Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/256/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211349
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8113211349.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: I. C., narodený XX. K. XXXX, D., G. XX,
zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Klimekom, Prešov, Sládkovičova 8, proti žalovaným: 1/
Pozemkové spoločenstvo Orkucany, Sabinov, Jarkova 52, 2/ W.. E. C., narodeným XX. V. XXXX, G.,
I. XX a 3/ I. G., narodeným X. C. XXXX, D., C. D. X, žalovaní 2/ a 3/ zastúpení spoločnosťou Vojčík
& Partners, s. r. o., Košice, Rázusova 28, IČO: 36 866 563, o určenie neplatnosti uznesenia členskej

schôdze, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 13C/102/2013-231 zo dňa 26.
novembra 2019, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, zo dňa 16. júna
2019 č. k. 5Co/33/2020-273, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. júna 2019 č. k. 5Co/33/2020-273 a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) potvrdil v poradí druhý rozsudok
Okresného súdu v Prešove zo dňa 26. novembra 2019, č. k. 13C/102/2013-231 (ďalej „súd prvej
inštancie“), ktorým zamietol žalobu žalobcu o určenie neplatnosti členskej schôdze žalovaného 1/,
konanej dňa 12. decembra 2012. Súčasne rozhodol, že žalovaní 2/ a 3/ majú voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania prvostupňového konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným 1/ náhradu trov prvostupňového konania stranám nepriznal. Odvolací súd priznal

žalovanému 1/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovanými 2/ a 3/ odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal .

2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 17. apríla 2013 domáhal, aby súd podľa ustanovenia § 80 písm.
c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „OSP“), určil, že opakovaná členská schôdza
Pozemkového spoločenstva Orkucany so sídlom Sabinov, ul. Jarkova č. 52 (žalovaného v 1/ ), konaná

dňa 12. decembra 2012, nebola uznášaniaschopná a uznesenie na nej prijaté je vo všetkých bodoch
neplatné. Tvrdil, že Obvodný lesný úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa 22. marca 2013 prerušil konanie
vo veci návrhov na vykonanie zmien v registri pozemkových spoločenstiev, a to ako návrhu zo dňa 26.
novembra 2012 tak z 1. februára 2013. Vzhľadom na to žalobca ako člen spoločenstva a člen výboru
spoločenstva má naliehavý právny záujem na určení, že členská schôdza nebola uznášaniaschopná,
keďže žalovaný 2/ a3/ ako podali na Obvodný lesný úrad v Prešove návrh na vykonanie zmien v registri

pozemkových spoločenstiev, kde žalovaný 1/ je zapísaný ako pozemkové spoločenstvo s právnou
subjektivitou.

3. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 21. novembra 2017 žalobu zamietol. Odvolací
súd na odvolanie žalobcu uznesením zo dňa 2. júla 2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom.4. Odvolací súd v bode 15. uviedol, že : „Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 137 písm. d) CSP zároveň
vyvodil, že žaloba o určenie, že opakovaná členská schôdza žalovaného v 1/ konaná dňa 12. decembra
2012 nebola uznášaniaschopná a uznesenie na nej prijaté je vo všetkých bodoch neplatné, nevyplýva

zo žiadneho osobitného predpisu, preto je a contrario neprípustná. Ani s týmto názorom súdu prvej
inštancieodvolacísúdnesúhlasil.Vtejtosúvislostipoukazujenazákonč.181/1995Z.z.,ktorýbolúčinný
v čase konania opakovanej členskej schôdze na jeho ust. § 19 ods. 4, z ktorého vyplýva, že prehlasovaní
členovia spoločenstva v otázkach, na ktoré sa vyžaduje súhlas 2/3-inovej väčšiny všetkých hlasov môžu
dať návrh na súd, aby vo veci rozhodol. Zákon č. 181/1995 Z. z. iste takýmto osobitným zákonom je.

Otázkou či však boli alebo neboli splnené podmienky na podanie žaloby sa súd prvej inštancie vôbec
nezaoberal. Zrejme z dôvodu tak ako to tvrdí žalobca vo svojom odvolaní, že sa súd prvej inštancie
vôbec nezaoberal meritom žaloby“.

