Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. máj 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200614
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200614.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v sociálnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom E., Ul.
29. augusta 8 a 10, 813 63, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-
X/XXXX-XX zo dňa 05.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Z administratívneho konania vyplýva, že Sociálna poisťovňa, rozhodnutím Číslo: XXX-XXXXXX-
XXXX/XXXX zo dňa 17.12.2018 rozhodla, že žalobca má nárok na materské za obdobie od 19.

septembra 2018 do 30. septembra 2018, počas ktorého je splnená podmienka prevzatia dieťaťa do
starostlivosti najdlhšie do uplynutia 28 týždňov od vzniku nároku na materské a ak sú splnené aj ostatné
podmienky nároku na materské, vo výške 44,97540000 EUR za deň a zároveň podľa § 112 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z. z. materské od 1. októbra odníma. Rozhodnutie odôvodnila tým, že menovaný,
je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti podľa § 49 ods. 2 písm. d)
zákona v znení neskorších predpisov. Dňa 19. septembra 2018 prevzal do svojej starostlivosti dieťa.
Nárok na materské a jeho výplatu si uplatnil od 19. septembra 2018 predložením Žiadosti o materské

č. B1069361, z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa B. E. SERVICE s. r. o. Žikava. Tento
mu poskytol rodičovskú dovolenku, čo potvrdil i zaslaním registračného listu fyzických osôb do Sociálnej
poisťovni. Dňa 1. októbra 2018 sa zamestnal na plný pracovný úväzok u zamestnávateľa HB REAV1S
MANAGEMENT spol. s r. o. na pozíciu stavbyvedúci. Podľa zistení Sociálnej poisťovne nový pracovný
pomer je na rovnaký čas, s porovnateľným vymeriavacím základom za vykonanú prácu ako v pracovnom
pomere, z ktorého si uplatnil materské. Na základe údajov evidovaných v informačnom systéme
Sociálnej poisťovne a vyššie citovaných ustanovení zistený denný vymeriavací základ menovaného na

určenie výšky nemocenskej dávky po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je 59,9672 EUR. 75
% tejto sumy je 44,97540000 EUR.

2. Z napadnutého rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.03.2019 vyplýva, že žalovaná
rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.03.2019 zmenila napadnuté rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Nitra tak, že výrok rozhodnutia nahradil tak, že žalobca podľa § 49, § 53 a § 55
zákona v znení neskorších predpisov má nárok na materské za obdobie od 19. septembra 2018 do

30. septembra 2018 vo výške 44,97540000 EUR za deň, ktorý mu podľa § 51 ods. 2 zákona zanikol
1. októbra 2018, t. j. odo dňa, od ktorého neposkytuje dieťaťu starostlivosť. Nárok na materské sa
obnoví odo dňa, kedy opätovne začne spĺňať podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Rozhodnutie
odôvodnila tým, že všeobecnými podmienkami nároku na nemocenské dávky zamestnanca upravenýmiv § 30 zákona v znení neskorších predpisov sú podmienka existencie nemocenského poistenia,
resp. plynutia ochrannej lehoty, v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky (v prípade materského
inému poistencovi v deň prevzatia dieťaťa do starostlivostí) a podmienka absencie príjmu v období

starostlivosti o dieťa. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca upravuje § 49 zákona
v znení neskorších predpisov. V prípade navrhovateľa - otca dieťaťa pobočka skúmala splnenie týchto
osobitných podmienok nároku na materské: prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto
dieťa otcom dieťaťa, k čomu sa vyžaduje dohoda s matkou dieťaťa, vek dieťaťa (materské sa vypláca
najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa) najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred

prevzatím dieťaťa do starostlivosti uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu, nepoberanie materského alebo
rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného
poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti
tomuto dieťaťu. Ustanovenia zákona týkajúce sa podmienok nároku na materské používajú pojem
„starostlivosť“ a nie pojem „riadna starostlivosť“, ktorý je použitý v zákone č. 571/2009 Z. z. o
rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rodičovský príspevok je štátnou

sociálnou dávkou, pričom na účely zákona č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov sa riadnou
starostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, tak ako uvádza navrhovateľ v
odvolaní. Rodičovský príspevok nie je nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou. Jeho účel
je vyjadrený v § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov - štát ním prispieva
oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Poskytuje sa všetkým rodičom v

rovnakej sume na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa (spravidla do troch rokov veku dieťaťa)
a rodičom sa pritom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatňovaní nároku na túto dávku; rodič môže
vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na
nárok na rodičovský príspevok ani na jeho výšku. Vyplýva to aj z dôvodovej správy k novele zákona
č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnej od 1. januára 2011, na ktorú navrhovateľ

poukazuje. Zákon v znení neskorších predpisov má rovnakú právnu silu ako zákon č. 571/2009 Z.
z. v znení neskorších predpisov. Preto nie je dôvod uplatňovať analógiu pri pojmoch ..starostlivosť“
a ..riadna starostlivosť“. To platí aj v prípade zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o
dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sú použité
pojmy „starostlivosť o dieťa“ a „poskytovateľ starostlivosti o dieťa“. Je potrebné uviesť, že ak by bol

chcel zákonodarca, aby sa uplatnila aj na účely nároku na materské definícia riadnej starostlivosti alebo
starostlivosti, ktorá je použitá v inom osobitnom predpise, bol by to do zákona v znení neskorších
predpisov uviedol tak, ako je to uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia [§ 15 ods. 1
písm. c) ad) zákona], nakoľko iba v tomto ustanovení sa vyžaduje riadna starostlivosť o dieťa, pričom v
§ 15 ods. 4 zákona je definovaná riadna starostlivosť len na účely § 15 ods. 1 zákona, a to ako riadna

starostlivosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa je rodičovskou povinnosťou, ktorú majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa.
Túto rodičovskú povinnosť rodičom ukladá § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ si plní vo vzťahu k svojmu

dieťaťu rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok navrhovateľa na materské. Podmienka
prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovená
v § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen
formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje
svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného

procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia
poskytovala dieťaťu matka. V uvedených prípadoch je zároveň naplnený účel nemocenského poistenia
vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona, spočívajúci v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty
alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a materstva, resp. poskytovania
starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca. Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o

