Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011950
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123011950.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MonikyHalkociovejasudcovMgr.Iva
Maruščáka a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.07.2024, v trestnej
veci proti obžalovanej ml. A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona, o sťažnosti
okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/72/2023 zo dňa 15.04.2024,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku postúpil Okresnému úradu
Prešov na prejednanie priestupku trestnú vec obž. ml. A. B., na ktorú bola dňa 04.12.2023 podaná
obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 2Pv 280/23/7707-22 pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, ktorý mala spáchať tak, že

- spoločne s maloletou C. D., dňa 26.04.2023 v čase o 17.10 hod. v obchodnom dome E. na Ul. B. X
v F. odcudzili tovar a to tak, že dňa 26.04.2023 v čase o 16.50 hod. vošli na predajnú plochu, kde si
do nákupného košíka vložili tovar a to 2 ks fľaša Jagermaister v objeme 0,7 1 spolu v hodnote 36,98,-
eur, 1 ks sendvič v hodnote 2,99,- eur, 1 ks cestoviny v hodnote 2,15,- eur, 1 ks plyšovú hračku v
hodnote 9,39,- eur, 1 ks plyšovú hračku v hodnote 5,89,- eur, 1 ks čipsy zn. Pringles v hodnote 3,15,-

eur, 1 ks Disney bublifuk v hodnote 0,69,- eur, 1 ks fľašu Jagermaister v objeme 0,04 1 v hodnote 1,99,-
eur a sladký nápoj FANTA, následne v čase o 17.03 hod. prešli do prezliekacej kabínky, kde si všetok
tovar vložili do ruksaka čiernej farby, zn. Vans off the Wall patriaceho obvinenej, okrem sladkého nápoja
FANTA, následne sa odobrali k samoobslužným pokladniam, pričom s uvedeným tovarom v ruksaku,
ktorý mala na chrbte maloletá C. D., pri samoobslužných pokladniach zaplatili iba za sladký nápoj FANTA
a so zvyšným tovarom v ruksaku prešli pokladničnou zónou bez zaplatenia, čím tak spôsobili škodu pre

spoločnosť G. E. H. H., a. s., sídlo I. J. H. X, XXX XX K. - L. D. M., IČO: XXXXXXXX, v celkovej hodnote
63,25,- eur, pričom obvinená bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá
a to Obvodným oddelením PZ Košice - Staré Mesto blokovou pokutou zaplatenou na mieste, číslo
pokutového bloku: X.XXXXXXX vo výške 10,- eur zo dňa 08.04.2023, ktorá nadobudla právoplatnosť
dňa 08.04.2023.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku priamo do
zápisnice o verejnom zasadnutí podal okresný prokurátor sťažnosť, ktorú dodatočne písomne zdôvodnil.
V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou
ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zákona a § 95 ods. 2 Tr. zákona, pričom konštatoval, že došlo k
naplneniu všetkých znakov žalovaného trestného činu, avšak vzhľadom na vek obžalovanej, ktorá v
čase spáchania skutku nemala ani 17 rokov a jej povahové vlastnosti, dospel k záveru, že obdobie

apríla 2023, v ktorom spáchala priestupok proti majetku a následne aj prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. g)Tr. zákona, vyhodnotil ako problémové obdobie, nakoľko mimo neho vedie riadny život a závažnosť
jej skutku vyhodnotil ako malú. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí tiež poukázal na to, že
obžalovaná konala s ďalšou osobou a že spáchaným skutkom nevznikla ani len malá škoda. Preto

následne vec postúpil na prejednanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho uznesenia taktiež kládol do popredia
prevýchovnú funkciu trestného práva. Súd podľa názoru prokurátora v zásade správne vyhodnotil
dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní a vykonané na hlavnom pojednávaní, kedy konštatoval
naplnenie všetkých formálnych znakov stíhaného trestného činu, avšak s aplikáciou ustanovenia § 10

