Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121208900
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4121208900.11

Uznesenie

12 7C/33/2021

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, C., 2/ E. C.,

nar. XX.XX.XXXX, F. X, G. obaja zastúpení: SKLEGAL s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 973 161,
a účastníkmi konania: 1/ neznámy právny nástupca pozemnoknižného vlastníka menom H. I. (F.),
2/ neznámy právny nástupca pozemnoknižného vlastníka menom J. I., 3/ neznámy právny nástupca
pozemnoknižného vlastníka menom A. K., 4/ B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom sídl. L. XX, F. X/ B. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. M. N. XXX (dedička po E. D. O. P.), 6/ nástupca pozemnoknižného vlastníka
menom Q. B. (Vojteková - manž. Peter), 7/ neznámy právny nástupca pozemnoknižného vlastníka

menomK.F.,8/neznámyprávnynástupcapozemnoknižnéhovlastníkamenomA.F.,9/neznámyprávny
nástupca pozemnoknižného vlastníka menom Rudolf Vojtek (manž. Helena), 10/ neznámy právny
nástupca pozemnoknižného vlastníka menom B. F., 11/ neznámy právny nástupca pozemnoknižného
vlastníka menom B. F., 12/ neznámy právny nástupca pozemnoknižného vlastníka menom O. F., 13/
neznámy právny nástupca pozemnoknižného vlastníka menom A. F., 14/ neznámy právny nástupca
pozemnoknižného vlastníka menom O. R., 15/ S. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, M., 16/

- , 17/ - , 18/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sídl. L. XXXX/XX, F., 19/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. M. N. XXX, L. M. N., 20/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, M. (dedič po A. C.), 21/ F. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. N. XXX, 22/ W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, X., 23/ B. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XX/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sídl. N. XXXX/X, F., 25/ Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 26/ LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, účastníci v 1/, 2/, 3/, 6/ až

v 14/ rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, o potvrdenie vydržania, takto

r o z h o d o l :

11 7C/33/2021

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

10 7C/33/20211. Dňa 04.08.2021 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade na začatie
konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. L. M.

N., zapísaným na LV č. XXX ako parcely registra „C“ č. 1684 – zastavané plochy a nádvoria o výmere
122 m2 a parc. č. 1685 – vinice o výmere 1194 m2. V návrhu uviedli, že výlučne ich právni predchodcovia
po zrušení poddanstva od r. 1850 užívali nehnuteľnosti špecifikované v návrhu ako vinicu. Koncom 19.
stor. nastali zmeny v pozemkovej knihe. Prastará mama navrhovateľov Y. P. (P.), rod. I. zdedila v roku
1883 2/3-iny nehnuteľností. Jej podiel po zápise F. bol však zmenený v PK vložke č. 72 na 3/6. Jej

brat H. I. (Y.) zdedil 1/3-inu nehnuteľností. Po svadbe Y. P. s J. (H.) P. koncom r. 1880 došlo medzi
súrodencami k ústnej dohode o zrušení spoluvlastníctva a Y. P. užívala celé tieto nehnuteľnosti sama.
K zápisu v pozemkovej knihe však nedošlo a H. I. zostal naďalej zapísaný na PK vložke č. 72 ako
spoluvlastník (podiel po zápise F. zmenený na 1/6). Ďalšia skupina spoluvlastníkov týchto nehnuteľností
z rodiny F. pribudla do pozemkovej knihy nasledovne. Podľa rozprávania ich starých rodičov v roku 1900
– 1901 vtedajší richtár N. získal susednú vinicu (parc č. 1686) ako prepadnutie zálohu za nesplatenú

pôžičku, ktorú poskytol rodine F., ktorým zhorel dom. Z neznámych dôvodov však v pozemkovej knihe
zabezpečil N. pripísanie F. ako spoluvlastníkov v podiele 1/3-ina k ich parc. č. 1684 a 1685. Rodina
F. však tieto nehnuteľnosti nikdy neužívala. Pri následných dedičských konaniach sa tento podiel ďalej
automaticky dedil na ich potomkov bez toho, aby si to dedičia uvedomovali. Napriek uvedeným zmenám
v pozemkovej knihe navrhovatelia a ich právni predchodcovia až doteraz výlučne užívajú celé hore

uvedenénehnuteľnostidobromyseľneakovýlučnívlastníci(t.j.okremsvojichspoluvlastníckychpodielov
2 x 1/8, t. j. 1/4 navrhovatelia užívajú aj ostávajúce podiely spolu 3/4). Od roku 1920 nehnuteľnosti
užívala výlučne ich stará mama O. C., O. P. (dcéra Y. P.) spolu s manželom. Po smrti ich starých rodičov
od polovice roku 1960 užíval nehnuteľnosti ich syn - G. C. mladší, otec navrhovateľov, a to až do svojej
smrti v roku 2003. Odvtedy pokračujú vo výlučnom užívaní nehnuteľností navrhovatelia, každý v 1-ici.

