Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 3Tk/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010783
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3123010783.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 22.08.2023 v senáte zloženom

z predsedníčky senátu JUDr. Evy Tóthovej a prísediacich A. B. a A. C. jednomyseľne v pomere hlasov
3:0 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
D. E. nar. XX.XX.XXXX v D., F., trvale bytom G. H. X, D., F., prechodne bytom C. I., J. I. K. H. XX/
X, toho času vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Ilava,

sa uznáva za vinnú, že

dňa 28.1.2023 v čase medzi 22:01 hod. až 22:13 hod. v C. I., v byte č. XX nachádzajúcom sa na ulici J.
I. K. H. XX/X, po predchádzajúcej slovnej hádke a fyzickom napadnutí zo strany jej A. – poškodeného
J. C. v kuchyni a potom ako jej poškodený dal dve facky do oblasti tváre v stave vystupňovaného afektu
potenciovaného stredne ťažkou ebrietou zobrala obžalovaná do svojej pravej ruky z kuchynskej linky
kuchynský nôž s čiernou plastovou rúčkou o jednom brite s celkovou dĺžkou 27 cm, dĺžkou čepele 14,5
cm a šírkou čepele 2,6 cm a trikrát bodla poškodeného stredne veľkou až veľkou intenzitou, pričom prvý

švih noža smeroval zhora nadol sprava doľava, čím poškodenému spôsobila škrabanec na čele vpravo,
nábod kože pleca vpravo a škrabanec na bočnej časti pleca vpravo, druhým švihom mu spôsobila
bodnorezné poranenie vľavo pod kľúčnou kosťou, kde nôž prenikol zhora sprava nadol doľava, pričom
hrot noža prenikol cez kožu, podkožie popod ľavú kľúčnu kosť, kde narazil do prvého rebra, po ktorom sa
skĺzol von a tretím bodnutím mu spôsobila bodné poranenie pravej strany hrudníka tým spôsobom, že
nôž v uhle 45 stupňov smerom sprava doľava z pohľadu poškodeného, mierne spredu dozadu prenikol
cez kožu, podkožie, medzirebrové svalstvo medzi 4. a 5. rebrom, ďalej prenikol cez pohrudnicu, dolný
okraj horného laloka pravých pľúc a prenikol do pľúcnej bránky, kde pozdĺžne narezal magistrálnu pľúcnu

tepnu pre pravé pľúcne krídlo, v dôsledku čoho došlo k vykrvácaniu do pravej pohrudnicovej dutiny
(šok z vykrvácania) s bodnorezným poranením poškodených pravých pľúc a hlavného kmeňa pravej
pľúcnice, na následky čoho dňa 28.01.2023 v čase o 22.50 hod. poškodený J. C., trvale bytom A. XX/
XXX, D., F., prechodne L. XXX zomrel,

t e d a

iného úmyselne usmrtila a taký čin spáchala na chránenej osobe – blízkej osobe,

č í m s p á c h a l a

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j epodľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, § 38 odsek 2,
odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, § 36 písmeno j), l) Trestného zákona k trestu odňatia slobody
vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanej zároveň ukladá

ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanej zároveň ukladá trest prepadnutia
veci, a to: kuchynského noža s čiernou plastovou rúčkou o jednom brite s celkovou dĺžkou 27 cm, dĺžkou
čepele 14,5 cm a šírkou čepele 2,6 cm.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní priznala ku spáchaniu žalovaného skutku, nemala však úmysel
A. usmrtiť. Na hlavnom pojednávaní opísala spolužitie s nebohým ako aj skutkové okolnosti ktoré

predchádzali spáchaniu skutku.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá A. obžalovanej M. E., ktorá vypovedala v podstatných
okolnostiach zhodne ako obžalovaná.

Za súhlasu procesných strán boli na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 odsek 1 Trestného poriadku
čítané zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania, a to: poškodenej N. E., A. A. D., A. D., D.
O., A. D., A. D., A. A., C. P., O. Q., ktorí svedkovia sa nevedeli vyjadriť k samotnému skutku, pretože
neboli pri ňom prítomní.

