Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323203325
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:1323203325.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa), v spore
žalobkyne: A. B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., proti žalovanému: DEMS, spol. s r.o., so sídlom
Liptovský Ján 2067, IČO: 36 464 881, o zaplatenie 35,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11Csp/40/2023-52 zo dňa 14. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie zo dňa 23.06.2023 v spojení
s doplnením zo dňa 14.07.2023.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podaním doručeným Mestskému súdu Bratislava

III dňa 13.07.2023 a doplneným 14.07.2023 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia istiny
vo výške 35,-Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 35,- Eur od 09. 02. 2022 do
zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 456,50 Eur. V súlade s ust. § 43 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) Mestský súd Bratislava III postúpil vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš,
ktorý uznesením sp. zn. 11Csp/40/2023 zo dňa 07.08.2023 vyzval žalobkyňu na doplnenie neúplného
podania, s poučením, že je potrebné doplniť jej dátum narodenia alebo iný identifikačný údaj, opísať

rozhodujúce skutočnosti, nakoľko opísanie týchto skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy a predložiť dôkazy, na ktoré sa v žalobe odvoláva a ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Proti uzneseniu, vydanému vyššou súdnou úradníčkou, podala
žalobkyňa sťažnosť, z dôvodu, že Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal uznesenie vo veci, v ktorej nie
je miestne príslušný a z tohto dôvodu nie je oprávnený vydávať rozhodnutia vo veci. Miestne príslušným
je Okresný súd Pezinok, z čoho vyplýva, že Mestský súd Bratislava III mal neodkladne postúpiť vec

príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomiť o tom účastníkov. O sťažnosti rozhodol zákonný sudca
uznesením sp. zn. 11Csp/40/2023 zo dňa 31.01.2024 tak, že ju zamietol. Konštatoval, že žalobkyňa ani
nazákladevýzvysúduapopoučení,akojepotrebnédoplnenievykonať,neuviedlasvojdátumnarodenia
ani iný identifikačný údaj, neopísala rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bola zrejmá špecifikácia
uplatneného nároku a k podaniu nepripojila žiadne dôkazy, na ktoré sa odvoláva, predovšetkým spornú
permanentku,pričomsúdjuriadnepoučilotom,žejepovinnápresneuviesť,koľkožalovanémuzaplatila,

teda aby uviedla cenu permanentky, v akej časti a v akých sumách bola permanentka použitá za
služby, ktoré poskytuje žalovaný a na základe akých skutočností predstavuje jej nárok sumu 35,-Eur.
Z uvedených dôvodov podanie odmietol.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa,
podaním zo dňa 12.04.2024 doplneným podaním zo dňa 23.04.2024. Žiadala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Opätovne namietala

miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Namietala, že súd prvej inštancie
nepostupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, keď nevydal platobný rozkazvzmyslejejnávrhu,ktorýmalvšetkynáležitostiaboliuvedenévšetkyskutočnostivyplývajúcezlistinných
dôkazov v návrhu, bolo jednoznačné, o čo ide, dôkazy boli dôveryhodné, a tak bolo možné o žalobe
rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania platobným rozkazom. Dôkazným

prostriedkom je aj konkrétna informácia na profile webovej siete, ktorú uviedla v žalobnom návrhu.
V návrhu uviedla svoje meno, priezvisko, tituly, miesto bydliska a doručovaciu adresu. Súd prvej
inštancie postupoval formalisticky, svojvoľne, keď ju vyzval na spresnenie označenia účastníkov konania
napr. dátumom narodenia a na predloženie listinných dôkazov označených v žalobe. Ak súdu nebolo
zrozumiteľné, čo žalobkyňa uvádza, mal možnosť si dané ozrejmiť a ujasniť v rámci predbežného

prejednania sporu pred prvým pojednávaním. Nepredloženie listinných dôkazov nepredstavuje taký
nedostatok, resp. prekážku, pre ktorú nemožno pokračovať v konaní, pretože tieto dôkazy môžu
byť predložené súdu kedykoľvek v priebehu konania až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
poukazujúc na § 296 CSP. Všetky obligatórne náležitosti žalobného návrhu boli splnené, v súlade
s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Podaním zo dňa 18.04.2024 doplnila listinné prílohy
k podanému odvolaniu a v podaní zo dňa 23.04.2024 namietala, že súdu prvej inštancie bol známy

dátum jej narodenia už minimálne od decembra 2023, avšak súd neuvedenie tohto údaju zneužil na
odmietnutie žalobného návrhu napadnutým uznesením. Nesúhlasila s nezákonnou lustráciou jej osoby
v rozsahu, v akom bola súdom prvej inštancie vykonaná, týmto konaním mal sudca Mgr. Róbert Droppa
zneužiť postavenie verejného činiteľa.
4. Odvolanie žalobkyne nebolo žalovanému doručované.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“),
po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.
b)CSP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario),preskúmalnapadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
6. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie
je ustanovené inak.

