Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122265717
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Pecuchová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:6122265717.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava pred sudkyňou JUDr. Katarínou Pecuchovou, v spore žalobcu: Maborea a.s., so

sídlom Zavarská 10/H, Trnava, IČO: 53 476 867, zastúpeného advokátom: JUDr. Tomáš Sninčák, PhD.
so sídlom Hlboká cesta 7, Bratislava proti žalovanému: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. Š. XXX/X, Q.,
zastúpenému: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 20, Trnava, IČO: 47 255 609,
o zaplatenie 50.000 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.5.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 350.000 eur od 21.8.2021 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania, z titulu zmluvy o
pôžičke.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.12.2012 došlo medzi pôvodným veriteľom X. Y. a
žalovaným ako dlžníkom k uzavretiu Zmluvy o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička 350.000 eur.

Pôžička bola veriteľom poskytnutá k rukám dlžníka v hotovosti v deň podpisu zmluvy, čo žalovaný
podpisom Zmluvy o pôžičke potvrdil. Pôžička bola dojednaná ako bezúročná. Dátum splatnosti nebol
dojednaný konkrétnym dátumom, ale bol vyjadrený oznámením vôle ukončiť trvanie zmluvy o pôžičke s
následným plynutím štvormesačnej lehoty, uplynutím ktorej nastala splatnosť pôžičky. Pohľadávka bola
postúpená z veriteľa X. Y. dňa 4.12.2020 na spoločnosť LF Pohľadávky s.r.o. a následne dňa 11.2.2021
zo spoločnosti LF Pohľadávky s.r.o. na spoločnosť Maborea a.s., ktorá je žalobcom. Štvormesačná
lehota uplynula dňa 20.8.2021, žalovaný však dlžnú sumu nevrátil. K žalobe pripojil žalobca Oznámenie

opostúpenípohľadávkyzodňa4.12.2020adresovanéžalovanému,výzvuzodňa13.4.2021adresovanú
žalovanému na vrátenie pôžičky s podacím hárkom a dokladom o prevzatí, zmluvu o postúpení
pohľadávky z 11.2.2021 a z 4.12.2020, zmluvu o pôžičke zo dňa 18.12.2012.

3. Súd v upomínacom konaní vydal dňa 30.3.2022 platobný rozkaz sp. zn. 26Up/238/2022.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Poukázal na to,

že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a vzniká až odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Avšak
v danom prípade nedošlo k odovzdaniu predmetu pôžičky. Z tohto dôvodu tak nevznikol právny vzťah
medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom a ani medzi dlžníkom a spoločnosťami, na ktoré pôvodný veriteľ
postúpil pohľadávku. Žalovaný tak nebol povinný vrátiť to, čo mu nebolo poskytnuté. Popieral, že byvýzva na vrátenie pôžičky vyvolala splatnosť pôžičky. Poukázal na to, že výzva na vrátenie pôžičky
neobsahuje jednoznačne vyjadrenú vôľu smerujúcu k výpovedi Zmluvy, z ktorého dôvodu bola výzva s
poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Žalovaný tvrdil, že čas plnenia nebol platne

dohodnutý a preto vzniesol námietku premlčania a to s poukazom na rozhodnutie R 28/1984. Záverom
poukázal na § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že mu nebolo oznámené postúpenie pohľadávky.
Žalobca tak nebol aktívne legitimovaný v spore.

5. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil a upomínací súd postúpil žalobu tunajšiemu súdu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín založených do súdneho spisu a to: žalobou,
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 4.12.2020 adresovaným žalovanému, výzvou zo dňa
13.4.2021 adresovanou žalovanému na vrátenie pôžičky s podacím hárkom a dokladom o prevzatí,
zmluvami o postúpení pohľadávky z 11.2.2021 a z 4.12.2020, zmluvou o pôžičke zo dňa 18.12.2012,
vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného, vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odporu,

výsluchom predsedu predstavenstva žalobcu, výsluchom žalovaného a svedkov X. Y. a J. Y. a X.
Š., výsluchom I. O.Ž. cestou dožiadaného súdu, vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu na
pojednávaniach, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 26.1.2023 a k nemu
priloženými listinami - súvahy a výročné správy spoločnosti AG NÁRADIE, s.r.o. od roku 2001 až do roku
2013, sms komunikáciou medzi žalovaným a X. Y. a X. Š., písomným vyjadrením právneho zástupcu

žalovaného zo dňa 28.2.2023 a sms komunikáciou medzi žalovaným a J.Á. Y. a I. O., písomnými
vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu zo dňa 5.5.2023 a potvrdením ekonóma spoločnosti AG
NÁRADIE, s.r.o., čestným vyhlásením Ľ. E., a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 50.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5% ročne zo sumy 350.000 eur od 21.8.2021 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania a to z
titulu zmluvy pôžičky uzavretej dňa 18.12.2012 medzi žalovaným ako dlžníkom a pôvodným veriteľom
X. Y., pričom pôvodný veriteľ previedol predmetnú pohľadávku na spoločnosť LF Pohľadávky s. r. o. ,
ktorá následne postúpila predmetnú pohľadávku na spoločnosť žalobcu.

8. V podanom odpore žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu, pričom tvrdil, že nedošlo k vzniku
zmluvy o pôžičke, nakoľko žalobca žalovanému neodovzdal sumu 350.000 eur v hotovosti. Tiež
sporoval, že výzva na vrátenie pôžičky zo dňa 13.4.2021 vyvolala účinky v zmysle čl. II. bod 1 Zmluvy.
Predmetnú výzvu považoval žalovaný za neurčitú a teda neplatnú s poukazom na § 37 Občianskeho
zákonníka. Súčasne považoval ustanovenie zmluvy o pôžičke týkajúce sa poskytnutia peňažných

prostriedkov na dobu neurčitú za v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a teda za neplatné. Z tohto
dôvodu namietal premlčanie nároku žalobcu s poukazom na rozhodnutie R 28/1984. Záverom namietal
aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko žalovanému nebolo oznámené postúpenie pohľadávky.

9. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že prevzatie pôžičky žalovaný potvrdil podpisom

zmluvy. Prevzatie pôžičky žalovaný nenamietal ani po tom, ako mu pôvodný veriteľ X. Y. oznámil
postúpenie pohľadávky na nového veriteľa LF Pohľadávky s.r.o. zo dňa 4.12.2020. Rovnako ani v
prípadeoznámenianovéhoveriteľažalobcupopostúpenízodňa3.4.2021.Žalobcapovažovallistinnými
dôkazmi za preukázané, že došlo k odovzdaniu peňazí. Žalobca tvrdil, že výzva zo dňa 3.4.2021
vyvolala účinky splatnosti pôžičky. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Cdo/146/2008, sp. zn. 1Cdo/25/2003 majúc za to, že aj v prípade, ak by bolo dojednanie ohľadom
splatnosti pôžičky neplatné, začala plynúť premlčacia doba nasledujúcim dňom po dni, keď bol žalovaný
vyzvaný na plnenie žalobcom. K námietke žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobca
uviedol, že žalovanému bolo oznámené postúpenie výzvou zo dňa 3.4.2021. Z predmetnej výzvy
vyplýva, že pohľadávka voči žalovanému bola postúpená na žalobcu, na základe čoho bol žalovaný

vyzvaný na vrátenie pôžičky. Súčasne žalobca tvrdil, ak by aj žalovanému nebolo oznámené postúpenie
pohľadávky, bol žalovaný povinný splniť si svoj dlh. Naviac doručením žaloby žalovanému bola splnená
podmienka oznámenia postúpenia pohľadávky. Skutočnosť, že žalovaný pohľadávku neeviduje vo
svojom účtovníctve nemala žiadnu právnu relevanciu.

10. K vyjadreniam žalobcu k odporu žalovaného sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 1.6.2022 a
zopakoval obranu uvedenú v podanom odpore.11. Na pojednávaní konanom dňa 26.9.2022 súd vykonal výsluch predsedu predstavenstva žalobcu,
ktorý uviedol, že spoločnosť žalobcu je založená na obchodovanie s pohľadávkami a pôsobí na
Slovensku aj v Čechách. Pri kúpe spornej pohľadávky si žalobca spravil previerku pohľadávky,

pričom nebol prítomný pri odovzdaní peňazí a ani pri uzavretí zmluvy o pôžičke. Preverením
pohľadávky sa rozumelo preverenie po vlastnej línii. Na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedol,
že vyzýval žalovaného na plnenie pohľadávky a bolo to aj v listinných dôkazoch. So žalovaným však
nekomunikoval. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, prečo si uplatňuje len časť pohľadávky
uviedol, že kvôli súdnym poplatkom, pričom uplatňovať menej si môže. Tiež uviedol, že s poukazom na

čl. 3 ods. 1 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.2.2021 došlo k splneniu jeho povinnosti zaplatiť
úhradu za odplatu za postúpenie. Súd ďalej vykonal výsluch žalovaného, ktorý uviedol, že pán X. Y. ho
oslovil, vedel že riešil s I. O., to že mu pred tým požičal peniaze. Viac menej to sprostredkoval J. Y., to že
žalovaný bol oslovený X. Y.. Peniaze, ktoré sa uvádzali v zmluve o pôžičke mali ísť I. O.Ž.. Žalovaný bol
uvedenýakodlžníkzdôvodu,žeX.Y.malvnehoväčšiudôveru.Kpredaniufinančnýchprostriedkovvšak
vôbec nedošlo. U notára bol žalovaný len s I. O., X. Y. tam nebol. Zmluva bola následne odoslaná pánovi