1.1 Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX navrhovatelia vlastnia len podiel spolu 1/4 (2 x 1/8), ostatné
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach spolu 3 vlastnia iné osoby, ktoré však tieto nehnuteľnosti
neužívali. Navrhovateľom sa dochovalo notársky overené prehlásenie jednej zo spoluvlastníkov H. P.,
O. K., ktorá už v roku 1988 potvrdila, že „G. C. dlhú dobu túto nehnuteľnosť užíva a ona je vedená len

ako formálna spoluvlastníčka.“

1.2 Navrhovatelia v roku 2011 získali súhlasné vyjadrenia k vydržaniu vlastníctva k nehnuteľnostiam
navrhovateľmi, s úradne osvedčeným podpisom všetkých vtedy žijúcich spoluvlastníkov. Rovnako obec
Lúčnica nad Žitavou potvrdila v roku 2011 dlhodobé výlučné užívanie nehnuteľností navrhovateľmi

a ich právnymi predchodcami. Jedine Slovenský pozemkový fond zastupujúci neznámych vlastníkov
(nežijúce osoby) nesúhlasil s vydržaním, pretože navrhovatelia údajne nepreukázali oprávnenosť
držby – nepredložili žiadne listiny preukazujúce oprávnenosť držby, jej dobromyseľnosť, trvanie
a nepretržitosť jej plynutia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 134 v spojení s § 130 súčasne
platného Občianskeho zákonníka. Uvedené nehnuteľnosti sú podľa § 359a OZ spôsobilým predmetom

držby. Navrhovatelia vykonávali oprávnenú držbu nehnuteľností nepretržite najmenej 120 rokov; tieto
nehnuteľnosti dobromyseľne užívali celé ako vlastné, opakovane na nich vysadili vinič, brali úrodu,
postaviliviničnýdomček,platilidaňznehnuteľností.Počasceléhoobdobiadržby(t.j.od1901aždoteraz)
ďalší účastníci konania (ich právni predchodcovia) nikdy neužívali tieto nehnuteľnosti, ani nepodnikli
žiadne kroky proti dobromyseľnej držbe navrhovateľov.

1.3 Navrhovatelia odvodzujú oprávnenosť svojej držby z uhorského obyčajového práva, nie z ustanovení
slovenského Občianskeho zákonníka. Podľa zákonných podmienok, ktoré platili na Slovensku do
31.12.1950 sa pre vydržanie vyžadovala: držobná spôsobilosť nadobúdateľa, spôsobilosť nehnuteľnosti
na vydržanie, dobromyseľnosť, ktorá sa predpokladala. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.

II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018 „Podľa uhorského práva iustus titulus (právny dôvod) nebol
podmienkou držby na rozdiel od práva českého, resp. rakúskeho. K vydržaniu postačovala 32 ročná
držba bona fides“ (Kúria, č. 1121/1889). Podľa rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka
(platného českých krajinách) riadne vydržanie právny titul vyžadovalo, avšak pre mimoriadne vydržanie
s požiadavkou dvojnásobnej vydržacej lehoty postačovalo faktické dobromyseľné držanie. „Podľa

rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka („VOZ“) sa vyžadoval právny titul vstupu do držby,
kdežto na Slovensku právny titul (iustus titulus) vstupu do držby sa nevyžadoval (Rozh. Kráľovskej
Kurie č. 11.365/1895). Celkove podľa VOZ sa vyžadoval prísnejší formálny postup pri akceptácii
tohto práva. Na Slovensku bol postup obdobný, ale predsa odchylný. […] Vydržanie, ako právny titulnadobudnutia vlastníctva na nehnuteľnosť, bolo jednou z dvoch výnimiek nadobudnutia vlastníckeho
práva na nehnuteľnosť mimo pozemkovej knihy (druhým takýmto titulom bolo dedenie). Nenarúšali však
tietovýnimkykonštitutívnupovahunásledkovzápisudopozemkovejknihy.Vlastníckeprávobezvpisudo

