Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. september 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011497
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8117011497.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Čecha a prísediacich A. B.

a C. D., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. septembra 2023 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného menom E. D. F., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale
bytom Prešov, adresa na doručovanie písomností D., G. H. XX o s l o b o d z u j e spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Prešov pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračujúci prečin podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že ako osoba oprávnená vystupovať v mene
spoločnosti D. – F. B., B., so sídlom, F. I. H. X, XXX XX D. IČO: XXX XXX XX po predchádzajúcich
objednávkach prevzal

1. dňa 19.02.2008 na pobočke spoločnosti J. K. B.. s r.o. na ulici J. H. XXXX L. D., na základe faktúry č.
827100885 po tom, ako uhradil sumu 3.213,- Sk od spoločnosti J. K. spol. s.r.o., M. X, N., IČO: XXX XXX
XX tovar značky ROTO rôzneho druhu v hodnote 236.406,80 Sk (7.847,27 Eur) s dátumom splatnosti
faktúry za dodaný tovar do 20.03.2008 a so splatným zostatkom vo výške 233.193,80 Sk (7.740,62 Eur),

2. v spoločnosti O. – O., B., N. H. XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, na základe faktúry č.

OF22608 z 18.02.2008 stavebný a iný materiál za sumu 35.589,50 Sk (1.181,35 Eur), faktúry č. 33508
z 29.02.2008 stavebný a iný materiál za sumu 54.215,50 Sk (908,37 Eur), faktúry č. 65708 z 15.04.2008
stavebný a iný materiál za sumu 6.153,50 Sk (204,26 Eur), faktúry č. 72708 z 30.04.2008 stavebný a iný
materiál za sumu 16.260,50 Sk (539,75 Eur), faktúry č. 82108 z 30.04.2008 stavebný a iný materiál za
sumu 1.154,50 Sk (38,32 Eur) a faktúry č. 153208 z 15.08.2008 stavebný a iný materiál za sumu 5.879,-
Sk (195,15 Eur),
3. v priestoroch podnikateľského subjektu B. P. – G., Q. H. X, XXX XX D., IČO: XXX XXX XX, na základe
faktúry č. F 800464 z 22.04.2008 stavebný a iný materiál za sumu 19.399,50 Sk (643,95 Eur), faktúry č.

F 800465 z 22.4.2008 stavebný a iný materiál za sumu 91.020,50 Sk (3.021,33 Eur), faktúry č. F 800538
z 30.04.2008 stavebný a iný materiál za sumu 7.718,- Sk (256,19 Eur), faktúry č. F 800640 z 15.05.2008
stavebný a iný materiál za sumu 7.230,50 Sk (240,01 Eur) a faktúry č. F 800748 z 30.05.2008 stavebný
a iný materiál za sumu 4.355,50 Sk (144,58 Eur),

4. v spoločnosti R., B., F. H. XX, XXX XX F., IČO: XXX XXX XX na základe faktúry č. 0801152
z 20.05.2008 stavebný a iný materiál za sumu 24.664,- Sk (818,69 Eur),

5. v spoločnosti K. - J., B., L. H. XXX, XXX XX N. na základe faktúry č. 88300117 z 09.06.2008 stavebný
a iný materiál za sumu 20.347,50 Sk (675,41 Eur), faktúry č. 88300121 z 13.06.2008 stavebný a iný
materiál za sumu 72.686,50 Sk (2.412,75 Eur), faktúry č. 88300133 z 20.06.2008 stavebný a iný materiál
za sumu 1.452,- Sk (48,20 Eur) a faktúry č. 88300148 z 04.07.2008 stavebný a iný materiál za sumu
663,50 Sk (22,02 Eur),

pričom nevykonal žiadny úkon smerujúci k úhrade predmetných faktúr pre tieto obchodné subjekty
a s ohľadom na objem celkového zadlženia spoločnosti D. – F. B., B., ktorý vznikal postupne predobjednaním tovaru, vedel o tom, že za dodaný tovar spoločnosť D. – F. B., B. nezaplatí, čím takto svojim
konaním spôsobil uvedeným obchodným subjektom celkovú škodu spolu v sume najmenej 20.890,57
Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného s obchodným menom J. K. B.. B., M. X, N., IČO:
XXX XXX XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryPrešovpodaldňa21.07.2017natunajšísúdobžalobunaobžalovaného
E. D. F. pre skutok kvalifikovaný ako pokračujúci prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výsluchu svedka J. F.