X. Y., avšak nedošlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov. Postúpenie pohľadávky z LF Pohľadávky na
Maborea mu nebolo doručené. Na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedol, že zmluvu pripravil I. O.,
tak videl, aká je tam čiastka. Boli dohodnutí, že I. O. pripraví zmluvu a tak šli k notárovi, kde to podpísali
a následne sa zmluva zaniesla pánovi Y.. Žalovaný bol oslovený X. Y., iniciatíva nešla od neho, s tým,
že X. Y. chce požičať peniaze I. O.. Na otázku či si požičiaval peniaze, či niekomu dĺži, uviedol, že to

nebolo predmetom konania, áno požičiaval si. Na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedol, že dňa
18.12.2021 na notárskom úrade nebol s ním X. Y.. Bola dohoda, že suma 350.000 eur bude odovzdaná
v hotovosti, avšak nebola odovzdaná žalovanému. Svedok J. Y. v rámci svojej výpovede uviedol, že bol
prítomný pri preberaní peňazí, bolo to u otca v pivničnej kuchynke na ul. B. XXX/XX, Q., pričom jeho otec
X. Y. požičiaval peniaze R. Z. sumu 350.000 eur. Boli tam len oni traja. Na otázku právneho zástupcu

žalovaného kedy došlo k odovzdaniu peňazí uviedol, že nevedel presne, bolo to viac ako 10 rokov.
Nevedel, prečo boli peniaze odovzdané v hotovosti, asi sa tak dohodli. Odkiaľ pochádzala suma 350.000
eur uviedol, že otec podnikal vyše 30 rokov, zarobil ich. Nevedel, či otec mal tieto peniaze uložené doma,
bol prítomný len pri odovzdaní peňazí. Nevedel, či mal otec takéto čiastky bežne uložené doma. Táto
suma pozostávala z 500 eur bankoviek a 100 eur bankoviek. Nevedel, na aký účel potreboval žalovaný

peniaze, ale časom zistil, že si takto požičiava peniaze, pričom aj svedok mu požičal, keďže je z rodiny.
I. O. svedok poznal zo školy, nevedel aký má vzťah I. O. s jeho otcom, poznali sa. Nevedel, či jeho otec
pozná majetkovú situáciu žalovaného a ručiteľa I. O., avšak ak by poznal, asi by im nepožičal taký obnos
peňazí. Nevedel, čo bolo dôvodom zo strany jeho otca k požičaniu peňazí.

12. Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2022 súd vykonal výsluch svedka X. Y., ktorý uviedol, že
jeho syn J. Y. spolupracoval s pánom Z., riešili problémy, aj finančné. Uviedol, že ho syn, t. j. J. Y.
oslovil, že pán Z. má nejaké finančné operácie, rozbehnuté obchody a potreboval by požičať peniaze.
Zorganizovalo sa stretnutie, kde sa dohodli, že svedok požičia nejakú sumu, pričom svedok pripraví
peniaze a Z. pripraví zmluvu. Uviedol, že pán Z. priniesol zmluvu a svedok peniaze, pričom sa všetko

riešili u neho v pivnici za prítomnosti J. Y., pričom šlo o sumu 350.000 eur. Pán Z. prevzal peniaze s
tým, že ich bude točiť a používať na svoje obchody. V zmluve boli uvedené všetky náležitosti. Niekoľko
rokov komunikoval s pánom Z. cestou sms a telefonátov. Pán Z. odišiel na dlhú dobu do zahraničia, cca
3-5 rokov. Po vrátení zo zahraničia ho svedok kontaktoval, či sa vedia dohodnúť na splátkach. Svedok
uviedol, že 3 roky dozadu sa stretol s X.. Š., ktorý uviedol, že pozná žalovaného a aj pána O. a že

sa pokúsi prípad nejako usporiadať, avšak sa to nedotiahlo do konca. X.. Š. pripravoval podklady k
postúpeniu pohľadávky, nakoľko sa jej chcel svedok zbaviť, keďže nechcel riešiť súdne spory a rodinné
vzťahy. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok odpovedal, že so žalovaným sa prvý krát
stretol cca 10 rokov dozadu, pričom bola podpísaná len táto jedna zmluva o pôžičke. K uvedenému
však právny zástupca žalovaného súdu následne predložil listinné dôkazy: výzvu na vrátenie pôžičky zo

dňa 12.10.2020 adresovanú žalovanému, plnú moc a zmluvy o pôžičke zo dňa 27.11.2012, 19.11.2012,
2.11.2012, 8.11.2012, 11.10.2012. Svedok ďalej pokračoval v odpovediach a uviedol, že reálne odovzdal
žalovanému sumu 350.000 eur a to na základe zmluvy, ktorá bola predmetom tohto konania. Uviedol, že
finančné prostriedky boli poskytnuté za rodinným účelom, nakoľko jeho syn so žalovaným spolupracoval
a žalovaný potreboval peniaze na rozvoj svojich ďalších aktivít. Nevedel o aké konkrétne aktivity šlo,

malo ísť o obchody s majetkami a finančné operácie. Nevedel uviesť, čomu sa žalovaný venoval.
Nevedel, prečo I. O. vystupoval ako ručiteľ, vedel len, že pán O. existuje, avšak sa s ním nikdy nestretol,
mal len od syna informácie, že O. spolupracoval so žalovaným. Svedok nepreveroval schopnosť ručiteľa
zaplatiť peniaze z titulu ručenia, nakoľko peniaze požičiaval Z.. Bezúročne požičal taký obnos peňazí zdôvodu,ževidel,žeideomladéhochalana,žesamudarí,bolzrodinyaspolupracovalsosynomsvedka,
J. Y., tak svedok rátal s možnosťou ďalšej spolupráce. Nikdy mu zo strany žalovaného neboli vrátené
žiadne peňažné prostriedky z titulu zmluvy o pôžičke. Finančné prostriedky, ktoré svedok odovzdal

žalovanému, mal z 20 ročného podnikania, od roku 1989 bol živnostníkom a od 1991 má s.r.o., AG
náradie s.r.o. peňažné prostriedky z tejto spoločnosti boli žalovanému vyplatené ako výplata a delenie
zisku a to spôsobom delené 4. Finančné prostriedky, ktoré boli požičané ako pôžička v roku 2012
pochádzajú z celoživotných úspor svedka z podnikania, mal aj od rodičov. Nevedel, v akom rozsahu
tvorila požičaná suma úspory rodičov. Vrátenie pôžičiek od roku 2020 riešil formou sms a telefonátov.

13. Na predmetnom pojednávaní dňa 14.11.2022 súd vykonal aj výsluch svedka X. Š., ktorý uviedol, že
nemávedomosťozmluvnýchvzťahochpánaX.Y.sožalovaným,taktiežnebolprítomnýpridojednaniach
ohľadom spornej zmluvy o pôžičke. O nejakom záväzkovom vzťahu pána Z. a X. Y. sa dozvedel pri
spontánnej debate od X. Y. cca 3 roky dozadu, keď mu svedok povedal, že nie je jediný, komu dĺži Z.,
resp. O.. Poukázal na to, že pána Z. a O. pozná cca 15-17 rokov, pán O. dĺži peniaze aj jemu. V čase

2011-2013 intenzívne komunikoval s O., o trochu menej s Z., keď vypukla celá kauza ohľadom pôžičiek.
V tom čase sa na neho obrátilo viacero ľudí, ktorým títo páni dĺžili peniaze. Modus operandi bol vždy
rovnaký, požičali si peniaze s prísľubom investície, pričom sa prezentovali ako solventní podnikatelia.
Podľa svedka táto iniciatíva pochádzala od pána O.. Nemal vedomosť toho, čo sa týkalo samotného
uzatvárania pôžičky. Keď sa však o tom dozvedel od X. Y. cca 3 roky dozadu, povedal mu, že čo sa

týkala O., voči nemu bola pohľadávka nedobytná, keďže voči nemu bolo vedených niekoľko exekučných
konaní. Svedok navrhol X. Y., že sa pokúsi osloviť Z., aby to vyriešili kamarátsky. Svedok o tejto
záležitosti s pánom Z. komunikoval, ktorý to nepopieral, pričom tvrdil, že peniaze skončili u O.. Z. mu
povedal, že to chce riešiť, pričom pán X. Y. si mal premyslieť výšku splátok. Spočiatku to vyzeralo sľubne,
následne prišlo k zmene správania zo strany pána Z., ktorý svedkovi oznámil, že sa nemá o čom s ním

„baviť“. Svedok mal za to, že konanie O. a Z. bolo úmyselné, s cieľom vylákať peniaze. Keďže to nikam
neviedlo, sprostredkoval postúpenie pohľadávka z pána Y. na žalobcu. Na otázky právneho zástupcu
žalobcu svedok odpovedal, že s pánom Y. sa pozná niekoľko rokov, pričom vedel že ide o solventného
úspešného podnikateľa, poznal jeho osobné majetkové pomery, nakoľko bol u neho doma. Vedel, že
je bohatý. Na otázky právneho zástupcu žalovaného odpovedal, že jeho komunikácia so žalovaným

prebiehala cestou telefonátov, aj osobných stretnutí, aj formou sms alebo nejakej aplikácie. Nevedel, či
sa táto komunikácia týkala aj iných pohľadávok, podľa neho šlo o sumu 350.000 eur.
14. Dňa 14.11.2022 sa na pojednávaní vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý poukázal na to,
že svedok X. Y. nehovoril pravdu. Tiež poukázal na to, že X. Y. nemal možnosť poskytnúť finančné
prostriedky v takom objeme, nakoľko z účtovných závierok spoločnosti AG náradie Agro deal s.r.o.