pozemkovej knihy, aj proti vlastníkovi vpísaného do pozemkovej knihy nadobudol ten, kto nehnuteľnosť
za 32 rokov ako svoju pokojne mal v držbe (tzv. skutočná držba). Vydržacie lehoty proti štátu boli
tie isté ako podľa VOZ. Vyžadovalo sa splnenie všetkých podmienok. V podstate išlo o podmienky
charakteru vecne – procesného. Ďalšou podstatnou podmienkou bol spôsobilý subjekt a spôsobilý
objekt.“ „Uhorské právo poznalo aj inštitút vydržania, avšak celkom inej povahy ako rímske právo. Na

dokonanie vydržania sa nevyžadovalo nič iné, len aby držiteľ mal v držbe bez prerušenia po dobu, ktorá
bola stanovená zákonom. Bona fides ani justus titulus neboli nevyhnutnými podmienkami vydržania. Aj
účinky vydržania boli v uhorskom práve celkom iné ako v rímskom práve. Verböczy definoval vydržanie
ako uplynutie zákonom stanovenej doby, počas ktorej na jednej sa má vlastník domáhať opätovnej
držby veci pod hrozbou straty svojho práva a na druhej strane po uplynutí tejto doby má vydržiteľ právo
vydržanú vec držať aj naďalej. Pri vydržaní v uhorskom práve išlo o zánik nároku na strane vlastníka

v podobe premlčania. Vydržanie a premlčanie boli spojené do jednej právnej skutočnosti. Podmienky
na vydržanie v uhorskom práve boli dve: 1. držba veci v pokojnej a nerušenej držbe a 2. uplynutie
vydržacej doby. Čo sa týka doby potrebnej na vydržanie, vyžadovala sa v prípade fiškálnych majetkov
doba 100 rokov, pri cirkevných majetkoch 40 rokov, pri šľachtických majetkoch 32 rokov, a v prípade
poddanských majetkov doba jedného roka a jedného dňa (I. 78, § 2 a 4).“ Tým, že navrhovatelia mali po

stanovenúdobuvpokojnejanerušenejdržbeajspoluvlastníckepodielyostatnýchspoluvlastníkov(spolu
tri štvrtiny z celku), stali sa navrhovatelia jedinými podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý v 1-
ici, po pripočítaní už existujúcich spoluvlastníckych podielov navrhovateľov po 1/8-ine. Navrhovatelia
sú toho názoru, že 32-ročná vydržacia doba podľa uhorského obyčajového práva uplynula najneskôr
31.12.1933.

2. Uznesením č. k. 7C/33/2021-201 zo dňa 30.08.2022 súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovatelia
nesplnili podmienky vydržania nakoľko nepreukázali, že sú právnymi nástupcami tých, od vlastníckeho
práva ktorých odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

3. Krajský súd v Nitre, na odvolanie navrhovateľov, uznesením č. k. 9Co/137/2022-245 zo dňa
11.05.2023, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň uložil
súdu prvej inštancie vyzvať navrhovateľov na predloženie dôkazu preukazujúceho naplnenie podmienok
pre potvrdenie vydržania.

4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7C/33/2021-274 zo dňa 07.07.2023 opätovne návrh
navrhovateľov zamietol z dôvodu, že navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade nesplnili podmienky vydržania,
t. j. že sú oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností, keď ani na výzvu súdu žiadnym spôsobom
nepreukázali, že sú právnymi nástupcami po Y. P., od ktorej odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním.

5. Krajský súd v Nitre, na odvolanie navrhovateľov, uznesením č. k. 9Co/112/2023-356 zo dňa
21.02.2024, opätovne vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle intentencií odvolacieho súdu,
vzmyslektorýchjeajsúdprvejinštanciepovinnývykonaťvlastnéšetrenie,akpovažujezanepreukázané

nástupníctvo na strane navrhovateľov. Opätovne vyzval iba navrhovateľov na preukázanie naplnenia
podmienok pre potvrdenie vydržania. Uviedol, že ak by nezrušil napadnuté uznesenie a nevrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a sám naprával postup súdu prvej inštancie, v druhej
fáze konania o vydržaní by porušil dvojinštančnosť konania a tiež zohľadnil skutočnosť, že súd
prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s rozhodnutím odvolacieho súdu a vo svojom rozhodnutí iba

zopakoval rovnaké odôvodnenie a závery. Zároveň uložil súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať
právnym nástupníctvom žalobcov, a pokiaľ ho nebude mať preukázané, sám si zabezpečí podklady pre
vyriešenie tejto otázky, ktoré sú v jeho možnostiach si zabezpečiť. Pokiaľ bude mať právne nástupníctvo
preukázané, preskúma aj ostatné podmienky pre splnenie predpokladov vydržania a následne zvolí
ďalší procesný postup.