ods. 2 Tr. zákona sa okresný prokurátor nestotožnil. Primárne poukázal na to, že z hľadiska systematiky
osobitnej časti Trestného zákona je trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona zaradený
do štvrtej hlavy osobitnej časti, nazvanej trestné činy proti majetku, pričom chráneným objektom v
tomto prípade je ochrana vlastníckeho práva a práv spojených s držbou veci. Z uvedeného podľa
prokurátora vyplývalo, že účelom ustanovenia § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona je ochrana spoločnosti
pred špecifickým druhom páchateľov a to osôb, ktoré sa v období 12 mesiacov opätovne dopustia

priestupkuprotimajetku.Opätovnéspáchaniepriestupkuvobdobí12mesiacovodprvotnéhopostihnutia
je natoľko spoločensky závažné, že ho zákonodarca „povýšil“ na úroveň trestného činu. V tejto súvislosti
bolo nutné poukázať na to, že zákon o priestupkoch nepozná takú skutkovú podstatu priestupku, ktorá
bypostihovalatakšpecifickékonanieakoto,oktorévdanejveciide.Nazákladeuvedenéhomalokresný
prokurátor za to, že konanie obžalovanej nie je možné považovať za priestupok proti majetku podľa § 50

ods. 1 zákona o priestupkoch, ale zákonné je ho právne kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. g) Tr. zákona. Pokiaľ okresný súd mienil v uvedenej veci klásť do popredia prevýchovnú funkciu,
okresný prokurátor poukázal na to, že Trestný zákon ponúka široké spektrum právnych prostriedkov,
ktoré je vo vzťahu k mladistvej možné aplikovať aj pri zákonnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
medzi ktoré patrí napríklad upustenie od potrestania alebo podmienečné upustenie od potrestania pri

súčasnom uplatnení napomenutia s výstrahou. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie sťažnosti
okresný prokurátor navrhol, aby sťažnostný súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a uložil mu vo veci
znovu konať a rozhodnúť.
K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedla,
že sťažnosť okresného prokurátora považuje za bezdôvodnú, pretože jej konanie nevykazuje znaky

stíhaného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, ale maximálne vykazuje znaky
priestupku proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Uznesenie súdu
prvého stupňa je vecne správne a riadne odôvodnené. Obžalovaná sa v plnom rozsahu stotožnila s
napadnutým uznesením a s jeho podrobným odôvodnením, ktoré sa venuje každej okolnosti až priam
detailne, a preto je toto uznesenie presvedčivé, čím značne prevyšuje ústavnoprávne požiadavky na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Dokonca v zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR je
známe, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je podľa obžalovanej preskúmateľné a účastníkom umožňuje
poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného
súdu SR a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku

v rovine dohadov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na
jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom
musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá

ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS
117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Naproti tomu je sťažnosť okresného prokurátora veľmi všeobecná
a stručná, pričom spochybňuje aplikáciu § 10 ods. 2 Tr. zákona, pričom toto ustanovenie súd ani len
neaplikoval. Napadnuté uznesenie okresného súdu je totiž založené na aplikácii § 95 ods. 2 Tr. zákona.
Podľa § 94 ods. 1 Tr. zákona - Osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a

neprekročila osemnásty rok svojho veku, sa považuje za mladistvú. Keďže obžalovanej bolo vznesené
obvinenie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, v dôsledku čoho bolo vyšetrovanie
zamerané na skutok tomu zodpovedajúci, ktorý je nepochybne prečinom, je vždy povinnosťou orgánov
činných v trestnom konaní sa zaoberať aj tzv. materiálnym korektívom v zmysle § 95 ods. 2 Tr. zákona.Podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona - Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný
čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 95 ods. 2 Tr. zákona - Prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom,

ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá. Odôvodnenie sťažnosti okresného prokurátora
nie je ničím podložené, ale preto ide iba o konštatáciu, že ak už skôr došlo k drobnej krádeži, nemôže
ísť pri druhej drobnej krádeži o priestupok, avšak ani predchádzajúca drobná krádež (teda v podstate
priestupok) nevylučuje uplatnenie § 95 ods. 2 Tr. zákona, pretože toto ustanovenie neobmedzuje
jeho použitie iba pri prvej krádeži, ale jediným kritériom je malá závažnosť. Skutočnosť, že mladistvý

páchateľ sa už skôr dopustil drobnej krádeže, nevylučuje možnosť uplatnenia § 95 ods. 2 Tr. zákona
o malej závažnosti prečinu. Ukradnutie zopár vecí z veľkého obchodného reťazca E., pričom došlo
k prichyteniu pracovníkom SBS a nevznikla žiadna škoda, je podľa názoru obžalovanej nepochybne
činom, ktorého závažnosť je malá. Stíhaný skutok napĺňa znaky priestupku proti majetku v zmysle § 50
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
- Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou,

podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.
Zákonnýmspôsobomvybaveniavecijepostúpenievecinapriestupkovékonanie.Vzhľadomnauvedené
obžalovaná navrhla, aby sťažnostný súd sťažnosť okresného prokurátora zamietol ako nedôvodnú.

Krajský súd v Prešove ako nadriadený súd na podklade takto podanej sťažnosti, ktorá bola podaná

oprávnenou osobou včas, preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
napadnutému výroku uznesenia predchádzalo a dospel k nasledovným záverom.

V konaní pred okresným súdom boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o

ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutom na spravodlivé rozhodnutie. Z dôvodov
napadnutého uznesenia vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého stupňa vykonané, ako aj to,
ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva
aj skutočnosť, ako okresný súd jednotlivé dôkazy hodnotil. V tomto smere sú dôvody napadnutého
uznesenia podrobné, a preto na tieto krajský súd aj poukazuje.

Krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa správne ustálil skutkový priebeh konania obžalovanej,
o ktorom vzhľadom na vykonané a dostupné dôkazy neboli dôvodné pochybnosti a bolo preukázané,
že samotný skutok, ktorý sa kladie obžalovanej za vinu, sa stal, má formálne znaky trestného činu
a spáchala ho obžalovaná. Aj podľa názoru krajského súdu vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo

preukázané,žeobžalovanásadopustilakonania,ktoréformálnespĺňaznakyžalovanéhotrestnéhočinu.
Obžalovaná po formálnej stránke naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. g/ Tr. zákona, keďže si svojím konaním prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a bola
za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá. Napriek uvedenému však súd
prvého stupňa neuznal obžalovanú za vinnú zo spáchania uvedeného skutku, ale rozhodol o postúpení

veci orgánu príslušnému na prejednanie priestupku.

Toto svoje rozhodnutie súd prvého stupňa oprel predovšetkým o skúmanie materiálnej stránky trestného
činu v zmysle § 95 ods. 2 Tr. zákona a dospel k záveru, že doterajšie prejednanie veci v trestnom konaní
a následné postúpenie na prejednanie veci ako priestupku bude pre obžalovanú postačujúce. Taktiež

uviedol, že u mladistvých páchateľov sa do popredia oproti represívnej funkcii trestného práva má dávať
prevýchovná funkcia a čo najmenší dosah na ich ďalší život a spoločenské uplatnenie, pričom vzal do
úvahy aj to, že až po spáchaní skutku došlo aj k zvýšenému vplyvu rodičov na obžalovanú, ako aj k jej
reálnemu prehodnoteniu svojho konania a k snahe pracovať na sebe.

Je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že účelom ustanovenia § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona je ochrana
spoločnosti pred špecifickým druhom páchateľov a to osôb, ktoré sa v období 12 mesiacov opätovne
dopustia priestupku proti majetku. Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov
u obžalovanej vyplývalo, že dňa 08.04.2023 sa táto dopustila priestupku proti majetku a následne sa
žalovaného skutku dopustila dňa 26.04.2023, čiže v období 12 mesiacov od prvotného postihnutia.

