Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. júl 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/2/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123393922

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:6123393922.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5C/2/2024

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná
a.s., IČO: 36 361 518, Čulenova 6, Bratislava, zast.: Ak Herceg, s.r.o., IČO: 35 890 240, Košická 56,
Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX, t. č. D. E. XXX, o zaplatenie 3.039,97
Eur, takto

r o z h o d o l :

5C/2/2024

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 039,97 Eur, všetko v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. O výške
náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

5C/2/2024

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 01.09.2023 domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 3 039,97 Eur titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov /odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej
energie/ a to za obdobie od 15.04.2021 do 09.02.2022.

2. Dňa 24.01.2024 bola žaloba postúpená Okresnému súdu Levice (ďalej len „súd“), pretože platobný

rozkaz vydaný v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica nebolo možné
doručiť žalovanej do vlastných rúk.3. Súd dňa 19.03.2024 doručil žalovanej žalobu s prílohami ako aj výzvou na vyjadrenie v zmysle § 167
ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom žalovaná sa k podanej
žalobe nevyjadrila.

4. Podľa § 137 písm. a) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

5. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.

a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a

c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

6. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní

na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

7. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu

procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

8. Podľa § 277 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na
podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu
s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie

uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal
pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento
rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný
podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre
zmeškanie súd poučí.

9. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto

zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, alebo zmluvy, ktorej predmetom je zdieľanie elektriny,
alebo bez iného právneho dôvodu, na základe ktorého vzniká právo zdieľať elektrinu,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii

elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, určeným meradlom, ktoré

nie je namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo určeným meradlom, na ktorom je poškodená,
pozmenená alebo odstránená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka montážnika,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa

považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.10. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri
neoprávnenomodbereelektrinyjeten,ktoelektrinuodoberal,povinnýuhradiťskutočnevzniknutúškodu.
Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,

použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

11. Podľa § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

12. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

13. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 11.07.2024, pričom pojednávania sa
nezúčastnila žalovaná, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, hoci naň bola riadne a včas

predvolaná. Súčasne bola žalovaná poučená o procesnej možnosti súdu rozhodnúť na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie žalovanej v zmysle ustanovenia § 274 CSP. Právny zástupca žalobcu,
prítomný na pojednávaní následne navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

14. Súd po preskúmaní podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie žalovanej dospel k záveru, že

boli splnené všetky procesné podmienky pre rozhodnutie o žalobe o splnení povinnosti rozsudkom pre
zmeškanie podľa § 274 CSP, nakoľko žalovaná sa bez ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie, na
ktoré bola riadne a včas predvolaná, o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie bola poučená a právny
zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie
žalovanej. Nakoľko rozsudok pre zmeškanie tzv. kontumačný rozsudok je skráteným typom rozhodnutia,

odôvodnenie rozhodnutia preto v súlade s § 275 CSP obsahuje iba stručnú identifikáciu procesného
nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

15.Podľa§255ods.1aods.2CSP,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný
v celom rozsahu, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

5C/2/2024
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b/ CSP). Ak strana sporu podá

odvolanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, tak ho môže podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre (§ 362 ods. 1 CSP).

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa
o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.

Proti výroku II. o trovách konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch

písomnýchvyhotoveniachprostredníctvompodpísanéhosúdunaKrajskýsúdvNitre(§362ods.1CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný
poriadok).