Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120010684
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2120010684.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému JUDr. J. H., pre prečin ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 300 ods. 3
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 31. 07. 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sa obžalovaný

JUDr. J. J u N. í k , nar. XX. XX. XXXX v W., trvale bytom
S. XXX,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava pod č. 1 Pv 187/18/2207-46 zo dňa 17. 03.
2020, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa §
300 ods. 3 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

ako štatutár Poľovníckej organizácie KARPATSKÉ POĽOVNÍCKE ZDRUŽENIE v presne nezistenom
časeod06.09.2016najneskôrdo25.01.2018naparceleregistra„C“č.XXXX/X,ovýmere505.520m2,
vedenej ako lesné pozemky, ktorej vlastníkom je SR - LESY Slovenskej republiky, š. p., Námestie SNP

č. 8, Banská Bystrica, v katastrálnom území obce Lošonec, konkrétne na GPS súradniciach 48.494840,
17.365392, pričom uvedená parcela je súčasťou chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty, ktoré bolo
vyhlásené vyhláškou MŽP SR č. 216/2005 Z. z. na účely zachovania biotopov druhov vtákov európskeho
významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov, patriaceho do európskej sústavy chránených území
NATURA 2000, kde platí druhý stupeň ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny, umožnil bez príslušného povolenia postavenie stavby „skladu krmiva“, ktorá podľa situácie a
dispozičného riešenia má charakter chaty, čím konal v rozpore s ustanovením § 55 ods. 1 Zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ako i § 13 ods. 2 písm. b),

§ 26 ods. 5, § 28 ods. 2 Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, pričom touto výstavbou
poškodil biotop európskeho významu Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky v celkovom rozsahu 12.744
eur,

o s l o b o d z u j e ,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18. 03. 2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu na
obvineného JUDr. Michala Jurovčíka pre prečin ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa §
300 ods. 3 Trestného zákona, ktorý mal byť obvineným spáchaný na tom skutkovom a právnom základe
uvedenom v obžalobe.Okresný súd Trnava rozhodol dňa 05. 10. 2021 rozsudkom, sp. zn. 3T/23/2020, ktorým uznal
obžalovaného JUDr. J. H. za vinného z prečinu ohrozovania a poškodzovania životného prostredia podľa

§ 300 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na skutkovom základe bližšie tam špecifikovanom, za čo mu
bol uložený peňažný trest vo výške 2.500 eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, bol mu uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu odvolanie.

Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. 5To/8/2022 zo dňa 10. 11. 2022, napadnutý rozsudok zrušil v
celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s
tým, že úlohou prvostupňového súdu bude opätovne vykonať hodnotenie dôkazov, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané, resp. skutočností, ktoré z neho vyplynuli a opätovne meritórne rozhodnúť,
naformulovať skutkovú vetu rozhodnutia tak, aby zodpovedala ustanoveniu § 163 ods. 3 Trestného

poriadku a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť, aby zodpovedalo ustanoveniu § 168 Trestného
poriadku.

Pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu na prejednanie veci okresný súd nariadil hlavné
pojednávanie, ktoré vzhľadom na vyjadrenie súhlasu obžalovaného so zmenou zákonného sudcu, ku

ktorej zmene došlo ku dňu 01. 06. 2022, nebolo potrebné vykonať znova, a opätovne zhodnotil vykonané
dôkazy.

Postupompodľa§256ods.2Trestnéhoporiadkusúdnahlavnompojednávaníprečítaluplatnenénároky
poškodených na náhradu škody, pričom zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného Mgr. GaU.vej,

poverenej Okresným úradom Trnava, zo dňa 08. 01. 2020 (č. l. 92 - 96) vyplynulo, že si nárok na náhradu
škody neuplatňuje, a túto skutočnosť potvrdila Mgr. E. M. aj na hlavnom pojednávaní. Rovnako zo
zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného Ing. Petra Pažického, splnomocneného zástupcu štátneho
podniku Lesy Slovenskej republiky, zo dňa 08. 01. 2020 (č. l. 80 - 84) vyplynulo, že si nárok na náhradu
škody neuplatňuje.

Po tom, čo obžalovaný JUDr. J. H. po prednese obžaloby a po poučení súdom urobil vyhlásenie, že je
nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd pristúpil k jeho výsluchu. Obžalovaný (č. l. 246
- 249) uviedol, že bol štatutár poľovníckeho združenia, ktoré užíva poľovný revír Majdán. Ako štatutár
podával dve žiadosti - žiadosť o udelenie súhlasu od Lesy Slovenskej republiky o umiestnenie skladu

krmiva a žiadosť o vydanie rozhodnutia o povolenie výnimky užívať lesný pozemok. Tieto dokumenty
mal on, resp. Karpatské poľovnícke združenie, doručené. To je všetko, čo on vo vzťahu ku skutku
urobil. Nedával žiadne súhlasy ani pokyny nikomu na to, aby tam bolo niečo zhotovené, umiestnené
alebo odstránené, reálne nič neobjednal, nikomu nevolal, nič nezaplatil. Žiadnu konštrukciu on reálne
nedovolil, ani ju tam neumiestnil. Po tom, ako sa začalo trestné stíhanie, urobili sa opatrenia na to, aby

sa konštrukcia odstránila. Dnes je to v stave, že je to prekultivované, biotop nie je žiadnym spôsobom
narušený, bola tam nanosená hmota z kosenia lúk, vysemenili sa tam trávy, aby došlo k obnove čím skôr.
Ako prebiehala výstavba dotknutej stavby, povedať nevie. Nevie, kto reálne sa fyzicky na výstavbe
zúčastnil. Stavba bola realizovaná rámcovo v roku 2016. V rokoch 2016 - 2017 sa na mieste činu
nachádzal máličkokrát, bol v revíri, predpokladá, že tam ani nebol, chodili tam ľudia, ktorí tam poľovali.

Najskôr tam bol s vyšetrovateľom a bolo to prvýkrát, čo stavbu videl. Konštrukciu stavby tvorili tri
unimobunky, čo vie zo znaleckého posudku a z toho, že tam bol so znalcom. Keď bol na mieste s
vyšetrovateľom,stavbabolavlastnedoskamiopláštenýpravdepodobneskeletvytvorenýunimobunkami,
so strechou, s oknami. Interiér popísať nevie. Na príslušný úrad podával žiadosť o umiestnenie skladu
krmiva, nevie však, či bol realizovaný. On povolenie získal, konkrétne vo veci nič nerobil, žiadnym

spôsobom na tom neparticipoval, zariadenie ani nevyužíval. Pred umiestnením stavby bol na mieste
viackrát, bola ho horská lúka, miesto sa volá Ondrišková. Bol tam posed, chodieval tam a vie, ako
to miesto dnes vyzerá, stavba sa tam nenachádza, nevie, kto ju odstránil. Nevie, či podklad pod
stavbou bol nejakým spôsobom upravovaný. Hoci má právnické vzdelanie, v čase podávania žiadosti
na príslušné orgány nemal vedomosť o tom, že na výstavbu na danom mieste je potrebné povolenie,

resp. že je to zo zákona zakázané, lebo v rámci poľovných revírov je na Slovensku tisícky podobných
konštrukcií, poľovníci to vždy robievali, vykopalo sa to jednoducho krompáčom. Keď bol na mieste
s vyšetrovateľom, nepozeral, či stavba mala komín, podľa znaleckého posudku mala. V prítomnostivyšetrovateľa v interiérovej časti neregistroval prípravné práce na pripojenie elektriky, vody a kanalizácie
do toaliet, čo vie, neboli tam realizované.

