Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122249670
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Nosková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122249670.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, sudkyňou JUDr. Stanislavou Noskovou, v právnej veci žalobcu: Sociálna

poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom 29. augusta 8 – 100, Bratislava, pobočka Levice, Sv. Michala
4, Levice proti žalovanému: 1/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, 2/ Komunálna poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545,
so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, právne zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava o náhradu škody vo výške 1.176,02 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne pohľadávku 1.176,02 Eur, to
všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á voči žalovaným 1/, 2/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2022 domáhal na žalovaných zaplatenia sumy
1.176,02 Eur titulom regresnej náhrady nemocenských a dôchodkových dávok. Uvedené odôvodnil tým,
že Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/75/2020 zo dňa 22.02.2021 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/28/2021 zo dňa 26.05.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 26.05.2021 bol A. B. C. D., zamestnanec žalovaného 1/ uznaný vinným zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zák., ku ktorému došlo

v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 29.04.2018. Pri tejto dopravnej nehode bola spôsobená ujma
na zdraví p. A. E. a smrteľné zranenie utrpela jeho spolujazdkyňa p. F. G.. Vinník dopravnej nehody
A. B. C. D. jazdil na služobnom motorovom vozidle patriacom žalovanému 1/. Predmetné motorové
vozidlo žalovaného 1/ bolo povinne zmluvne poistené poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX uzatvorenou
so žalovaným 2/. Žalobca si uplatnil právo na regresnú náhradu nemocenských dávok vyplatených
p. A. E. počas práceneschopnosti, vzniknutej v dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode zo
dňa 29.04.2018 vo výške 738,- Eur u žalovaného 2/ a to výzvou č. XX/XXXX, ktorá mu bola doručená

dňa 23.09.2021. Dňa 04.10.2021 bolo žalobcovi doručené oznámenie o riešení škodovej udalosti č.
XXXXXXXXXX, v ktorom mu žalovaný 2/ oznámil, že škodu neuhradí, pretože nárok žalobcu na náhradu
škody považuje za premlčaný. V zmysle § 4 ods. 3 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s poukazom na § 238
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení si žalobca u žalovaného 2/ uplatnil právo na regresnú
náhradu dôchodkových dávok vyplatených p. H. G., pozostalom manželovi po p. F. G., ktorá následkom
zranení utrpených pri dopravnej nehode zo dňa 29.04.2018 podľahla vo výške 2.415,58 Eur výzvou

č. XX/XXXX, ktorú mu bola doručená dňa 14.10.2021. Dňa 24.11.2021 žalovaný 2/ doručil žalobcovi
oznámenie o poistnom plnení, v ktorom oznámil, že uhradí len časť uplatneného nároku vo výške
1.977,56 Eur, pretože zostatok nároku vo výške 438,02 Eur pokladá za premlčaný. Žalobca zaslal dňa
30.11.2021 žalovanému 2/ žiadosť o úhradu sporných súm – predžalobnú výzvu zo dňa 25.11.2021,ktorou ho opätovne vyzval na úhradu sporných súm. Dňa 20.01.2022 žalobca zaslal s poukazom
na § 238 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. a § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka výzvu na úhradu
sporných súm aj žalovanému 1/. Žalovaný 1/ v reakcii na doručenú výzvu uviedol, že sa stotožňuje

s názorom žalovaného 2/ o premlčaní nároku žalobcu a úhradu uplatnenej sumy odmietol. Žalobca
má za to, že žalovaný 1/ a aj žalovaný 2/ vec nesprávne právne posúdili. Podľa právneho názoru
žalobcu nárok na úhradu nemocenských dávok vo výške 738,- Eur vyplatených p. E. a nárok na úhradu
dôchodkových dávok vyplatených p. G. vo výške 438,02 Eur nie je premlčaný. Svoje tvrdenie žalobca
opiera predovšetkým o skutočnosť, že pred uplatnením práva na náhradu škody musel poznať nielen

jej výšku, ale i to, kto za jej vznik zodpovedá. Kto za vznik škody zodpovedá bolo ustálené až dňa
26.05.2021 v deň nadobudnutia právoplatnosti Rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/75/2020
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/28/2021 zo dňa 26.05.2021, ktorým bol A.
B. C. D., zamestnanec žalovaného 1/ uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zák.

