Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/95/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217206383
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7217206383.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX bytom v C., D.
XXX, zastúpeného JUDr. Dušanon Pavčíkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, proti
žalovanému E. B. nar. XX.X.XXXX bytom v C., C. X, zastúpeného JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským,
advokátom, so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova 7, o zaplatenie sumy 10.050,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 37C/10/2017-175 zo dňa 8. novembra
2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 37C/10/2017-224 zo dňa 18. mája
2023

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby (I. výrok).

II. M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o trovách konania (II. a III. výrok) tak,
že žalovaný má proti žalobcovi 100% nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

III. P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:

Žalobu z a m i e t a.
Žalovaný má právo proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca má právo proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Opravným uznesením označeným taktiež v záhlaví napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie

opravil záhlavie rozsudku v tomto znení:

O p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 37C/10/2017 -175 zo dňa 8.11.2021 a
to v časti označenia dátumu narodenia žalovaného tak, že správne má byť uvedené:
...„ nar. XX.X.XXXX“...

3. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu dourčenej súdu prvej

inštancie dňa 6.3.2017, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 10.050,- eur
s príslušenstvom, keďže v období roku 2012 sa so žalovaným dohodli na otvorení prevádzky potravín, a
to na základe vzájomnej dohody, ktorá bola zaregistrovaná na manželku žalovaného, ktorá si za týmto
účelomprenajalapriestoryaod1.4.2013predajňuotvorilastým,žepôvodnýžalobapostupneodjanuára2013 do marca 2014 na chod a sprevádzkovanie predajne poskytol žalovanému sumu 10.050,- eur a to
titulom ústnej zmluvy o pôžičke, bez dojednania úroku a lehoty na jej vrátenie s tým, že žalobca prvýkrát
vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutej finančnej čiastky dňa 14.1.2016 a potom ešte dňa 26.8.2016,

ktorú žalovaný doposiaľ žalobcovi neuhradil, v znení postúpenia pohľadávky v zmysle § 80 CSP na
žalobcu, o čom súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 23.1.2018 č.k. 37C/10/2017-50.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, nakoľko mu žalobca peňažné prostriedky neposkytol ako pôžičku, ale
vložil ich ako vklad do spoločného podnikania, prevádzkovania potravín v obci Lorinčík, ktoré sa časom

ukázalo ako neúspešné s tým, že po ukončení podnikania sa žalovaný s pôvodným žalobcom dohodli,
že po odpočítaní strát spojených s prevádzkou potravín, pôvodný žalobca mu vyplatí sumu 4.000,- eur
v splátkach po 500,- eur od januára 2017 a z uvedenej sumy si žaloba započíta voči žalovanému čiastku
3.750,- eur, tvoriacu polovicu kúpnej ceny za vozidlo F. A., predané spoločnosti AAA Auto, za celkovú
sumu 7.500,- eur, ktoré vlastnili spoločne, aj keď bolo zapísané na otca pôvodného žalobcu, pričom
doposiaľ mu pôvodný žalobca dlhuje sumu vo výške 250,- eur.

5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci, súd prvej
inštancie opätovne žalobu žalobcu zamietol konajúc aj v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 2.7.2020 č.k. 5Co/378/2019-128, pričom odkazoval aj na uznesenie ORPZ
v Košiciach, odbor kriminálnej polície zo dňa 12.4.2016, ČVS:ORP-473/4-VYS-KE-216, kde vyšetrovateľ

dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,2
Trestného zákona, keďže sa jedná výlučne o obchodno-právny spor.

6. Po právnom posúdení veci v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 35 ods. 1 OZ,
§ 37 ods. 1 OZ, § 524 OZ, § 657 OZ, § 657 OZ, dospel súd k záveru, že v konaní nebolo preukázané

uzatvorenie zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 OZ.

