Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120405800
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6120405800.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Prievozská 2 proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C. D. XXX, zastúpenej
JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pollova 32, o zaplatenie 18.038,86
eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 17.1.2023 č.k.
20Csp/384/2021-318 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie
2.600,00 eur zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.630,55 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.373,10 eur od 14.12.2022 do zaplatenia, a to tak, že žalovanej
povolil žalovanú sumu spolu s trovami konania splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1.552,50
eur, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia

čo i len jednej splátky. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom
rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanej zaplatenia 18.038,86 eur
s prísl. titulom plnenia spotrebiteľskej zmluvy.

3. V priebehu konania viacerými podaniami podľa toho, ako žalovaná čiastočne uhrádzala uplatnenú

pohľadávku, zobral žalobu späť, naposledy podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.1.2023
a v dôsledku úhrady časti žalovanej istiny s prísl. navrhol súdu konanie zastaviť v časti o zaplatenie
2.600,00 eur. V zostávajúcej časti zotrval na uplatnenom nároku a voči žalovanej sa takto domáhal
zaplatenia 15.438,86 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 3.191,69 eur a úroku z omeškania
vo výške 8% ročne zo sumy 9.375,10 eur od 14.12.2022 do zaplatenia.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu

– Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovanou a E. F. (spoludlžníkom) dňa 7.1.2013 zmluvu
o splátkovom úvere na sumu 18.900,00 eur. Žalovaná so spoludlžníkom sa zaviazali túto sumu splatiť
v 120 mesačných splátkach po 277,65 eur. Z obsahu zmluvy vyplynula celková čiastka spojená úverom
vyčíslená sumou 32.170,50 eur, RPMN vo výške 12,26%, priemerná RPMN vo výške 13,80%, pri výškeúrokovej sadzby 10,90% p.a., so splatnosťou prvej splátky dňa 20.2.2013, ďalších splátok vždy 20.
dňa v mesiaci, s termínom konečnej splatnosti 20.1.2023. V konaní nebolo sporným, že žalovaná so
spoludlžníkom svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnili, preto právny predchodca žalobcu

vyhlásil ku dňu 28.2.2018 mimoriadnu splatnosť úveru a vyčíslil zostatok úveru. Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.6.2019 postupca Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila pohľadávku na žalobcu,
ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 19.498,86 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške
13.433,10 eur, vyčísleného úroku vo výške 4.820,49 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške
1.245,27 eur.

5. Po právnom posúdení veci v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, § 39, § 52, § 53 ods.
6, 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/
zák. č. 129/2010 Z.z. dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel.

6. Zmluvný vzťah uzavretý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vyhodnotil ako vzťah

spotrebiteľský a danú zmluvu ako zmluvu typovú, ktorú podrobil kontrole v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z.
a tiež z hľadiska možnej existencie neprijateľných zmluvných podmienok podľa Občianskeho zákonníka.

7. V prvom rade sa zaoberal otázkou danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a dospel k záveru, že
táto je daná.

8. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu splnil povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka
v súvislosti s predčasným zosplatnením úveru, keď výzvou zo dňa 27.1.2018 oznámil žalovanej, že
je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 4.062,86 eur, vyzval ju na úhradu tejto sumy do

15 dní od doručenia výzvy a súčasne ju upozornil, že v prípade, pokiaľ nebude pohľadávka v lehote
uhradená, banka bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Táto výzva bola doručená
žalovanej dňa 7.3.2018 ako vyplýva z doručenky obsiahnutej v spise na č.l. 254. Oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 1.3.2018 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že ku
dňu 28.2.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Súčasne boli naplnené zákonom stanovené

podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi.
V konaní bolo preukázané, že výzvou zo dňa 26.3.2019 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej,
že je v omeškaní so splácaním pohľadávky viac ako 3 mesiace a tiež, že pokiaľ pohľadávku banky vo
výške19.086,48eurneuhradí,bankabudeoprávnenápostúpiťpohľadávkutretejosobe.Tátovýzvabola
žalovanej preukázateľne doručená dňa 1.4.2019, čo vyplýva z doručenky obsiahnutej v spise na č.l. 255.