2. Žalobca k žalobe priložil uplatnenie práva poškodeného na náhradu škody z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, potvrdenie o výške
vyplatených dávok dôchodkového poistenia, rozpis vyplatených dávok, oznámenie o riešení škodovej
udalosti, výzva na úhradu zo dňa 17.01.2022, žiadosť o úhradu sporných súm – predžalobná výzva,
výzva na úhradu – odpoveď, Rozsudok sp. zn. 6T/75/2020, Rozsudok sp. zn. 2To/28/2021, uplatnenie

práva poškodeného na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyjadrenie, oznámenie o poistnom plnení, vyjadrenie
k oznámeniu.

3. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že zo žaloby nie je žiadnym spôsobom zrejmé

kedy malo zo strany žalobcu dôjsť k vynaloženiu nárokov, ktorých sa domáha v tomto konaní, čo je
v rozpore s § 132 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný zotrváva na svojej argumentácii o premlčaní, tak ako ju v rámci
likvidáciepredostrelžalobcovi,pokiaľvšakvinníkdopravnúnehoduzavinilakozamestnanecžalovaného
1/, škodové nároky v trestnom konaní ani nemohli byť priznané, nakoľko za škodu v tom prípade
zodpovedá v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka výlučne žalovaný 1/. Aj pokiaľ by neplatilo

uvedené, nakoľko vo vzťahu k žalovanému 2/ mal žalobca priamy nárok podľa § 15 Zákona o PZP,
pričom vedomosť o žalovanom 2/ ako poisťovateľ príslušného vozidla je verejne dostupná a žalobca
o nej má vedomosť bezodkladne po dopravnej nehode, pričom uplatňovanie akýchkoľvek škodových
nárokov v trestnom konaní voči vinníkovi je čo do plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k žalovanému
2/ právne irelevantné, nároky žalobcu sú v celom rozsahu premlčané. Na základe uvedených dôvodov

žalovaný 2/ vznáša voči uplatneným nárokom námietku premlčania a žalobu žiada zamietnuť.

4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že má za to, že uplatňovaný nárok je premlčaný.
Žalovaný 1/ má za to, že k naplneniu podmienky uvedenej v ustanovení § 238 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení, v tej jeho časti podľa ktorej „sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa

zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa
dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá“ mohlo dôjsť až dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým
bol vinník dopravnej nehody právoplatne odsúdený, neobstojí. Podľa akceptovaných záverov právnej
teórie, uvedených napr. v komentároch na portáli EPI k ustanoveniam upravujúcich premlčacie lehoty
pre premlčanie práva na náhradu škody podľa zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka v znení

neskorších predpisov, pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty práva na náhradu
škody všeobecne platí, že „O osobe, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu, sa poškodený dozvie,
akonáhle získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda
akonáhle získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného
subjektu. Nemusí pritom ísť o zistenie (istotu v bežnom slova zmysle), stačí, aby skutkové okolnosti,

ktorými poškodený disponuje, boli spôsobilé urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu
vznikla. Rozhodujúce teda je, kedy sa o takých skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel a nie, či
akedysinaichzákladeutvorilprávnyzáverozodpovednostiurčitejosoby.Začiatokplynutiasubjektívnej
premlčacej lehoty nezávisí totiž od toho, či a kedy si poškodený obstará dostatok dôkazov alebo kedy
sa vytvorí preňho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť,

mohol v súdnom konaní preukázať. Subjektívna vedomosť poškodeného o osobe zodpovednej za škodu
nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody. Naisto možno
zodpovednosť určitej osoby stanoviť až na základe dokazovania v súdnom konaní, ktoré je začaté až
podaním žaloby, teda uplatnením nároku na súde. Zákon preto vychádza z predpokladu, že od osoby,ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok na súde uplatnila, akonáhle má k dispozícii
také informácie o okolnostiach vzniku škody, vo svetle ktorých sa javí dostatočne pravdepodobná
zodpovednosť určitej konkrétnej osoby.“. Uvedené sa vzťahuje na začatie plynutia subjektívnej trojročnej

premlčacej lehoty podľa § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Žalobca vyzval žalovaného 2/
listom označeným ako „Uplatnenie práva poškodeného na náhradu škody z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XX/XXXX“ č. XXX-
XXX-XXXX/XXXX-XXX z 21.9.2021 na úhradu sumy 738,- Eur, ktorá predstavuje dávky nemocenského
poistenia (vyplatené p. A. E.) za obdobie od 29.04.2018 do 31.07.2018. Žalovaný 2/ v odpovedi na