fakticképrevzatiedieťaťadostarostlivosti,čodokazujeajustanovenie§51zákona,ktorériešiprerušenie
starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa
starať. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp.
starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, takéto ustanovenie § 51 zákona by nemalo logiku a bolo by
nadbytočné. Pokiaľ sa o dieťa stará matka dieťaťa, resp. iná fyzická osoba a otec naďalej vykonáva

zárobkovú činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca.
Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna (formálna).
Z uvedeného dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť (bez ohľadu na
skutočnosť, že ide o iného zamestnávateľa) s rovnakým plným pracovným úväzkom, ak matka dieťaťa,resp. iná fyzická osoba naďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa, považovaný za iného poistenca,
ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. Zákon v znení neskorších predpisov nevylučuje vykonávanie práce
z iného pracovnoprávneho vzťahu, ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak

podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu
musíbyťzachovanáajpoprivýkoneprácezinejčinnosti.ZuvedenéhodôvoduzamestnankyňaSociálnej
poisťovne neinformovala navrhovateľa v júli 2018 nesprávne. Z príloh mesačných výkazov poistného
na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zaslaných zamestnávateľom
HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r. o. za mesiace október 2018 až január 2019 (t. j. za obdobie,

v ktorom navrhovateľ súčasne čerpá rodičovskú dovolenku u zamestnávateľa B.E. Service, spol. s
r. o.) vyplýva, že vymeriavací základ, z ktorého platil navrhovateľ poistné bol 2 300 EUR/október
2018, 3 517,65 EUR/november 2018, 2 297.06 EUR/december 2018 a 2 331.17 EUR/január 2019. Z
prehľadu predpisov a platieb navrhovateľa za obdobie pred čerpaním rodičovskej dovolenky vyplýva, že
u zamestnávateľa B.E. Service, spol. s r. o. dosahoval navrhovateľ v období od januára do septembra
2018 porovnateľnú, príp. nižšiu výšku vymeriavacích základov v rozmedzí od 1 650,85 EUR/mesačne

do 2 592,62 EUR/mesačne. Z predložených dokladov (pracovné zmluvy, Registračný list FO - prihláška,
zmena) vyplýva, že navrhovateľ od 1. októbra 2018 na základe novej pracovnej zmluvy vykonáva
prácu v rovnakom časovom rozsahu - 40 hodín týždenne za porovnateľnú, resp. vyššiu mzdu ako pred
čerpaním rodičovskej dovolenky. Zákon v ustanovení § 49 ods. 2 písm. d) zákona v znení účinnom do
31. decembra 2018 vyžaduje dohodu s matkou dieťaťa, je však potrebné uviesť, že samotné uzatvorenie

dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom dieťaťa nie je hlavný úkon vo vzťahu k posudzovaniu
nároku na materské. Je to len predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o
dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského, a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané
na určenie nároku na dávku. Z okolností prípadu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ prevzal dieťa
do starostlivosti len v období od 19. do 30. septembra 2018, za ktoré mu napadnutým rozhodnutím

bolo priznané materské. Od 1. októbra 2018 prestal navrhovateľ spĺňať podmienku starostlivosti o
dieťa, o čom svedčia tieto skutočnosti: navrhovateľ u zamestnávateľa B.E. Service, spol. s r. o. od 19.
septembra2018čerpárodičovskúdovolenku(zpracovnéhopomeru,ktorýtrváod1.marca2017),siným
zamestnávateľom HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r. o. sa dohodol na vzniku nového pracovného
pomeru od 1. októbra 2018 (pracovná zmluva zo dňa 21. septembra 2018); oba pracovnoprávne

vzťahy so zamestnávateľmi sú s týždenným úväzkom 40 h a reálne navrhovateľ dosahuje mzdu v
porovnateľnej, resp. vyššej výške pri obidvoch pracovných pomeroch. Navrhovateľ reálne od 1. októbra
2018 nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti
tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona v znení neskorších predpisov účinnom do
31.decembra2018,apretosanepovažujezainéhopoistenca,keďženapriekformálneuzavretejdohode

s matkou dieťaťa už od 1. októbra 2018 nespĺňal podmienku následného poskytovania starostlivosti
o dieťa. Od 1. októbra 2018 navrhovateľ vykonával pracovnú činnosť s rovnakým plným pracovným
úväzkom u nového zamestnávateľa, pričom u zamestnávateľa B.E. Service, spol. s r. o. čerpal súbežne
rodičovskú dovolenku. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa sleduje s
prihliadnutím na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočnosti ako je

využívanie systému sociálneho poistenia. Pri výklade zákona v znení neskorších predpisov Sociálna
poisťovňa plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013, IV. ÚS
92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a
ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď
sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Účelom

materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej
činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku
prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa.
Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej
vykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem

ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Naproti tomu, ako je aj vyššie uvedené, materské je
nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účel je vyjadrený v § 2 písm. a)
zákona - zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej
pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Zákon teda už vo svojich základných ustanoveniach
predpokladá, že u poistenca v dôsledku vzniku sociálnej udalosti dôjde k strate, resp., zníženiu príjmu;

táto skutočnosť je rozhodujúca a ovplyvňuje nárok na nemocenskú dávku (vrátane materského), ktorej
účelom je práve kompenzácia straty (zníženia) príjmu poistenca. Podľa § 51 ods. 2 zákona, ak sa
poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na
materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania vstarostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov,
sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. Z dôvodu, že navrhovateľ nastúpil od
1. októbra 2018 do nového zamestnania u zamestnávateľa HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r. o. na

plný pracovný úväzok - 8 hodín denne, prestal spĺňať podmienku poskytovania starostlivosti o dieťa, a
preto mu nárok na materské zanikol dňom skončenia jeho starostlivosti. Sociálna poisťovňa, ústredie, k
námietke navrhovateľa uvedenej v odvolaní týkajúcej sa - diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne
pri otcoch, ktorí musia zanechať pracovnú činnosť v porovnaní s rozhodovaním o priznaní rodičovského
príspevku matkám, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť a k námietke týkajúcej sa diskriminácie oteckov,

