Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. jún 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16C/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120242133
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6120242133.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v právnej veci

žalobcov 1/ Z.. G. T., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX/XX, U. U., 2/ Z.. Y. T., rod. A., nar. XX.
XX. XXXX, bytom X. XXXX/XX, U. U., zastúpených JUDr. Ivo Osvald - Advokátska kancelária, so sídlom
Trhová 1, Zvolen, IČO: 51 410 907, proti žalovanej P. F., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX/XX
A, U. U., zastúpenej advokátkou JUDr. Lucia Fabriciusová, so sídlom J. A. Komenského 18B, Banská
Bystrica, IČO: 41 183 959, o zriadenie vecného bremena a odstránenie hnuteľností z pozemku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o určenie nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním
zamieta.

II. Súd žalobu v časti o zriadenie vecného bremena zamieta.

III. Súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanej odstrániť betónové tvárnice a odpadové nádoby
na smeti zastavuje.

IV. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú povinní zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania žalovanej.

V. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú povinní zaplatiť H. D. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XX, XXX
XX U. U., svedočné vo výške 55,70 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VI. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú povinní zaplatiť J.. R. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XX, XXX
XX U. U., svedočné vo výške 17,66 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 26. 02. 2020 domáhajú určenia práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to práva prechodu peši cez novovytvorenú parcelu O. parc. č.
XXX/X o výmere 15 m2 v k. ú. N., parcelu vytvorenú Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX a
oddelenú z parcely O. parc. č. XXX/X, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaná. Z obsahu navrhovaného
petitu vyplýva, že tohto práva sa domáhajú in personam. Súčasne sa domáhajú odstránenia betónových
tvárnic a odpadových nádob na smeti z pozemku žalovanej. Alternatívnym petitom sa žalobcovia
domáhajú zriadenia práva cesty v prospech vlastníkov stavby súp. č. XXXX, a to prechodu cez
novovytvorenú parcelu O. parc. č. XXX/X, a tiež odstránenia betónových tvárnic a odpadových nádob

na smeti z pozemku žalovanej.

2. Uvedený žalobný návrh žalobcovia odôvodnili tvrdeniami, že sú podielovými spoluvlastníkmi domovej
nehnuteľnosti súp. č. XXXX a parcely O. parc. č. XXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenompre k. ú. N.. Žalobkyňa 2/ je výlučnou vlastníčkou parcely O. parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XX
vedenom pre k. ú. N.. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to rodinný dom súp. č. XXXX,
parcely O. parc. č. XXX/X, parcely O. parc. č. XXX/X, parcely O. parc. č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti

sú zapísané na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. N.. Súčasťou užívania týchto nehnuteľností bol aj
prístupový chodník, ktorý vybudovali právni predchodcovia - rodičia žalobkyne 2/, ktorý sa nachádza
medzi domovou nehnuteľnosťou so súp. č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a domovou
nehnuteľnosťousosúp.č.XXXX,ktorájevovlastníctvežalovanej.Odroku2017nastalimedzižalobcami
a žalovanou spory z dôvodu, že žalovaná začala podľa tvrdení žalobcov znemožňovať bezpečné

používanie prístupového chodníka, ktorý slúži ako jediná prístupová cesta do ich domovej nehnuteľnosti
so súp. č. XXXX, keďže vstup do ich domovej nehnuteľnosti sa nachádza v zadnej časti ich domu,
pričom prístupový chodník slúži ako jediný možný prístup do ich domovej nehnuteľnosti. Žalovaná do
stredu prístupového chodníka po celej jeho dĺžke umiestnila betónové tvárnice a odpadové nádoby
na smeti, čím úplne zúžila a znemožnila bezpečný prístup do domovej nehnuteľnosti žalobcom. Časť
prístupového chodníka, ktorý sa nachádza na parcele O. s parc. č. XXX/X v podielovom spoluvlastníctve

žalobcov, ktorá časť zodpovedá len šírke cca 0,6 m, je podľa tvrdení žalobcov nedostatočnou pre riadne
užívanie ich domovej nehnuteľnosti, nakoľko neumožňuje riadny prístup k ich domovej nehnuteľnosti
s detským kočíkom, neumožňuje manipuláciu s predmetmi väčších rozmerov - ako napr. nábytok,
elektrospotrebiče, ktoré je potrebné dostať do domu a neumožňuje ani riadnemu prístupu nosidiel
záchrannej zdravotnej služby alebo hasičskej techniky. Žalovaná ani na výzvy žalobcov nereagovala a

z časti chodníka nachádzajúceho sa na parcele O. s parc. č. XXX/X vo výlučnom vlastníctve žalovanej,
ktorá časť zodpovedá šírke cca 0,75 m, betónové tvárnice ani odpadové nádoby na smeti neodstránila.
Žalobcovia ďalej uviedli, že predmetný chodník v celej jeho šírke nerušene užívali od roku 2000,
tento vybudovali ešte rodičia žalobkyne 2/ v roku 1995 zo zámkovej dlažby a slúžil ako prístup do
ich domovej nehnuteľnosti aj ich právnym predchodcom. Tento chodník v celej jeho šírke užívali

žalobcovia ako jedinú možnosť prístupu do ich domovej nehnuteľnosti, keď inú možnosť prístupu do ich
domovej nehnuteľnosti nikdy nemali. Z uvedených dôvodov majú žalobcovia za to, že jednak ich právni
predchodcovia, ako aj oni samotní nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu
prístupovým chodníkom aj po časti chodníka vlastnícky patriacej žalovanej, a to vydržaním s poukazom
na ustanovenie § 134 OZ a § 1510 ods. 1 OZ. V prípade, ak by súd mal pochybnosti o nadobudnutí

vecného bremena z titulu vydržania, alternatívnym petitom sa žalobcovia domáhajú zriadenia vecného
bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúceho v práve cesty - prechodu cez priľahlý pozemok s
poukazom na ustanovenie § 1510 ods. 3 OZ. Žalobcovia uvádzajú, že hoci sú vlastníkmi stavby, nie sú
vlastníkmi priľahlého pozemku a nemajú iný možný prístup k ich stavbe, resp. ku vchodu do ich domovej
nehnuteľnosti a tento prístup si nemajú ako inak zabezpečiť či zriadiť.