(čl. 249-251, 636-644, 721-723), svedka E. S. (čl. 135-142, 765-766), svedka J. D. (čl. 185-191,
787-788), svedka B. P. (čl. 198-203, 758-760), svedka Q. (čl. 233-234), svedka R. (čl. 632-634, 780-781)
svedka E. D. (čl. 133-134), svedkyne L. (čl. 629-631), správu R. T. D. + pripojené príjmové pokladničné
doklady (čl. 877-878) faktúry od spoločnosti J. K., s.r.o (čl. 3-10), faktúry a dodacie listy od spoločnosti
G., B. (čl. 145-182), faktúry dodacie listy a ďalšie listiny od spoločnosti R., B. (čl. 192-197) faktúry,

dodacie listy a ďalšie listiny od B. P. - LAMINA (čl. 204-228), faktúry, dodacie listy a ďalšie listiny od
K. J., s.r.o. (čl. 236-248), faktúry, listy, kúpnu zmluvu, dohodu o uznaní záväzku a zaplatení dlhu od
spoločnosti J. K. (čl. 254-260), správy B. D. (čl. 299, 329), správy z Exekútorských úradov (čl. 300-301,
355, 358-365), správu R. T. D. (čl. 302), daňové priznanie (čl. 303-328), správy zdravotných poisťovní +
výkazy nedoplatkov (čl. 330-334, 351-352) správy (čl. 335-350, výpis z OR (čl. 356), výkaz nedoplatkov

(čl. 357), správy z finančných ústavov (čl. 378-391), výpis z účtu + zmluvy (čl. 392-541), správy H. (čl.
543-544), zmluva s H. (čl. 546-548), zmluva o úvere + dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve +
zmenka (čl. 549-555), výpisy z účtu (čl. 556-596, 608-617), faktúry od J. K., B., faktúry, dodacie listy
a ďalšie listiny od spoločnosti O.- O., B. (čl. 171-182), faktúry, dodacie listy a ďalšie listiny od spoločnosti
R., B. (čl. 192-197), faktúry, dodacie listy a ďalšie listiny od spoločnosti B. P. – LAMINA (čl. 204-228),

faktúry, dodacie listy a ďalšie listiny od spoločnosti K. J., B. (čl. 236-248), faktúry, listy, rámcovú kúpnu
zmluvu, dohodu o uznaní záväzku a zaplatení dlhu od spoločnosti J. K. (čl. 254-260), správy B. D. (čl.
299, 329), správy z Exekútorských úradov (čl. 300-301, 342-350, 355, 358-365), správu R. T. D. (čl.
302), daňové priznanie (čl. 303-328), správy zdravotných poisťovní + výkazy nedoplatkov (čl. 330-334,
351-352), správy (čl. 335-350), výkaz nedoplatkov (čl. 357), správy z finančných ústavov (čl. 378-391),

výpis z účtu + zmluvy (čl. 392-541), správy podstatný obsah spisu tunajšieho súdu, sp. zn. XXX/XX/
XXXX, správy o povesti (čl. 853-854), CESDAP (čl. 857), odpis z RT (čl. 858), doklady predložené
obžalovaným (čl. 877-878), spisom tunajšieho súdu, sp. zn. XXX/XX/XXXX a výsluchom svedkov a
obžalovaného.

Obhajca na hlavnom pojednávaní dňa 09.01.2018 uviedol, že to ako sú skutky v obžalobe, podľa
jeho názoru, svedčí skôr na civilnú žalobu, ako na obžalobu. V skutkoch sa uvádza „postupne pred
objednaním tovaru,“ no v skutkoch nie je uvedené kedy bol tovar objednaný, a preto podľa obhajoby
nie je možné posúdiť, či v tom čase bol u obžalovaného úmysel nezaplatiť objednaný tovar, pričom
skutky znejú tak, že obžalovaný objednal tovar a nezaplatil faktúru. Obhajca obžalovaného nesúhlasí

s odôvodnením, že z iných trestných stíhaní vyplýva, že stav spoločnosti bol ako bol, a preto z toho nie
je možné odvodzovať subjektívnu stránku trestného činu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 09.01.2018 uviedol, že firma D. B. sa zaoberala výstavbou
podkrovných bytov a rekonštrukciou a montážou strešných krytín. Všetok materiál šiel na výstavu, okrem

