Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318207481
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2318207481.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B., C. B., nar. X. XXXXXXXX
XXXX,r.č.XXXXXX/XXX,trvalobytomD.A.E.XXX,zastúpenéhosplnomocnenkyňou:VIALEGE,s.r.o.,
Veterná 1093, 925 53 Pata, IČO: 36 866 415, proti žalovanému: CONVEY Property, a.s., Grösslingova
4, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 43 852 017, zastúpenému advokátom: JUDr.
Ľubomír Vanek, Potočná 169/85, 909 01 Skalica, IČO: 42293529, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 25. októbra 2022 č. k. 15C/48/2018-308, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku m e n í tak, že:

Súd nahrádza prejav vôle žalovaného uzavrieť Kúpnu zmluvu označenú ako Zmluva o prevode
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti so žalobcom, ktorá tvorí prílohu tohto rozsudku, o prevode
spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výške 1-ice na nehnuteľnostiach, zapísaných Okresným
úradom Galanta, katastrálnym odborom, ako parc. reg. „E“ č. 173/12 - orná pôda o výmere 11 435 m2,
parc. reg. „E“ č. 173/112 - orná pôda o výmere 134 m2, pričom obe sú vedené na LV č. XXX pre kat.
úz. F., za kúpnu cenu 2.800 eur, splatnú do troch pracovných dní od písomného oznámenia čísla účtu
žalovaného v tvare IBAN žalobcovi.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. nahradil prejav vôle žalovaného pod Kúpnou zmluvou,
ktorá tvorí prílohu tohto rozsudku, podľa ktorej žalovaný prevádza svoj spoluvlastnícky podiel vo výške
1/2-ice pomeru k celku na nehnuteľnostiach, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. F. a sú evidované ako parc.
reg. „E“ č. 173/12 - orná pôda o výmere 11 435 m2, parc. reg. „E“ č. 173/112 - orná pôda o výmere 134
m2, pričom obe sú vedené na LV č. XXX pre kat. úz. F. za kúpnu cenu 2 800,- Eur, pričom žalobca je
túto kúpnu cenu povinný zaplatiť do troch pracovných dní od oznámenia platobného spôsobu a miesta;.

II. priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 31, § 136
ods. 1 a 2, § 140, § 603 ods. 3, § 605 a § 853 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov) a poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/48/2009 z 30.6.2010.
Vecne dôvodil, že žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu prvej inštancie 31.10.2018, aby súd
uložil žalovanému povinnosť uzavrieť s ním zmluvu, ktorej predmetom bude prevod spoluvlastníckeho
podielu žalovaného vo výške 1/2-ice k celku, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. F. a sú evidované ako
parc. reg. „E“ č. 173/12 - orná pôda o výmere 11 435 m2, parc. reg. „E“ č. 173/112 - orná pôda o

výmere 134 m2, pričom obe sú vedené na LV č. XXX pre kat. úz. F., za kúpnu cenu vo výške 2 800
eur. Žalobu odôvodnil tak, že je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností vo výške 1/2-ice k
celku, pričom zvyšný spoluvlastnícky podiel bol bez rešpektovania jeho predkupného práva prevedený
predchádzajúcou spoluvlastníčkou G. B. na žalovaného a to Kúpnou zmluvou z 9.11.2015, pričomvklad spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného bol povolený dňa 4.12.2015.
Podľa tvrdení žalobcu on ako spoluvlastník nehnuteľností nemal vedomosť o tom, že predchádzajúca
spoluvlastníčka vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu previedla na žalovaného, pričom pred

samotným predajom, keďže nešlo o predaj blízkej osobe mu nebola doručená žiadna písomná ponuka,
obsahujúcavýzvunarealizáciujehopredkupnéhopráva.Zuvedenýchdôvodovsatedažalobcadomáha
v zmysle § 603 ods. 3 O.z. toho, aby mu žalovaný, ktorý je súčasným spoluvlastníkom nehnuteľnosti tieto
ponúkol na predaj za tých istých podmienok, ako ich nadobudol do vlastníctva pri porušení žalobcovho
predkupného práva.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, pričom podľa jeho názoru žalobca bol po dobu takmer troch
rokov napriek vedomosti o prevode spoluvlastníckeho podielu nečinný, čiže z toho dôvodu je podľa
žalovaného potrebné usudzovať, že úmyslom žalovaného bolo naďalej si ponechať predkupné právo
voči novému nadobúdateľovi v zmysle § 603 ods. 3 O.z. Z tohto dôvodu, keďže zákon ani súdna prax
nepripúšťa kumuláciu nárokov, ktoré patria spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené
a vyplývajú z ust. § 603 ods. 3 O.z. je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keďže z konania

žalobcu vyplynulo, že má úmysel si ponechať predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi. Z ďalšej
argumentácie žalovaného vyplynulo, že predkupné právo žalobcu porušené nebolo, pretože pred
samotnou realizáciou predaja spoluvlastníckeho podielu jeho vtedajšia vlastníčka G. B. splnomocnila
konateľa žalovaného, aby v jej mene oslovil s ponukou na predaj spoluvlastníckeho podielu na vyššie
uvedených nehnuteľnostiach žalobcu. Na základe takto udelenej plnej moci mal konateľ žalovaného

H. I. v roku 2015 navštíviť žalobcu, ktorý však ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnostiach mal odmietnuť.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobca a žalovaný
sú spoluvlastníkmi nehnuteľností každý vo výške 1/2-ice k celku k nehnuteľnostiam vedených na LV
č. XXX pre kat. úz. F. ako parc. reg. „E“ č. 173/12 - orná pôda o výmere 11 435 m2, parc. reg. „E“ č.

173/112 - orná pôda o výmere 134 m2. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam
titulom dedenia na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 2239/96, Dnot 298/96 zo dňa 24.7.1997.
Žalovaný nadobudol spoluvlastnícke právo k spornému spoluvlastníckemu podielu na základe Kúpnej
zmluvy uzatvorenej s predchádzajúcou spoluvlastníčkou G. B. dňa 9.11.2015, ktorej vklad bol povolený
dňa 4.12.2015.

Dôvodil, že z ním citovaných zákonných ustanovení ako aj z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že
povinnosťou každého spoluvlastníka veci je ponúknuť túto vec pred jej zamýšľaným predajom inej osobe
než osobe blízkej na odkúpenie spoluvlastníkovi, resp. spoluvlastníkom. Takáto ponuka pritom musí
byť jednoznačná a kvalifikovaná a musí byť jednoznačné, že sa táto ponuka dostala do dispozičnej
sféry spoluvlastníka, pričom platí, že spoluvlastnícky podiel k veci je možné previesť až po tom, čo

je zrejmé, že spoluvlastník svoje predkupné právo nemá v úmysle realizovať. Keďže ustanovenia O.z.
upravujúce spoluvlastníctvo k veci neobsahujú úpravu následkov nerealizácie predkupného práva, je
podľa ustálenej súdnej praxe (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/48/2009 z 30.6.2010) v zmysle § 853
O.z. potrebné aplikovať ust. § 602 a nasledujúcich O.z. Z ust. § 605 O.z. vyplýva, že v prípade ak ide o
realizáciu ponuky spojenej s predkupným právom k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam, musí

byť táto ponuka realizovaná písomne. V prejednávanom spore pritom žalovaný žiadnu takúto relevantnú
ponuku adresovanú vtedajšou spoluvlastníčkou G. B. smerujúcu k žalobcovi nepreukázal. Žalovaný
taktiež nepreukázal žiadny písomný právny úkon, ktorý mal jeho konateľ H. I. vykonať v mene vtedajšej
spoluvlastníčky voči žalobcovi a ktorý mal obsahovať kvalifikovanú ponuku na realizáciu predkupného
práva, navyše žalovaný ani nepreukázal žiadne písomné plnomocenstvo, ktoré mu malo byť udelené

predchádzajúcou spoluvlastníčkou G. B., aby v jej mene oslovil s ponukou na realizáciu predkupného
práva žalobcu. Takéto plnomocenstvo, keďže sa malo týkať písomného právneho úkonu t. j. písomne
realizovanej ponuky na realizáciu predkupného práva k nehnuteľnostiam, muselo mať v zmysle § 31
O.z. písomnú formu. Absenciu písomnej formy pritom podľa názoru súdu nie je možné nahradiť žiadnymi
svedeckými výpoveďami smerujúcimi k preukázaniu akejsi osobnej návštevy a osobnej komunikácie

konateľa žalovaného ako splnomocnenca vtedajšej spoluvlastníčky so žalobcom. Z uvedených dôvodov,
keďže súdom citované zákonné ustanovenia jednoznačne ustanovujú písomnú formu ponuky na
realizáciu predkupného práva, boli svedecké výpovede vypočutých svedkov právne irelevantné, pretože
nesmerovali k preukázaniu existencie písomnej ponuky, preto súd tieto svedecké výpovede vyhodnotil
ako nespôsobilé na preukázanie skutočností tvrdených žalovaným. V priebehu trvania sporu žalovaný

k spisovému materiálu založil Čestné prehlásenia svedkov, ktorí v konaní boli vypočutí a to B. I. a G. J.,
pričom z týchto čestných prehlásení malo vyplývať, že uvedení svedkovia mali sprevádzať H. I. do Obce
D. a z ich vzájomnej komunikácie malo vyplynúť, že v zastúpení spoluvlastníčky sporných nehnuteľností
mal H. I. niesť ponuku na využitie zákonného predkupného práva pre druhého vlastníka. Súd uvedenéčestné prehlásenia vyhodnotil ako účelové a neprihliadal na ne, pričom z rovnakého dôvodu aj zamietol
návrh na doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov, a to hlavne s prihliadnutím na to, že uvedení
svedkovia už v konaní vypočutí boli. Každá zo strán im mala možnosť klásť otázky, pričom ich následné