5. Ďalej odvolací súd v bode 17. uviedol, že : „ K ďalšej odvolacej námietke žalobcu, že v konaní
vystupovali všetky dotknuté osoby na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, že ako žalobcovia alebo

žalovaní mali byť, všetci členovia pozemkového spoločenstva, a preto žalobu s poukazom na ust. §
78 ods. 2 CSP zamietol, lebo rozsudok v zmysle subjektívnej záväznosti podľa ust. § 228 ods. 1 CSP
by nebol záväzný pre všetkých keď súd prvej inštancie poukázal na ust. § 131 ods. 5 Obchodného
zákonníka a žalovaný v 2. rade v odvolaní na ust. § 139 Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza,
že podľa jeho názoru, stranami sporu v danej veci o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia tak v

zmysle zákona č. 181/1995 Z. z. alebo zákona č. 97/2013 Z. z. majú byť len prehlasovaní členovia
a samotné pozemkové spoločenstvo, ktoré je pasívne vecne legitimované. Samozrejme iba v prípade
pokiaľ bolo platne založené. Čo sa týka označenia žalovaných v 2. a 3. rade, teda E. C. a I. G. k
tomu odvolací súd nad rámec odvolacích námietok i konštatovania súdu prvej inštancie uvádza, že
zo späťvzatia návrhu na zápis zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev Pozemkového

spoločenstva Orkucany podaného dňa 11. marca 2013 - odpoveď (č. l. 175 spisu) vyplýva, že Okresný
úrad Prešov Pozemkový aj lesný odbor Masarykova 10, 080 01 Prešov, v oznámení adresovanom
pozemkovému spoločenstvu Orkucany, Jarková 52, 083 01 Sabinov uvádza, že návrh na zmeny
do registra pozemkových spoločenstiev podali dňa 11. marca 2013 žalovaní v 2. a 3. rade nakoľko
uznesenia zo zhromaždenia bolo na Okresnom súde napadnuté žalobou o neplatnosť (konanie vedené

pod sp. zn. 13C/102/2013) považuje OU PO, PLO uvedenú skutočnosť za predbežnú otázku o ktorej si
nemôže urobiť úsudok sám, ale bude viazaný právnym názorom súdu. Preto rozhodnutím Obvodného
lesného úradu v Prešove odboru lesného hospodárstva a poľovníctva č. 2013/109-2/Fi z 22. marca
2013 bolo konanie vo veci zmeny údajov v registri pozemkových spoločenstiev prerušené. Žiadosť
predmetom ktorej je späťvzatie návrhu podali I. M. a I. C. za pozemkové spoločenstvo Orkucany. Z

vyššie uvedených skutočností vyplýva jednoznačný záver, že žiadosť žiadateľov o späťvzatie podania
smeruje voči podaniu, návrhu na zápis zmeny údajov v registri pozemkových spoločenstiev z 11. marca
2013, ktoré žiadatelia nepodali, preto ho ani nemôžu vziať späť (podal ju W.. E. C. a I. G., pozn.
odvolacieho súdu). Z uvedeného vyplýva, že nezodpovedá skutočnosti ani tvrdenie súdu prvej inštancie,
že konanie o prerušení konania sa týka iba zápisu zmien do registra pozemkových spoločenstiev vo

veciachpodanýchnávrhovnazápiszmenydoregistrazodňa26.novembra2012a01.februára2013“.V
bode 18. odvolací súd konštatoval, že : „Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie sa otázkami
nastolenými žalobcom v žalobe a v priebehu konania v potrebnom rozsahu nevysporiadal. Odvolací súd
zistil okolnosti, ktoré spochybňujú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie“.

6. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní konštatoval, že z obsahu žaloby nepochybne zrejmé, že žalobca
sa domáha určenia, že opakovaná členská schôdza Pozemkového spoločenstva Orkucany, konaná
dňa 12. decembra 2012, nebola uznášaniaschopná a uznesenie na nej prijaté je vo všetkých bodoch
neplatné, a nie aby súd v zmysle ust. § 19 ods.4 zák. č. 181/1995 Z. z. rozhodol v otázke (vo veci),
ktorá bola predmetom hlasovania. Aby mohlo ísť o žalobu podľa tohto ustanovenia, predmetom tohto

konania a rozhodovania súdu by teda malo byť (konštitutívne) rozhodnutie súdu v dôležitej otázke, ktorá
bola predmetom hlasovania (teda jej riešenie) a v ktorej bol žalobca (žalobcovia) prehlasovaný, a nie len
deklaratórne posúdenie uznášaniaschopnosti a (ne)platnosti hlasovania, ktoré žalobca žiada v danom
prípade. Je zrejmé, že ide o určenie právnej skutočnosti (t. j. skutočností; s ktorou zákon spája právne
následky - najmä absenciu rozhodnutím členskej schôdze deklarovaných práv a povinností) podľa §