V zmysle vyššie uvedeného, konanie obžalovanej, by bolo možné posudzovať ako prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. g)
Tr. zákona. Avšak dňa 08.02.2024 Národná rada SR schválila zákon č. 40/2024, ktorým sa okrem
iného menil aj Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ústavný súd SR svojímrozhodnutím sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 28.02.2024 na návrh prezidentky SR, skupiny 36 poslancov
a skupiny 39 poslancov zo dňa 08.02.2024 pozastavil účinnosť čl. I, čl. II bodu 39 a 134 v časti týkajúcej
sa § 567t ods. 4 a čl. XVII zákona zo dňa 08.02.2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.

z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Zmena zákona sa dotýkala aj prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona. Vzhľadom na čl. I bod 90.
zákona č. 40/2024 Z. z. citujúc: „V § 212 ods. 1 sa vypúšťa
písm. g/“ platí, že čin, ktorý vykazuje znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu

krádeže v zmysle § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona, nie je možné posudzovať ako trestný čin podľa
Trestného zákona.

Krajský súd uvádza, že všetky zmeny týkajúce sa Trestného zákona, ktoré boli schválené v čl. I, do
rozhodnutia krajského súdu nenadobudli účinnosť. Dňa 03.07.2024 (v čase rozhodovania krajským
súdom v danej veci) bolo vyhlásené rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 3/2024, ktorým

Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenia čl. I bodu 198 v časti týkajúcej sa § 438k ods. 1 a ods. 5, čl.
II bodu 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a čl. XVII bodu 7 zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, vo zvyšnej časti
ustanovenia čl. I návrhom Ústavný súd SR nevyhovel. Z toho vyplýva, že čl. I bod 90. zákona č. 40/2024

Z. z. je v súlade s Ústavou SR.

Nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 3/2024 vo veci zákona č. 40/2024 Z.z. bol dňa 06.08.2024 zverejnený
v Zbierke zákonov SR. Dňom vyhlásenia zanikajú účinky uznesenia Ústavného súdu SR z 28.02.2024,
ktorým súd čiastočne pozostavil účinnosť novely Tr. zákona publikovanej pod číslom 40/2024 Z.z. Tá

preto nadobudla účinnosť v tej časti, v ktorej súd pôvodne pozastavil jej účinnosť s výnimkou ustanovení,
o ktorých súd rozhodol, že nie sú v súlade s Ústavou SR.

Na základe vyššie uvedeného vyplývalo, že v čase rozhodovania krajským súdom, bolo zrejmé, že
zverejnením nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov dôjde k zániku trestnosti činu podľa § 212

ods. 1 písm. g/ Tr. zákona. Za tejto situácie potom keďže konanie obžalovanej by bolo možné posúdiť
ako priestupok, potom krajský súd zamietol sťažnosť okresného prokurátora.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí
škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci

z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 o priestupkoch, priestupky prejednávajú obvodné úrady, ak zákon
neustanovuje inak.

So zreteľom na zákonné ustanovenia a na konanie obžalovanej, ktoré tvorí podstatu skutku, sťažnostný
súd uzavrel, že žalovaný skutok by mohol napĺňať znaky priestupku. Preto súd prvého stupňa správne
rozhodol (aj keď z iného dôvodu), keď vec postúpil v zmysle § 280 ods. 2 Tr. poriadku Okresnému úradu
Prešov ako orgánu príslušnému na jej prejednanie ako priestupku.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol sťažnosť prokurátora
s tým, že v čase rozhodovania okresného súdu bolo možné s názorom okresného súdu o závažnosti
skutku polemizovať. V dôsledku zmeny právnej úpravy zrejmej v čase rozhodovania krajského súdu
však nebolo možné sa s podanou sťažnosťou stotožniť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.