vyjadrenia a pochybnosť o ich objektivite vyplýva aj z toho, že k doplneniu svojich svedeckých výpovedí
pristúpili z dôvodu, že boli oboznámení s právnym názorom konajúceho súdu ako aj s právnym názorom
súdu II. inštancie, ktorý bol výsledkom odvolacieho konania vo veci. Z uvedeného súd konštatoval,
že v prebiehajúcom spore nebol predložený žiadny dôkaz, ktorým by žalovaný preukázal doručenie
písomného návrhu na uplatnenie predkupného práva, teda súd vychádzal z toho, že žalovaný v rámci

svojej obrany nepreukázal základnú náležitosť realizácie predkupného práva. Súd taktiež nezdieľal
názor žalovaného, že z konkludentného konania žalobcu malo vyplývať, že jeho úmyslom je ponechať
si predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi, pretože táto argumentácia by mala opodstatnenie
iba v prípade, že by žalobcovi bola riadnym spôsobom v súlade so zákonom prezentovaná písomná
ponuka na realizáciu jeho predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam. Takýto
postup je pritom predpokladaný aj zákonom v ust. § 605 O.z., resp. musí vyplývať z jednoznačnej reakcie

osoby oprávnenej k predkupnému právu po doručení kvalifikovanej ponuky. Žiadna takáto situácia resp.
postoj žalobcu však z vykonaného dokazovania nevyplynul. Z tohto dôvodu teda nie je možné ani
vychádzať z toho, že vyhovením žalobe by došlo k neprípustnému kumulovaniu nárokov, vyplývajúcich
z porušenia predkupného práva v zmysle § 603 ods. 3 O.z. Na základe vyššie uvedeného teda súd
jednoznačne stanovil, že predkupné právo žalobcu k spoluvlastníckemu podielu na vyššie uvedených

nehnuteľnostiach porušené bolo a žalovaný tento spoluvlastnícky podiel nadobudol do vlastníctva bez
rešpektovania predkupného práva žalobcu. V zmysle § 603 ods. 3 O.z. sa žalobca svojou žalobou
domáha ako oprávnená osoba a spoluvlastník nehnuteľností, pričom jeho spoluvlastnícke predkupné
právo bolo porušené, aby mu žalovaný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach ponúkol na predaj za
rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od predchádzajúcej spoluvlastníčky. Na základe uvedeného

bol súd prvej inštancie toho názoru, že pre spravodlivú úpravu práv a povinností sporových strán je
potrebné žalobe vyhovieť s tým, že žalovanému musí byť v záujme riadnej vykonateľnosti rozsudku
uložená nielen povinnosť realizovať ponuku smerom k žalobcovi, ale taktiež povinnosť v zmysle
tejto ponuky ďalej postupovať, teda uzatvoriť zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k sporným
nehnuteľnostiam na žalobcu za totožných podmienok, za akých ich nadobudol do vlastníctva on. Súd

bol taktiež toho názoru, že žalobca podaním žaloby jednoznačne formuloval, že takúto ponuku mieni
akceptovať za totožných podmienok, preto je podľa názoru súdu postačujúce, ak bude nahradený prejav
vôle žalovaného pod kúpnou zmluvou, ktorej znenie bude tvoriť prílohu tohto rozsudku, pričom táto
zmluva obsahuje totožné podmienky, za akých spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudol
žalovaný. Podľa názoru súdu takéto rozhodnutie smeruje jednak k ochrane vlastníckeho práva a z neho

vyplývajúceho predkupného práva a bude taktiež spravodlivým spôsobom usporadúvať vzájomné práva
a povinnosti strán sporu. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods.
1 CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov), vecne
plným úspechom žalobcu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho zmenu
zamietnutímžalobyapriznanímžalovanémunárokunanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Výslovne
uviedol odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP, dôvodil tiež, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je zároveň dostatočne neodôvodnené a teda nepreskúmateľné a taktiež nevykonateľné
(podľa obsahu odvolania teda uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

Súd prvej inštancie podľa neho rozhodol v rozpore s právnym názorom Krajského súdu Trnava v
uznesení č. k. 10Co/27/2021-242, i navzdory tomu, že je týmto názorom zo zákona viazaný. Rozhodol
pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle v rozpore s prípustnými procesnými postupmi súdu, nakoľko
súd nemôže nič meniť, upresňovať alebo doplňovať na podstatných náležitostiach zmluvy, pričom súd v
napadnutom rozhodnutí doplňuje prejav vôle o splatnosti kúpnej ceny. Zároveň nahradzuje prejav vôle

uzatvoriť takú zmluvu, ktorá nie je v zmysle katastrálneho zákona vkladuschopnou listinou (chýba rodné
priezvisko kupujúceho).
Ďalším odvolacím dôvodom je skutočnosť, že súd prvej inštancie v rámci konania nepripustil vykonanie
navrhnutých dôkazov potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností, a to čestných prehlásení
B. I. a G. J.. Nevykonanie týchto dôkazov odôvodnil tým, že nesmerovali k preukázaniu písomnej

ponuky. S uvedeným záverom súdu prvého stupňa nemožno súhlasiť, nakoľko uvedení svedkovia
boli priamo prítomní u úkonu, ktorým konateľ žalovaného H. I. osobne doručil písomnú ponuku k
uplatneniu predkupného práva žalobcovi. Zákon zakotvuje v ust. § 605 O.z. povinnosť uplatnenia
písomne, zákon však neukladá, že táto písomná ponuka má byť zaslaná poštou. Za uplatnenie ponukypísomne je potrebné nesporne považovať tiež písomný úkon doručený adresátovi akoukoľvek osobou.
A práve o doručení písomnej ponuky H. I. žalobcovi svedčia žalovaným predložené dôkazy, ktoré súd
prvého stupňa odmietol vykonať, i keď sú rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu, čím zasiahol do

práva žalovaného na spravodlivý proces. Súd nepriamo naznačuje záver, že ak by existoval podací
lístok od pošty, ktorý sám o sebe nepreukazuje obsah zásielky, tak by mal väčšiu dôkaznú silu, než
svedecké výpovede 3 osôb vypovedajúcimi pod hrozbou sankcií za krivú výpoveď. Záver súdu o tom,
že absenciu písomnej formy nie je možné nahradiť svedeckými výpoveďami, vychádza zo svojvôle
súdu, je absolútne neodôvodnený a je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Ako jeden

z dôkazov podľa CSP v rámci civilného konania je tiež svedecká výpoveď, ktorá môže dokazovať
akékoľvek skutočnosti a nemožno vylúčiť užitia svedeckej výpovedi pri dokazovaní doručenia určitej
písomnosti.Naopakpravdivosťaobsahsvedeckýchvýpovedímábyťhodnotenávovzájomnomsúlades
ostatnými vykonanými dôkazmi, čo v tomto prípade súd prvého stupňa neučinil, čím rozhodol na základe
nezákonných postupov, ktorých výsledkom je nezákonné rozhodnutie. Pričom pravdivosť uvedených
výpovedí podporuje tiež fakt, že žalobca práva z porušenia predkupného práva neuplatnil takmer počas

troch rokov.
Za neodôvodnený záver súdu prvého stupňa považuje tiež záver, že argumentácia o konkludentnom
konaní žalobcu ponechať si predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi, by mala opodstatnenie iba
v prípade, že by žalobcovi bola riadnym spôsobom prezentovaná ponuka na realizáciu predkupného
práva. Uvedený záver súd bližšie neodôvodňuje a odkazuje na ust. § 605 O.z., pričom však toto

ustanovenie stanovuje dobu, do kedy má byť predkupné právo uplatnené a následok jeho neuplatnenia.
V súvislosti s konkludentným zrieknutím sa predkupného práva dal do pozornosti judikatúru NS ČR, a
to napr. rozhodnutie sp. zn. 22 Cdo 4441/2007, v ktorom dospel NS ČR k záveru, že predkupné právo
spoluvlastníka zaniká aj v prípade, že spoluvlastník o zamýšľanom predaji druhým vlastníkom tretej
osobe vie, dá však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem. V takom prípade ide o ústne alebo

konkludentne uzatvorenú dohodu o tom, že predkupné právo nebude uplatnené. Pokiaľ spoluvlastník
prejaví vôľu vec nekúpiť, bolo by zbytočné mu ju ponúkať znovu na odkup. Podľa názoru žalovaného
súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav doručenia ponuky predkupného práva žalobcovi a jej uplatnenie
žalobcom. V rámci konania bolo toto preukázané, že žalobcovi bola odovzdaná písomná ponuka na
uplatnenie predkupného práva, a že žalobca mal nespornú vedomosť o tom, že spoluvlastníčka G.

B. mala zámer predať spoluvlastnícky podiel tretej osobe. Uvedené vyplýva zo svedeckých výpovedí
štatutárneho zástupcu žalovaného H. I. a svedeckých výpovedí a čestných prehlásení pána J. a pána
B. I., ktorí potvrdili, že boli spoločne navštíviť žalobcu u neho doma (čo napokon potvrdil tiež sám
žalobca), a to za pani G. B., ktorá ich vybavením tejto veci poverila z dôvodu zlých vzťahov medzi
ňou a žalobcom, za účelom, aby žalovaný ponúkol na predaj žalobcovi jej spoluvlastnícky podiel.

Súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav tiež s ohľadom na žalovaným predložené dôkazy, a to (i)
Ponuku na využitie predkupného práva z 2.9.2015, ktorú odovzdal pri osobnej schôdzke zástupca
žalovaného H. I. žalobcovi, tento sa s ním však nechcel veľmi rozprávať ani mu nič podpisovať, tak
si žalovaný urobil poznámku na danom dokumente, aby mal podklad pre pani G. B. o danom úkone,
(ii) Ponuku na využitie predkupného práva z 22.6.2016, ktorou žalovaný ponúka žalobcovi predmetné

nehnuteľnosti na predaj. Uvedené dôkazy súd prvého stupňa zrejme nehodnotil vôbec, nakoľko v
odôvodnení rozsudku sa k nim nijak bližšie nevyjadruje (možno okrajovo avšak nekonkrétne v bode
10. napadnutého rozhodnutia). Z uvedených dôkazov a zo zhora popísaných svedeckých výpovedí
jednoznačne vyplýva, že ponuka na uplatnenie predkupného práva bola žalobcovi doručená písomne
osobne žalovaným, čo žalobca sám potvrdil, tvrdením, že pán I. ho naozaj osobne navštívil. Žalobca mal

teda nespornú vedomosť o zamýšľanom predaji spoluvlastníckeho podielu z pani B. na žalovaného, na
predmetné ponuky nijako nereagoval, v zákonnej lehote nezložil kúpnu cenu a o dané pozemky nikdy
neprejavil akýkoľvek záujem. V zmysle judikatúry je nutné tento prejav žalobcu jednoznačne považovať
za prejav jeho vôle nevyužiť zákonné predkupné právo voči súčasnému spoluvlastníkovi, teda jeho
zrieknutie. S takýmto zánikom predkupného práva počíta tiež judikatúra a komentované znenie zákona,

pričom zakotvujú, že predkupné právo spoluvlastníka zanikne najmä vtedy, ak dotknutý spoluvlastník
predkupnéprávovdohodnutejdobeneuplatní,zanikáivprípade,žespoluvlastníkozamýšľanompredaji
druhým spoluvlastníkom tretej osobe vie, dá však najavo, že o vec nemá záujem. V takom prípade
môže ísť tiež o konkludentný prejav, že spoluvlastník nebude predkupné právo uplatňovať. Predkupné
právo môže teda zaniknúť „zrieknutím sa“, ku ktorému môže dôjsť tiež mlčky. (Fekete, I.: Občiansky

zákonník 1. Veľký komentár, 1. diel, Bratislava: Eurokódex 2011.) Z vykonaného dokazovania podľa
žalovaného nesporne vyplýva, že z vôle žalobcu možno vyvodzovať, že nesporne vedel o zamýšľanom
predaji predmetného spoluvlastníckeho podielu pani G. B., bola mu doručená ponuka predkupného
práva, pričom sa vyjadril, že o pozemky nemá záujem, teda nepochybne jeho konkludentným konanímdal jednoznačne najavo, že o spoluvlastnícky podiel nemá a nikdy nemal žiadny záujem za akýchkoľvek
podmienok. Postup žalobcu sa zmenil, až po tom, čo ho oslovil pán H., čo žalobca sám potvrdil
tiež v jeho výpovedi. Na základe vykonaných dôkazov bolo preukázané, že pán K. H., spoločník a

konateľ spoločnosti JLM group, s.r.o., živí tento spor a sleduje tým vlastné záujmy (nadobudnutie
predmetného pozemku za nižšiu ako trhovú cenu prostredníctvom tohto sporu), pričom motiváciou sú
jednotné pozemkové úpravy ohľadom predmetných pozemkov, ktoré sa snaží p. H. docieliť, a ktorým
nebolo vyhovené už v roku 2015, vzhľadom na námietky žalovaného, lebo tieto navrhované úpravy
boli pre žalovaného (a dokonca aj žalobcu) značne nevýhodné. Návrh na zmenu pozemkových úprav

inicioval p. H. prostredníctvom spoločnosti JLM group, s.r.o. znovu v roku 2018, teda v roku, kedy si
„náhodne“ pán B. „rozmyslel“, že po troch rokoch nezáujmu o pozemky, vlastne tieto zrazu chce. I tento
fakt spochybňuje vôľu žalobcu o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k predmetným pozemkom,
a potvrdzuje verziu konkludentného zrieknutia sa predkupného práva voči žalovanému a následnej
snahy tretej osoby (p. H.) získať tento pozemok za priaznivejšiu ako súčasnú trhovú cenu. V konaní bol
žalovaným predložený dôkaz (Podanie žalovaného vo veci OU-GA-PLO-2019/000374), a to podanie

žalovaného vo veci pozemkových úprav, ktorým žalovaný nesporne preukázal skutočný cieľ sledovaný
touto žalobou, nakoľko predmetné pozemky sa nachádzajú pod stavbou p. H., ani s týmto dôkazom
sa súd prvého stupňa nijako nevysporiadal. Uvedený postup je nutné považovať skorej za zneužitie
práva, nakoľko týmto síce právom aprobovaným spôsobom žalobca sleduje získanie vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam, o ktorých vlastníctvo však od počiatku nemá záujem, ale fakticky týmto

inštitútom len zakrýva skutočnú vôľu pána H.. Zneužitie práva v zmysle rozsiahlej judikatúry nepožíva
právnu ochranu, a táto by súdom mala byť jednoznačne v tomto prípade odmietnutá. Teda i v tomto
prípade súd nesprávne právne vec posúdil v rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou. Žalovaný
považuje rozhodnutie súdu za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, teda nepreskúmateľné, kedy sa
súd nevysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného a zároveň absolútne ignoroval niektoré dôkazy

predložené žalovaným, dôkazy hodnotil v rozpore so zákonom a niektoré nevykonal vôbec.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že je nedôvodné, nepodložené, nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, nezodpovedá skutkovému stavu, ktorý súd správne zistil riadnym procesným
postupom a odvolanie neobsahuje ani správne právne posúdenie veci. Odvolanie vykazuje faktické

aj právne omyly a dezinterpretácie zo strany žalovaného Prvoinštančný súd vykonal všetky dôkazy
včas navrhnuté žalovaným a správne zistil skutkový stav veci, ktorý aj správne právne posúdil, a to v
súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v predmetnej veci vyjadreným v uznesení Krajského súdu
Trnava sp. zn. 10Co/27/2021-242. Žalovaný navrhoval v súdnom konaní opakovať výsluch svedkov,
tentonávrhnavykonaniedôkazu-opakovanévýsluchysvedkov-prvoinštančnýsúdsprávnenepripustil.

Výsluchy svedkov boli vykonané riadne a všetky strany mali možnosť klásť im otázky, čo aj urobili.
Výsluchy, resp. výpovede svedkov sú zaznamenané v súdnom spise. Uvedenými výsluchmi chcel
žalovaný preukázať, že žalobcovi bola včas doručená písomná výzva na uplatnenie jeho predkupného
práva.Avšakuvedenézvýsluchovvôbecnevyplynulo,hociprávnyzástupcažalovanéhokládolsvedkom
otázky a oni odpovedali. Akékoľvek opakovanie týchto výsluchov nebolo a nie je dôvodné. Výsluch

svedka v civilnom konaní je jedinečný moment, pri ktorom nemôžu byť prítomní ostatní svedkovia,
aby svoje výpovede uchovali pravdivé a neovplyvnené ostatnými svedkami, aby sa súd priblížil čo
najlepšie k zisteniu skutkového stavu veci. Opakovať výsluchy po tom, čo bolo dokazovanie so súhlasom
sporových strán skončené (keď už nemali návrhy na ďalšie dokazovanie) a bol vynesený rozsudok, v
danom prípade nie je namieste, lebo nebolo treba dopĺňať dokazovanie. Žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal ani vyhotovenie a už vôbec nie doručenie včasnej a riadnej ponuky na realizáciu
predkupného práva žalobcovi. Žalovaný bol pasívny a z výpovedí svedkov vyplynulo, že ponuka
realizovaná nebola ani riadne, ani včas, resp. vôbec. Keďže dané výsluchy boli vykonané riadne, nie
je možné ich opakovať. Žalobca poukázal na hrozbu, že žalovaný, súc poučený súdmi ako sa realizuje
ponuková povinnosť v zmysle zákona, by svoje výpovede menil, resp. svedkovia by ich menili, lebo išlo

o osoby zaujaté v prospech žalovaného – jeho štatutár, syn štatutára a ich spolupracovník, ktorý majú
záujem na zamietnutí žaloby. Poukázal tiež na to, že z navrhnutých a vykonaných dôkazov, vrátane
výsluchov, vyplynulo, že: Žalovaný nepredložil ako dôkaz súdu samotné znenie písomnej ponuky, ktorá
vraj mala byť žalobcovi doručená pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy z 9.11.2015, ktorou žalovaný
nadobudol spoluvlastnícky podiel od pôvodnej spoluvlastníčky pani G. B.. Nebolo tak možné vyhodnotiť

ani náležitosti tejto ponuky. Súd nemal z čoho posúdiť, či by ponuka (ak vôbec by bola včas doručená)
spĺňala zákonné podmienky a mala obsah v súlade so zákonom. Skôr možno usudzovať vzhľadom
na predložené dôkazy (najmä výsluch štatutára žalovaného a neskoršie ponuky od žalovaného na
odkúpenie podielu, ktoré žalovaný riadne doručil a ktoré žalobca riadne prevzal), že daná ponuka vôbecnebola v rozhodnom čase vypracovaná. Táto pasivita v dokazovaní žalovaného nemôže byť sanovaná
v súdnom konaní, ktorého dokazovanie bolo skončené, resp. po tom, ako sa vec vrátila po úspešnom
odvolaní (pre formalistické pochybenie prvostupňového súdu – nepripojenie kúpnej zmluvy, na ktorej sa

nahrádza prejav vôle) na prvostupňový súd.
Zo samotnej výpovede štatutára (predsedu predstavenstva) žalovaného, ktorého výsluch bol na návrh
žalovaného realizovaný, vyplynulo, že on ako štatutár žalovaného sa dostavil pred rodinný dom v D.,
pričom mal v danom čase za to, že žalobca je mŕtvy. Citujem: „...pre pani G. B. sme zabezpečovali a
pomáhali jej s konaním o prejednení novoobjaveného dedičstva v danej lokalite, ktoré prebiehalo na