7. Podľa § 15 ods. 1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická

osoba adresu sídla.

8. Podľa § 19 písm. d) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd,
v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

9. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

10. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

11. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

12. Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

13. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon

neukladá.
14. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že žalobou podanou na Mestský súd
Bratislava III sa žalobkyňa voči žalovanému domáha zaplatenia istiny 35,-Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % zo sumy 35,-Eur od 09.02.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom časti
hodnoty čiastočne využitej vopred zaplatenej permanentnej vstupenky. Napadnutým uznesením súd

prvejinštanciežalobuodmietolpodľa§129ods.3CSP,zdôvodu,žežalobkyňažalobu,napriekvýzvena
odstránenie jej vád – aby označila žalobkyňu dátumom narodenia, pravdivo a úplne opísala rozhodujúce
skutočnosti, keď opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy,
aby uviedla, z čoho pozostáva uplatnená suma a na základe akej skutočnosti si uplatňuje úrokz meškania práve odo dňa 09.02.2022 a aby pripojila dôkazy, na ktoré sa v žalobe odvoláva, najmä
kópiu zakúpenej permanentky, pod sankciou odmietnutia podania podľa § 129 ods. 3 CSP (uznesenie
č. k. 11Csp/40/2023-17 zo dňa 07. augusta 2023), nedoplnila (ani v sťažnosti).

15. Posúdením odvolacích dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je sčasti
dôvodné. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR (i práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd) spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde.
Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

označenému právu, ktorého porušenie namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento
článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl.
51 ústavy). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi
súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite dostane bez toho, aby sa mu
ukladali - v spojitosti s jej uplatnením - povinnosti, ktoré od účastníka nevyžaduje zákon (čl. 2 ods.
3 ústavy). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania

a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu
v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú
v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (obdobne m. m. II. ÚS 135/04, II. ÚS 174/04).
16. V danom prípade súd prvej inštancie napadnutým uznesením žalobu odmietol z dôvodu, že
žalobkyňa neuviedla svoj dátum narodenia ani iný identifikačný údaj, neopísala rozhodujúce skutočnosti

tak, aby z nich bola zrejmá špecifikácia uplatneného nároku a k podaniu nepripojila žiadne dôkazy,
na ktoré sa odvoláva. S poukazom na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít chyba v
označení sporovej strany nie je dôvodom pre odmietnutie žaloby, ak sporovú stranu je možné
dostatočne identifikovať z údajov uvedených v žalobe. V zmysle § 133 CSP fyzická osoba sa v žalobe
označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným

identifikačným údajom. Preto, ak je fyzická osoba označená identifikačnými údajmi, ktoré umožňujú
jej identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou, žaloba nemusí obsahovať dátum narodenia alebo
rodné číslo. Pri označení žalovaného však môžu byť tieto identifikátory nevyhnutné, pretože identifikácia
konkrétneho účastníka nemusí byť možná, ak napríklad dve fyzické osoby majú rovnaké meno
a priezvisko, bývajú na rovnakej adrese a sú štátnymi občanmi rovnakého štátu, vtedy nepochybne

len identifikačný údaj o dátume narodenia či rodnom čísle umožní ich rozlíšenie. V prejednávanej
veci je žalobkyňa v žalobe identifikovaná menom, priezviskom, akademickými titulmi, adresou pobytu
i doručovacou adresou a z obsahu žaloby je zrejmá i jej e-mailová adresa a telefónne číslo, preto
požiadavka súdu prvej inštancie o uvedenie jej dátumu narodenia, pod následkom odmietnutia žaloby,
nie je namieste, keď nie je pravdepodobné, podľa názoru odvolacieho súdu je i vylúčené, že na rovnakej