vyplýva, že takúto možnosť spoločnosť nemala. Síce táto spoločnosť mala vysoké obraty, ale mala
množstvo peňazí viazaných v nehnuteľnom majetku a za roky 2002-2012 neprišlo k rozdeleniu takého
veľkého zisku, aby na pána Y. pripadalo 350.000 eur. Následne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že
v polovici roka 2011 ho oslovil pán O., ktorý potreboval požičať peniaze a pýtal sa žalovaného, či má
nejakú voľnú hotovosť. Poskytol peniaze O. a ten ich posunul ďalej. Uvedené spomenul J. Y., ktorý to

povedalotcovi,X.Y..PánX.Y.iniciovalstretnutiesožalovaným,pričommužalovanýpovedaloobchode,
že O. poskytol peniaze. X. Y. sa spýtal, či aj on môže takýmto spôsobom požičať peniaze, pričom nešlo
o poskytnutie peňazí žalovanému, ale I. O.. O. povedal žalovanému, že má klientov, ktorí potrebujú
požičať peniaze. S touto informáciou šiel žalovaný za Y.. Žalovaný ďalej uviedol, že prvá takáto zmluva
sa pripravila v roku 2011 na sumu 4.500 eur a zmluva bola robená na 3-4 mesiace z dôvodu, že pán Y.

chcel vidieť, či to bude fungovať. Keď došlo k vyplateniu prvej zmluvy, spýtal sa, či môže pokračovať a
žalovaný šiel za ním vždy s informáciou od I. O., že má takýchto ľudí, ktorí potrebujú požičať peniaze.
Na základe toho sa pán X. Y. rozhodol, koľko peňazí chce posunúť ďalej. Následne sa spravila jedna
zmluva na celú sumu. Takto to fungovalo v priebehu roka 2012, na konci roka 2012 sa spravilo niekoľko
zmlúv na sumu 354.610 eur. V decembri 2012 prišiel za žalovaným I. O. s tým, že sa spraví jedna zmluva

ako príprava na pokračovanie, čo bolo 350.000 eur na dobu neurčitú. Na otázku právneho zástupcu
žalovaného, koľko zmlúv o pôžičke bolo uzavretých uviedol, že viac ako 20 zmlúv. Právny zástupca
žalobcu sa vyjadril, že pán X. Y. podniká od roku XXXX, čo bolo v zlatej ére podnikania na Slovensku,
pričom aj z výpovede svedka X. Š. vyplynulo, že X. Y. bol bohatý. Sám žalovaný potvrdil, že X. Y. bol
schopný požičať peniaze vo veľkom množstve. Poukazoval na vyfabulovaný príbeh žalovaného, ktorý

odznel až na predmetnom pojednávaní. Žalovaný potvrdil, že prijímal peňažné prostriedky vo vysokých
sumách a jeho spoločníkom bol I. O..15. Dňa 24.1.2023 bol súdu doručený protokol o vykonaní výsluchu svedka I. O. v Českej republike
dňa 6.1.2023, v ktorom svedok uviedol, že R. Z. je jeho kamarát z detstva. Nevedel, aká bola finančná
situácia R. Z. k 18.12.2012. Nepamätal si, že by robil ručiteľa R. Z., okrem tejto zmluvy. Uzatváral s R. Z.

asi dve zmluvy o pôžičke. Či zabezpečoval iné záväzky žalovaného uviedol, že okrem tejto zmluvy nie.
Pána X. Y. poznal, pričom peniaze si požičiaval len R. Z.. Nevedel uviesť finančnú situáciu X. Y. ku dňu
18.12.2012, avšak bol jedným z veľkých podnikateľov. X. Y. nepoznal jeho konkrétnu finančnú situáciu
k 18.12.2012, svedok mal firmu, darilo sa mu. Netušil, či X. Y. poznal finančnú situáciu žalovaného.
Svedok si nespomínal aká bola jeho finančná situácia k 18.12.2012, ale darilo sa mu. Požičiaval si

peniaze od tretích osôb, avšak nevedel od koho, akou formou a v akej výške. Boli voči nemu vedené
exekúcie na Slovensku a to z dôvodu zdravotného poistenia a boli tam aj nejaké pôžičky. Nespomínal
si, že by bol na Slovensku účastníkom nejakého súdneho konania. Svedok tiež uviedol, že bol trestne
stíhaný za majetkovú trestnú činnosť a to v Českej republike, kde je vo výkone trestu. Nespomínal
si, či podpísal zmluvu o pôžičke dňa 18.12.2012. Na otázku, či jemu a žalovanému poskytol X. Y. na
základe predmetnej zmluvy peniaze uviedol, že nevie, pokiaľ to podpísal, tak to podpísal ako ručiteľ,

takže nedisponoval peniazmi. Nevedel kto pripravoval predmetnú zmluvu o pôžičke. Netušil, kto bol
prítomný na notárskom úrade pri overení jeho podpisu a pána Z., avšak si myslel, že s pánom X. Y. nikdy
nebol v notárskej kancelárii. Nevedel nič konkrétne o tom, kde, kedy a za akých okolností podpísal X.
Y. predmetnú zmluvu o pôžičke. Nevedel, či X. Y. odovzdal R. Z. sumu 350.000 eur. Nespomínal si, aký
mohol byť účel predmetnej zmluvy o pôžičke a ani prečo mala byť táto suma odovzdaná v hotovosti.

Tiež nevedel, prečo bola predmetná zmluva o pôžičke bezúročná. Ako ručiteľ v predmetnej zmluve o
pôžičke vystupoval z dôvodu, že mal dobré vzťahy s R., bol to kamarát a nemal problém mu pomôcť.

16. Podaním zo dňa 26.1.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, ktorý
uviedol, že na žalobcovi bolo dôkazné bremeno, aby preukázal, že X. Y. dňa 18.12.2012 odovzdal

žalovanému sumu 350.000 eur, nakoľko vyhlásenie dlžníka v zmluve o pôžičke o prevzatí predmetnej
sumy nebolo dostatočným na preukázanie reálneho poskytnutia peňazí. Poukázal na výpoveď X. Y., z
ktorej vyplývalo, že k odovzdaniu peňazí došlo pred stretnutím, na ktorom mali byť peniaze odovzdané.
Ďalej tvrdil, že X. Y. nemal k dispozícii sumu 350.000 eur v hotovosti ku dňu 18.12.2012. Poukázal na
výpoveď žalovaného, z ktorej vyplýval spôsob spolupráce s X. Y.. Ďalej uviedol, že pri vyplatení sumy

uvedenej na zmluvách o pôžičkách bol vždy prítomný žalovaný a X. Y., ktorý „vyplatené“ zmluvy roztrhal.
V mesiacoch október až november 2012 sa spravilo niekoľko zmlúv na dobu 3-4 mesiace s ukončením
január až marec 2013. Hodnota všetkých zmlúv bola 350.000 eur, reálne bolo požičaných maximálne
100.000 eur. Často sa robila zmluva o pôžičke tak, že nahrádzala predchádzajúcu zmluvu o pôžičke,
avšak reálne nedochádzalo k vráteniu peňazí, len sa zvyšovala čiastka na zmluve. Následne v decembri

2012 prišiel I. O. s myšlienkou, že sa spraví jedna zmluva, aby sa všetko zjednotilo, išlo o zmluvu zo dňa
18.12.2012. Pri jej podpise však nedošlo k odovzdaniu žiadnych peňazí. Začiatkom roka 2013 sa všetko
skomplikovalo, nakoľko I. O. nebol schopný vyplatiť peniaze. Žalobcovi sa podarilo pre X. Y. získať od
I. O. sumu 61.000 eur, avšak ďalšie platby I. O. neposkytol. V júli 2020 žalovaného kontaktoval cez
whatsapp X. Š., ktorú komunikáciu žalovaný predložil súdu. V tejto komunikácii žalovaný upozorňoval

X. Š. na to, že výška dlhu podľa zmlúv nezodpovedá skutočnosti. V októbri 2020 prišla žalovanému
výzva na vrátenie pôžičky v objeme 354.610, - eur, pričom žalovaný súdu doložil túto výzvu spolu s plnou
mocou ako i zmluvami o pôžičke. Vymáhanie týchto zmlúv však nepokračovalo a X. Y. začal operovať
so zmluvou o pôžičke zo dňa 18.12.2012. Právny zástupca žalovaného poukázal na zmluvy o postúpení
pohľadávky nachádzajúce sa v súdnom spise, na základe ktorých došlo k postúpeniu pohľadávky na