3.Kžalobnémunávrhužalobcovsavyjadrilažalovaná,ktorážiadalažalobuvcelomrozsahuzamietnuťa
priznať jej nárok na náhradu trov konania, ktoré jej v súvislosti s účasťou v tomto konaní vznikli. Žalovaná
v rámci jej procesnej obrany uviedla, že žalobcovia vydržanie práva zodpovedajúceho právu prechodu
pešo ani len v rovine tvrdenia nepreukázali, keď u žalobcov absentuje nadobúdací titul, na základe

ktorého boli už právni predchodcovia dobromyseľní v tom, že im požadované právo prechodu patrí. U
žalobcov má podľa tvrdení žalovanej taktiež absentovať aj doba, po ktorú mali právo z vecného bremena
nadobudnúť v dôsledku kvalifikovanej dobromyseľnej držby výkonu práva, keď však len dlhoročný
výkon práva sám o sebe nezakladá dobrú vieru držiteľa. Žalovaná sa ďalej vyjadrila aj k alternatívne
formulovanému petitu ich žaloby, keď uviedla, že žalobcovia nesplnili ani zákonné podmienky zriadenia

vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ. Žalobcovia totiž ako vlastníci rodinného domu sú aj
vlastníkom priľahlého pozemku. Majú možnosť dostať sa k svojej domovej nehnuteľnosti prechodom
cez svoj pozemok, keď parcela O. parc. č. XXX/X v ich vlastníctve je spôsobilá a slúži ako prístupová
cesta k ich rodinnému domu. Žalovaná ešte namietala ako rozporné s Ústavou SR, že zriadenie vecného
bremena žalobcovia navrhujú ako bezodplatné. Žalovaná taktiež uloženie povinnosti odstrániť z jej

pozemku betónové tvárnice a odpadové nádoby na smeti považuje za nedôvodné, keďže uvedené
hnuteľné veci neohrozujú ani neobmedzujú žalobcov vo výkone ich vlastníckych práv, a to ani v prípade
ich prístupu a prechodu ich časťou chodníka do ich domovej nehnuteľnosti.

4. Na pojednávaní konanom dňa 27. 10. 2021 právny zástupca žalobcov uviedol, že vzhľadom na

skutočnosť, že od podania žaloby došlo k zmene pomerov, a to konkrétne, že žalovaná odstránila z jej
časti chodníka betónové tvárnice a odpadové nádoby na smeti, v tejto časti vzali žalobcovia žalobu späť
a žiadali konanie v tejto časti zastaviť.5. Na pojednávaní konanom dňa 03. 05. 2023 súd vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žalobného
petitu tak, ako ju formulovala strana žalobcov na tomto pojednávaní, keď nový petit žalobného návrhu
po doplnení znie nasledovne: Súd určuje, že žalobcovia nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, ktoré pozostáva z ich prechodu peši cez pozemok žalovanej parc. O. XXX/X
zastavaná plocha o výmere 12 m2, k. ú. N., vytvorená GO plánom č. XX XXX XXX-XXX/XXXX zo dňa
14. 11. 2022 na susediace pozemky parc. O. XXX/X záhrada a O. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie,
k. ú. N.. Žalovaná cez uvedený svoj pozemok je povinná trpieť vykonávanie práva prechodu žalobcov
peši na ich susediace pozemky. Súd žalobcom priznáva 100 % náhradu trov konania. Alternatívny petit:

Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech žalobcov - vlastníkov stavby, súpisné č. XXXX spočívajúce v
práve cesty - prechodu cez priľahlý pozemok parc. O. XXX/X zastavaná plocha o výmere 12 m2, k. ú.
N., vytvorená GO plánom č. XX XXX XXX-XXX/XXXX zo dňa 14. 11. 2022, a to za jednorazovú odplatu
vo výške 97,- Eur. Žalovaná cez uvedený svoj pozemok je povinná trpieť vykonávanie práva prechodu
žalobcov peši na ich susediace pozemky. Súd žalobcom priznáva 100 % náhradu trov konania.

SKUTKOVÝ STAV:

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to najmä
listinami,ktorénapreukázaniesvojichtvrdenípripojilikjednotlivýmpísomnýmpodaniamstranykonania-
výzvazodňa04.12.2018,výzvač.2zodňa15.07.2019sdoručenkou,výzvazodňa16.10.2019,výpis

zLVč.XXXX,XX,XXXX,fotodokumentácia,Geometrickýplánč.XXXXXXXX-XXX/XXXX,Geometrický
plán č. XXXXXXXX-XXX/XXX, Kúpna zmluva zo dňa 27. 02. 2017, Rozhodnutie Mesta Banská Bystrica
zo dňa 16. 12. 2019, Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 15. 05. 2020, Výzva na
upustenie od protiprávneho konania zo dňa 14. 01. 2019, Posúdenie zmeny trhovej hodnoty rodinného
domu po zapísaní vecného bremena zo dňa 08. 11. 2021, Geometrický plán č. XX XXX XXX-XXX/XXXX,

Expertízne stanovisko k hodnote odplaty zo vzniku vecného bremena prechodu k pozemku zo dňa 03.
11. 2021, Expertízne stanovisko zo dňa 22. 11. 2021 a 09. 12. 2021, ocenenie nehnuteľnosti zo dňa 24.
11. 2021, výzva zo dňa 15. 03. 2023, Nájomná zmluva zo dňa 17. 06. 2022, pôdorys domu žalobcov,
pričom z uvedených listinných dôkazov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu a z prednesu
právnych zástupcov strán konania, vyjadrení strán konania, výsluchu svedkov a vykonanej obhliadky,

zistil súd nasledovný, pre právne posúdenie žalobného návrhu relevantný, skutkový stav veci:

7. Žalobcovia súd podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, a to:
§ rodinného domu so súpis. č. XXXX, postavenom na parcele O. parc. č. XXX/X;
§ parcely O. parc. č. XXX/X, o výmere 184 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktoré sa

nachádzajú v okrese U. U., obci U. U., k. ú. N. a sú evidované na LV č. XXXX, ktorý je vedený Okresným
úradom U. U., katastrálny odbor.
Spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach vo veľkosti 1 v pomere k celku nadobudla žalobkyňa
2/ do jej výlučného vlastníctva titulom Osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XX zo dňa 29. 07. 2008 a
spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/4 v pomere k celku nadobudla žalobkyňa

2/ do jej výlučného vlastníctva titulom Darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 22. 07. 2015, a to od
matky žalobkyne 2/ ako darkyne. Žalobca 1/ jeho spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach vo
veľkosti 1/4 v pomere k celku nadobudol do jeho výlučného vlastníctva taktiež titulom Darovacej zmluvy
V XXXX/XXXX zo dňa 22. 07. 2015 od matky žalobkyne 2/ ako darkyne.

8. Žalobkyňa 2/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to:
§ parcely O. parc. č. XXX/X, o výmere 245 m2, druh pozemku záhrada, ktorá sa nachádza v okrese U.
U., v obci U. U., k. ú. N. a je evidované na LV č. XX, ktorý je vedený Okresným úradom U. U., katastrálny
odbor.
Vlastnícke právo k uvedenej záhrade nadobudla žalobkyňa 2/ titulom Osvedčenia o dedičstve XXD XXX/

XX zo dňa 29. 07. 2008 a titulom Darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 22. 07. 2015 od matky
žalobkyne 2/ ako darkyne.

9. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to:
§ rodinného domu so súpis č. XXXX, postavenom na parcele O. parc. č. XXX/X;

§ parcely O. parc. č. XXX/X, o výmere 65 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
§ parcely O. parc. č. XXX/X, o výmere 170 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,§ parcely O. parc. č. XXX/X, o výmere 137 m2, druh pozemku záhrada, ktorí sa nachádzajú v okrese
U. U., obci U. U., k. ú. N. a sú evidované na LV č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom U. U.,
katastrálny odbor.

Vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudla žalovaná titulom Kúpnej zmluvy T zo dňa
24. 03. 2017, a to od matky žalobkyne 2/ ako predávajúcej.

10. Medzi rodinným domom so súpis. č. XXXX (v podielovom spoluvlastníctve žalobcov) a rodinným
domom so súpis. č. XXXX (vo výlučnom vlastníctve žalovanej) je chodník v šírke cca 135 cm, z ktorého

jedna časť v šírke cca 60 cm sa nachádza na parcele O. parc. č. XXX/X (v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov) a druhá časť v šírke cca 75 cm sa nachádza na parcele O. parc. č. XXX/X (vo výlučnom
vlastníctve žalovanej).

11. Žalobcovia predmetný chodník v celej jeho šírke cca 135 cm používajú ako prístup k vchodu do ich
rodinného domu so súpis. č. XXXX, keďže vchod do tohto rodinného domu sa nachádza z jeho zadnej

časti. Z prednej fasádovej uličnej časti sa vchod do rodinného domu žalobcov nenachádza; vstup, ktorý
je na tejto čelnej fasáde ich rodinného domu vedie len do prízemnej miestnosti, ktorá nie je žiadnym
spôsobom spojená so zvyšnou časťou rodinného domu, t. j. z tejto prízemnej miestnosti nie je možný
prístup do zvyšnej časti rodinného domu žalobcov.

12. Používanie predmetného chodníka ako prístupu k vchodu do ich rodinného domu potvrdili
svedeckými výpoveďami aj svedkovia H.. O., J.. O. a svedkyňa T..

13. V roku 2015 na základe Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX-XXXX zhotoveného
vyhotoviteľom Z.. J. A.-E., došlo k oddeleniu pozemkov, a to v nasledovnom rozsahu:

§ parcela O. parc. č. XXX/X, o výmere 137 m2, druh pozemku záhrada, vznikla oddelením z pôvodnej
parcely O. parc. č. XXX/X, pôvodne o výmere 382 m2, druh pozemku záhrada (ktorej výmera sa po
oddelení zmenšila na výmeru 245 m2). Po takomto oddelení sa vlastníčkou novovzniknutej parcely O.
XXX/X stala matka žalobkyne 2/, ktorá následne v roku 2017 ako predávajúca túto parcelu na základe
Kúpnej zmluvy T zo dňa 24. 03. 2017 predala žalovanej;

§ parcela O. parc. č. XXX/X, o výmere 170 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, vznikla
oddelením z pôvodnej parcely O. parc. č. XXX/X, pôvodne o výmere 354 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie (ktorej výmera sa po oddelení zmenšila na výmeru 184 m2). Po takomto oddelení sa
vlastníčkou novovzniknutej parcely O. XXX/X stala matka žalobkyne 2/, ktorá následne v roku 2017 ako
predávajúca túto parcelu na základe Kúpnej zmluvy T zo dňa 24. 03. 2017 predala žalovanej.

14. Z dôvodu vyhotovenia uvedeného Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX-XXXX sa tak
predmetný chodník medzi rodinnými domami (pôvodne v celej jeho šírke cca 135 cm, nachádzajúci sa
na pôvodnej parcele O. parc. č. XXX/X o pôvodnej výmere 354 m2) po oddelení parciel dostal tak na
parcelu O. parc. č. XXX/X (s novou výmerou 184 m2) v časti jeho šírky cca 60 cm, ako však aj na parcelu

O. parc. č. XXX/X (s výmerou 170 m2) v časti jeho šírky cca 75 cm, keď hranica týchto pozemkov vedie
priamo cez (približne) stred tohto chodníka.