adrese býva osoba s rovnakým menom, priezviskom a rovnakými akademickými titulmi. Odmietnutie
podaniažalobypreformálneneoznačeniežalobkynedátumomjejnarodeniavzmysle§133CSP,hocijej
nezameniteľnosť jednoznačne vyplýva z údajov, ktoré v podaní zo dňa 23.06.2023 uviedla, je prejavom
ústavnoprávneho neudržateľného prehnaného formalizmu, zameraným a kategorickým odmietnutím
poskytnutia súdnej ochrany i vôbec prístupu k súdu. Naviac, z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej

inštancie vykonal vlastné vyšetrovacie úkony na identifikáciu žalobkyne a dátum jej narodenia mu bol
známy ešte pred vydaním napadnutého uznesenia.
17. K dôvodom odmietnutia podania žalobkyne zo dňa 23.06.2023 doplneného dňa 14.07.2023, a to
neopísanie rozhodujúcich skutočností a nepredloženie dôkazov, na ktoré sa v žalobe odvoláva, odvolací
súd poukazuje na charakter prejednávanej veci – spotrebiteľský spor, kedy zákon umožňuje žalobkyni

ako spotrebiteľke predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (§ 296 CSP), t. j. žalobkyňa ich môže súdu
predložiť až na predbežnom prejednaní sporu (§ 168 a nasl. CSP) alebo na pojednávaní. Okrem
predkladania alebo označenia skutočností a dôkazov na preukázanie svojich tvrdení môže až do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej uplatniť aj iné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,

najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Pokiaľ súd prvej inštancie podanie žalobkyne zo dňa
23.06.2023 v spojení s podaním zo dňa 14.07.2023 z týchto dôvodov odmietol, týmto procesným
postupom došlo k zásahu do práva žalobkyne na spravodlivý proces. Naviac z doterajších podaní
žalobkyne je možno ustáliť, že predmetná permanentka bola v októbri 2020 zakúpená za 70,-Eur

(1 vstup v čase jej kúpy mal hodnotu 7,-Eur – č.l. 4 a 12 spisu), pričom je zrejmé, že z desiatich
zakúpených vstupov využila žalobkyňa 5 vstupov, a to 2 vstupy 06.10.2020, 2 vstupy 31.10.2020
a 1 vstup 03.11.2020 (č.l. 2, č.l. 8 spisu), čo ohľadne označenia dátumu vstupu vo vzťahu k prvým
dvom vstupom úplne korešponduje s údajmi uvedenými v kópii predmetnej permanentky (č.l. 81spisu). Skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadne dátumu realizácie ďalších troch vstupov korešpondujú
s predmetnou kópiou permanentky len, čo do uvedenie dňa a mesiaca. Rozpor predmetnej permanentky
soskutkovýmtvrdenímžalobkyneohľadneroku,kedyposledné3vstupyvyužila(vžalobetvrdí,ževroku

2020, ale z permanentky vyplýva, že posledné 3 vstupy boli realizované v roku 2021) sa dá odstrániť
v ďalšom priebehu konania v rámci dokazovania.
18. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
odvolací súd poukazuje na § 13 CSP, v zmysle ktorého na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný
všeobecný súd žalovaného, t. j. Okresný súd Liptovský Mikuláš, keď žalovaný má adresu sídla v jeho

obvode (§ 15 CSP) – v Liptovskom Jáne. Ustanovenie § 19 písm. d) CSP upravuje miestnu príslušnosť,
poprivšeobecnomsúdežalovaného,ajsúdu,vktoréhoobvodemáadresutrvaléhopobytužalobca,ktorý
jespotrebiteľom,akideospotrebiteľskýspor.Vdanomprípade,podľalustrácievRegistriobyvateľov,má
žalobkyňa adresu trvalého pobytu v obci B., okres Senec, ktorý patrí do územného obvodu Okresného
súdu Pezinok. Alternatívna miestna príslušnosť je daná na výber, a teda súdy ustanovené v § 19
CSP môžu byť príslušné popri všeobecnom súde žalovaného, pričom výber medzi všeobecným súdom