žalobcu a trval na to, že ich obsah bolo potrebné zohľadniť pri hodnotení svedeckej výpovede X. Y.,
ako aj J. Y., keďže X. Y. mal záujem na tom, aby bol žalobca v spore úspešný a to s poukazom na §
527 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K výpovedi svedka J. Y. uviedol, že tento svedok neuviedol, že bol
iniciátorom stretnutia medzi X. Y. a žalovaným. Tiež tvrdil, že nepoznal účel požičiavania peňazí, čo bolo
v rozpore s výpoveďou X. Y.. Svedok mal príliš málo informácií o celej veci, aby bol vopred určený ako

svedok odovzdania peňazí. Naviac tento svedok mal právny záujem na výsledku sporu. Ďalej právny
zástupca žalovaného spochybňoval vierohodnosť svedka X. Y., ktorý zatajil existenciu ďalších zmlúv o
pôžičke. Ručiteľom bol I. O., o ktorom uviedol X. Y., že ho nepozná, ani nepreveroval jeho schopnosť
plniť z titulu ručenia, čo taktiež vzbudzovalo pochybnosti. Taktiež boli zmluvy o pôžičke bezúročné, čo
otváralo otázku motivácie X. Y. peniaze požičať. Podstatným bolo i to, že X. Y. nevedel, na aké obchody

a finančné operácie mal finančné prostriedky poskytnúť. Napriek rozsahu pôžičiek vo výške 704.610 eur
X. Y. až do roku 2020 svoje pohľadávky nevymáhal a nechal premlčať pohľadávku v sume 354.610 eur.
Tiež svedok tvrdil, že malo ísť o úspory rodičov, avšak nevedel, v akej výške. Naviac mal tento svedok
právny záujem na výsledku sporu. Žalovaný opätovne vzniesol námietku premlčania a poukázal napredloženú sms komunikáciu medzi X. Y. a žalovaným, z ktorej vyplývalo, že už v roku 2013 požadoval
X. Y. vrátenie peňazí, čo bolo možné považovať za písomnú výpoveď zmluvy, v dôsledku čoho došlo k
premlčaniu nároku žalobcu v roku 2016. Následne právny zástupca žalovaného poukázal na majetkovú

situáciu X. Y. a mal za to, že nebolo v možnostiach X. Y. požičať sumu 704.610 eur, ako ani sumu
350.000 eur. Keďže X. Y. pôsobil navonok ako solventný podnikateľ, to vyžadovalo, aby nezanedbateľnú
časť zarobených finančných prostriedkov spotreboval. Žalovaný navrhol vykonanie dôkazov ohľadom
solventnosti X. Y. a to ohľadom jeho príjmov, ako i rozdelení zisku v spoločnosti AG NÁRADIE s.r.o., či
poskytnutím pôžičky z uvedenej firmy a výsluchom jeho matky. V ďalšej časti svojho vyjadrenia právny

zástupca žalovaného poukázal na obsah ním predložených výročných správ a súvahou, výkazom ziskov
a strát spoločnosti AG NÁRADIE s.r.o. za obdobie od 2001-2012. Záverom spochybnil platnosť Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 11.2.2021, nakoľko na tejto zmluve sa nenachádzal pravý podpis Ľ. E..
K vyjadreniu predložil právny zástupca listinné dôkazy - komunikáciu X. Y. a žalovaného a žalovaného
a X. Š., výkazy ziskov a strát, výročné správy a súvahy spoločnosti AG NÁRADIE s.r.o. od 2001-2012,
podpisový vzor Ľ.T. E.. Podaním zo dňa 28.2.2023 predložil právny zástupca žalovaného vyjadrenie k

výsluchu svedka I. O. a uviedol, že z jeho výsluchu vyplynulo, že pripustil, že bol ručiteľom žalovaného a
to minimálne v jednom prípade. Tiež svedok uviedol, že prevzal od žalovaného finančné prostriedky na
základe zmluvy o pôžičke a spomenul si na dva prípady. Tiež svedok nepriamo potvrdil, že X. Y. nemal
bližšie informácie o jeho finančnej situácii. Podaním zo dňa 16.3.2023 právny zástupca žalovaného súdu
predložil sms komunikáciu medzi žalovaným a J. Y., z ktorej malo vyplývať, že dňa 18.12.2012 bol J.

Y. doma, na čo žalovaný reaguje, že bol u nich doma. Z uvedeného vyplývalo, že J. Y. nebol prítomný
pri stretnutí X. Y. a žalovaného dňa 18.12.2012. Taktiež predložená komunikácia žalovaného a I. O.
preukazuje, že J. Y. nebol prítomný na stretnutí dňa 18.12.2012, nakoľko žalovaný dňa 6.11.2012 písal I.
O. pred stretnutím žalovaného, O. a X. a J. Y., aby nehovoril o žiadnych sumách, nakoľko X. Y. nechcel,
aby to riešili pred jeho synom. Z komunikácie medzi žalovaným a I. O. dňa 7.11.2012 malo vyplývať,

že peniaze požičiaval X. Y. I. O..

17. Podaním zo dňa 5.5.2023 predložil súdu vyjadrenie právny zástupca žalobcu a uviedol, že
žalovaným predložené dôkazné prostriedky sú v rozpore s § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj ako „CSP“). Príbeh žalovaného o viacerých zmluvách o pôžičke bol v rozpore s tým, čo tvrdil do

času zmeny právneho zástupcu. Predmetom sporu bol nárok na zaplatenie sumy 50.000 eur, pričom ani
tvrdenia žalovaného ohľadom existencie viacerých zmlúv o pôžičkách nespochybňovali nárok žalobcu.
(Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/3790/2008). Zásadným bolo žalovaným podpísanie prevzatia
peňazí. Za nerelevantné považoval právny zástupca žalobcu poukazovať na možnosti poskytnutia
pôžičky zo strany. Zdôraznil, že sám požičiavateľ v rámci svojej výpovede uviedol, že podnikal vyše 20

rokov. V minulosti predal obchodný podiel v spoločnosti SLOVAKIA TREND, s.r.o. za nie zanedbateľnú
sumu. Požičiavateľ mal okrem iných príjmov aj príjem z delenia zisku mesačne v sume 6000 eur + 1000
eur ako mzdu a to len v jednej zo svojich spoločností. Na podporu uvedených tvrdení predložil potvrdenie
H.. Q. S., ekonóma spoločnosti AG NÁRADIE s.r.o., z ktorého vyplýva, že spoločnosť vykázala v období
od 2005-2008 zisk 2.458.262,- eur. Tiež uvedená spoločnosť nevykázala stratu za obdobie od roku

1991. Tiež z výsluchu X. Y. vyplynulo, že bol jediným synom a jeho rodičia boli vždy majetní, z čoho
vyplývalo, že jeho pomery boli nadštandardné. Za nadbytočné považoval vykonávanie dokazovania
smerom, kam sa to snažil viesť žalovaný. Konanie žalovaného považoval za účelové, v snahe sa vyhnúť
svojej povinnosti. Žalovaný mal s ručiteľom viaceré podnikateľské zámery a na tieto účely si požičiavali
finančné prostriedky od tretích osôb. Podstatným v spore bolo, že žalovaný overeným podpisom potvrdil

prevzatie peňazí, pritom žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo/2547/2011. K sms
komunikácii predloženej žalovaným uviedol žalobca, že ju nebolo možné verifikovať a bolo jednoduché
túto komunikáciu upraviť, a súčasne z nej vyplýva, že k poskytnutiu pôžičky a odovzdaniu peňazí došlo.
Žalovaný predkladal dôkazné prostriedky, z ktorých vyplýval finančný vzťah medzi požičiavateľom a
žalovaným. Z výpovede I. O. vyplynulo, že bol ručiteľom žalovaného. Záverom poukázal na to, že

žalovaný až v tomto štúdiu rozporuje zmluvu o postúpení pohľadávok, a to s ohľadom na nepravý podpis
Ľ. E.. Pritom podľa žalobcu išlo len o subjektívne tvrdenia žalovaného a navyše v neskoršom štádiu
konania, pričom bola na mieste aplikácia § 153 ods. 1 CSP. Následne podaním doručeným súdu dňa
10.5.2023predložilprávnyzástupcažalobcudosúdnehospisučestnéprehlásenieĽ.E.zodňa8.5.2023,
že dňa 11.2.2021 vlastnoručne podpísal Zmluvu o postúpení pohľadávky.

18. Na pojednávaní konanom dňa 15.5.2023 právny zástupca žalobcu zotrval na svojich doterajších
vyjadreniach, pričom považoval za nadbytočné vykonávanie ďalších dôkazov. Žalovaný až na ostatnom
pojednávaní prišiel s novou verziou príbehu o viacerých zmluvách o pôžičke. Odkázal na rozhodnutiasúdov uvedené v jeho písomnom vyjadrení, keď bolo nerozumné predpokladať, že osoba nedisponovala
peniazmi, ak overeným podpisom potvrdila ich prevzatie. Nebolo možné pochybovať o finančnej
gramotnosti žalovaného, nakoľko pracoval v ČSOB Leasing. Majetnosť požičiavateľa nemohla byť

spochybňovaná. Žalobca predložil dôkazy ohľadom majetnosti požičiavateľa, avšak poukázal na to, že
pre spor bola podstatná žalovaná suma 50.000 eur. Poukázal na protichodnosť tvrdení žalovaného,
ktorý tvrdil, že požičiavateľ nedisponoval dostatkom finančných prostriedkov, na druhej strane sa
dovolával existencie viacerých zmlúv o pôžičke. Naviac spochybňovanie podpisu Ľ. E. nemalo podklad
v racionálnom dôvode a išlo len o subjektívny pocit žalovaného. Právny zástupca žalovaného pokiaľ

išlo o včasnosť obrany poukázal na to, že na pojednávaní 14.11.2022 boli predložené listinné dôkazy,
pričom ak by svedok X. Y. hovoril pravdu, mohli byť jeho výpoveďou preukázané skutočnosti uvedené
v uvedených listinách. K dôkazom predloženým v podaní žalovaného dňa 26.1.2023 uviedol, že išlo
o dve skupiny dôkazov, pričom prvou skupinou boli dôkazy zverejňované v zbierke listín obchodného
registra a obsah týchto listín bol účinný voči tretím osobám odo dňa zverejnenia oznámenia o ich
uložení. Prezumuje sa všeobecná znalosť týchto listín. Druhá skupina boli dôkazy, ktoré boli reakciou na

dokazovanie vykonané dňa 14.11.2022. Spochybnil pravdivosť tvrdenia žalobcu ohľadom nadobudnutia
nie zanedbateľnej sumy z predaja obchodného podielu spoločnosti SLOVAKIA TREND s.r.o., keďže
ani sám svedok neuvádzal predaj tohto podielu. Pokiaľ išlo o zisky spoločnosti AG NÁRADIE s.r.o.
za roky 2005-2008, potvrdenie predložené žalobcom nemalo žiadnu dôkaznú hodnotu, keďže nebol
rozhodujúci zisk dosiahnutý spoločnosťou, ale zisk spoločnosti, ktorý bol rozdelený medzi spoločníkov.