15. Vykonanou obhliadkou súd zistil, že tak, ako je navrhované zriadenie vecného bremena podľa
geometrického plánu založeného na č. l. 19 súdneho spisu, v zmysle ktorého bol aj formulovaný žalobný

návrh žalobcov, tak parcela O. s parc. č. XXX/X, na ktorej má byť zriaďované vecné bremeno na
začiatočnej časti, resp. na úvode danej parcely, hneď za bráničkou vstupnou sa momentálne nachádza
vybetónovaný múrik so začiatkom vo výške tvárnice 35 cm, ktorý skutkový stav však takýto nebol
v čase začatia konania a podania žalobného návrhu na súd. Súd následne vykonanou obhliadkou
zistil, že prístup do domovej nehnuteľnosti žalobcov, kde vchod do nehnuteľnosti sa nachádza v

zadnej časti rodinného domu so súp. č. XXXX, keď tento vstup je umožnený cez vydláždený chodník,
cez stred ktorého vedie hranica pozemkov žalobcov a žalovanej. V rámci vykonanej obhliadky súdu
bolo umožnené navštíviť suterénnu časť rodinného domu žalobcov, kde súd navštívil dve miestnosti
nachádzajúce sa v takomto mieste stavby, teda v suteréne, kde súd z vykonanej obhliadky mal za
zistené, že tieto miestnosti nie sú spojené akýmkoľvek prechodom s ostatnou časťou nehnuteľnosti, teda

rodinného domu žalobcov. Súd ešte v rámci obhliadky zistil, že za hranicou parcely O. s parc. č. XXX/
X sa nachádza ďalej ďalší súvislý pozemok, ktorý je na jeho konci oplotený, nie je však vo vlastníctve
žalobcov, žalobcovia ho len udržiavajú kosením. Za predmetným plotom sa cestná komunikácia ani iná
prístupová cesta k rodinnému domu žalobcov nenachádza.16. Z Geometrického plánu č. XX XXX XXX-XXX/XXXX, ktorý bol v konaní predložený žalobcami
vzhľadom na zmenu skutkového stavu veci, reflektujúci vybudovanie múrika na parcele O. parc. č. XXX/

X vo vlastníctve žalovanej, vyplýva, že bol vyhotovený „na oddelenie nehn. p. č. XXX/X, na zriadenie
vecného bremena na p. č. XXX/X v prospech KN-C p. č. XXX/X“. Z k nemu priloženému výkazu výmer
vyplýva, že parcela O. parc. č. XXX/X, o výmere 12 m2, druh pozemku zastavaná plocha, vznikla
oddelením z pôvodnej parcely O. parc. č. XXX/X, pôvodne o výmere 170 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria (ktorej výmera sa po oddelení zmenšila na výmeru 124 m2). Práve na parcele parc. č.

XXX/X, na ktorej je vybudovaný predmetný chodník v časti zodpovedajúcej šírke cca 75 cm, žalobcovia
žiadajú zriadiť vecné bremeno, ktoré bude zabezpečovať ich prístup k ich rodinnému domu so súpis.
č. XXXX.

17. Z Expertízneho stanoviska k hodnote odplaty zo vzniku vecného bremena prechodu k pozemku,
vypracovaného spoločnosťou DION reality s.r.o. dňa 03. 11. 2021, vyplýva, že všeobecná hodnota

vecného bremena viaznuceho na parcele O. parc. č. XXX/X zodpovedá sume 97,- Eur.

18. Z Expertízneho stanoviska k trhovej hodnote nehnuteľnosti, ocenenie vecného bremena - právo
prechodu cez spoločný chodník, vypracovaného spoločnosťou ESTATE AGENCY FAIR, s.r.o. dňa 22.
11. 2021, vyplýva, že parcela O. s parc. č. XXX/X, graficky znázornená na Geometrickom pláne č. XX

XXX XXX-XXX/XXXX, na ktorej sa nachádza chodník, má trhovú hodnotu 92,- Eur.

19. Z Expertízneho stanoviska k trhovej hodnote nehnuteľnosti po zriadení vecného bremena - práva
prechodu cez spoločný chodník, vypracovaného spoločnosťou ESTATE AGENCY FAIR, s.r.o. dňa 09.
12.2021,vyplýva,žecenarodinnéhodomužalovanejbysapozriadenínavrhovanéhovecnéhobremena

v prospech žalobcov znížila max. do výšky 1.000,- Eur.

20. Z Odborného vyjadrenia spoločnosti BB-REALITY, s.r.o. zo dňa 24. 11. 2021 vyplýva, že po zriadení
vecného bremena, týkajúceho sa prechodu cez časť chodníka na pozemku žalovanej, sa predajná cena
rodinného domu žalovanej s pozemkami zníži cca o 27.000,- Eur.

PRÁVNY STAV:

21. Podľa § 151 o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

22. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

23. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

PPÁVNE POSÚDENIE:

24. Pôvodný žalobný návrh žalobcov obsahoval aj uloženie povinnosti žalovanej odstrániť z jej časti

chodníka betónové tvárnice a odpadové nádoby na smeti, ktorých umiestnenie na chodníku malo podľa
tvrdení žalobcov brániť v riadnom prechode cez predmetný chodník za účelom vstupu do ich domovej
nehnuteľnosti. Na pojednávaní konanom dňa 27. 10. 2021 však žalobcovia vzali ich žalobný návrh v tejto
časti uloženia povinnosti žalovanej odstrániť z jej časti chodníka betónové tvárnice a odpadové nádoby
na smeti späť a konanie v tejto časti žiadali zastaviť.

25. Poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 CSP, ako aj na dispozičné oprávnenie žalobcov so žalobou,
súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanej odstrániť betónové tvárnice a odpadové nádoby na
smeti zastavil (III. výroková veta).26. Súd sa tak v konaní ďalej zaoberal a právne posudzoval dôvodnosť nároku žalobcov na určenie, že
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré má pozostávať z ich práva prechodu peši cez pozemok

žalovanej, na ktorom sa nachádza časť predmetného chodníka, žalobcovia nadobudli vydržaním.

27. V súvislosti s uvedeným súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že vydržanie síce je podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka jedným zo základných spôsobov vzniku práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, avšak vydržanie je prípustné iba vo vzťahu k oprávnenej držbe práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu. Ako je totiž predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa
veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak predpokladom dobrej viery oprávneného
držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie, že mu patrí právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k
tomu oprávňujú, pretože oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť so
zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že sa stal subjektom práva na základe zákonom

predpokladaného vzniku vecného bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí,
lebo riadne vzniklo alebo naňho riadne prešlo. Je však dôležité mať na zreteli, že k vydržaniu nestačí
správanie, ktoré by mohlo byť obsahom takéhoto práva (t. j. prechádzanie cez cudzí pozemok), pretože
ak má viesť také správanie k vydržaniu, musí byť využívané ako právo a ten, kto sa tak správa, musí
byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je subjektom vykonávaného práva a že toto právo

vykonáva pre seba. Inými slovami povedané, základnou podmienkou vzniku práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu práve spôsobom vydržania je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt
tvrdiaci vydržanie so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že
v určitom právnom vzťahu jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a
niekto iný je povinný strpieť výkon tohto práva.

28. Zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva a medzi stranami konania ani nebolo sporné, že
žalobcovia už od roku 2000, keď ešte neboli vlastníci domovej nehnuteľnosti so súpis. č. XXXX,
predmetný chodník v celej jeho šírke používali na prístup k predmetnému rodinnému domu. V konaní
taktiež nebolo sporné, že chodník, pôvodne nachádzajúci sa len na parcele O. par. č. XXX/X vybudovali

rodičia žalobkyne 2/ ešte v roku 1995, keď boli vlastníci tak uvedenej parcely, na ktorej chodník
vybudovali, ako aj predmetného rodinného domu, keď práve za účelom zabezpečenia prechodu k vstupu
k ich rodinnému domu tento chodník vybudovali, čo potvrdili aj svedkovia v ich svedeckých výpovediach,
keď zhodne uvádzali, že chodník vybudovaný rodičmi žalobkyne 2/ vždy slúžil ako prístup ku vchodu
do rodinného domu so súpis. č. XXXX. V konaní taktiež sporné nebolo, že žalobkyňa 2/ v roku 2008

nadobudla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 v pomere k celku k rodinnému domu súpis. č. XXXX a k
parcele O. par. č. XXX/X s výmerou 354 m2 titulom dedenia po jej zomrelom otcovi a v roku 2015 titulom
darovania (od matky žalobkyne 2/ ako darkyne) každý zo žalobcov nadobudol spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 1 v pomere k celku, a to tak k rodinnému domu súpis. č. XXXX, ako aj k parcele O. par. č. XXX/X,
ktorej výmera sa však v zmysle Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX v roku 2015 zmenšila

na výmeru 184 m2, keď samotné oddelenie parcely O. parc. č. XXX/X od pôvodnej parcely O. s parc.
č. XXX/X vlastne spôsobilo, že predmetný chodník sa nachádza na dvoch samostatných parcelách.
Následne v roku 2017 nadobudla titulom kúpnej zmluvy vlastnícke právo k parcele O. parc. č. XXX/X o
výmere 170 m2 (ktorá vznikla práve oddelením od pôvodnej parcely O. s parc. č. XXX/X) žalovaná.

29. Poukazom na vyššie uvádzané právne posúdenie základnej podmienky vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcej v nevyhnutnej existencii uvádzaného právneho
dôvodu (t. j. titulu) a vzhľadom na zistený skutkový stav veci, tak súd nemohol dospieť k inému právnemu
záveru, ako k tomu, že v prípade žalobcov absentuje práve právny dôvod, od ktorého odvodzujú
žalobcovia právo zodpovedajúce vecnému bremenu v ich prospech. Ako je zo samotného žalobného

návrhu žalobcov totiž zrejmé, tí na margo údajného vydržania vecného bremena zodpovedajúceho
právu prechodu, a to cez časť chodníka nachádzajúceho sa na parcele O. parc. č. XXX/X vo vlastníctve
žalovanej, odvodzujú od nerušeného užívania od roku 2000 a od vybudovania chodníka v roku 1995
rodičmi žalobkyne 2/, čo však ako uvádzaný, resp. požadovaný právny dôvod obstáť nemôže. Totiž v
roku 2000 žalobcovia síce chodník užívať v celej jeho šírke mohli, ale neboli ešte vlastníkmi rodinného

domu súpis. č. XXXX a otázka akéhokoľvek vecného bremena, prípadne jeho vydržania, bola úplne
irelevantná, keďže tak chodník, ako aj rodinný dom vlastnili rodičia žalobkyne 2/, logicky ho užívali
ako ich vlastný, keďže ich vlastným aj nesporne bol. Ani pri zmene vlastníckej skladby spoluvlastníkov
predmetného rodinnému domu a daného pozemku, na ktorom sa uvedený chodník nachádzal, a topri zmene v roku 2008 sa nič nezmenilo, nakoľko naďalej spoluvlastníci (žalobkyňa 2/ a jej matka)
vlastnili tento chodník a pozemok pod ním ako celok a tak ho aj používali, keď rovnako otázka
akéhokoľvek vecného bremena, prípadne jeho vydržania, nebola ani len nastolená, keďže by bolo