Za súhlasu obžalovanej a prokurátora v zmysle § 268 odsek 2 Trestného poriadku boli prečítané závery
znaleckého posudku KEU PZ Bratislava z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz,
kriminalistickej identifikácie, odborné vyjadrenia č. 22/2023 a č. 23/2023, podľa § 269 Trestného
poriadku boli oboznámené listinné dôkazy, a to najmä zápisnica o ohliadke miesta činu, výsledky
toxikologickejanalýzy,prepishovoruobvinenejnalinku112,záznamovykonanídychovejskúšky,správa

z ÚVV a ÚVTOS Ilava, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, odpis z registra trestov.

Zo záverov znaleckých posudkov z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie
KEÚ PZ ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2023/433 vyplýva, že na predložených vecných stopách (nožoch)
sa nenašli žiadne daktyloskopické stopy. Na viacerých vecných stopách (časti oblečenia poškodeného

a obvinenej) sa našla krv, ktorá je zhodná s profilom DNA poškodeného. DNA analýza rukoväte noža
a čepele noža, ktorou mal byť poškodený napadnutý, nebola úspešná. DNA profil nebohého je zhodný
s DNA profilom na ľavej a pravej strane noža. DNA analýzou steru odobratého z povrchu rukoväte
noža bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu, pričom DNA profil bol vytvorený
kombináciou DNA profilov obvinenej a nebohého.

Obvinená mala dňa 28.01.2023 v čase o 23.21 hod. zistené 0,74 mg/l alkoholu v dychu.

Zlekárskejsprávy–nálezuč.l.357vyplýva,žeobvinenáboladňa29.01.2023traumatologickyvyšetrená
so záverom, že u nej bolo zistené povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, ani nebola
priestupkovo riešená, z výkonu väzby je hodnotená kladne.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec A. R. P., L. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

súdne lekárstva - toxikológia, alkohológia, sérohematológia, ktorý predniesol závery znaleckéhoposudku č. 11/2023 zo dňa 07.02.2023, z ktorých vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti nebohého
J. C. bolo vykrvácanie do pravej pohrudnicovej dutiny s bodnorezným poranením poškodených pravých
pľúc a hlavného kmeňa pravej pľúcnice. Tieto poranenia menovaný utrpel mechanizmom bodnorezného

poranenia pravej strany hrudníka bodnorezným nástrojom (nožom), aktívnym násilným konaním inou
osobou. Jednalo sa minimálne o 3 samostatné švihy rukou útočníka voči telu poškodeného, stredne
veľkej až veľkej intenzity švihu. Finále útoku tvorilo bodné poranenie pravej strany hrudníka. Toto
poranenie bolo jediné zo všetkých zistených poranení, ktoré spôsobilo poškodenie organizmu muža,
ktoré vyústilo do jeho smrti. Chemicko- fyzikálnym vyšetrením vzorky krvi odobratej pri pitve bola

metódou plynovej chromatografie stanovená koncentrácia alkoholu v krvi zomrelého v čase smrti
v hodnote 2,78 q.kg -1 (promile), čo spadá do rozpätia označovaného ako ťažký stupeň opitosti. Čo sa
týka vzájomného postavenia poškodeného a útočníka, títo sa v čase útoku nachádzali v základnom
postavení tvárou v tvár a ich poloha sa mohla vzájomne dynamicky meniť otáčaním sa tela poškodeného
vpred a mierne okolo zvislej osi tela.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
A. J. I., ktorý predniesol znalecký posudok č. 71/2023 zo dňa 24.04.2023 vypracovaný znaleckou
organizáciou Centrum duševného zdravia. s. r. o., z ktorého vyplýva, že obžalovaná v čase spáchania
skutku ani v súčasnosti netrpela duševnou chorobou v pravom zmysle slova, ale jedná sa u nej
o poruchu osobnosti, ktorá je detailne popísaná v samostatnom znaleckom posudku klinickej a forenznej

psychologičky, zároveň bolo u obžalovanej zistené škodlivé užívanie alkoholu. V čase spáchania trestnej
činnosti bola v stave stredne ťažkej ebriety. V rámci eskalujúceho konfliktu s agresívne emulatórne
zafarbeným konaním poškodeného došlo u nej k vystupňovanému afektu, v ktorom dostatočne
nerozpoznala a neovládla svoje konanie v stave ohrozenia. Vzhľadom k stavu vystupňovaného afektu
potenciovaného stredne ťažkou ebrietou, v stave ohrozenia, mohla a vedela rozpoznať protiprávnosť