V rámci odstraňovania rozporov vo výpovedi obžalovaného bola postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného
poriadku čítaná časť zápisnice z prípravného konania zo dňa 20. 12. 2019 (č. l. 60 - 63) a časť zápisnice
z prípravného konania zo dňa 09. 01. 2020 (č. l. 65 - 69), keď sa obžalovaný vyjadroval odlišne k svojej
účasti na predmetnej stavbe, k čomu obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravda, že
takto vypovedal, vždy hovoril „my“ ako poľovníci. Medzi poľovníkmi bol dopyt na vytvorenie zariadenia,

ale on reálne úkony nerobil. Vo svojej výpovedi tiež uviedol, že je to komunita poľovníkov, ktorá veci asi
realizovala. On sám to nespravil, ani nedával na to pokyny. On je osoba, ktorá súhlas žiadala, ale nie
je preukázané, že nejaký súhlas on dal. Pravdepodobne to realizovali ľudia, ktorí tam poľovali. Sú to
ľudia, čo poľujú, ale aj tí, čo majú uzatvorené zmluvy. Pokiaľ hovoril, že nemá vedomosť o tom, že by to
bolo nelegálne, neznamená to, že on dal niekomu nejaký súhlas, že má ísť niečo robiť, stavať, kopať.
Ak je v domnení, že je to legálne, neznamená to, že to urobil. On zabezpečoval písomnú agendu - dve

žiadosti, ale nevykonával žiadne úkony, aby sa tam činnosti vykonávali. V lese bol minimálne. Čo sa
týka rozporu podkladu pod chatou, informácie mal od ľudí, identifikoval to znalec. Odstránenie stavby
zabezpečoval, ale nevie, kto stavbu odstránil.

Svedkyňa - poškodená Mgr. E. M. v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní (č. l. 249 - 251) vypovedala

k možnostiam uplatnenia nároku na náhradu škody na životnom prostredí v dôsledku zničenia biotopu.
Na mieste činu nebola. O skutočnosti, že na pozemku je postavená stavba, sa dozvedela z predvolania
na OR PZ. Na úrad ochrany životného prostredia im nebola doručená žiadosť o vydanie stavebného
alebo územného povolenia, neevidujú ani žiadosť o vydanie povolenia na zničenie biotopu, resp. žiadosť
o súhlas na zásah do biotopu. Miesto činu je chránené územia Malé Karpaty, zároveň je to územie

vyhlásené ako chránená krajinná oblasť, kde platí I. stupeň ochrany. Nevie povedať rozlohu plochy s
odstráneným a poškodeným biotopom.
Z dôvodu odstraňovania rozporu bola postupom podľa § 264 ods. 2 Trestného poriadku prečítaná časť
zápisnice o výsluchu z prípravného konania zo dňa 08. 01. 2020 (č. l. 95), podľa ktorej na pozemku p.
č. 2291/1 v katastrálnom území Lošonec bola postavená chatka, kde podľa vyjadrenia CHKO Modra

bol poškodený biotop na ploche cca 300 m2, a to európskeho významu Lk1 Nižinné a podhorské kosné
lúky, kde bola touto štátnou organizáciou stanovená spoločenská hodnota v celkovej výške 12.744 eur,
čo mu svedkyňa - poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevie presne, či túto informáciu mala
v predvolaní napísanú, konkrétne sa vyjadrovala iba k nároku na škodu. Nevidela, ako konkrétne to
územie vyzerá.

Svedok - poškodený Ing. R. R. na hlavnom pojednávaní (č. l. 269 - 271) uviedol, že Lesy Slovenskej
republiky k stavbe na krmivo na pozemku, ktorý vlastnili, vydali stanovisko - súhlas k umiestneniu skladu
krmiva. Stanovisko vyžiadal obžalovaný, nevie, či ako osoba alebo ako spoločnosť. Do kontaktu s
obžalovaným prišiel až pri vyšetrovaní veci. Nevie, kde bol objekt postavený, kto a kedy ho postavil. V

predmetnej lokalite sa ako súkromná osoba vôbec nezdržiava, ako zamestnanec maximálne raz za rok.
Postavený objekt videl, po oslovení vyšetrovateľom sa tam išiel pozrieť. Nie je časté sa vyjadrovať k
žiadosti k stavbe, aj keď poľovnícke združenia majú povinnosť oslovovať vlastníka. Informoval sa, že
objekt je v súčasnosti odstránený, nevie kto a kedy ho odstránil.
Sámjepoľovník,poľuje15rokov,poľovníckezariadeniazhotovoval,vosvojejlesníckejalebopoľovníckej

praxi sa nestretol s tým, že by sa poľovnícke zariadenia ohlasovali alebo sa na ne žiadalo povolenie.
Pre odstránenie rozporov bola postupom podľa § 264 ods. 2 Trestného poriadku čítaná časť zápisnice
o výsluchu z prípravného konania zo dňa 08. 01. 2020 (č. l. 83), k čomu svedok - poškodený uviedol,
že nepopiera, že sa vyjadril, že chata bola postavená odhadom možno v roku 2018, ale je to len odhad,
presný dátum nevie.

Svedok H. N. na výsluchu na hlavnom pojednávaní (č. l. 271 - 273) uviedol, že sa jedná o chatu - senník,
na ktorú stavebné povolenie nedával, vôbec netušil, že objekt vznikol. Je starostom obce Lošonec, bol
ním aj v rokoch 2016, 2018. O existencii stavby sa dozvedel od občanov, ktorí chodia na prechádzky,
menovať ich nevie. Vedel, že nejaký pán tam robil prístrešok, po tom, ako bol vypovedať, sa tak bol

pozrieť a bola tam chata, nie senník. Výstavba bola hotová, jednalo sa o unimobunku s nadstavenou
strechou, bolo to obité, mohlo to byť aj stavané, rozmery 3 x 5 m. Stavbu nevidel, keď sa stavala. V
interiéri nebol. Následne zistil, že pozemok patrí štátnym lesom. Nevie, kto stavbu využíval a na aký
účel, pripadalo mu však logicky, že keď je to na lesnom pozemku, tak ju využívajú lesníci, ale hovorilosa všeličo. Netuší, kto stavbu postavil. Naposledy, keď išiel okolo, stavba bola odstránená, už to nemalo
ani betónový základ, dá sa povedať, že je to v pôvodnom stave. Nevie, kto ju odstránil, ale malo to patriť
H.ovcom, tak asi on. Pri odstraňovaní nebol, ani povolenie nedával. Na polícii mu povedali, že stavbu

stavali H.ovci, tak z toho dedukuje, že ju aj odstránili. Aj od polície sa dozvedel, že ju mali odstrániť
H.ovci.