5.1 Záverom odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie uznesením z 18.08.2023 č.k. 7C/33/2021-324
rozhodol o tom, že v konaní pokračuje s dedičmi po žalovanej v 22/ rade - 22/ W. U., O. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom I. XXXX/XX, X. H. XX/ H. L., O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX/XX, L., akožalovanými v 22/ a 23/ rade po právoplatnosti tohto uznesenia. Nevzal pritom do úvahy to, že podľa
uznesenia Okresného súdu Levice zo dňa 19.05.2023 č. k. 5D/173/2022-40, okrem iného, rozhodol, že
nehnuteľnosti okres M., Obec Lúčnica nad Žitavou, kat. úz. F. M. N. na LV č. XXX, parc. reg. "C" parc.

č. 1684 - zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 122 m2, parc.č. 1685/3 - vinica vo výmere 1160 m2,
parc.č. 1685/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 34 m2 pod B22 v podiele 1/72 nadobúda W.
U. bez povinnosti výplaty ustupujúcemu spoludedičovi. Okrem uznesenia, ktorým ich pribral do konania
(č.l. 324), im mal súd prvej inštancie doručovať aj návrh, napadnuté uznesenie a odvolanie.

6. Uznesením č. k. 7C/33/2021-404 zo dňa 24.04.2024 v zmysle intencií Krajského súdu v Nitre súd:
I.) konanie voči ďalším účastníkom konania v 15/, 16/, 17/ a 23/ rade zastavil, II.) pribral do konania
S. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, M., ako ďalšieho účastníka konania v 15/ rade a III.)
pripustil zmenu návrhu na základe podania zo dňa 15.03.2024 v znení: „Súd p o t v r d z u j e , že dňa
31.12.1933 navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade prostredníctvom svojich právnych predchodcov nadobudli od
odporcov vydržaním podielové spoluvlastníctvo každý v 1-ine z celku k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim

sa v obci L. M. N., kat. územie F. M. N., zapísaným na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape ako par. č. 1684 o výmere 122 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1685/3 o
výmere 1160 m2 - vinica a par. č. 1685/4 o výmere 34 m2 - zastavaná plocha a nádvorie.“ Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2024 v časti výroku I. a dňa 22.05.2024 vo výrokoch II. a III.

7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. D 43/54 (pripojený k spisu tun. súdu sp. zn. D 5034/1992)
po poručiteľke Y. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. M. N. XXX, zomr. XX.XX.XXXX vyplýva, že
jedinou dedičkou po poručiteľke je jej dcéra: O. C., O. P., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom dedenia bola
okrem iného aj nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v kat. úz. F. M. N. č. PKV 72 parc. č. 1684 a 1685 pod
B4 v 9/18-inách (t. j. 1-ica).

8. Z pripojeného dedičského spisu Štátneho notárstva v Nitre sp. zn. D 2124/74 po poručiteľke O. C., O.
P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. M. N. XXX, zomr. XX.XX.XXXX, z uznesenia č.k. D 2124/74-11
z 27.01.1975 súd zistil, že nehnuteľnosti v kat. úz. F. M. N. zapísané vo vložke č. 72 parc. č. 1684 a
1685 podľa EN zapísané vo vlastníckom liste č. XXX podľa B4 v 3/6-inách (t. j. 1-ica), písané ešte na

meno Y. P., O. I., po ktorej tento podiel na nehnuteľnosti poručiteľka O. C. zdedila, nadobudli ako dedičia
zo zákona deti poručiteľky: 1/ B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. N. XXX v 1/3-ine a 2/ G. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. M. N. XXX v 2/3-inách.

9. Z lustrácie v súdnom manažmente vyplýva, že G. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX mal tri

deti a to navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade (G. C., nar. XX.XX.XXXX a E. C., nar. XX.XX.XXXX) a B. B.,
nar. XX.XX.XXXX.

10. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 22D 1720/03, D not 181/03 zo dňa 14.07.2004 po poručiteľovi G.
C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (čl. 265 spisu) vyplýva, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa

v kat. úz. F. M. N., zapísané na LV č. XXX ako parc. č. 1684 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
122 m2 v podiele 1-ina a parc. č. 1685 vinica o výmere 1194 m2 v podiele 1-ina nadobudli jeho dve deti
- navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade – každý v podiele 1/8-ina.

