Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120445035
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6120445035.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. D. XXX/
X, zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, so sídlom Nitra, Farská 40 proti žalovanej C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. B. F., C. XXX/X, zastúpenej Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom, so sídlom
Prievidza, Matice slovenskej 17 o zaplatenie 10.000,- eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č. k. 6C/5/2021-203 zo dňa 15. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
ktorú náhradu trov odvolacieho konania j e žalobca
p o v i n n ý zaplatiť žalovanej v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovanú, na zaplatenie sumy 10.000,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.000,- eur
od29.06.2020aždozaplatenia.Žalobuodôvodniltým,žesožalovanouuzatvorilústnezmluvuopôžičke.
Prvá pôžička bola uzatvorená so žalovanou dňa 14.12.2015, kedy jej poslal finančnú sumu 5.000,- eur

a k uzatvoreniu druhej zmluvy o pôžičke došlo dňa 05.12.2017, kedy žalovanej poslal finančnú sumu
5.000,- eur. V oboch prípadoch finančné sumy poslal
z jeho účtu na účet žalovanej. Splatnosť oboch pôžičiek bola dohodnutá na mesiac apríl 2020. Na
zaplatenie celkovej sumy žalovanú vyzval listom zo dňa 3.6.2020, aby mu uhradila finančnú sumu
10.000,- eur do 20 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Žalovaná výzvu prevzala dňa 08.06.2020 ale
pôžičky nevrátila. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že si od žalobcu požičala žalobcu trikrát po
5.000,- eur v roku 2015, 2016 a 2019, ale tieto pôžičky vrátila a o ďalších pôžičkách nemá vedomosť.

2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č.k. 6C/5/2021-96 zo dňa 03. decembra 2021
v predmetnej právnej veci rozhodol tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000 eur
spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.000 eur od 29.06.2020 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 14.12.2015 a 05.12.2017 boli žalobcom
poukázané sumy po 5.000 eur na účet žalovanej. Sporným bol právny titul, na základe ktorého žalobca

uvedené peňažné prostriedky poukazoval. Žalovaná nesúhlasila s tým, že ide o nové pôžičky a tvrdila,
že išlo o pôžičky poskytnuté na základe notárskej zápisnice č. N65/2015 zo dňa 19.11.2015, zmluvy o
pôžičke zo dňa 18.11.2015, notárskej zápisnice č. N116/2017 zo dňa 30.11.2017, notárskej zápisnice
č. N151/2016 zo dňa 21.12.2016. Súd mal zistené z 1.potvrdenia o transakcii zo dňa 16.09.2019 - ideo potvrdenie o vykonaní bezhotovostného prevodu finančných prostriedkov vo výške 5.000,- eur, ktoré
boli odoslané z účtu žalovanej, pričom v rámci informácie
pre príjemcu sa uvádza poznámka v nasledovnom znení: „Zmluva o pôžičke Nz 44441/2015

dňa 19.11.2015“, z 2.potvrdenia o transakcii zo dňa 23.09.2019 - ide o potvrdenie o vykonaní
bezhotovostného prevodu finančných prostriedkov vo výške 5.000,- eur, ktoré boli odoslané
z účtu žalovanej, pričom v rámci informácie pre príjemcu sa uvádza poznámka
v nasledovnom znení: „Zmluva o pôžičke Nz 59746/2016, N 151/2016, NCR1s 60762/2016 zo dňa
21.12.2016“, z 3.potvrdenia o transakcii zo dňa 19.09.2019 - ide o potvrdenie

o vykonaní bezhotovostného prevodu finančných prostriedkov vo výške 5.000,- eur, ktoré boli odoslané
z účtu žalovanej na účet žalobcu, pričom v rámci informácie pre príjemcu sa uvádza poznámka v
nasledovnom znení: ,,Zmluva o pôžičke Nz 49341/2017, N116/2019 NCR1s 50132/2017“ uhradila a nie
sú predmetom tohto konania, ale sú predmetom konania vedenom na tunajšom súde 14C/33/2018, čo
nepopiera žiadna zo strán. Súd mal za to, že
za existencie čestného prehlásenia z 13.05.2013 a za existencie dokladov preukazujúcich

bezhotovostný prevod finančných prostriedkov zo strany žalobcu na účet žalovanej je dôvod považovať
takéto pohyby za zmluvu o pôžičke. Z tohto právneho názoru ako aj z faktického konania medzi
žalobcom a žalovanou je zrejmé, že takýmto spôsobom medzi sebou fungovali, takýmto spôsobom boli
poskytované žalovanej pôžičky, pričom o tom, že aj
v týchto dvoch prípadoch, ktoré sú žalované, išlo o pôžičky. Finančné prostriedky boli poskytnuté

žalovanej,všetkotoprebiehalovzmyslevzájomnejdohodyavneposlednomradejezrejmé,žežalovaná
nijakým spôsobom nepreukázala, že by žalované finančné prostriedky žalobcovi vrátila. Spájanie
notárskych zápisníc – pôžičiek zo dňa 18.11.2015, 20.12.2016, 30.11.2017 s predmetom tohto konania
pokladal súd za nepreukázané, nakoľko v zmluve
o pôžičke a notárskych zápisniciach je uvedené, že ide o hotovostné odovzdanie peňažných

prostriedkov, žalovaná uviedla, že obsah notárskych zápisníc pozná, že všetkému porozumela a bola
si vedomá, že notárske zápisnice sú exekučný titul, na čo prevzatie pôžičky potvrdila jej podpisom
na zmluve o pôžičke a notárskych zápisniciach. Prevzatie peňazí zo dňa 14.12.2015 a 05.12.2017,
ktoré žalovaná prijala na svoj účet, ponechala si ich a nikdy nenamietala, prečo boli financie, s ktorými
súhlasila, poskytnuté. Súd tak dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k ústnemu uzatvoreniu

zmluvy o pôžičke, na základe ktorej dňa 14.12.2015 a 05.12.2017 boli žalobcom poukazované sumy
po 5.000 eur na účet žalovanej. Preto súd rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
10.000 eur a to spolu s úrokom z omeškania, keď sa žalovaná so splnením svojho dlhu dostala do
omeškania.

3. Na odvolanie žalovanej tunajší odvolací súd uznesením č.k. 5Co/27/2022-121 zo dňa 23. februára
2023 vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že vyslovený
skutkovýzáversúduprvejinštancie,žepôžičky,ktorésúosvedčenénotárskymizápisnicamič.N65/2015
zo dňa 19.11.2015 - zmluva o pôžičke zo dňa 18.11.2015, č. N116/2017 zo dňa 30.11.2017 a č.

N151/2016 zo dňa 21.12.2016 sú predmetom konania vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn.
14C/33/2018 vôbec nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je možné zistiť, na základe akého
dôkazu súd prvej inštancie k takémuto skutkovému záveru dospel. Ďalší skutkový záver súdu, že
peňažné pôžičky uvedených pôžičiek boli žalovanej odovzdané žalobcom v hotovosti, čo má vyplývať
z obsahu uvedených notárskych zápisníc, je potom vyslovene v rozpore s dôkazmi, z ktorým má

táto skutočnosť vyplývať. Hotovostné odovzdanie peňažných prostriedkov pôžičiek možno vyvodiť len
ohľadne pôžičky zo dňa 18.11.2015 a to priamo zo samotnej písomnej zmluvy o pôžičke z uvedeného
dňa, nie však z notárskej zápisnice N 65/2015 zo dňa 19.11.2015, ktorá neosvedčuje žiadne vyhlásenie
žalovanej, že peňažné prostriedky pôžičky jej boli poskytnuté v hotovosti a ona ich prevzala. Notárske
zápisnice č. N 116/2017 zo dňa 30.11.2017 a č. N 151/2016 zo dňa 21.12.2016 potom osvedčujú

vyhláseniežalovanejakodlžníka,žesožalobcomakoveriteľomuzatvorilazmluvuopôžičke/predmetom
ktorej bola vždy peňažná pôžička 5.000,- eur/ a že peňažné prostriedky pôžičky v plnom rozsahu
prevzala. Z obsahu notárskych zápisníc však nie je možné zistiť, či žalovaná peňažné prostriedky
pôžičiek prevzala od žalobcu v hotovosti alebo jej ich tento previedol, či vložil
na jej bankový účet alebo poskytol iným spôsobom. Okrem toho súd prvej inštancie nezodpovedal

vo svojom rozsudku na podstatné námietky vznesené žalovanou proti uplatnenému nároku žalobcu.
Žalovaná od počiatku sporu popierala, že by so žalobcom uzatvorili ním tvrdené zmluvy o pôžičkách
v dňoch 14.12.2015 a 05.12.2017, a že by jej titulom takýchto zmlúv žalobca skutočne nejaké peňažnéprostriedky pôžičiek poskytol. Podľa nej peňažné prostriedky, ktoré jej žalobca preukázateľne previedol
na účet v dňoch 14.12.2015 /5.000,- eur/ a 05.12.2017 /5.000,- eur/ sú v skutočnosti dve z troch pôžičiek
od žalobcu, ktorých existenciu osvedčila v notárskych zápisniciach č. N 65/2015 zo dňa 19.11.2015, č.