Svedok D. J. na hlavnom pojednávaní (č. l. 273 - 274) vypovedal, že začiatkom roka 2018 bol kolegyňami
v práci požiadaný o zistenie, či sa v katastri Lošonec v lese na lúke nachádza nejaká postavená chata.

Pracuje v CHKO Malé Karpaty od roku 2004 ako strážca. Išiel na určené miesto, nafotil malú chatu na
okraji lúky a zistené skutočnosti odovzdal na správe Lesov. Chata sa tam nachádza a viac sa týmto
prípadom nezaoberal. Chata mala obdĺžnikový tvar, sedlovú strechu, obložená dreveným obkladom,
robilo to dojem, ako by to bol možno lodný kontajner alebo väčšia unimobunka, presne si nepamätá, bol
tam len jedenkrát. V čase, keď chatu fotil, nezaznamenal žiadny pohyb osôb. Na chate boli aj okenice,
dovnútra vidieť nebolo ani tam nepozeral. Pripomínalo mu to bežnú chatu ako boli desiatky po celom

území, ťažko povedať, na čo mohla slúžiť, aj na rekreáciu, ako skladisko. Chata sa nachádzala v druhom
stupni ochrany, v chránenom vtáčom území.

Svedkyňa Mgr. D. T. pri výpovedi na hlavnom pojednávaní (č. l. 293 - 295) uviedla, že do roku 2019
pracovala ako botanička na správe Malé Karpaty. V roku 2018 jej bol pridelený na vybavenie spis, pri

ktorom bolo treba vyčísliť hodnotu zničeného biotopu, spôsobeného výstavbou chaty na parcele, ktorej
číslo si nepamätá, v katastrálnom území Lošonec. Bola to lúka, kde bola postavená chata, ku ktorej bol
vybudovaná štrková cesta. Pôvodne na tom pozemku bola lúka európskeho významu, oblasti Nížinné
a podhorské lúky, 6150 kód. Je to vlastne významný biotop, územie sa nachádza v chránenej krajinnej
oblasti Malé Karpaty, v Chránenom vtáčom území Malé Karpaty, ktoré je zaradené do siete Natura,

druhý stupeň ochrany. Pre akýkoľvek zámer na území Natura podľa § 28 vtedy platného zákona č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ak takýto zámer nebol na prospech územia alebo nesúvisel
so starostlivosťou o toto územie, muselo byť toto odsúdeného z hľadiska vplyvov na predmet ochrany
územia. Keďže k takémuto niečomu sa nevyjadrovali, predpokladali, že išlo o nelegálnu stavbu. Jej
úlohou bolo vyčísliť hodnotu zničeného biotopu, pretože stavbou, nepredpokladali by, že by sa stavba

odstránila, došlo k zničeniu biotopu, tak isto na štrkovej ceste, ktorá bola ojazdená, biotop by tam už
neexistoval. Podľa vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonával uvádzaný zákon o ochrane prírody,
hodnota biotopu 1 m2 bola 21,24 eura. V prípade, že biotop sa nachádza v chránenom území, jeho
hodnota sa zvýši až o 100 %, preto spoločenská hodnota zničeného biotopu vyšla na 12.744 eur. V roku
2019 bola na lokalite pozrieť, chata už bola odstránená, zostal tam ešte na prístupovej ceste štrk. Ak

by sa štrk vyhrabal a lokalita by sa pravidelne kosila, je to súčasť lúky, v priebehu niekoľkých rokov by
došlo k obnoveniu biotopu, v daždivom období by to mohlo byť aj rýchlejšie. Existencia stavby mala na
biotop negatívny vplyv.
Poľovnícke zariadenia sú také ako iná stavba, treba požiadať okresný úrad, odbor životného prostredia.
Keby sa úrad dozvedel o takomto zámere, oslovil by správu Malé Karpaty na posúdenie prípadného

vplyvu stavby na ochranu prírody. Keby tam oficiálna žiadosť bola, určite by boli upozornení na to, že tam
existuje chránený biotop, že by mohol byť zničený. Vtedy by sa vyžadoval súhlas na zásah do biotopu
európskeho významu zase od okresného úradu, ktorý by ich požiadal, aby uviedli hodnoty biotopu a
všetko, čo tam treba. Každá činnosť, ktorá sa ide realizovať v chránenom území európskeho významu,
musí byť posúdená z hľadiska vplyvov na ochranu prírody. Je názoru, že poľovnícke zariadenie sa má

posudzovať ako stavba a má byť naň vydané stavebné povolenie, avšak, keďže je tam biotop, je tam
potrebnýsúhlasodúradu.Akbysažiadalostavebnépovolenie,došlobykupozorneniuoúzemídruhého
stupňa ochrany Natura a nedošlo by k tomu, čo došlo.
Postupom podľa § 264 ods. 2 Trestného poriadku boli odstraňované rozpory prečítaním časti zápisnice
z prípravného konania zo dňa 09. 01. 2020 (č. l. 116), pričom svedkyňa spochybnila rozpornosť jej

výpovede a uviedla, že pokiaľ stavba stála a bola by tam stále, tak biotop je zničený. Keď by išiel niekto
stavať, robiť na tom území nejaký zásah, posudzoval by to úrad vzhľadom na rozlohu biotopu. Nevyšlo
by to možno ako zásadný vplyv, možno by dostal stavebný súhlas na zásah do biotopu, určili by sa mu
nejaképodmienky,zaakýchmôžezatiahnuťdobiotopu,avšakvdanomprípadesaosúhlasnepožiadalo
a do biotopu sa zasiahlo. Svedkyňa ďalej uviedla, že vypovedá pravdivo aj teraz, teraz to posudzuje z

hľadiska toho, že tam tá stavba už nie je a môže sa biotop obnoviť.
O tom, že je biotop zničený, rozhoduje organizácia štátnej ochrany prírody - CHKO, nie okresný úrad.
Ak sa niekto vyjadroval v konaní o obmedzení užívania lesných pozemkov, tak to mal na starosti lesník,
ona bola botanik.So súhlasom procesných strán bol postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný znalecký
posudok č. 120/2018, vypracovaný Ing. Ladislavom Vaškom, znalcom z odboru: stavebníctvo, odvetvie:

pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností (č. l. 141 - 158), zo záverov ktorého vyplynulo, že na
parcele č. 2291/1 sa nachádza stavba „sklad krmiva“, ktorý má charakter chaty, podľa stavebného
zákonasajednáostavbupostavenúnazemskompovrchu,kdeosadeniesivyžadovaloúpravupodkladu
- urovnanie terénu, podkladná vrstva štrku a osadenie buniek na betónové kocky. Stavba nebola stavaná
podľa platnej legislatívy, na danej parcele je postavený sklad krmiva na ploche 45 m2, kde rozhodnutím