ktorým nebol priznaný nárok na materské v porovnaní s otcami, ktorí boli v rovnakej pozícii a nárok
na materské im bol pred 1. októbrom 2018 priznaný, uvádza, že Sociálna poisťovňa nerozhoduje o
rodičovskom príspevku. Rozhodovanie o tomto príspevku patrí do pôsobnosti príslušného úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. Každý jeden prípad, či už ide o
posúdenie nároku na materské matky dieťaťa alebo iného poistenca, si vyžaduje individuálne posúdenie
a zistenie všetkých relevantných skutočností, preto aj dva skutkovo obdobné prípady rovnakého druhu

môžu byť vyhodnotené rozdielne. Rozdielna rozhodovacia prax Sociálnej poisťovne nie je v rozpore
so zásadou rovného zaobchádzania (diskriminácie). Sociálna poisťovňa pristúpila od septembra 2018 k
sprísneniu posudzovania podmienok nároku na materské za účelom eliminovania prípadov súvisiacich
s obchádzaním zákona. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných skutočností a citovaných ustanovení zákona
v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán v druhostupňovom

konaní vyhodnotila postup pobočky vo veci posúdenia nároku na materské na základe Žiadosti o
materské č. B 1069361 za správny, v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov a účelom ním
sledovaným. Sociálna poisťovňa, ústredie, zmenila výrokovú časť napadnutého rozhodnutia z dôvodu
presnejšpecifikácieustanovenízákona,vzmyslektorýchbolnárokposudzovaný.Vzhľadomnauvedené
skutočnosti, Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

3. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 30.04.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne -
ústredie z 05.03.2019, č. XXXXX-X/XXXX-XX ako aj Sociálnej poisťovne - pobočka Nitra zo 17.12.2018,
č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX a trov konania. Správnu žalobu odôvodnil tým, že žalobca si u žalovanej

Sociálnej poisťovne - pobočka Záhradnícka 153, Bratislava, uplatnil nárok na priznanie materského ako
iný poistenec, z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa, syna po dohode s matkou dieťaťa. Sociálna
poisťovňa - pobočka Nitra kam pobočka Záhradnícka 153, Bratislava žiadosť o materské poslala, vydala
dňa 17.12.2018 rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým odoprela nárok na materské pre žalobcu od 01.10.2018 z dôvodu, že žalobca vykonáva nový

pracovný pomer na rovnaký pracovný čas s porovnateľným vymeriavacím základom za vykonanú prácu
ako v pracovnom pomere z ktorého si uplatňuje žalobca materské. Žalobca podal dňa 02.01.2019 proti
Prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal voči rozhodnutiu s tým, že všetky dané
zákonom stanovené podmienky na poberanie materskej dávky splnil. Žalovaná, Sociálna poisťovňa
- ústredie rozhodnutím zo dňa 05.03.2019, č. XXXXX- X/XXXX-XX žalobcovo odvolanie zamietla a

Prvostupňové rozhodnutie stanovené Sociálnou poisťovňou, pobočkou Nitra preklasifikovala a podľa
tohto rozhodnutia materské priznané nebolo z dôvodu neprevzatia dieťaťa do starostlivosti (ďalej len
„Druhostupňové rozhodnutie“). Druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13.03.2019.
Druhostupňové rozhodnutie je nezákonné nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho i praktického
posúdenia vecí, ktoré spočíva v a) nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na

materské na zistený skutkový stav, b) nekonzistentným výkladom právnych noriem a diskriminačným
prístupom k osobe žalobcu ako aj iným osobám patriacim do skupiny otcov žiadajúcich materské
po septembri 2018. Sociálna poisťovňa konala diskriminačne, pretože pred októbrom 2018 schválila
materskú pri nezmenenom právnom status quo veľmi vysokému počtu osôb pracujúcich na plný alebo
viac ako polovičný úväzok bez možnosti práce z domu, respektíve flexibilného pracovného času

a pri porovnateľnej mzde s obdobím pred poberaním materskej (najmä obdobím relevantným pre
výpočet materskej, hoci príjem z inej pracovnej činnosti ako tej rozhodujúcej pre výpočet materskej
je i podľa Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny v poriadku) a nepristupovali individuálne ku
každému poistencovi, materské bolo vyplácané bez ohľadu na to či žiadateľ o materské pracoval na
plný úväzok alebo nie, taktiež bez ohľadu na to či mal porovnateľný príjem ako dovtedy alebo nie.

Podľa druhostupňového rozhodnutia nie je možné žalobcovi priznať nárok na materské, nakoľko žalobca
nesplnil podmienky prevzatia dieťaťa. Žalovaná pritom vychádzala z faktu, že žalobca po poskytnutí
rodičovskej dovolenky naďalej vykonával pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem a zároveň nedošlo
k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. V dôsledku toho žalovanáuzavrela, že žalobca nemôže byť považovaný za iného poistenca, keďže údajne napriek uzavretej
dohode s matkou neprevzal starostlivosť o dieťa. Právne posúdenie veci žalovanou však nemá oporu v
ust. § 49 ZSocP, ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. V zmysle

tohto ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto
podmienok: a. Otec (ako iný poistenec) prevezme starostlivosť o dieťa, b. Otec uzavrie dohodu s matkou
dieťaťa, c. uplynutie aspoň 6 týždňov odo dňa pôrodu, d. matka nepoberá materské ani rodičovský
príspevok na dané dieťa. Z vyššie uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa
nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť

o dieťa. Možnosť práce popri materskej opakovane potvrdilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny, ktoré má o.i. zabezpečovať dozor nad žalovanou (podľa § 15, ods. 2, Zákona 575/2001 Z.z.).
Poverená riaditeľka odboru nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti
a garančného poistenia dňa 10.09.2018 v písomnom stanovisku SP potvrdila zákonodarca v zákone
nepodmieňuje nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou, ale len starostlivosťou.
Nie je teda vylúčené, že starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej

osoby. Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento
pojem je však definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku č. 571/2009 Z.z., podľa ktorého „riadna
starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného
fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa,
výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ Žalovaná

vdruhostupňovýchrozhodnutiachomaterskejodmietaakceptovaťhoreuvedenúdefiníciuargumentujúc,
že „starostlivosť o dieťa“ a „riadna starostlivosť o dieťa“ nie sú totožné pojmy s čím možno súhlasiť,
ale keďže sa pri pojme „starostlivosť o dieťa“ nejedná o terminus technicus, predstavuje pojem „riadnej
starostlivosti o dieťa“ prakticky jedinú a najbližšiu možnú definíciu pre snahu o dodržiavanie princípu
terminologickej jednoty uplatňovanej naprieč celým právnym poriadkom v zmysle Zákona o tvorbe

právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky č. 400/2015 Z.z. Riadnu starostlivosť
je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj
pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej
činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať
aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle,