v rozpore s princípmi elementárnej logiky, v jednoduchosti povedané - vydržať niečo, čo mi patrí.
Užívanie predmetného chodníka v celej jeho šírke, a to až do roku 2015 (t. j. kým nedošlo k odčleneniu
časti parcely, na ktorej sa chodník dovtedy nachádzal, resp. k jej rozdeleniu a tým vzniku situácie, že
chodník sa už nachádzal na dvoch samostatných parcelách, hranica ktorých išla práve cca stredom
tohto chodníka, a to spôsobom zaznamenaným v geometrickom pláne z roku 2015) zodpovedalo práve

oprávneniu vlastníkov užívať vlastnú vec. Zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že aj po takomto
rozdelení parciel a de facto aj samotného chodníka, žalobcovia naďalej chodník ako celok užívali za
účelom prístupu do ich rodinného domu so súpis. č. XXXX, aj keď teda sa časť chodníka nachádzala
už na oddelenej parcele O. parc. č. XXX/X, ktorá vlastnícky patrila už len matke žalobkyne 2/. K zmene
situácie avšak došlo v roku 2017, keď túto časť chodníka spolu s uvedenou parcelou O. parc. č. XXX/
X kúpila od matky žalobkyne 2/ žalovaná, s ktorou už spoločné užívanie aj jej časti chodníka žalobcami

nebolo pokojné a nerušené ako v minulosti.

30. Z uvedeného celkového opisu skutkového stavu a spôsobu užívania dotknutého chodníka v celej
jeho šírke naprieč časovým obdobím od jeho vybudovania v roku 1995 až po nadobudnutie jeho časti
vybudovanej na parcele O. parc. č. XXX/X do výlučného vlastníctva žalovanej v roku 2017 je zrejmé,

že žalobcovia v konaní nepreukázali žiadny právny dôvod (titul), z ktorého by mohli usudzovať, že im
po zákonom vyžadovanú dobu 10 rokov patrí právo vecného bremena zodpovedajúce prechodu cez
celú šírku chodníka. Ako totiž z uvedeného vyplýva, v rozhodnom časovom období boli totiž žalobcovia
alebo ich právni predchodcovia vlastníkmi chodníka a pozemku pod ním, keď chodník v celej jeho šírke
ako vlastníci logicky aj užívali až do roku 2015. Od roku 2015, keď sa časť chodníka s parcelou pod

ním oddelila a jej vlastníčkou sa stala už len matka žalobkyne 2/, a následne titulom kúpnej zmluvy v
roku 2017 už žalovaná, až do podania žaloby v roku 2020, neuplynulo ani zákonom požadovaných 10
rokov ako ďalšej z podmienok platnosti vydržania ako spôsobu vzniku práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu.

31. Súd poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že podmienky nadobudnutia práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním v prospech žalobcov v konaní preukázané neboli, a
preto súd žalobu v časti požadovaného určenia navrhovaného žalobcami zamietol (I. výroková veta).

32. Súd sa tak ďalej zaoberal otázkou oprávnenosti a dôvodnosti žalobného návrhu, ktorým sa

žalobcovia domáhali, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech žalobcov - vlastníkov stavby súpisné č.
XXXX, spočívajúce v práve cesty - prechodu cez priľahlý pozemok parc. O. XXX/X zastavaná plocha o
výmere 12 m2, k. ú. N., vytvorená GO plánom č. XX XXX XXX-XXX/XXXX zo dňa 14. 11. 2022, a to za
jednorazovú odplatu vo výške 97,- Eur a aby žalovaná cez uvedený svoj pozemok bola povinná trpieť
vykonávanie práva prechodu žalobcov peši na ich susediace pozemky.

33. Občiansky zákonník v ustanovení § 151 o ods. 3 zakotvuje oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno
vlastníkovi stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby, a
to za podmienok, že právo cesty sa týka pozemku, ktorý je priľahlý k stavbe oprávneného z vecného
bremena,žeprávocestysamôžezabezpečiťibavprospechvlastníkastavby,ževlastníkstavbynemôže

zabezpečiť prístup k stavbe inak a že vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty možno zriadiť iba na
tento konkrétny účel a za odplatu.

34. Zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci rodinného
domu so súpis. č. XXXX sa domáhajú zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, a to

cez parcelu O. parc. č. XXX/X o výmere 12 m2, ktorá vznikla oddelením od parcely O. parc. č. XXX/X
vo vlastníctve žalovanej, a to v zmysle žalobcami v konaní predloženého Geometrického plánu č. XX
XXX XXX-XXX/XXXX, ktorý reflektoval skutkový stav zistený obhliadkou, a teda, že na časti parcely
O. parc. č. XXX/X sa nachádza vybetónovaný múrik vo výške tvárnice 35 cm, ktorý sa na uvedenej
parcele v čase podania žaloby žalobcami nenachádzal. Z uvedeného dôvodu tak žalobcovia pristúpili v

konaní k procesnému návrhu na zmenu žalobného petitu, predložili do konania nový geometrický plán
a žiadali zriadiť nimi navrhované vecné bremeno spôsobom, ktorý práve zistenú realizáciu výstavby
daného múrika reflektoval.35. V konaní tak nebolo sporné k akej stavbe a cez aký pozemok, a rovnako tak ani v akom rozsahu
má byť žalobcami navrhované vecné bremeno zriaďované súdom. V konaní však sporné zostalo, či sú
splnené všetky zákonné podmienky na jeho zriadenie súdom.

36. Súd tak v rámci právneho posúdenia riešil aj otázku, či je možné zabezpečiť prístup k vchodu do
rodinného domu žalobcov iným spôsobom ako práve navrhovaným spôsobom cez predmetný chodník,
nachádzajúci sa v určenej časti práve na parcele O. parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovanej. Za týmto
účelom súd vo veci vykonal aj obhliadku, z ktorej jednoznačne možno vyvodiť, že zo zadnej strany, t. j. zo

záhradnej časti ani z ľavej časti rodinného domu žalobcov nie je možný prístup k vchodu ich rodinného
domu, ktorý je situovaný v jeho v zadnej časti.