Okresného úradu Trnava, pozemkový a lesný odbor, bolo vydané rozhodnutie - výnimka zo zakázaných
činností v súlade s § 31 ods. 1 písm. a) a písm. c) Zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších
predpisov, obmedzuje užívanie lesného pozemku na parc. č. 2291/1, vedenú v k. ú. Lošonec o výmere
45 m2 z plnenia funkcií lesa na dobu platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru za účelom umiestnenia
skladu krmív. V čase obhliadky sa na parcele nenachádzali inžinierske siete. Podľa znalca je potrebné
stavbu zlegalizovať podľa platného stavebného zákona, a to vydaním územného plánu, dodatočného

stavebného povolenia pre stavbu skladu krmiva s príslušenstvom a napojením na inžinierske siete s
dodržaním všetkých predpisov a noriem, týkajúcich sa výstavby v danej lokalite, s prihliadnutím na
ochranu územia, požiarnu bezpečnosť, bezpečnosť pri práci, znečistenie okolia zástavby a pod., navyše
sa jedná o chránené územie Malé Karpaty - druhý stupeň ochrany. Prístup cez cudzí pozemok, kde
je potrebné zriadiť vecné bremeno práva prechodu a prejazdu k danej nehnuteľnosti, ktorá má naviac

vybudovaný komín, kde pri uskladnení krmiva je nelogické, aby daná nehnuteľnosť slúžila ako sklad
krmiva (daný sklad je predpríprava na chatu). Znalec záverom konštatuje, že sa jedná o stavbu, ktorá
nemá charakter skladu krmív, ale chaty, stavba síce nie je ešte napojená na inžinierske siete, ale v
interiérovej časti je príprava na pripojenie elektriny, vody a kanalizácie vo WC.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu (č. l. 121) a k nej pripojenej fotodokumentácie (č. l. 122 - 138) je
zrejmé, že obhliadka miesta parcely registra „C“ č. 2291/1, GPS: 48.494970, 17.365263 sa uskutočnila
dňa 19. 04. 2018, miesto (exteriér aj interiér objektu) bolo fotograficky zadokumentované.

Z odpovede obce Lošonec na žiadosť o spoluprácu zo dňa 12. 03. 2018 (č. l. 159) je zrejmé, že

vlastníkom parcely č. 2291/1 v k. ú. Lošonec sú podľa LV č. 451 Lesy Slovenskej republiky, štátny
podnik. V súčasnosti registrujú postavenie stavby na uvedenej parcele bez žiadosti o stavebné alebo
iné povolenie, nebola podaná žiadosť o zmenu stavby ani udržiavacie práce, po obhliadke stavby bolo
zistené, že stavba je nová. Danú lokalitu územný plán obce Lošonec nerieši, ohľadom danej lokality
neboli vydané žiadne písomnosti.

Z písomnosti vystavenej Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, Správou chránenej krajinnej
oblasti Malé Karpaty zo dňa 01. 03. 2018 (č. l. 160) vyplýva, že pozemok parc. č. 2291/1 v k. ú.
Lošonec sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, kde platí druhý stupeň územnej
ochrany,pozemokjezároveňsúčasťouChránenéhovtáčiehoúzemiaMaléKarpaty,ktorébolovyhlásené

vyhláškouMŽPSRč.216/2005Z.z.naúčelyzachovaniabiotopovdruhovvtákoveurópskehovýznamua
biotopov sťahovaných druhov vtákov. Pracovisko Modra nemá vedomosť o stavbe, neboli ani Okresným
úradom Trnava oslovený na vydanie odborného stanoviska k tejto stavbe. Na výstavbu stavby v druhom
stupni ochrany sa vyžaduje vyjadrenie orgánu ochrany prírody na umiestnenie stavby podľa § 9 ods. 1
písm. c) Zákona. Nakoľko je stavba umiestnená v Chránenom vtáčom území Malé Karpaty, vzťahujú sa

na ňu ustanovenia § 28 ods. 2 zákona, t. j. jej vplyv na predmet ochrany CHVÚ mal byť vyhodnotený
v osobitnom konaní.

Zo stanoviska k výstavbe chaty v k. ú. Lošonec zo dňa 16. 08. 2018 (č. l. 161) vyplýva, že ak by k
zámeru výstavby predmetnej chaty prebehlo zisťovacie konanie a nepreukázal by sa významný vplyv

na územie, okresný úrad v sídle kraja v Trnave by upozornil žiadateľa na skutočnosť, že na pozemku sa
nachádza biotop európskeho významu Lk1 Nižinné a podhorské kosné lúky a žiadateľ musí požiadať
okresný úrad o súhlas na zásah do biotopu v zmysle § 6 ods. 2 zákona. Pri výstavbe chaty došlo k
zničeniu biotopu európskeho významu Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky vlastnou stavbou objektu
a vytvorením štrkom vysypanej cesty na celkovej ploche cca 300 m2. Celková spoločenská hodnota

zničeného biotopu európskeho významu predstavuje 12.744 eur (21,24 eur/m2).

Z odpovede štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky na žiadosť o spoluprácu zo dňa 26. 02.
2018 (č. l. 162) vyplýva, že Lesy SR, š. p. OZ Smolenice je vlastníkom parcely č. 2291/1 v k. ú.Lošonec, na ktorom pozemku je postavená stavba pozostávajúca minimálne z troch unimobuniek
bez základov - sklad krmiva. Pozemok nie je predmetom nájmu. O zriadenie stavby žiadal nájomca
poľovného revíru MAJDÁN, a to Poľovnícka organizácia Karpatské poľovnícke združenie Lošonec 273,

919 04 Smolenice, písomný súhlas bol nimi udelený dňa 09. 08. 2016. Dňa 16. 09. 2016 im bolo
doručené rozhodnutie Okresného úradu Trnava, pozemkového a lesného odboru, o udelení výnimky zo
zakázaných činností, ktoré od zriaďovateľa stavby žiadali ako podmienku ku súhlasu.

Zo žiadosti Poľovníckej organizácie - Karpatské poľovnícke združenie zo dňa 05. 08. 2016 (č. l. 163) je

zrejmé, že obžalovaný ako predseda poľovníckej organizácie žiadal Lesy Slovenskej republiky, štátny
podnik, o vydanie písomného súhlasu pre umiestnenie poľovníckeho zariadenia - sklad krmiva, v lokalite
„Ondrišková“, na parcele registra „C“, parcelné č. 2291/1, lesný pozemok, evidovaný pre k. ú. Lošonec.