N 116/2017 zo dňa 30.11.2017 a č. N 151/2016 zo dňa 21.12.2016 a ktoré už žalobcovi preukázane
vrátila. Podľa žalovanej tieto jej tvrdenia dosvedčujú viaceré dôkazy, konkrétne detail o pohybu na
bankovom účte žalobcu zo dňa 05.12.2017, z ktorého vyplýva, že žalobca pri platbe 5.000,- eur na účet
žalovanej v detaile pohybu uviedol „pôžička 3x 5000 eur“ a ďalej výzva žalobcu žalovanej na vrátenie
peňažných prostriedkov zo dňa 14.09.2018, v ktorej samotný žalobca vyzval žalovanú na vrátenie

pôžičiek v celkovej sume 15.000,- eur a konkrétne uviedol: „Ďalej Danka Ťa žiadam, o rýchle vyplatenie
pôžičky vo výške
15.000,- €, najneskôr však do 18.11.2019, tak ako bolo podpísané v ZMLUVE O P?ŽIČKE zo dňa
18.11.2015, a zapísané v Notárskej zápisnici zo dňa 19.11.2015, 21.12.2016, 30.11.2017. Financie som
ti zaslal na účet v troch splátkach, raz ročne po 5.000,- €,
na vyplatenie podielu z domu, Tvojho bývalého manžela A. G.. 1. C. G. – pôžička 5.000,- € - 14.12.2015

(výpis z účtu v prílohe), 2. C. G. – pôžička 5.000,- € - 20.12.2016 (výpis z účtu v prílohe), 3. C. G. –
pôžička 5.000,- €
- 05.12.2015 (výpis z účtu v prílohe)“. Podľa žalovanej jej tvrdenie tiež potvrdzuje skutočnosť, že žalobca
v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14C/33/2018 jednak nevedel odpovedať na
otázku, či mu žalovaná dlhuje ešte nejaké peniaze okrem tých, ktorých vrátenie si uplatňuje v konaní sp.

zn. 14C/33/2018 a tiež žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v uvedenom súdnom
konaní neuviedol, že by tým, čo mu dlžní žalovaná aj tieto dve pôžičky, ktorých zaplatenia sa v tomto
konanídomáha.Natietošpecifickénámietkyžalovanej,ktoréspochybňujúexistenciusamotnéhonároku
žalobcom v spore uplatneného súd prvej inštancie nedal žalovanej odpoveď. Samotnú výzvu žalobcu
zodňa14.09.2018súdprvejinštanciesícevrozsudkuvymenúvamedzilistinnýmidôkazmi,ktorévspore

vykonal, opäť však neuvádza žiadne skutkové závery, ktoré z tejto výzvy zistil. Rovnako zostávajú
pre účastníkov konanie neznáme aj skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadne tvrdení žalovanej
v súvislosti s konaním sp. zn. 14C/33/2018, teda čo vypovedal žalobca o dlhoch žalovanej voči nemu, či
podal v uvedenom konaní návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a ako ho odôvodnil a podobne.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie
v súlade s návrhmi účastníkov konania, z vykonaného dokazovania riadne vyvodí náležité skutkové
závery, pričom v súlade s § 191 CSP zhodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti a starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Takto zistený skutkový stav
následne po právnej stránke posúdi a opätovne vo veci rozhodne, svoje rozhodnutie riadne odôvodní

a odpovie v ňom na podstatné námietky žalovanej.

4. Po vrátení veci na ďalšie dokazovanie súd prvej inštancie zopakoval a doplnil dokazovanie a vyhlásil
v tomto odvolacom konaní preskúmavaný rozsudok
č.k. 6C/5/2021-203 zo dňa 15. decembra 2023, ktorým žalobu žalobcu zamietol /výrok I./ a žalovanej

priznal voči žalobcovi /chybne uvedené vo výroku „odporcovi“/ nárok na náhradu trov konania 100 % /
výrok II./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z detailu pohybu H. G., I. zo
dňa 14.12.2015 mal zistené, že žalobca z účtu
č. J. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX poukázal žalovanej sumu 5.000,- eur, kde v informácii
pre príjemcu uviedol, že ide o pôžičku. Z detailu pohybu Tatra banky, a.s. zo dňa 05.12.2017 vyplynulo,

že žalobca z účtu č. J. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX poukázal žalovanej sumu 5.000,- eur, kde v
informácii pre príjemcu uviedol, že ide o pôžičku 3x 5.000,- eur. Súd mal zistené z potvrdenia o transakcii
zo dňa 16.09.2019, že ide o potvrdenie o vykonaní bezhotovostného prevodu finančných prostriedkov
vo výške 5.000,- eur, ktoré boli odoslané
z účtu žalovanej (IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) na účet žalobcu (IBAN: J. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX), pričom v rámci informácie pre príjemcu sa uvádza poznámka
v nasledovnom znení: „Zmluva o pôžičke Nz 44441/2015 dňa 19.11.2015“ úhradu finančných
prostriedkov žalovanou žalobcovi. Z potvrdenia o transakcii zo dňa 23.09.2019 vyplynulo, že ide o
potvrdenie o vykonaní bezhotovostného prevodu finančných prostriedkov vo výške 5.000,- eur, ktoré boli
odoslané z účtu žalovanej (IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) na účet žalobcu (IBAN: J. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX), pričom v rámci informácie pre príjemcu sa uvádza poznámka v nasledovnom
znení: „Zmluva o pôžičke Nz 59746/2016,N 151/2016, NCR1s 60762/2016 zo dňa 21.12.2016“. Z potvrdenia o transakcii zo dňa 19.09.2019
vyplynulo, že ide o potvrdenie o vykonaní bezhotovostného prevodu finančných prostriedkov vo výške
5.000,- eur, ktoré boli odoslané z účtu žalovanej

(IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) na účet žalobcu (IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX),
pričom v rámci informácie pre príjemcu sa uvádza poznámka v nasledovnom znení: ,,Zmluva o pôžičke
Nz 49341/2017, N116/2019 NCR1s 50132/2017“. Súd mal
z písomnej výzvy žalobcu žalovanej zo dňa 03.06.2020 zistené, že žalobca žalovanú vyzval na
zaplatenie sumy 10.000,- eur do 20 dní od ručenia výzvy. Z dokladu bolo zistené, že táto výzva bola

žalovanej doručená dňa 08.06.2020. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaná
so žalobcom spísala a podpísala dňa 13.05.2013 čestné vyhlásenie, ktorým sa zaviazala, že ak žalobca
žalovanej poukáže na jej účet vedený v H. G., I. finančné prostriedky, má sa za to, že ho o tieto finančné
prostriedky žalovaná požiadala a ide o bezúročné pôžičky, pričom tieto sa žalovaná zaviazala na výzvu
žalobcu vrátiť. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že uzavretie prvej pôžičky bolo ústne a poukázanie
úhrady 5.000,- eur zo dňa 14.12.2015 bolo bankovým prevodom. Žalovaná ho telefonicky požiadala

o požičanie financií 5.000,- eur
za účelom prerábky nehnuteľnosti. V tom čase žalobca bol pracovne v Nemecku a fungovali ako druh a
družka. Išlo o veľkú sumu, povedal jej, že je to veľa peňazí, ale poslal jej ich
a určil splatnosť v roku 2020. Predtým jej už požičal iné finančné prostriedky a dohodli sa
na lehote splatnosti apríl 2020. Z dôvodu pracovného vyťaženia ju vyzval až v júni 2020

na vrátenie uvedenej pôžičky. Na úročení pôžičky sa v tom čase nedohodli. Išlo o bezúročnú pôžičku.
Čo sa týka poskytovania finančných prostriedkov žalovanej na chod domácnosti,
k tomu odkazuje na konanie tunajšieho súdu sp.zn. 14C/33/2018, v ktorom uvedené skutočnosti
preukázal. Uzatvorenie ústnej pôžičky, na základe ktorej žalovanej poskytol 05.12.2017 sumu 5.000,-
eur, bolo dohodnuté osobne, pretože v tom čase sa nachádzal