materiálu od poškodeného P.. Obžalovaný sa týmto materiálom neobohatil nakoľko ho ani neprevzal,
nakoľko on objednával dodávky od dodávateľov a preberal ich jeho zástupca. Obžalovaný k skutku 1/
uviedol, že s firmou J. K. spolupracoval dlho, a to od roku 2006-2007, pričom faktúry za predošlé roky
boli zaplatené, aj keď niekedy s omeškaním. Čo sa týka strešných okien Roto, obžalovaný uviedol, že
objednávka na okná bola v roku 2007, avšak firma P. nevedela okná dodať ihneď, a preto sa preberali až

neskôr. Dňa 30.06.2007 bola faktúra na sumu 569.555,50 Sk zaplatená. Materiál sa objednával v roku2007 a odoberal v roku 2008, hodnota faktúr s firmou J. K. bola v roku 2007 celkovo približne 800.000
Sk a všetky boli uhradené. K skutku 1/ obžalovaný zároveň uviedol, že okná nepreberal on, ale prevzal
ich jeho podriadený, no však nie v plnom množstve. Prevzatých bolo len 16 ks plus lemovanie. Nie je

pravdou, že suma 3.213 Sk bola zaplatená ihneď, ale došlo k započítaniu. Suma 236.406, 80 Sk nie
je suma, ktorú dĺžil, ale je tam rozdiel vo výške 53.276 Sk za to, čo neprevzal a zároveň uviedol že
vie, že tieto okná boli predané inému záujemcovi, ale firma J. K. faktúru o túto sumu neznížila. V roku
2008 obžalovaný podpísal uznanie dlhu na celú sumu nakoľko bol v domnení, že tieto okná odoberie a
nepočítal s tým, že nastane takáto situácia, pričom on nikdy nevidel od firmy J. K. doklad, aké množstvo

prevzal a ani sa nikdy nedostal k potvrdenému dodaciemu listu.
Odsúdený uviedol, že nemal v úmysle faktúry za okná nezaplatiť, nakoľko až do troch štvrtín roku 2008
bola firma v dobrej kondícii a zostatky na účte sa pohybovali medzi 1-3 miliónmi slovenských korún.
Podľa obžalovaného firma J. K. nedá niekomu len tak niečo na dodací list, bez zaplatenia hotovosti. Je
potrebné jeden až dva roky preberať tovar za hotovosť, čo bol aj prípad obžalovaného a až v roku 2007
podpisoval zmluvu na dodávku tovaru za dodací list, pričom sa každý rok podpisovala nová zmluva.

Faktúry od firmy J. K. neboli podľa obžalovaného zaplatené z dôvodu, že bolo v tom čase potrebné platiť
ajinéveci,pričombolodohodnutésp.F.zJ.K.,žefaktúrabudevystavená,alesplatnosťsapodržídlhšie
ako v nej bolo uvedené, no potom prišla kríza a už sa to nedalo udržať. Obžalovaný sa snažil získať
úvery, ale nedostal sa k ním. S p. F. obžalovaný jednal o rozdiele v sume, ako aj o pozdržaní splatnosti,
pričom vo firme J. K. situáciu chápali a z ich strany nebol problém splatnosť pozdržať. Obžalovaný

uviedol, že uznanie dlhu bolo podpísané až v auguste roku 2008 na celú sumu preto, lebo to vyplývalo
z dohody s J. K., že podrží splatnosť faktúry a preto to nebolo ani penalizované, avšak nastali problémy
s firmou J. K., ktorá tlačila na uznanie záväzku, pričom vtedy si obžalovaný nespomenul na ten rozdiel
vo výške faktúry a spomenul si na to až pri vyšetrovaní. Firma J. K. faktúru sama neponížila, aj keď
tovar predala inému odberateľovi.

K skutku 2/ obžaloby obžalovaný uviedol, že s firmou O. taktiež spolupracoval už skôr, a to od konca roku
2006. Firma mu dodávala elektrický materiál na rozvody elektriny podkrovných bytov, a to už od výstavby
prvej etapy. Tovar od firmy O. preberal rovnako ako od firmy J. K., podriadený obžalovaného, s tým, že
s firmou O. bola uzatvorená rámcová zmluva a mali možnosť odoberať podľa pokynov elektrikárov, ktorí
rozvody montovali, pričom za roky 2006 a 2007 boli uhradené všetky faktúry, nakoľko spolupracovali už

dlhšie. K faktúram v bode 2/ obžaloby uviedol, že za obdobie február až apríl 2008 boli niektoré faktúry
zaplatené, ale niektoré nie, pričom tie ktoré sú uvedené v obžalobe zaplatené neboli. Tento materiál bol
celý zamontovaný do stavieb, a preto nemôže byť pravdou, že on sa obohatil. Obžalovaný uviedol, že
nebolo v jeho úmysle faktúry neuhradiť faktúry, bolo však potrebné dokončiť byty, pričom obžalovaný
rátal s peniazmi za tieto byty. Obžalovaný aj naďalej odoberal materiál od tejto firmy avšak za hotovosť.