37.Súdvšakvykonanýmdokazovanímzistilajtenskutkovýstav,žeaždoroku2015,kedybolivlastníkmi
domovej nehnuteľnosti súpis. č. XXXX žalobcovia alebo ich právni predchodcovia (t. j. rodičia žalobkyne
2/), prístup do tohto rodinného domu bol zabezpečený cez predmetný chodník, ktorý sa však v celej jeho

šírke nachádzal na parcele O. parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov alebo ich právnych predchodcov.
Pokiaľ boli teda vlastnícke práva k parcele nachádzajúcej sa pod uvedeným chodníkom usporiadané
tak, že tieto patrili žalobcom alebo ich právnym predchodcom, otázka zriaďovania vecného bremena,
spočívajúceho v práve cesty, bola pochopiteľne irelevantná. Relevantnou sa však táto otázka prvýkrát
stala až po tom, ako v roku 2017 matka žalobkyne 2/ titulom kúpnej zmluvy odpredala žalovanej parcelu

O. parc. č. XXX/X, na ktorej sa však nachádzala aj časť predmetného chodníka, a to v rozsahu šírky cca
75 cm. Ako je však z textu kúpnej zmluvy zrejmé, matka žalobkyne 2/ ako predávajúca, a rovnako tak
ani žiadny zo žalobcov ako podielových spoluvlastníkov dotknutého rodinného domu so súpis. č. XXXX,
sa žiadnym spôsobom nedomáhali, resp. nežiadali upraviť prístup k vchodu do ich rodinného domu
cez žalovanou odkúpenú časť chodníka, a to akoukoľvek právnou cestou. Súd týmto totiž poukazuje

na nespornú skutočnosť, že to v roku 2015 bola práve žalobkyňa 2/ a jej matka, ktoré sa rozhodli
usporiadať ich spoluvlastnícke vzťahy okrem iného aj k parcele O. parc. č. XXX/X spôsobom, že sa
z nej oddelí parcela O. parc. č. XXX/X, čím vznikne situácia, že predmetný chodník sa už bude ďalej
nachádzať na dvoch samostatných parcelách s ich hranicou v jeho približnom strede, a rovnako tak to
boli žalobcovia, ktorí v roku 2017 pri predaji okrem iného aj parcely O. parc. č. XXX/X do vlastníctva

žalovanej nereflektovali na stav, že takýmto spôsobom im právne zostáva zabezpečený prístup do ich
rodinného domu so súpis. č. XXXX len cez časť chodníka v šírke cca 60 cm. Poukazom na uvedený
skutkový stav súd posudzoval, či je v prípade, keď sa vlastník stavby zbavil možnosti výhodnejšieho
prístupu k nej, možné zriadiť vecné bremeno cesty, resp. či vlastne možno spravodlivo požadovať od
vlastníka pozemku, aby za týchto okolností znášal nútené obmedzenie vlastníckeho práva, keď súd

posudzoval aj skutočnosť, či by takéto zriadenie nebolo v zjavnom rozpore so záujmami vlastníka
zaťaženého pozemku.

38. Ako bolo v rámci zisťovania skutkového stavu súdom náležite zistené, nie je možné konštatovať,
že by žalobcovia vôbec nedisponovali prístupom k vchodu do ich rodinného domu so súpis. č. XXXX.

Zo zisteného skutkového stavu naopak vyplýva, že daný prístup k vchodu do ich rodinného domu majú
zabezpečený cez vlastnú parcelu O. parc. č. XXX/X, na ktorej je ich rodinný dom postavený, a to v
rozsahu chodníka nachádzajúceho sa na tejto parcele v šírke cca 60 cm, pričom skutočnosť, že od roku
2015 nedisponujú vlastníckym právom k parcelám nachádzajúcim sa pod chodníkom v celej jeho šírke,
vznikla výlučne v dôsledku ich konania, resp. konania ich právnych predchodcov.

39. K samotnej otázke zachovania princípu proporcionality pri zriaďovaní navrhovaného vecného
bremena súdom je potrebné poukázať aj na z vykonaného dokazovania zistený záver, že zaťažením
časti pozemku žalovanej, na ktorej sa nachádza predmetný chodník (t. j. v rozsahu vytvorenej oddelenej
parcely O. parc. č. XXX/X), by došlo k zníženiu predajnej ceny rodinného domu žalovanej s pozemkami

o sumu vo výške cca o 27.000,- Eur, tak ako to vyplýva z Odborného vyjadrenia spoločnosti BB-
REALITY, s.r.o. zo dňa 24. 11. 2021. K otázke prípadného zníženia hodnoty dotknutých nehnuteľností vo
vlastníctve žalovanej predložila listinný dôkaz aj strana žalobcov, keď z nimi predloženého Expertízneho
stanoviska k trhovej hodnote nehnuteľnosti po zriadení vecného bremena - práva prechodu cez spoločný
chodník, vypracovaného spoločnosťou ESTATE AGENCY FAIR, s.r.o. dňa 09. 12. 2021, vyplýva,

že cena rodinného domu žalovanej by sa po zriadení navrhovaného vecného bremena v prospech
žalobcov znížila max. do výšky 1.000,- Eur. Súd konštatuje, že z predložených listinných dôkazov možno
jednoznačne vyvodiť, že zriadením vecného bremena, tak ako to v konaní navrhujú žalobcovia, by došlo
k zníženiu hodnoty dotknutých nehnuteľností žalovanej, a to v priemere o sumu 14.000,- Eur. Súd tak prihodnotení predložených listinných dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, keď v konaní
žiadna zo strán napriek zjavnému značne širokému rozptylu medzi stanovenými sumami predmetného
zníženia hodnoty nehnuteľností žalovanej nenavrhovala predloženie ďalšieho, prípadne kontrolného

vyjadrenia k tejto výške znehodnotenia, súd pristúpil k ustáleniu výšky znehodnotenia prepočtom takto
uvádzaných súm v ich priemernom vyjadrení, t. j. /(27.000 + 1000)/2/, čím dospel k určenej priemernej
výške znehodnotenia zodpovedajúcej sume 14.000,- Eur.

