svoj dlh uhradil, ktorú skutočnosť žalobca popiera,
je jeho povinnosťou danú skutočnosť preukázať.

12. Podaním zo dňa 13.2.2024 žalovaný uviedol, že istinu pohľadávky vo výške 53.503,01 eur zaplatil

dňa 17.1.2019, úroky z omeškania (ktoré sa rátali do 17.1.2019 – dňa úhrady istiny) zaplatil dňa 4.2.2019
vo výške 48.344,12 eur a dňa 6.9.2021 uhradil aj náhradu trov konania vo výške 23.841,62 eur (na
základe uznesenia Okresného súdu Kežmarok zo dňa 25.3.2020, č. k. 8Cb/26/2013 - 732, v spojení
s uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 24.8.2021, č. k. 8Cb/26/2013 - 787, o výške náhrady
trov konania).

13. Predmetným podaním žalovaný ďalej navrhol, aby bolo odvolacie konanie prerušené do doby, než
Ústavný súd SR rozhodne o ústavnej sťažnosti žalovaného, ktorú podal dňa 5.5.2023 voči dovolaciemu
rozsudku a ktorá bola zaevidovaná pod č. Rvp 1153/2023. Žalovaný uviedol, že je predčasné rozhodovaťv odvolacom konaní o príslušenstve pohľadávky, keď právny základ samotnej pohľadávky bude
predmetom posúdenia zo strany Ústavného súdu SR.

14. Napokon predmetným podaním žalovaný poukázal na absenciu procesných podmienok. Uviedol,
že konanie bolo uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 21.6.2012, sp. zn. 2Cb/80/2010,
vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvPrešovezodňa30.8.2012,č.k.4Cob/59/2012-171,právoplatne
zastavené. Napriek právoplatnému zastaveniu konania začal Okresný súd Kežmarok, na základe
uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.2.2013, ktorý rozhodol, že vec patrí do právomoci Okresného

súdu Kežmarok, vo veci znova konať. Ďalej žalovaný uviedol, že v predmetnej veci ide o verejnoprávny
poplatok, medzi stranami neexistuje súkromnoprávny vzťah a žalobca nie je podnikateľom. Teda nejde
o obchodnoprávnu vec. Keďže predmetný spor nie je obchodnoprávnym sporom, nebol žiaden zákonný
dôvod na postúpenie veci z Krajského súdu v Prešove na Krajský súd v Košiciach a tento nemá
právomoc o predmetnom odvolaní rozhodnúť. Napokon uviedol, že Krajský súd v Košiciach je súdom
odvolacím len v prípade obchodnoprávnych sporov, ak súdne rozhodnutie vydal ako súd prvej inštancie

Okresný súd Prešov. Ak teda rozhodnutie vydal Okresný súd Kežmarok (prípadne Okresný súd Poprad)
je odvolacím súdom vždy Krajský súd v Prešove.

15. Žalovaný k podaniu priložil aj výpis z účtu, výzvu na vrátenie plnenia adresovanú žalobcovi a list
právneho zástupcu žalobcu.

16. Žalobca sa k podaniu žalovaného zo dňa 13.2.2024 nevyjadril.

17. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.
Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany) použiť v odvolacom konaní

prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred
súdom prvej inštancie, je obmedzené. Zákon uvádza, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu, nesprávneho obsadenia súdu, má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
C.s.p.).

18. V danom prípade žalovaný počas odvolacieho konania tvrdil absenciu procesných podmienok, čo je
prípustná novota v odvolacom konaní, ktorú zakladal na tom, že konanie už bolo právoplatne skončené,

teda nemalo sa ďalej konať.

19. Konanie vo veci bolo skutočne zastavené uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 21.6.2012,
č. k. 2Cb/80/2010 – 147, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.8.2012, č. k.
4Cob/59/2012 – 171. Následne však Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 21.2.2013, č. k. 8Rks/2/2012

– 177, rozhodol, že prejednanie a rozhodnutie tejto právnej veci patrí do právomoci súdu.

20. Okresný súd Kežmarok po tomto rozhodnutí Najvyššieho súdu o kompetenčnom konflikte musel vec
prejednať a spor rozhodnúť. V prípade nekonania súdu by totiž došlo k porušeniu zákazu denegatio
iustitiae (odmietnutiu spravodlivosti). Súdy preto správne vo veci konali a rozhodovali. V časti, o ktorej

ešte doposiaľ rozhodnuté nebolo – o uplatnenom príslušenstve pohľadávky na úrokoch z omeškania, je
tak daná právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť.

21. Žalovaný ďalej namietal funkčnú príslušnosť Krajského súdu v Košiciach.