11. Z pozemnoknižnej vložky č. XX pre kat. územie F. vyplýva, že parcely č. 1684 a 1685 – záhrada

a vinice sú zapísané v podielovom spoluvlastníctve H. Y. v podiele 1/6-iny titulom dedenia (29.01.1873),
Y. P. v podiele 3/6-iny titulom dedenia (03.11.1883) a tiež H. Y., O. F. v podiele 1/18-ina, K. F. v podiele
1/90-ina, A. F. v podiele 1/90-ina, A. F. v podiele 1/90-ina, Q. B. v podiele 1/90-ina, H. F. v podiele 1/90-
ina titulom dedenia (č.j. D 25/3/2024, čd. 3503/1924), E. D. v podiele 1/72-ina, H. U. v podiele 1/72-
ina, mal. U. P. v podiele 1/72-ina titulom dedenia (č.j. D183/28/7, čd. 442/1930), B. F. v podiele 2/90-iny,

A. F. v podiele 2/90-iny, mal. O. F. v podiele 2/90-iny, B. F. v podiele 2/90-iny, O. F. v podiele 2/90-iny
titulom dedenia (čj. D 420/28/7, čd. 1545/1930), O. R. v podiele 1/144-ina, O. R. v podiele 1/144-ina, A.
K. v podiele 2/144-iny, B. K. v podiele 2/144-iny, G. K. v podiele 2/144-iny titulom dedenia (čj. D 193/33,
čd 1080/1931) a A. F. v podiele 1/72-ina titulom dedenia (čj. D 171/33/16, čd. 6471/1934).

12. Z predložených vyjadrení k návrhu na vydržanie vlastníctva vyplýva, že niektorí podieloví
spoluvlastníci uviedli, že predmetné nehnuteľnosti nikdy neužívali a sú vedení iba ako formálni vlastníci.
Podľa ich vedomostí, tieto užíval G. C. st. s manželkou a následne až doteraz jeho právni nástupcovia.
Zároveň uviedli, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním.13. Z prehlásenia H. P. z 01.03.1988 vyplýva, že súhlasí so stavbou vinohradníckeho domčeka na
predmetných nehnuteľnostiach. Zároveň uviedla, že G. C. nehnuteľnosť užíva a ona je vedená iba ako

formálna spoluvlastníčka, čo bude usporiadané v súdnom konaní.

14. Z vyjadrenia Obce Lúčnica nad Žitavou vyplýva, že podľa ich informácií predmetné pozemky užíva
najmenej od 1920tych rokov výlučne neb. G. C., zomr. XXXX s manželkou, potom ich syn G. C., zomr.
XXXX (do r. 1990 so sestrou B. U., potom výlučne) a v súčasne výlučne jeho deti A. B. C. a E. C.. Za

predmetné nehnuteľnosti platili tieto osoby aj dane.

15. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. F. M. N. vyplýva, že navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade
sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. 1684 a 1685 každý v podiele 1/4-ina (1/8-inu darovala H. U.
navrhovateľom v 1/ a v 2/ rade v roku 2024).

16. Podľa § 359a Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), konaním o potvrdení vydržania
je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu.

17. Podľa § 359c ods. 1, 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,

kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. Účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o
potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k
nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku ad) Slovenský
pozemkový fond.

18. Podľa § 359d ods. 1, 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie
skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti

podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety
musí navrhovateľ osvedčiť.

19. Podľa § 359e ods. 1, 2, 3 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne

podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie

konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie
vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania
o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia
pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

20. V zmysle § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania možno začať len na návrh, pričom tento
návrh môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a návrh by mal navrhovateľ podať až potom, keď už splnil
všetky predpoklady vydržania. Dôvodom je skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo

zodpovedajúce vecnému bremenu sa nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých predpokladov
vydržania a nie rozhodnutím súdu o potvrdení vydržania.