137 písm. d) CSP. Možnosť žalobou požadovať takéto určenie v civilnom sporovom konaní (tak ako je
to napr. pri možnosti domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s
ručením obmedzeným podľa § 131 Obchodného zákonníka) však nevyplýva zo žiadneho (osobitného)
predpisu, táto žaloba je teda v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP a contrario neprípustná, a preto juzamietol. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ustanovenie § 137 písm. d) CSP je z gramatického hľadiska
je úplne jednoznačné, a v spojení s § 3 CSP (s poukazom na oprávnenie správneho orgánu posudzovať
právne skutočnosti v rámci predbežných otázok samostatne) a článkom 2 ods. 2 Ústavy SR absolútne

vylučuje požadované rozhodnutie súdu (bez možnosti jeho uváženia).

7. Záverom súd prvej inštancie uviedol (č. l. 243), že z uznesenia, ktoré je predmetom tohto konania
(podľa jeho písomného vyhotovenia predloženého žalobcom na č. l. 26 spisu), pritom vyplýva, že
sa týka, okrem strán sporu, aj viacerých ďalších v ňom uvedených fyzických osôb - označených za

členov výboru, dozornej rady, komisií, a cez prerokované body vlastne všetkých členov pozemkového
spoločenstva. Toto konanie, ktoré sa týka určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze pozemkového
spoločenstva, sa tak vo svojej podstate dotýka práv a povinností všetkých týchto osôb (najmä toho
kto je z pohľadu ich vzťahov oprávnený zvolávať členskú schôdzu, riadiť a zastupovať pozemkové
spoločenstvo), a preto, podobne ako pri akomkoľvek inom záväznom posudzovaní viacstranného
právneho vzťahu, musia byť účastníkom (zúčastnenou stranou) tohto konania všetky tieto dotknuté

osoby (tzv. nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 CSP). Je tomu tak preto, aby jednak
neboli ukrátení na svojich právach, a mohli sa k veci vyjadriť, a najmä preto, aby rozsudok mohol
byť pre nich záväzný a mal vôbec význam (rozsudok totiž v zmysle § 228 ods. 1 CSP - okrem
osobitne ustanovených výnimiek, práve tak ako je to napr. pri osobitným predpisom ustanovenej
možnosti domáhať sa určenia neplatnosti valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným

podľa § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka - zaväzuje len strany konania). Z povahy veci je teda z
hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo, inak musí byť žaloba
zamietnutá. „V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako
nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak by žalobca
namiesto núteného procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt, prípadne nie všetkých nútených

spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá." Napokon,
vo vzťahu k neprípustnosti tejto žaloby (v súvislosti s nedostatkom naliehavého právneho záujmu), má
súd stále za to, že, aj keby bola podaná s účasťou všetkých dotknutých osôb (či už na strane žalobcov
alebo žalovaných), nastolené otázky má prejednávať obvodný lesný úrad, ktorých ich v zmysle ust. § 40
zák. č. 71/1967 Zb. môže posudzovať ako otázky predbežné, a preto ani z tohto pohľadu právny záujem

na požadovanom určení súdom by nemohol byť naliehavý.

8. Odvolací súd uviedol, že je zrejmé, že súd prvej inštancie pochybil, keď žalobu neposudzoval
podľa príslušných ustanovení OSP a žalobu zamietol pre neprípustnosť s odkazom na § 137 písm.
d) CSP. Konštatoval, v predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia, že členská schôdza nebola

uznášaniaschopná a uznesenie na nej prijaté je vo všetkých bodoch neplatné. Odvolací súd mal
za to, že so zreteľom na zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, konkrétne na
ustanovenie § 19 ods. 4 nebolo potrebné skúmať danosť naliehavého právneho záujmu, ale iba to, či
určenie právnej skutočnosti, v danej veci neplatnosti uznesenia opakovanej členskej schôdze konanej
v Sabinove dňa 12. decembra 2012, vyplýva z osobitného predpisu. V predmetnom prípade išlo o

určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 181/1995 Z. z. o
pozemkových spoločenstvách, v zmysle ktorého: „Prehlasovaní členovia spoločenstva v otázkach, na
ktoré sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov, môžu dať návrh na súd, aby vo veci
rozhodol." Pokiaľ ide o závery súdu prvej inštancie, že žalobca sa domáhal určenia, že opakovaná
členská schôdza Pozemkového spoločenstva Orkucany, konaná dňa 12. decembra 2012, nebola