svojho konania len v podstatne forenzne významne zmenšenej miere. Rovnako jej schopnosť toto
konanie ovládať bola podstatne, forenzne významne zmenšená. Jej pobyt na slobode z psychiatrického
hľadiska by vzhľadom na poruchu osobnosti a škodlivé užívanie alkoholu mohol byť pre spoločnosť
nebezpečný. Znalec doporučuje, aby u nej súd nariadil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou
formou. Zároveň znalec poukázal na to, že u nej neboli zistené sklony ku agresii, skôr sa u nej jednalo

o úzkostné sklony, k záverom znaleckého posudku dospeli po porade s psychologičkou A. I. I., s ktorou
koordinovali závery.

Zo znaleckého posudku č. 3/2023 z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých,
ktorý vypracovala znalkyňa A. I. I. vyplýva, že mentálna kapacita obžalovanej je v pásme populačnej

normy. Z hľadiska morálneho má zvnútornené aj pomenované morálne hodnoty, primerane vyvinuté
vyššie city. Osobnostne je výrazne nezrelá, disharmonicky štrukturovaná. Pohotovosť k agresívnemu
konaniu a agresivita samotná nie sú pre ňu dominantnou črtou, je vyvážená pozitívnym vzťahovaním
sa k sociálnemu okoliu a nie je prítomná vo zvýšenej miere. Ako riziková sa však ukazuje oblasť
zvýšenej impulzivity, málo premyslených prejavov, okamžitej produkcie, nedá si čas na dostatočné

sformovanie úsudku, adekvátne zhodnotenie situácie, má tendenciu k produkovaniu neefektívnej
aktivity. Z hľadiska jej osobnosti je pravdepodobná možnosť náhleho impulzívneho odbrzdenia
maladaptívnych neočakávaných, intenzívnych mechanizmov správania v situáciách výraznej frustrácie,
stresu, úzkosti, bezradnosti, najmä ak sú oslabené mechanizmy racionálnej kontroly ako pri únave,
intoxikácii, akútneho stresu. Prítomné sú neurotické črty v zmysle zvýšenej úzkostnosti, emočnej

nestability, infantilné, nezrelé postoje. Zvýšené impulzívne prejavy afektívnych hnutí sa najmä v stave
frustrácie, bezradnosti (k čomu má osobnostne výrazné dispozície), môžu objaviť v stavoch oslabenej
vedomej kontroly. Jej všeobecná vierohodnosť je plne zachovaná.

Nazákladetaktoprevedenéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žesaskutokstaltakakojeuvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku a tento spáchala obžalovaná. Okrem vlastného priznania je usvedčená
najmä na základe svedeckej výpovede jej A. M. E., znaleckého posudku č. 11/2023 Ústavu súdneho
lekárstva a medicínskych expertíz v Martine, znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých č. 3/2023, čiastočne na základe výpovede svedka A. A. D., záverov
znaleckých posudkov z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie KEU PZ ČES:

PPZ-KEU-KE-EXP-2023/433, ohliadky miesta činu ako aj ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v spisovom materiály. Súd nemal dôvod o pravdivosti týchto dôkazov pochybovať, pričom jednotlivé
dôkazy utvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovanú zo spáchania žalovaného skutku.Samotná obžalovaná sa ku spáchaniu žalovaného skutku v celom rozsahu priznala a skutok úprimne
oľutovala. Namietala však právnu kvalifikáciu spáchaného trestného činu, nemala úmysel svojho
manžela usmrtiť a podľa vyjadrenia jej obhajcu konala v nutnej obrane v zmysle § 25 odsek 3 Trestného

zákona. Vo svojej výpovedi poukázala na to, že spolužitie s poškodeným nebolo vždy ideálne, na J. odišli
z dôvodu, že chceli začať nový život, pretože na F. poškodený vo zvýšenej miere požíval alkoholické
nápoje, drogy, viackrát ju aj fyzicky napadol. Po príchode na J. už drogy nepožíval, ale keď bol pod
vplyvom alkoholu bol veľmi žiarlivý, keď bol triezvy spolužitie bolo bezproblémové, mala ho veľmi rada,
nikdy sa s nim nechcela rozísť. Po spáchaní skutku mu hneď spoločne s A. poskytli prvú pomoc a volala

záchranku.A.obžalovanejM.E.ktorásnimibývalavspoločnejdomácnostivpodstatnýchrysochopísala
skutok zhodne s obžalovanou ako aj opis ich spolužitia. Uviedla, že obžalovaná nebohého veľmi ľúbila
napriek jeho správaniu v stave opitosti, keď bol triezvy, mali pekný vzťah.