22. Pokiaľ ide o otázku, či daná vec predstavuje obchodnoprávny spor, na túto už bolo v priebehu
tohto konania zodpovedané. Najvyšší súd SR v dovolacom rozsudku uviedol, že bol daný zmluvný
základ sporu, keď žalovaný bol účastný odvetvových dohôd, ktorými mu bola stanovená povinnosť
platiť poplatok na podporu spotreby odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Účastníkmi
týchtoodvetvovýchdohôdboli,prostredníctvomSlovenskéhozväzuprvovýrobcovmliekaaSlovenského

mliekarenského zväzu, ktorí odvetvové dohody uzatvárali, podnikateľské subjekty prvovýrobcov mlieka
a podnikateľské subjekty nákupcov mlieka (medzi nimi aj žalovaný). Vec teda je obchodnoprávnym
sporom, keď sa jedná o práva a povinnosti podnikateľa z obchodnoprávnej zmluvy uzatvorenej medzi
podnikateľskými subjektami.23. Je faktom, že vec bola súdom prvej inštancie predložená na Krajský súd v Prešove. Ten však
postúpením zo dňa 14.9.2023 postúpil vec Krajskému súdu v Košiciach s ohľadom na okamžitú

aplikabilitu procesných noriem, podľa ktorých už Krajský súd v Prešove nie je funkčne príslušný na
opätovné konanie o odvolaní proti rozhodnutiu v obchodnoprávnom spore.

24. Najvyšší súd SR v obdobnej veci už uviedol, že pokiaľ na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu
vydanému súdom prvej inštancie v konaní o obchodnoprávnom spore podľa predpisov účinných do 31.

mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd v Prešove, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na
konanie o odvolaní v zmysle § 34 ods. 2 písm. c) C.s.p. funkčne príslušný Krajský súd v Košiciach a
súčasne § 471c C.s.p. ako intertemporálne ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní
začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa
predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej
procesnej právnej úpravy, je od 1. júna 2023 na odvolacie konanie začaté a právoplatne neskončené

do 31. mája 2023 funkčne príslušný krajský súd určený podľa úpravy C.s.p. účinnej od 1. júna 2023, v
danom prípade Krajský súd v Košiciach (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.08.2023, sp. zn.
5Ndob/10/2023).

25. Vo vzťahu k tomu, že Krajský súd v Košiciach je podľa aktuálnej právnej úpravy odvolacím

v obchodnoprávnych sporoch len pri rozhodnutiach Okresného súdu Prešov (viď. § 34 ods. 2 písm.
c/ C.s.p.; teda nie voči rozhodnutiam Okresného súdu Kežmarok či Okresného súdu Poprad) aj touto
otázkou sa už Najvyšší súd SR v tejto obdobnej veci zaoberal a uviedol, že § 34 ods. 2 C.s.p. je pri jeho
interpretácii potrebné vnímať ako normu, ktorá síce nejednoznačne a vnútorne rozporne odkazuje na §
22 C.s.p., čo do identifikácie súdov prvej inštancie podriadených týmto odvolacím súdom, avšak zároveň

ako ustanovenie, ktoré vymedzuje výlučný okruh odvolacích súdov pre oblasť obchodnoprávnych
sporov. Teda nielen pre rozhodnutia vydané uvedenými súdmi, ale pre všetky rozhodnutia, kde konanie
má charakter obchodnoprávnej sporovej agendy (rovnako viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
22.08.2023, sp. zn. 5Ndob/10/2023).

26. Krajský súd v Košiciach je tak kauzálne príslušným a vo veci sú splnené procesné podmienky
pre konanie a rozhodnutie o podanom odvolaní žalovaného v časti, v ktorej bolo pôvodné rozhodnutie
o odvolaní zrušené dovolacím rozsudkom a vrátené odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

27. Žalovaný počas odvolacieho konania uplatnil aj ďalšiu novotu, a to tvrdenie o zániku pohľadávky
(aj v časti žalobcom uplatňovaného príslušenstva) splnením dlhu, keď uviedol, že istinu pohľadávky vo
výške 53.503,01 eur zaplatil dňa 17.1.2019 a úroky z omeškania (ktoré sa rátali do 17.1.2019 – dňa
úhrady istiny) zaplatil dňa 4.2.2019 vo výške 48.344,12 eur. Toto tvrdenie žalovaný podložil aj listinou –
výpisom z účtu. Z tejto listiny vyplýva, že z účtu žalovaného bola 17.1.2019 odoslaná platba 53.503,01

eur na účet, ktorý bol označený názvom žalobcu, s poznámkou „úhrada istiny na základe rozsudku
OS KK č. k. 8Cb/26/2013 – 492.“ Ďalej z tejto listiny vyplýva, že dňa 4.2.2019 bola z účtu žalovaného
odoslaná platba 48.344,12 eur na účet, ktorý bol označený názvom žalobcu, s poznámkou „8Cb/26/2013
– 492 - úroky z omeškania.“