uznášaniaschopnáauznesenienanejprijatéjevovšetkýchbodochneplatneanie,abysúdvzmysleust.
§ 19 ods. 4 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách rozhodol v otázke (vo veci), ktorá
bola predmetom hlasovania, S ohľadom na uvedené je zrejmé, že v predmetnom konaní sa nejedná ani
o jeden prípad uvedený v ust. § 19 ods. 3 a 4 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.
Z dikcie zákona jasne vyplýva, kedy prehlasovaní členovia môžu podať žalobu na súd a domáhať sa

neplatnosti uznesenia, pričom daný prípad kritéria stanovené zákonom nespĺňa. Žalobcovia teda nie
sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby. Odvolací súd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010 sp.
zn. 2Cdo/205/2009 z ktorého vyplýva, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva

procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

9. Nad rámec uvedeného v bodoch 32., 33. a 34. odvolací súd uviedol, že : „že žalobca sa žalobou
podanou na súd prvej inštancie dňa 17. apríla 2013 domáhal určenia neplatnosti uznesenia opakovanejčlenskej schôdze, ktorá sa konala dňa 12. decembra 2012. So zreteľom na uvedené skutočnosti má
odvolací súd za to, že žaloba bola podaná aj po uplynutí trojmesačnej lehoty. Pozemkové spoločenstvo
je špecifickou právnickou osobou, ktorá sa zriaďuje podľa osobitného zákona - zákona č. 181/1995 Z.

z. a ako taká má spôsobilosť mať práva a povinnosti. V ust. § 14 ods. 9 zákona č. 181/1995 Z. z. nie
je uvedená lehota, v ktorej môžu prehlasovaní členovia dať návrh na súd, aby vo veci rozhodol, preto
je potrebné použiť ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako obsahovo najbližšie. Z uvedeného
ustanoveniavyplývalehota3mesiacov,ktorájeprimeranázhľadiskariadnehofungovaniaspoločenstva.
Trojročná lehota na podanie žaloby by znefunkčnila činnosť spoločenstva, lebo pri podaní žaloby v

posledný deň premlčacej lehoty a s pripočítaním dĺžky konania na súde by nutne došlo k vzniku ďalších
právnych vzťahov, z ktorých niektoré by boli už nezvratné. S poukazom
na vyššie uvedené závery, odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých
založil svoje odvolacie dôvody, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, postupom podľa ust. §
387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil“.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas dovolanie z dôvodu podľa
§ 420 písm. f) CSP. Namietal právne závery odvolacieho súdu. Oba súdy vo veci postupovali tak,
že nesprávnym procesným postupom, žalobcovi ako strane znemožnili, aby uskutočňoval jej patriace
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces - § 420 písm. f) CSP, čo je
prípustný dôvod na podanie dovolania. Namietal, že odvolací súd sa nie celkom stotožnil s dôvodmi

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale svoje rozhodnutie vyjadril v dôvodoch v bodoch 28.až 34.Vprvom
rade konštatoval, že neboli splnené podmienky pre podanie žaloby podľa ust. § 19 ods. 3 a 4 zák.
č. 181/1995 o pozemkových spoločenstvách. Vec už bola pred napadnutým rozhodnutím dva krát na
odvolacom súde, a teda stačilo pri prvom túto otázku postaviť a žalobca by sa adekvátne vyjadril, resp.
byzvolilinýprocesnýpostup.Postupodvolaciehosúdupovažujezanepredvídateľnýasvojímspôsobom

aj mal dopad aj na neprimeranú dĺžku konania. Ďalej v bodoch 32. a 33. odvolací súd svoje rozhodnutie
odôvodnil nepodaním žaloby v lehote 3 mesiacov od konania členskej schôdze. Toto bolo zrejmé už
pri rozhodovaní odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania ako aj pri rozhodovaní o
odvolaní proti rozsudku zo dňa 21. novembra 2017. Na záver uviedol, že o ba súdy celkom opomenuli vo
svojich dôvodoch to čo bolo namietané už v žalobe , a to konanie vo vecí 21Cb/322/2012, kde ešte pred

prvým rozsudkom v tejto veci bol vydaný dňa 19. decembra 2013, kde súd žalobe s rovnakým výrokom
ako v tomto konaní v celom rozsahu vyhovel a priznal aj úspešnému žalobcovi náhradu trov konania. V
jeho dôvodoch konštatoval že valné zhromaždenie 14. novembra 2012 nebolo uznášania schopné pre
nedostatočný počet členov, ktorí by mali nadpolovičnú väčšinu hlasov t. j. 82. Poukazuje na str. 3 a 4
jeho dôvodov. Súd v tomto rozhodnutí videl naliehavý záujem na podanej určovacej žalobe v zmysle §