Senát okresného súdu skúmal, či obžalovaná svojím konaním nenaplnila skutkovú podstatu trestného
činu zabitia v zmysle § 147 Trestného zákona, pri ktorom trestnom čine je konanie páchateľa

vedené úmyslom spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví a pre zavinenie následku (smrti) sa vyžaduje
nedbanlivostné konanie a musela by existovať príčinná súvislosť medzi konaním z nedbanlivosti
a následkom. U obžalovanej bolo preukázané, že jej úmysel nesmeroval len k spôsobenie ťažkej ujmy
na zdraví, čo vyplýva predovšetkým zo skutkových okolností prípadu, z intenzity jej útoku, použitia
predmetu útoku - noža o dĺžke čepele 14,5 cm. Nejednalo sa o jedno bodnutie, ale ako je

zrejmé zo záverov znaleckého posudku č. 11/2023 Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz
v Martine a výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní A. R. P. L.. Išlo o tri samostatne vedené útoky
nožom bodnorezného charakteru stredne veľkej až veľkej intenzity na oblasť tela poškodeného kde
sa nachádzajú dôležité orgány pre život, ktoré sú ľahko zasiahnuteľné. Obžalovaná konala vo forme
nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona, teda vedela, že svojim konaním

môže spôsobiť ako následok smrť poškodeného a bola s tým minimálne uzrozumená. Svojim konaním
naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu - obzvlášť závažného
zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, pretože iného úmyselne usmrtila a taký čin spáchala na
chránenej osobe - blízkej osobe.

Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti prípadu, ktoré vyplývajú z výpovede samotnej obžalovanej ako
aj výpovede svedkyne - jej A. dospel súd k záveru, že sa nejednalo zo strany obžalovanej o nutnú obranu
v zmysle § 25 Trestného zákona, pretože neodvracala priamo hroziaci alebo trvajúci útok poškodeného.
Podľa výpovede obžalovanej ju poškodený v kuchyni chytil za ruku, otočil ju k sebe, dal jej jednu a druhú

facku na tvár, ona ho odsacovala, ustúpila ku kuchynskej linke a z tejto vzala položený nôž, kričala na
neho aby sa nepribližoval a nechal ju na pokoji, začala nožom mávať a až keď ho dva krát pichla si
uvedomila čo sa stalo. Zo strany poškodeného sa nejednalo o priamo hroziaci útok ani o trvajúci útok. Aj
z výpovede A. obžalovanej vyplýva, že táto stála za poškodeným, on sa v kuchyni hádal s obžalovanou,
ktorej dal dve facky, svedkyňa zozadu mu zachytila ruku, poškodený ju ľavou rukou odsotil, myslela si,

že chce z kuchyne odísť, on sa ale zase otočil k obžalovanej, vtedy videla, že I. robí nejaké pohyby
rukou. Poškodený jej zacláňal výhľad, útok nožom preto nevidela.

Z uvedeného vyplýva, že útok poškodeného voči obžalovanej, ktorý spočíval v dvoch úderoch otvorenou
dlaňou do oblasti jej tváre už skončil a obžalovaná neodvracala žiadny priamo hroziaci ani trvajúci útok a

konala zjavne neprimeraným spôsobom, s nožom. Pretože obžalovaná už neodvracala priamo hroziaci
ani trvajúci útok, hoci konala v stave silného rozrušenia spôsobeného útokom, ako aj v dôsledku zmätku
a strachu súd nezistil ani podmienky nutnej obrany v zmysle § 25 odsek 3 Trestného zákona, podľa
ktorého ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal
v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.

Podľa § 25 odsek 2 Trestného zákona nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná
útoku,najmäkjehospôsobu,miestuačasu,okolnostiamvzťahujúcimsakosobeútočníkaalebokosobe
obrancu.