škôlka a iné. O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné
vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti
bola z ust. § 3 ods. 3 ZRodP vypustená s účinnosťou od 1. 1. 2011. Do tohto dátumu sa za riadnu
starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch
mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1. 1. 2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom

prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto
zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku
(mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny
vykonávaním pracovnej činnosti. Žalovaná nespochybnila starostlivosť o dieťa u skupiny žiadateľov
pred 3. kvartálom 2018 hoci si už pred minimálne 2 rokmi bola vedomá nejednoznačnosti výkladu

zákona čo potvrdil aj riaditeľ SP. Kritickým atribútom žaloby na Sociálnu poisťovňu je podozrenie
na priamu diskrimináciu podľa §2a, ods. 2, Zákona č. 365/2004 Z.z. a porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a
vo vzdelávaní podľa §5 Zákona č. 365/2004 Z.z. o. ktorých sa žalovaná mala dopustiť pri zamietnutí
materskej žalobcovi. Sociálna poisťovňa iba v roku 2017 schválila materské celkom 6 553 otcom a

v roku 2018 približne 12 836 otcom a sama potvrdila, že k 08.02.2019 neviedla žiadnu štatistiku o
počte matiek a otcov, ktorí boli zamestnaní na plný úväzok simultánne s poberaním materského a o
počte osôb, ktorých príjem zo zamestnania súbežne s poberaním materského neklesol v porovnaní
s príjmom z predchádzajúcej pracovnej činnosti (rozhodujúcej pre výpočet materského). Desiatky
až stovky fyzických osôb organizovaných o.i. na sociálnych sieťach prípadne v rámci iných foriem

sociálnej interakcie poznajú veľmi vysoké množstvo otcov, ktorým Sociálna poisťovňa za nezmenených
zákonných podmienok priznala a vyplatila materské i popri práci na plný úväzok. Existuje predpoklad,
že iba v rokoch 2017 a 2018 ide o stovky až tisícky obdobných prípadov. Chýbajúca konzistentnosť
rozhodovania žalovanej v tomto prípade možno stručne zhrnúť a parafrázovať nasledujúcou vetou:
Ak existujú dve kategórie antagonistických (diametrálne odlišných až protichodných) aplikácií jednej

právnej normy (prípadne konkrétneho definovaného okruhu viacerých noriem) uplatnených pre prípady
s rovnakým alebo analogickým (podobným) pozadím, Je jedna z nich protiprávna. Priama diskriminácia
a porušenie zásad rovnakého zaobchádzania o sociálnom zabezpečení... Poukázal na §2a, ods. 2,
Zákona č. 365/2004 Z.z. Žalovaná SP taktiež mala porušiť §5 Zákona č. 365/2004 Z.z. o zásaderovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a
služieb a vo vzdelávaní. Približne pred štvrtým kvartálom roku 2018 Sociálna poisťovňa schvaľovala
materské otcom pracujúcim na plný pracovný úväzok a za mzdu porovnateľnú s obdobím rozhodujúcim

pre výpočet materskej, respektíve obdobím pred čerpaním materskej. Približne pred štvrtým kvartálom
roku 2018 Sociálna poisťovňa schvaľovala materské otcom pracujúcim na plný, prípadne viac ako
polovičný pracovný úväzok i v prípadoch ak sa museli počas práce fyzicky nachádzať na mieste jej
výkonu bez možnosti priamej osobnej starostlivosti o dieťa. V zmysle §2, ods. 1, Zákona č. 365/2004
Z.z. patrí k skupine osôb s postavením mužov, otcov či manželov, no predovšetkým ku skupine s iným

postavením, konkrétne k jasne definovateľnej skupine žiadateľov o materské po septembri 2018, keď
SP v praxi zmenila postup pri schvaľovaní materskej a ku ktorej sa v praxi pristupovalo odlišne ako k
osobám žiadajúcim o materské pred septembrom 2018 pri existencii rovnakého právneho status quo.
Sociálna poisťovňa ďalej v zamietnutí argumentuje, že príjem otca v čase materskej neklesol, resp. je
vyšší v porovnaní s príjmom za obdobie rozhodujúce pre výpočet materskej, respektíve obdobie pred
nástupom na materskú. Podľa Zákona o sociálnom poistení predstavuje materská dávku sociálneho

a v užšom vymedzení nemocenského poistenia. Toto nemocenské poistenie slúži pre « prípad straty
alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej
neschopnosti, tehotenstva a materstva » Miera zníženia príjmu nie je bližšie určená a naviac slovné
spojenie « a na zabezpečenie príjmu » nevylučuje existenciu iného príjmu a taktiež nevymedzuje jeho
výšku. Pre SP nepredstavovala definícia účelu nemocenskej dávky prekážku pred októbrom 2018 a

začalaaplikovaťdanývýkladažpotermíne.Všeobecnázásada:Otecnamaterskejivprípadeparalelnej
zárobkovej činnosti už nepoberá rozhodujúci príjem zo zamestnania tvoriaceho základ pre výpočet
materskej a hoci by aj dosahoval príjem porovnateľný s príjmom z predchádzajúcej práce, SP nemôže
vylúčiť, že ak by mal rodič k dispozícii čas, ktorý venuje počas poberania materskej starostlivosti o
dieťa, mohol by dosahovať vyšší príjem. Zástupcovia žalovanej SP opakovane potvrdili, že práca popri