Obžalovaný s odstupom času nevie uviesť, prečo v apríli 2008 neuhradil faktúru na 1.154,50 Sk, nakoľko
takéto faktúry nízkej hodnoty mal v kompetencii podriadený obžalovaného, možno mu takáto nízka suma
ušla. Zároveň uviedol, že v apríli 2008 tejto spoločnosti uhradil faktúru vo výške 22. 765,50 Sk.
K skutku 3/ obžaloby obžalovaný uviedol, že s firmou G. mal rámcovú zmluvu na dodávku
klampiarenských výrobkov. S touto firmou spolupracoval dlhšie, tiež približne od obdobia rokov

2006-2007 na stavbách. Okrem faktúry č. 800465 zo dňa 22.04.2008 boli všetky faktúry na materiál na
výstavbu podkrovných bytov, len táto jedna bola na rekonštrukciu rodinného domu, kde nedošlo k úhrade
peňazí, a preto asi nebola zaplatená. Aj v roku 2008 boli U. G. hradené faktúry a zároveň aj v roku
2009 a 2010, avšak nemá vedomosť o tom, aby faktúry uvedené v bode 3 obžaloby boli zaplatené, skôr
asi nie. S firmou G. mal dohodu, že faktúry budú hradené priebežne, pričom za rok 2007 boli hradené

všetky faktúry.
K skutku 4/ obžaloby obžalovaný uviedol, že rovnako ako aj pri ostatných bodoch, tak aj s firmou R.
spolupracoval veľmi dlho a s touto firmou mal ešte lepšie vzťahy ako s vyššie uvedenými. Čo sa týka tejto
faktúry, tak obžalovaný uviedol, že nastal veľký skrat, keď nebola uhradená, lebo všetky boli zaplatené,
pričom za rok 2008 išlo o približne 100.000 Sk a za rok 2007 asi 300.000 Sk, plus tovar za hotovosť,

pričomneviemomentálneuviesťprečonebolazaplatená,možnošloonejakévýstavnékusy,ktoréneboli
zapožičané. V roku 2008 celkovo zaplatil U. R. desať faktúr za január až marec 2008.
K skutku 5/ obžaloby obžalovaný uviedol, že firma K. – J. dodávala obžalovanému obklady a dlažby a to
asi od roku 2007 na jednotlivé byty, pričom niektoré materiály boli zakúpené cez firmu obžalovaného
pre zákazníkov, neboli súčasťou bytov v zmysle zmluvy o výstavbe bytov. Faktúry za rok 2007 boli

uhradené a obžalovaný nevie prečo tieto faktúry neboli zaplatené. Obžalovaný zároveň uviedol, že sa
snažil dohodnúť s každou jednou firmou a predlžiť splatnosť termínov a niekedy došlo aj k započítaniu
úhrad za materiál, ktorý im firma obžalovaného vrátila. Obžalovaný uviedol, že v roku 2009 previedol
firmu na inú osobu zo zdravotných dôvodov.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2022 vypovedal zhodne ako na čl. 71-89, 800-805.
K výpovedi dodal, že k zhoršeniu finančnej kondície jeho spoločnosti došlo aj v dôsledku jedného
chybného kroku, kedy za sumu 90.000 Sk nakúpil materiál na zatepľovanie, avšak po dodaní sa

ukázalo, že materiál Nobasil je mäkký, nekvalitný a nevhodný na zatepľovanie, avšak aj napriek
reklamáciám obžalovaného mu nebol dodaný ani materiál ani mu neboli vrátené peniaze a navyše
musel obžalovaný zakúpiť nový materiál za sumu takmer 1,2 milióna slovenských korún. Obžalovaný
uviedol, že poškodeným spoločnostiam v ruku 2007 a 2008 uhradil niektoré faktúry, a to firme J. K.
v januári a potom 15./16.06.2008, firme O. vo februári a apríli 2008, pričom šlo o sumy 25.000 Sk,