7. Predmetom sporu v danom prípade bol nárok žalobcu titulom postúpenia pohľadávky zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 12.1.2018 na žalobcu postupcom A. B., nar. XX.X.XXXX (t.j. pôvodným
žalobcom), v sume 10.050 eur zo zmluvy o pôžičke, ktorú mal so žalovaným uzavrieť pôvodný žalobca.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade išlo zo strany postupcu
A. B., nar. XX.X.XXXX (pôvodného žalobcu) na postupníka - žalobcu, na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 12.1.2018, o postúpenie neexistujúcej pohľadávky, ktorou mala byť pohľadávka
zo zmluvy o pôžičke v sume 10.050 eur, nakoľko medzi pôvodným žalobcom a žalovaným nedošlo
k uzavretiu zmluvy o pôžičke, a to ani ústne, keďže pôvodný žalobca a ani žalovaný neprejavili vôľu

uzavrieť zmluvu o pôžičke. Z výsluchu pôvodného žalobcu ako svedka, z výsluchu žalovaného, ako
aj z ich vzájomnej konfrontácie vyplynulo, že právnym dôvodom poskytovania jednotlivých súm v
období od januára 2013 do marca 2014 žalovanému, v celkovej výške 10.050 eur, nebolo ich požičanie
žalovanému, ale investícia do spoločného podnikania, ktoré pôvodný žalobca a žalovaný spoločne
plánovali. Na otázku žalovaného na svedka (pôvodného žalobcu), položenej v rámci konfrontácie,

svedok odpovedal jednoznačne, že „o pôžičke neuvažovali, že sa od počiatku jednalo o investíciu“.
Svedok si bol vedomý, že výsledkom investície môže byť tak zisk ako aj strata, čo jednoznačne vyjadril
vo svojej odpovedi na otázku súdu. Svedok v rámci konfrontácie tiež uviedol, že pri poskytovaní
jednotlivýchsúmnebolidohodnutépodstatnénáležitostizmluvyopôžičke,pretožeupôvodnéhožalobcu
a žalovaného nebola daná vôľa uzavrieť zmluvu o pôžičke, čím nemohlo v danom prípade dôjsť ani

k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu.

8. Preto ani žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol
v celom rozsahu s tým záverom, že medzi pôvodným žalobcom na žalovaným nedošlo pri poskytnutí
jednotlivých súm v celkovej výške 10.050 eur k uzavretiu zmluvy o pôžičke, resp. zmlúv o pôžičkách,

na čo nemalo ani vplyv to, že prevádzka potravín bola registrovaná v živnostenskom registri na meno
manželky žalovaného, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným nedošlo k naplneniu cieľa spoločne
podnikať a založiť si na tento účel spoločnosť s ručením obmedzeným, hoci pôvodný žalobca a žalovaný
fakticky vykonávali činnosť súvisiacu s podnikaním, rekonštruovali priestory predajne, zariadili priestory
predajne, nakupovali spoločne tovar, zabezpečovali jeho dovoz na predajňu, spoločne sa podieľali na

nákladoch spojených s vykonávaním uvedených činností. Rovnako bolo bez právneho významu pre
daný prípad, že finančné prostriedky, ktoré pôvodný žalobca investoval do spoločného podnikania so
žalovaným, si požičal od žalobcu, teda svojho otca a v prípade, ak by aj žalovaný bol ochotný žalobcovivrátiť žalovanú sumu na strane žalobcu, z dôvodu neexistencie právneho titulu zmluvy o pôžičke, by
došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko by prijal plnenie bez právneho titulu pôžičky.

9. O nároku o náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom
na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100
% a to aj žalobcovi proti žalovanému 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania s odkazom
na ust. § 396 ods. 1 a 3 CSP.

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhoval rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Apeloval
na závery uznesenia Krajského súdu v Košiciach 5Co/378/2019, ktorý pôvodný rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (okrem obrovského množstva pochybení

súdu prvej inštancie v procese dokazovania a jeho hodnotenia) bola aj tá skutočnosť, že „súd prvej
inštancie na základe výsluchov aplikoval príslušnú právnu normu, ale nevyložil, prečo právny nástupca
žalobcu vo vzťahu k žalovanému mu poskytoval finančné prostriedky na spoločné podnikanie, na
množstvo konkrétnych obchodných prípadov a nevysvetlil logický rozpor medzi výsluchmi strán sporu,
nezabezpečil a nežiadal ďalšie návrhy na dokazovanie, resp. svedkov, ktorí by vedeli o spoločnom