80 písm. c) OSP. Tak ako v tomto prípade tak aj v napadanej veci súdy sa mali touto otázkou zaoberať
a skúmať, či boli podmienky pre vôbec konanie takej schôdze a či by na nej prijaté uznesenia mohli
byť platné. Z citovaných ustanovení zákona o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že ide o nulitné
úkony. Okresný úrad -lesný odbor neposudzuje listiny, ktoré predložia členovia spoločenstva a tak, aby
nastal stav, že by bol zapísaný stav spoločenstva v rozpore so zákonom. Oba súdy nereagovali na dôkaz

pripojený k žalobe, keďže Obvodný lesný úrad Prešove rozhodnutím z 22. marca 2013 prerušil konanie
o zápise zmien návrhov z 26. novembra 2012 a z 1. februára 2013 a urobil odkaz na súdne konanie.
Záverom namietal, že v danej veci preto nemožno aplikovať ustanovenie § 19 ods. 4. Zák. č. 181/1995
Z. z. keďže on nebol prehlasovaný, lebo on sa ani hlasovania nezúčastnil, lebo nešlo o hlasovanie, kde
je potrebná 2/3-tinová väčšina (§ 18 od. 2 písm. a), h), i) zákona). A práve túto skutočnosť odvolací súd

použil na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa touto otázkou ani nezaoberal. Prijatie uznesení na
členskej schôdzi je potrebné posudzovať aj s ohľadom na ustanovenie § 39 Obč. zák. kde neplatný je
každý úkon, ktorý obsahom alebo účelom odporuje zákonu.

11. Na základe uvedeného má za to, že dovolanie je dôvodné, a preto žiadal, aby dovolací súd vydal

uznesenie tak, že Najvyšší súd SR zrušuje rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 16. júna 2022 č.
k. 5Co/33/2020 v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13C/102/2013 a vec vracia
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dovolací súd priznáva žalobcovi náhradu trov
dovolacieho konania.

12. Žalovaný 1/ Pozemkové spoločenstvo Okrucany vo vyjadrení zo dňa 14. novembra 2022 sa
stotožnil s dovolaním žalobcu a aj s dovolacím návrhom, aby Najvyšší súd SR zrušil napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že dňa 12. decembra
2012 sa konalo valné zhromaždenie žalovaného v 1. rade. Valné zhromaždenie bolo zvolané vzmysle vtedy platného a účinného zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že na začiatku tohto valného zhromaždenia došlo k zmareniu
jej priebehu žalovaným 2/, predsedajúci konanie tohto valného zhromaždenia prerušil a pokračovanie

v zasadnutí členov pozemkového spoločenstva presunul na iný termín. Následne došlo k odchodu
časti členov pozemkového spoločenstva zo zasadnutia valného zhromaždenia majúc za to, že to sa
zákonným spôsobom ukončilo (prerušilo). Týmto v podstate došlo aj k nemožnosti pokračovať ďalej v
rokovaníavprijímanírozhodnutí,keďžezostávajúcičlenoviapozemkovéhospoločenstvareprezentovali
menšinu podielov z celkového počtu podielov (hlasov) pozemkového spoločenstva. Ak žalovaní 2/ a

3/ prípadne ďalší členovia pozemkového spoločenstva mali za to, že predsedajúci nemal právo na
takýto postup, mohli sa neplatnosti odročenia (prerušenia) valného zhromaždenia domáhať na súde,
resp. inom príslušnom orgáne. Namiesto toho, nerešpektujúc predsedajúceho a ani ostatných členov,
ktorí odišli, pokračovali v ďalšom rokovaní, to označili v rozpore so zákonom ako „opakovaná členská
schôdza", pričom nedisponovali dostatočným počtom hlasov, ktoré v zmysle zákona č. 181/1995 Z.
z. boli potrebné na uznášanie sa a na platné prijímanie uznesení (rozhodnutí). Okresný súd v novom

konaní bez toho, aby vykonal podstatné dokazovanie vo veci, vydal v poradí druhý rozsudok dňa 26.
novembra 2019 pod sp. zn. 13C/102/2013-231, kde opätovne zotrval na svojich predošlých tvrdeniach,
pričom sa neriadil názormi a právnymi závermi odvolacieho súdu, ktoré boli pre súd prvého stupňa
právne záväzné. Po odvolaní sa žalobcu vo veci opätovne konal krajský súd, ktorý svojím rozsudkom
sp. zn. 5Co/33/2020-273 zo dňa 16. júna 2022 potvrdil v poradí druhý rozsudok okresného súdu