28. Strana sporu zásadne nemôže v odvolacom konaní uplatniť skutočnosti a dôkazy, ktoré mohla
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, ale neurobila tak. V danom prípade však ohľadne tvrdenia
o úhrade dlhu ide o novú skutočnosť, ktorú žalovaný nemohol predložiť v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie. Žalovaný plnil až po vyhlásení odvolacieho rozsudku, čo nastalo 11.12.2018. Vzhľadom
na skutočnosť, že voči rozsudku odvolacieho súdu neexistuje riadny opravný prostriedok, žalovaný

uskutočnil plnenie, aj keď sa naďalej snažil zvrátiť judikovanú povinnosť prostredníctvom mimoriadneho
opravného prostriedku – dovolania. K splneniu dlhu teda došlo až po odvolacom konaní, preto je
odôvodnené, keď žalovaný túto novotu uplatnil až v odvolacom konaní, ktoré nasleduje po čiastočnom
zrušení pôvodného odvolacieho rozsudku. Novota žalovaného, spočívajúca v jeho tvrdení o zániku dlhu
splnením, je teda včasná a odvolací súd na ňu musí prihliadnuť.

29.Žalovanývpriebehuodvolaciehokonaniatvrdilzánikdlhusplnením.Žalobcatototvrdeniespochybnil
(viď. podanie žalobcu zo dňa 7.2.2024). Žalovaný však následne svoje tvrdenie o zániku dlhu splnením
preukázal, čo už žalobcom nebolo spochybnené. Žalovaný teda uniesol dôkazné bremeno, teda žeistinu pohľadávky vo výške 53.503,01 eur zaplatil dňa 17.1.2019 a úroky z omeškania zaplatil dňa
4.2.2019 vo výške 48.344,12 eur. Odvolací súd sa tak zameral v tomto odvolacom konaní prioritne na
posúdenie otázky, či týmito úhradami došlo k splneniu žalovaného dlhu v časti, ktorá je predmetom tohto

odvolacieho konania – teda ohľadne žalobcom uplatňovaného príslušenstva pohľadávky na úrokoch z
omeškania.

30. Žalobca si v konaní voči žalovanému uplatnil, okrem istiny 53.503,01 eur, úroky z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 4.228,56 eur od 20.09.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 4.140,29 eur

od 15.10.2008 do zaplatenia, 7,5 % ročne zo sumy 3.852,64 eur od 04.11.2008 do zaplatenia, 5 % ročne
zo sumy 3.711,78 eur od 10.12.2008 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 3.598,33 eur od 10.01.2009 do
zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 3.783,99 eur od 10.02.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.969,39
eur od 17.03.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.729,66 eur od 07.04.2009 do zaplatenia, 9 %
ročnezosumy3.058,54eurod09.05.2009dozaplatenia,9%ročnezosumy3.136,71eurod10.06.2009
dozaplatenia,9%ročnezosumy3.415,71eurod11.07.2009dozaplatenia,9%ročnezosumy3.407,42

eur od 05.08.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 3.294,07 eur od 09.09.2009 do zaplatenia, 9 %
ročnezosumy3.303,77eurod09.10.2009dozaplatenia,9%ročnezosumy3.075,81eurod05.11.2009
do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 3.058,24 eur od 08.12.2009 do zaplatenia a 9 % ročne zo sumy
2.922,51 eur od 12.01.2010 do zaplatenia.

31. Keďže k úhrade istiny došlo dňa 17.1.2019, ktorú skutočnosť žalovaný preukázal, bolo potrebným
zistiť, či zaplatením sumy 48.344,12 eur došlo k zaplateniu vyššie uvedených úrokov z omeškania
rátaných do dátumu zaplatenia istiny, t. j. do dňa 17.1.2019. Odvolací súd výpočtom zistil, že úrok
z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 4.228,56 eur od 20.9.2008 do 17.1.2019 predstavuje 3.714,41 eur,
úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 4.140,29 eur od 15.10.2008 do 17.1.2019 predstavuje 3.612,77

eur, úrok z omeškania 7,5 % ročne zo sumy 3.852,64 eur od 4.11.2008 do 17.1.2019 predstavuje
2.950,43eur,úrokzomeškania5%ročnezosumy3.711,78eurod10.12.2008do17.1.2019predstavuje
1.876,73 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.598,33 eur od 10.1.2009 do 17.1.2019 predstavuje
3.247,36 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.783,99 eur od 10.2.2009 do 17.1.2019 predstavuje
3.385,99 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.969,39 eur od 17.3.2009 do 17.1.2019 predstavuje