21. Nakoľko súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade
sú právnymi nástupcami po Y. P., O. C. a G. C., v ďalšom súd skúmal, či navrhovatelia splnili všetky

predpoklady vydržania k predmetnej nehnuteľnosti. Z ustanovenia § 359e ods. 2 CMP vyplýva, že pokiaľ
navrhovateľ neosvedčí, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd návrh na začatie konania o potvrdení
vydržania zamietne. Navrhovateľ musí v konaní preukázať, že jeho návrh je dôvodný. V rámciosvedčenia splnenia zákonných predpokladov vydržania, navrhovatelia musia v konaní osvedčiť,
že pri bežnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte rozumne požadovať, nemohli mať pochybnosti o tom, že im vec právom patrí. Predmetom

skúmania pritom nemôže byť vnútorné presvedčenie subjektu, ale len skutočnosti vonkajšieho sveta,
z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo
patrí. Navrhovateľ je povinný osvedčiť, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti už „pred vyzývacím uznesením“, nakoľko vo fáze „pred vyzývacím uznesením“ už
skutočnosti špecifikované zákonom musí mať súd za osvedčené, t. j. vysoko pravdepodobné. V zmysle

ustanovenia § 359f ods. 1 CMP, len v prípade, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre
nadobudnutie vlastníckeho práva, súd vydá vyzývacie uznesenia, v opačnom prípade súd návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania zamietne.

22. Treba rozlišovať niekoľko období platnosti právnej úpravy vo vzťahu k inštitútu vydržania. Ide o
obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska, a to do 31.12.1950 (keď platilo uhorské

právo), ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 01.01.1951 do 31.03.1964 a
napokon obdobie Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. od 01.04.1964 aj vzhľadom na novelu zákona
č. 131/1982 Zb. účinnú od 01.04.1983 a zákona č. 509/1991 Zb. účinného od 01.01.1992.

23. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Uhorské obyčajové právo platné

na území Slovenska do 31. decembra 1950 rozoznávalo:
a) pozemnoknižné – išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníckeho práva na základe protiprávnej
pozemnoknižnej držby trvajúcej 32 rokov; takýmto vydržaním mohol nadobudnúť pozemnoknižné
vlastníctvo ten, kto bol neplatne vpísaný do pozemkovej knihy, keď tento stav neplatného vkladu trval
nerušene 32 rokov; mohol vydržať aj vtedy, ak bol „obmyseľný“,

b) zápis skutočného držiteľa do pozemkovej knihy – išlo o zápis skutočného držiteľa ako vlastníka bez
preukázania vkladového povolenia vystaveného osobou, ktorá bola v pozemkovej knihe zapísaná ako
posledný vlastník na základe skutočnej mimopozemnoknižnej držby,
c)vydržaniemimopozemkovejknihy–išloopôvodnénadobudnutievlastníctvanazákladedlhotrvajúcej,
pokojnej a statočnej držby; vydržiteľ musí byť presvedčený, že svojou mimopozemnoknižnou držbou

nikoho neukracuje, jeho nestatočnosť musí preukázať druhá strana, s výnimkou, že držiteľ nadobudol
násilím, tajne alebo zneužitím výprosy, lebo preukázaním tohto spôsobu nadobudnutia je dokázaná aj
nestatočnosť držby. V pomere k pozemkovej knihe držba nemusí byť a ani nie je statočná, keď vydržiteľ
vie, že pozemnoknižne je k držbe oprávnený niekto iný, ale môže byť presvedčený, že mimo pozemkovej
knihy je oprávnený on sám (napr. ako on alebo jeho predchodca kúpil nehnuteľnosť, ale nedal previesť v

pozemkovej knihe na seba). (Luby, Š.: Základy všeobecného súkromného práva, III. vydanie, Heuréka,
Šamorín 2002, s. 107 a nasl.)

24. Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 nadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako

svoju v pokojnej držbe. Nehnuteľnosť musel užívať vo svojom mene a nie v mene iného, prípadne ako
požívateľ alebo užívateľ. Vlastnícke právo nemohol vydržať, kto nebol dobromyseľný, kto už na začiatku
držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne vedel, že nehnuteľnosť patrí inému.

25. Podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval Občiansky zákonník z roku

1950 (zákon č. 141/1950 Zb.) v ustanoveniach § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145;
išlo o tri základné podmienky: 1.) oprávnenosť držby, 2.) nepretržitosť držby počas vydržacej doby
a 3.) uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby; oproti predchádzajúcemu právnemu stavu došlo
k podstatnému skráteniu vydržacích dôb. Podľa týchto ustanovení bolo možné vydržaním nadobudnúť
vlastnícke právo, pričom ho mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10

rokov; vydržanie bolo vylúčené u nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve (§ 115).
Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
vec alebo právo patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Z intertemporálneho
ustanovenia (§ 566) vyplýva, že u vydržania vlastníctva k nehnuteľným veciam došlo k nadobudnutiu
vlastníctva, pokiaľ vydržacia doba začala bežať pred 1. januárom 1951, najneskoršie 1. januára 1961,