52.000 Sk a 22.000 Sk, firme G. niekoľko faktúr v januári, marci, apríli, septembri a októbri 2008,
firme R. bola väčšina faktúr vystavená vo februári a marci a vyplatená bola v marci, pričom šlo
približne o 100.000 Sk. S odstupom času obžalovaný nevie uviesť prečo uhradil práve tie faktúry a už
neuhradil tie, ktoré sú uvedené v obžalobe. Obžalovaný mal evidenciu jednotlivých faktúr, ktorú mu
vypracovávalanazákladedoručenýchfaktúrpracovníčkajehofirmy,aotomktoréfaktúrybudúuhradené
rozhodoval obžalovaný na základe dohody s jednotlivými dodávateľmi. Obžalovaný neobchodoval len

so spoločnosťami uvedenými v obžalobe, ale aj s ďalšími firmami, a to vo veľkých finančných objemoch.
Obžalovaný do 4.-5. mesiaca roku 2008 uhrádzal skoro všetky faktúry, potom však nastal dopad tej
nešťastnej tepelnej izolácie za spomínaných 90.000 Sk, ktorú musel následne kúpiť za ďalších 1,2
milióna slovenských korún. Obžalovaný zároveň uviedol, že šlo o spoločnosť V., ktorá však skrachovala
a preto pohľadávku voči tejto spoločnosti nevymáhal súdne. Firma obžalovaného mala v tom čase

približne 15 až 20 zamestnancov, za ktoré obžalovaný určite do 8. mesiaca roku 2008 platil zdravotné
poistenie, obžalovaný si nespomína či aj sociálne poistenie, avšak daň bola zaplatená vždy, a to až
do konca jeho fungovania vo firme, teda do roku 2009. Zdrojom financovania obžalovaného firmy
bol v prechodnom období kontokorentný úver z R. N., ďalej zálohy za jednotlivé stavby podkrovných
bytov, pričom v zmluve o budúcej zmluve bola uvedená záloha 50.000 Sk na projektovú dokumentáciu

a prípravné práce a v ďalšej zmluve boli dohodnuté zálohy za jednotlivé etapy výstavby. Čiastočne
bol zdrojom aj obchod, keďže v tom čase firma obžalovaného predávala konkrétne stavebné materiály
a v minimálnej časti aj stavebné práce na iných stavbách. V roku 2008 mal obžalovaný vyplatené aj
iné záväzky a pohľadávky, taktiež uviedol, že v rokoch 2008-2009 vyplatil zákazníkom, ktorí začali
odstupovať od zmlúv v obave že sa byty nedokončia, sumu 2,5 milióna slovenských korún. Obžalovaný

nakupoval tovar tým spôsobom, že mal s poškodenými uzatvorené ročné zmluvy o nákupe materiálov,
kde bolo uvedené, že do určitej výšky môže obžalovaný odobrať materiál aj na faktúru. Objednávky nad
100.000 Sk realizoval osobne obžalovaný v konkrétnych firmách a objednávky pod tento limit, realizoval
podriadený obžalovaného p. F..
Svedok E. J. F. na hlavnom pojednávaní dňa 16.06.2018 uviedol, že v rokoch 2007 až 2008 pôsobil ako

vedúci pobočky J. K. L. D.. K skutku, ktorý je predmetnom obžaloby svedok uviedol, že vie, že u nich
vo firme ostali faktúry za tovary, ktorý si od nich objednal obžalovaný pre svoju firmu, asi šlo o strešné
okná a asi o jednu faktúru, už si presne nespomína a nespomína si ani na presnú sumu. Svedok uviedol,
že v tom čase sa objednával tovar, ktorý sa dodával a za neho sa priebežne platilo. Priebežne boli
veci s obžalovaným vyrovnané, boli objednané strešné okná ktoré sa aj dodali, avšak potom nemal

asi obžalovaný peniaze, a preto ich nezaplatil. Predošlé faktúry však obžalovaný musel riadne platiť,
aj keď sa mohlo stať, že došlo ku sklzu. Avšak ak by bol obžalovaný neplatičom, tak firma J. K. tie
okná neobjedná. Po nezaplatení mu už firma ďalší tovar nemohla objednať. Predmetná pohľadávka sa
pravdepodobne aj vymáhala, avšak asi sa nevymohlo nič a táto suma je už asi aj odpísaná v účtovníctve
firmy J. K.. Firma kontaktovala obžalovaného ohľadom nezaplatenia faktúry, rovnako aj obžalovaný

kontaktoval firmu a navrhovali sa nejaké spoločné riešenia, avšak svedok už nevedel uviesť k akému
spoločnému riešeniu dospeli.