Z vyjadrenia obce Lošonec zo dňa 30. 11. 2018 (č. l. 167 - 168) vyplýva, že obec ako príslušný stavebný
úrad neeviduje stavebné povolenie na stavbu realizovanú na parcele č. 2291/1 v katastrálnom území

Lošonec. Vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom pozemku. Stavba je umiestnená v lokalite v rozpore
s územným plánom obce Lošonec - v oblasti, v ktorej je vylúčená zástavba, stavba je umiestnená v
Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, kde platí druhý stupeň územnej ochrany podľa § 13 zákona
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a súčasne v Chránenom vtáčom území Malé Karpaty,
ktoré bolo vyhlásené vyhláškou MŽP SR č. 216/2005 Z. z. na účely zachovania biotopov druhov vtákov

európskeho významu a biotopov sťahovavých vtákov.

Zo zmluvy č. 1673/2016-251 (č. l. 169 - 172) vyplýva, že táto bola uzavretá dňa 04. 07.
2016 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru „MAJDÁN“, zastúpenými
splnomocnencom Lesy Slovenskej republiky, š. p., a užívateľom Poľovníckou organizáciou -

KARPATSKÉ POĽOVNÍCKE ZDRUŽENIE, zastúpeným Mgr. J.om H.om, zaevidovanej na Okresnom
úrade Trnava dňa 11. 07. 2016, pričom predmetom zmluvy je užívanie poľovného revíru „MAJDÁN“,
uznaného Rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Trnave pod č. A98/01002 zo dňa 15. 01. 1998, o
celkovej výmere 3.118,15 ha, s dobou nájmu 10 rokov od účinnosti zmluvy.

Zo súhlasu na umiestnenie poľovníckeho zariadenia - sklad krmiva zo dňa 09. 08. 2016 (č. l. 173)
je zrejmé, že Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, udelili súhlas na umiestnenie poľovníckeho
zariadenia - sklad krmiva v lokalite „Ondrišková“, na parcele registra „C“, parcelné č. 2291/1, lesný
pozemok, evidovaný pre k. ú. Lošonec, a to v súlade s grafickým znázornením, ktoré tvorilo prílohu
žiadosti.

Z rozhodnutia Okresného úradu Trnava, pozemkový a lesný odbor, č. OU-TT-PLO-2016/027330 zo dňa
06. 09. 2016, právoplatného dňa 07. 10. 2016 (č. l. 174 - 176) je zrejmé, že poľovníckej organizácii -
Karpatskému poľovníckemu združeniu so sídlom v Lošonci bolo obmedzené užívanie lesného pozemku
na parcele č. 2291/1 vedenú v k. ú. Lošonec o výmere 45 m2 z plnenia funkcií lesa na dobu platnosti

zmluvy o užívaní poľovného revíru za účelom umiestnenia skladu krmív. Zároveň bolo žiadateľovi
uložené uzatvoriť dohodu o poskytnutí náhrady za obmedzenie vlastníckych práv ihneď po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia.

Z listiny - znaleckého posudku č. 11/2017, vypracovaného Ing. Richardom Hájekom, znalcom z odboru

lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov (č. l. 178 - 182), predloženého poľovníckou organizáciou -
Karpatské poľovnícke združenie na základe výzvy k predloženiu znaleckého posudku (č. l. 177), vyplýva,
že výška náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa (odvodu) pri trvalom vyňatí lesného pozemku
- parcely registra „C“ č. 2291/15 o výmere 189 m2 z plnenia funkcií lesov v k. ú. Lošonec, obec Lošonec,
okres Trnava, v súvislosti s plánovanou výstavbou, je 357,59 eur.

Z listu vlastníctva č. 451, vedeného Okresným úradom Trnava, odbor katastrálny, pre okres Trnava,
obec Trnava, katastrálne územie Lošonec (č. l. 183) je zrejmé, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
evidovanej na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo 2291/1 - lesné
pozemky o výmere 505520 m2, sú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik.

Z usmernenia Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru
štátnej stavebnej správy, zo dňa 14. 11. 2012 (č. l. 297) vyplýva, že povoľovanie poľovníckychzariadení nie je v kompetencii stavebných úradov, ktorá skutočnosť je zrejmá z výkladového stanoviska
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 06. 11. 2012 (č. l. 298).

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, rešpektujúc zásadu
kontradiktórnosti konania, súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne a
vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel bez akýchkoľvek rozumných
pochybností k záveru, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nasvedčujú záveru, že skutok tak,

ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby a po právnej stránke kvalifikovaný ako prečin ohrozenia a
poškodenia životného prostredia podľa § 300 ods. 3 Trestného zákona, ktorý je obžalovanému kladený
obžalobou za vinu, sa stal, avšak nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

K oslobodeniu spod obžaloby

Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci,
upravená v § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú
tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace

protiobvinenému,akoajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Na práve uvedenú základu zásadu trestného konania nadväzuje základná zásada deklarovaná v § 2
ods. 12 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé

rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou
stíhania zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku), keďže práve náležité zistenie
skutkového stavu veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so
zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia
skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho

účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie
spravodlivého procesu.

Podľa § 300 ods. 3 Trestného zákona rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potrestá, ak v chránenom
území neoprávnene postaví stavbu.

Skutková veta obžaloby má svoj odraz vo vykonanom dokazovaní v tom ohľade, že skutok tak, ako je
popísaný, sa skutočne stal.

Bolo nepochybne preukázané, že podľa listu vlastníctva č. 451, vedenom Okresným úradom Trnava,

odbor katastrálny, pre okres Trnava, obec Lošonec, katastrálne územie Lošonec, sú LESY Slovenskej
republiky, š. p., výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej ako parcela registra „C“ evidovanej na
katastrálnej mape ako parcela č. 2291/1, druh pozemku - lesné pozemky, o výmere 505520 m2.

V zmysle zmluvy č. 1673/2016-251, uzatvorenej dňa 04. 07. 2016 a zaevidovanej na Okresnom úrade

Trnava dňa 11. 07. 2016, užíva poľovnícka organizácia - KARPATSKÉ POĽOVNÍCKE ZDRUŽENIE
poľovný revír „MAJDÁN“, uznaný Rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Trnave pod č. A98/01002
zo dňa 15. 01. 1998, o rozsahu 3.118,15 ha, a to po dobu 10 rokov odo dňa účinnosti zmluvy.

