Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/162/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122461484
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6122461484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobcu:
POMO, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 52 756 904, právne zastúpeného:
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23, Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 1.130,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/54/2022-58 zo dňa 11.7.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý

zaplatiť žalobcovi sumu 1.100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.100,-
Eur od 30.3.2022 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi s a voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 30,- Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 30.3.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I. napadnutého rozsudku).
Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II. napadnutého rozsudku) a žalovanému priznal voči žalobcovi právo
na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.

2. Súd prvej inštancie nemal medzi stranami sporné, že dňa 3.6.2021 došlo v A. k dopravnej nehode,

pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Peugeot 308, EČV: B., ktorého držiteľom
v čase dopravnej nehody bola C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A. ani to, že k vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Golf, EČV: B., v danom čase povinne zmluvne
poisteným u žalovaného. Žalovaný uvedenú poistnú udalosť eviduje pod č. 9569830085. Ako nesporné
mal tiež to, že poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť
do autoservisu FINAL - CD spor. s r.o., pobočka Prielohy 5, Žilina, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 32/2021 zo dňa 23.06.2021, na základe ktorej

prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky KIA Ceed SW, EČV: E., za nájomné
vo výške 50 Eur denne a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 Eur.
3. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov zistil, že poškodený a žalobca uzavreli dňa 20.12.2021
Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 32/2021, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenémunáhradné motorové vozidlo značky KIA Ceed SW, EČV: E., za nájomné vo výške 50 Eur denne
označené ako zmluvné nájomné (s uvedením denné nájomné 55 Eur) a za jednorazový poplatok za
pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 Eur. V zmluve bola uvedená doba nájmu od 23.06.2021 do

20.07.2021, nájazd od 46128 km do 47424 km. V zmysle Protokolu o prenájme náhradného vozidla
č. 32/2021 bolo náhradné vozidlo dané do užívania prenajímateľom nájomcovi (poškodenému) dňa
23.06.2021 a odovzdané bolo 20.07.2021. K zmluve priložil poškodený čestné oznámenie, v ktorom
poškodená prehlásila, že mala od spoločnosti žalobcu zapožičané náhradné vozidlo KIA Ceed SW,
EČV: E. od 23.06.2021 do 20.07.2021, t.j. v trvaní 28 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej

udalosti č. 9569830085 zo dňa 03.06.2021 a autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou,
bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. Zároveň prehlásil, že po dobu opravy jeho vozidla
nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. Žalobca vystavil
poškodenému ako nájomcovi faktúru č. 0442021 zo dňa 20.07.2021, splatnú dňa 07.08.2021 sumu 1430
Eur, ktorou mu vyúčtoval užívanie náhradného vozidla od 23.06.2021 do 20.07.2021, t.j. 28 dní 1400
Eur + 30 Eur poplatok za pristavenie vozidla. FINAL - CD spol. s r.o. vystavil dňa 25.06.2021 faktúru č.

22150876 s dátumom dodania tovaru, poskytnutia služby 25.06.2021, splatnú 09.07.2021 prevodným
príkazom, ktorou vyúčtoval poškodené sumu za opravu vozidla PEUGEOT 308 B. sumu 1846,61 eur.
4.Zmluvouopostúpenípohľadávkypostúpilnájomca-poškodenýakopostupcapostupníkovi-žalobcovi
pohľadávku voči KOOPERATIVA poisťovňa a.s. ako likvidačný zástupca, ktorý rieši škodu spôsobenú
vozidlom VW GOLF EČ:B. vo výške 1430 Eur, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona

č. 381/2001 Z. z. na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v
príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 03.06.2021 na vozidle Peugeot 308, EČV: B. vrátane všetkého
príslušenstva. V bode 4 bola dohodnutá odplata vo výške 1430 Eur s DPH, ktorá zodpovedá faktúre
č. 0442021 vystavenej prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného vozidla KIA Ceed SW,
EČV: E.. V čl. 5 si strany dohodou vzájomné nároky, odplatu za postúpenie pohľadávky a pohľadávku

za prenájom vozidla vzájomne započítali. Postúpenú pohľadávku sa zaviazal vymáhať vo vlastnom
mene žalobca. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému ako dlžníkovi oznámením postupcu
z 20.07.2021. Oznámením žalovaného z 15.03.2022 o poistnom plnení, žalovaný oznámil žalobcovi, že
poistnú udalosť č. 9531861900 hlásenú pod č. 44744706 dňa 17.02.2022 vzniknutú 03.06.2021 vyriešil
priznaním sumy 300 Eur za prenájom vozidla do ukončenia opravy 25.06.2021. Podľa prílohy nebol

priznaný poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30 Eur a náhrada 22 dní v sume 1100 Eur.

5. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd prvej inštancie dospel k názoru, že táto je daná. V
danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla.
Poškodenie vozidla poškodeného bolo zavinené poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme

poškodený užíval vozidlo po dohodnutú dobu za dohodnuté odplatu. Na základe užívania prenajatého
vozidla žalobcovi vznikol voči poškodenému nárok na nájomné. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúrou v
zmysle zmluvy. Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla na základe synalagmatického úkonu, z ktoré
sú si strany povinné plniť. Podmienku vznik nároku na nájomné nie je ani vyúčtovanie a vznik nároku je
úplne nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje za škodcu (v jeho mene) poistnú udalosť.

6. Poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi
pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni (pohľadávka je voči škodcovi, ktorý protiprávnym konaním
škodu zavinil, ktorý možno uplatniť aj priamo voči poisťovni podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z.), ktorá mu vznikla titulom náhrady škody spôsobenej poškodením vozidla tým, že nemohol užívať
poškodené vozidlo počas opravy a musel si zapožičať náhradné vozidlo (ako následok poškodenia

veci). Postúpenie pohľadávky bolo odplatné rovnajúcej sa výške postúpenej istiny. Tým, že žalobca
nadobudol pohľadávku od poškodeného voči poisťovni, vznikla mu dohodnutá zmluvná povinnosť
zaplatiť postupcovi dohodnutú odplatu.
7. Poškodený mal voči žalobcovi zároveň záväzok titulom úhrady nájomného, a zároveň pohľadávku
titulomodplatyzapostúpenúpohľadávkunanáhraduškody.Žalobcamalvočipoškodenémupohľadávku

na nájomnom (za užívanie vozidla) a záväzok zaplatiť odplatu za postúpenú pohľadávku. Tým,
že si strany (poškodený a žalobca) započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu
(prenajímateľa vozidla) za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného
- nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená
pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, ktorá nebola a nemohla byť predmetom započítania

(predmetom započítania bolo nájomné oproti odplate za postúpený pohľadávku). Samotné započítanie
je voči poisťovni irelevantné (započítaná bola odplata za postúpenie voči nájomnému).
8. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že poistenec žalovaného zavinil vznik nehody a poškodil
právnemu predchodcovi žalobcu osobné motorové vozidlo, ktoré pre odstránenie následkov škodya navrátenie veci do pôvodného stavu, musel poškodený nechať opraviť. Po dobu opravy nemohol
motorové vozidlo užívať, pričom za účelom obvyklej prepravy si poškodený prenajal náhradné vozidlo.
Vznikom nároku na odplatu prenajímateľovi vnikla poškodenému ujma, pretože je povinný zaplatiť

nájomné za užívanie náhradného vozidla, teda došlo k zmenšeniu aktív rovnako, ako pri povinnosti
úhrady za opravu vozidla. Súd prvej inštancie uviedol, že je bežné, že aj autorizovaný servis počas
opravy prenajíma náhradné motorové vozidlo a nájomné účtuje priamo s cenou za opravu. Teda
z daného nároku je žalovaný jednoznačne pasívne legitimovanou osobou (osobou povinnou plniť),
pretože škoda je následkom poškodenia vozidla. V konaní je spor o primeranú dĺžku nájmu náhradného

vozidla a nárok na poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur. V konaní nebola
už sporná skutočnosť, že poškodený má nárok počas opravy vozidla na zabezpečenie náhradného
vozidla vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase
(3Mcdo/3/2015). Uvedený nárok bol ustálený aj v súdnej praxi a akceptuje ho aj žalovaný, o čom svedčí
aj úhrada nároku za 6 dní užívania. Žalobca predložil potvrdenie FINAL-CD, spol. s r.o. Žilina, ktorým
vyhlásil: „Týmto vydáva potvrdenie o bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného

vozidla v prípadoch, kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného
zmluvného poistenia vinníka autonehody. Výslovne potvrdzujeme, že v deň končenia ukončenia prác
súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené
náklady za opravu. Túto faktúru servis v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni,
ktorá z PZP vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť. V prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom

nášho autoservisu, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list. Krycí list vystavuje príslušná
poisťovňa, a tento doručuje nášmu autoservisu. Autoservis vydá poškodenému opravené vozidlo
bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla
zo strany poisťovne.“
9. Súd prvej inštancie ďalej po citácii ust. § 151s ods. 1, 2, § 151a, § 151v Občianskeho zákonníka,