podnikaní,keďžepísomnázmluvaopôžičkenejestvuje.Žalobcajepresvedčený,žeuvedenýnedostatok
spočívajúci v posúdení, prečo právny nástupca žalobcu vo vzťahu k žalovanému mu poskytoval
finančné prostriedky na spoločné podnikanie, a prečo sa súd nezameral na množstvo konkrétnych
obdobných prípadov, doposiaľ nesplnil a tiež nevysvetlil logický rozpor medzi výsluchmi strán sporu
a svedka, kedy svedok aj v rámci opakovaného výsluchu a konfrontácie nepoprel zámer spoločne

podnikať, ale to bolo podmienené jeho účasťou v obchodnej spoločnosti založenej so žalovaným (k
čomu nedošlo). Naopak svedok výslovne uviedol, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená zmluva o
pôžičke. V danom prípade bol žalobca presvedčený, že súd prvej inštancie, aj keď riadiac sa pokynmi
nadriadeného súdu vyššej inštancie zopakoval „v určitom smere“ dokazovanie, čo ale nepreukázalo
nič také, aby konajúci súd mohol konštatovať existenciu spoločného podnikania pôvodného žalobcu a

žalovanéhoanaopakjednoznačnepoprieťexistenciuzáväzkuzozmluvyopôžičke,čímcelérozhodnutie
považujeme za nepreskúmateľné a nezákonné. Podľa názoru žalobcu, o údajnom spoločnom podnikaní
žalovaného, resp. jeho manželky neexistuje žiaden písomný dôkaz. Súd prvej inštancie sa napriek tomu
stotožnil s vyjadreniami a procesnou obranou žalovaného, ktorú si v plnom rozsahu osvojil, pričom
do dnešného dňa od žalovaného nepožadoval predložiť žiaden iný dôkaz, ktorý by tieto jeho tvrdenia

potvrdzoval. V tomto smere súd opäť raz nevykonal dokazovanie riadne, keďže iba na podklade z
kontextu povytrhávaných vyjadrení svedka a dokonca i neexistujúcich prehlásení žalobcu nemohol
mať za preukázané, že šlo o spoločné podnikanie, čím súd nedodržal princípy náležitého zistenia
skutkového stavu v konaní pred súdom. Rozhodnutie súdu je založené odpočiatku na nesprávnom
právnom posúdení právneho vzťahu žalobcu (pôvodného) a žalovaného a na tom, že dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že žalovaný v priebehu konania
nespochybňoval titul pôžičky a poskytnutie sumy 10.050,-eur titulom ústnej dohody, čím žalobca uniesol
dôkazné bremeno v spore, čo bolo aj potvrdené výpoveďou svedka o poskytnutí finančných prostriedkov
a ochote žalovaného poskytnuté finančné prostriedky vrátiť, čím je rozsudok nepreskúmateľný v celom
rozsahu.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu opätovne apeloval na to, že aj z uznesenia OR PZ
v Košiciach ČVS: ORP-473/4/VYS-KE-2016 zo dňa 12.4.2016 a z rozpisu platieb je jednoznačne zrejmé,
že vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovaným nebol vzťah veriteľa a dlžníka na základe ústnej
zmluvyopôžičke,čopotvrdzujeajvýpoveďpôvodnéhožalobcunapojednávaníkonanomdňa8.11.2021,