9. Pokiaľ žalovaná vzniesla v konaní námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, súd prvej
inštancie ustálil, že táto námietka nie je opodstatnená. Niet pochýb o tom, že predmetnú zmluvu
o úvere uzavrela žalovaná spolu so spoludlžníkom, svojim exmanželom E. F., že po rozvode manželstva
uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, podľa ktorej predmetný dlh prevzal na seba spoludlžník, exmanžel

žalobkyne E. F.. V tej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že je len na žalobcovi v prípade viacerých
dlžníkov, či nárok uplatní len voči jednému alebo obom. Konanie o BSM je sporovým konaním, preto
výrok právoplatného rozsudku, prípadne dohoda o vyporiadaní BSM sú záväzné len pre strany sporu.
Pokiaľ teda na základe dohody o vyporiadaní BSM medzi bývalými manželmi vznikla povinnosť splatiť
predmetnúpohľadávkulenspoludlžníkovi–E.F.,takátodohodajezáväználenprestranysporuvkonaní

o vyporiadanie BSM. Vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi bývalými
manželmianezasahujedoprávapovinnostítretíchosôb,ktoréniesúúčastníkmikonaniaovyporiadanie
BSM a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva. Preto námietka žalovanej, že nie je pasívne vecne
legitimovaná, pokiaľ v konaní za žalovaného nie je označený spoludlžník E. F., neobstojí.

10. Súd prvej inštancie pri posúdení výšky uplatneného nároku sa zaoberal otázkou primeranosti
dojednanejodplaty,tedadohodnutéhoúrokuzúveru,ktorýčinilzaobdobie120mesiacovprivýškeúveru
18.900,00 eur – 10,90% ročne. Podľa názoru súdu prvej inštancie pri posúdení primeranosti dojednanej
výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel,
ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov

(rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 57/2005 z 1.7.2010). Občiansky zákonník (Obchodný zákonník a ani
iné právne predpisy) výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať
úroky, z čoho vyplýva, že sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, čo
však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľaktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a

mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými
mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej
situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý
svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.

11. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, v roku 2013 v januári (v čase
uzavretia zmluvy) priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri
domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých nad 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 14,27%
p. a. Z toho je zrejmé, že výška úrokov v danom prípade nesmela prevýšiť 2- násobok 14,26% ročne,
teda 28,54%. Preto súd konštatoval, že dojednaná výška odplaty (dohodnutého úroku) neprevyšuje
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, preto

bola uzavretá v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka) a tiež v súlade s dobrými
mravmi.

12. Súd sa zaoberal aj otázkou, či nárok žalobcu nie je premlčaný s poukazom na § 54a Občianskeho
zákonníka a dospel k záveru, že tomu tak nie je. Úver bol zosplatnený pre splátku splatnú dňa

20.11.2017, preto premlčacia lehota celého dlhu začala plynúť 3 mesiace od splatnosti tejto splátky, teda
dňa 20.2.2018. Žaloba bola doručená súdu dňa 19.10.2020, teda v rámci plynutia premlčacej doby.

13. Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že žalovaná titulom predmetnej zmluvy o úvere dlhuje
žalobcovi sumu 18.630,55 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 15.438,86 eur a z vyčísleného úroku

z omeškania vo výške 3.191,69 eur. Žaloba je preto v časti istiny dôvodná. Žalobcovi patrí aj nárok na
úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1991
Zb., podľa ktorého výška úrokov z omeškania činí 8% ročne (nariadenie účinné do 31.1.2013). Preto
spolu s istinou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8% zo sumy
9.373,10 eur od 14.12.2022 do zaplatenia.

14. Súd prvej inštancie vyhovel požiadavke žalovanej splatiť dlh v splátkach do 12 mesiacov, ktorý návrh
predniesol právny zástupca žalovanej na pojednávaní. Nakoľko žalobca nemal námietky k splateniu dlhu
v navrhnutých splátkach, rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu vyhovujúceho výroku rozsudku.