na území Slovenskej republiky a jeden alebo dva dni po poukázaní týchto peňazí vycestoval do
Nemecka. Táto pôžička mala rovnaký obsah ako tá v roku 2015, tiež na nehnuteľnosť, splatnosť tá
istá a tiež bezúročná. Žalovanej požičal finančné prostriedky každý mesiac, vždy to bolo po telefonickej
dohode, suma nebola rovnaká, cca od 300 - 500,- eur, 600,- eur. Uvedené finančné prostriedky, resp.
pôžičky mu nevrátila, preto ju žaloval v konaní

sp. zn. 14C/33/2018. Uvedené pôžičky, ktoré sú predmetom tohto konania si neuplatnil
v predchádzajúcom konaní z dôvodu, že splatnosť bola apríl 2020. V poznámke vo výpise platby zo
dňa 05.12.2017 je informácia 3x 5.000,- eur, to sa pomýlil. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že
si požičala od žalobcu trikrát po 5.000,- eur v roku 2015, 2016 a 2019. Suma 5.000,- eur 14.12.2015
jej bola poskytnutá žalobcom, prevedená na účet za účelom vyplatenia bývalého manžela z domu. O

túto pôžičku požiadala žalobcu. Úroková sadzba nebola dohodnutá, lehota splatnosti bola dohodnutá
18.11.2019. Uvedenú splatnosť si dohodol žalobca. Túto sumu 5.000,- eur mu vrátila bankovým
prevodom. Pôžičku
z 15.12.2017 nepopiera, tá bola poskytnutá za účelom vyplatenia bývalého manžela. Úroky dohodnuté
neboli, lehota splatnosti bola dohodnutá 18.11.2019, ktorú si určil žalobca. Uvedenú sumu mu vrátila

niekedyvjúni2019.Zmluvaopôžičke,ktorájesúčasťounotárskejzápisnice,bolavyhotovenážalobcom,
verilamu,neprečítalasiju,niejepravdiváskutočnosť,žebysumu5.000,-eurprevzalaosobne,alesuma
jej bola poukázaná na účet. Je pravda, že uvedenú zmluvu vlastnoručne podpísala. Žalovaná uhradila
sumu 15.000,- eur, čo je predmetom notárskych zápisníc. Právny zástupca žalobcu súdu uviedol, že
pokiaľ poukazuje protistrana na nezrovnalosti, tak čo sa týka identifikácie platieb, žalobca uviedol, že

vzhľadom na to, že tých pôžičiek, ktoré smerovali zo strany žalobcu k žalovanej, bolo viacero, mohlo
dôjsť k chybnému označeniu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že nie sú sporné pôžičky titulom
notárskych zápisníc, ktoré boli vrátené zo strany žalovanej žalobcovi. Obsah notárskych zápisníc je
veľmi jasný, zreteľný a zodpovedajúci vôli strán, ktoré sa zúčastnili na zmluve o pôžičke, ktorá bola
v jednom prípade obsiahnutá v notárskej zápisnici, resp. bola jej súčasťou a v druhom prípade išlo

o potvrdenie toho, že peniaze boli poskytnuté. V oboch prípadoch sa však hovorí, že peniaze boli
odovzdané v hotovosti,
resp. ešte pred vyhotovením notárskej zápisnice (notárska zápisnica v poradí prvá a v poradí tretia
notárskazápisnica). Súčasťoužalobysúpotvrdeniaotransakcii,zktorýchjezrejmé,žežalobcaposkytol
žalovanej pôžičky, ktoré sú predmetom tohto konania bezhotovostne, prevodom na účet žalovanej.

Spájanie notárskych zápisníc s hore uvedenými pôžičkami, (notárske zápisnice) ktoré nie sú predmetom
tohto konania zo dňa 18.11.2015, 20.12.2016, 30.11.2017, ktoré nikto nepopiera, pokladá za vymyslené,
klamlivé a tendenčné tvrdenie protistrany. Pôžičky zo dňa 14.12.2015 a 05.12.2017 žalovaná prijala
na svoj účet, ponechala si ich, a nikdy nenamietala, prečo boli financie zaslané, teda s nimi súhlasila.Je zrejmý presný dátum, kedy boli tieto peniaze poskytnuté žalovanej, žalovaná nijakým spôsobom
nenamietala, že by tieto peniaze jej neboli poskytnuté, čiže išlo zrejme o pôžičku. Nie je preukázané,
že by žalovaná tieto peniaze, ktoré sú predmetom tohto konania, vrátila. Nie je možné stotožňovať tieto

sumy tak, ako zvolila na svoju obranu žalovaná v tomto konaní
s notárskymi zápisnicami, ktoré boli vyhotovené v poradí ako prvá a tretia. Tá v poradí prvá notár.
zápisnica je neoddeliteľne spojená s písomnou zmluvou o pôžičke, z ktorej jednoznačne vyplýva, že tieto
finančné prostriedky boli poskytnuté v hotovosti. V poradí tretia notárska zápisnica poukazuje na to, že
deň pred spísaním notárskej zápisnice boli opätovne poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 5.000,-

eur žalovanej. Skutočnosť, či išlo o hotovostný alebo bezhotovostný prevod, nemá nejaký veľký význam
pre toto konanie, pretože podstatný význam spočíva v tom, že peniaze boli poskytnuté ku dňu spísania
v poradí tretej notárskej zápisnice už boli poskytnuté. Práve preto nie je možné stotožňovať pôžičky,
ktoré sú predmetom tohto konania s peniazmi, o ktorých hovoria notárske zápisnice. Išlo o samostatné
pôžičky. Na druhej strane právny zástupca žalovanej súdu uviedol, že notárska zápisnica
zo dňa 20.12.2016 jednoznačne korešponduje s dátumom 20.12.2016 podľa výpisu z účtu

a podľa výzvy žalobcu zo dňa 14.09.2018, že sa jedná o túto notársku zápisnicu a platba bola priradená
k tejto notárskej zápisnici, a preto žalobca si z jeho pohľadu nemôže vymyslieť ďalšiu zmluvu o pôžičke
tak, ako tomu urobil pri prvej a tretej platbe. Pri tretej platbe z roku 2017, ktorú žalobca žaluje v tomto
konaní, sám v poznámke uvádza pôžičku 3 krát 5.000,- eur, ktoré sa viažu na notárske zápisnice.
Žalobca podával v konaní 14C/33/2018 návrh

na zabezpečovacie opatrenie, kde uvádzal, že žalovaná je okrem žalovanej sumy v tom konaní dlžná
aj iné finančné prostriedky žalobcovi, kde jediné uviedol 3 krát notárska zápisnica. Žalobca vo vyššie
uvedenom konaní uviedol, že pôžičky, ktoré sú predmetom tohto konania, nie sú predmetom vyššie
uvedeného konania z dôvodu, lebo neboli splatné v danom čase, avšak pôžičky splatné v danom čase
neboli ani notárske zápisnice, ale má za to, že žalobca ich neuviedol preto, lebo nevedel, že si tieto

pôžičky vymyslí. Taktiež to vyplýva z výzvy zo dňa 14.09.2018, kde jednoznačne vyplýva, že žiada
zaplatiť pôžičky vo výške 15.000,- eur tak, ako to bolo podpísané v notárskych zápisniciach v roku 2015,
2016 a 2017 „financie som ti zaslal na účet v troch splátkach“, pričom ako tvrdí v notárskej zápisnici,
mali byť vyplatené
v hotovosti, ale on sám uvádza, že na účet jej zaslal po 5.000,- eur a tie sumy presne korešpondujú ako aj

tie čísla účtu s výpismi, ktoré žalujú v tomto konaní. Žalovaná nedopatrením a nekontrolovaním žalobcu
podpísala notárske zápisnice tak, ako ich žalobca navrhol, taktiež aj zmluvu o pôžičke, všetky tieto
listiny vždy pripravoval výlučne žalobca. Žalovaná finančné prostriedky v zmysle notárskych zápisníc
vrátila tak, ako to uviedol žalobca vo svojej výzve zo dňa 14.09.2018, to znamená 14.12.2015 čo
jej bola poskytnutá pôžička, tak tú vrátila 20.12.2016 a 05.12.2017 ako to vychádza z výpisu z účtu

žalobcu. Žalobca počas niekoľko rokov pretrvávajúcich sporov medzi žalobcom a žalovanou, tak ako to
uviedli v návrhu o zradení zabezpečovanie opatrenia, neuvádzal vôbec žiadne iné pôžičky, ktoré by mali
byť predmetom medzi nimi a to teda dvakrát 5.000,- eur, čo je predmetom tejto žaloby, vždy uvádzal
výlučne len notárske zápisnice, kde uvádzal trikrát 5.000,- eur. Uvedené uviedol aj v návrhu na vydanie
platobného rozkazu v konaní 14C/33/2018, rovnako tak

vo svojej platbe zo dňa 05.12.2017, pričom túto platbu považuje žalobca za predmet tohto sporu, to
znamená, že malo ísť o ďalšiu pôžičku mimo notárskej zápisnice, napriek tomu, že
v detaile platby uvádza trikrát 5.000,- eur. Vo výzve zo dňa 14.09.2018 žalobca uvádza podstatné
skutočnosti, a to, na čo predmetné finančné prostriedky z notárskych zápisníc mali byť viazané. To
znamená,žežalobcasanepomýlillenvtom,žetomalobyťvhotovosti,aleon viažetieplatbykniečomu,

a to: „financie som ti zaslal v troch splátkach raz ročne
po 5. 000,- eur na vyplatenie podielu z domu tvojho bývalého manžela“. Toto tvrdí žalovaná od počiatku,
že tieto finančné prostriedky mali slúžiť na vyplatenie jej bývalého manžela
z titulu BSM.

5. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa § 657, § 563 a § 115 /súd chybne
v rozsudku namiesto označenia „§ 115“ opätovne uvádza „§ 657“/ Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 14.12.2015 a 5.12.2017 boli žalobcom poukazované sumy
po 5.000,- eur na účet žalovanej - detail pohybu H. G., as. zo dňa 14.12.2015, žalobca z účtu
č. J. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX poukázal žalovanej sumu 5.000,- eur, kde v informácii pre

príjemcu uviedol, že ide o pôžičku a detail pohybu H. G., as. zo dňa 05.12.2017, žalobca z účtu č. J.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX poukázal žalovanej sumu 5.000,- eur, kde v informácii pre príjemcu
uviedol, že ide o pôžičku 3x 5.000 eur. Sporným bol právny titul, na základe ktorého žalobca žalované
peňažné prostriedky poukazoval žalovanej. Žalovaná popierala, že by so žalobcom uzatvorila ústnezmluvy o pôžičkách v dňoch 14.12.2015 a 05.12.2017, titulom ktorých by jej žalobca nejaké peňažné
prostriedky poskytol. Žalovaná suma podľa žalovanej je v skutočnosti poskytnutá
z dvoch pôžičiek na základe notárskej zápisnice č. N65/2015 zo dňa 19.11.2015 a notárskej zápisnice

č. N116/2017 zo dňa 30.11.2017. Podľa súdu žalovaná v konaní preukázala /dôkazmi, a to pohybom
na bankovom účte žalobcu zo dňa 05.12.2017, z ktorého vyplýva, že žalobca pri platbe 5.000,- eur na
účet žalovanej v detaile pohybu uviedol „pôžička 3x 5000 eur“, výzvou žalobcu žalovanej na vrátenie
peňažných prostriedkov zo dňa 14.09.2018,
v ktorej samotný žalobca vyzval žalovanú na vrátenie pôžičiek v celkovej sume 15.000,- eur

a konkrétne uviedol: „Ďalej Danka Ťa žiadam, o rýchle vyplatenie pôžičky vo výške
15.000,- €, najneskôr však do 18.11.2019, tak ako bolo podpísané v ZMLUVE O P?ŽIČKE zo dňa
18.11.2015, a zapísané v Notárskej zápisnici zo dňa 19.11.2015, 21.12.2016, 30.11.2017. Financie som
ti zaslal na účet v troch splátkach, raz ročne po 5.000,- €,
na vyplatenie podielu z domu, Tvojho bývalého manžela A. G..
1. C. G. - pôžička 5.000,- € - 14.12.2015 (výpis z účtu v prílohe), 2. C. G. - pôžička 5.000,- € - 20.12.2016

(výpis z účtu v prílohe),
3. C. G. - pôžička 5.000,- € - 05.12.2015 (výpis z účtu v prílohe)“/, že žalovaná suma nebola žalobcom
žalovanej poskytnutá na základe ústnych zmlúv o pôžičke zo dňa 14.12.2015 a 05.12.2017, ale na
základe vyššie špecifikovaných dvoch z troch pôžičiek
od žalobcu, ktorých existenciu osvedčila v notárskych zápisniciach č. N 65/2015 zo dňa 19.11.2015, N

116/2017 zo dňa 30.11.2017 a č. N 151/2016 zo dňa 21.12.2016 a ktoré už žalobcovi preukázateľne
vrátila. Súd má za to, že je nelogické, keď nikdy žalobca v konaní 14C/33/2018 nespomenul existenciu
ďalších pôžičiek (okrem žalovanej sumy
a 3x 5.000,- eur) a kde si uplatňoval nárok voči žalovanej v celku a išlo o to isté obdobie
(v ktorom boli požičané peniaze), že keby tieto pôžičky, ktoré žaluje v tomto konaní existovali, bol by si

ich v pôvodnom konaní neuplatnil. Ďalej je nelogické, že žalobca aj napriek tomu, že robil všetko pre
to, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie z 21.12.2018 v konaní sp.zn. 14C/33/2018, kde uvádzal
skutočnostinadrámecžaloby,t.j.finančnéprostriedkyopäťlen3x5.000,-euražiadneinédlhyžalovanej
neuvádzal. Žalobca v zápisnici v konaní sp.zn. 14C/33/2018, strana 4 z 01.10.2019 uviedol, že počas
spolužitia žalovanej požičal 3x 5.000,-eur. Ďalej uviedol, že žalovaná suma v konaní sp.zn.14C/33/2018

pozostáva z nízkych čiastok a preto k nim neboli vyhotovené notárske zápisnice. Pri sume 5.000,- eur
sám uviedol, že sa jednalo o vyššiu sumu, tak bola vyhotovená notárska zápisnica. Súd udáva, že
žalovaná suma pozostáva z vyšších čiastok a poskytnutých v rovnakom období ako jeho vyjadrenia z
01.10.2019 a k žalovaným sumám napriek jeho tvrdeniu neboli vyhotovené notárske zápisnice. Tvrdenie
žalobcu, že v konaní sp.zn. 14C/33/2018 si nemusel uplatniť aj žalované pôžičky, lebo ich mohol uplatniť

samostatne a ešte neboli splatné, súd nepovažuje
za pravdivé, z dôvodu, že aj keď je pravda, že si ich mohol uplatniť samostatne, ale vo vyššie uvedenom
konaním žiadnym priamym ani nepriamym konaním ich existenciu ničím nepotvrdil. Na základe vyššie
uvedených skutočností súd považoval tvrdenie žalovanej, že nedopatrením a nekontrolovaním žalobcu
všetko podpísala, lebo on pripravoval všetky listiny (zmluvu o pôžičke zo dňa 18.11.2015, čestné

prehlásenie zo dňa 13.05.2013, zabezpečil vyhotovenie notárskych zápisníc) za pravdivé, lebo tak
urobila z dôvodu, že mu dôverovala. Súd dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné
bremeno o existencii ústnych zmlúv o pôžičke v dňoch 14.12.2015 a 05.12.2017, titulom ktorých by
žalobca žalovanej súdené peňažné prostriedky poskytol, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/ s poukazom
na plný úspech žalovanej v spore.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že v priebehu konania všetky rozpory

vo svojich tvrdeniach vyjasnil a vysporiadal sa aj so všetkými argumentmi žalovanej. Poukázal na to,
koľko jednotlivých pôžičiek bolo uskutočnených vo vzťahu k žalovanej, čoho dôkazom sú aj listiny, ktoré
predložil k žalobe, ktorou som inicioval konanie vedené súdom prvej inštancie pod sp. zn. 14C/33/2018.
Pôžičky boli z jeho strany
v prospech žalovanej poskytované v čase od 12.03.2013 až do 18.06.2018, to zn. po dobu dlhšiu ako

päť rokov a celková suma (súdom uznaných) pôžičiek predstavovala sumu
vo výške 30.020,- eur. Preto je prirodzené, že mohol zabudnúť na to, že voči žalovanej evidujem ešte
iné pôžičky, najmä tie, nárok na vrátenie ktorých si uplatnil v tomto prebiehajúcom konaní. Rovnako tak
ako omyl je možné za týchto skutočností označiť aj popis detailu pohybu zo dňa 05.12.2017, keďžepôžičky, ktoré žalovanej poskytoval počas obdobia dlhšieho ako 5 rokov a ktoré sú zdokumentované v
súdnom spise sp.zn. 14C/33/2018, boli žalovanej poskytované bezhotovostným prevodom na jej účet.
Pri takomto množstve pôžičiek je teda zrejmé, že ide o omyl ospravedlniteľný a týmto spôsobom aj