že peniaze poskytol, aby sa podieľal na zisku ako aj na strate, pričom v zmysle § 657 OZ, ak by išlo
o pôžičku, tak by mal vrátiť žalovaný pôvodnému žalobcovi rovnakú sumu ako bola požičaná a to aj
v určitej lehote. Rovnako z hore citovaného uznesenia je zrejmé, že A. B. tieto peniaze investoval do
spoločného podnikania so žalovaným, pričom opísal aj spoločné fungovanie s tým, že po ukončení
prevádzky manželky žalovaného, pôvodný žalobca žiadal len vloženú sumu nie vrátenie pôžičky, čím nie

je naplnený zákonný predpoklad titulom zmluvy o pôžičke. Pôvodný žalobca opísal spôsob podnikania
so žalovaným, ako spoločne investovali do prevádzky potravín v Lorinčíku každý po 10.500 eur. Potom
čo predajňa potravín nevykazovala zisk žalovaný odišiel pracovať do G. a následne sa rozhodli predajňu
zatvoriť.Žalovanýtaktiežpodrobneopísalspôsobspoločnéhopodnikaniavrovnakomzneníspoukazomna rozpis platieb a preto sa nemohlo jednať o pôžičku medzi pôvodným žalobcom a žalovaným, čím
nemohlo dôjsť ani k zákonnému postúpeniu pohľadávky titulom zmluvy o pôžičke. Z tohto dôvodu
navrhoval potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané včas, oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP, z hľadiska

uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru o
nedôvodnosti odvolania žalobcu.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.6.2024 o 10,35 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 207/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 21.5.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou vadou konania danou
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku

občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z
hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“)
vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom

vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

18. Keďže odvolacie námietky odvolateľa nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku a neumožňujú prijať iné závery, odvolací súd odkazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP a odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, nakoľko sa s ním v celom rozsahu stotožňuje s tým, že odvolacie
námietky žalobcu pramenia z jeho učineného procesného útoku v konaní na súde prvej inštancie, s

ktorými sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal, načo aj odvolací súd poukazuje.

19. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné predpoklady
v zmysle § 220 ods. 2 CSP, nakoľko sa vecne správne súd prvej inštancie vysporiadal s dôkaznýmiprostriedkami v konaní so zreteľom na prostriedky procesného útoku zo strany žalobcu a procesnej
obrany zo strany žalovaného, ktoré správne vyhodnotil a vec vecne správne právne posúdil, keďže
nemožnosúhlasiťsodvolacíminámietkamižalobcu,ktorélenkopírujújehoprocesnýútokvkonaní,ktorý

je právne irelevantný, pričom ani v odvolacom konaní nemôže zvrátiť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia.

20. Aj odvolací súd apeluje na to, že predmetom konania nie je zaplatenie sumy vo výške 10.050 eur
titulom ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 OZ, keďže v konaní dôkazným prostriedkom

t.j. procesným útokom zo strany žalobcu nebolo preukázané, aby právny predchodca žalobcu prenechal
žalovanému peniaze, ktoré sa zaviazal žalovaný vrátiť po uplynutí dohodnutej doby titulom pôžičky. Aj
podľa odvolacieho prieskumu išlo o spoločné podnikanie právneho predchodcu žalobcu a žalovaného
za účelom spoločného investovania do spoločného podnikania, aj keď prostredníctvom inej osoby, čo
jednoznačne vyplýva aj z výpovede právneho predchodcu žalobcu a žalovaného v rámci vyšetrovacieho
konania pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, čo nemôže zvrátiť ani skutočnosť

uvádzaná žalobcom v podanom odvolaní, že žalovaný mu bol ochotný vrátiť poskytnuté finančné
prostriedky, ale nie titulom ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ktorej nárok z titulu postúpenia
pohľadávky zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.1.2018 na žalobcu postupcom A. B., nar.
XX.X.XXXX (t.j. pôvodným žalobcom) ako pohľadávku v sume 10.050 eur zo zmluvy o pôžičke, ktorú
mal so žalovaným uzavrieť pôvodný žalobca, keďže tento právny titul v konaní preukázaný nebol,

nakoľkopodstatnýmináležitosťamizmluvyopôžičkepeňazíjedohodaveriteľaadlžníkaovýškepôžičky,
o reálnom odovzdaní a prenechaní dohodnutej sumy, o povinnosti dlžníka vrátiť veriteľovi rovnakú sumu
a o určení času vrátenia peňazí.