Na základe žiadosti poľovníckej organizácie - KARPATSKÉ POĽOVNÍCKE ZDRUŽENIE, zastúpenej

obžalovaným, zo dňa 05. 08. 2016 udelili Lesy Slovenskej republiky dňa 09. 08. 2016 súhlas na
umiestnenie poľovníckeho zariadenia - sklad krmiva v lokalite „Ondrišková“ na parcele registra „C“,
parcelné číslo 2291/1, lesný pozemok, evidovaný pre k. ú. Lošonec, a nadväzujúcim rozhodnutím
Okresného úradu Trnava, odbor pozemkový a lesný, č. OU-TT-PLO-2016/027330 zo dňa 06. 09. 2016,právoplatným dňa 07. 10. 2016, došlo k udeleniu výnimky zo zakázaných činností v súlade s § 31 ods.
1 písm. a) a písm. c) Zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a k obmedzeniu
užívania lesného pozemku na uvedenej parcele o výmere 45 m2 z plnenia funkcií lesa na dobu platnosti

zmluvy o užívané poľovného revíru za účelom umiestnenia skladu krmív, a to za poskytnutie náhrady
za obmedzenie vlastníckych práv, k čomu na výzvu Lesov Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2016
predložila poľovnícka organizácia - KARPATSKÉ POĽOVNÍCKE ZDRUŽENIE znalecký posudok č.
11/2017, vypracovaný znalcom Ing. Richardom Hájekom, vo veci stanovenia výšky náhrady za stratu
mimoprodukčných funkcií lesa (odvodu) pri trvalom vyňatí lesného pozemku, ktorý ustálil výšku náhrady

na sumu 357,59 eur.

V súdenej veci nebolo sporné, že na vyššie konkretizovaných lesných pozemkoch patriacich LESOM
Slovenskej republiky, š. p., konkrétne na GPS súradniciach 48.494840 a 17.365392, bola postavená
stavba, v dôsledku ktorej výstavby došlo k poškodeniu biotopu európskeho významu Lk1 Nížinné a
podhorských kosných lúk.

Skutočnosť, že parcela registra „C“, parcelné číslo 2291/1, v katastrálnom území Lošonec, je súčasťou
Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty, ktoré bolo vyhlásené Vyhláškou Ministerstva životného
prostredia č. 216/2005 Z. z., na účely zachovania biotopov druhov vtákov európskeho významu a
biotopov sťahovaných druhov vtákov, patriaceho do európskej sústavy chránených území NATURA

2000, kde platí druhý stupeň ochrany v zmysle Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, mal
súd preukázané jednak zo svedeckých výpovedí D.a Marka a Mgr. Dariny Válkovej, a jednak z listinných
dôkazov - z písomnosti vystavenej Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, Správou chránenej
krajinnej oblasti Malé Karpaty, zo dňa 01. 03. 2018 a z jej stanoviska k výstavbe chaty v k. ú. Lošonec
zo dňa 16. 08. 2018, ako aj z vyjadrenia obce Lošonec zo dňa 30. 11. 2018.

Miesto, kde došlo k realizácii stavby, ako aj vizuál stavby, boli ustálené obhliadkou miesta činu dňa 19.
04.2018avrámcinejvyhotovenoufotodokumentáciou.UvedenétiežvyplynulozvýpovedesvedkovH.a
Rábaru, D.a Marka a Mgr. Dariny Válkovej, ale aj zo znaleckého posudku č. 120/2018, vypracovaného
znalcom Ing. Ladislavom Vaškom. Napokon, ani tieto skutočnosti sporné neboli.

Podľa prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena došlo k postaveniu stavby „skladu krmiva“, ktorá
však podľa situácie a dispozičného riešenia má charakter chaty, a to bez príslušného povolenia, čím
došlo zo strany obžalovaného ku konaniu v rozpore s ustanovením § 55 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ako i § 13 ods. 2 písm. b), § 26 ods. 5,

§ 28 ods. 2 Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Naproti tomu sa obhajoba bránila tým, že stavba je objektom slúžiacim pre užívateľa poľovného revíru
ako poľovnícke zariadenie a je umiestnená legálne.

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon; ďalej len „Stavebný
zákon“) rieši problematiku územného plánovania, procesy výstavby a povoľovania jednotlivých stavieb.

Podľa§55ods.1Stavebnéhozákonastavebnépovoleniesavyžaduje,pokiaľtentozákonavykonávacie
predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa

na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene
stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „Zákon o ochrane prírody a krajiny“)
upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a

fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny.

Podľa § 13 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane prírody a krajiny na území, na ktorom platí druhý stupeň
ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na likvidáciu existujúcich trvalých trávnych porastov
s výnimkou činnosti povoľovanej podľa osobitných predpisov.

Podľa § 26 ods. 5 Zákona o ochrane prírody a krajiny v chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať
činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany. Na vykonanie náhodnej ťažby aopatrení na ochranu lesa v chránenom vtáčom území, v ktorom platí iný ako piaty stupeň ochrany, sa
primerane vzťahujú ustanovenia § 14 ods. 6 a 7.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o ochrane prírody a krajiny pre územia európskej sústavy chránených
území sa v dokumentácii ochrany prírody a krajiny podľa § 54 ods. 4 písm. a), b) a d) určia opatrenia,
ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám druhov a biotopov, na ochranu ktorých boli tieto územia
zaradené do národného zoznamu alebo vyhlásené za chránené územia, v súlade so zabezpečením
cieľa podľa odseku 1. Tieto opatrenia sa v príslušnom rozsahu uplatnia aj v plánovacích dokumentoch

podľa osobitných predpisov, ktoré určujú podmienky alebo spôsob využívania týchto území.

Keďže sa vykonaným procesom dokazovania nepodarilo jednoznačne a bez pochybností preukázať,
že stavba „sklad krmiva“ má charakter chaty, a na preukázanie tejto skutočnosti nebol produkovaný
zo strany prokurátora ani žiadny relevantný dôkaz, nemožno konštatovať, že by postavením stavby
obžalovaným došlo k porušeniu ustanovenia § 55 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a ustanovenia § 13 ods. 2 písm. b), § 26 ods. 5, § 28 ods. 2
Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Je pravdou, že Ing. Ladislavom Vaškom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľností, bol vypracovaný znalecký posudok č. 120/2018, pričom znalec

skonštatoval, že sklad krmiva má podľa situácie a vnútorného dispozičného riešenia charakter stavby,
ktorá nie je postavená v súlade s platnou legislatívou. Znalec však v znaleckom posudku (pod bodom
7. iné zistenia) tiež uviedol, že daný sklad je predpríprava na chatu, čím pripustil, že predmetný objekt
je skladom. Znalecký posudok si vnútorne odporuje, keď znalec na jednej strane tvrdí, že „sklad krmív“
má charakter stavby, na druhej strane hovorí len o akejsi predpríprave na chatu.

Znalecký posudok je dôkazný prostriedok, ktorý je objektom hodnotenia zo strany konajúceho orgánu,
akoajinédôkaznéprostriedky.Podávasíceodpoveďnaodbornúotázku,ktorúsikonajúciorgánverejnej
moci objektívne nie je schopný zodpovedať, no hodnotenie informácie z neho plynúcej je už úlohou
konajúceho orgánu verejnej moci (Najvyšší súd Českej republiky, sp. zn. 6 Tz 43/70).