logicky vysvetlený.
Na túto argumentáciu žalobcu však súd prvej inštancie nijako relevantne nereagoval. Prvoinštančný súd
považoval za rozhodujúce nasledovné: detail pohybu na bankovom účte
zo dňa 05.12.2017, kde je uvedený detail pohybu v znení ,,pôžička 3 x 5000 eur“ a výzvu
zo dňa 14.09.2018, kde sa uvádza, že pôžičky, ktoré boli obsiahnuté v znení všetkých troch notárskych

zápisníc, žalobca poskytol žalovanej tak, že jej ich zaslal na účet. Prvoinštančný súd konštatoval, že
práve uvedenými dôkazmi bolo zo strany žalovanej preukázané, že žalovanú sumu som žalovanej
neposkytol na základe ústnych zmlúv o pôžičke, ale na základe notárskych zápisníc: NZ 65/2015, Nz
44441/2015, NCRls 45379/2015 zo dňa 19.11.2015
a NZ 116/2017, Nz 49341/2017, NCRls 50132/2017 zo dňa 30.11.2017, ktoré pôžičky žalovaná vrátila.
V tejto časti žalobca poukazuje na znenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu v tejto veci zo

dňa 23.02.2023, kde odvolací súd v bode 14 uviedol ,,Hotovostné odovzdanie peňažných prostriedkov
pôžičiek možno vyvodiť len ohľadne pôžičky zo dňa 18.11.2015 a to priamo zo samotnej písomnej
zmluvy o pôžičke z uvedeného dňa, nie však z notárskej zápisnice N 65/2015 zo dňa 19.11.2015, ktorá
neosvedčuje žiadne vyhlásenie žalovanej, že peňažné prostriedky pôžičky jej boli poskytnuté v hotovosti
a ona ich prevzala.“. Odvolací súd teda jednoznačne uviedol, že je preukázané hotovostné odovzdanie

peňazí titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 18.11.2015, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice
zo dňa zo dňa 19.11.2015, číslo N 65/2015, Nz 44441/2015,
NCRls 45379/2015. V bode 1 tejto notárskej zápisnice sa výslovne uvádza, že žalovaná uzatvorila so
mnouzmluvuopôžičke,ažetátotvoríneoddeliteľnúsúčasťtejtonotárskejzápisnice.Notárskazápisnica
hovorí v minulom čase o tom, že bola uzatvorená zmluva

o pôžičke, čo korešponduje s dátumami vyhotovenia zmluvy o pôžičke (18.11.2015)
a notárskej zápisnice (19.11.2015) a zároveň hovorí v minulom čase o tom, že bola žalovanej z strany
žalobcu požičaná a reálne poskytnutá suma vo výške 5.000,- eur, čo rovnako tak korešponduje s
obsahom zmluvy o pôžičke. Vezmúc preto do úvahy názor odvolacieho súdu ako aj obsah notárskej
zápisnice zo dňa 19.11.2015, číslo N 65/2015, Nz 44441/2015,

NCRls 45379/2015 a obsah zmluvy o pôžičke zo dňa 18.11.2015, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto
notárskej zápisnice, je záver prvoinštančného súdu o tom, že žalovaná mala preukázať, že žalovaná
suma, ktorá bola inak žalovanej poskytnutá bezhotovostne, je sumou poskytnutou na základe notárskej
zápisnice zo dňa 19.11.2015, absolútne nelogický
a v rozpore so všetkými dôkazmi, ktoré súdu žalobca predložil. Vo vzťahu k v poradí druhej sume vo

výške 5.000,- eur, ktorú žalobca žalovanej poslal bezhotovostne, prevodom na jej účet dňa 05.12.2017
žalobca uviedol, že v notárskej zápisnici NZ 116/2017, Nz 49341/2017, NCRls 50132/2017 zo dňa
30.11.2017 je obsahom notárskej zápisnice uznanie dlhu, v ktorom žalovaná vyhlásila, že finančné
prostriedky pôžičky v plnom rozsahu prevzala. Je potrebné prísť k záveru, že peniaze titulom tejto
notárskej zápisnice zo dňa 30.11.2017 boli jednoznačne odovzdané žalovanej ešte pred vyhotovením

notárskej zápisnice, a to dňa 29.11.2017, čo potvrdila žalovaná vlastnoručným podpisom na notárskej
zápisnici.Vtomtoprípadejetedanepodstatné,čikposkytnutiupôžičkyprišlovhotovostialeboprevodom
na účet žalovanej, nakoľko je zrejmé, že k odovzdaniu peňazí prišlo 29.11.2017, to zn.
pred prevodom, ktorý sa uskutočnil dňa 05.12.2017, a teda za žiadnych okolností nemôže byť
odovzdanie peňazí titulom tejto notárskej zápisnice stotožňované s prevodom peňazí na účet žalovanej

vo výške 5.000,- eur, ku ktorému prišlo dňa 05.12.2017. Žalobca nevidí žiadny dôvod na to, aby došlo
k uznaniu dlhu, ktorý ešte neexistoval. Je podľa neho nelogické, aby došlo dňa 30.11.2017 k uznaniu
dlhu, ktorý však vznikol až dňa 05.12.2017 /s ohľadom
na reálny charakter zmluvy o pôžičke/. Preto je nelogický a aj nepreukázaný záver o tom, že by časť
žalovanej sumy v tomto konaní v rozsahu 5.000,- eur, ktorá bola poskytnutá žalovanej prevodom na jej

účet dňa 05.12.2017, bola vlastne sumou, ktorá jej bola poskytnutá
na základe v poradí tretej notárskej zápisnice zo dňa 30.11.2017, v ktorej žalovaná uznala
(v tom čase už existujúci) dlh. Súd prvej inštancie teda namiesto toho, aby vyhodnotil argumenty zo
strany žalobcu aj žalovanej, zobral do úvahy jednostranne len argumenty žalovanej a tieto si nekriticky
prevzal a osvojil. Nelogické a rozporné sú aj ďalšie tvrdenia súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia. Súd

prvej inštancie tvrdí, že je nelogické, že si žalobca značné množstvo pôžičiek voči žalovanej uplatnil
už v rámci konania vedeného Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 14C/33/2018, a pôžičky, ktoré
sú predmetom tohto konania si uplatnil v samostatnom konaní. V ďalšom texte odôvodnenia rozsudku
potomsúdtotonegujeauvádza,žežalobcasivlastnemoholžalovanésumyuplatniťsamostatne.Ďalšízargumentov prvoinštančného súdu založený na nelogickosti, sa týka obsahu návrhu žalobcu na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia. Prvoinštančný súd uviedol, že v jeho obsahu nezmienil žalobca existenciu
pôžičiek žalovaných v rámci tohto konania. Žalobca však riadne a logicky vysvetlil, prečo nespomínal

žalované pôžičky v predchádzajúcom konaní, ako ani v návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podstatnejším argumentom je však to, že CSP nijako
neustanovuje, čo má byť obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Preto je celá
argumentácia súdu založená len na jednostranných argumentoch žalovanej, ktoré si súd nekriticky
prevzal bez toho, aby túto argumentáciu konfrontoval s argumentáciou žalobcu. Súd prvej inštancie ďalej

argumentoval tým, že pri požičiavaní súm vo výške 5.000,- eur, nechal žalobca pre ich zabezpečenie
spísať notárske zápisnice a pri sumách, ktoré sú predmetom tohto konania, už notárske zápisnice
nenechal spísať. Tu žalobca uvádza, že je primárne na zmluvných stranách, akým spôsobom si
zabezpečia záväzok. Ak záväzok nie je zabezpečený žiadnym z inštitútov slúžiacich na zabezpečenie
záväzkov, nerobí ho to nijako neplatným. Okrem toho záväzky, ktorých sa týkala v poradí prvá a tretia
notárska zápisnica, vznikli na základe hotovostného odovzdania peňazí žalovanej, kdežto pri sumách,

ktoré sú žalované v rámci tohto konania, boli žalovanej poskytnuté sumy ich prevodom na účet, čo
je bezpečnejší spôsob na účely preukázania existencie záväzku. Záverom napadnutého rozsudku súd
považoval za podstatný argument preukazujúci nedôvodnosť žaloby to, že žalobca
v konaní sp. zn. 14C/33/2018 žiadnym priamym alebo nepriamym konaním nepotvrdil existenciu
takýchto pohľadávok. Aj samotný súd bol ale toho názoru, že si žalobca

v pôvodnom konaní nijako nemusel momentálne žalované sumy uplatniť, to zn. že som ich nemusel
ani spomenúť. Na druhej strane žalovaná je spôsobilá na práve úkony a preto by si mala byť vedomá
toho, čo je obsahom notárskych zápisníc, ktoré podpisuje. Práve ingerencia notára by mala vylučovať
akékoľvek špekulácie o tom, ako boli vlastne peniaze na základe notárskych zápisníc odovzdané. Preto
aj žalobca v písomnom podaní zo dňa 10.05.2023 žiadal, aby súd vykonal výsluch notára K. L.. Žalobca