NÚ JUDr. Kupca v Piešťanoch. V rámci tohto procesu nám pani B. oznámila, že pán A. B. už nežije.
Pred návštevou žalobcu sme na túto vyrážali od JUDr. Kotvanovej, ktorá je notárkou v Holíči. Táto
nám pripravila všetky podklady, ktoré nám dala do obálky. Následne po tom čo prebehlo konanie o
novoobjavenom dedičstve sme vychádzali z toho, že A. B. nežije, sme vyzvali jeho právnych nástupcov,
aby si taktiež uplatnili prejednanie novoobjaveného dedičstva. Až na to sa ozval syn žalobcu s tým, že
žalobcažije...“.Tedaužzuvedenéhojezrejmé,žeponukanarealizáciupredkupnéhoprávanemohlabyť

riadne realizovaná, lebo jej adresát bol jej predkladateľom považovaný za mŕtveho. Obsah dokumentov
v obálke, ktorú mal mať štatutár žalovaného pri sebe, navyše mal byť venovaný „novoobjavenému
dedičstvu“anieponukenarealizáciupredkupnéhopráv.Navyšežalovanýnepreukázalanedoložilnijakú
plnú moc od pôvodnej vlastníčky a prevodkyne spoluvlastníckeho podielu (G. B.), ktorý by žalovaného
alebo inú osobu oprávňoval konať za prevodkyňu spoluvlastníckeho podielu a doručiť žalobcovi ako

spoluvlastníkovi ponuku na uplatnenie predkupného práva. Štatutár žalovaného ďalej vypovedal, že:
„Návšteva v obci D. prebehla asi tak, že sme prišli pred dom so s.č. ako je to uvedené na LV. Pokúšal
som sa zvoniť, tento zvonček však pravdepodobne nefungoval. Do stiahnutej rolety som sa pokúsil
hádzať kamienky, na čo sa objavil pán, ktorý uviedol, že v danej lokalite nič nevlastní. Celé to trvalo
veľmi krátko a odohralo sa to pred bránou. Môj syn a G. J. si zapálili, dofajčili cigarety, na čo sme

odišli.“ Z uvedenej výpovede, pri ktorej kládol otázky právny zástupca žalovaného aj žalobcu, ani pri
vzájomnom hodnotení s ostatnými dôkazmi navrhnutými žalovaným, nemožno nijako usudzovať, že
došlo k doručeniu písomnej ponuky na realizáciu predkupného práva s riadnym obsahom žalobcovi.
Navyše priamo štatutár žalobcu spochybnil aj včasnosť doručenia ponuky, keď uviedol, že „konkrétny
deň si nepamätám, pravdepodobne september alebo október 2015“. Podľa § 605 O.z. ale mala byť

ponuka realizovaná 2 mesiace vopred, pred uzavretím kúpnej zmluvy, t. j. pred 9.9.2015. Žalobca
uviedol, že si štatutára žalovaného nepamätá, že by ho navštívil. (Štatutár žalovaného podotkol, že sa
dosť zmenil, lebo výrazne schudol). Jednoznačne poprel, že by mu bol doručený akýkoľvek dokument
s ponukou predkupného práva. Dôveryhodnosť jeho výpovede potvrdzuje, že všetky neskoršie ponuky,
ktoré mu žalovaný doručil (aby mu predal svoj podiel na pozemku, resp. ho od neho kúpil za 10-

násobne vyššiu cenu!) si riadne žalobca prevzal. Ani ďalší svedkovia, ktorých výsluch navrhol žalovaný
a ktorých výsluch súd realizoval, a to aj s možnosťou kladenia otázok stranami v spore, ktorú aj využili,
neuviedli nič, z čoho by bolo možné vyvodiť doručenie riadnej a včasnej písomnej ponuky na realizáciu
predkupného práva žalobcovi. Naopak G. J. uviedol, že: „Som stál pri aute tak som vnímal to, že
štatutárny zástupca žalovaného sa istú dobu pokúšal niekoho z nehnuteľnosti nájsť. Po tom mu otvoril

nejaký pán. Absolútne si nepamätám a nevedel by som ho popísať. Štatutárny zástupca žalovaného
prišiel s tým, že nepochodil a nič nevybavil“. Teda ani z tejto výpovede nemožno usudzovať na realizáciu
výzvy na uplatnenie predkupného práva. Rovnako tak svedok B. I. uviedol, že: „išlo o rutinnú záležitosť, v
rámciktorejsmebežnevykonávalitakétonávštevyzaúčelomústnychdohovorov“.Zuvedenejvýpovede
jezrejmé,že„ponuka“(akvôbecknejakejdošlo)nemalabyťanebolavôbecrealizovanápísomne,ateda

nebola realizovaná zákonným spôsobom. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, a ani dostatočne určito
azrozumiteľnenetvrdil,žebybolarealizovanáriadnaavčasnáponukanauplatneniepredkupnéhopráva
vočižalobcovi.Súdprvejinštanciesprávnezistilskutkovýstavveci,akohopopísalvrozsudku,asprávne
právne vyhodnotil, že právo na uplatnenie predkupného práva žalobcu bolo (uzavretím kúpnopredajnej
zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol daný podiel na nehnuteľnosti) porušené. Ostatné tvrdenia v odvolaní

sú len dezinterpretáciu skutočného stavu veci žalovaným.
Argumentácia žalovaného v odvolaní odkazujúca na konkludentné neuplatnenie si predkupného práva,
by mala význam a zmysel len v prípade preukázaného doručenia riadnej a včasnej písomnej ponuky na
jeho uplatnenie. Ale aj to len v spojení s nejakým relevantným konaním žalobcu. Avšak k tomu vo veci
nedošlo. Žalobca nedal nijako najavo, že by o prevádzaný podiel nemal záujem. On vôbec nevedel, a

nemal ako vedieť, že sa podiel plánuje prevádzať.
Úvaha žalovaného súvisiaca s osobou označenou ako „K. H.“ je pre vec irelevantná, a zakladá sa len na
dohadoch, priam výmysloch, žalovaného. Tento spor „neživí“ žiaden pán H.. S uvedeným pánom právny
zástupca žalobcu nikdy nebol v kontakte. Právnu pomoc v danej veci vyhľadal žalobca so synom, právneslužby sú uhrádzané z bankového účtu syna žalobcu. Takže vôbec nerozumie, ako a prečo by mal tento
spor „živiť“ nejaký pán H.. To môže potom žalobca tvrdiť, že žalovaný chce týmto súdnym konaním
a jeho umelým a účelovým predlžovaním brániť v jemu známych (a žalobcovi neznámych) zámeroch

žalovaným spomínaného pána H.. Nerozumie prečo by sa mal súd takýmito dohadmi zaoberať. A teda
táto časť odvolania je úplne neopodstatnená a bezpredmetná. Kto koná v rozpore s dobrými mravmi
je výlučne žalovaný, ktorý nezákonne pripravil žalobcu o jeho predkupné právo, resp. majetok, o čom
ako realitná kancelária dobre vedel a následne, po tom ako nadobudol za porušenia práva podiel, na
ktorý mal nárok žalobca, tento ponúkol žalobcovi za 10-násobne vyššiu sumu! Je smutné, že žalobca

sa nevie dovolať svojho nesporného 4 roky!
Žalovaný v odvolaní tvrdí, že súd vraj neprípustne doplnil prejav vôle o splatnosť kúpnej ceny. Uvedené
vytýka žalovaný oneskorene, lebo tento návrh kúpnej zmluvy bol súčasťou žaloby a teda sa už k
uvedenému mal možnosť vyjadriť a uvedené „vytknúť“ či namietať. Avšak uvedené neučinil, a tým
akceptoval úpravu splatnosti kúpnej ceny tak, ako je upravená v zmluve a príslušnom rozsudku
nahrádzajúcom vôľu. Navyše v danom prípade bola takáto úprava splatnosti nutná. Dôvodom je,

že žalobca nepozná bankové spojenie žalovaného. Toto mu musí žalovaný oznámiť. Navyše ak by
platba mala prebehnúť inak, ako bankovým prevodom, bola by potrebná vyššia miera súčinnosti
žalovaného, ktorú on neposkytuje a napr. pri hotovostnej platbe by nebola odstránená spornosť medzi
stranami a zrejme by neboli súdne spory ukončené. Žalovaný mení adresu sídla aj mení členov
štatutárneho orgánu. Aktuálne je žalovaný tzv. schránková firma, bez reálneho sídla (majú len schránku

na doručovanie) a koná za ňu neznáma osoba žijúca v Maďarsku. (viď výpis z OR) Preto je nutné,
aby zaplatenie kúpnej ceny bolo cez bankové účty, čo je aj štátom preferovaný spôsob platenia (viď
zákaz hotovostných platieb určitej výšky). A je nutné, aby tento bankový účet bol žalobcovi známy,
aby mu bola riadne poskytnutá súčinnosť a umožnené riadne a preukázateľné zaplatenie kúpnej ceny.
Tým sa predíde ďalším sporom medzi stranami a vec bude riadne ukončená a práva stanovené

zákonom riadne ochránené aj súdom. Spôsob splatnosti kúpnej ceny určený v rozsudku je štandardný,
bezpečný a preferovaný spôsob platby štátom. Nie je dôvod, aby tento nebol využitý. Žalovaný mal
pritom dostatočnú možnosť v súdnom konaní prípade tento spôsob namietať a zmeniť, čo neurobil. V
predmetnom rozsudku určený spôsob úhrady kúpnej ceny je zákonný a nijakým spôsobom sa neprieči
vôli žalovaného ani ju nenahrádza spôsobom, ktorý by bol neprípustný. Naopak zabezpečuje riadnu a

preukaznú realizáciu platby kúpnej ceny.
Žalovaný v odvolaní vytýka, že Kúpna zmluva, na ktorej sa napádaným rozsudkom nahrádza vôľa,
nie je vkladuschopná, lebo chýba uvedenie rodného priezviska žalobcu ako nadobúdateľa/kupujúceho
predmetného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Žalobca uviedol, že v rozsudku ako aj jeho
prílohe (v kúpnej zmluve) je uvedené priezvisko žalobcu „B.“. Toto priezvisko je jeho rodné priezvisko,