v danej právnej veci. Krajsky súd potvrdil rozsudok okresného súdu, a to aj napriek tomu, že súd
prvého stupňa sa neriadil právnymi názormi odvolacieho súdu v zmysle uznesenia krajského súdu
sp. zn. 5Co/103/2018-206 zo dňa 02. júla 2019 a aj napriek tomu, že sám krajsky súd v odôvodnení
potvrdzujúceho rozhodnutia sa na viacerých miestach nestotožnil s postupom a závermi súdu prvého
stupňa.

13. Podľa názoru žalovaného 1/ sa žalobca domáhal toho, aby súd určil, že opakovaná členská
schôdza (valné zhromaždenie) žalovaného 1/ a na nej prijaté uznesenia sú neplatné, keďže tohto
valného zhromaždenia sa nezúčastnil dostatočný počet členov pozemkového spoločenstva a toto valné
zhromaždenie nebolo uznášaniaschopná. Skutkový stav je zrejmý pre všetky strany sporu, aj pre

orgán verejnej moci na úseku pozemkových spoločenstiev, že predmetná členská schôdza nebola
uznášaniaschopná, t. j. uznesenia na nej prijaté sú absolútne ex lege neplatné, no konajúce súdy túto
skutočnosť opomínajú. Skutočnosť, že menšina členov pozemkového spoločenstva, resp. časť členov
pozemkového spoločenstva reprezentujúca menšinu podielov na spoločnej nehnuteľnosti nemôže,
a navyše bez vedomia výboru pozemkového spoločenstva a predsedu pozemkového spoločenstva,

prijímať rozhodnutia v podobe uznesení a tak zaväzovať väčšinu členov pozemkového spoločenstva,
resp. členov pozemkového spoločenstva reprezentujúcu väčšinu podielov na spoločnej nehnuteľnosti a i
samotnévedeniepozemkovéhospoločenstva vecdostaťdopolohy,žežalobcanepodalžalobusprávne.

14. V závere vyjadrenia uviedol, že tvrdenia krajského súdu v bodoch 31. až 33. v dovolaním

napadnutom rozsudku krajského súdu považuje žalovaný 1/ za jednak v rozpore s tými tvrdeniami,
ktoré prezentoval krajský súd v prvotnom svojom uznesení a taktiež v rozpore s platnou právnou
úpravou. Namietal, že odvodzovať lehotu na podanie žaloby podľa § 19 ods. 4 zákona č. 181/1995
Z .z. ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka je neprípustné. Zákon č. 181/1995 Z. z. a
Obchodný zákonník sú dva rôzne spolu takmer (až na výnimky) nesúvisiace právne predpisy, pričom

takto odvodzovať lehotu v neprospech žalobcu sa javí aj ako účelové. Aktívna procesná legitimácia na
podanie žaloby je jedna z prvých podmienok vedenia konania, ktorú skúma súd ex offo od začiatku
súdneho konania.

15. Žalovaný 2/ a 3/ v zastúpení advokátom vo vyjadrení zo dňa 14. novembra 2022 k dovolaniu

žalobcu uviedli, že poukazujú na podstatné náležitosti dovolania, ktoré sú podľa ustanovenia § 428 CSP
popri všeobecných náležitostiach aj údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu dovolanie smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie
dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Najmä poukazovali na skutočnosť, že napriek
tomu, že žalobca uviedol, proti ktorému rozhodnutiu dovolanie smeruje, z textu dovolania nie je zrejmé

v akom rozsahu sa rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. júna 2022, č. k. 5Co/33/2020-273
napáda. Žalovaný 2/ a 3/ majú preto za to, že pre uvedený nedostatok, t. j. nenaplnenie zákonom
predpísaných náležitostí dovolania, dovolací súd nemôže skúmať prípustnosť a dôvodnosť dovolania
a je tu dôvod na odmietnutie dovolania v súlade s § 447 písm. d) CSP pre nedostatok jeho náležitostí.Pokiaľ by súd napriek skutočnostiam uvedeným v predchádzajúcom bode dospel k záveru, že dovolanie
napĺňa zákonom požadované podstatné náležitosti žalovaní 2/ a 3/ majú zato, že žalobcom uvedený
dovolacích dôvod nebol naplnený a navrhovali, aby najvyšší súd dovolanie ako nedôvodné zamietol.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po
zistení, že žalobca dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. Dovolací súd preto

napadnuté uznesenie podľa § 449 ods.1 CSP zrušil a podľa § 450 CSP vec vrátil odvolaciemu súd na
ďalšie konanie.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