Poukázal na ním predložené účtovné závierky spoločnosti AG NÁRADIE s.r.o., z ktorých vyplýva, že
v rokoch 2004-2008 bolo rozhodnuté o rozdelení zisku 1.206.263,78 eur, čo bolo rozdelené rovnako
medzi 4 spoločníkov, pričom na X. Y. pripadala suma 301.565,95 eur. V neskoršom období zisk nebol
rozdelený. Naviac spoločnosť účtovala aj záväzky voči spoločníkom. Poukázal na rozpornosť čestného
prehlásenia Ľ. E. predloženého žalobcom a s ohľadom na dátum vyhlásenia a overenia podpisu. Navrhol

vykonať znalecké dokazovanie ohľadom pravosti podpisu Ľ. E.. K uvedenému prednesu sa vyjadril
právny zástupca žalobcu, ktorý poukázal na snahu žalovaného sa vyhnúť uplatňovanému nároku.
Opätovne poukázal na to, že predmetom sporu je suma 50.000 eur, pričom sám žalovaný predloženými
listinnými dôkazmi preukázal, že túto sumu mohol požičiavateľ poskytnúť. Považoval za nadbytočné
ďalšie dokazovanie. Následne právny zástupca žalovaného uviedol, že netvrdil, že X. Y. nemal peniaze

na poskytnutie pôžičky v sume 50.000 eur, avšak tie peniaze boli odovzdané v inom čase a na základe
inej zmluvy a bola premlčaná. Pohľadávka zo zmluvy, ktorá mala byť postúpená neexistuje, pretože
nedošlokjejodovzdaniu.Vrámcizáverečnejrečiprávnyzástupcažalobcuzdôraznil,žežalovanýsvojím
podpisom potvrdil prevzatie peňazí. Požičiavateľ bol schopný poskytnúť uvedenú sumu. Poukázal na
judikatúru uvedenú v písomnom vyjadrení. Navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal

mu nárok na náhradu trov konania. Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť a priznať
mu náhradu trov konania.

19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

20. Podľa § 101 citovaného právneho predpisu, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 524 ods. 1 citovaného právneho predpisu, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

22. Podľa § 526 ods. 1 citovaného právneho predpisu, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

23. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C. s. p.“),
strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce

sa sporu.

24. Podľa § 151 ods. 1 a 2 citovaného právneho predpisu, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajújej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

25. Podľa § 153 ods. 1 C. s. p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

26. Podľa § 191 ods. 1 citovaného právneho predpisu, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.

27. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi pôvodným veriteľom X. Y. a
žalovaným ako dlžníkom a ručiteľom I. O. bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke dňa 18.12.2012.
Zmluva bola podpísaná všetkými zmluvnými stranami v V.. Súčasne boli podpisy dlžníka a ručiteľa
overené na notárskom úrade Q. S. dňa 18.12.2012 v V.U.. Existenciu predmetnej zmluvy o pôžičke
(ďalej aj ako „zmluva“ v rôznych gramatických tvaroch) strany sporu nespochybnili, resp. nenamietali.

V zmysle čl. I. bod 1. zmluvy veriteľ dňom podpísania tejto zmluvy požičiava dlžníkovi sumu vo výške
350.000 eur odo dňa 18.12.2012 na dobu neurčitú so štvormesačnou výpovednou lehotou. V bode 2. sa
zmluvné strany dohodli, že pôžička sa dojednáva ako bezúročná. V bode 3. sa zmluvné strany dohodli,
že zmluva môže byť vypovedaná so štvormesačnou výpovednou lehotou oboma stranami. V čl. II. dlžník
dňom podpísania tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky vo výške 350.000 eur a súčasne sa zaväzuje

predmetnú sumu vrátiť veriteľovi posledného dňa ukončenia štvormesačnej výpovednej lehoty, ktorá
začína plynúť prvým dňom písomného vypovedania zmluvy akoukoľvek stranou.

29. Súd ďalej zistil, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.12.2020 postupca X. Y. postúpil
pohľadávku vo výške 350.000 eur z titulu predmetnej zmluvy o pôžičke na postupníka spoločnosť LF

Pohľadávky s. r. o. V čl. III. predmetnej zmluvy sa postupník zaviazal za nadobudnutie pohľadávky zo
Zmluvy uhradiť v prospech bankového účtu postupcu odplatu vo výške 30.000 eur najneskôr do 60
dní odo dňa podpisu tejto zmluvy. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.2.2021 súd zistil, že
postupca LF Pohľadávky s. r. o. postúpil na postupníka, t. j. žalobcu, pohľadávku vo výške 350.000 eur
z titulu Zmluvy o pôžičke. V čl. III. zmluvy sa postupník za nadobudnutie pohľadávky zaviazal uhradiť

odplatuvovýške30.000eur.Vzhľadomktomu,žepostupcaneuhradilodplatuzapostúpeniepohľadávky
pôvodnémuveriteľoviX.Y.,nar.XX.X.XXXX,postupníksazaviazaluhradiťodplatuzapostúpeniepriamo
na bankový účet pôvodného veriteľa X. Y., s čím postupca vyjadril svojím podpisom na tejto zmluve
súhlas.

30. V podanom odpore žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na § 526 ods.
1 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že mu nebolo oznámené a ani preukázané postúpenie údajnej
pohľadávky zo subjektu LF Pohľadávky s. r. o. na žalobcu. Súd skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie
na strane žalobcu, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.
6. 2010). V danom prípade žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby od

Zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti LF Pohľadávky s. r. o. , ktorá pohľadávku nadobudla
od pôvodného veriteľa X. Y.. Vzhľadom na námietku žalovaného a s poukazom na ustanovenie § 526
ods. 1 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že cesia sa uskutočňuje na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi postupcom a postupníkom a v zásade bez účasti samotného „postúpeného“ dlžníka
(debitor cessus). Jeho súhlas sa na platnosť postúpenia nevyžaduje a účinky cesie nastanú aj proti vôli

dlžníka a bez jeho vedomia. Napriek tomu, že zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym
úkonom, majú jej účinky vo vzťahu k dlžníkovi, ako tretej osobe sui generis, osobitný význam. Vzhľadom
na relevantný význam cesie v právnej sfére dlžníka je postupca zo zákona povinný oznámiť mu túto
skutočnosť bez zbytočného odkladu (denunciácia). Nesplnenie oznamovacej povinnosti postupcu vstanovenej lehote alebo vôbec nemá vplyv na platnosť cesie, ani na jej právne účinky. Právne účinky
cesie nastávajú uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Zmyslom úpravy obsiahnutej v § 526 ods. 1 nie je odklad účinkov cesie vo vzťahu k dlžníkovi, ale

ochrana jeho právneho postavenia tým, že pred oznámením alebo preukázaním postúpenia môže
svoj dlh riadne splniť postupcovi. (viď komentár: Občiansky zákonník (I. a II. zväzok), 1. vydanie
2017). S poukazom na uvedené súd konštatuje, že námietka žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej
legitimácie, s ohľadom na ním tvrdené neoznámenie postúpenia pohľadávky, nebola dôvodná. Z obsahu
spisu naviac vyplýva, že žalovanému bola doručená výzva spoločnosti Maborea a.s. zo dňa 13.4.2021,

v ktorej bolo žalovanému oznámené, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa
18.12.2012 z pôvodného veriteľa X. Y. na spoločnosť LF Pohľadávky s. r. o. a následne z tejto
spoločnosti na žalobcu. Z tohto dôvodu súd považoval splnenú povinnosť postupcu podľa § 526 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

31. Vo vzťahu k následným tvrdeniam žalovaného uvedeným v písomnom vyjadrení zo dňa 26.1.2023, v

ktorom vyjadrení v závere namietal platnosť podpisu postupcu Ľ. E. na zmluve o postúpení pohľadávky
zo dňa 11.2.2021 súd uvádza, že s poukazom na § 153 ods. 1 a 2 CSP na túto obranu žalovaného
neprihliadol a to z dôvodu, že nebola uplatnená včas. Súd poukazuje na to, že žalovanému nič nebránilo
v tom, aby namietal pravosť podpisu postupcu na predmetnej zmluve o postúpení pohľadávky už
v podanom odpore a zmena právneho zastúpenia nemá vplyv na včasnosť uplatnenia prostriedkov

procesnej obrany. Za týmto účelom žalovaný navrhol vykonať aj znalecké dokazovanie, ktoré mohol
žalovaný navrhnúť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Dôkaz znaleckým dokazovaním a výsluchom Ľ. E. však súd nevykonal a to vzhľadom k vyššie
uvedenému.