Svedok B. P. na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2018 uviedol, že obžalovaný ich ubezpečoval, že keď
dokončí zákazu, zaplatí dlžné sumy, ku ktorých úhrade však nakoniec nedošlo. V tejto veci svedka P.

zastupoval právnik a zostalo to nevymožené. Zároveň uviedol že si myslí, že v danej veci podal na súd
civilnú žalobu, avšak si nie je istí či boli nejaké pojednávania v tejto veci alebo či to bolo na exekúcii.
Svedok uviedol, že do roku 2008 sa nestalo, aby obžalovaný nemal uhradené nejaké pohľadávky
voči jeho spoločnosti, dovtedy zaplatil všetko. S obžalovaným začal jednať o úhrade predmetných
pohľadávok už počas ich splatnosti, k uznaniu dlhu alebo dohode o splátkach však nedospeli.

Obžalovaný poukázal na to, že skutočne so svedkom P. jednal o úhrade jednotlivých faktúr, pričom od
obžalovaného svedok vedel o problémoch, ktoré mal pri dokončovaní podkrovných bytoch na ulici W.
C. A., kde mu neboli vyplatené práce naviac, pričom sa so svedkom dohodol, že po tom čo mu budú
tieto vyplatené, uhradí aj on jemu svoje záväzky. Pritom skutočne aj došlo k úhrade niektorých faktúrza obdobie roka 2008. Obžalovaný zároveň poukázal podľa jeho slov na chybu v obžalobe, kde sa mu
kladie za vinu neuhradenie sumy 91.020 Sk, pričom na tejto faktúre je poznačené, že tam bola zložená
záloha 20.000 Sk.

Svedok Q. S. na hlavnom pojednávaní dňa 13.11.2018 uviedol, že je riaditeľom firmy O., pričom
obžalovaného pozná ako ich zákazníka, ktorý od neho preberal tovar a za tento riadne platil, obžalovaný
u neho nakupoval tovar približne od roku 2005. Vo zvyšku svedok vypovedal zhodne ako na čl. 140.
Svedok uviedol, že obžalovaný u neho nakupoval tovar v hotovosti aj po tom, čo neboli zaplatené

faktúry, nakoľko ide o obvyklý postup. Čiže ak firma mala neuhradené faktúry, mohol ktokoľvek z firmy
prísť a nakúpiť tovar v hotovosti cez pokladňu. V prípade, ak boli nejaké neuhradené faktúry a tieto
boli následne uhradené, bolo takejto firme opätovne umožnené nakupovať na faktúry. S obžalovaným
niekoľkokrát rokoval o zaplatení faktúr, vždy keď obžalovaný prišiel tak sa s ním rozprávalo. Postoj
obžalovaného bol taký, že zaplatí, ale že sa dostal do zlej finančnej situácie, keďže jemu nezaplatili.

Svedok J. D. R. na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2019 vypovedal v zhode v podstatných okolnostiach
s jeho výpoveďou z prípravného konania zo dňa, čl. 634. Svedok uviedol, že v prípade, že klient mal
z minulosti nezaplatené faktúry, počítačový systém automaticky blokoval odoberateľa. Teda by fakticky
takémuto klientovi ani nedokázal vyplniť v systéme dodací list. To by bolo možné len v takom prípade,
ak by šlo o prvý nákup.

Svedok J. W. D. na hlavnom pojednávaní dňa 07.03.2019 vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní,
čl. 190. Svedok uviedol, že obžalovaný v jeho firme nemal veľký finančný objem, bolo to niekoľko
tisíc eur a zároveň po nezaplatenej faktúre u neho už obžalovaný nenakupoval žiaden tovar. Svedok
osobne s obžalovaným nejednal ohľadom nezaplatenej faktúry, jednali s ním však už bývalí zamestnanci

spoločnosti. Podľa svedka obžalovaný zdôvodnil nezaplatené faktúry tým, že nedostal zaplatené za
stavbu, resp. rekonštrukciu nejakej bytovky.

Svedok D. Q. prostredníctvom dožiadania na výsluchu dňa 03.07.2020 na X. B. N. E. uviedol, že je
konateľom a majiteľom spoločnosti K. – J.. Je si vedomý, že existovala firma D. B. B., ktorá v Prešove

brala tovar. Svedok chodil do Prešova raz za štvrťrok a zistil, že niektoré faktúry neboli uhradené a preto
ich začali súdne vymáhať. Svedok sa s obžalovaným nikdy nestretol, pričom obchodné vzťahy riešili
zamestnanci na pobočke v Prešove. Svedok zároveň uviedol, že ak ide o firmu, ktorá podniká v danom
segmente, alebo takú firmu pozná ich obchodný zástupca, tak daná firma nemusí platiť v hotovosti pri
prvom spoločnom obchode. Svedok si nepamätá či jeho firma obchodovala s D. B. aj v predchádzajúcom

období.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.02.2018 bol E. D. F. uznaný
vinným zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, za ktorý mu
súd uložil o. i. trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, ktorého výkon podmienečne odložil a uložil

mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe so skúšobnou dobou v trvaní štyri roky.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2018.