materskej (i na plný úväzok a za nezníženú mzdu) nepredstavuje prekážku pre poskytnutie materskej
ak žiadateľ uzavrie hoci aj u totožného zamestnávateľa novú pracovnú zmluvu zakladajúcu ďalšie
povinné nemocenské poistenie. To 12.02.2019 písomne potvrdil i sám šéf rezortu Ministerstva práce,
sociálnych veci a rodiny s právom vykonávania dozoru nad SP, A. F. k interpelácii poslankyne NR SR
G. B. : « Poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného

vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To nevylučuje možnosť mať taký príjem z iného
pracovného vzťahu... » Z vyššie uvedeného jednoznačne plynie, že žalovaná strana rozhodla v prípade
žalobcovej žiadosti o priznanie nárok na materské v rozpore so zákonom a to z nasledujúcich dôvodov.
StarostlivosťodieťainterpretovalaSPnekonzistentnýmspôsobomatomimorámecdefinovanýÚstavou
Slovenskej republiky a platnými zákonmi. Súčasťou podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti nie

je zanechanie príjmu. Podľa zákona ak má poistenec viac poistení, nárok na materské sa poskytuje
za každé poistenie samostatne. V zamestnaní, z ktorého si poistenec, otec, materské uplatňoval,
nepracuje, takže podmienku danú zákonom spĺňa a materská dávka tento ušlý príjem nahrádza. Týmto
ale nie je zakázané mať iný príjem. Z nového príjmu materskú nečerpá a preto môže pracovať bez
akéhokoľvek zákonného obmedzenia. Toto potvrdzujú aj viaceré skutočnosti: a) Samotné vyhlásenie

z komunikačného odboru Sociálnej poisťovne: „Ale ak by sa zamestnankyňa (pozn. v našom prípade
zamestnanec) počas poberania materského zamestnala u iného zamestnávateľa alebo ak by so
svojím pôvodným zamestnávateľom uzavrela novú pracovnú zmluvu zakladajúcu ďalšie povinné
nemocenské poistenie zamestnankyne, existujúci nárok na materské predmetnej zamestnankyne by
tátoskutočnosťneovplyvnila,atoanivprípade,akbysavčasepoberaniamaterskéhomalazuvedených

pracovnoprávnych vzťahov príjem, ktorý by sa považoval za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1
zákona. b) Samotný manuál na stránke Sociálnej poisťovne H., Otec a materské - najčastejšie otázky:
Môže otec počas poberania materského pracovať u toho istého zamestnávateľa? Nie, ak dosahuje
príjem z toho nemocenského poistenia, z ktorého sa posudzoval nárok na materské. Na nárok na
materské však nemá vplyv skutočnosť, ak poistenec počas obdobia nároku na materské dosiahne

príjem z iného nemocenského poistenia, hoci aj u toho istého zamestnávateľa. Ak teda počas nároku na
materské uzatvorí otec so zamestnávateľom napr. dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, príjem z tejto činnosti neovplyvní jeho nárok na materské.“ Žalobca sa od 1.10.2018 zamestnal
u nového zamestnávateľa, teda nárok na materské by mu zaniknúť nemal. Zákon č. 461/2003 Zb. z.
v žiadnom svojom ustanovení neupravuje, že otec musí zabezpečovať starostlivosť 24 hodín denne z

čoho vyplýva, že ak aj otec bude pracovať v pracovných dňoch a po ukončení práce sa bude starať
o svoje dieťa a zároveň bude zabezpečovať starostlivosť v noci a v sobotu a v nedeľu, je podmienka
prevzatia starostlivosti o dieťa splnená. Starostlivosť o dieťa, zabezpečuje počas dňa matkou dieťaťa,
príp. inými osobami, tak ako to zákon umožňuje a o dieťa sa stará hneď po príchode z práce, celé nocia celé víkendy. Žalovaná SP postupovala diskriminačne, pretože pri nezmenenom právnom status quo
rozhodovala v analogických (obdobných) prípadoch antagonistický (diametrálne odlišne až protichodne)
čím mohli jej zatiaľ bližšie nešpecifikovaní zamestnanci porušiť §2a, ods. 2, tzv. Antidiskriminačného

zákona č. 365/2004 Z.z. a naplniť skutkovú podstatu trestných činov Zneužitie právomoci verejného
činiteľa (§326, Zákon č. 300/2005 Z.z.) a Marenie úlohy verejným činiteľom (§327a, Zákon č.300/2005
Z.z ). Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní materskej matkám Sociálna poisťovňa
bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna
poisťovňalipnenazanechanípracovnejčinnostinastraneotcov,ideodiskrimináciunazákladepohlavia,

čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania
sociálneho poistenia. V neposlednom rade diskriminačný rozmer je aj v tom, že po septembri 2018
sociálna poisťovňa mnohým uznala materské v prípade aj keď vykonávali 40h pracovný čas, ale mali
uvedený homeoffice. Tento dôvod uznania materskej dávky nie je podľa nášho názoru správny nakoľko
to, že aj keď má človek homeoffice, musí pracovať rovnako ako ten, ktorý homeoffice nemá. To, že
dávka nahrádza príjem a preto je problém ak otec pracuje je minimálne zavádzajúce. Ak by tento výklad

bol relevantný, v danom prípade by cca 200.000 pracujúcich ľudí poberajúcich zároveň aj starobný
dôchodok muselo mať dôchodok odňatý z dôvodu, že naďalej vykonávajú pracovnú činnosť. Sociálna
poisťovňa ale dôchodky nikomu neodníma, teda akceptuje príjem a poberanie starobného dôchodku
zároveň.ŽalobcasaupracovníkovSociálnejpoisťovneniekoľkokrátinformovalčiužosobnenapobočke
Záhradnícka154,BratislavaaleboprostredníctvomInfolinkyčinebudeproblémsmaterskouaksapočas

jej trvania zamestná u iného zamestnávateľa a bude tým pádom vykazovať príjem. Ich odpoveď vždy
bola rovnaká, že je to považované za iný príjem a problém s tým nebude. Ako je možné, že samotní
pracovníci sociálnej poisťovne Vám najskôr potvrdia, že príjem u iného zamestnávateľa problém nie je
a následne Vám materské kvôli tomu odnímu? Nakoľko v tomto prípade je Prvostupňové rozhodnutie
aj Druhostupňové rozhodnutie postihnuté vadami, žalobca má za to, že sú tu také okolnosti, ktoré

odôvodňujú aj zrušenie Prvostupňového rozhodnutia spolu s Druhostupňovým rozhodnutím. Žalobca
nežiada nariadenie pojednávania v tejto veci a súhlasí, aby sa o tejto správnej žalobe rozhodlo aj bez
pojednávania.