17. Podľa§420písm.f)Civilnéhosporovéhoporiadkudovolaniejeprípustnéprotikaždémurozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Dovolací súd hodnotí rozhodnutie ako prekvapivé pre absenciu prejednania žaloby na pojednávaní

a vykonania dokazovania k obsahu žaloby v štádiu odvolacieho konania v právnom režime podľa §
80 písm. c) zákona č. 99/ 1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, keďže odvolací súd napriek zásadne
odlišnému vyhodnoteniu žaloby oproti súdu prvej inštancie (podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP),
nevykonal pojednávanie za účasti sporových strán, ale vo veci uskutočnil iba verené vyhlásenie
rozsudku (zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 16. júna 2022, č. l. 271). Tým došlo k

naplneniu dovolacieho dôvodu na strane žalobcu podľa § 420 písm. f) CSP.

19. S poukazom na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 7. augusta 2018 sp. zn. II. ÚS
570/2017 s. 27: „...o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak vyšší súd založí svoje
rozhodnutievovecinainých,zásadneodlišnýchprávnychzáverochakonižšísúd,pričomzároveňstrane

konanianeumožnívyjadriťsaktýmtoiným(odlišným)právnymzáverom,tedakeďstrananemámožnosť
právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych
záverov nižšieho súdu nejavili ako významné (II. ÚS 407/2016). Mutatis mutandis o prekvapivom
rozhodnutí možno hovoriť aj za situácie, keď sa aplikuje autoritatívny výklad novej právnej úpravy, ktorý
nebol predvídateľný a ktorý vedie k odňatiu práva na súdnu ochranu...“.

20. Dovolací súd zistil, že odvolací súd správne uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie v tom, že žalobu bolo potrebné zamietnuť pre jej neprípustnosť s odkazom na ust. § 137 písm.
d) CSP. Žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“). Problematiku
aplikácie ustanovenia § 80 písm. c) OSP na predmet konania komplexne odôvodnil odvolací súd v

bodoch 13. až 18.

21. Odlišné vyhodnotenie prípustnosti žaloby však vyžadovalo vykonanie dokazovania na pojednávaní
za účasti sporových strán.

22. Dovolací súd poukazuje na to, že obsah skutočností, určenia ktorých sa žalobca môže domáhať
v právnom režime podľa § 80 písm. c) OSP je podstatne širší ako v prípade žalôb podávaných
už v právom režime podľa § 137 písm. d) CSP. Žaloba žalobcu v právom režime ustanovenia §
80 písm. c) OSP nie je obmedzená naliehavým právnym záujmom vyplývajúcim len z ustanovenia
§ 19 ods. 4 zákona č. 181/1995 Z. z., ale umožňuje preskúmať i žaloby členov pozemkového

spoločenstva, ktorí neboli prehlasovaní, prípadne neboli riadne pozvaní na členskú schôdzu a tvrdia
rozpor so stanovami pozemkového spoločenstva prípade rozpor so zmluvou o založení pozemkového
spoločenstva. Dovolací súd vychádzal z ústavne konformného výkladu čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v
spojení s článkom 46 ods.1 Ústavy SR . Záver odvolacieho súdu v bode 31., že žalobca nie je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby je predčasný.

23. Pokiaľ ide o doplňujúce závery odvolacieho súdu v bodoch 32. a 33. týkajúce sa 3-mesačnej lehoty
na uplatnenie nároku na vyslovenie neplatnosti členskej schôdze, tie neboli predmetom preskúmavania
súdom prvej inštancie a napĺňajú znaky prekvapivého rozhodnutia v zmysle bodu 19. odôvodnenia.Dovolací súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. novembra 2009
sp. zn. 2Sžo/11/2009, s. 5, posledný odsek podľa ktorého : „Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s
názorom krajského súdu udáva, že zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v platnom

znení neupravuje bližšie spôsob zvolávania valného zhromaždenia, neustanovuje ani lehotu, v akej
sa má zvolať a neupravuje ani ďalšie procesné postupy okolo vnútro - spoločenského života takýchto
spoločenstiev. Taktiež považuje za správny názor žalovaného ako i krajského súdu, že v danom prípade
nie je možné nijakým spôsobom použiť analógiu k Obchodnému zákonníku“. Vzhľadom na uvedené
analogická aplikácia 3- mesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je

prípustná. Rozhodnutie bolo publikované systéme ASPI č. JUD41754SK.