konštatoval, že z faktúry č. 22150876 dodávateľa FINAL - CD spol. s r.o. zo dňa 25.06.2021 zistil
poskytnutie služieb za opravu vozidla PEUGEOT 308 B., za čo si vyúčtoval odmenu vo výške
1846,61 Eur, splatnú 09.07.2021 prevodným príkazom. Na faktúre bol výslovne uvedený dátum dodania
tovaru, poskytnutia služby, deň 25.06.2021. Teda vozidlo poškodenej bolo opravené najneskôr dňa
25.06.2021. Podľa úvahy súdu prvej inštancie, jediným dôvodom, pre ktorý autoservis sa rozhodol

nevydať vozidlo po oprave poškodenej, bolo možné uplatnenie zádržného práva, resp. svojvôľa podľa
prehlásenia, kedy servis vydá vozidlo po úhrade alebo doručení krycieho listu. Súd prvej inštancie
totiž v konaní nezistil žiaden právny úkon zo strany autoservisu, ktorým by uplatnil zádržné právo ako
zabezpečovací prostriedok s oznámením takejto skutočnosti poškodenému alebo poisťovni, ktorá na
základe splnomocnenia poškodeného uhrádza opravu priamo autoservisu. Dokonca súd ani nemal

preukázané, že by autoservis odmietol poškodenej vydať opravené motorové vozidlo. Túto skutočnosť
tvrdil len žalobca a preukazoval ju vyhlásením autoservisu o bežnej praxi.

10. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že autoservis na základe žiadosti poškodeného vykonal
opravu poškodeného vozidla podľa zmluvy o oprave v zmysle § 652 Občianskeho zákonníka. Podľa §

657 Obč. zák. objednávateľ je povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia
času, keď sa oprava alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonaná neskôr, do jedného mesiaca
od upovedomenia o jej vykonaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie. Teda
zákonodarca ustanovil len maximálnu dobu, počas ktorej objednávateľ je povinný si prevziať opravenú
vec bez účtovania poplatku za uskladnenie, nestanovil žiadne podmienky pre vydanie či prevzatie veci.

Zákonodarca nepodmienil prevzatie vozidla oproti úhrade odplaty, zabezpečeniu pohľadávky a pod. Súd
prvej inštancie konštatoval, že nezistil, že by servis pri prevzatí veci do opravy si takéto právo vyhradil,
prípadne aspoň na takúto skutočnosť upozornil objednávateľa. Súd prvej inštancie pritom s poukazom
na ust. § 53 ods. 4 písm. s/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ

poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho
záväzkuvyplývajúcazospotrebiteľskejzmluvyvčaseuzavretiadohodyozabezpečenísplneniazáväzku
spotrebiteľa“, považuje za neprijateľné, aby osoba vykonávajúca opravu vozidla žiadala zabezpečenie
úhrady opravy uplatnením zádržného práva na vozidlo, ktoré prevzala za účelom opravy. Zdôraznil,
že autoservis sa prezentuje ako zmluvný autoservis poisťovne, ktorá likviduje poistnú udalosť, teda

muselo mu byť zrejmé, že poisťovňa bude plniť z poistnej udalosti primeranú cenu za opravu. Poisťovňa
mohla síce čiastočne namietať výšku plnenia, rozporovať účelnosť celej opravy, cenu dielov, avšak za
takúto opravu a účelnosť prevažne zodpovedá samotný autoservis, ktorý opravu realizoval a zároveň na
základe plnomocenstva sa zaviazal zastupovať poškodeného, ktorému vykonával opravu, voči poisťovnipri likvidácii poistného plnenia. Poisťovňa mohla namietať spoluúčasť, čiastočné zhodnotenie či iné
praktiky, ktorými sa obvykle snaží znížiť vlastnú povinnosť plniť za škodcu, avšak takéto prípadné
a sporné nároky, nemôžu dosahovať tak značnú sumu, aby oprávňovali autoservis na uplatnenie

zádržného práva. Obvykle takýto nárok (zostatok z odmietnutej likvidácie) je poškodený schopný uhradiť
a vymáhať od toho, kto škodu spôsobil, prípadne aj priamo voči poisťovni. Ak má autoservis závažné
pochybnosti o splnení povinnosti poisťovne, voči ktorej má poškodený aj priamy nárok podľa § 15 ods.
1 zák. č. 381/2001 Z. z., nemôže sa prezentovať ako zmluvný autoservis a ponúkať riešenie opravy
a poistnej udalosti, pritom zadržiavať vydanie vozidla až do úhrady ceny opravy a takýmto spôsobom