15.Otrováchkonaniarozhodolvzmysle§255ods.1C.s.p.aúspešnémužalobcovipriznalplnúnáhradu
trov konania voči neúspešnej žalovanej. Uviedol, že nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p.
na daný prípad.

16. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej

lehote podala odvolanie žalovaná, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/
C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázala na nesúlad žaloby s obsahom výrokov
platobného rozkazu vydaného príslušným súdom. Uviedla, že zánikom manželstva so spoludlžníkom
E. F., ktoré zaniklo dňa 10.10.20213 zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, účastníkov

dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle tejto dohody
sa E. F. zaviazal prevziať na seba zostatok zmluvy o pôžičke, ktorá sa stala predmetom tohto konania.
Dohoda bola podpísaná dňa 6.7.2015 a obsahuje úradne overené podpisy zmluvných strán. Nakoľko
sa E. F. zaviazal splniť predmetný dlh, žalovaná nie je pasívne vecne legitimovanou v konaní. Tým boli
aj porušené práva žalovanej, nakoľko pasívne vecne legitimovaným je E. F.. Vytkla súdu prvej inštancie,

že pre stanovenie výšky splátky uvedenej vo výroku rozsudku nemal žiaden podklad. Vytkla súdu prvej
inštancie, že z obsahu rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom súd dospel k paušalizovanej sume
úroku z omeškania vo výške 3.191,69 eur. Súd vo výroku jasne neuviedol, aká suma z priznanej istiny
predstavuje sumu nevráteného úveru a aká suma predstavuje vyčíslený úrok z omeškania. Vytkla súdu
prvej inštancie, že navrhla prerušiť konanie v súvislosti s prebiehajúcim konaním na Okresnom súde

Košice-okolie pod sp.zn. 16C/474/2016 o vyporiadanie BSM žalovanej a E. F.. Súd sa týmto návrhom
nezaoberal.17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnil sa
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku, ktoré považuje za správne.

18. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrvala na dôvodoch uvedených v odvolaní.

19. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

20.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania

podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

21. Odvolaním bol napadnutý vyhovujúci výrok a súvisiaci výrok o trovách konania, preto len tieto výroky
sa stali predmetom odvolacieho prieskumu.

22. Žalovaná v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, g/ a h/ C.s.p.,
teda že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd

prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

23. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver. Konanie nie je postihnuté vadou ani nesprávnym procesným
postupom, v konaní boli naplnené všetky procesné podmienky a súdu prvej inštancie nemožno vytknúť,
že by nevykonal dôkaz navrhnutý stranou sporu, významný pre rozhodnutie vo veci. Nakoniec žalovaná

v odvolaní ani neuvádza, o aký súdom prvej inštancie nevykonaný dôkaz by malo ísť.

25. Správne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po správnej aplikácii príslušných
zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená čo do zaplatenia 18.630,55 eur
spríslušenstvom,bližšiešpecifikovanýmvovyhovujúcomrozsudkuzdôvodovuvedenýchvnapadnutom

rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

26. K odvolacím námietkam žalovanej a k dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

27. Správne sa súd prvej inštancie vyporiadal s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
vznesenou zo strany žalovanej, ktorá tvrdila, že správne mal byť v konaní žalovaný jej bývalý manžel
E. F., ktorý sa v dohode o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaviazal
prevziať na seba zostatok predmetnej zmluvy o pôžičke. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,
že súd prvej inštancie túto námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na žalovanej strane

nepovažoval za opodstatnenú, keď uviedol, že pokiaľ žalovaná s bývalým manželom E. F. po rozvode
manželstvauzavreladohoduovyporiadaníBSM,podľaktorejpredmetnýdlhprevzalnasebaspoludlžník
– E. F., táto dohoda je záväzná len pre strany sporu v konaní o vyporiadanie BSM, nie však pre
tretie osoby. Vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi bývalými manželmi
a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb. Bolo len na žalobcovi, či v prípade viacerých dlžníkov

nárok uplatní len voči jednému alebo obom.