uvedenú výzvu uviedol, že má za to, že uplatnený nárok je premlčaný – v Oznámení o riešení škodovej
udalosti číslo XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX z 29.09.2021, ktoré je prílohou
žaloby.Žalobcavyzvalžalovaného2/listomoznačenýmako„Uplatnenieprávapoškodenéhonanáhradu
škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla č. XX/XXXX“, č. XXX-XXX-XXXX/XXXX-XXXX z 13.10.2021 na úhradu sumy 2.415,58 Eur,
ktorá predstavuje dávky dôchodkového poistenia (vyplatené ako vdovecký dôchodok p. H. G.) za

obdobia od 29.04.2018 do 23.04.2019, od 24.04.2019 do 23.04.2020 a od 24.04.2020 do 23.04.2021.
Žalovaný 2/ v odpovedi na uvedenú výzvu uviedol, že má za to, že právo na regresnú náhradu za dávky
vdoveckého dôchodku vyplatené za mesiace apríl – október 2018 považuje za premlčané – v Oznámení
o poistnom plnení z 11.11. 2021. Právo žalobcu na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi vyplatením
dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia za obdobia 29.04.2018 – 31.07.2018

a za mesiace apríl až október 2018 je premlčané z dôvodu, že došlo k jeho premlčaniu uplynutím
subjektívnej trojročnej premlčacej lehoty uvedenej v § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. V čase
výplaty dávok nemocenského poistenia (suma 738,- Eur) za obdobie od 29.04.2018 do 31.07.2018, teda
najneskôr v priebehu augusta 2018 žalobca mal a mohol mať dostatok informácií, o tom kto zodpovedá
za škodu, a to aspoň v rozsahu dostatočne pravdepodobnej zodpovednosti určitej konkrétnej osoby,

a teda, že premlčacia doba uplynula najneskôr v auguste 2021. V čase výplaty dávok dôchodkového
poistenia, ktoré boli vyplatené za mesiace apríl – október 2018 (suma spolu vo výške 438,02 Eur), teda
najneskôrvpriebehuoktóbra2018žalobcamalamoholmaťdostatokinformácií,otomktozodpovedáza
škodu, a to aspoň v rozsahu dostatočne pravdepodobnej zodpovednosti určitej konkrétnej osoby, a teda,
že premlčacia doba uplynula najneskôr v októbri 2021. Žalobca, ktorý vyplácal nemocenské úrazové

dávky za vyššie uvedené obdobia, na ktorých vyplatenie vznikol nárok v dôsledku dopravnej nehody
zo dňa 29.04.2018, musel mať už pri rozhodovaní o priznaní týchto dávok dostatočne preukázané
to, či oprávnený subjekt sám a prípadne v akej miere spoluzavinenia nespôsobil dopravnú nehodu.
Žalovaný 1/ má za to, že tieto okolnosti poskytovateľ úrazových dávok nevyhnutne skúma pred vydaním
rozhodnutia o priznaní týchto dávok.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniam žalovaných uviedol, že samotnou výplatou dávky nevzniká
žalobcovi bez splnenia ďalších podmienok škoda, pretože výplata dávok v zákonom predpokladaných
prípadoch je jednou z hlavných úloh žalobcu, pre plnenie ktorých bol zákonom zriadený. Iba v prípadoch,
ak k výplate dávky došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby, môže žalobca

označiť poistencovi vyplatené dávky ako vzniknutú škodu a zákon č. 461/2003 Z.z. mu v § 238 ods.
1 prisudzuje právo žiadať náhradu tejto škody od tretej osoby, ktorá sa zavineného protiprávneho
konania dopustila. Zákonom predpokladané zavinené protiprávne konanie tretej osoby, ako nevyhnutná
podmienka pre vznik práva žalobcu na náhradu škody, ktorá mu vznikla vyplatením dávky poistencovi,
je hlavný rozdiel medzi posudzovaním kedy ide o škodu, medzi ust. všeobecného právneho predpisu

– Občianskeho zákonníka a osobitného právneho predpisu – zákona č. 462/2003 Z.z. Podľa názoru
žalobcu pre určenie, že k výplate dávky došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania konkrétnej
tretej osoby nestačí, že tomu nasvedčujú okolnosti prípadu. Určenie, že konkrétna osoba sa dopustila
zavineného protiprávneho konania náleží súdu. Kým ust. § 106 ods. 1 OZ uvádza, že „právo na
náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto sa ňu

zodpovedá, ust. § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. určuje, že „právo Sociálnej poisťovne voči tretím
osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že
dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb a keď sa dozvedela
o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok“.