2.631,44 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.729,66 eur od 7.4.2009 do 17.1.2019 predstavuje
2.404,86 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.058,54 eur od 9.5.2009 do 17.1.2019 predstavuje
2.670,48 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.136,71 eur od 10.6.2009 do 17.1.2019 predstavuje
2.713,98 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.415,71 eur od 11.7.2009 do 17.1.2019 predstavuje
2.929,27 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.407,42 eur od 5.8.2009 do 17.1.2019 predstavuje

2.901,16 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.294,07 eur od 9.9.2009 do 17.1.2019 predstavuje
2.776,22 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.303,77 eur od 9.10.2009 do 17.1.2019 predstavuje
2.759,96 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.075,81 eur od 5.11.2009 do 17.1.2019 predstavuje
2.549,04 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.058,24 eur od 8.12.2009 do 17.1.2019 predstavuje
2.509,60 eur a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.922,51 eur od 12.1.2010 do 17.1.2019

predstavuje 2.372,99 eur. Spolu tak žalobcom uplatnené úroky z omeškania pri ich vyčíslení do dňa
17.1.2019predstavujúpodľavýpočtuodvolaciehosúdu48.006,69eur.Aktedažalovanýuhradilnaúroky
z omeškania 48.344,12 eur, dlh žalovaného na príslušenstve pohľadávky zanikol splnením.

32. Z uvedeného teda vyplýva nedôvodnosť podanej žaloby v časti uplatnených úrokov z omeškania,

ktorá skutočnosť musí viesť k zamietnutiu žaloby v tejto časti. Odvolací súd tak na základe tejto
uplatnenej novoty musel pristúpiť k zmene rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku I. o priznaní
príslušenstva pohľadávky na úroku z omeškania tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

33. Dovolacím rozsudkom bol ďalej zrušený aj výrok II. odvolacieho rozsudku o nároku žalobcu na

náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Odvolací súd preto o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania musí rozhodnúť opätovne.

34. V odvolacom konaní boli čiastočne úspešné obe sporové strany. Čo sa týka istiny 53.503,01 eur bol
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove (č. k. 1Cob/72/2018 –

620), teda odvolanie žalovaného bolo nedôvodné. V tejto časti odvolacieho konania o istine 53.503,01
eur tak bol úspešný žalobca. Čo sa týka príslušenstva pohľadávky na úrokoch z omeškania, ktoré po
ich vyčíslení predstavujú 48.006,69 eur, bol rozsudok súdu prvej inštancie týmto odvolacím rozsudkom
zmenený tak, že v tejto časti bola žaloba zamietnutá, teda odvolanie žalovaného bolo dôvodné. V tejtočasti odvolacieho konania o príslušenstve pohľadávky na úrokoch z omeškania, ktoré po ich vyčíslení
predstavujú 48.006,69 eur, tak bol úspešný žalovaný. S ohľadom na § 396 C.s.p. a 255 ods. 2 C.s.p.
odvolací súd teda rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu

trov odvolacieho konania právo, keďže úspech sporových strán v odvolacom konaní je v zásade
porovnateľný (približne totožný).

35. Žiada sa dodať, že odvolací súd nerozhodoval o trovách konania na súde prvej inštancie,
nakoľko o týchto bolo právoplatne rozhodnuté výrokom III. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení

s potvrdzujúcim I. výrokom odvolacieho rozsudku. V tejto časti odvolací rozsudok nebol Najvyšším
súdom SR zrušený.

36. Odvolací súd napokon rozhodol o návrhu žalovaného na prerušenie odvolacieho konania do
rozhodnutia o ústavnej sťažnosti žalovaného. Pri tomto rozhodnutí odvolací súd prihliadol na nález
Ústavného súdu SR zo dňa 12.04.2022, č. k III. ÚS 706/2021 – 39, ktorým ústavný súd rozhodol,

že uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2020, sp. zn. 3Obdo/33/2019 síce bolo porušené
právo žalovaného na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, avšak nebolo porušené právo
žalovaného vlastniť majetok a pokojne ho užívať. Ústavný súd v odôvodnení (ods. 47) to zhodnotil tak,
že vyhovenie časti ústavnej sťažnosti bolo založené výlučne na vade rýdzo procesnej povahy (kritike
posúdenia prípustnosti dovolania). Ústavný súd však nezistil existenciu ústavne relevantnej súvislosti

medzi označenými ústavnými právami žalovaného (právo žalovaného vlastniť majetok a pokojne ho
užívať) a napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Z uvedeného teda odvolací súd dospel k záveru,
že dovolací rozsudok, vynesený po tomto náleze, bol vynesený s ohľadom na všetky právne relevantné
zistenia ústavného súdu, pričom totožne ako prvé, z procesných dôvodov ústavným súdom zrušené
rozhodnutienajvyššiehosúdu,budesúladnýsústavnýminormami.Odvolacísúdtedanevzhliadoldôvod

na prerušenie odvolacieho konania z dôvodu vedenia konania o ústavnej sťažnosti.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1

C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).