28. V danom prípade niet pochýb o tom, že žalovaná spolu so svojim bývalým manželom E. F.
vystupovali na strane dlžníčky a spoludlžníka v preskúmavanej zmluve o pôžičke. Súdna prax jedlhodobo ustálená v otázke prevzatia spoločného dlhu jedným z manželom v dohode o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súvislosti s aplikáciou ust. § 149 ods. 2 a § 511 ods. 2
Občianskeho zákonníka tak, že pokiaľ sa bývalí manželia dohodli na tom, že spoločný dlh prevezme

len jeden z nich, takéto dojednanie je voči veriteľom neúčinné a tí sa môžu napriek tomu domáhať
splnenia dlhu od ktoréhokoľvek z bývalých manželov (viď uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 28.2.2007
sp.zn. 33Odo 1552/2005). Najvyšší súd sa v spomínanom rozhodnutí vyjadril v tom zmysle, ktorý
názor nebol neskoršou judikatúrou prekonaný, že dohoda o vyporiadaní spoločného imania (po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov), má zásadne právne účinky len medzi bývalými manželmi.

Nie je možné, aby ňou zasiahlo do práv tretích osôb, najmä veriteľov. To znamená, že ak sa bývalí
manželia dohodli na tom, že spoločný dlh prevezme len jeden z nich, takéto dojednanie voči veriteľom
je neúčinné a tí sa môžu napriek tomu domáhať plnenia dlhu od ktoréhokoľvek z bývalých manželov.
Súd prvej inštancie danú vec, čo do dôsledkov vyplývajúcich z pasívnej solidarity posúdil v danej veci
v súlade s hmotným právom a v súlade s ustálenou súdnou praxou.

29. Bez právneho významu je preto návrh žalovanej na prerušenie konania v súvislosti s prebiehajúcim
konaním na Okresnom súde Košice – okolie pod sp.zn. 16C/474/2016 o vyporiadanie BSM žalovanej
a bývalého manžela E. F., keďže výsledky tohto konania nemôžu žiadnym spôsobom ovplyvniť výsledok
konania v tejto veci z dôvodov vyššie uvedených.

30. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalovanej, ktorá vytýka súdu prvej inštancie, že
z obsahu rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom dospel k paušalizovanej sume úrokov z omeškania
vo výške 3.191,69 eur.

31. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že súdnym rozhodnutím priznaná suma vo výške

18.630,55eurpozostávazosumydlžnejistinyzozmluvyopôžičkevovýške15.438,86euravyčísleného
úroku z omeškania vo výške 3.191,69 eur. Z obsahu rozsudku, a to konkrétne z bodov 22. a 24. rozsudku
vyplýva, že žalobca v priebehu konania viacerými podaniami upravoval celkovú sumu, ktorej zaplatenia
sa v konaní vo vzťahu k žalovanej domáhal, a to v nadväznosti na čiastkové úhrady, ktoré žalovaná
v priebehu konania vykonávala. Ide o podania zo dňa 27.4.2022, 26.5.2022, 2.9.2022, 7.10.2022,

25.10.2022, 24.11.2022 a 10.1.2023. Obsah týchto podaní bol žalovanej známy a v týchto podaniach
žalobca vyčíslil aj sumu, ktorej sa v konaní domáha tak, že túto vyčíslil ako sumu dlžnej istiny a úroku
zomeškania,vychádzajúcztoho,akožalovanámeškalasúhradoujednotlivýchsplátokakedyjednotlivé
úhrady v priebehu konania uskutočnila. Nemožno sa preto stotožniť s odvolacou námietkou žalovanej,
že jej nie je zrejmé, ako dospel súd k paušalizovanej sume vyčísleného úroku z omeškania vo výške

3.191,69 eur. Z dôvodu, že v priebehu konania žalovaná vykonávala čiastočné úhrady sa nestotožňuje
suma istiny požadovaná žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu s vyhovujúcim výrokom
rozsudku vo veci samej.

32. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku

a výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej
žalovanej.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).