Do nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku bol zamestnanec žalovaného 1/ považovaný
za nevinného a teda neexistoval zákonný dôvod, aby žalobca v zmysle § 238 mohol definovať dávky
vyplatené p. E. a p. G. za škodu vzniknutú v dôsledku zavineného protiprávneho konania a žiadať jej
náhradu od žalovaného 1/ alebo 2/.Nemocenské dávky boli vyplácané p. E. priebežne mesačne, posledná výplata v sume 247,70 Eur bola
uskutočnená dňa 15.08.2018 a dôchodkové dávky boli vyplácané mesačne dopredu p. G. v pravidelných
mesačných intervaloch a obdobie, za ktoré si žalobca požadoval regresnú náhradu rozčlenil vo výzvach

XX/XXXX I. XX/XXXX.
Právna úprava, ktorá upravuje premlčanie práva žalobcu na náhradu škody je obsiahnutá v § 238 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z.z. a stanovuje 3 ročnú premlčaciu dobu počítanú odo dňa, keď žalobca zistil,
že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby a keď sa dozvedel
otom,ktosaškoduzodpovedá.Žalobcamalmožnosťzistiť,ktozaškoduzodpovedáažprávoplatnosťou

súdneho rozhodnutia o vine vinníka dopravnej nehody B. C. D. – t.j až dňa 26.05.2021, takže trojročná
premlčacia doba voči žalovaným mohla začať plynúť až 27.05.2021 a doposiaľ neuplynula.

5. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 11.05.2023 a 25.09.2023, vykonal dokazovanie
vyjadreniami strán sporu, a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

6. Dňa 29.04.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená ujma na zdraví p. A. E.
a smrteľné zranenie utrpela spolujazdkyňa p. F. G..
Žalobca p. H. G., pozostalom po p. F. G. vyplatil dôchodkové dávky z dôchodkového poistenia formou
vdoveckého dôchodku vo výške 767,95 Eur za obdobie od 29.04.2018 do 23.04.2019, vo výške 808,62

Eur za obdobie od 24.04.2019 do 23.04.2020, vo výške 839,01 Eur za obdobie od 24.04.2020 do
23.04.2021, spolu vo výške 2.415,58 Eur. Uvedenú škodu si uplatnil voči žalovanému 2/ výzvou č. XX/
XXXX J. dňa 13.10.2021, na základe ktorej žalovaný 2/ poukázal žalobcovi v zmysle § 797 ods. 3
Občianskeho zákonníka sumu 1.977,56 Eur, vo zvyšku (vyplatené dávky za mesiace apríl – október
2018) považoval v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za premlčané.

Žalobca p. A. E. vyplatil nemocenské dávky z nemocenského poistenia vo výške 738,- Eur. Uvedenú
škodu si uplatnil voči žalovanému 2/ výzvou č. XX/XXXX zo dňa 21.09.2021, ohľadne ktorej žalovaný 2/
oznámil, že uplatnený nárok je v zmysle § 101 OZ premlčaný a prvý raz sa právo mohlo vykonať dňom
poskytnutia nemocenských dávok.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 6T/75/2020 zo dňa 22.02.2021 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2To/2/2021 zo dňa 26.05.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
26.05.2021 bol A. B. C. D., zamestnanec žalovaného 1/ uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a Tr.zák. ku ktorému došlo v dôsledku dopravnej nehody.

7. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

§ 15 ods. 1, § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom
zmluvnom poistení“),
§ 238 ods. 1, ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že sporným v konaní bol počiatok plynutia
premlčacej trojročnej lehoty.

9. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe dopravnej nehody dňa 29.04.2018 došlo

k ujme na zdraví p. A. E. a smrteľné poranenie utrpela jeho spolujazdkyňa F. G.. Poškodený p. E. bol
z dôvodu poškodenia zdravia v dôsledku dopravnej nehody v období od 29.04.2018 do 31.07.2018
práceneschopný a počas tohto obdobia mu žalobca vyplatil nemocenské dávky spolu vo výške 738,-
Eur, ktoré mu vyplácal priebežne mesačne. C. H. G., pozostalom po F. G. bol za obdobie od 29.04.2018
do 23.04.2021 vyplatený vdovecký dôchodok v sume 2.415,58 Eur. Žalobca si výzvami č. XX/XXXX

zo dňa 21.09.2021 a č. XX/XXXX zo dňa 13.10.2021 uplatnil u žalovaného 2/ svoje právo na náhradu
škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Žalovaný 2/ na výzvu č. XX/XXXX reagoval oznámením, že uplatnený nárok na náhradu škody
je premlčaný a prvý raz sa právo mohlo vykonať dňom poskytnutia nemocenských dávok. Na výzvu
č. XX/XXXX žalovaný 2/ reagoval oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.11.2021, v zmysle ktorého