21. Z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke a na jej základe poskytnutie

peňažnej sumy titulom pôžičky tak ani žalobca z dôvodu nepreukázania postúpenia existujúcej
pohľadávky titulom zmluvy o pôžičke nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie tohto nároku
voči žalovanému a preto súd prvej inštancie aj podľa odvolacieho súdu vecne správne žalobu žalobcu
zamietol, keďže v konaní jednoznačne bolo preukázané odovzdanie sumy vo výške 10.050 eur
pôvodným žalobcom žalovanému titulom vkladu do ich spoločného podnikania a prevádzkovania

potravín v obci Lorinčík, ktoré sa časom ukázalo ako neúspešné a nie vôľa uzavrieť zmluvu o pôžičke, čo
potvrdzuje aj skutočnosť, že pôvodný žalobca a žalovaný si nedohodli ani lehotu splatenia poskytnutej
pôžičky, teda jej vrátenie a v prípade, ak by aj žalovaný bol ochotný podľa tvrdenia žalobcu mu
poskytnutú sumu vrátiť, tak z jeho vyjadrenia k odvolaniu to nevyplýva (viď v tomto smere aj rozsudok
NS SR 4Cdo/21/2022 zo dňa 27.3.2024 v znení bodu 13.6 jeho odôvodnenia „že právny vzťah medzi

žalobcom a žalovaným nie je možné podriadiť pod ustanovenie § 657 OZ (Zmluva o pôžičke), tak ako sa
mylne domnieva dovolateľ, a to pre absenciu preukázania skutočnosti, že dlžník/žalovaný sa zaviazal
peniaze vrátiť po uplynutí dohodnutej doby. Dovolací súd konštatuje, že vyjadrenie žalovaného, ktorým
prejavil vôľu uhradiť pohľadávku nie je možné vyhodnotiť ako uznanie nároku žalobcu titulom absencie
podmienok a predpokladov podľa ust. § 558 OZ (podrobnejšie rozbor pod písmenom c) predmetného

rozhodnutia)“.

22. Nakoľko odvolacie námietky žalobcu sú právne irelevantné a sú nespôsobilé spochybniť základ
rozhodnutia súdu, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne
správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP (výrok pod č. I.).

23. Odvolací súd ale konštatuje, že nie je možné súhlasiť s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách
konania, keďže po zrušení veci odvolacím súdom, trovy konania vzniknuté v rámci odvolacieho konania
a trovy konania súdu prvej inštancie tvoria jeden celok, okrem trov dovolacieho konania. Viď v tomto
smere aj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.03.2019 sp. zn. 27Co/146/2018, v tom

znení, že „odvolacie konanie, v ktorom bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a vec vrátená
súdu prvej inštancie, nebolo samostatným konaním, ale súčasťou celého konania v tejto veci, preto súd
prvej inštancie v rozsudku nasledujúcom po zrušení rozhodnutí odvolacieho súdu nemohol rozhodovať o
trováchodvolaciehokonaniaakoosamostatnominštitúte,nakoľkoideojednotnékonanieaojednytrovy
konania, o ktorých správne rozhodol v zmysle § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd prvej

inštancie.“ S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.11.2019 sp. zn. I. ÚS 453/2019
odvolací súd podotýka, že „len dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného
konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporurozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom
konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu.“

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa 396 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

27.Vzhľadomkhoreuvedenýmskutočnostiampretoodvolacísúdzmenilrozsudokvspojenísopravným

uznesením súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pod č. II. a III, tak, že priznal žalovanému
proti žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov konania vzniknutých na súde prvej inštancie v zmysle §
388 CSP a nakoľko v odvolacom konaní bol žalovaný rovnako plne úspešný proti žalobcovi, má taktiež
v odvolacom konaní 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 2 CSP, § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP).

28.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V Košiciach, dňa 6.6.2024

Mgr. Angelika Sopoligová
predsedníčka senátu

Ref. Mgr. Sopoligová
Kanc.: opíš a daj na kontrolu referentovi
Predsedníčka senátuRozmnož, 1 x zberný spis, zberný spis vylúč
1 x kópia referentovi
Ostatné so spisom zašli OS Košice II

Prepísala: 1. časť: Marcela Nemesova 20/6
2. časť: A. E. H. 20/6