a toto jeho rodné priezvisko sa nikdy nemenilo, preto je to stále aj jeho priezvisko. Iné priezvisko preto
uviesť nemožno, lebo ho nemá. Uvádzať to isté priezvisko dvakrát, nie je nutné. V rozsudku aj kúpnej
zmluve je uvedené rodné priezvisko žalobcu, lebo jeho rodné priezvisko je B.. Uviesť rodné priezvisko
samostatne má význam len vtedy, ak je iné, resp. ak sa priezvisko aktuálne od rodného priezviska
odlišuje. Lebo fakticky v rozsudku aj kúpnej zmluve jeho rodné priezvisko uvedené je. Keďže je ale

známa „úradnícka“ prax okresných úradov, katastrálnych odborov, žalobca navrhuje, aby Okresný súd
Galanta opravným uznesením v zmysle § 224 CSP rozhodol, že opravuje zrejmú nesprávnosť a do
Kúpnej zmluvy, ktorá tvorí prílohu rozsudku, sa dopĺňa v bode 1.2 za priezviskom „B.“ čiarka a text:
„rodenýB.“.Eventuálnemožnoopravuvykonaťajdoplnenímúdaja„rodenýB.“došpecifikáciesporových
strán v úvode rozsudku, lebo rozsudok a kúpna zmluva tvoria jednu neoddeliteľnú listinu, na ktorej takto

bude uvedené „rodený B.“.
Rozsudok prvoinštančného súdu je riadne odôvodnený a preskúmateľný, presvedčivý a zrozumiteľný,
kedy súd sa vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými argumentmi. Rozsudok zabezpečuje ochranu
Ústavou chránenému vlastníckemu právu žalobcu, a preto je správny a zákonný. Navrhol, aby odvolací
súd rozhodol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (prípadne aj s jeho opravným uznesením)

sa vo všetkých jeho výrokoch potvrdzuje, a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením. Eventuálne navrhol, aby odvolací súd rozhodol, že mení rozsudok súdu prvej
inštancietak,žedoKúpnejzmluvy,ktorátvoríprílohutohtorozsudkusadopĺňavbode1.2zapriezviskom
„B.“ čiarka a text: „rodený B.“ a v ostatnom rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Zároveň navrhol,

aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení len opakuje určité
tvrdenia, ktoré ale boli už v rámci preskúmavania napadnutého rozsudku odvolacím súdom razspochybnené, pričom aj odvolací súd sa v danej veci stotožnil s argumentáciou žalovaného v súvislosti s
nedostatočnými skutkovými zisteniami a na to nadväzujúcimi nesprávnymi právnymi závermi. Súd prvej
inštancie nevykonal žiadny žalovaným navrhnutý dôkaz, ktorým by podporil svoju argumentáciu, preto

žalovaný zotrváva na tom. že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný. V súvislosti
s preukazovaním písomnej ponuky na využitie predkupného práva má povinná osoba sťaženú dôkaznú
situáciu, nakoľko aj zákonodarca v ust. § 605 O.z. len stroho ukladá povinnosť uplatnenia písomnou
formou, avšak samotný spôsob vykonania ponuky môže byť v intenciách dokazovania v súdnom
konaní obzvlášť náročný preukázať. V praxi totiž ak by aj povinná osoba zaslala ponuku písomnou

formou, aj pri zachovaní maximálnej obozretnosti by ako dôkaz mohlo slúžiť len potvrdenie o podaní
poštovej zásielky konkrétnemu adresátovi, avšak samotné potvrdenie nie je spôsobilé preukázať obsah
zásielky, teda vykonanie ponuky predkupného práva, ktoré by spĺňalo všetky zákonnom stanovené
náležitosti. Nemôže potom ísť na ťarchu žalovanému, že sa snažil preukázať reálne predloženie ponuky
na využitie predkupného práva, a to prostredníctvom osôb, ktoré boli priamo prítomné pri predmetnej
činností žalovaného, ktoré mali o vykonaní danej ponuky vedomosť. Zastáva názor, že súd by nemal

obmedzovať účastníka konania v jeho snahe preukázať ním tvrdené skutočnosti. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie je tak prísne formalistické, pričom je možné polemizovať o tom, či by samotné predloženie
podacieho lístku, ako listinného dôkazu v konaní, postačovalo súdu na preukázanie skutočnosti, že
boli splnené podmienky v zmysle ust. § 605 O.z. Žalovaný sa teda pridržiava toho, že nevykonaním
navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie zasiahol do jeho práv, pričom súd svoje rozhodnutie takto urobil

nepreskúmateľným. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a záverov súdu vidí žalovaný aj v
tom, že súd sa nevyporiadal dostatočne s konaním, resp. nekonaním žalobcu a to prakticky v priebehu
celého plynutia premlčacej doby na uplatnenie žalobcovho nároku. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
považuje žalovaný do značnej miery za zavádzajúce. Ako príklad možno uviesť tvrdenie žalobcu,
že priamo štatutár žalovaného spochybnil včasnosť doručenia ponuky, keď žalobca pri interpretácii

výpovede štatutára žalovaného dospel k záveru, že po predložení ponuky bolo nevyhnutné čakať 2
mesiace na podpísanie/nepodpísanie zmluvy so žalobcom, čo však nevyplýva so žiadneho právneho
predpisu. Má za to, že v rámci konania bolo preukázané, že žalobcovi bolo odovzdaná písomná ponuka
na uplatnenie predkupného práva a že žalobca mal nespornú vedomosť o tom, že spoluvlastníčka G.
B. mala zámer predať spoluvlastnícky podiel tretej osobe, čo sa žalovaný snažil podporiť ešte ďalšími

dôkazmi, ktoré však súd už odmietol vykonať. Napriek uvedenému nesprávnemu postupu súdu má
žalovaný za to, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že z konania žalobcu možno vyvodiť
záver, že nesporne vedel o zamýšľanom predaji predmetného spoluvlastníckeho podielu pani G. B.,
bola mu doručená ponuka predkupného práva, pričom sa vyjadril, že o pozemky nemá záujem, teda
nepochybne jeho konkludentným konaním dal jednoznačne najavo, že o spoluvlastnícky podiel nemá a

nikdy nemal žiadny záujem za akýchkoľvek podmienok. Žalovaný zotrváva na tom, že rozhodnutie súdu
je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, teda nepreskúmateľné, kedy sa súd nevysporiadal so všetkými
argumentmi žalovaného a zároveň absolútne ignoroval niektoré dôkazy predložené žalovaným, dôkazy
hodnotil v rozpore so zákonom a niektoré nevykonal vôbec, preto sa pridržiava podaného odvolania.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný nepravdivo tvrdí, že súd nevykonal „žiadny
ním navrhovaný dôkaz“. To je lož. Súd vykonal všetky žalovaným navrhované dôkazy, okrem návrhu na
opakovanie výsluchu ním navrhnutých svedkov. Principiálne treba opakovanie výsluchu už vypočutého
svedka k tej istej veci v civilnom súdnom konaní odmietnuť, lebo už sa raz vyjadrili svedkovia ku všetkým
relevantným okolnostiam, a odpovedali na otázky právnych zástupcov žalobcov, žalovaného aj súdu.

Nie je hospodárne ich výsluch opakovať. Zásada neprítomnosti svedka na pojednávaní a pri výsluchu
iných svedkov pred jeho výsluchom, by tak stratila opodstatnenie a zmyslel, lebo keby sa výsluchy
opakovali, tak by umožňovali svedkom počuť, čo povedali iní svedkovia a hrozilo by prispôsobovanie si
výpovede,akosatohodísporovejstrane;atozvlášťkeďsvedkoviavdanomprípadebolispolupracovník
žalovaného a syn štatutára žalovaného. Navyše, žalovaný, ak chcel výsluchmi niečo konkrétne dokázať,

mal najprv tvrdiť to, čo chcel dokázať. Avšak žalovanému chýbalo tvrdenie a teda nebolo možné ani
účelné pripustiť dôkaz k neexistujúcemu tvrdeniu. Ak žalovaný chcel dokázať výsluchmi realizáciu
ponuky na uplatnenie predkupného práva, tak (podľa zákona) malo ísť o ponuku písomnú. Ale jej
písomné znenie žalovaný počas celého konania ani nepredložil, a ani raz neuviedol, čo (vraj/podľa neho)
bolo v písomnej ponuke uvedené. Žalovaný ale jasne uviedol, že mal za to, že žalobca bol v čase, kedy

vraj bola ponuka realizovaná, mŕtvy. Už z toho vyplýva, že ponuka nemohla byť realizovaná riadne.
Žalobca jasne poprel akékoľvek doručenie akejkoľvek písomnosti od žalovaného či pani G. B. (pôvodnej
jeho spoluvlastníčky) v rozhodnom čase pred realizáciou predaja spoluvlastníckeho podielu na pozemku
z G. B. na žalovaného. Žalovaný poukazuje na komplikovanosť preukazovania, že došlo k písomnejponuke na uplatnenie predkupného práva. V praxi sa ale uvedené spravidla preukazuje: samotným
znením tejto ponuky vypracovaným písomne, resp. jeho kópiou a doručenkou z pošty potvrdzujúcou
zaslanie zásielky adresátovi ponuky – oprávnenému z predkupného práva. V ideálnom prípade je

k dispozícii podpísané prevzatie ponuky na uplatnenie predkupného práva s dátumom a ostatnými
zákonnými náležitosťami. V advokátskej praxi právneho zástupcu žalobcu sa dokonca snažia, aby
spoluvlastník písomne podpísal vzdanie sa jeho predkupného práva vo vzťahu ku konkrétnej kúpnej
zmluve. V predmetnej veci ale žalovaný nepredložil žiaden text ponuky predkupného práva, ktorý mal
byť doručovaný žalobcovi pred uzavretím príslušnej kúpnej zmluvy. Žalovaný neposkytol ani tvrdenie