žalovaného a súdom uvedeným v § 19 CSP realizuje žalobca podaním návrhu na vybratý súd. Táto
voľba nemôže byť následne žalobcom menená, a to s poukazom na ust. § 36 ods. 2 CSP, podľa
ktorého sa príslušnosť určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá
až do skončenia konania. Žalobkyňa podala žalobu na nepríslušný súd. V tejto súvislosti je právne
významné ust. § 43 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je

príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu.
Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. Vychádzajúc z tohto ustanovenia,
keďže žalobkyňa nepodala žalobu ani na jednom z dvoch miestne príslušných súdov (žalobu adresovala
Okresnému súdu Bratislava, so sídlom Nám. Biely kríž, ktorý sa od 01.06.2023 označuje ako Mestský
súd Bratislava III; § 18n ods. 1 písm. c/ zák. č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov /
v znení zákonov č. 428/2004 Z.z. a č. 757/2004 Z.z./), bolo povinnosťou Mestského súdu Bratislava
III ako súdu kauzálne nepríslušného (v zmysle § 22 písm. a) CSP v znení účinnom od 01.06.2023
je kauzálne príslušný na konanie v obchodnoprávnych sporoch) zrealizovať voľbu medzi všeobecným
súdom žalovaného (§ 13 a § 15 ods. 1 CSP) a súdom, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu

žalobkyňa, ktorá je spotrebiteľom, pričom ide o spotrebiteľský spor (§ 19 písm. d) CSP) ako súdmi
miestne príslušnými na konanie. Uskutočnením takejto voľby a postúpením veci Okresnému súdu
Liptovský Mikuláš, v obvode ktorého má žalovaný, ktorý je právnická osoba, adresu sídla, nemohlo byť
porušené ústavné právo žalobkyne na zákonného sudcu. Procesným právom predpokladanú výhodu
„domáceho“ súdu v osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber žalobkyňa ako spotrebiteľ mohla

využiť len raz – v čase začatia konania, t. j. pri podaní žaloby. Pokiaľ žalobu podala na Mestský súd
Bratislava III ako miestne a kauzálne nepríslušný súd, ktorý postupom podľa § 43 ods. 1 CSP postúpil
vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš ako súdu miestne príslušnému na konanie (§ 13 CSP v spojení
s § 15 ods. 1 CSP), na námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš vznesenú
žalobkyňou odvolací súd nemohol prihliadnuť, z dôvodu, že miestnu príslušnosť súd skúma iba na

námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí (§ 41 veta pred
bodkočiarkou CSP). S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd posúdil túto odvolaciu námietku ako
nedôvodnú.
19. Ka namietanému rozsahu lustrácie osoby žalobkyne vykonanej súdom prvej inštancie odvolací súd
uvádza, že túto vykonal v rozsahu nevyhnutnom pre získanie relevantných informácií potrebných na

zistenie adresy, na ktorej si žalobkyňa preberá zásielky. K uvedenému zisťovaniu bolo potrebné pristúpiť
z dôvodu, že už v prvotnom štádiu súdneho konania, vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, bolo
doručovanie zásielok žalobkyni na adresy uvedené ňou v žalobe neúspešné, čo by značne sťažilo
procesný postup súdu pri doručovaní nasledujúcich zásielok v súlade s Civilným sporovým poriadkom,
a tým znemožnilo ďalší priebeh súdneho konania bez zbytočných prieťahov. Z vyššie uvedených

dôvodov odvolací súd posúdil aj túto námietku odvolateľky ako nedôvodnú.
20. Odvolací súd dospel k záveru, že nedostatky spočívajúce v absencii označenia žalobkyne dátumom
jej narodenia, v neuvedení rozhodujúcich skutočností a v nepredložení dôkazov nemajú charakter
nedostatkov, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, tak ako to má na mysli § 129 ods. 3 CSP. Preto
pokiaľ súd prvej inštancie označenie žalobkyne v žalobe posúdil za nedostatočné a pokiaľ žalobkyňu

vyzval na označenie jej dátumu narodenia a zároveň ju vyzval na predloženie dôkazov, na ktoré sa
vžalobeodvoláva,pričomuzavrel,ževytýkanénedostatkyžalobkyňaneodstránila,čomalozanásledok,
že v konaní nemožno pokračovať, a preto žalobu odmietol, odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriaceprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa §
391 ods. 1 CSP.
22. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť vyššie popísané procesné
nedostatky a pri splnení procesných podmienok konania, na základe riadneho procesného postupu,
v súlade s § 265 ods. 1 CSP posúdi možnosť o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez

nariadenia pojednávania platobným rozkazom. V negatívnom prípade nariadi predbežné prejednanie
sporu alebo pojednávanie a po vyhodnotení dôvodnosti podanej žaloby a dôkazov predložených v
konaní vo veci rozhodne.
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).