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že úlohou znalca nemôže byť právne posudzovanie, či stavba
(ne)bola postavená v súlade s platnou legislatívou. Jeho úlohou je poskytovať odborné znalosti a
zodpovedať odborné otázky súvisiace s objasňovaním skutočností dôležitých pre trestné konanie. Preto
súd na závery znalca, týkajúce sa charakteru stavby a jej súladu s legislatívou, neprihliadal, stotožňujúc

sa tiež s obhajobou, že znalec Ing. Ladislav Vaško vzhľadom na znalecké odvetvie, v ktorom je zapísaný,
nemôže posudzovať dodržiavanie stavebných predpisov. Toto patrí len znalcovi z odvetvia projektovanie
v stavebníctve.

Možno tak uzavrieť, že stavba - sklad krmiva má charakter poľovníckeho zariadenia v zmysle § 2 písm.

k) Zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda je objektom
slúžiacim na prikrmovanie zveri, napájanie zveri, pozorovanie zveri, lov zveri, vrátane jej odchytu a
uskladňovaniakrmivaprezvervpoľovnomrevíri,naumiestneniektoréhobolLesmiSlovenskejrepubliky,
š. p., udelený súhlas v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 písm. c) Zákona č. 274/2009 Z. z. o
poľovníctve v znení neskorších predpisov, na čo nadväzovalo rozhodnutie Okresného úradu Trnava,

odboru pozemkového a lesného, č. OU-TT-PLO-2016/027330 zo dňa 06. 09. 2016, právoplatné dňa
07. 10. 2016, ktorým sa povolilo poľovníckemu združeniu vykonávať terénne úpravy, stavať ploty alebo
budovať chodníky, narúšať pôdny kryt, odvážať lesnú pôdu alebo hrabanku, stavať posedy, príbytky
alebo táboriť mimo vyznačených miest podľa § 31 ods. 1 písm. a) a c) Zákona č. 326/2005 Z. z. o
lesoch. Osobitne súd poukazuje na ustanovenie § 31 ods. 8 Zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, v zmysle

ktorého zákaz stavať príbytky sa nevzťahuje na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu.
Povoľovanie poľovníckych zariadení pritom nie je v kompetencii stavebných úradov, čo vyplýva aj z
obhajobou zadovážených listín (usmernenie, výkladové stanovisko).

Na tomto mieste súd podporne poukazuje aj výpoveď svedka D.a Marka, ktorý pripustil možnosť, že

by stavba bola skladiskom, a v neposlednom rade aj na fotodokumentáciu vyhotovenú pri obhliadke
miesta činu (fotografie č. 13 až č. 20) a zápisnicu o obhliadke miesta činu, z ktorej je zrejmé, že v
spodnej časti stavby sa nachádza veľká miestnosť, kde asi do polovice sa nachádza seno. Pokiaľprokurátor poukazoval na naštiepané drevo uskladnené pri múre, súd sa nestotožňuje s tým, že by
uvedené vylučovalo možnosť využívania stavby na skladové účely, práve naopak.

V ďalšom sa súd zameral na dokazovanie v tom smere, či k postaveniu stavby na vyššie špecifikovanom
území došlo konaním obžalovaného, keďže táto skutočnosť bola v konaní sporná.

Obžalovaný potvrdil, že objekt v danej lokalite postavený bol, avšak jednoznačne poprel, že by tento
on zrealizoval, umiestnil alebo staval, objednával naň nejaký materiál, alebo že by dal na jeho výstavbu

pokyn, financie alebo súhlas, resp. iným spôsobom na stavbe participoval.

Svedkyňa Mgr. E. M. sa vyjadrovala k otázke náhrady škody, na mieste činu nebola, objekt nevidela, ani
ako územie vyzeralo. Kto mal objekt postaviť, sa nezmienila.

Ani svedok Ing. R. R. nevedel, kto a kedy objekt postavil, tento iba videl.

Aj svedok H. N. videl iba postavenú stavbu, netuší, kto stavbu postavil. Pokiaľ sa aj svedok vyjadril, že
ju stavali H.ovi, je potrebné zároveň dodať, že svedok tiež uviedol, že túto informáciu má len od polície.
Napriek tomu, z takéhoto vyjadrenia svedka nemožno vôbec jednoznačne vyvodiť, že by mal stavbu
zrealizovať práve obžalovaný, práve naopak, išlo by len o domnienku.

Tiež svedok D. J. videl iba postavenú stavbu, nezaznamenal tam žiadny pohyb.

Svedkyňa Mgr. D. T. vyčíslovala hodnotu zničeného biotopu, nevyjadrovala sa, kto mal objekt postaviť.

Hoci vyššie uvedení svedkovia neboli priamymi svedkami skutku, ich výpovede sa vzájomne potvrdzujú,
sú logické a sú v zhode s ostatnými vykonanými dôkazmi. Neboli teda zistené žiadne dôvody, ktoré
by vierohodnosť ich výpovedí spochybňovali. Svedkovia vypovedali o tom, čo im bolo o skutku a o
okolnostiach dôležitých pre trestné konanie známe, ktoré sami vnímali, alebo o ktorých sa dozvedeli.
Aj napriek tomu však z vykonaných svedeckých výpovedí, a ani z iných dôkazov, nevyplynulo, že by

obžalovaný mal byť osobou, ktorá objekt postavila.

Pokiaľprokurátorpoukazovalnavýpoveďobžalovanéhozprípravnéhokonania,zktoréhobybolomožné
dedukovať, že obžalovaný stavbu v chránenom území postavil, k tomuto je potrebné uviesť, že súd
postupuje v súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Trestného poriadku a pri svojom rozhodovaní prihliada

len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy na hlavnom
pojednávaní vykonané. Týmto postupom bolo ustálené, že vina obžalovaného bola bez rozumných
pochybností vyvrátená vykonaným procesom dokazovania. Obžalovaný tiež pred súdom vysvetlil, že
pokiaľ v prípravnom konaní hovoril o určitých skutočnostiach ako „my“, hovoril za komunitu poľovníkov
a v žiadnom prípade si takéto jeho vyjadrenie nemožno vysvetľovať ako priznanie sa k postaveniu či

už skladu krmiva, alebo inej stavby. Súd takémuto tvrdeniu obžalovaného uveril, keďže v konaní nebol
vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že obžalovaný osobne objekt postavil. Ani skutočnosť,
že obžalovaný zabezpečil odstránenie predmetnej stavby, nepreukazuje, že stavbu aj postavil.

Vykonané dôkazy musia jednoznačne s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený

v obžalobe sa stal, tento je trestným činom a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného
skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné vykladať tieto
v prospech obžalovaného, a nie naopak.

V ustanovení § 2 ods. 4 Trestného poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny. Z tejto zásady

vyplýva i pravidlo in dubio pro reo, podľa ktorého, ak zostanú po vykonaní dôkazov dôvodné pochybnosti
o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie, ktoré nemožno rozptýliť vykonaním a skúmaním ďalších
dostupných dôkazov, ktoré navrhli strany, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Pravidlo,
že vina obžalovaného musí byť bez rozumných pochybností dokázaná, znamená, že obžalovaný nie
je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, teda ani prípadnú skutočnosť svedčiacu o jeho nevine, ale

dôkazné bremeno zaťažuje prokurátora.Možno teda zhrnúť, že ak po vyčerpaní všetkých dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej
okolnosti dôležitej pre vyvodenie trestnej zodpovednosti, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo
rozhodnúť v prospech obžalovaného.

