Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123221169
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123221169.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a sudcov JUDr.
Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore navrhovateľa: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom
D. XX, E., zastúpený: JUDr. Jozef Mišlin, advokát, Južná trieda 9, Košice, proti povinným: 1/ Mesto
Košice, Trieda SNP 48/A, Košice a 2/ Dopravný podnik mesta Košice, a.s., Bardejovská 6, Košice, IČO:
31 701 914, zastúpený povinným v 1. rade, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

povinných proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 2. januára 2024, sp. zn. 74C/22/2023-32

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nahradiť povinným v 1. a 2. rade z neodkladného
opatrenia 100% trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením uložil
povinným z neodkladného opatrenia povinnosť nezdržiavať sa a nevstupovať akýmikoľvek dopravnými
prostriedkami na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, nachádzajúcu sa v okrese Košice
II, obci E. - F., v katastrálnom území F., zapísanú na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „C“ s
parcelným číslom XXX, o výmere 743 m2, druh pozemku záhrada (I.), uložil povinnému z neodkladného
opatrenia v 1. rade povinnosť osadiť odstránenú časť oplotenia na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v

okrese E. A., obci E. - F., katastrálne územie F., zapísanej na liste vlastníctva G. XXX ako parcela registra
„C“ s parcelným číslom 137, o výmere 743 m2, druh pozemku záhrada, na vlastné náklady (II.), uložil
povinnému z neodkladného opatrenia v 1. rade povinnosť odstrániť vyasfaltovanú časť vo veľkosti 73,66
m2 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese E. A., obci E. - F., katastrálne územie F., zapísanej na
listevlastníctvač.XXXakoparcelaregistra„C“sparcelnýmčíslom137,ovýmere743m2,druhpozemku
záhrada, na vlastné náklady (III.) a priznal navrhovateľovi neodkladného opatrenia proti povinným nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu (IV.).

2. Súd prvej inštancie tým v celom rozsahu vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa navrhovateľ domáhal neodkladnej úpravy pomerov strán vyplývajúcich z vlastníctva
predmetnej nehnuteľnosti. Potrebnosť okamžitej úpravy pomerov strán navrhovateľ odôvodnil
v podstatnom tvrdením, že časť predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej nadobudol vlastnícke právo na

základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-5683/2012 zo dňa 30.7.2012 v.z. 144/12, a ktorú
si v súlade so zákonom oplotil, bola bez stavebného povolenia a bez jeho súhlasu vyasfaltovaná a
týmto spôsobom bola pripojená k susediacej nehnuteľnosti povinného v 1. rade, na ktorej sa zriadilo
obratisko autobusov mestskej hromadnej dopravy, v dôsledku čoho ju povinní užívajú bez právneho
titulu, protizákonne a bezplatne. Doplnil, že dňa 14.11.2023 sa dozvedel, že v daný deň v ranných
hodinách bola za účasti mestskej a štátnej polície odstránená časť oplotenia z jeho nehnuteľnosti.

Spochybnil legálnosť stavby cestného telesa (pozemnej komunikácie) na spornej časti predmetného
pozemku v jeho výlučnom vlastníctve.Právne vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1 , § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326, § 328, § 329 ods. 1 a
2, § 330 ods. 1 a § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 126 ods. 1 a 2 a § 135c

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 54, § 55 a § 57 ods.
2 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona (ďalej len „stavebný zákon“) a dospel k záveru o dôvodnosti
návrhu, keď sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa o potrebnosti bezodkladnej úpravy pomerov
strán vzhľadom na predpoklad vychádzajúci z predchádzajúcich neoprávnených zásahov povinných do
vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnému pozemku a oplotenia na ňom postaveného, z čoho

vyvodil, že v tomto prípade sa protiprávneho konania dopúšťajú povinní, následkom čoho vzniká škoda
na majetku navrhovateľa, keďže zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa trvá už značný čas. Zároveň
neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP so
záverom, že týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej
miere, keďže neodkladné opatrenie poskytuje plnohodnotnú súdnu ochranu v rozsahu vymedzenom
samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samú. Z tohto

dôvodu súd nepovažoval uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej s identickým obsahom za
opodstatnené. Napokon rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP výlučným
procesným úspechom navrhovateľa v konaní.