32. Obrana žalovaného, že výzva na vrátenie pôžičky zo dňa 13.4.2021 nevyvolala účinky v zmysle
čl. II. bod. 1 zmluvy o pôžičke, nebola dôvodná. Súd poukazuje na to, že zo zmluvy o pôžičke zo dňa
18.12.2012 vyplýva, že v čl. I. bod. 1. veriteľ dňom podpísania tejto zmluvy požičiava dlžníkovi sumu
350.000 eur na dobu neurčitú so štvormesačnou výpovednou lehotou. V čl. II. dlžník dňom podpísania
potvrdil prevzatie pôžičky a súčasne sa zaviazal predmetnú sumu vrátiť veriteľovi do posledného dňa

ukončenia štvormesačnej výpovednej lehoty, ktorá začína plynúť prvým dňom písomného vypovedania
zmluvy akoukoľvek stranou. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
dobyvecirovnakéhodruhu.Zuvedenéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žepojmovýmznakomzmluvy
o pôžičke je aj jej dočasnosť ( „...dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby...“), avšak termín

plnenia nemusí byť dohodnutý pri uzatváraní zmluvy, ale môže byť dohodnutý aj neskôr, prípadne
stačí, ak je dodatočne určiteľný alebo ponechaný na vôli dlžníka. Súd zastáva názor, že z obsahu
zmluvy o pôžičke je dostatočne, jasne a určito zrejmé, kedy nastáva splatnosť pôžičky. Hoci zmluvné
strany v zmluve o pôžičke uvádzajú, že sa uzatvára na „ dobu neurčitú“, avšak táto doba je ohraničená
možnosťou výpovede zo strany ktorejkoľvek zmluvnej strany s určením dĺžky výpovednej lehoty. Z

uvedenéhoustanoveniazmluvyopôžičkejesplatnosťpôžičkydostatočneurčiteľná.Súčasnezlistinných
dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca výzvou zo dňa 13.4.2021, ktorú výzvu žalovaný
prevzal dňa 20.4.2021, vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutej pôžičky vo výške 350.000 eur a to v
lehote štyroch mesiacov, ktorá začne plynúť nasledujúci deň po doručení tejto výzvy. Z obsahu výzvy
vyplýva, že „V predmetnej zmluve nebol dojednaný konkrétny dátum splatnosti pôžičky, ale tento bol

zmluvnými stranami vyjadrený oznámením vôle ukončiť trvanie zmluvy o pôžičke druhej zmluvnej strane
s následným plynutím štvormesačnej lehoty, kedy posledným dňom štvormesačnej výpovednej lehoty
nastáva splatnosť poskytnutej pôžičky. Lehota začína plynúť od doručenia tejto výzvy.“ Z citovaného
ustanovenia jasne vyplýva, že veriteľ pohľadávky vyvolal účinky výpovede predmetnej zmluvy o pôžičke
a tým aj splatnosť pôžičky s následným plynutím lehoty na splatenie dlžnej sumy. Uvedené oznámenie

je podľa názoru súdu v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko z neho vyplýva jasná
vôľa veriteľa pohľadávky o ukončení zmluvného vzťahu. Naviac sa vo výzve uvádza, že „Napriek tomu,
že v bode 1. čl. II. uzatvorenej zmluvy o pôžičke je stanovené, že dlžník sa zaväzuje predmetnú sumu
vrátiť veriteľovi do posledného dňa ukončenia štvormesačnej výpovednej lehoty, ktorá začína plynúť
prvýmdňompísomnéhovypovedaniazmluvyakoukoľvekstranou,preodstránenierozporovtohtoznenia

zasielame v mene súčasného veriteľa túto výzvu, ktorej účinky veriteľ pokladá za totožné s účinkami,
ktoré boli sledované zmluvnými stranami vo vyššie uvedenom bode pri uzatváraní zmluvy o pôžičke.“
Súd dospel k záveru, že predmetná výzva založila splatnosť pôžičky a odo dňa 21.4.2021, t. j. odo dňa
nasledujúceho po doručení výzvy žalovanému, začala plynúť lehota 4 mesiacov na splnenie dlhu zozmluvy o pôžičke. Z tohto dôvodu nebol nárok žalobcu ani premlčaný, nakoľko všeobecná premlčacia
lehota je tri roky odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz. V danom prípade začala premlčacia
lehota plynúť 21.8.2021, t. j. uplynutím lehoty na plnenie zo zmluvy o pôžičky, pričom žaloba bola podaná

dňa 8.3.2022, t. j. v zákonom stanovenej lehote.

33. Súd sa následne dôsledne zaoberal podstatnými tvrdeniami žalovaného, že nedošlo k odovzdaniu
peňažných prostriedkov v zmysle zmluvy o pôžičke, pričom žalobca v spore tvrdil, že žalovaný svojím
overeným podpisom na zmluve o pôžičke potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov a tým nemohlo

dôjsť k záveru, že žalovaný potvrdil prevzatie pôžičky, aj napriek tomu, že žiadne plnenie neprijal.
Uvedenépodľažalobcuodporovalologickýmzáveromavyvolávalosnahužalovanéhovyhnúťsaplneniu
povinnosti. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo/2547/2011).

34. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 657
Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná

forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou
náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie
predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu
(peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,

medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/325/2009). Aj zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/403/2014 vyplýva, „....
že zmluva o pôžičke je v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka tzv. reálnym kontraktom, to znamená,
že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak
nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj kedy všetky náležitosti

tohto právneho úkonu (vrátane náležitosti vôle) boli dané...“

35. S poukazom na vyššie citovanú judikatúru a citované ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka
súd poukazuje na to, že bez ohľadu na to, že žalovaný ako dlžník podpísal prevzatie peňažných
prostriedkov na zmluve o pôžičke, bolo zrejmé, že právny vzťah z pôžičky vznikne až skutočným

odovzdaním predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Teda nestačí len overenie podpisu dlžníka na zmluve
o pôžičke, v ktorej dlžník uvedie, že podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky, ale vyžaduje sa
reálne odovzdanie pôžičky.

36. Žalovaný sporoval odovzdanie pôžičky veriteľom. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou

povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z
navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena
účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj
zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii
dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného

práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne
určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto
je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností
preukázať. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 50.000 eur s príslušenstvom

titulom poskytnutej pôžičky v celkovej výške 350.000 eur. Ako už súd vyššie uviedol, zmluva o pôžičke
je v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu
sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie
otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej poskytnutiu - odovzdaniu peňazí.

Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca. Musí sa
preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť veriteľa
disponovať príslušnou peňažnou sumou.

37. Na žalobcovi tak spočívalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania jeho tvrdenia, že došlo k

reálnemu odovzdaniu pôžičky pôvodným veriteľom dlžníkovi. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi
žalovaného a svedkov, pričom pôvodný veriteľ X. Y. tvrdil, že k odovzdaniu sumy 350.000 eur došlo na
stretnutí pôvodného veriteľa X. Y., žalovaného a syna X. Y., J. Y., v pivnici v dome X. Y.. Svedok J. Y.
uviedol, že v pivničnej kuchynke u jeho otca jeho otec požičiaval peniaze R. Z., sumu 350.000 eur, naktorom stretnutí boli len oni traja. Svedok nevedel, prečo boli peniaze odovzdané v hotovosti, pričom
uviedol, že sumu 350.000 eur otec zarobil, podniká vyše 30 rokov. Nevedel, či otec mal peniaze uložené
doma. Nepoznal účel, na aký potreboval pán Z. peniaze, ale časom zistil, že on si takto požičiaval

peniaze. Svedok poznal ručiteľa I. O. zo školy. Nevedel, aký mal vzťah jeho otec k I. O., avšak uviedol,
že sa poznali. Tiež nevedel, čo bolo dôvodom zo strany jeho otca na požičanie peňazí. Veriteľ X. Y. vo
výpovedi uviedol, že jeho syn J. Y. spolupracoval s pánom Z., riešili spolu nejaké problémy aj finančné.
Syn ho oslovil, že pán Z. je mladý chalan, ktorý mal rozbehnuté obchody a potreboval požičať peniaze,
aby rozbehol svoju činnosť. Zorganizovalo sa stretnutie, kde sa dohodli, že mu požičia nejakú sumu,

pričom mal pripraviť peniaze a pán Z. zmluvu. Pán Z. priniesol podpísanú zmluvu a svedok priniesol
peniaze, pričom sa to riešilo v pivnici za prítomnosti J. Y. a išlo o sumu 350.000 eur. Pán Z. prevzal
peniaze s tým, že ich bude točiť a používať na svoje aktivity. Tiež svedok uviedol, že išlo o to, že pán Z.
bol mladý chalan z rodiny, ktorý spolupracoval s jeho synom a peniaze sa požičiavali z dôvodu možnej
ďalšej spolupráce. S ohľadom na uvedené výpovede svedkov súd poukazuje na viaceré nezrovnalosti
vo výpovediach týchto svedkov a na podstatnú skutočnosť, že svedok prítomný pri odovzdávaní peňazí

žalovanému bol synom veriteľa. S ohľadom na túto skutočnosť už samotný príbuzenský vzťah a záujem
svedka J. Y. na preukázaní odovzdania peňazí žalovanému, spochybňoval jeho vierohodnosť. J. Y. mal
byť jediným svedkom odovzdania sumy 350.000 eur žalovanému, čo z pohľadu tak vysokej peňažnej
čiastky a skutočnosti, že veriteľ X. Y. bol úspešným podnikateľom, bola až prílišná neopatrnosť pri
poskytovaní peňažných prostriedkov v takom rozsahu. Súd konštatuje rozpory vo výpovediach svedkov

X. Y. a J. Y., keď z výpovede svedka J. Y. vôbec nevyplynulo, že by s pánom Z. spolupracoval, taktiež z
jeho výpovede nevyplynulo, že by práve on inicioval predmetné stretnutie. Naopak svedok X. Y. uviedol,
že jeho syn spolupracoval s pánom Z. a že ho jeho syn oslovil, že pán Z. potrebuje požičať peniaze.
Rozpor bol aj v účele poskytnutia peňazí, keď J. Y. tvrdil, že účel nepoznal, ale neskôr zistil, že pán
Z. si takto požičiaval peniaze a aj svedok mu požičal. X. Y. však tvrdil, že za ním prišiel J. Y., že R.