4. Žalovaná v duplike zo dňa 06.12.2019 uviedla, že skúmala splnenie podmienky poskytovania

starostlivosti o dieťa u žalobcu. Nakoľko žalobca začal vykonávať pracovnú činnosť od 1. októbra 2018
u iného zamestnávateľa HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r. o. na plný pracovný úväzok (40 hodín
týždenne) s miestom výkonu práce v Bratislave (ako to vyplynulo z predloženej Pracovnej zmluvy zo dňa
21.septembra2018,ktorúžalobcauzatvorilsuvedenýmzamestnávateľom),malažalovanápreukázané,
že takéto pracovné podmienky neumožňujú súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu. Žalobca tak

prestal spĺňať podmienku skutočného poskytovania starostlivosti dieťaťu, a preto mu priznaný nárok
na materské od 19. septembra 2018, zanikol 1. októbra 2018. Žalobca pred prevzatím dieťaťa do
starostlivosti (19. septembra 2018) mal uzatvorený pracovný pomer so zamestnávateľom E. I. G., spol.
s r. o., u ktorého vykonával prácu taktiež na plný pracovný úväzok (40 hodín týždenne) s miestom
výkonu práce na území Slovenskej republiky (Pracovná zmluva zo dňa 17. februára 2017). U žalobcu

teda neprišlo k zmene v rozsahu výkonu pracovnej činnosti pri porovnaní období pred prevzatím
dieťaťa do starostlivosti a od 1. októbra 2018, odkedy začal opätovne vykonávať pracovnú činnosť
pre iného zamestnávateľa. Žalobca v skutočnosti prevzal dieťa do starostlivosti len na obdobie od 19.
septembra 2018, od kedy si uplatnil nárok na materské, do 30. septembra 2018 a za toto obdobie mu
žalovaná vyplatila materské. Ak žalobca prestal spĺňať podmienku poskytovania starostlivosti o dieťa

na účely nároku na materské, tým že vykonával prácu na plný pracovný úväzok, je irelevantné kto sa
o dieťa staral, či druhý rodič alebo starý rodič, prípadne iná právnická osoba (škôlka, jasle). Jedným z
kritérií pri posudzovaní podmienky poskytovania starostlivosti o dieťa je rozsah vykonávanej pracovnej
činnosti pred čerpaním rodičovskej dovolenky a po prevzatí dieťaťa do starostlivosti. To znamená, či
u iného poistenca prišlo k zníženiu rozsahu výkonu pracovnej činnosti po začatí čerpania rodičovskej

dovolenky, tak aby mohol zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o dieťa. Ak u iného poistenca sa rozsah
výkonu pracovnej činnosti pred čerpaním rodičovskej dovolenky a počas čerpania rodičovskej dovolenky
nezmenil,inýpoistenecvykonávaprácunaďalejnaplnýpracovnýúväzok,nemôžetakýtostavpovažovať
za prevzatie dieťaťa do starostlivosti, resp. poskytovanie starostlivosti dieťaťu, ak u iného poistenca
k žiadnej zmene týkajúcej sa výkonu pracovnej činnosti neprišlo. Žalovaná pri posudzovaní nároku

na materské vychádzala z údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, kde sú
evidované všetky poistné vzťahy poistencov na území Slovenskej republiky spolu s vymeriavacími
základmi. Manželka žalovaného si uplatnila nárok na materské od 24. januára 2018 do 18. septembra
2018 z dvoch poistných vzťahov zamestnankyne, pričom počas čerpania materskej dovolenky uzatvorilaďalší poistný vzťah od 3. mája 2018, v ktorom dosahovala nižší vymeriavací základ (400 EUR) mesačne
v porovnaní s vymeriavacím základom aký dosahovala pred nástupom na prvú materskú dovolenku v
roku 2013 (približne 1100 EUR mesačne). Dosahovaný nižší vymeriavací základ svedčí aj o nižšom

rozsahu výkonu práce. V obdobných prípadoch bolo proti uvedenému postupu Sociálnej poisťovne
podaných niekoľko žalôb o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré prebiehajú
na rôznych krajských súdoch Slovenskej republiky. K dnešnému dňu bolo krajskými súdmi rozhodnuté
v desiatich obdobných veciach, pričom v ôsmich z nich bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. V
rozsudku vydanom Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 20. júna 2019. sp.zn, 24Sa/6/2019-65,

sa uvádza (bod 28.), že Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami
zákona o sociálnom poistení, zároveň neporušila žiadne z princípov právneho štátu. Použitú právnu
normu interpretovala v súlade so zmyslom a účelom zákona, s prihliadnutím aj na také hodnotové
aspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať, ako sú dobré mravy a spravodlivosť. V rozsudku
vydanom Krajským súdom v Trenčíne dňa 12. septembra 2019, sp.zn. 25Sa/25/2019-49, sa uvádza,
že žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nedochádza k naplneniu kompenzačného

účelu nemocenského poistenia. Stalo sa tak len formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku, a tiež
formálnym prevzatím dieťaťa do starostlivosti (bod 20.); a tiež sa uvádza, že pokiaľ ide o dohodu rodičov,
touto síce žalobca deklaroval prevzatie dieťaťa do svojej starostlivosti, ale išlo len o dohodu nie myslenú
vážne, ak sa v starostlivosti o dieťa zo strany otca nič nezmenilo v čase vykonávania práce (bod 22.).
Okrem vyššie uvedených rozsudkov žalovaná má v súčasnosti k dispozícii aj rozsudok Krajského súdu v

Nitre č. 23Sa/24/2019 - 97 zo dňa 23. septembra 2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. 24Sa/5/2019
zo dňa 23. septembra 2019, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 18Sa/25/2019-72 zo dňa 9. októbra
2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 30Sa/5/2019-51 zo dňa 26. septembra 2019 a
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 18Sa/26/2019-44 zo dňa 14. novembra 2019. Vo všetkých
vyššie uvedených rozsudkoch sa súd stotožnil s interpretáciou právnych noriem týkajúcich sa nároku

na materské iného poistenca žalovanou.