3. Proti uvedenému uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie povinní z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. f) a h) CSP a navrhli, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. Namietali nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže navrhovateľ podľa nich neuviedol všetky podstatné
skutočnosti týkajúce sa veci, keď zamlčal aj jemu známe základné historické okolnosti, ktoré svedčia o
tom, že otočka autobusov MHD bola na časti dotknutého pozemku zriadená ešte v 70. rokoch minulého

storočia so súhlasom pôvodného vlastníka dotknutého pozemku, ako aj to, že sa voči povinnému v 1.
rade v minulosti neúspešne domáhal určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k inému pozemku, ktorý mal
byť zamenený za dotknutý pozemok (v minulosti v súvislosti s majetkovoprávnym usporiadaním časti
dotknutéhopozemkupodotočkouautobusu).Odvolateliavytklisúduto,ženebolisplnenéhmotnoprávne
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nemožno považovať za osvedčenú otázku o

nelegálnej stavbe cesty, ktorú nadobudol povinný v 1. rade od Československého štátu priamo zákonom
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, a to účinnosťou zákona k 1.5.1991, pričom
ide miestnu cestu F., ktorú eviduje vo svojom majetku, má ju zapísanú v sieti miestnych ciest, a od
počiatku (už cca 30 rokov) vykonáva jej správu (osobne alebo v minulosti aj prostredníctvom vlastnej
príspevkovejorganizácieSprávakomunikáciímestaKošice).Vnadväznostinatokonštatovali,žekudňu

účinnostizákonač.66/2009Z.z.(1.7.2009)vzniklozákonnévecnébremenokčastidotknutéhopozemku
(vo vlastníctve navrhovateľa) v prospech povinného v 1. rade ako vlastníka miestnej komunikácie.
Doplnili, že príslušná „spevnená plocha“ má povahu pozemnej komunikácie (ako samostatnej stavby),
ktorá slúži ako otočka autobusu. Poukázali na to, že tento stav je dlhodobý a trvá bezo zmeny prakticky
už mnoho desaťročí, že súd prvej inštancie neskúmal dostatočne právnu stránku veci, najmä sa nijako

nevysporiadal s ich právnou argumentáciou, ktorá bola obsahom výzvy zo dňa 20.10.2023, pričom iba
nekriticky prevzal (neúplné) tvrdenia navrhovateľa, ďalej na neurčitosť a nevykonateľnosť neodkladného
opatrenia, keďže im ním prikazuje zdržať sa zásahov do užívania pozemku vo vlastníctve navrhovateľa,
avšak táto povinnosť sa objektívne splniť nedá, keďže na pozemku sa nachádza stavba miestnej cesty
(otočky autobusu), ktorá bola postavená Československým štátom pred takmer 50 rokmi, a teda k

užívaniu pozemku dochádza už samotným umiestnením stavby na pozemku (pričom účastníci cestnej
premávky fakticky užívajú cestné teleso miestnej komunikácie, nie pozemok pod miestnou cestou) a na
neuvedenie lehoty na vykonanie neodkladného opatrenia v rozsahu II. a III. výroku. Uzavreli, že súd
fakticky rozhodol o trvalom usporiadaní pomerov, čo považujú vzhľadom na skutkové a právne okolnosti
prípadu za neprípustné. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi aj na to, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vytýkajúcimi nesprávne
právne posúdenie veci, odvolatelia podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnili odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích
dôvodochuplatnené.Naprotitomu,vovzťahukostatnýmodvolacímdôvodom,jeodvolacísúdpodľaust.

§ 380 ods. 1 CSP viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S.,Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie súdu o nariadení
neodkladného opatrenia v celom rozsahu za zákonné a odôvodnené, na jeho nariadenie boli splnené
všetky zákonné podmienky a aj všetky vecné podmienky z dôvodu nevyhnutnosti a neodkladnosti
ochrany ústavou chráneného vlastníckeho práva navrhovateľa k pozemku. Obsiahlo sa vyjadril
k odvolacej argumentácii povinných, k legálnosti stavby plota, ako aj stavby-obratiska MHD, ktoré v časti

zasahuje do jeho pozemku, k jej vlastníctvu povinným v 1. rade, k nedotiahnutej zámene pozemkov,
k (ne)existencii súhlasu pôvodného vlastníka parcely č. 137 na stavbu cesty a k možnosti aplikácie
zákona č. 66/2009 Z. z. na danú vec.