t.j. najneskoršie uplynutím kratšej vydržacej doby stanovenej Občianskym zákonníkom z roku 1950,
počítanej od 1. januára 1951. Vydržacia doba mohla však uplynúť aj skôr - pred 1. januárom 1961,
ak napr. predchádzajúca 32-ročná doba by bola uplynula pred uvedeným dátumom 1. januára 1961.
Teda pre vydržanie vlastníctva nehnuteľností platilo, že už bežiaca vydržacia doba sa skončí uplynutímpôvodnej vydržacej doby; ak tá by však do 1. januára 1961 nestihla uplynúť, potom - najneskôr - v 10-
ročnej dobe počítanej od 1. januára 1951. Uvedený výklad sa uznáva ako správny ako v teórii, tak aj v
aplikačnej praxi (porovnaj napr. R 65/1972, str. 496, Sborník IV bývalého Najvyššieho súdu, Praha 1986,

str. 517). V prípadoch vydržania, pri ktorých vydržacia doba začala plynúť ešte pred 1. januárom 1951,
t.j. podľa obyčajového práva a mala by uplynúť až po tomto dni, museli byť však už splnené aj ďalšie
podmienky vydržania, ktoré boli stanovené Občianskym zákonníkom z roku 1950.

26. V prípade splnenia zákonom určených podmienok týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a

vydržacej doby dochádza k vydržaniu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak,
že musia byť splnené kumulatívne – ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu.
Tak minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej §
115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a
Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., 134 Občianskeho zákonníka v
znení od 1. januára 1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci

vydržaním. Medzi požiadavkou dobromyseľnosti v oboch uvedených právnych úpravách bol rozdiel
v tom, že obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení držby, kým podľa Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zb. bola potrebná počas celého priebehu vydržacej doby; pri oboch platila
zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu
svojho predchodcu.

27. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01 04.1983, kto s vecou nakladá ako so
svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené
inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.

28. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1983, vlastníkom veci, ktorá môže
byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1
hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec 10 rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne
občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

29. Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1983, ak ide o pozemok alebo jeho
časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo
zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti
štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu v
uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak

podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac časti
tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z tých častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému
pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

30. Podľa § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1983, takto však nemožno

nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia
právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý
je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa
osobitných predpisov.

31. Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1983, do doby podľa odsekov 1 a
2, si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo
nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

32. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že vydržanie sa týkalo len tých vecí, ktoré mohli byť

v osobnom vlastníctve občana. Z nadobudnutia vlastníctva k veciam vydržaním boli vylúčené veci v
socialistickom vlastníctve alebo veci, ku ktorým mala socialistická organizácia právo na užívanie podľa
osobitných predpisov. Osobitný režim vydržania bol určený pre pozemky (ich časti), ktoré mali občania
nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania.

33. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 09.07.2003 oprávnený držiteľ
sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po
dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.34. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 09.07.2003, do doby podľa ods.
1, sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

35. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 09.07.2003, pre začiatok a
trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

36. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 09.07.2003, ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.

Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

37. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 09.07.2003, ktorý je
prechodným ustanovením, platí, že ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto
zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody
o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca

mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

38. Navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade uviedli, že do držby sporných nehnuteľností vstúpili v roku 2003, a
to smrťou ich otca. Predmetné nehnuteľnosti ako svoje užívali ich právni predchodcovia nepretržite od
roku 1850. Prastará matka navrhovateľov Y. P. zdedila v roku 1883 2/3-iny predmetných nehnuteľností

a jej brat H. I. zdedil 1/3-inu nehnuteľností. Koncom 1880. rokov malo medzi súrodencami dôjsť k ústnej
dohode o zrušení spoluvlastníctva a Y. P. užívala celé tieto nehnuteľnosti sama. K zápisu v pozemkovej
knihe však nedošlo. Z rozprávania starých rodičov majú navrhovatelia vedomosť o tom, že v rokoch 1900
až 1901 vtedajší richtár získal susednú vinicu, a z neznámych dôvodov v pozemkovej knihe zabezpečil
pripísanie F. ako spoluvlastníkov v podiele 1/3-ina k ich parc. č. 1684 a 1685. Z uvedeného potom

vyplýva, že navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade mali do držby vstúpiť za účinnosti Občianskeho zákonníka č.
40/1964 Zb. (nakoľko túto odvíjali od smrti svojho otca v roku 2003).