Z. potrebuje peniaze na rozbehnutie obchodov. Tiež X. Y. tvrdil, že J. Y. spolupracoval s pánom Z. a
že účelom poskytnutia peňazí bol rodinný účel, keďže syn s Z. spolupracoval a žalovaný potreboval
peniaze na rozvoj ďalších aktivít. Žalovaný v rámci svojej výpovede uviedol, že bol oslovený X. Y., ktorý
chcel požičať peniaze I. O., pričom stretnutie sprostredkoval J. Y.. Žalovaný tiež tvrdil, že J. Y. poznal,
avšak aktivity s ním nemal. Z výpovedí žalovaného a svedka X. Y. vyplývalo, že stretnutie žalovaného

s X. Y. sprostredkoval J. Y., avšak svedok J. Y. neuviedol, že by práve on sprostredkoval stretnutie
žalovaného a X. Y. a súčasne tvrdil, že nevedel, čo bolo dôvodom otca k požičaniu peňazí. Pričom
X. Y. tvrdil, že ho jeho syn oslovil, že potrebuje požičať peniaze. Taktiež súd uvádza, že z predmetnej
zmluvy o pôžičke vyplýva, že bola podpísaná dňa 18.12.2012 všetkými zmluvnými stranami v V., pričom
žalovaný tvrdil, že u notára bol len on a I. O.. I. O. uviedol, že s pánom Y. nikdy nebol na notárskom

úrade. X. Y. tvrdil, že vedel, že O. existuje, avšak sa s ním nestretol. Súčasne tvrdil, že žalovaný mu
v deň odovzdania peňažných prostriedkov priniesol podpísanú zmluvu. Pričom svedok J. Y. netvrdil
podstatnúskutočnosť,ževdeňodovzdaniapeňazíbyžalovanýjehootcovipredložilajpodpísanúzmluvu
o pôžičke. Naviac z podpísanej zmluvy vyplýva, že ju X. Y. podpísal v V. v rovnaký deň ako žalovaný
a I. O.. Súd aj vzhľadom k uvedeným rozporuplným výpovediam svedkov X. U. J. Y. dospel k záveru,

že W. J. Y. nebol prítomný na stretnutí, na ktorom malo dôjsť k reálnemu odovzdaniu peňazí. Súd
má za to, že z výpovedí týchto svedkov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nevyplývalo, že
by sa predmetné stretnutie žalovaného a pôvodného veriteľa uskutočnilo za prítomnosti svedka J. Y..
Súd tak dospel k záveru, že nebolo preukázané, že reálne došlo k odovzdaniu peňazí žalovanému,
pričom žalobca na preukázanie reálneho odovzdania peňazí nepredložil žiadny iný vierohodný dôkaz.

Disponoval len podpísanou zmluvou o pôžičke, ktorá však nevznikne, pokiaľ nie je preukázané reálne
odovzdania pôžičky. K uvedenému súd záverom poukazuje aj na žalovaným predložený listinný dôkaz,
screen shot komunikácie medzi ním a J. Y. dňa XX.XX.XXXX v ktorom uviedol J. Y.: „kamo, taky trening
som si dal doma, naparadu.“ K uvedenému uvádza žalovaný: „to je super, dneska som inak bol u vas..aj
ja by som si rad dal trening, len momentalne budem rad ked sa uzdravim. a co si cvivil?“ Na uvedené

odpovedáJ.Y.:„chytilotouzajteba?Aaachtakykruhovypolhodinovytreningsomsidal.“Súdpoukazuje
na to, že J. Y. U. X. Y. síce bývali v rovnakej obci, Q., avšak každý z nich na odlišnej adrese. Z uvedenej
komunikácie pritom vyplývalo, že dňa 18.12.2012, keď malo dôjsť k odovzdaniu peňažných prostriedkov
u pôvodného veriteľa X. Y. u neho v pivnici za prítomnosti J. Y., tento tam prítomný nebol, nakoľko v ten
deň komunikoval so žalovaným, že bol doma a cvičil, pričom žalovaný bol u jeho otca. Aj z uvedeného

vyplývalo, že J. Y. a R. Z. sa nestretli v pivnici na adrese bydliska X. Y..

38. Žalobca vo svojich tvrdeniach poukazoval na vymyslený príbeh žalovaného ohľadom existencie
viacerých zmlúv o pôžičkách a jeho údajnú snahu taktizovania. Súd však poukazuje v prvom rade nato, že už v rámci podaného odporu žalovaný sporoval odovzdanie predmetu pôžičky. Vo svojej výpovedi
žalovaný ďalej tvrdil, že dlžníkom bol preto, že v neho mal X. Y. väčšiu dôveru, pričom nebolo sporné,
že I. O., ktorý bol ručiteľom zo zmluvy o pôžičke, sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a to

za majetkovú trestnú činnosť. Naviac I. O. sám uviedol, že bolo voči nemu na Slovensku vedených
viacero exekúcií. Žalovaný tvrdil, že peňažné prostriedky zo zmluvy zo dňa 18.12.2012 mali ísť I. O..
Následne aj svedok X. Š. uviedol, že o zmluvných vzťahoch so žalovaným nevedel nič. Tiež uviedol,
že o nejakom záväzkovom vzťahu pána Z. a X. Y. sa dozvedel pri spontánnej debate s X. Y., keď mu
povedal, že nie je jediný komu pán Z., resp. O. dĺži peniaze. Tiež uviedol, že v čase 2011-2013 celkom

intenzívne komunikoval s pánom O., o trochu menej aj s pánom Z., keď v podstate vypukla celá kauza
ohľadompôžičiek.PodľajehonázoruceláiniciatívapochádzalaodpánaO..Tentosvedoktiežuviedol,že
prebiehala medzi ním a žalovaným komunikácia, pričom si nespomínal, či sa týkala aj iných pohľadávok,
ale podľa neho išlo o týchto 350.000 eur. Následne žalovaný poukázal na existenciu viacerých zmlúv o
pôžičkách uzatváraných medzi veriteľom X. Y. a žalovaným ako dlžníkom a ručiteľom I. O., ktoré zmluvy
doložil do súdneho spisu (č. l. 81-106) s tým, že uviedol spôsob, ako fungovalo požičiavanie peňazí.

Aj svedok I. O. uviedol, že uzatváral so žalovaným zmluvy, pričom si spomínal asi na dve zmluvy o
pôžičke. Naviac zo žalovaným predloženej komunikácie, na ktorú poukázal aj žalobca, vyplývalo, že
X. Y. sa stretával s I. O., pričom X. Y. vo svojej svedeckej výpovedi výslovne poprel, že by sa niekedy
stretol s I. O.. Súčasne sa X. Y. dožadoval od žalovaného plnenia, avšak z predmetnej komunikácie
nevyplývalo z akého právneho titulu a v akej výške. Z komunikácie medzi žalovaným a X. Š. vyplývalo,

že sa žalovaný dotazoval na dlh voči H.. X. Y. s tým, že sa pýtal svedka, o aký dlh ide. Súčasne ďalej
svedok Š. uviedol, že nemal vôbec predstavu o výške dlhu. X. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že existovala
len jedna zmluva o pôžičke, ktorá bola predmetom tohto konania, avšak žalovaný doplnil do súdneho
spisu niekoľko zmlúv o pôžičkách.

39. Z uvedených skutkových zistení súd vyvodil ten záver, že medzi žalovaným, I. O. a X. Y. existovali
zmluvné vzťahy, pričom žalovaný spolu s I. O. podnikali viaceré finančné operácie, predmetom ktorých
bolo prijímanie peňažných prostriedkov od solventných tretích osôb a následné poskytovanie získaných
peňažných prostriedkov ďalším osobám. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok X. Š., ktorý poukazoval na
modus operandi - prísľub investícií, ako aj na veľmi dobré komunikačné schopnosti I. O. a na to, že

mu veľa ľudí uverilo. Ako právny titul slúžila zmluva o pôžičke, pričom súd zistil, že takýchto zmlúv bolo
niekoľko, a nie len jedna, ako to tvrdil svedok X. Y.. Túto skutočnosť potvrdil aj I. O., keď hovoril asi o
dvoch zmluvách s pánom Z., ako i svedok X. Š., ktorý hovoril „o kauze ohľadom pôžičiek“. Súd preto
skutkové tvrdenia žalovaného nepovažoval za fabulované, keď nielen z listinných dôkazov vyplývali
finančné operácie, ale aj z vykonaných výsluchov. Súd súčasne považoval za logické, že žalovaný

podpísal zmluvu o pôžičke zo dňa 18.12.2012, nakoľko peňažné operácie medzi žalovaným, I. O. a X. Y.
takýmto spôsobom prebiehali. Bolo podpísaných viac ako len jedna zmluva o pôžičke a tejto skutočnosti
si bol žalovaný vedomý, preto zisťoval u X. Š. cez komunikáciu whatsap, „o aký dlh voči Y. ide“. Z
výpovede svedka O. nevyplývali zmluvné vzťahy s X. Y., avšak súd poukazuje na to, že tento svedok
je vo výkone trestu odňatia slobody v Č. za majetkovú trestnú činnosť a preto jeho výpoveď nebola

z prevažnej časti dôveryhodná. Naviac žalovaný uviedol, že to bol práve X. Y., ktorý sa dopytoval na
spoluprácu s I. O., súčasne svedok X. Š. poukázal na to, že iniciatíva ohľadom pôžičiek pochádzala
od pána O..