5.Podľa§2písm.a)zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení,sociálnepoisteniepodľatohtozákona
je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a
na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

6. Podľa § 30 zákona v znení neskorších predpisov zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací
základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu,

za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1,
§ 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

7. Podľa § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do
starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do

starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará
o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na
materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará,
má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské
najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa

do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

8. V zmysle §49 ods. 2 písm. d) zákona iný poistenec, ktorý má nárok na materské, je otec dieťaťa
po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, ak matka nepoberá
materské alebo rodičovský príspevok.

9. Podľa § 53 zákona v znení neskorších predpisov výška materského je 75 % denného vymeriavacieho
základuurčenéhopodľa§55alebopravdepodobnéhodennéhovymeriavaciehozákladuurčenéhopodľa
§ 57.

10. Podľa § 55 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov denný vymeriavací základ na určenie výšky
nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na
nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací
základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.11. Podľa § 54 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov, ak nemocenské poistenie zamestnanca
vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na

poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na
nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dni pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie
od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu

mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

12. Podľa § 3 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku,
(1) Oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak
a. zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a
b. má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa

osobitného predpisu.
(2) Dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa
a) do troch rokov veku,
b) šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo
c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa §

2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej
istej oprávnenej osobe.
(3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme
všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena
dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.

(4) Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje
riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

13. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 sa dávka odníme, ak zanikol nárok na dávku, alebo sa zistí,
že dávka sa priznala neprávom.

14. Správny súd konštatuje, že podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím zo
dňa 05.03.2019, žalovaný ako odvolací orgán zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo
dňa 17.12.2018, že žalobca nemá nárok na materské v období od 01.10.2018 vychádzajúce zo zistenia,
že účastník konania od tohto dátumu začal u nového zamestnávateľa vykonávať zárobkovú činnosť v

porovnaní s jeho pracovným pomerom predchádzajúcim uplatneniu nároku na materské v nezmenenom
časovom rozsahu a s porovnateľným príjmom.

15. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca bol ako
zamestnanec obchodnej spoločnosti B.E. Service, spol. s r.o. povinne nemocensky poistený od 1.

marca 2017, pričom v období od 19. septembra 2018 mal povinné nemocenské poistenie zamestnanca
prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Od 1. októbra 2018 bol povinne nemocensky
poistený ako zamestnanec spoločnosti HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r.o. Na účel poskytovania
starostlivosti dieťaťu mu bola z pracovného pomeru so B.E. Service, spol. s r.o. poskytnutá rodičovská
dovolenka dňom 19. septembra 2018, čo potvrdzujú aj údaje evidované v IS SP, deklarujúce aj absenciu

príjmuztohtopoistnéhovzťahu.Nakoľko,akobolopreukázané,kudňuprevzatiadieťaťadostarostlivosti
bol jediný evidovaný pracovný pomer žalobcu prerušený jeho nástupom na rodičovskú dovolenku. Ako
potvrdzuje predložená pracovná zmluva zo dňa 17.02.2017 uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou
B.E. Service, spol. s r.o. a žalobcom, deň nástupcu zamestnanca do práce je 1. marec 2017
s porovnateľným druhom práce. Žalobcovi vznikol nový pracovný pomer a s ním aj nové povinné

nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r.o. v
dôsledku čoho došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých sa posudzuje nárok na materské. Z
pracovnej zmluvy zo dňa 21.09.2018 vyplýva dohodnutý pracovný čas v rozsahu 40 hod. týždenne
a miesto výkonu práce Bratislava. Z pracovnej zmluvy zo dňa 11. decembra 2018 uzatvorenej medzi
obchodnou spoločnosťou B.E. Service, spol. s r.o. vyplýva dohodnutý pracovný čas 40 hod. týždenne.

Vzhľadom na uvedené dôkazy bolo nesporné, že odo dňa 1. októbra 2018 žalobca vykonáva inú
zárobkovú činnosť, v ďalšom pracovnom pomere. Takéto pracovné podmienky neumožňujú súčasné
poskytovanie starostlivosti o dieťa.16. Sporným medzi účastníkmi bolo, či od 01.10.2018 žalobca v súvislosti so svojim novým pracovným
pomerom u zamestnávateľa HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r.o. spĺňa požiadavky zákona na
poskytovanie tejto dávky.

17. Spornými neboli ani skutkové okolnosti týkajúce sa pracovných pomerov žalobcu pred uplatnením
nároku na dávku a od 01.08.2018.

18. V právnej otázke týkajúcej sa nároku žalobcu sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného

zohľadňujúcou nielen doslovné znenie zákona, ale aj jeho účel, ako aj s právnym názorom správneho
orgánu prvého stupňa, ktorý o zániku nároku žalobcu rozhodol.

19. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného obsahuje zrozumiteľné vysvetlenie úvah správneho orgánu
ako vo vzťahu k posudzovaniu skutkového stavu veci, tak aj k výkladu a spôsobu aplikácie súvisiacich
právnych noriem.

20. V zhode so stanoviskami oboch účastníkov podľa súdu právna úprava materského nevylučuje
poskytnutie tejto dávky otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť. Primárnou podmienkou
jej poskytovania je prevzatie dieťaťa do starostlivosti tohto rodiča, ktorá podmienka nie je naplnená
jej formálnym deklarovaním v rodičovskej dohode, ale vytvorením reálnych podmienok poskytovania

starostlivosti o dieťa.