40. Pokiaľ v konaní žalovaná v rámci jej procesnej obrany poukazovala na skutočnosť, že vchod do

rodinného domu si môžu žalobcovia prebudovať zo zadnej časti do časti domu z prednej uličnej fasády,
a to konkrétne cez vstup do suterénnej časti rodinného domu, tak ako tento vstup v rámci obhliadky
obhliadol aj súd, súd konštatuje, že vykonanou obhliadkou síce bolo zistené, že na prednej uličnej
fasáde rodinného domu žalobcov sa nachádza vstup, avšak z miestnosti, do ktorej daný vstup vedie,
nie je vybudované schodisko ani žiadny iný prístup, cez ktorý by bolo možné vstupovať do zvyšnej časti
rodinného domu žalobcov. V konaní strana žalovaná nenavrhovala vykonať dokazovanie za účelom, ako

finančne nákladné by bolo práve vybudovanie takéhoto nového vchodu do rodinného domu žalobcov, a
pretosúdaninepristúpilkposudzovaniuotázkyprípadnejproporcionalitymedziobmedzenímvlastníctva
žalovanej a nákladov potrebných na zabezpečenie iného vstupu do rodinného domu žalobcov, keďže
takéto úvahy o možnom vybudovaní iného vstupu do rodinného domu žalobcov zostali zo strany
žalovanej len v rovine tvrdení, bez náležitého preukázania relevantnými dôkazmi, ktoré by súd mohol

posudzovať a vyhodnocovať v rámci právneho posúdenia.

41. Poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti, najmä na skutočnosť, že žalobcovia majú prístup
k vstupu do ich rodinného domu zabezpečený cez chodník v šírke cca 60 cm, ktorý sa nachádza
na priľahlej parcele O. parc. č. XXX/X v ich podielovom spoluvlastníctve daného prístupu v širšom

rozsahu (t. j. aj cez časť chodníka nachádzajúceho sa na parcele O. parc. č. XXX/X), sa oni, resp. ich
právni predchodcovia zbavili vlastnou nedbanlivosťou, ako aj vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že
z dôvodu zníženia hodnoty nehnuteľností žalovanej v dôsledku zriadenia vecného bremena by došlo k
zriaďovaniuvecnéhobremenavzjavnomrozporesozáujmamižalovanejakovlastníkataktozaťaženého
pozemku a porušeniu princípu proporcionality vo vzťahu k výške navrhovanej jednorazovej odplaty 97,-

Eur, súd tak dospel k záveru, že návrh žalobcov na zriadenie vecného bremena je potrebné zamietnuť
(II. výroková veta), keďže podmienky na jeho zriadenie súdom, tak ako to predpokladá ustanovenie §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, naplnené neboli.

TROVY KONANIA:

42. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Súd v tomto konaní žalobnému návrhu žalobcov nevyhovel, a to ani len z časti. Úspech žalovanej
v konaní tak predstavuje 100 % a úspech žalobcov predstavuje 0 %. Vzhľadom na pomer úspechu v

konaní úspešnej žalovanej patrí žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (IV. výroková
veta).

45. Podľa § 258 ods. 1, 2, 3 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne
vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. Náhradu

účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol
vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3. Náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede,
najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

46. Súd v konaní samostatnou V. a VI. výrokovou vetou rozhodoval aj o svedočnom, ktoré si v konaní

uplatnili svedkovia. Svedkyňa H.. D. O. si v konaní dňa 12. 11. 2021 uplatnila svedočné vo výške 55,70
Eur, pozostávajúce z ušlej mzdy vo výške 52,20 Eur a cestovného vo výške 3,50 Eur, a to za účasť
na pojednávaní konanom dňa 10. 11. 2021, na ktorom vypovedala ako svedok. Súd zo svedkyňou
predložených listín, a to potvrdenia zamestnávateľa o ušlej mzde, technického preukazu, cestovného namedzimestský autobus a cenníka MHD, mal za náležite preukázané, že sa jedná o účelne vynaložené
hotové, preukázané a riadne a včas uplatnené výdavky svedkyne spojené s jej výsluchom, keď na ich
úhradu ako svedočného zaviazal v konaní poukazom na aplikovaný pomer neúspechu neúspešných

žalobcov. Rovnako tak súd postupoval aj v prípade upleteného nároku na svedočné zo strany svedka
J.. R. O., ktorý si v konaní dňa 18. 11. 2021 uplatnil svedočné vo výške 17,66 Eur, pozostávajúce z ušlej
mzdy, a to za účasť na pojednávaní konanom dňa 10. 11. 2021, na ktorom vypovedal ako svedok. Súd
zo svedkom predložených listín, a to potvrdenia zamestnávateľa a určenia svedočného, mal za náležite
preukázané, že sa jedná o účelne vynaložené hotové, preukázané a riadne a včas uplatnené výdavky

svedka spojené s jeho výsluchom, keď na ich úhradu ako svedočného zaviazal v konaní poukazom na
aplikovaný pomer neúspechu neúspešných žalobcov.

47. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval súd výrok o nároku na náhradu
trov konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23. 03. 2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30. 05. 2017, sp. zn.

6Cdo/196/2016 zo dňa 22. 06. 2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04. 04. 2017). O samotnej výške
náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho

písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.