Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 23T/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223010117
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2223010117.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou Mgr. Luciou Kostolanskou, v trestnej veci obžalovaného

S. X., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
dňa 03.06.2024 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: S. X. dátum narodenia: XX.XX.XXXX
miesto narodenia: S. G.
rodné priezvisko: X.
trvalé bydlisko: S. G.
bez prihlásenia: T.. C. XXXX/X, S. G.

je vinný, že:

v období od 18.07.2021 do presne nezisteného času a dňa na presne nezistenej adrese v obci B. v
okrese Dunajská Streda a na ďalších presne nezistených miestach v okrese Dunajská Streda viackrát
bez použitia násilia vykonal súlož s maloletou D..H.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. G., T. D. Č..
XXXX/XX,okresDunajskáStreda,pričomzistenéskutočnostinasvedčujútomu,žemoholmaťvedomosť

o tom, že maloletá D..H.., nar. XX.XX.XXXX, vtedy ešte nedovŕšila 15. rok svojho života,

teda

vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,

čím spáchal

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l)
Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per

analogiam nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Dňa 16.02.2023 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podľa § 234 ods. 1
Trestného poriadku na Okresný súd Dunajská Streda obžalobu č. k. 1 Pv 35/22/2201 zo dňa 15.02.2023
na (v tom čase) obvineného S. X. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania

podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, ktorého sa zúčastnil obžalovaný, obhajkyňa obžalovaného
a prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda.

Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a vyjadrení sa obhajkyne
k prednesenej obžalobe bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý
sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), b), c)
Trestného poriadku, a to že a) je nevinný, b) je vinný zo spáchania skutku alebo skutkov uvedených v
obžalobe, alebo že c) nepopiera spáchanie skutku alebo skutkov uvedených v obžalobe. Zároveň bol

súdom poučený v zmysle § 257 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku.

Obžalovaný po vyššie uvedenom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom na každú zo súdom
následne položených otázok upravených v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného odpovedal

„áno“. Prítomný prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda navrhol vyhlásenie obžalovaného,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijať. Po takomto zistení súd vyhlásenie
obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď
ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, a pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne

znaky tohto trestného činu - t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257
ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v
prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného, a súčasne vyhlásil, že dokazovanie na
hlavnom pojednávaní v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len
dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného, a teda skutočnosti, že súd nemal žiadne pochybnosti
o vine obžalovaného, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania stíhaného skutku uvedeného vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Vo vzťahu k výroku o treste súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného podľa § 258 ods. 1
Trestného poriadku, ktorý využil svoje právo a odmietol vypovedať a podľa § 269 Trestného poriadku
prečítaním podstatného obsahu nasledujúcich listinných dôkazov: výsledkov lustrácií obžalovaného zo
dňa 29.05.2024 v Registri trestov - odpise, v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov zo
dňa 29.05.2024, v GP zo dňa 29.05.2024, v Agende dopravno-správnych činností zo dňa 29.05.2024.

Z odpisu z Registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný v ňom má evidované 3 záznamy.
Posledný záznam je rozhodnutie OS Dunajská Streda, sp. zn. 18T/111/2018 zo dňa 14.11.2018, trest
odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou do 22.01.2022, ktorého výkon bol nariadený
22.09.2022, podmienečné prepustenie 24.07.2023, skúšobná doba na 18 mesiacov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona, za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia
slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných

kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4, ods. 6 Trestného zákona, z ktorých je povinný vychádzať pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery a § 49 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak

a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo

b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa
za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Prizločinesexuálnehozneužívaniapodľa§200ods.1Trestnéhozákonajetrestnásadzbatrestuodňatia
slobody určená od 3 do 10 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38
ods. 2 Trestného zákona súd zistil, že u obžalovaného je jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona, a to že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne
oľutoval (iné poľahčujúce okolností z vykonaného dokazovania nevyplynuli) a jedna priťažujúce okolnosť

podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (iné priťažujúce
okolností z vykonaného dokazovania nevyplynuli).

Súd preto obžalovanému mohol ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 3 do 10 rokov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku a súd toto jeho vyhlásenie
prijal. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej, ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno toto ustanovenie
per analogiam použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, keďže

páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca)
bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého
trestu. (stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016).

Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu

nad rámec zákona, avšak v iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v
zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.
Na základe uvedeného preto súd u obžalovaného použil analógiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Trestného zákona pre ukladanie trestu. Vychádzajúc z ustanovenia § 39 ods. 4 Trestného zákona v
konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu

tretinu pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby.

Po zohľadnení doterajšieho vedenia života obžalovaným, jeho kriminálnej minulosti a § 34 ods. 6
Trestného zákona, dospel súd k záveru, že na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného jepotrebné uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný súdený trestný čin spáchal v
skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Súd teda s poukazom na
§ 49 ods. 2 Trestného poriadku nemohol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odložiť. Z uvedeného dôvodu je na obžalovaného potrebné dôsledne a opätovne pôsobiť výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody, u ktorého možno dôvodne očakávať, že splní svoju funkciu.

Trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Úmernosť trestu okrem iného určujú aj možnosti nápravy páchateľa. Úsudok o možnosti nápravy

páchateľa si súd vytvára na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, pri
náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením.

Pokiaľ ide o samotnú výmeru nepodmienečného trestu odňatia slobody dva roky práve takú považuje

súd za primeranú a spravodlivú, rovnako s poukazom na postoj Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
aj Okresná prokuratúra Dunajská Streda.

Nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného

zákona na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraný, zákonný a spravodlivý, a predovšetkým spôsobilý
dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní

ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (s výnimkou výroku o vine - § 257 ods. 5 TP), ktoré možno

podať na Okresnom súde Dunajská Streda do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má
odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie:

prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),

obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1
písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre

nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti

na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v
jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

poškodený: ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Trestného poriadku).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).

Odvolanie podané procesnou stranou, ktorá sa tohto práva vzdala, je právne neúčinné.