Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Šablová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Ek/1053/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122292258
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6122292258.3
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom: C.
XXX/XX, XXX XX D., práv. zast. JUDr. Peter Pompa, advokátska kancelária so sídlom: Kežmarská 9,
058 01 Poprad, IČO: 50 491 199, proti povinným: 1) B. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX
XX C., 2) E. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., 3) F. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XX, XXX XX C., 4) G. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., 5) C. E., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom C. XX, XXX XX C., 6) H. E., nar. XX.X. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., v konaní
o vymoženie 3053,94 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Peter Cirbes, sídlo
exekútorského úradu: Ďumbierska 2, 040 01 Košice, pod sp. zn.293EX 492/22, o sťažnosti povinného
v 5/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/1053/2022 zo dňa 21.02.2024,
takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinného v 5/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
41Ek/1053/2022 zo dňa 21.02.2024 z a m i e t a .
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného v 5/ rade proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/1053/2022 zo dňa 21.02.2024 n e
p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.4.2022 domáha od povinných
pod poradovým číslom 1) - 6) vymoženia peňažného nároku: istina vo výške 3.053,94 Eur s
príslušenstvom, na základe exekučného titulu a to uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zun. 11C/1/2018 zo dňa 08.03.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2021 a stalo sa
vykonateľným dňa 07.04.2021. Predmetným exekučným titulom bola povinným uložená povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému náhradu trov konania vo výške 3.053,94 eur a to troch
dní od právoplatnosti uznesenia. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie
dňa 08.06.2022.
2. Dňa 30.06.2020 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu okrem iných aj návrh povinného v 5/ rade na
zastavenie exekúcie, ktorý návrh povinný odôvodnil tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol vo
veci sp. zn. 11C/1/2018 bez jeho účasti na súde s tým, že žalobcovia (povinní) mali byť všetci zastúpení
E. E. na základe splnomocnenia. Podpisy na splnomocnení neboli overené, čo považuje za pochybenie
súdu. Povinný prehlásil, že podpis na splnomocnení nie je jeho a nesúhlasil so svojou účasťou na súde,
ani sa nikdy nedomáhal zaplatenia sumy 22.000 eur s príslušenstvom.
3. Uznesením sp. zn. 41Ek/1053/2022 zo dňa 21.02.2024 súd návrh povinných v 1/, 2/ a 5/ rade
na zastavenie exekúcie podľa § 61 l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie
súd odôvodnil tým, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinných je
skutočnosť, že ich nebohý otec, nevlastnil nehnuteľnosti ani hnuteľné veci, nakoľko dom daroval
za života synovi, ktorý žije v ČR. Všetci zhodne tvrdia, že po otcovi nebolo dedičské konanie.Exekučný súd skonštatoval, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov,
resp.preskúmavaťvecnúsprávnosťrozhodnutia(vrátanepostupuorgánuvydanýchvzákladnomkonaní
tzv materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné
vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To
teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho
významu (NS ČR sp. zn. 20Cdo/1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo
neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie a mal
nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mali povinní voči oprávnenému neuhradené trovy
základného konania, potom, čo súd I. výrokom ich žalobu proti žalovanému (oprávnenému) zamietol
a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške nároku
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku rozhodol samostatným uznesením sp. zn. 11C/1/2018
dňa 08.03.2021 (exekučným titulom). Po preskúmaní návrhov na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia
súdneho exekútora dospel súd k záveru, že nie je možné návrhu povinných na zastavenie exekúcie
vyhovieť, nakoľko skutočnosti a dôkazy, ktoré povinný uvádzajú mali možnosť namietať v základnom
konaní.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v 5/ rade v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že Okresný súd vo Vranove nad Topľou rozhodol vo veci sp. zn. 11C/1/2018 bez
jeho prítomnosti a bez jeho vedomia. Okresný súd vo Vranov nad Topľou pochybil aj tým, že uznal
podpis na splnomocnení, ktoré nepatrí jemu. Splnomocnenie na zastupovanie pred súdom je tak vážna
záležitosť, že nie je možné pojednávať na základe sfalšovaného podpisu. Pojednávanie súdu na základe
sfalšovaného podpisu hlboko a vážne ovplyvnilo.
5. Predmetnú sťažnosť povinného v 5/ rade súd oprávnenému na vyjadrenie nezasielal z dôvodu
procesnej ekonómie, nakoľko povinný v 5/ rade v predmetnej sťažnosti neuvádzal žiadne nové
argumenty a skutočnosti ako tie, ktoré boli predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorým
skutočnostiam sa oprávnený vyjadril v liste zo dňa 29.06.2022.
6. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
8. Podľa ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná,
preskúmalnapadnutéuzneseniebeznariadeniapojednávaniaadospelkzáveru,žesťažnosťpovinného
nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci
a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj právne odôvodnil. Takýtopostup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na
záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Napriek zneniu ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku
s poukazom na nesúhlas povineého v 5/ rade prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti
napádaného rozhodnutia a pre doplnenie argumentácie súdu, sudca nad rámec zákona (§ 202 ods. 2
Exekučného poriadku) dodáva:
15. Povinný môže uplatňovať hmotnoprávne námietky, prípadne namietať procesné vady konania iba
v základnom konaní, prípadne aj v rámci konania o využití opravného prostriedku (či už riadneho
alebo mimoriadneho) v súlade s príslušnými právnymi predpismi a nie až v exekučnom konaní. Sudca
poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31, kde Ústavný
súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného
proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie
(§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú
správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu,
ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným
a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie
bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom
je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených
v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným
prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie
exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať
spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom
návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného
práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne
zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať
do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie
exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu resp. namietať procesné vady základného konania,
pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom
konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia
vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak
preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí
mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej
povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu
oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a
presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v
ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného
súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie,
či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinná hmotno-právne
legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného
titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného
v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a
ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto
exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.