5. Povinní v odvolacej replike okrem iného poukázali na rozpor v tvrdeniach navrhovateľa v tomto konaní
s pôvodnými tvrdeniami uvádzanými v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.

zn. 25C/99/2016 ohľadom vlastníctva pozemku pod otočkou autobusu. Zotrvali na svojej odvolacej
argumentácii.

6. Navrhovateľ v odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácii v odvolacom konaní.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie povinných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že jeho odvolaniu
je možné vyhovieť.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na

to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo ak súd opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také
skutkovézistenia,ktorésúdprvejinštanciezaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Typovoideosituáciu,
kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynulo z prednesom strán

sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192 a nasl. CSP.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,

alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny
predpis,ktorýtiežsprávneinterpretoval,avšakprávnunormu nesprávnenazistenýskutkovýstavpoužil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

10. Odvolatelia vymedzením (aj) týchto odvolacích dôvodov nastolili predmetom odvolacieho prieskumu
správnosť spôsobu posúdenia súdom prvej inštancie otázky ne/splnenia zákonných predpokladov pre
bezodkladnú úpravu pomerov strán zamedzením povinným zdržiavať sa a vstupovať akýmikoľvek
dopravnými prostriedkami na predmetný pozemok nachádzajúci sa v k.ú. F., resp. uložením povinnosti
povinnému v 1. rade osadiť odstránenú časť oplotenia na predmetnom pozemku, či odstrániť

vyasfaltovanú časť vo veľkosti 73,66 m2. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
že v okolnostiach prípadu navrhovateľ hodnoverne osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán
ako jedného z nezastupiteľných zákonných kritérií.11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj

trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je NO prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a)
sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si
vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená),
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať
podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky NO
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Uvedené
podmienky musia byť splnené v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie
škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú
súdnu ochranu (porovnaj Števček, M. a kolektív Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H. Beck, 2016,

s. 1093).

19. Pretože pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd
nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na

základe listín predložených navrhovateľom NO, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch (§ 329 CSP). Riadne
dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z
obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ
opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť

najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu,
a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť NO v záujme dosiahnutia ochranného
účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú
všetky zákonné podmienky na nariadenie NO, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Účelom NO je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu.20. Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku upustil od pôvodnej
koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného (teraz neodkladného) opatrenia na konanie vo
veci samej. Neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku môže súd podľa okolností

nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva
dôvody na uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená; ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.
Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby,
pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred

samotným meritórnym rozhodnutím sa javí byť ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti
prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne
upraviť pomery medzi stranami sporu. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu
názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada
„neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú
konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na

preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ opisom rozhodujúcich skutočností a predloženými
listinnými dôkazmi naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov strán svojím návrhom hodnoverne
neosvedčil. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť

ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava
neznesie odklad preto, že bez nej navrhovateľ utrpí na právach. V závere o naliehavosti okamžitej
úpravy pritom musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť), tak i vecný vzťah (efektívnosť a
proporcionalita) medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou úpravou. Akiste totiž
naliehavosť riešenia nebude bez ďalšieho vyplývať len z porušenia práva trvajúceho dlhý čas a celkom

nepochybne znesie odklad i taký zásah do právneho postavenia strán, v dôsledku ktorého je možné
očakávať, že ujma, ktorá tým povinnému vznikne, bude kvantitatívne alebo kvalitatívne väčšia alebo
zasiahne hierarchicky spoločnosťou vyššie radenú hodnotu, než akú tvrdí oprávnený, že mu bez takejto
úpravy vzniká.

22. V danom prípade navrhovateľ v návrhu na nariadenie NO deklaruje potrebu poskytnutia neodkladnej
ochrany pred rušivými zásahmi povinných do jeho vlastníckeho a užívacieho práva k predmetnému
pozemku. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ svoje právo užívania sporného pozemku odvodzuje
od kúpnej zmluvy zo dňa 30.7.2012. Povinní naproti tomu v odvolaní namietali, že na časti predmetného
pozemku vo vlastníctve navrhovateľa sa nachádza stavba cestného telesa vo vlastníctve povinného

v 1. rade, ktorú tento eviduje vo svojom majetku, má ju zapísanú v sieti miestnych ciest, a od počiatku,
dlhodobo, bezo zmeny, teda mnoho desaťročí vykonáva jeho správu, s tým, že ku dňu účinnosti zákona
č. 66/2009 Z. z., t.j. k 1. 7. 2009, mu vzniklo zákonné vecné bremeno k časti dotknutého pozemku.
Povinnými v odvolacom konaní predloženú hospodársku zmluvu z 20.4.1977, ktorou povinný v 1. rade
(okrem iného) osvedčuje svoje vlastnícke právo k predmetnej pozemnej komunikácii, ako aj následný