konkrétneho dátumu, kedy malo k doručovaniu, či pokusu oň prísť. Žalovaný ani nebol schopný dokázať,
žeoprávnenýzástupcažalovanéhosavôbecstretolsosoboužalobcu(žalobcahonepoznal,čožalovaný
vysvetlil tým, že veľmi schudol). Žalovaný neuniesol nielenže dôkazné bremeno, žalovaný neuniesol ani
bremeno tvrdenia. Žalovaný neuviedol ako konkrétne podľa neho ponuka na uplatnenie predkupného
práva znela, čo v nej bolo uvedené, ani kedy bola doručovaná. Súd tak v žiadnom prípade – pri
týchto chýbajúcich tvrdeniach žalovaného – nemohol a nemôže rozhodnúť, že by ponuka bola bývala

realizovaná riadne. Naopak, súd musí (s ohľadom na kontradiktórnosť konania) dať za pravdu žalobcovi,
že ponuka na uplatnenie jeho predkupného práva nebola voči nemu riadne realizovaná a teda toto
jeho právo bolo pri predmetnom predaji porušené. Uvedené je spojené s následkom potreby vyhovenia
žalobe. Svedkovia žalovaného, ktorí mali byť pri doručovaní ponuky prítomní, tiež neuviedli nič, z čoho
by bolo možné vyvodiť doručenie či aspoň pokus o doručenie ponuky na uplatnenie predkupného práva

žalobcovi, a už vôbec nič o jej obsahu, ani presnom čase doručenia, ba nevedeli ani stotožniť osobu
žalobcu. Opakovanie tohto výsluchu nebolo potrebné, lebo svedkovia sa vyjadrovali ku všetkému, čo si
z daného dňa pamätali a odpovedali aj na otázky právneho zástupcu žalovaného. To, že neuviedli to,
čo by sa žalovanému hodilo, aby uviedli, nie je dôvod na to, aby sa opakoval ich výsluch.
Fakt, že žalobca sa dozvedel o predaji spoluvlastníckeho podielu až ku koncu plynutia premlčacej doby,

fakt, že je to starší pán, ktorý potreboval na riešenie veci pomoc syna, boli jasne preukázané jeho
výpoveďou. Skutočnosť, že počas plynutia premlčacej doby žalobca nekonal, ale konal až krátko pred
jej skončením; nečiní rozsudok prvostupňovej inštancie „nepreskúmateľným“. Žalovaný účelovo kladie
na rozsudok súdu prvej inštancie požiadavky, ktoré rozsudok spĺňať nemusí. Je irelevantné, v akej
etape premlčacej či prípadne prekluzívnej doby bolo právo uplatnené na súde. Relevantné je, že bolo

uplatnené pred jeho premlčaním/preklúziou. Žalovaný nekonanie žalobcu počas veľkej časti premlčacej
doby nemôže vykladať (ako to neprípustne robí v jeho vyjadrení) ako „konkludentné“ vzdanie sa
predkupného práva. Žalovaný nepopísal, resp. netvrdil a už vôbec nedokázal, žiadne konanie žalobcu,
ktoré by bolo možné označiť za vzdanie sa predkupného práva či rozhodnutie sa o jeho neuplatnení
pre konkrétny prípad predaja z G. B. na žalovaného. Žalovaný nepravdivo a nepodložene tvrdí, že

„žalobca mal nespornú vedomosť o tom, že spoluvlastníčka G. B. mala zámer predať spoluvlastnícky
podiel tretej osobe“. Toto tvrdenie nebolo nijako preukázané, žiadnym dôkazom žalovaného; a naopak
bolo vyvrátené dôkazom - výsluchom žalobcu. Hlavné a rozhodujúce ale je, že žalobca mal právo
poznať nie iba „zámer“, ale všetky zákonné náležitosti, ktoré má výzva na uplatnenie predkupného práva
obsahovať, teda aj cenu za spoluvlastnícky podiel, ktorý je na predaj. Avšak žalobca žiadnu ponuku na

realizáciu jeho predkupného práva ani od G. B. ani od žalovaného neobdržal. Žalovaný netvrdil a už
vôbec nepreukázal ani obsah ponuky, ani včasnosť jej doručenia; ba ani riady pokus o jej doručenie
žalobcovi. Tieto chýbajúce tvrdenia žalovaného pritom nemohol nahradiť opakovaný výsluch svedkov.
Žalobca nemal z čoho či odkiaľ mať vedomosť o zamýšľanom predaji.
Žalovaný nesprávne tvrdí, že vraj zo žiadneho predpisu nevyplýva, že po ponuke treba 2 mesiace čakať

na podpísanie zmluvy. Tu žalobca odkazuje na § 605 O.z.. Po zrealizovaní riadnej ponuky predkupného
práva má oprávnený (v danom prípade by to bol žalobca) čas dva mesiace na to, aby predkupné právo
realizoval alebo nie. Až po uplynutí 2 mesiacov prípadnej nečinnosti toto právo (pre účely konkrétnej
kúpy a predaja) zaniká. Zároveň vzdanie sa práva musí byť výslovné, pokiaľ ide o nehnuteľnosť, ideálne
aj písomné. Žalovaný uvádza, že stačí, ak „dá druhý spoluvlastník nepochybne najavo, že o vec nemá

záujem“. Avšak takéto konanie na strane žalobcu nebolo nijako riadne tvrdené (konkretizované) a už
vôbec nebolo nijako preukázané. Je ale nehospodárne a zbytočné, aby súd vyhodnocoval či vykonával
dokazovanie o správaní žalobcu, lebo prioritné a rozhodujúce bolo, aby najprv žalovaný prelomil tvrdenie
žalobcu o jeho nevedomosti o plánovanom predaji a najmä o nedoručení riadnej písomnej ponuky na
uplatnenie predkupného práva. Uvedené sa ale žalovanému nepodarilo, lebo nijako nepreukázal, že by

žalobca vedel o zamýšľanom predaji (len to nepodložene tvrdí) a žalovaný ani netvrdí, ani nepreukázal
obsah ponuky na uplatnenie predkupného práva, ani čas, kedy vraj mal nastať pokus o jej doručenie. Z
výpovedí svedkov žalovaného naopak vyplynulo, že pokus o doručovanie bol vykonaný v čase zotrvania
žalovaného v omyle, že žalobca je mŕtvy. Už to naznačuje, že ponuka nebola učinená riadne. Výhradyžalovanéhovpodaníz13.1.2023súzaloženénaúčelovomklamstve,žežalobcamalvedomosťopredaji
spoluvlastníckehopodielupaniG.B.vopred.Tútovedomosťžalobcanemal.Žalovanýpritomalenetvrdí,
že by mal žalobca vopred aj vedomosť napr. o kúpnej cene, a tým sám žalovaný potvrdzuje, že ponuka

predkupného práva nebola realizovaná riadne a teda práva žalobcu ako spoluvlastníka boli porušené a
odôvodňujú potrebu a nárok žalobcu vyhovieť jeho žalobe.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m/ CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnutý
rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale
nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na úradnej tabuli súdu na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku je potrebné podľa § 388 CSP právne zmeniť
(pri zachovaní spôsobu rozhodnutia a teda faktickom potvrdení rozsudku v takejto časti), nakoľko tu

muselo dôjsť k zosúladeniu výroku rozsudku v časti o splatnosti kúpnej ceny so zmluvou.

7. Odvolací súd zotrváva na týchto záveroch uvedených už v jeho predchádzajúcom rozhodnutí
v predmetnej veci (v uznesení Krajského súdu v Trnave z 31.1.2022 č. k. 10Co/27/2021-242):
Podľa § 140 veta prvá O. z. ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo,

ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117).
Podľa § 603 ods. 3 O. z. ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
Ak porušil niektorý z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku
kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu

na tretiu osobu (nie na osobu blízku), vystavil sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu
uvedenej v § 40a O. z. V prípade porušenia predkupného práva je však daná aj možnosť oprávneného
spoluvlastníka domáhať sa práva vyplývajúceho z ustanovenia § 603 ods. 3 O. z.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 6Cdo/115/2011 bolo
už NS SR judikované (rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/262/2009, 4Cdo/334/2009, 5Cdo/211/2009 a pod.),

že z hľadiska obsahu účinkov a výkonu je potrebné aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 O. z.
aplikovať (uplatnením analógie legis - § 853 O.z.) všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú
do ôsmej časti, druhej hlavy, druhého oddielu O.z. (§ 602 až § 606 O.z.). Otázka možnosti použitia
všeobecnej úpravy o predkupnom práve na vzťahy vyplývajúce z úpravy vecného predkupného práva
je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ustálená a nebol zistený dôvod, pre ktorý by bol daný odklon

od doterajšieho výkladu.
Oprávnený spoluvlastník má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber
tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu
zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu
predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby.

Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri
kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré
však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Treba zdôrazniť, že súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a
a § 603 ods. 3 O. z. je z právnej povahy veci vylúčené. Iné následky porušenia predkupného práva zákon
nepripúšťa a preto zo zákona nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka,

ktorého predkupné právo bolo porušené (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 48/2009).
Z obsahu spisu vyplývalo, že žalobca sa žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť
s ním zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu (z dôvodu porušenia predkupného práva právnou
predchodkyňou žalovaného), alternatívne (ak nebude návrhu o nahradenie prejavu vôle vyhovené)
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu právnou predchodkyňou

žalovanej na žalovanú.
Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu
však nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. Znamená to, že táto možnosť nápravy
porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu preduzavretím relatívne neplatnej zmluvy, vrátane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva.
Uvedené nároky z porušenia predkupného práva sa teda vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený
spoluvlastník sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Z povahy týchto nárokov je vylúčené, aby

oprávnený súčasne uplatňoval neplatnosť právneho úkonu (§ 40a O. z.) a tiež niektorý z nárokov
vyplývajúci z § 603 ods. 3 O. z. (napr. žiadosťou o nahradenie prejavu vôle).
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vytkol súdu prvej
inštancie, že z odôvodnenia v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie v predmetnej veci (rozsudku
Okresného súdu Galanta z 31.12.2020 č. k. 15C/48/2018-196, ktorým súd vyhovel žalobe o nahradenie

prejavu vôle) nevyplýva, ako súd prvej inštancie riešil vzájomne sa vylučujúce nároky z porušenia
predkupného práva, keďže v prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode
spoluvlastníckeho podielu, nemôže sa oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ
vec ponúkol na kúpu, pretože nadobúdateľ ju platne nenadobudol. Práva vyplývajúce z § 603 ods. 3 O.
z. (nahradenie prejavu vôle) môže podielový spoluvlastník uplatniť, ak relatívnu neplatnosť zmluvy, na
ktorom základe nadobúdateľ vec získal, neuplatnil vôbec alebo ju síce uplatnil, ale vadne, resp. neúčinne

(porov. uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/28/2009). Relatívna neplatnosť spoluvlastníckeho podielu v § 140
O. z. je uplatnená tým, že sa dotknutý spoluvlastník dovolá tohto dôvodu u prevádzateľa a nadobúdateľa.
Právne účinky dovolania sa tejto neplatnosti nastávajú okamihom, kedy tento prejav vôle dôjde všetkým
subjektom relatívne neplatného právneho úkonu (vrátane doručenia žaloby uvedeným subjektom).
Žalobca po zrušení odvolacím súdom v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie o.i. uviedol v podaní

z 23.3.2022, že v žalobe bolo jasne a zrozumiteľné uvedené, že pre prípad, že súd by nevyhovel žalobe
o nahradenie vôle žalovaného predať mu spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, žalobca navrhuje, aby
súd rozsudkom určil neplatnosť zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. Keďže však súd prvej
inštancie vyhovel žalobe o nahradenie vôle ako preferenčnej možnosti riadne uplatnenej žalobcom, bolo
nehospodárne a nelogické, aby súd pristúpil k vyhodnocovaniu eventuálneho petitu. Žaloba o relatívnu

neplatnosť nebola uplatnená riadne, resp. bola a je neúčinná, lebo nebola uplatnená u, a žaloba nebola
podaná proti, G. B. ako prevodkyni predmetného spoluvlastníckeho podielu. Nič teda nebránilo tomu,
aby súd vyhovel žalobe resp. preferenčnému žalobnému petitu žalobcu a nahradil vôľu žalovaného
na uzavretie kúpnej zmluvy so žalobcom. Ďalej uviedol, že s cieľom vyhovieť požiadavke odvolacieho
súdu, navrhuje, aby súd prvej inštancie pojal do rozsudku (buď priamo do výroku rozsudku alebo

do prílohy rozsudku) text kúpnej zmluvy ako ho opätovne prikladá, v ktorom texte oproti textu, ktorý
bol prílohou žaloby upravil len obchodné meno a sídlo žalovaného, ktoré tento medzičasom zmenil.
V pôvodnej zmluve medzi žalovaným a G. B. bola kúpna cena zaplatená v hotovosti pri uzavretí kúpnej
zmluvy, kedy boli obe strany prítomné na jednom mieste v rovnakom čase, a pani G. B. potvrdila
prijatie danej platby. Vzhľadom na odlišnosť spôsobenú uzavretím zmluvy v súdnom konaní (ktorú

zapríčinil žalovaný a teda môže ísť prípadne aj na jeho ťarchu) je potrebné zaplatenie kúpnej ceny
prostredníctvom bankového účtu a v primeranej lehote na zrealizovanie medzibankového prevodu,
a to z dôvodu preukaznosti plnenia a predchádzaniu ďalším sporom medzi stranami. Žalobca ďalej
v elektronickom podaní z 30.3.2022, dodatočne doručenom v listinnej podobe /iba zmluva/ dňa 1.4.2022,
predložil Zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti s vlastnoručným podpisom

žalobcu, a to za účelom doloženia do prílohy rozsudku.
Žalovaný dňa 20.9.2022 predložil súdu listinné dôkazy – Čestné prehlásenie p. G. J. z 5.8.2022 s úradne
osvedčeným podpisom dňa 20.9.2022 a Čestné prehlásenie p. B. I. z 2.8.2022 s úradne osvedčeným
podpisomdňa8.9.2022.Napojednávanídňa27.9.2022uviedol,žetietočestnéprehláseniabolispísané,
nakoľko odvolací súd sa zaoberal otázkou či vypočutí svedkovia boli oboznámení s obsahom listín,

ktoré niesol zástupca pôvodne žalovaného k pôvodnému vlastníkovi, a pokiaľ súdu nebude postačovať
takéto čestné prehlásenie, navrhol doplniť dokazovanie výsluchom uvedených svedkov, na dotaz súdu
uviedol, že navrhuje, aby súd opätovne vypočul svedkov J. a I. za účelom doplnenia ich svedeckých
výpovedí, či a ako bolo oboznámení s obsahom listín, ktoré štatutárny zástupca pôvodne žalovaného
niesol pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností tak, ako to bolo naznačené v uznesení súdu druhej

inštancie. Žalobca namietal takéto doplnenie dokazovania, ktoré je v rozpore so zásadou hospodárnosti
a kontradiktórnosti konania, svedkovia už boli v konaní vypočutí, každá zo strán mala možnosť klásť
im otázky, boli vypočutí vo vzájomnej neprítomnosti bez možnosti koordinovať svoje výpovede, zo
strany žalobcu preto aj vzhľadom na pomer svedkov pôvodnému vlastníkovi existujú vážne pochybnosti
o ich nezaujatosti. Žalovaný reagoval, že týmito svedeckými výpoveďami práve preukazuje doručenie,

nestotožňuje sa s názorom prezentovaným žalobcom o tom, že vzťah svedkov k jednej strane sporu
zakladá automaticky pochybnosť o ich dôveryhodnosti.
Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 27.9.2022 v prítomnosti zástupcov
oboch sporových strán zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov G. J. a B. I..Strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie, preto na tomto pojednávaní uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 25.10.2022,
kedy vyhlásil tentoraz napadnutý (v poradí druhý) rozsudok.

Podľa § 605 O.z. ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba
uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o
nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.
Súd prvej inštancie v tentoraz napadnutom (v poradí druhom) rozsudku správne aplikoval na predmetnú

vec okrem ust. § 140 O.z. i ust. § 605 a § 603 ods. 3 O.z.. Z ust. § 605 O.z. správne vyvodil, že
v prípade ak ide o realizáciu ponuky spojenej s predkupným právom k spoluvlastníckemu podielu k
nehnuteľnostiam, musí byť táto ponuka realizovaná písomne, a že v prejednávanom spore žalovaný
žiadnu takúto relevantnú ponuku adresovanú vtedajšou spoluvlastníčkou G. B. smerujúcu k žalobcovi
nepreukázal. Taktiež správne uzavrel, že žalovaný nepreukázal žiadny písomný právny úkon, ktorý
mal jeho konateľ H. I. vykonať v mene vtedajšej spoluvlastníčky voči žalobcovi a ktorý mal obsahovať

kvalifikovanú ponuku na realizáciu predkupného práva, navyše žalovaný ani nepreukázal žiadne
písomné plnomocenstvo, ktoré mu malo byť udelené predchádzajúcou spoluvlastníčkou G. B., aby v
jej mene oslovil s ponukou na realizáciu predkupného práva žalobcu. Takéto plnomocenstvo keďže sa
malo týkať písomného právneho úkonu t. j. písomne realizovanej ponuky na realizáciu predkupného
práva k nehnuteľnostiam, muselo mať v zmysle § 31 O.z. písomnú formu. Absenciu písomnej formy

pritom podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné nahradiť žiadnymi svedeckými výpoveďami
smerujúcimi k preukázaniu akejsi osobnej návštevy a osobnej komunikácie konateľa žalovaného ako
splnomocnenca vtedajšej spoluvlastníčky so žalobcom. Z uvedených dôvodov, keďže súdom citované
zákonné ustanovenia jednoznačne ustanovujú písomnú formu ponuky na realizáciu predkupného práva,
boli svedecké výpovede vypočutých svedkov právne irelevantné, pretože nesmerovali k preukázaniu

existencie písomnej ponuky, preto súd prvej inštancie tieto svedecké výpovede vyhodnotil ako
nespôsobilé na preukázanie skutočností tvrdených žalovaným. V priebehu trvania sporu žalovaný k
spisovému materiálu založil Čestné prehlásenia svedkov, ktorí v konaní boli vypočutí a to B. I. a G.
J., pričom z týchto čestných prehlásení malo vyplývať, že uvedení svedkovia mali sprevádzať H. I.
do Obce D. a z ich vzájomnej komunikácie malo vyplynúť, že v zastúpení spoluvlastníčky sporných

nehnuteľností mal H. I. niesť ponuku na využitie zákonného predkupného práva pre druhého vlastníka.
Súd prvej inštancie uvedené čestné prehlásenia vyhodnotil ako účelové a neprihliadal na ne, pričom z
rovnakého dôvodu aj zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov, a to hlavne
s prihliadnutím na to, že uvedení svedkovia už v konaní vypočutí boli, každá zo strán im mala možnosť
klásť otázky, pričom ich následné vyjadrenia a pochybnosť o ich objektivite vyplýva aj z toho, že k

doplneniu svojich svedeckých výpovedí pristúpili z dôvodu, že boli oboznámení s právnym názorom
konajúceho súdu ako aj s právnym názorom súdu II. inštancie, ktorý bol výsledkom odvolacieho konania
vo veci. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že v prebiehajúcom spore nebol
predložený žiadny dôkaz, ktorým by žalovaný preukázal doručenie písomného návrhu na uplatnenie
predkupného práva žalobcovi, teda súd vychádzal z toho, že žalovaný v rámci svojej obrany nepreukázal