16. S poukazom na argumentáciu povinného v 5/ rade, ktorý prehlásil, že podpis na splnomocnení nie
je jeho a nesúhlasil so svojou účasťou na súde, ani sa nikdy nedomáhal zaplatenia sumy 22.000 eur
s príslušenstvom súd udáva nasledovné: Súd si zapožičal z Okresného súdu Vranov nad Topľou spisový
materiál č.k.11C/1/2018, pričom mal preukázané, že uznesením 11C/1/2018-182 zo dňa 15.04.2020
súd v súlade s ust. § 63 Civilného sporového poriadku rozhodol, že bude pokračovať v konaní na
strane žalobcu F. E. nar. XX.XX.XXXX a zomrelého dňa 23.04.2019 s dedičmi žalobcu a to: 1/ Máriou
Nagyovou, 2/ E. E., 3/ Viktorom Nagym, 4/ G. E., 5/ C. E. (povinným v 5/ rade) 6/ H. E.. Dušanovi Nagymu
(t.j. povinnému v 5/ rade) bolo predmetné uznesenie doručené v listinnej podobne dňa 24.04.2020,
ktorá skutočnosť vyplýva zo spisového materiálu Okresného súdu Vranov nad Topľou (na čl. 187
súdneho spisu), pričom svoju účasť na predmetnom konaní nenamietal. Taktiež bol povinný v 5 /
rad zo strany súdu informovaný o termíne pojednávania na deň 14.08.2020, ktoré predvolanie prevzal
dňa 20.07.2020, uvedeného pojednávania sa menovaný nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaníneospravedlnil. Následne bolo povinnému doručené aj predvolanie na pojednávanie na deň 02.10.2020,
ktoré povinný v 5/ rade prevzal dňa 24.08.2020 v listinnej podobe. V súdnom spise na čl. 218
sa nachádza splnomocnenie udelené žalobcami (vrátane povinného v 5/ rade) E. E. nar. 25.05.1978,
bytom C. XX, ktorej boli zo strany súdu následne doručované písomnosti vrátane exekučného titulu.
Zo zápisnice z výsluchu povinného v 2/ rade spísanej na Okresnom súde Vranov nad Topľou dňa
12.09.2022 súd mal preukázané že samotný C. E. na jednej strane uvádzal, že sa o podanej žalobe na
Okresnom súde vedenej pod sp. zn. 11C/1/2018 dozvedela až keď mu volala sekretárka z obecného
úradu, že má problém, že budú dačo strhávať, na druhej strane sám povinný v 5/ rade pred súdom
uznal, že mu uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11C/1/2018-182 zo dňa 15.04.2020
pokračovaní s dedičmi po nebohom žalobcovi F. E. bolo doručené, toto prevzal, ale nereagoval na neho.
Rovnako na otázku súdu, prečo sa nezúčastnil pojednávania určeného na deň 14.08.2020, na ktoré
pojednávanie mu bolo riadne doručené predvolanie uviedol, že nechcel s tým mať nič. Na otázku súdu
či sa bude domáhať podania odvolania lebo podania obnovy konania uviedol, že nebude, nakoľko by
mu to to nepomohlo. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie
povinného, že so svojou účasť na konaní vedenom na Okresnom súde Vranou nad Topľou sp. zn.
11C/1/2018 nesúhlasil, nikdy sa nedomáhal zaplatenia sumy 22.000 eur, nakoľko o prebiehajúcom
konaní mal vedomosť, zo strany súdu mu boli doručované písomnosti, pričom svoju účasť na konaní
nikdy pred súdom v základnom konaní nenamietal, a to ani v čase, keď boli písomností doručené
povinnému do vlastných rúk (nie splnomocnenému zástupcovi). Súd ďalej udáva, že splnomocnenie
na konanie pred súdom v zmysle ust. § 89 Civilného sporového poriadku nevyžaduje aby bol podpis
úradne osvedčený.
17. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný v 5/ rade neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu
na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods.
1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani
o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia
exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť povinného v 5/ rade proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
18. Súd na záver poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve,
podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas
a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby
svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva
majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. Povinný bol v základnom konaní pasívny, svoju účasť
na konaní ako právny nástupca po nebohom nenamietal, pojednávaní sa nezúčastňoval, na súdom
doručované písomnosti nereagoval. Brániť sa začal až v exekučnom konaní po tom, čo žalobcovia ako
neúspešní účastníci v uvedenom konaní boli zaviazaní na náhradu trov konania rozhodnutím súdu –
exekučným titulom v predmetnej veci.
19. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť
povinného v 5/ rade zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal
oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s podanou
sťažnosťou povinného nevznikli (o tejto ani nemal vedomosť) súd v súlade s princípom uvedeným v
článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania
o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.