vznik práva zodpovedajúceho zákonnému vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie
pozemku pod stavbou, zasa spochybňuje navrhovateľ. Odvolací súd teda nevzhliadol reálny priestor pre
úsudok o väčšej pravdepodobnosti úspešnosti prípadnej žaloby o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho
práva navrhovateľa, než jej neúspešnosti. Treba zdôrazniť, že neodkladné opatrenie neprejudikuje ani
nemôže prejudikovať nárok, ktorý je ohrozený, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa žiaden

nároknepriznáva,aninedeklaruje,čituprávojealebonieje.Predbežnúprocesnúochranunedôvodného
nároku prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť, lebo by to bolo v rozpore so
samotnou podstatou a účelom neodkladného opatrenia.

23.PrednariadenímNOzároveňmusísúdzvažovať,čivdôsledkunariadeniaNOsanevytvorínezvratný

(nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany
je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada
primeranosti). Z uvedenej zásady vyplýva, že NO môže povinného obmedziť len v takej miere, aby
splnilo svoj účel a jeho účinky nezasahovali neprimerane do právnych vzťahov strán sporu. Neodkladné
opatrenie nesmie stranu, proti ktorej smeruje, limitovať nad mieru nevyhnutnú a primeranú veci, nesmie

ju neprimerane obmedzovať v ekonomickej činnosti alebo narušiť jej činnosť nevyhnutnú pre plnenie
povinností voči tretím osobám, resp. poskytovať navrhovateľovi neprimeranú výhodu.24. Napokon neodkladné opatrenie podľa návrhu stráca na svojej potrebnosti i svojou
neproporcionalitou. Neodkladným opatrením sa totiž v konečnom dôsledku sleduje trvalé usporiadanie
pomerov medzi stranami, pričom takýto postup je vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prípadu

zásadne neprípustný. Sleduje sa ním dosiahnutie trvalej faktickej možnosti navrhovateľa užívať spornú
časť pozemku, na ktorom sa nachádza cestné teleso, k čomu však podľa návrhu má dôjsť trvalým
odňatím tých istých práv povinným. Za takého stavu, dá sa povedať porovnateľnosti ohrozených
hodnôt na oboch stranách, podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozumné a preto ani potrebné
okamžite zasahovať do (už) niekoľko desaťročí trvajúceho usporiadania pomerov, bez náležitého

zistenia stavu veci a spravodlivo preto možno od navrhovateľa požadovať, aby v okolnostiach prípadu
vyčkal na meritórnu ochranu svojich vlastníckych práv. Posúdenie otázky stavby pozemnej komunikácie
nachádzajúcej sa na pozemku navrhovateľa, otázky jej vlastníctva a prípadné usporiadanie právnych
vzťahov medzi navrhovateľom ako vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby zriadenej na dotknutom
pozemku, presahujú rámec tohto konania o neodkladnom opatrení a tieto otázky môžu byť predmetom
dokazovania v konaní vo veci samej.

25. Odvolací súd ďalej konštatuje, že nariadeným neodkladným opatrením bola povinným uložená
povinnosť „zdržať za zásahov do užívania pozemku navrhovateľa“, bez konkretizácie, akých
konkrétnych protiprávnych zásahov a akej časti sporného pozemku sa zákaz týka, ktorá aj podľa názoru
odvolaciehosúdujeneurčitáataktoformulovanýpetitNOjenevykonateľnýajvzhľadomnato,žepovinní

uloženú povinnosť objektívne splniť nemôžu, keďže k užívaniu časti dotknutého pozemku navrhovateľa
dochádza už samotným umiestnením (zriadením) stavby na pozemku.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie povinných z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov je opodstatnené, v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie

NO a návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť, preto postupom podľa ust. § 388 CSP odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

27. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. V súlade s cit. ust. odvolací súd zmenil uznesenie i v závislom

výroku o trovách konania a rozhodol o trovách celého konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že
priznal plne úspešným povinným proti navrhovateľovi nárok na 100 % náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie a trov odvolacieho konania. O výške prisúdenej náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.