potom na rozdiel
od žalovanej zbavil menovaného notára mlčanlivosti a súd prvej inštancie sa tak mal zaoberať aj
tým, prečo žalovaná nezbavila K. L. mlčanlivosti a zmarila tak možnosť verifikácie svojich tvrdení. V
napadnutomrozsudkupotomabsentujeajuvedeniespôsobu,akosasúdvysporiadalsnávrhomžalobcu
na vykonanie dokazovania v podobe výsluchu notára K. L.. Súd sa rovnako nevysporiadal ani s listinným

dôkazom, ktorý žalobca predložil na pojednávaní dňa 20.09.2023. Ide o dohodu o urovnaní, z ktorej
vyplýva, že obe strany, on ako žalobca a žalovaná, na základe uvedenej dohody o urovnaní uznali obsah
notárskych zápisníc, pričom tu žalovaná nerozporovala, že by jej peniaze, ktoré boli inak v notárskych
zápisniciach (v prvej a tretej v poradí) označené ako v hotovosti poskytnuté, boli reálne poskytnuté
bezhotovostne, prevodom na jej účet. Aj uvedený listinný dôkaz v podobe dohody o urovnaní svedčí o

tom, že obsah notárskych zápisníc je správny
a potvrdzujúci to, že peniaze titulom notárskych zápisníc boli žalovanej poskytnuté jednoznačne pred
spísaním notárskych zápisníc a v hotovosti. Nakoniec žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v rozpore s názorom odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení zo dňa
23.02.2023 v tejto právnej veci, kde odvolací súd uviedol, že „Z obsahu notárskych zápisníc však nie

je možné zistiť, či žalovaná peňažné prostriedky pôžičiek prevzala od žalobcu v hotovosti alebo jej ich
tento previedol, či vložil na jej bankový účet alebo poskytol iným spôsobom. Vyhlásenie žalovanej o
prevzatí peňažných prostriedkov pôžičky pritom podľa odvolacieho súdu môže zodpovedať akejkoľvek
forme poskytnutia peňažných prostriedkov pôžičky a len dosvedčuje, že peňažné prostriedky pôžičky
boli skutočne poskytnuté /keďže pôžička ako reálny kontrakt vyžaduje aj ich skutočné odovzdanie/, ale

nie, že peňažné prostriedky pôžičky boli odovzdané, resp. prevzaté
v hotovosti.“. Odvolací súd po posúdení obsahu notárskych zápisníc prišiel teda
k jednoznačnému záveru o tom, že peňažné prostriedky, bez ohľadom na to akou formou boli žalovanej
zo strany žalobcu poskytnuté, jej boli poskytnuté už pred spísaním notárskych zápisníc. Na základe
týchto skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby ho zmenil tak, že jeho žalobe celkom
vyhovie.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie pokladá za zákonné a
spravodlivé. Žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, že skutočnosť, prečo nezmienil existenciu predmetných

pôžičiek v návrhu na zabezpečovacie opatrenia, on riadne
a logicky zdôvodnil. Toto urobil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14.05.2021, kde na otázku
právneho zástupcu žalovanej, že: „Z dôvodu, že splatnosť bola 2020.“. Podľa žalovanej sa vôbec
nejedná o logické zdôvodnenie, pretože návrh na zabezpečovacie opatrenie opieral o notárskejzápisnice, ktoré taktiež neboli splatné a teda jeho obrana nemá žiadnu logiku. Súd žiadal, aby žalobca
odôvodnil z akého dôvodu nepostupoval
pri predmetných pôžičkách rovnakým spôsobom ako pri notárskych zápisniciach. Žalobca namieta, že je

na zmluvných stranách akým spôsobom si zabezpečia záväzok. S týmto tvrdením samozrejme žalovaná
súhlasí, ale otázka tohto typu je na mieste, keďže medzi stranami mali vznikať rôzne zmluvné záväzky.
Opäť je potrebné podrobiť terajšie tvrdenie žalobcu s jeho tvrdením v minulosti a tu sa opäť jedná o
zavádzanie súdu. Žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že k predmetným pôžičkám neboli vyhotovené
notárske zápisnice z dôvodu, že pri žalovaných pôžičkách boli poskytnuté finančné prostriedky na účet

a pri notárskych zápisniciach boli poskytnuté v hotovosti a teda žalobca by nemal v tomto prípade
problém preukázať požičanie finančných prostriedkov. Naproti tomu, ale v minulosti, na pojednávaní dňa
01.10.2019, uviedol, že „nepovažoval som to za dôležité, bolo tam čestné prehlásenie, povedal som
si, že to stačí, naproti suma 5 000.-eur, to bola naraz vysoká čiastka“. Z toho vyplýva, že dôvodom, že
pri predmetných pôžičkách neboli vyhotovené notárske zápisnice nebol spôsob vyplatenia finančných
prostriedkov v prospech žalovanej, ale práve vysoká suma, ktorá sa presne zhoduje s výškou sumy na

notárskych zápisniciach. Žalobca ďalej uviedol, že súd nesprávne zhodnotil konanie žalovanej v tom
smere, že žalovaná podpísala dokumenty, ktoré sú predmetom ich sporov, pričom je spôsobilá na právne
úkony a preto by si mala byť vedomá toho, čo podpisuje. Pri tomto výklade je potrebné uviesť, že všetky
dokumenty, ktoré medzi účastníkmi konania boli vyhotovené, všetky vyhotovoval žalobca
a aj žalobca je spôsobilý na právne úkony a mal by vedieť čo podpisuje. Dôkazy, ktoré predložila

žalovaná /doklad o platbe zo dňa 05.12.2017 a výzva žalobcu zo dňa 14.09.2018/ svedčia nie len o
tom, že by žalobca mal vedieť čo podpisuje, ale v tomto prípade aj čo vyhotovuje. Podľa žalovanej je
nutné konštatovať, že hlavná jej obrana boli listiny a dôkazy vytvorené žalobcom - doklad o platbe zo
dňa 05.12.2017 a výzva žalobcu zo dňa 14.09.2018. Žalobca pri platbe zo dňa 05.12.2017 uviedol do
poznámky účelu platby: „3 x 5000 eur“. Práve tento údaj plne korešponduje s notárskymi zápisnicami

a plne korešponduje aj
s tvrdeniami žalovanej od začiatku ich sporov a vôbec sa nezhoduje s dôkazmi v prospech žaloby.
Ešte závažnejším dôkazom je výzva žalobcu zo dňa 14.09.2018. V uvedenej výzve konštatuje všetky
záväzky, ktoré má žalovaná voči žalobcovi a vyzýva ju, aby mu zaplatila aj nesplatné pôžičky vyplývajúce
z notárskych zápisníc a to 3 x po 5000,- eur spolu

15 000,- eur. Sám žalobca tieto svoje nároky zdôvodňuje, že jej ich požičal nasledovným spôsobom: „1,
C. G. – pôžička 5000,-€ - 14.12.2015 (výpis z účtu v prílohe),
2, C. G. – pôžička 5000,-€ - 20.12.2016 (výpis z účtu v prílohe), 3, C. G. – pôžička 5000,-€ - 05.12.2017
(výpis z účtu v prílohe)“. Žalobcom uvádzané termíny uhradenia pôžičky vyplývajúcich z notárskych
zápisníc jasne korešpondujú

s vymyslenými pôžičkami, ktoré sú predmetom tohto konania. V neposlednom rade poukazuje žalovaná
aj na skutočnosť, že síce z notárskych zápisníc vyplýva, že mala prevziať finančné prostriedky iba
v hotovosti a napriek tomu boli vyplatené na účet, tak ako to tvrdí žalobca vo svojej výzve zo dňa
14.09.2018. Z toho vyplýva, že aj pri logickom výklade je možné konštatovať, že žalobca všetky tri
pôžičky vyplácal na účet, napriek tomu, že

v notárskych zápisniciach to bolo uvedené inak. Dôkazy jednoznačne potvrdzujú, že žalovaná nedostala
žiadne iné finančné prostriedky formou pôžičky okrem predmetných notárskych zápisníc. Vzhľadom na
hore uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny.

9. K vyjadreniu žalovanej na svoje odvolanie žalobca uviedol, že žalovaná len opakuje argumentáciu,
ktorú uvádzala počas prvoinštančného konania. Neuviedla žiadne argumenty, ktorými by spochybnila
dôvodnosť a vecnosť jeho argumentov uvedených v odvolaní. Preto považuje svoje odvolanie aj naďalej
za dôvodné.

10. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie, ktoré viedli

k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcov, z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil
dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam žalobcu potom odvolací súd dodáva nasledovné:

12. Žalobca vo svojom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nedal vo svojom rozhodnutí odpovede

na jeho špecifické námietky a argumentáciu a nekriticky si osvojil a prevzal argumentáciu žalovanej.
S uvedeným odvolací súd nemôže súhlasiť. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie v súlade s § 191 CSP vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Svoje skutkové a následné právne závery potom súd prvej inštancie jasne
a zrozumiteľne zdôvodnil. Naopak žalobca vytrháva niektoré z vykonaných dôkazov /notárske zápisnice

osvedčujúce uznanie záväzku z pôžičiek zo strany žalovanej/ zo vzájomnej súvislosti s ostatným
vykonaným dokazovaním a všetkým, čo vyšlo v konaní najavo.

13. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení o existencii pôžičiek, ktoré mal žalovanej poskytnúť na základe ústnych zmlúv o pôžičke v

dňoch 14.12.2015 a 05.12.2017. V konaní bolo nepochybne preukázané, že v uvedených dňoch žalobca
previedol zo svojho účtu na účet žalovanej peňažné prostriedky 2 x 5.000,- eur. Rovnako však bolo
aj podľa odvolacieho súdu v konaní preukázané, že prevod týchto peňažných prostriedkov je vlastne
poskytnutím pôžičiek, o ktorých svedčia notárske zápisnice číslo N 65/2015, Nz 44441/2015, NCRls
45379/2015

zo dňa 19.11.2015 /spolu s písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 18.11.2015/ a číslo
NZ 116/2017, Nz 49341/2017, NCRls 50132/2017 zo dňa 30.11.2017, a ktoré pôžičky už žalovaná
žalobcovipreukázanevrátila.Ajkeďvkonkrétnostiachobsahtýchtonotárskychzápisníc/žalovanávnich
vyhlásila, že peňažné prostriedky pôžičiek prevzala pred spísaním notárskych zápisníc/ uvedenému
záveru nesvedčí, ostatné vykonané dôkazy jednotlivo

i vo vzájomnej súvislosti preukazujú, že tomu tak skutočne bolo. Tu stačí len opätovne poukázať na to, že
samotný žalobca v príkaze na prevod peňažných prostriedkov 5.000,- eur zo svojho bankového účtu na
účet žalovanej dňa 05.12.2017 v detaile pohybu uviedol „pôžička 3x 5000 eur“. Jeho tvrdenia, že sa tak
stalo omylom kvôli množstvu pôžičiek, ktoré žalovanej poskytol a dĺžke času, po ktorý sa tak dialo, podľa
odvolacieho súdu neobstojí. Ak by boli pravdivé tvrdenia žalobcu, že popri troch pôžičkách po 5.000,-

eur, o ktorých svedčia notárske zápisnice /zo dňa 19.11.2015, zo dňa 21.12.2016 a zo dňa 30.11.2017/,
poskytol žalovanej ešte ďalšie dve pôžičky v dňoch 14.12.2015 a 05.12.2017, tak v čase prevodu týchto
peňažných prostriedkov muselo ísť už o piatu pôžičku /každá po 5.000,- eur/ a nie tretiu ako uvádza
žalobca v detaile pohybu, a odvolaciemu súdu nie je zrejmý žiadny rozumný a logický dôvod takéhoto
omylu žalobcu. Ak sa ale na tento detail pohybu pozrieme cez prizmu výpovede žalovanej, tak uvedený

detail pohybu plne zodpovedá výpovedi žalovanej, že prevod peňažných prostriedkov 5.000,- eur dňa
05.12.2017 sa skutočne týkal pôžičky, o ktorej svedčí notárska zápisnica zo dňa 30.11.2017, a teda
v tom čase, 05.12.2017, žalobca poskytol žalovanej nie piatu ale tretiu a poslednú pôžičku 5.000,- eur.

14. Uvedeným záverom svedčí aj ďalší dôkaz, ktorého pôvodcom je rovnako žalobca.

Vo výzve na vrátenie peňažných prostriedkov zo dňa 14.9.2018 samotný žalobca vyzval žalovanú na
vrátenie pôžičiek v celkovej sume 15.000,- eur a konkrétne uviedol: „Ďalej Danka Ťa žiadam, o rýchle
vyplatenie pôžičky vo výške 15.000,- €, najneskôr však
do 18.11.2019, tak ako bolo podpísané v ZMLUVE O P?ŽIČKE zo dňa 18.11.2015, a zapísané
v Notárskej zápisnici zo dňa 19.11.2015, 21.12.2016, 30.11.2017. Financie som ti zaslal na účet v troch

splátkach, raz ročne po 5.000,- €, na vyplatenie podielu z domu, Tvojho bývalého manžela A. G.. 1. C.
G. – pôžička 5.000,- € - 14.12.2015 (výpis z účtu v prílohe), 2. C. G. – pôžička 5.000,- € - 20.12.2016
(výpis z účtu v prílohe), 3. C. G. – pôžička 5.000,- € - 05.12.2015 (výpis z účtu v prílohe)“. V tejto výzve
žalobca sám stotožnil prevody peňažných prostriedkov v dňoch 14.12.2015 a 05.12.2017 s pôžičkami,
o ktorých svedčia notárske zápisnice. Sám aj uviedol, že peňažné prostriedky pôžičiek zaslal na jej účet,

čo je v rozpore jednak s obsahom zmluvy o pôžičke zo dňa 18.11.2015, na ktorú sa žalobca v konaní
odvoláva a jednak aj s jeho výpoveďou v tomto konaní. Tieto dva omyly žalobcu v jednej výzve nie sú
ani pre odvolací súd nijako rozumne a logicky vysvetliteľné. Nijako ich nevysvetľuje množstvo pôžičiek
žalobcu žalovanej a dĺžka času, po ktorý sa tak dialo, na čo poukazuje žalobca, keď pôžičiek v sumáchniekoľko tisíc eur malo byť podľa žalobcu len päť /dve po 5.000,- eur v roku 2015, jedna 5.000,- eur
v roku 2016 a dve po 5.000,- eur v roku 2017/ a podľa odvolacieho súdu nie je logické, aby si ich žalobca
navzájom splietol.

15. Nepriamo pre záver o existencii len troch pôžičiek po 5.000,- eur svedčí aj konanie žalobcu v spore
vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14C/33/2018. V tomto konaní, v ktorom žalobca vo svojej
výpovedi popísal spolužitie so žalovanou, vrátane ekonomických vzťahov, a žiadal od nej zaplatenie
pôžičiek, ktorých peňažné prostriedky jej postupom času prevádzal na účet /najnižšia suma, ktorá bola

poukázaná bola 60 eur, najvyššia 1.000 eur
a najčastejšie išlo o čiastky vo výškach od 200 do 500 eur/ žalobca nijako neuviedol, že by mu
žalovaná popri tam uplatňovaných pôžičkách a pôžičkách trikrát po 5.000,- eur /o ktorých svedčia
notárske zápisnice/ dlhovala ešte ďalšie dve pôžičky po 5.000,- eur. To žalobca neuviedol ani
v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v uvedenom súdnom konaní, a hoci sa žalobca
bráni tým, že procesnoprávny predpis presne nestanovuje, čo má byť obsahom návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, bolo by podľa odvolacieho súdu logické, aby žalobca, ktorý žiadal
zriadenie záložného práva na veciach žalovanej ako dlžníka na zabezpečenie svojich peňažných
pohľadávok pre obavu, že exekúcia bude ohrozená, uviedol na podporu svojho návrhu všetky podlžnosti
žalovanej voči nemu.

16. Podľa odvolacieho súdu nepriamo pre záver o existencii len troch pôžičiek po 5.000,- eur svedčí
aj skutočnosť, že k prevodu peňažných prostriedkov 5.000,- eur dňa 14.12.2015 došlo len krátko po
spísaní prvej notárskej zápisnice o pôžičke 5.000,- eur dňa 19.11.2015 a k druhému prevodu peňažných
prostriedkov 5.000,- eur dňa 05.12.2017 zasa len krátko
po spísaní prvej notárskej zápisnice o pôžičke 5.000,- eur dňa 30.11.2017. Je úplne nelogické, aby

žalobca žalovanej poskytol rovnaké pôžičky v tak krátkom časovom odstupe /ak by mala žalovaná
záujem alebo potrebovala peňažné prostriedky z oboch pôžičiek, prečo
o ne nežiadala naraz – čo je zvlášť výrazné pri pôžičke v roku 2017, kedy medzi spísaním notárskej
zápisnice, a teda poskytnutím prvej pôžičky podľa žalobcu, a prevodom 5.000,- eur na jej účet, a teda
druhou pôžičkou podľa žalobcu, prešlo len 5 dní/. Prvú pôžičku /v zmysle tvrdení žalobcu/ si pritom

žalobca vždy nechal zabezpečiť spísaním notárskej zápisnice
/a pri prvej pôžičke v roku 2015 aj písomnou zmluvou o pôžičke/ a druhú poskytol
bez akéhokoľvek dokladu. Prvú pôžičku poskytol vždy v hotovosti /podľa vlastných tvrdení žalobcu/
a druhú vždy prevodom peňažných prostriedkov na účet.