40. Súd poukazuje na to, že strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne.

Je však zrejmé, že v každom spore, v ktorom sú skutkové tvrdenia medzi stranami sporné, porušila
túto povinnosť jedna zo strán. V tejto súvislosti nie je rozhodné, či strana sporu úmyselne klamala,
alebo či bola presvedčená o pravdivosti toho, čo tvrdila. Úmyselné predkladanie nepravdivých tvrdení
môže vyústiť do toho, že súd pri hodnotení dôkazov zohľadní nízku vierohodnosť strany sporu. Súd s
ohľadom na obsah listinných dôkazov založených do súdneho spisu, ako i výsluchy svedkov, poukazuje

na nízku vierohodnosť žalobcu, resp. pôvodného veriteľa zo spornej zmluvy o pôžičke, vzhľadom k
tomu, že žalobca nadobudol pohľadávku z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd zistil, že pôvodný
veriteľ žalovaného, t. j. X. Y., neuvádzal pravdivé tvrdenia ohľadom skutkového stavu týkajúceho sa
zmluvy o pôžičke, ktorá bola predmetom sporu, či iných zmlúv, ktoré boli medzi nimi uzatvárané,
resp. ním uvedený skutkový stav nebol úplný. Súd zo zisteného skutkového stavu zistil, že X. Y.

hotovostne poskytoval peňažné prostriedky žalovanému a I. O., a to za účelom investície, pričom
právnym titulom bola zmluva o pôžičke. Súd tiež zistil, že nebola uzatvorená len jedna zmluva o
pôžičke, ktorá je predmetom sporu, ale takýchto zmlúv bolo niekoľko. Skutkový popis deja uvedený
žalovaným týkajúci sa spolupráce žalovaného, I. O. a pôvodného veriteľa X. Y. sa s ohľadom naobsah svedeckých výpovedí a listinných dôkazov javil súdu ako pravdepodobný. Pôvodný veriteľ tiež
tvrdil, že sa nikdy nestretol s I. O., čo však nezodpovedalo komunikácii predloženej žalovaným. Keďže
požičiavateľ neuvádzal úplné skutkové tvrdenia a naviac niektoré jeho tvrdenia boli nepravdivé, súd

zhodnotil jeho vierohodnosť ako nízku, čo pričítal na ťarchu žalobcu. V spojení so skutočnosťou, že
tento svedok tvrdil, že žalovanému odovzdal peňažné prostriedky za prítomnosti svedka J. Y., hoci
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky, súd
dospel k záveru o neopodstatnenosti podanej žaloby. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 33Cdo/2547/2011, na ktoré v spore žalobcu poukazoval, súd uvádza, že predmetné rozhodnutie

nebolo možné, bez zohľadnenia súdom zisteného skutkového stavu, na daný prípad aplikovať. Súd
pritom poukazuje na to, že skutkový stav bol v uvedenom rozhodnutí odlišný, ako tomu bolo v tomto
prejednávanom prípade. Z tohto dôvodu nebola namieste aplikácia žalobcom citovaného rozhodnutia
na prejednávaný prípad, keďže s ohľadom na skutkový stav tohto sporu predmetná zmluva nebola
dostatočným dôkazom na preukázanie tvrdení žalobcu, že došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky.

41. S ohľadom na tvrdenia žalovaného, že bolo nereálne, aby X. Y. mal možnosť požičať žalovanému
sumu 350.000 eur, súd poukazuje na to, že v civilnom spore každá strana má nielen povinnosť
tvrdenia, ale aj povinnosť poskytnúť na svoje tvrdenia dôkazy. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V

priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j.
pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž
nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Preukazovanie takejto skutočnosti

je spravidla objektívne nemožné. Dokazovanie neexistujúcich skutočností je vylúčené povahou veci,
lebo dokázať možno jen to, čo existuje, nie to, čo neexistuje. V týchto prípadoch hovoríme o presune
dôkazného bremena na protistranu. V civilnej procesualistike sa pre túto skutočnosť používa termín
negatívna dôkazná teória. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti
dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k

záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná. Odborná literatúra uvádza, že negatívnu dôkaznú
teóriu nemožno prijímať absolútne, pretože v praxi môžu nastať prípady, keď je možné preukazovať aj
negatívne skutočnosti. Uplatňovanie negatívnej dôkaznej teórie teda nemôže byť bezbrehé, pretože pri
preukazovaní negatívnej skutočnosti nie vždy dôkazné bremeno prechádza na protistranu. Nie je totiž
úplne pravda, že dokázať je možné len to, čo existuje a nie to, čo neexistuje. Neexistenciu je možné

v niektorých prípadoch preukázať dôkazom o existencii inej skutočnosti, ktorá súdom preskúmavanú
vylučuje. Z uvedeného vyplýva, že v niektorých prípadoch je objektívne možné preukázať neexistenciu
určitej skutočnosti prostredníctvom iných existujúcich (pozitívnych) komplementárnych skutočností,
ktoré túto negatívnu skutočnosť potvrdzujú (preukazujú).

42. Ak teda žalovaný tvrdí, že žalobca nemal dostatok peňažných prostriedkov na poskytnutie pôžičky
v sume 350.000 eur, nebolo jeho povinnosťou predkladať a navrhovať dôkazy, ktoré túto skutočnosť
vyvracali, ale bolo povinnosťou žalobcu predložiť listinné dôkazy na preukázanie skutočnosti, že
disponoval peňažnými prostriedkami na poskytnutie pôžičky. V danom prípade však žalobca nenavrhol
dokazovanie týmto smerom, preto súd vyvodil ten právny záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

ohľadom jeho tvrdenia, že disponoval peňažnými prostriedkami na poskytnutie predmetu pôžičky. Na
preukázanie tohto tvrdenia nestačilo len tvrdiť, že pôvodný veriteľ, X. Y., bol solventným podnikateľom,
ktorýpodnikalvzlatejérepodnikanianaSlovensku.Tietoskutočnostieštesaméosebenepreukazujú,že
disponoval predmetom pôžičky. Taktiež žalobcom predložené potvrdenie ekonóma Q. S. o čistom zisku
spoločnosti AG NÁRADIE, s.r.o. za roky 2005-2008 v sume 2.458.262,- eur nepreukazuje, aká suma

bola z uvedenej čiastky vyplatená pôvodnému veriteľovi. Súd za nepreukázané považoval aj tvrdenie
žalobcu, že požičiavateľ v minulosti predal obchodný podiel v spoločnosti SLOVAKIA TREND, s.r.o.
a to za nie zanedbateľnú sumu, keď na potvrdenie uvedenej skutočnosti žalobca nepredložil žiaden
listinný dôkaz a taktiež nebolo zrejmé, a akú nie zanedbateľnú sumu v danom prípade išlo. Hoci sa
v súdnom spise nachádzajú listinné dôkazy týkajúce sa majetku spoločnosti AG NÁRADIE s. r. o.,

ktorý majetok mal vyplývať zo súvah, výročných správ, výkazov ziskov a strát za obdobie od 2001
až do roku 2013, žalobca na tieto listiny, ktoré sú účinné voči tretím osobám, a teda aj súdu dňom
ich zverejnenia, žiadnym spôsobom nepoukázal a majetnosť požičiavateľa z týchto listín nevyvodzoval
poukazovaním na konkrétne listiny. Nebolo povinnosťou súdu zisťovať, či z uvedených listín vyplývamajetnosť požičiavateľa a jeho schopnosť poskytnúť predmet pôžičky, pokiaľ túto skutočnosť, žalobca
netvrdil.

43. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne,
nakoľkožalobcanepreukázal,žemedzipôvodnýmveriteľomadlžníkomvzniklaplatnázmluvaopôžičke,
nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania reálneho odovzdania predmetu
pôžičky. Naviac žalobca nepreukázal, že bol solventný a disponoval sumou, ktorá bola predmetnom
pôžičky.Súčasnesúdnaťarchužalobcuvyhodnotilnízkudôveryhodnosťžalobcuakostranysporu,resp.

požičiavateľa, nakoľko žalobca nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.

44. Súd nevykonal dôkazy: dopytom na sociálnu poisťovňu ohľadom príjmov X. Y., dopytom na
spoločnosť AG NÁRADIE, s.r.o. ohľadom rozhodnutí o rozdelení zisku a ohľadom informácií o požičaní
peňažných prostriedkov X. Y. z uvedenej spoločnosti, výsluchom svedka A. Y., výsluchom Ľ.Š. E.,
znaleckým dokazovaním, nakoľko uvedené dôkazy nemali význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej

a to vzhľadom na skutočnosť, že časť prostriedkov procesnej obrany žalovaný neuplatnil včas a súd na
tieto návrhy na vykonanie dokazovania neprihliadol (išlo o návrh na znalecké dokazovanie a výsluch Ľ.
E., nakoľko žalovaný až v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 26.1.2023, teda po tom, ako súd poučil strany
sporuokoncentráciikonania,namietalplatnosťpodpisupostupcu).Ostatnésúdomnepripustenédôkazy
súviseli s princípom negatívnej dôkaznej teórie, t . j. neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa

zásadne nepreukazuje. Vzhľadom k tejto teórii sa nepreukazuje neexistencia niečoho, ale existencia.
Nebolo povinnosťou žalovaného preukázať, že požičiavateľ nemal dostatok finančných prostriedkov,
avšak bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že požičiavateľ disponoval peňažnými prostriedkami v čase
uzavretia zmluvy o pôžičke. Vzhľadom k tomu, že žalobca, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno,
nenavrhol vykonať dokazovanie uvedeným smerom, súd uvedené dôkazy nevykonal.

45. Podľa § 251 C. s. p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. V konaní bol úspešný žalovaný, ktorému súd priznal v zmysle uvedených ustanovení nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súdny úradník po právoplatnosti

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu jeurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Exekučného poriadku.