21. Samotná skutočnosť, že otec prakticky bezodkladne po deklarovanom termíne prevzatia dieťaťa
do svojej starostlivosti a za tým účelom nastúpení rodičovskej dovolenky u svojho zamestnávateľa, sa
za porovnateľných pracovných podmienok, vrátane možnosti využívania pružného pracovného času,

zamestnal u nového zamestnávateľa na plný pracovný úväzok, naznačuje sledovanie iného zámeru,
ako je poskytovanie starostlivosti maloletému dieťaťu, ktorá (starostlivosť) v zákone o sociálnom poistení
definovaná nie je a nedôvodnosť zamieňania ktorej s riadnou starostlivosťou podľa § 3 zákona č.
571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku žalovaný dostatočne ozrejmil v odôvodnení svojho rozhodnutia.

22. Pokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky ho
spája s obmedzením pracovných aktivít tohto rodiča, korešpondujúcim súčasne so všeobecným účelom
nemocenského poistenia podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení.

23. V danom prípade podľa zistených skutkových okolností, k obmedzeniu pracovných aktivít otca z

rozsahu plného pracovného úväzku, ani v spôsobe výkonu práce z hľadiska možnosti poskytovania
starostlivosti maloletému dieťaťu nedošlo.

24. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu žalovaného
vyplývajúceho zo všeobecne známeho rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám

vykonávajúcim pracovnú činnosť, nakoľko súdu takýto postup žalovaného z úradnej činnosti nie je
známy a žalobca žiadne konkrétne rozhodnutie preukazujúce jeho tvrdenie o diskriminácii na základe
pohlavia nepredložil ani neoznačil, pričom dôvodom rozhodnutia o zániku jeho nároku na materské (nie
na rodičovský príspevok) v danom prípade nie je samotný výkon pracovnej činnosti, ale jej rozsah a
individuálne okolnosti prípadu.

25. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu žalovaného,
pretože pred rokom 2018 schválila materskú pri nezmenenom právnom status quo veľmi vysokému
počtu osôb pracujúcich na plný úväzok pri porovnateľnej mzde s obdobím pred poberaním materskej,
k čomu súd poznamenáva, že na nepráve nemožno založiť právo, súdu z úradnej činnosti je známy

rovnako relatívne vysoký počet osôb, ktorým bol nárok následne vo veľmi krátkom období od jeho
priznania odňatý.

26. O uvedenom svedčí aj stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21. marca
2019, v ktorom je okrem iného uvedené, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného

zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v zásadnom rozpore s účelom
nemocenského poistenia; je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské
dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku.27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky č. 1/2022 ohľadom materského (§ 49 za´kona cˇ. 461/2003 Z. z.) z rozsudku
sp. zn. 7Sžsk/50/2020 uviedol:

I. Na u´cˇely vzniku na´roku na materske´ je potrebne´ pojem „staratˇ sa o dietˇa“ podlˇa § 49 za
´kona cˇ. 461/2003 Z. z. o socia´lnom poisteni´ v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov vykladatˇ autono´mne
a nemozˇno ho obsahovo stotozˇnˇovatˇ s pojmom „riadnej starostlivosti“ podlˇa za´kona cˇ. 571/2009
Z. z. o rodicˇovskom pri´spevku a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov v zneni´ u´cˇinnom od 1.

janua´ra 2011.

II. Ky´m za´kon cˇ. 461/2003 Z. z. na u´cˇely vzniku na´roku na materske´ podlˇa § 49 predpoklada´ zo
strany poistenca osobnu´ starostlivostˇ o dietˇa, za´kon cˇ. 571/2009 Z. z. na u´cˇely vzniku na´roku na
rodicˇovsky´ pri´spevok povazˇuje podmienku riadnej starostlivosti o dietˇa za splnenu´, ak opra´vnena
´ osoba zabezpecˇuje riadnu starostlivostˇ o dietˇa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo pra

´vnickou osobou (§ 3 ods. 3 a 4 za´kona cˇ. 571/2009 Z. z.)

28. V odôvodnení citovaného rozsudku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol, že jednou
so zákonom upravených foriem nemocenských dávok je aj materské, ktoré sa za splnenia zákonom
stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú

dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, respektíve
rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného
zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do
starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu
(§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Účelom materského je preklenúť časové obdobie, kedy v

dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (pôrod a následná starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu
pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti.
Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, respektíve
starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona č. 461/2003 Z.z. by stratilo svoje
opodstatnenie. Pokiaľ v tomto smere žalobca odkazoval na definíciu starostlivosti o dieťa plynúcu z

§ 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011, v zmysle ktorého sa
podmienka riadnej starostlivosti o dieťa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“ riadnu
starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou, najvyšší správny
súd konštatuje, že zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 49 ods. 1 používa pojem „prevziať“ starostlivosť
s dodatkom „a ktorý sa o toto dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať,

keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa
aj prostredníctvom iných osôb než sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1 písm. a/,
3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. účinné do 31. decembra 2010). Systém sociálneho zabezpečenia v
Slovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej
sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa

na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti
súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k
strate výkonu zárobkovej činnosti. Tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým
z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na
svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci

a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k
aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa
uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť
sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je
založenánapreukázanínielenjejopodstatnenosti(potrebnosti),alezároveňajnapreukázaníchýbajúcej

schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu si žalobca
po priznaní nároku na materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor,
aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a
teda že by riadne vykonával starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá bola dovtedy poskytovaná zo strany
matky dieťaťa. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú tiež kasačnú námietku, ktorou žalobca namietal

diskriminačný rozmer postupu Sociálnej poisťovne, trvajúc na tom, že je všeobecne známe, že Sociálna
poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí rodičovského príspevku matkám, aj keď vykonávajú pracovnú
činnosť, a preto pokiaľ Sociálna poisťovňa vyžaduje zanechanie pracovnej činnosti na strane otcov, ideo diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení
v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.

29. Vzhľadom k týmto okolnostiam súd v postupe, úvahách žalovaného obsiahnutých v žalobou
napadnutom rozhodnutí a v jeho právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané žalobcom, ktoré
by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

30.Otrováchkonaniarozhodolsúdvzhľadomnaskutočnosť,ževtomtokonaníúspešnémužalovanému

žiadne trovy uplatniteľné podľa § 168 SSP nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania iba ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods.

1 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 písm. c) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 SSP).