Zo správy o povesti X. D. D. – Q. vyplýva, že obžalovaný požíva v mieste bydliska dobrú povesť, so
susedmi udržiava dobré vzťahy a nemá s nimi žiadne konflikty ani spory, nepožíva alkoholické nápoje

a toho času je na dôchodku.

Zo správy o povesti mesta Prešov vyplýva, že obžalovaný nebol priestupkovo riešený.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má dva záznamy, z toho v jednom prípade sa na

odsúdeného hľadí akoby nebol odsúdený.

Z potvrdenia R. T. D. E. vyplýva, že firma obžalovaného D. B., B. nevykazuje ku dňu 11.11.2018 daňové
nedoplatky na daniach spravovaných R. T. D. E..

Prokurátor v rámci záverečnej reči uviedol, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalovaný skutok sa
stal a že ho spáchal obžalovaný ako konateľ spoločnosti D. B., B., pričom o podvodnom úmysle svedčí
skutočnosť, že napriek tomu, že nebol schopný zaplatiť predchádzajúce svoje záväzky, objednával ďalší
tovar, v ktorej súvislosti poukázal na bod 7/ v rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. XX/XXX/XXXX,kde ide o totožné podvodné konanie, a preto ho navrhol uznať vinným v zmysle obžaloby a vzhľadom
na odstup času a skutočnosť, že pred spáchaním uvedených skutkov nebol súdom trestaný, navrhol
uložiť mu trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej sadzby s podmienečným odkladom jeho

výkonu na primeranú skúšobnú dobu.

Obhajca v rámci záverečnej reči uviedol, že obžalobou sú obžalovanému kladené za vinu skutky
uvedené v obžalobe, a to za obdobie od februára 2008 do júna 2008. Je pravdou, že z vykonaného
dokazovaniajemožnédospieťkzáveru,žeuvedenéfaktúrynebolizaplatené.Jevšakpotrebnésipoložiť

otázku, prečo neboli zaplatené. Obžaloba tvrdí, že obžalovaný už v čase objednávania tovaru, resp.
uzatvárania rámcových zmlúv vedel, že nebude môcť tieto zaplatiť, avšak nepredložila o tom žiadne
dôkazy. Svedkovia – podnikatelia vypovedali, že so spoločnosťou obžalovaného obchodovali vo veľkých
obratoch, pričom firma im za objednávky riadne platila a neevidovali voči nej žiadne dlhy a problémy
vznikli až koncom roka 2007, resp. začiatkom roka 2008, kedy došlo k nevyplateniu niekoľkých zákaziek
firme obžalovaného, resp. k nárastu cien, materiálov potrebných pre stavebnú činnosť, pričom obžaloba

žiadnym spôsobom nepreukázala, že stav obchodnej spoločnosti bol taký, že obžalovaný jednoznačne
vedel ako konateľ, že nebude môcť zaplatiť svoje záväzky. Nebola teda preukázaná subjektívna
stránka v jeho konaní, pritom poukázal na skutočnosť vyplývajúcu z výsluchu svedkov, že aj pri
nezaplatených faktúrach poskytovali firme obžalovaného tovar pri platbe za hotovosť, pritom obžalovaný
ďalej riadne vykonával podnikateľskú činnosť, byty boli odovzdávané, resp. predávané. Subjektívna

stránka definovaná v skutkovej vete ja vágna, keď hovorí o tom, že obžalovaný nevykonal žiadny úkon
smerujúci k úhrade predmetných faktúr. Svedkovia – podnikatelia potvrdili, že obžalovaný s nimi rokoval,
objasňoval im dôvody dočasnej platobnej neschopnosti. Nakoniec aj súd oboznamoval dohodu o uznaní
dlhu, teda je zrejmé, že obžalovaný vysvetľoval dodávateľom svoju situáciu. Nebolo preukázané celkové
zadlženie spoločnosti a teda nemožno hovoriť ani o eventuálnom úmysle obžalovaného. Prevažná

väčšina faktúr z predchádzajúceho obdobia bola zaplatená a preto nemožno dospieť k nepochybnému
záveru o úmysle obžalovaného konať podvodným spôsobom. Listinné dôkazy, ktoré boli oboznámené
sa týkajú finančnej situácie spoločnosti po júli 2008. Preto pre absenciu subjektívnej stránky v konaní
obžalovaného navrhol tohto oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože
skutok nie je trestným činom.