Podľa súdu, čo má odraz vo vykonanom dokazovaní, nebolo ani preukázané, že by obžalovaný mal
nejakým spôsobom na stavbe objektu participovať, resp. jeho stavbu umožniť. Dôkazné bremeno
pritom v tomto smere zaťažovalo prokurátora, ktorý ani neuvádzal, v čom malo spočívať konanie
obžalovaného,ktorýmbyboloumožnenépostaveniestavbynadanomúzemíbezpríslušnéhopovolenia,

t. j. aké konkrétne konanie obžalovaného prokurátor pod pojem „umožnil“ podradil, a za týmto účelom
prokurátor ani nenavrhoval vykonať, príp. doplniť dokazovanie, a to ani v štádiu po zrušení pôvodného
rozsudku prvostupňového súdu odvolacím súdom. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by
sa obžalovaný mal na realizácii stavby podieľať, zúčastňovať a rozhodovať o konkrétnom postupe pri
jej výstavbe.

Súd preto konštatuje, že vykonanými dôkazmi sa nepodarilo preukázať, že skutok spáchal obžalovaný,
resp. že on je tou osobou, ktorá podľa obžaloby mala umožniť postavenie stavby alebo sama stavbu
neoprávnene v chránenom území postaviť.

O dodržiavaní všeobecných pravidiel spoločenského správania sa a zákonov zo strany obžalovaného

svedčí aj odpis registra trestov (č. l. 411), podľa ktorého obžalovaný nemá záznam.

Aj z lustrácie z databázy súdov (č. l. 413 - 414) vyplýva, že voči obžalovanému nie je v súčasnosti
vedené ďalšie trestné konanie, a rovnako táto skutočnosť vyplýva aj z lustrácie z generálnej prokuratúry
(č. l. 412).

Čo sa týka lustrácie z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 415 - 420), z tejto
je zrejmé, že obžalovaný má celkom 20 záznamov, vo všetkých prípadoch sa jednalo o priestupky na
úseku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku dôjde vtedy,
ak dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok uvedený v
obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje
nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto inkriminovaný skutok spáchal. Totiž dôkazy v danom
prejednávanom prípade preukazujú možnosť, že páchateľom, t. j. staviteľom predmetnej stavby je

zrejme iná osoba, ktorá nedisponovala príslušným povolením na jej výstavbu v chránenom území, čím
došlo k poškodeniu životného prostredia, a to bez ohľadu na výšku škody spôsobenú týmto konaním.

Zhrnúc uvedené, po vykonaní navrhnutých a dostupných dôkazov nemal súd inú možnosť, ako
obžalovaného JUDr. J. H. spod obžaloby z vyššie uvádzaných dôvodov oslobodiť.

Záverom súd podotýka, že konanie pred súdom je kontradiktórne, v rámci ktorého súd rozhoduje na
základe návrhov strán. Len výnimočne (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku) súd môže vykonať aj dôkazy,
ktoré strany nenavrhli. Takáto iniciatíva súdu je však limitovaná rovnosťou strán v konaní pred súdom
(§ 2 ods. 14 Trestného poriadku).

Súd tiež uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd reagoval na každý argument prednesený v súdnom

konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/
Španieslko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008-1, rozsudok
G. z 9. decembra 1994 vo veci Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).

K nevykonaniu dôkazov

Súd vo veci vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, s výnimkou listín navrhnutým
prokurátorom, a to konkrétne záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu (č. l. 211) a časti sťažnostiproti uzneseniu o vznesení obvinenia (č. l. 24 - 28; bod 3.12, bod 3.15, bod 6. a bod 7.), a to pre ich
nedôvodnosť podľa § 277 ods. 2 Trestného poriadku, keďže nejde o relevantné dôkazy v trestnom
konaní.

Okresný súd nepopiera, že sú prípustné aj iné dôkazné prostriedky než len tie, ktoré sú výslovne
upravené v Trestnom poriadku (§ 119 ods. 3), avšak o to viac musia byť pri týchto presne
nepomenovaných dôkazných prostriedkoch dodržané zákonné pravidlá platné pre vykonávanie
obdobných dôkazných prostriedkov v trestnom konaní, ktoré sú obsahom a účelom najbližšie spornému

dôkaznému prostriedku.

Prokurátor uviedol, že ním navrhnuté dôkazy majú vyvracať obhajobu obžalovaného. Je tak zrejmé,
že účelom vykonania týchto dôkazov bolo overenie pravdovravnosti obžalovaného alebo zistenie jeho
postoja ku konkrétnym skutočnostiam. Trestný poriadok neupravuje hodnotenie alebo posudzovanie
výpovede obvineného a túto činnosť ponecháva výhradne po podaní obžaloby súdom. Súd v rámci

tohto prislúcha hodnotiť nielen obsah dôkazu, ale aj jeho zákonnosť a prípustnosť. Z uvedeného
dôvodu nemožno použiť ako dôkaz v trestnom konaní vyjadrenie obžalovaného v rámci preštudovania
vyšetrovacieho spisu, resp. jeho odôvodnenie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pretože
nemajú náležitosti predpokladané zákonom. V trestnom konaní možno ako dôkaz použiť len tie dôkazy,
ktoré obžalovaný poskytol v súlade s ustanovením § 121 a nasl. Trestného poriadku, čo v prípade

záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu a sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia splnené
nie je. Nie je prípustné nimi nahrádzať výsluch obžalovaného, resp. iný úkon trestného konania. Použitie
záverov prokurátorom navrhnutých dôkazov je preto neprípustné pre uznanie viny obžalovaného, resp.
aj pre overenie vierohodnosti výpovede obžalovaného urobenej na hlavnom pojednávaní.

Všetky ostatné vykonané dôkazy sú prípustné a získané zákonným spôsobom. Napokon, zákonnosť
či procesnú použiteľnosť dôkazov, o ktoré súd opiera svoje rozhodnutie, žiadna z procesných strán
nenamietala.

K výroku o náhrade škody

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Ide o obligatórny výrok súdu v prípade, ak postupuje súd podľa § 285 Trestného poriadku, t. j.
keď obžalovaného spod obžaloby oslobodzuje. Nárok na náhradu škody totiž možno priznať len
odsudzujúcim rozsudkom.

Hoci bol obžalovaný JUDr. J. H. spod obžaloby oslobodený, súd poškodených:

- LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351,
- Okresný úrad Trnava, Kollárova 8, Trnava, IČO: 00 151 866,
s nárokom na náhradu škody neodkázal na civilný proces, pretože poškodení si nárok na náhradu škody
neuplatnili.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd
tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku a obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné

podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí by zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh.
Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými

v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.