zavádzať poškodeného. Takéto konanie vykazuje znaky klamlivej obchodnej praktiky. Obdobne to
platí pre poisťovňu. Ak poisťovňa spolupracuje s autoservisom, odporúča vykonať opravu v danom
autoservise s riešením poistnej udalosti, musí mať ujasnené ceny práce, dielov a materiálu, ustálené
postupy odporúčané výrobcom automobilu pri oprave a vzájomne musia mať vybudovanú určitú vyššiu
mieru dôvery a obvykle nemôže vzniknúť spor o výšku plnenia za opravu.
11. Súd prvej inštancie v konaní nemal preukázané, že by dĺžka nájmu odo dňa vykonania opravy a

uskutočnenia zdaniteľného plnenia - dodania služby 25.06.2021 bola následkom konania či nekonania
žalovaného alebo poistenca žalovaného, ktorý škodu spôsobil. Nezistil, že by autoservis vyzval napr.
na zabezpečenie nároku, ktoré by poisťovňa odmietla akceptovať, že by bezdôvodne rozporovala či
odmietala uhradiť nárok za opravu v rozpore s povinnosťami pod zákona č. 381/2001 Z.z. alebo bola
inak nečinná. Dokonca faktúra za opravu bola splatná až od 09.07.2021, hoci oprava bola ukončená

25.06.2021. Preto autoservis do splatnosti faktúry nebol v žiadnom prípade oprávnený uplatniť zádržné
právo, ktoré podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka možno uplatniť iba na splatnú pohľadávku a
po ukončení opravy mal vyzvať objednávateľa na prevzatie vozidla. Ak žalobca predložil potvrdenia o
bežnej praxi, v prevažnej väčšine prípadov (najmä, ak sa jedná o zmluvné autoservisy alebo nie je inak
vopred dôvodne zabezpečená úhrada opravy) sa jedná o prax, ktorá pri konaní so spotrebiteľom je v

rozpore s povinnosťami dodávateľa konať bez neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má autoservis
pochybnosti o úmysle poškodeného a poisťovne uhradiť cenu opravy, musí tieto pochybnosti uviesť
pred samotným prijatím vozidla so opravy tak, aby sa mohol poškodený - objednávateľ rozhodnúť, či
využije služby daného servisu, využije iný autoservis, prípadne upozorní na tento stav poisťovňu, ktorá
môže pred vykonaním opravy vystaviť krycí list (podľa cien práce, materiálov a stanovených postupov

pre opravu) na účelom zabezpečenia úhrady, prípadne akceptovať aj inak zvýšené náklady spojené s
odstránením škody, ako sú napríklad aj náklady spojené so zabezpečením náhradného vozidla počas
opravy.

12. Súd prvej inštancie v konaní nezistil skutočnosti, ktoré by oprávňovali autoservis k nevydaniu vozidla

poškodenému po uskutočnení opravy, k nevyhnutnosti zabezpečenia náhradného vozidla vo ukončení
opravy, teda právne nič nemohlo poškodenej brániť prevziať si opravené vozidlo. Ak by aj vozidlo
nebolopoškodenejvydané,nebolotonásledkomkonaniapoistencažalovanéhoaničinnostičinečinnosti
žalovaného ale právo konaním autoservisu, ktorý si vybrala poškodená. Nakoľko pri náhrade škody za
nájom vozidla od 29.6.2021 do 20.7.2021 absentuje príčinná súvislosť s konaní poistenca žalovaného,

resp. z takéhoto porušenia povinnosti nie je zodpovedná osoba, ktorá spôsobila poškodenie vozidla
poškodeného, ani žalovaný ako poisťovňa, súd prvej inštancie nárok v tomto rozsahu považoval voči
žalovanému uplatnený nedôvodne a žalobu v tomto rozsahu zamietol.
13. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že nemal preukázané, že náklady poškodeného spojené
s prenájmom náhradného automobilu vo výške nájomného v prepočte na počet dní nájmu a úhradu

poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla boli neúčelné a neprimerané, vymykajú sa obvyklej cene
prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, prípadne poplatok nebol uvedený v
samotnej zmluve alebo spôsobuje nezákonný nárok, ako napr. neprijateľnú zmluvnú podmienku, úžeru
a pod. Preto žalovaný ako poisťovňa si nesplnil povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. a/ zákona č. 381/2001
Z.z. riadne bez zbytočného odkladu zistiť rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a okrem

iných, poskytnúť poistné plnenie, pretože nárok poškodeného neposúdil v súlade so zákonnými nárokmi
poškodeného, v súde so súdnou praxou a judikatúrou súdov a teda riadne v plnom rozsahu neplnil. Súd
prvej inštancie preto nároku žalobcu na úhradu poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30
eur vyhovel.

14. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 2 OZ a
§ 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s tým, že omeškanie stanovil v zmysle ust. § 11 ods. 8 a § 11 ods. 6 písm. a/
zák. č. 381/2001 Z.z. dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty od ukončenia šetrenia.15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2
CSP, konštatujúc, že žalovaný mal aj pri zohľadnení čiastkového späťvzatia úspech v pomere 97% k 3%
úspechu žalobcu (po zaokrúhlení aritmetickým priemerom), preto priznal žalovanému nárok na náhradu

trov konania proti žalobcovi v rozsahu rozdielu 94%.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výrokom II. a III. podal žalobca odvolanie
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, konštatujúc, že záver súdu o neexistencii príčinnej
súvislosti s poukazom na neoprávnené uplatnenie zádržného práva za súčasnej aplikácie ustanovení

o neprijateľných zmluvných podmienkach z hľadiska ochrany poškodenej ako spotrebiteľky, napriek
tomu, že uplatnenie zádržného práva zo strany autoservisu nevyplynulo z dokazovania, nie je možné
považovať za správny a žalobca ho vníma ako porušenie zásady „neminem laedere“ – nikoho
nepoškodzovať.
17.Poškodenýjemomentomvznikuškodynútenýkomunikovaťspoisťovňou,vinníkadopravnejnehody,
ktorá si kladie podmienky pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade

určením autorizovaných autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom iného autoservisu by
poškodený podstupoval značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovni.

18. Výberom autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou
a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis, ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie

opravy, a to práve doručením krycieho listu. Krycí list predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za
vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je vydanie opraveného vozidla poškodenému.

19. Zo strany autoservisu tak nejde ani o uplatnenie zádržného práva, ako usudzoval súd prvej inštancie,
ktoré vyhodnotil ako neoprávnené, a to dokonca s dopadom na príčinnú súvislosť medzi uplatneným

nárokom na náhradu škody a konaním poistenca žalovaného. Vozidlo poškodenej by neskončilo v
autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného a inštrukcií poisťovne. Súd v tejto
súvislostiúplneopomenulust.§560OZ,resp.ust.§326OZ,osynalagmatickomzáväzku,ktorévylučujú
súdom tvrdené neoprávnené konanie autoservisu. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného a ani
neinformoval poškodenú o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jej motorového vozidla, túto

zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu
od poisťovne.

20. Dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia
poistného plnenia, je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise, ak na dĺžku tejto doby

nemá žiaden vplyv konanie, či opomenutie, poškodeného. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa
názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve
poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s
ním. Žalobca s poukazom na uvedenú argumentáciu navrhol zmeniť odvolaním napadnutý rozsudok
a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.100,- Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania

od 30.03.2022 do zaplatenia a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.

21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny. Autoservis nedôvodne a v rozpore so zákonom uplatnil zádržné právo k poškodenému
motorovému vozidlu do doručenia krycieho listu. Súd prvej inštancie správne ustálil, že zmluva o

nájme náhradného vozidla pôsobí dojmom, že vopred bola dohodnutá doba nájmu na určitú dobu
od 23.6.2021 do 20.7.2021. V zmluve nie je uvedený čas ukončenia zmluvy odovzdaním vozidla,
ukončením opravy poškodeného vozidla či iný časový úsek viažuci sa na inú skutočnosť ako dátum
a nájazd. Sám žalobca predložil potvrdenie o „bežnej praxi autoservisu", kde síce nie je explicitne
uvedené uplatnenie zádržného práva, ale toto nepochybne vyplýva z konania autoservisov, ktoré samé

deklarujú prehlásením, že „Autoservis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení
krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne“.
Argument o tom, že poškodený sa výberom autoservisu stáva vazalom žalovaného je absurdný a nemá
súvis s konaním. Žalovaný ako poisťovňa nebráni v komunikácii poškodeného s autoservisom, faktúra
za opravu vozidla je vystavená na meno poškodeného a poškodený má možnosť ako dostať zo servisu

ako informáciu o skončení opravy, tak aj možnosť uhradiť opravu z vlastných prostriedkov, začať svoje
opravené vozidlo užívať a počkať na refundáciu nákladov zo strany žalovaného.22. Bezdôvodnosť uplatnenia zádržného práva zo strany autoservisu je v tomto konaní o to zjavnejšia,
že ide o zmluvný servis žalovaného a neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by sa autoservis mal obávať,
že mu jeho dlhoročný zmluvný partner neposkytne plnenie. V danej súvislosti žalovaný poukazuje na

rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. 7Co/187/2022 zo dňa 22.3.2023.