17. Ohľadne tvrdení žalobcu, že pri pôžičkách v dňoch 14.12.2015 a 05.12.2017 nebolo potrebné
spisovať notárske zápisnice, pretože peňažné prostriedky pôžičiek zaslal žalovanej na účet a tak mal
o poskytnutí pôžičiek doklad, odvolací súd uvádza, že notárske zápisnice z 19.11.2015, 21.12.2016
a 30.11.2017 svedčiace o pôžičkách žalobcu žalovanej neboli len nejakým dokladom o poskytnutí
pôžičiek ale ich obsahom bolo uznanie dlhu žalovanou /čo má za následok dlhšiu, 10 ročnú premlčaciu

lehotou na uplatnenie práva na vrátenie pôžičky ako je všeobecná 3 ročná premlčacia lehota/ ako aj
jej súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, čo znamená, že žalobca mal v zmysle Exekučného
poriadku k dispozícii hneď exekučný titul, ktorý mohol žiadať, v prípade nesplnenia dlhu žalovanou,
vykonať v súdnej exekúcii a nemusel sa v súdnom konaní domáhať najprv vydania rozhodnutia
o povinnosti žalovanej zaplatiť mu pôžičky/. Nie je preto logické, aby časť rovnakých pôžičiek v rozmedzí

dní poskytol žalobca žalovanej s takýmto zabezpečením a výhodami, a časť bez nich.

18. Nakoniec odvolací súd na odvolaciu námietku žalobcu uvádza, že závery súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsudku nie sú v nijako rozpore so závermi, ktoré odvolací súd vyslovil vo svojom
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo dňa 23. februára 2023 v tomto spore. Ak odvolací súd

v uvedenom rozhodnutí uvádzal, že ,,Hotovostné odovzdanie peňažných prostriedkov pôžičiek možno
vyvodiť len ohľadne pôžičky zo dňa 18.11.2015 a to priamo zo samotnej písomnej zmluvy o pôžičke
z uvedeného dňa, nie však z notárskej zápisnice N 65/2015 zo dňa 19.11.2015, ktorá neosvedčuje
žiadne vyhlásenie žalovanej, že peňažné prostriedky pôžičky jej boli poskytnuté v hotovosti a ona ich
prevzala.“ a „Z obsahu notárskych zápisníc však nie je možné zistiť, či žalovaná peňažné prostriedky

pôžičiek prevzala od žalobcu v hotovosti alebo jej ich tento previedol, či vložil na jej bankový účet alebo
poskytol iným spôsobom. Vyhlásenie žalovanej o prevzatí peňažných prostriedkov pôžičky pritom podľa
odvolacieho súdu môže zodpovedať akejkoľvek forme poskytnutia peňažných prostriedkov pôžičky a
len dosvedčuje, že peňažné prostriedky pôžičky boli skutočne poskytnuté /keďže pôžička ako reálnykontrakt vyžaduje aj ich skutočné odovzdanie/, ale nie, že peňažné prostriedky pôžičky boli odovzdané,
resp. prevzaté
v hotovosti.“, neznamená to, že konštruoval skutkový stav veci tak, že bolo preukázané hotovostné

odovzdanie pôžičky 5.000,- eur zo dňa 18.11.2015 a že pôžičky žalobcu žalovanej /3 x po 5.000,- eur/
boli žalovanej poskytnuté vždy pred spísaním príslušných notárskych zápisníc. Vyššie uvedené závery
odvolacieho súdu sú len vyjadrením skutočností, ktoré vyplývajú z jednotlivých tam uvedených dôkazov
a ktoré odvolací súd vyslovil v súvislosti s tým, že súd prvej inštancie vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí ustálil skutkový stav veci, ktorý nemal oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. mu odporoval.

Odvolací súd však vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí nijako nehodnotil všetky
vykonanédôkazyjednotlivoivichvzájomnejsúvislostianeprihliadalnavšetko,čovyšlovkonanínajavo,
a preto ani s definitívnou platnosťou nekonštruoval podľa vykonaného dokazovanie celý skutkový stav
veci, na ktorý by sa mohol žalobca teraz odvolávať. Toto urobil až súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku, pričom dospel k záveru, že napriek obsahu predmetných notárskych zápisníc a písomnej
zmluve o pôžičke zo dňa 18.11.2015, nedošlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmlúv o pôžičkách

v dňoch 14.12.2015 a 5.12.2017 a že titulom prevodu peňažných prostriedkov žalobcu na účet žalovanej
v uvedených dňoch boli pôžičky, o existencie ktorých svedčia notárske zápisnice číslo N 65/2015,
Nz 44441/2015, NCRls 45379/2015 zo dňa 19.11.2015 /spolu s písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa
18.11.2015/ a číslo NZ 116/2017, Nz 49341/2017, NCRls 50132/2017 zo dňa 30.11.2017. S takto
zisteným skutkovým stavom sa odvolací súd v plnej miere zhoduje.

19. Čo sa týka odvolacích námietok žalobcu, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nijako
nevysporiadalsjehonávrhomnavykonaniedokazovaniavýsluchomsvedkanotáraK.L.aanislistinným
dôkazom, ktorý žalobca predložil
na pojednávaní dňa 20.09.2023 - dohodou o urovnaní, tu odvolací súd musí prisvedčiť žalobcovi, že

sa jedná o pochybenie súdu prvej inštancie. Toto pochybenie však nemá vplyv na vecnú správnosť
rozsudku súdu prvej inštancie. Zo strany odvolacieho súdu možno len konštatovať, že vykonaniu
dôkazuvýsluchomsvedkanotáraK.L.bránilaskutočnosť,žežalovanáakoúčastníčkaprávnychúkonov,
ktoré boli obsahom predmetných notárskych zápisníc menovaného notára nezbavila mlčanlivosti /§ 39
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)/.

Vykonaniu tohto dôkazu tak bránila objektívna skutočnosť, čo ale samozrejme nezbavuje súd prvej
inštancie povinnosti tento dôvod nevykonania navrhnutého dôkazu uviesť v odôvodnení jeho rozsudku.
Pokiaľ sa jedná o listinný dôkaz, ktorý žalobca predložil na pojednávaní dňa 20.09.2023 – návrh dohody
o urovnaní datovaný dňom 21.08.2019 /nejde o dohodu o urovnaní, pretože návrh nebol podpísaný
účastníkmi právneho úkonu/, tak tento nemôže nijako ovplyvniť skutkové a právne závery, ktoré vo

veci prijal súd prvej inštancie. V prvom rade ide o návrh dohody vypracovaný zástupcom žalovanej,
z ktorého /a ani iných dôkazov/ nevyplýva, ako sa na koncipovaní jeho obsahu podieľala samotná
žalovaná. Podstatnejší je však fakt, na ktorý žalovaná poukázala vo svojom vyjadrení k odvolaniu
žalobcu. Návrh dohody bol koncipovaný a medzi stranami sa o ňom jednalo v auguste 2018, kedy
medzi nimi neexistoval žiadny spor o zaplatenie pôžičiek, ktoré sú predmetom tohto konania. V tom

čase žalovaná nemala vedomosť o tom, že si od nej žalobca bude v budúcnosti /žaloba v tejto veci
bola podaná až dňa 04.12.2020 a predžalobná výzva žalobcu bola žalovanej doručená 08.06.2020/
uplatňovať zaplatenie takýchto pôžičiek, pričom sama uznávala, že si od žalobcu požičala trikrát po
5.000,- eur a preto nemal dôvod túto skutočnosť rozporovať, aj keď samotný obsah notárskych zápisníc
svedčiaci o týchto pôžičkách bol v konkrétnostiach v rozpore so skutočnosťou. Ani tento dôkaz, ktorý

súd prvej inštancie síce vykonal, ale procesne nesprávne v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol
aké skutočnosti z neho zistil a ako ich vyhodnotil, teda nijako nemení skutkové právne závery súdu prvej
inštancie v tejto veci. Porušenie procesných práv žalobcu tak nemalo žiadny vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú náhradu
trov odvolacieho konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanej v sume určenej rozhodnutím súdu prvej
inštancie.22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).