_______________________________________________________________________

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej
súvislosti, dospel súd k záveru, že skutok kladený obžalovanému E. D. F. za vinu sa stal, avšak tento
skutok nie je trestným činom. Je nepochybné, že sa skutok stal, a teda že obžalovaný neuhradil faktúry

poškodeným spoločnostiam, avšak obžalovanému nebol dokázaný úmysel, že v čase objednávania
tovaru, resp. uzatvárania rámcových zmlúv vedel, že ich nebude môcť zaplatiť

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Súd sa nestotožnil s tvrdením obžaloby, ktorá v obžalobe uvádzala, že obžalovaný nevykonal žiaden
úkon smerujúci k úhrade predmetných faktúr pre poškodené spoločnosti s ohľadom na objem celkového
zadlženia spoločnosti obžalovaného D.–F. B., B., ktorý vznikal postupne pred objednaním tovaru. Podľa
názoru obžaloby obžalovaný vedel, že za dodaný tovar spoločnosť obžalovaného nezaplatí. Vykonané
dokazovanie podľa názoru súdu vyvrátilo toto tvrdenie obžaloby, nakoľko obžalovaný jednak nepopieral

spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, čo okrem iného potvrdil aj uznaním dlhu voči poškodenej
spoločnosti J. K., ako aj výpoveďami v prípravnom konaní a konaní pred súdom, avšak z vykonaného
dokazovania súd dospel k tomu záveru, že obžalovaný v čase spáchania predmetného skutku v tom
čase nevedel, že predmetné faktúry nebude vedieť uhradiť. Obžalovaný aj naďalej od poškodených
firiem odoberal tovar ktorý od nich kupoval na pobočkách a hradil ho v hotovosti, a teda s nimi aj

naďalej spolupracoval, čo svedčí o jeho solventnosti, čo potvrdzujú aj výpovede konateľov, či riaditeľov
poškodených spoločností o snahe obžalovaného uhradiť predmetné faktúry, ako aj objasňovanie
vzniknutých finančných problémov zo strany obžalovaného a pokusy o nájdenie spoločného riešenia
vzniknutej situácie, vyššie uvedené potvrdzujú aj vykonané písomné dôkazy. Vykonaným dokazovanímsúd dospel k záveru, že obžalovaný sa nedopustil úmyselného trestného činu podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona, nakoľko svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu uvedeného trestného
činu, keďže obžalovanému nebol dokázaný úmysel jeho konania a trestný čin podvodu je úmyselným

trestným činom a zároveň nenaplnil tú časť skutkovej podstaty trestného činu, ktorá znie niekoho uviedol
do omylu alebo využil niečí omyl, a spôsobil tak na cudzom majetku škodu. Konaním obžalovaného bola
spôsobená škoda, avšak nešlo o úmyselné konanie v tom zmysle, že obžalovaný v tom čase vedel, že
predmetné faktúry neuhradí.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pričom súd poukazuje
aj na doterajší život obžalovaného a na jeho osobu. Obžalovaný má v odpise registra trestov dva
záznamy, z čoho však v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a zároveň obžalovaný
nebol doposiaľ priestupkovo riešený. S uvedeným korešponduje aj nezistenie negatívnych ohlasov na
osobu obžalovaného z miesta bydliska a zároveň výpovede svedkov, ktorých celá vzniknutá situácia
voči obžalovanému mrzí, a ktorí vo svojich výpovediach od začiatku trestného konania vypovedali

zhodne, a to že osoba obžalovaného bola solventnou osobou, s ktorou dlhodobo obchodovali, a že
s obžalovaným v minulosti nemali žiaden obchodný ani osobný problém. Súd tak konštatuje, že
obžalovaný svojim doterajším životom preukazuje, že nejde o osobu kriminálne závadovú.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný obligatórny znak

skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a to subjektívna stránka, preto z uvedených dôvodov, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a obžalovaného E. D. F. spod obžaloby oslobodil,
nakoľko obžalovaný sa nedopustil tohto konania úmyselne a trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona je úmyselným trestným činom.

Súd sa zároveň odkázal poškodeného s obchodným menom J. K. B.. B., M. X, N., IČO: XXX XXX XX
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho
oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.