24. Dovolací súd konštatuje, že konanie členskej schôdze a uznesenia prijaté členskou schôdzou
pozemkového spoločenstva sú spôsobilé byť právnymi skutočnosťami určovacej žaloby podľa § 80
písm. c) OSP za predpokladu, že právna ochrana opomenutých členov pozemkového spoločenstva
nebola pokrytá osobitnou právnou úpravou. Keďže ide o prejav vôle orgánu pozemkového spoločenstva

s právnou subjektivitou, pasívne legitimovaným subjektom
je pozemkové spoločenstvo a nie jeho jednotliví členovia, ktorí sa zhromaždili na členskej schôdzi. S
touto otázkou súvisí aj pasívna legitimácia a otázka neexistencie nerozlučného spoločenstva na strane
žalovaného, keďže ide o pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou.

25. V právnom režime podľa § 80 písm. c) OSP, ktorý bol účinný v čase začatia konania právna
ochrana vyplývajúca z ustanovenia § 80 písm. c) CSP bola podstatne širšia, pretože sa vzťahovala aj
na ochranu, ktorú výslovne zákon neustanovoval, za predpokladu, že tu bol naliehavý právny záujem.
Bolo teda možné rozhodnúť o tom, či tu právny vzťah je alebo nie je, a to bez ohľadu na to, či tento
vzťah mal konštitutívny alebo deklaratórny charakter, a to aj s použitím analógie. Premetom ďalšieho

konania je posúdenie procesných otázok súladu opakovanej členskej schôdze so zmluvou o založení
pozemkového spoločenstva a stanovami žalovaného 1/.

26. Je potrebné zdôrazniť, že explicitná právna ochrana členov pozemkového spoločenstva v zmysle
§ 19 ods.4 zákona č. 181/1995 Z. z. sa vzťahovala iba na prehlasovaných členov pozemkového

spoločenstva v taxatívne vymedzených otázkach a vôbec sa nezmieňovala o prípadných procesných
nedostatkoch členskej schôdze pozemkového spoločenstva, ktoré svojou závažnosťou mohli vyvolávať
nulitnosť právnych vzťahov takto vzniknutých.

27. Dovolací súd konštatuje, že zúženie súdnej ochrany súdom prvej inštancie, vzniknutej za účinnosti

ustanovenia § 80 písm. c) CSP je spôsobilé vyvolať stav denegatia iustitie. Žalobca v dovolaní tvrdil,
že v danej veci nemožno aplikovať ustanovenie § 19 ods. 4. zák. č. 181/1995 Z. z., keďže on nebol,
prehlasovaný, lebo sa ani hlasovania nezúčastnil, keďže opakovaná schôdza nebola riadne zvolaná a
prítomní a rozišli. V tejto časti ide o už o skutkové okolnosti, ktoré budú zistené v ďalšom konaní na
základe vykonaného dokazovania na základe aktivity a argumentácie sporových strán.

28. Záverom dovolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia kompetenčného senátu Najvyššieho
súdu SR zo dňa 1. októbra 2018 sp. zn. 1 KO/56/2017, ktoré sa týkalo obdobného skutkového stavu
( al v režime zákona č. 97/2013 Z. z.) opísané v bode 1. nasledovne: „Žalobca sa žalobou doručenou
Okresnému súdu v Trenčíne dňa 19. októbra 2017, označenou ako žaloba „o neplatnosť zápisnice z

mimoriadnehozhromaždeniažalovanéhovnaliehavomprávnomzáujmežalobcu“domáhal,abyokresný
súd určil, že zápisnica z mimoriadneho zhromaždenia žalovaného Združenia lesných pozemkov a
pasienkov Opatovce, pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, spísaná vo veci priebehu
mimoriadneho zhromaždenia konaného dňa 23. septembra 2017 v kultúrnom dome Opatovce, je
neplatná v celom rozsahu vrátane uznesení prijatých na tomto zhromaždení...“ Kompetenčný senát v

bode 20. odôvodnenia konštatoval, že: „ .... na prejednanie a rozhodovanie o nároku, ktorým žalobca
domáha sa vyslovenia neplatnosti zápisnice z mimoriadneho zhromaždenia žalovaného v naliehavom
právnom záujme žalobcu“ je vecne príslušný civilný súd v zmysle § 4 CSP“.

29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.