39. Ak vlastnícke právo prešlo na právneho predchodcu navrhovateľov ešte za jeho života, predmetné
nehnuteľnosti sa stali jeho smrťou predmetom dedenia. Navrhovatelia svoj vstup do oprávnenej držby

odvíjajú od smrti svojho právneho predchodcu – otca (zomr. XX.XX.XXXX). Užívanie nehnuteľnosti
samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Rovnako smrť právneho
predchodcu navrhovateľov však nie je takýmto titulom, pretože dané nehnuteľnosti síce boli predmetom
dedenia, avšak nie v celosti, ale iba v podiele 1-ina. Navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade však žiadnym
spôsobom neosvedčili, že by oni alebo ich právni predchodcovia vstúpili do držby predmetných

nehnuteľností oprávnene, teda na základe akého konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu. Keď
predmetom dedičského konania po poručiteľke Y. P., nar. XX.XX.XXXX, boli predmetné nehnuteľnosti
v podiele 9/18-in (t. j. 1-ica), predmetom dedičského konania po O. C. boli predmetné nehnuteľnosti
v podiele 3/6-iny (t. j. 1-ica) a predmetom dedičského konania po G. C. boli predmetné nehnuteľnosti
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-ina.

Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade mali vedomosť o skutočnosti, že
nie sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti ako celku, ale iba v podiele 1/4-ina. Z uvedeného dôvodu
nebola naplnená podmienka pre nadobudnutie vlastníctva veci vydržaním a to dobromyseľnosť držby.
Z uvedeného dôvodu, keďže nedošlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním, nemohol pristúpiť k vydaniu vyzývacieho uznesenia.

40. Ak sa navrhovatelia domnievajú, že predmetnú nehnuteľnosť vydržali už ich právni predchodcovia,
nemôžu sa úspešne domáhať potvrdenia vlastníckeho práva vydržaním k svojej osobe, ale len určenia,
že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Vydržanie vlastníckeho
práva súd môže konštatovať iba voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, aj

so započítaním doby, ktorá uplynula právnemu predchodcovi, ak bol dobromyseľný a tento sa stal
vlastníkom nehnuteľnosti. Ak takáto osoba v čase podania žaloby už nežije, môžu sa dedičia domáhať
len určenia toho, že ku dňu smrti takáto osoba bola vlastníkom nehnuteľnosti, pričom po právoplatnosti
rozsudku je táto skutočnosť zapísaná na list vlastníctva a dedičia sú oprávnení podať návrh na
dodatočné prejednanie dedičstva, v ktorom poverený notár tento novoobjavený majetok prejedná a

rozhodne, kto ho zdedí.

41. Vychádzajúc zo zistených skutočností súd musí skonštatovať, že navrhovatelia na základe nimi
predložených listinných dôkazov hodnoverne nepreukázali splnenie predpokladov pre nadobudnutievlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Je nesporné, že otázku vlastníckeho práva ohľadom
predmetnej nehnuteľnosti je potrebné riešiť súdnou cestou, avšak nie v konaní o potvrdení
vydržania, ktoré predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti vydržaním. Na základe vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že navrhovatelia
neosvedčili, že splnili kumulatívne všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti vydržaním a preto súd návrh navrhovateľov podľa § 359e ods. 2 a 3 CMP zamietol.

42. Záverom súd uvádza, že pokiaľ by titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bol predmetom

určovacej žaloby, vlastnícke právo vznikne uplynutím vydržacej lehoty a rozsudok v takom prípade má
deklaratórny charakter. Právnym následkom vydržania je v takom prípade nadobudnutie vlastníckeho
práva priamo zo zákona (ex lege).

43. Aj keď je uznesenie o potvrdení vlastníckeho práva vydržaním záväzné pre každého, rozhodnutie
nespôsobuje prekážku res iudicata, a to v nadväznosti na § 359k ods. 2 zákona, podľa ktorého

právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania nie je prekážkou, aby sa ten, kto je vydržaním dotknutý,
domáhal svojho vecného práva k nehnuteľnosti žalobou, ak osvedčí, že existujú skutočnosti, ktoré bez
vlastnej viny nemohol uplatniť námietkami podľa tohto zákona. Podľa § 359k ods. 3 zákona však ten,
ktorý dobromyseľne nadobudol vlastnícke právo (tretia osoba) od vlastníka, ktorý získal vlastnícke právo
potvrdením vlastníckeho práva vydržaním podľa tohto zákona, je chránený tak, ako keby ho nadobudol

od vlastníka.

44. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

45. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

47. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 2
ods. 1 CMP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

2 7C/33/2021

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra ku Krajskému súdu v Nitre.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 62 ods. 1 a 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.