23. Žalobca v odvolacej replike opakuje podstatu skutkových a právnych dôvodov, ktoré uviedol
v podanom odvolaní, zdôrazňujúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj argumentácia žalovaného
vo vyjadrení sú založené na popieraní a opomínaní postavenia žalovaného – poisťovne, ako subjektu

povinného voči poškodenému, keď sa po nahlásení poistnej udalosti partnerom pre poškodeného na
náhradu škody stala poisťovňa, v ktorej má vinník dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie
vozidla a táto má v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť preukázané nároky na náhradu škody.
Uzatvorením povinného zmluvného poistenia je zodpovednosť za finančné vyrovnanie vzniknutej škody
prenesená z poisteného na zvolenú poisťovňu. Úvahy o protiprávnom konaní autoservisu a pretrhnutí
príčinnej súvislosti sa priečia synalagmatickému charakteru právneho vzťahu medzi autoservisom a

poisťovňou. Vzhľadom na povinnosť poisťovne zaplatiť náklady na opravu motorového vozidla je
absolútne nedôvodné žiadať, aby poškodený tieto hradil z vlastných zdrojov a čakal na ich refundáciu.
Zmluvným partnerom poisťovne je autoservis, v ktorom je oprava vykonávaná, pričom jeho povinnosť
odovzdať opravené vozidlo poškodenému je účelovo spojená s povinnosťou poisťovne uhradiť náklady
na opravu, o ktorých výške a vzniku je informovaná poisťovňa a na tomto vzťahu nič nemení ani

skutočnosť, že na faktúre je uvedený poškodený.

24. Žalovaný v odvolacej duplike zotrváva na prezentovanej skutkovej a právnej argumentácii uvedenej
vo vyjadrení k odvolaniu. Nadôvažok dodáva, že sa žalobca všemocne pokúša obhájiť protiprávne
konanie autoservisu týkajúce sa uplatnenia zádržného práva a prezentovať postup autoservisu, ktorý je

v rozpore so zákonom ako oprávnený a správny. Žalobca nepreukázal v konaní, že by poškodený nebol
schopný uhradiť opravu vozidla z vlastných prostriedkov, ktoré by mu následne žalovaný refundoval.
Žalovaný je presvedčený, že pokiaľ by si poškodený mal náklady spojené s opravou vozidla bez
následnej refundácie zo strany žalovaného hradiť sám, jeho prístup by bol racionálnejší a snažil sa
minimalizovať vzniknuté náklady. Z elementárnej logiky vyplýva, že za účelný a nevyhnutný nemôže byť

považovaný nájom náhradného vozidla za obdobie, kedy objektívne nič nebránilo vlastníkovi vozidla
v jeho užívaní, pretože vozidlo bolo opravené, funkčné a pojazdné a stálo v autoservise len z dôvodu na
stranepoškodenéhoaautoservisu.Rovnakojenelogické,abybolnaplnenietaktovzniknutých nákladov
zaviazaný žalovaný, ktorý nemohol ovplyvniť, že opravené vozidlo ostalo bezdôvodne v servise.
25. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,

na základe podaného odvolania žalobcu v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol podľa § 388 CSP, keďže neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.100,- Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 30.3.2022 do zaplatenia

ažalobcovipriznalvočižalovanémuprávonanáhradutrov(prvostupňovéhoakoajodvolacieho)konania
v rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie I., keďže
nebol napadnutý odvolaním, ponechal nedotknutý.

26. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom

posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalobca konkrétne nesúhlasil so záverom súdu
prvejinštancietýkajúcimsavyhodnoteniapodmienokvznikuzodpovednostizaškodu,najmävovzťahuk
príčinnej súvislosti medzi vylúčením poškodeného (žalobcu) z užívania jeho motorového vozidla a s tým
súvisiacoupotrebouvynaloženianákladovnaprenájomnáhradnéhovozidlavčaseopravypoškodeného
vozidla, keď za rozhodujúcu skutočnosť žalobca považoval to, že ak by klient žalovaného nezavinil

dopravnú nehodu, nedošlo by ku škode na jeho vozidle a nutnosti opravy v servise, ktorého podmienky
bol poškodený povinný akceptovať. V konečnom dôsledku by nebol nutný prenájom náhradného
vozidla po dobu, po ktorú bol poškodený (žalobca) vylúčený z užívania predmetu svojho vlastníctva.
Z uvedeného dôvodu potom namietal záver súdu prvej inštancie, že nárok bol voči žalovanémuuplatnený nedôvodne a nebola daná pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného. Zdôraznil, že on
žiadnym spôsobom neprispel k svojvoľnému navýšeniu nákladov za požičanie náhradného motorového
vozidla a nie je mu možné pričítať faktickú dĺžku trvania doby, počas ktorej bol bez svojho zavinenia

vylúčený z užívania svojho motorového vozidla. Za daných okolností považoval za potrebné prihliadnuť
na objektívnu zodpovednosť žalovaného pri refundácii nákladov hradených z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
27. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo považuje za potrebné
vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“). Účelom uvedeného zákona je poskytnutie
právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu.
Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na
náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v

rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého
sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové
vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí
poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom
motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3

zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia
zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj
vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu
bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku
na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné
zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia
jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.ÚS 602/2022
zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať

škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až
do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška
škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...“. V kontexte uvedeného bolo v prejednávanom spore
zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) vzniká nárok na

náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla do vykonania opravy poškodení
motorového vozidla, ktoré boli spôsobené škodcom (poisteným) alebo až do doby, po ktorú poškodený
nemohol predmetné motorové vozidlo užívať.
28. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu do vybavenia
poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná

udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia
výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.

29. Je odvolaciemu súdu známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo
(len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie

krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí.
Odvolací súd nesúhlasí s obranou žalovaného, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci
autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky odvolacieho
súdu svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Je potrebné
mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo

zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam,
kdetátovyplývazdohodyúčastníkov.Bolobynaivnédomnievaťsa,žepoškodený(vpozíciispotrebiteľa)
by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred
úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si
na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v

rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie
všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v
danom prípade aby sa škoda nenavyšovala).30. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla
v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo

možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr.
servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu
(prerušenie príčinnej súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa
tak, aby škoda nevznikla/škoda sa nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny
opravy, resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním servisu)

atď. Záverom je potrebné akcentovať, že žalovaný nenavrhol pred súdom prvej inštancie vykonať žiaden
dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a
uplatňovanou škodou.

31. Napokon pre úplnosť odvolací súd dodáva, že uvedený záver zodpovedá i teórii tzv. adekvátnej
príčinnej súvislosti. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je škoda v konkrétnom prípade

spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak
protiprávnyúkon(kvalifikovanáudalosť)jenielenpodmienkouvznikuurčitejškody,alemázároveňpodľa
obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie
tejto škody. Vylúčené sú preto také atypické následky konania škodcu, ktoré sú z hľadiska škodovej
udalosti pre vzniknutý následok podľa všeobecných životných skúseností ľahostajné a ktoré sa podieľali

na vzniku škody iba prostredníctvom nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca teda zodpovedá iba
za „adekvátne“ spôsobenie škody, teda za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo
všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať.

32. V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen

škoda na vozidle ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to
v rozsahu primeranom typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim
obchodnej praxi v danom sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy
do úhrady ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne
zaužívanej obchodnej praxe servisov) predvídateľná.

33. Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/94/2021 zo dňa
27.10.2021 a závery v ňom uvedené, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odklon od uvedených
záverov je zdôvodnený neskorším Nálezom Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa
16.2.2023,vktoromsaústavnýsúdpriklonilkzáveruopotrebepovažovaťnákladyzanájomnáhradného

vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu svojich záverov v danej veci v bode 23. nálezu
uviedol: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy
alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a
čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na

rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia
sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky
na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu
náhrady za spôsobenú škodu“.

34. Odvolací súd na margo otázky solventnosti poškodeného a jeho schopnosti uhradiť cenu opravy,
nečakajúc na doručenie krycieho listu, považuje za potrebné uviesť, že cena opravy v prejednávanej
veci predstavovala sumu 1.430,- Eur. Nie je možné dôvodne predpokladať, že ide o sumu finančných
prostriedkov, ktoré sú poškodenému bežne dostupné (v hotovosti, resp. na bežnom účte a pod.) a mohol
by takouto sumou voľne disponovať – uhradiť cenu opravy, nečakajúc na pomoc poisťovne, bez toho,

aby obmedzil uspokojovanie svojich bežných potrieb.

35. Napokon pokiaľ by aj poškodený disponoval určitou disponibilnou finančnou rezervou, na účely
krytia nahodilých udalostí, nemožno podľa mienky odvolacieho súdu spravodlivo žiadať, aby táto bola
použitá poškodeným práve na (hoc dočasné) prekrytie nákladov škody škodovej udalosti zavinenej

tretím subjektom. Iná by bola situácia, ak by poškodený bol natoľko solventný, že by nebol „odkázaný“
na vystavenie krycieho listu poisťovňou a kedy by úhrada i tak vysokej ceny opravy nijak neobmedzovala
poškodeného v bežnom fungovaní. V konaní však nebolo žalovaným tvrdené a preukázané a aniinak nevyšlo najavo, že poškodený s ohľadom na svoje majetkové a finančné pomery bol schopný
bezproblémovej úhrady ceny opravy z vlastných zdrojov.

36. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je
potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové
vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie plynie, že motorové vozidlo poškodeného bolo v
servise od 23.6.2021 do 20.7.2021, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom žalobcovi vrátené. Z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou

nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú boli
náklady – nájom náhradného vozidla vynaložené účelne.

37.Nadrámecpotrebnéhoodôvodnenia,odvolacísúduvádza,žejehozáverynachádzajúvurčitejmiere
oporu aj v existujúcich inštitútoch súkromného práva, a to zádržnom práve, ako je prezumované v §
151s Občianskeho zákonníka, na ktoré (aj keď nie pri úplne identických východiskách) poukazoval aj

súd prvej inštancie. Zádržné právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu zadržiavateľa
(veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu jednostranného právneho
úkonu je existencia splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že hnuteľná vec,
ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa, t. j. veriteľ má nad ňou faktickú moc. Zádržné
právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva napríklad pri zmluve o úschove, zmluve o

dielo, ale aj pri uplatnení nároku zo zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie uvedeného
je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom
živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v
zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a že splnomocní príslušný servis na zastupovanie

voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to, že zmluvný servis nezasiela
faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako objednávateľovi opravy, ale priamo
poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek tomu, že žalovaný sa v prejednávanom
spore snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré
sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom,

jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody vzniknutej
prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť
rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje,
nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným),
a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným „nútene“

v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákona č. 381/2001 Z.z.) a postavenia
autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe
voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom.
38. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na
náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo vzťahu k dĺžke

doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho listu/vykonaním
úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis oprávnený
uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť nároku by
bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného procesu s
autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený „musel“ dojednať so

servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové vozidlo
po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom napr. de
facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis pri uzatváraní
zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy zo
strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom

medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo strany
poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane
jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je potom potrebné o to viac
nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v partnerskom servise poisťovateľa
škodcu (tak ako to bolo aj v prejednávanom prípade). Odvolací súd má za to, že práve „partnerský“

vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho
listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi -
partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému
jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátilanevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla. Z uvedeného
potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti
o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým

nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného,
príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by
zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia žalovaného v
intenciáchuvedenéhovyznievajednostranneanereflektujenaskutočnosť,žeservisje(vovšeobecnosti)
oprávnený či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, oprávnený zadržať motorové vozidlo do vykonania

úhrady opravy. Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod, aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k
nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenému partnerským
servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania krycieho listu.
39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej
súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 3.6.2021) a vznikom
súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady

vykonanej zo strany žalovaného, daná. V kontexte uvedeného záveru sa potom odvolací súd nestotožnil
so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného z
dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vo výške
nájomného za obdobie od opravy motorového vozidla poškodeného do úhrady ceny opravy. Podľa
názoru odvolacieho súdu takýto výklad zodpovedá účelu zákona č. 381/2001 Z. z., ktorým je dosiahnutie

čo najväčšieho zmiernenia následkov vzniknutých poškodenému v súvislosti s prevádzkou motorového
vozidla tak v materiálnej, ako aj imateriálnej sfére. Naopak, práve záver súdu prvej inštancie spočívajúci
v rozlišovaní jednotlivých zložiek nárokov na náhradu škody poškodeného a s tým súvisiacu potrebu
rôznej „kontraktačnej“ aktivity zo strany poškodeného, odvolací súd nepovažuje za súladný s primárnym
účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla.
40. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru o zmene rozsudku súdu prvej inštancie vo
výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na zaplatenie sumy 1.100,- Eur titulom škody, ktorá vznikla poškodenému (právnemu predchodcovi
žalobcu) z dôvodu nájomného za obdobie od 23.6.2021 do 20.7.2021.

41. Odvolací súd súčasne posúdil ako dôvodnú žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.100,- Eur od 30.3.2022 do zaplatenia, keď v intenciách
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., s tým, že omeškanie
stanovil v zmysle ust. § 11 ods. 8 a § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. dňom nasledujúcim

po uplynutí 15-dňovej lehoty od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Keďže k ukončeniu šetrenia došlo
dňa 14.3.2022 posúdil odvolací súd žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania ako dôvodný.

42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. §
255 ods. 1 a 2 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci

plný úspech voči žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný, právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

43. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)