žalobcovi poukázal poistné plnenie vo výške 1.977,56 Eur a oznámil, že vyplatené dávky za mesiace
apríl až október 2018 považuje za premlčané. Žalobca sa o vzniku škody dozvedel až z avíza OOPZ.
Následne bol žalobca orgánmi činnými v trestnom konaní vyzvaný na oznámenie, či pristupuje do
trestného konania a požiadaný o vyčíslenie výšky škody, ktorú si aj dňa 30.11.2018 vyčíslil. V tomto časestále nepoznal meno škodcu. Dňa 26.08.2019 bolo žalobcovi doručené uznesenie o stíhaní B. C. D.,
do tohto času im meno škodcu známe nebolo. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 6T/75/2020 zo
dňa 22.02.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2To/2/2021 zo dňa 26.05.2021,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.05.2021 bol A. B. C. D., zamestnanec žalovaného uznaný vinným
zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a Tr.zák. ku ktorému
došlo v dôsledku dopravnej nehody. Vinník dopravnej nehody B. C. D. v čase nehody viedol služobné
motorovévozidlopatriacežalovanému1/atotovozidlobolopovinnezmluvnepoistenépoistnouzmluvou
č.XXXXXXXXXX uzatvorenou so žalovaným 2/.

10. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať, ods. 2 na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako
na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. V povinnom zmluvnom poistení platí zásada,
že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od

poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa (priamy nárok), pričom sa na premlčanie nároku na náhradu
škody proti poisťovateľovi vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku voči škodcovi.
Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako
osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu tieto dva nároky na náhradu škody nemožno
stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Ide o situáciu, keď jeden subjekt má

nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti
škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie
založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 PZP). Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa
voči poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t. j. že ide o
dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát. Začatie

pričom začatie plynutia premlčacej doby sa u každého subjektu posudzuje osobitne.
Žalobca má na výber, či si svoj nárok uplatní na súde len proti jednému z nich, alebo od obidvoch
naraz. Pasívna legitimácia žalovaného 2/ je daná tým, že je poistiteľom u ktorého mal prevádzkovateľ
motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená, zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.

11. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva Sociálnej poisťovne na náhradu nemocenských
aj dôchodkových dávok je ust. § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna
poisťovňamáprávovočitretímosobámnanáhraduškody,ktorájejvzniklavýplatoudávokvdôsledkuich
zavineného protiprávneho konania. Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa

uvedeného ustanovenia je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi nemocenské/dôchodkové dávky,
ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti
poistencovi. Citované ustanovenie zakladá regresný nárok Sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak
sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Nárok podľa tohto ustanovenia je svojím charakterom
samostatným nárokom na náhradu škody a ide o občianskoprávny nárok, ktorý má povahu špeciálneho

ustanovenia vo vzťahu k všeobecným predpisom, t. j. k Občianskemu zákonníku, čo znamená, že
právny vzťah, ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré nie sú ním upravené, riadia
ustanoveniami všeobecných predpisov o náhrade škody.

12. Ustanovenie § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priznáva Sociálnej poisťovni špecifické práva

požadovať „náhradu poskytnutých dávok“ a „náhradu škody“ od tretích osôb v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Ak bola poistencovi poskytnutá niektorá z uvedených
dávok, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavineným protiprávnym konaním tretej osoby,
nemá Sociálna poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné právo na náhradu dávky (škody).
To znamená, že tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej

poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s
poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. V rozsahu,
v akom sa na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti, prípadne v akom
rozsahu bol spôsobený spoluzavinením poistenca, tretia osoba nezodpovedá.

13. Podľa § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám
na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, žedávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o
tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

14. Ustanovenie § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení upravuje objektívnu desaťročnú premlčaciu
lehotu, ktorá plynie odo dňa výplaty dávok a subjektívnu trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá je viazaná
na moment, keď Sociálna poisťovňa zistí sumu vyplatených dávok a dozvedela sa o tom, kto za vznik
škody zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu
k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Pri posudzovaní otázky, kedy sa

Sociálna poisťovňa ako poškodený dozvedela o tom, kto za škodu zodpovedá, treba vychádzať zo
skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku; nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom.
Predmetné ustanovenie vychádza teda z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno
požadovať, aby nárok uplatnila, akonáhle má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody,
z ktorých sa javí dostatočne pravdepodobná zodpovednosť určitej konkrétnej osoby.

15. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo

nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí
viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom

na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a
podobne (R 29/1983).

16. Pri právach na náhradu škody ustanovuje Občiansky zákonník premlčaciu dobu v § 106, a to kratšiu

subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu objektívnu (ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je
taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte
plynie druhá premlčacia doba. Ak napríklad odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo,

aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia
doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

17. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Občiansky

zákonník v tomto ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby
na podmienku vedomosti poškodeného:
a/ o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo
nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej
miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody,

resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s
protiprávnym konaním,
b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte.

18. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti

poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Nielen prax, ale aj teória (porovnaj napr. K. L.
a kolektív, Občianske právo hmotné, tretiedoplnenéaprepracovanévydanie.1. zväzok. Bratislava 2006,
str. 196, 205 - 206) túto dobu označuje ako subjektívnu [presnejšie - avšak na úkor stručnosti - by sa tu
malo hovoriť o premlčacej dobe, ktorej začiatok plynutia je určený so zreteľom na poškodený subjekt,
ktorým je žalobca, konkrétne na jeho vedomosť ("dozvie sa") o skutočnostiach vymedzených v § 106

ods. 1 Občianskeho zákonníka; keďže ani táto premlčacia doba sama osebe ako právna skutočnosť -
udalosť (čas) subjektívnu povahu nemá].19. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba
vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí teda len možnosť
dozvedieť sa o ňom).

20. Poškodený sa totiž dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal
informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o
tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o
takomto zodpovedajúcom subjekte (pozri R 16/2014 sp. zn. 1Cdo/82/2009).

21. Žalobca/poškodený na pojednávaní dňa 25.09.2023 uviedol, že o tom, že poskytované dávky
môžu byť škodou sa dozvedel až z avíza od OOPZ, pričom v tom čase ešte nepoznal meno škodcu.
Následne mu bola doručená výzva, či pristupuje do trestného konania a aby si vyčíslil výšku svojej
škody, ktorú si následne dňa 30.11.2018 vyčíslil. O osobe škodcu sa dozvedel až dňa 26.08.2019
a to doručením uznesenia o stíhaní B. C. D., až do tohto času mu meno škodcu známe nebolo.

Jednalo sa o novú skutočnosť, ktorú žalobca preukázal listinnými dôkazmi doručovanými od OČTK,
do ktorých nahliadol aj žalovaný 1/. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca ako poškodený
sa dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá okamihom preukázateľne získanej informácie o tých
skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohol urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá konkrétna
osoba za škodu zodpovedá a táto skutočná vedomosť o osobe zodpovedajúcej za škodu bola žalobcovi

známa až z uznesenia o trestnom stíhaní B. C. D., ktoré mu bolo doručené dňa 26.08.2019. A až
na základe tejto zistenej skutočnosti mohol uplatniť svoj nárok voči žalovaným. A teda subjektívna
premlčacia lehota na uplatnenie práva začala plynúť deň po doručení uznesenia o trestnom stíhaní dňa,
t.j. 27.08.2019 a uplynula dňa 27.08.2022. Nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 28.02.2022, súd má
za to, že táto bola podaná včas.

22. Súd si dovoľuje na okraj uviesť, že začiatok plynutia premlčacej doby a teda vedomosť
žalobcu/poškodeného o zavinenom protiprávnom konaní a osobe škodcu, nemožno stotožňovať
s právoplatnosťou trestného rozsudku. Trestné konanie bolo vedené voči škodcovi v postavení
obvineného a žalobca si už v čase prípravného trestného konania vyčíslil výšku svojej škody a nič

mu nebránilo podať civilnú žalobu ohľadne nárokov vzniknutých v období 29.04.2018-31.07.2018
(nemocenské – A. E.) a v období apríl – október 2017 (vdovecký dôchodok – H. G.). Súd sa nestotožňuje
s tvrdením žalovaných, že prvý krát sa právo žalobcu mohlo vykonať dňom poskytnutia dávok, pretože
v tomto čase žalobca ešte nemal vedomosť o osobe, ktorá škodu spôsobila.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane v konaní úspešnej
v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v plnom rozsahu. O výške
náhrady účelne vynaložených trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne vyšší súdny úradník, po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej
Bystrici (§ 355 ods. 1 a 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Banská Bystrica, 25. septembra 2023