V zmysle záverov znaleckého posudku č. 71/2023 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatria, ktorý bol vypracovaný znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia s. r. o., ako aj
výsluchu znalca A. J. I. na hlavnom pojednávaní, záverov znaleckého posudku z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých č. 3/2023 vypracovaného znalkyňou A. I. I. konala obžalovaná
vstavestredneťažkejebrietyavovystupňovanomafekte,kedyjejrozpoznávacieaovládacieschopnostiboli forenzne významne zmenšené. Pobyt obžalovanej na slobode by vzhľadom na poruchu jej
osobnosti a škodlivé užívanie alkoholu mohol byť pre spoločnosť nebezpečný, pričom znalci doporučujú
jej uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

U obžalovanej bol v čase spáchania trestného činu stav zmenšenej príčetnosti, pričom stav zníženej
príčetnosti automaticky nevylučuje úmyselné zavinenie, nakoľko sa týka miery zavinenia a nie
zavinenia ako takého. Preto aj pri zmenšenej príčetnosti je nevyhnutné vyvodzovať zavinenie páchateľa
najmä z okolností prípadu, druhu predmetu útoku na poškodeného, zo spôsobu jeho použitia voči

poškodenému, intenzity konania. Emócie vo vystupňovanom afekte vedú vo svojej podstate k zníženie
obžalovanej svoje správanie a konanie racionálne korigovať, pričom silne rozrušená obžalovaná
chápala v čase činu vyhrotenú situáciu a svoje protiprávne konanie len rámcovo - jej rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti boli forenzne významne zmenšené. Stav zmenšenej príčetnosti teda sám o sebe
nespôsobuje zánik úmyselného zavinenia vo vzťahu k následku (smrti poškodeného) a nemení ho na
zavinenie nedbanlivostné.

Táto zmenšená príčetnosť následne odôvodňovala použitie osobitného postupu voči obžalovanej, a to
v zmysle § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, kedy súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný
čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo

možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho
trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.
Ide o špeciálne ustanovenie nielen k trestnej sadzbe uvedenej v osobitnej časti trestného zákona ale aj
k všeobecným ustanoveniam, ktoré sa týkajú ukladania trestu a ochranných opatrení.

Pokiaľ sa jedná o výmeru trestu, trestný zákon neustanovuje žiadne trestné sadzby, či obmedzenia
a výmeru trestu ponecháva na zhodnotení súdu, pretože tá závisí najmä od zdravotného stavu
zmenšene príčetnej obžalovanej. Súd pri určení výmery trestnej sadzby prihliadol predovšetkým na to,
že skutok spáchala vo vystupňovanom afekte v stredne ťažkej jednoduchej opilosti, pričom jej ovládacie
a rozpoznávajúce schopnosti boli podstatne znížené. Obžalovaná nebola v minulosti súdne trestaná ani

priestupkovo riešená, riadne bola zamestnaná. Neboli u nej zistené vlastnosti, ktoré by boli antisociálne,
anetické alebo zvýšene agresívne, teda násilná agresivita nie je súčasťou jej osobnostnej výbavy. Súd
u obžalovanej nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, ale dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno
j), l) Trestného zákona spočívajúce vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu ako aj
úprimného oľutovania a priznania sa k spáchaniu trestného činu.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu súd uložil obžalovanej v zmysle ustanovenia § 39 odsek 2
písmeno c ) Trestného zákona podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
8 rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 48 odsek 4 Trestného zákona do

ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože vzhľadom na osobu
obžalovanej by zaradenie do ústavu s iným stupňom stráženia bolo neprimerane prísne a jej náprava
bude takto lepšie zaručená.

Zároveň súd v zmysle záverov znaleckého posudku podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona, § 74 odsek

1 Trestného zákona uložil obžalovanej ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanej uložil trest prepadnutia veci, a to
kuchynského noža, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu.

Súd neukladal obžalovanej zároveň aj ochranný dohľad v zmysle § 76 odsek 1 Trestného zákona,
pretože postupoval pri ukladaní sankcie podľa § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s tým, že
uloženie ochranného liečenia tu má prednosť pred ukladaním ochranného dohľadu, ktorého uloženie
nie je v tomto prípade obligatórne.

Vzhľadom na to, že si poškodená N. E. - J. nebohého J. C. nárok na náhradu škody v prípravnom konaní
ani v konaní pred súdom neuplatnila, výroková časť rozsudku výrok o náhrade škody neobsahuje.
iného úmyselne usmrtila a taký čin spáchala na chránenej osobe – blízkej osobe,Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku

nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.