základnú náležitosť realizácie predkupného práva.
Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie v rámci konania nepripustil vykonanie navrhnutých dôkazov
potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností, a to čestných prehlásení B. I. a G. J., hoci uvedení
svedkoviabolipriamoprítomníuúkonu,ktorýmkonateľžalovanéhoH.I.osobnedoručilpísomnúponuku
k uplatneniu predkupného práva žalobcovi, keď za uplatnenie ponuky písomne je potrebné nesporne

považovať tiež písomný úkon doručený adresátovi akoukoľvek osobou. Práve o doručení písomnej
ponukyH.I.žalobcovisvedčiažalovanýmpredloženédôkazy,ktorésúdprvéhostupňaodmietolvykonať,
i keď sú rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu, čím zasiahol do práva žalovaného na spravodlivý
proces. Záver súdu o tom, že absenciu písomnej formy nie je možné nahradiť svedeckými výpoveďami,
vychádza zo svojvôle súdu, je absolútne neodôvodnený a je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia

dôkazov. Ako jeden z dôkazov podľa CSP v rámci civilného konania je tiež svedecká výpoveď, ktorá
môže dokazovať akékoľvek skutočnosti a nemožno vylúčiť užitia svedeckej výpovedi pri dokazovaní
doručenia určitej písomnosti. Naopak pravdivosť a obsah svedeckých výpovedí má byť hodnotená vo
vzájomnom súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi, čo v tomto prípade súd prvého stupňa neučinil,
čím rozhodol na základe nezákonných postupov, ktorých výsledkom je nezákonné rozhodnutie. Pričom

pravdivosť uvedených výpovedí podporuje tiež fakt, že žalobca práva z porušenia predkupného práva
neuplatnil takmer počas troch rokov.
Odvolací súd nemohol považovať túto námietku za dôvodnú, nakoľko odvolateľ uvádza, že súd prvej
inštancie nepripustil vykonanie dôkazov - čestných prehlásení B. I. a G. J., čím mal zasiahnuť dopráva žalovaného na spravodlivý proces, avšak ako už bolo vyššie odvolacím súdom uvedené, na
pojednávaní dňa 27.9.2022 súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania opätovným
výsluchom svedkov G. J. a B. I., a nie ich písomnými čestnými vyhláseniami, ktoré súd prvej

inštancie vyhodnotil ako účelové a neprihliadal na ne najmä z dôvodu, že uvedení svedkovia už v
konaní vypočutí boli, každá zo strán im mala možnosť klásť otázky, pričom ich následné vyjadrenia
v čestných prehláseniach a pochybnosť o ich objektivite vyplýva z toho, že k doplneniu svojich
svedeckých výpovedí pristúpili z dôvodu, že boli oboznámení s právnym názorom konajúceho súdu
ako aj s právnym názorom súdu II. inštancie, ktorý bol výsledkom odvolacieho konania vo veci. Súd

prvej inštancie správne vyhodnotil aj relevanciu svedeckých výpovedí, keď uzavrel, že ním citované
zákonné ustanovenia jednoznačne ustanovujú písomnú formu ponuky na realizáciu predkupného
práva, preto svedecké výpovede vypočutých svedkov sú právne irelevantné, pretože nesmerovali k
preukázaniu existencie písomnej ponuky. Zákon určuje formu, akou musí spoluvlastník uskutočniť
ponuku len vtedy, ak ide o ponuku spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnej veci, jej nedodržanie
má za následok neplatnosť ponuky. Aj odvolací súd je názoru, že v prejednávanom spore žalovaný

žiadnu relevantnú písomnú ponuku adresovanú vtedajšou spoluvlastníčkou G. B. smerujúcu k žalobcovi
nepreukázal, tiež nepreukázal žiadny písomný právny úkon, ktorý mal jeho konateľ H. I. vykonať v
mene vtedajšej spoluvlastníčky voči žalobcovi a ktorý mal obsahovať kvalifikovanú ponuku na realizáciu
predkupného práva, žalovaný nepreukázal žiadne písomné plnomocenstvo, ktoré mu malo byť udelené
predchádzajúcou spoluvlastníčkou G. B., aby v jej mene oslovil s ponukou na realizáciu predkupného

práva žalobcu. Pokiaľ odvolateľ namietal záver súdu o tom, že absenciu písomnej formy nie je možné
nahradiť svedeckými výpoveďami, odvolací súd uvádza, že povinnú písomnú formu zákon vyžaduje
predovšetkým pri úkonoch, ktorých predmetom je nehnuteľnosť alebo práva a povinnosti spojené
s nehnuteľnosťami, táto forma je však príznačná aj pre právne úkony, ktoré vyvolávajú významné právne
dôsledky a z toho dôvodu musia byť (v prípade sporu) preukázateľné bez ohľadu na výpovede svedkov

(Komentár ASPI k § 40 O.z.). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie.
Súd prvej inštancie nezdieľal názor žalovaného, že z konkludentného konania žalobcu malo vyplývať,
že jeho úmyslom je ponechať si predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi, pretože táto
argumentácia by mala opodstatnenie iba v prípade, že by žalobcovi bola riadnym spôsobom v súlade

so zákonom prezentovaná písomná ponuka na realizáciu jeho predkupného práva k spoluvlastníckemu
podielu k nehnuteľnostiam. Takýto postup je pritom predpokladaný aj zákonom v ust. § 605 O.z.,
resp. musí vyplývať z jednoznačnej reakcie osoby oprávnenej k predkupnému právu po doručení
kvalifikovanej ponuky. Žiadna takáto situácia resp. postoj žalobcu však z vykonaného dokazovania
nevyplynul. Z tohto dôvodu teda nie je možné ani vychádzať z toho, že vyhovením žalobe by došlo

k neprípustnému kumulovaniu nárokov, vyplývajúcich z porušenia predkupného práva v zmysle § 603
ods. 3 O.z. Na základe vyššie uvedeného teda súd prvej inštancie jednoznačne stanovil, že predkupné
právo žalobcu k spoluvlastníckemu podielu na vyššie uvedených nehnuteľnostiach porušené bolo a
žalovaný tento spoluvlastnícky podiel nadobudol do vlastníctva bez rešpektovania predkupného práva
žalobcu. V zmysle § 603 ods. 3 O.z. sa žalobca svojou žalobou domáha ako oprávnená osoba a

spoluvlastník nehnuteľností, pričom jeho spoluvlastnícke predkupné právo bolo porušené, aby mu
žalovaný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za
ktorých ich kúpil od predchádzajúcej spoluvlastníčky.
Odvolateľ považoval za neodôvodnený záver súdu prvého stupňa, že argumentácia o konkludentnom
konaní žalobcu ponechať si predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi, by mala opodstatnenie iba

v prípade, že by žalobcovi bola riadnym spôsobom prezentovaná ponuka na realizáciu predkupného
práva. Uvedený záver súd podľa neho bližšie neodôvodnil a odkázal na ust. § 605 O.z., pričom však toto
ustanovenie stanovuje dobu, do kedy má byť predkupné právo uplatnené a následok jeho neuplatnenia.
Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na znenie
ust. § 603 ods. 3 aj na znenie ust. § 605 O.z. Ust. § 605 O.z. (ak nie je dohodnutá doba, dokedy

sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do
dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná
ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.) súd prvej inštancie
správne aplikoval, nakoľko ustanovuje, že riadna písomná ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok, a ak ide o nehnuteľnosť musí byť písomná, pričom súd zároveň konštatoval porušenie

predkupného práva (nakoľko žalovaný nepreukázal doručenie riadneho a včasného písomného návrhu/
ponuky predchádzajúcej spoluvlastníčky na uplatnenie predkupného práva žalobcovi) a nadobudnutie
žalovaným spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva bez rešpektovania predkupného práva žalobcu.
Podľa § 603 ods. 3 O.z. ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľadomáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Zo samotnej
dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že iba ak oprávnený nevyužije svoje právo domáhať sa aby mu
nadobúdateľ ponúkol vec na predaj, zostane mu predkupné právo zachované. V predmetnej veci však

žalobca využil svoje právo domáhať sa aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na predaj, podal predmetnú
žalobu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Námietka odvolateľa preto nebola dôvodnou.
Odvolateľ v súvislosti s konkludentným zrieknutím sa predkupného práva dal do pozornosti rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 22 Cdo 4441/2007, v ktorom dospel NS ČR k záveru, že predkupné právo spoluvlastníka
zaniká aj v prípade, že spoluvlastník o zamýšľanom predaji druhým vlastníkom tretej osobe vie, dá

však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem. V takom prípade ide o ústne alebo konkludentne
uzatvorenú dohodu o tom, že predkupné právo nebude uplatnené. Pokiaľ spoluvlastník prejaví vôľu vec
nekúpiť, bolo by zbytočné mu ju ponúkať znovu na odkup. Podľa názoru žalovaného súd nesprávne
vyhodnotil skutkový stav doručenia ponuky predkupného práva žalobcovi a jej uplatnenie žalobcom.
V rámci konania bolo podľa neho preukázané, že žalobcovi bola odovzdaná písomná ponuka na
uplatnenie predkupného práva, a že žalobca mal nespornú vedomosť o tom, že spoluvlastníčka G. B.

mala zámer predať spoluvlastnícky podiel tretej osobe. Uvedené podľa neho vyplýva zo svedeckých
výpovedí štatutárneho zástupcu žalovaného H. I. a svedeckých výpovedí a čestných prehlásení pána
J. a pána B. I., ktorí potvrdili, že boli spoločne navštíviť žalobcu u neho doma (čo napokon potvrdil tiež
sám žalobca), a to za pani G. B., ktorá ich vybavením tejto veci poverila z dôvodu zlých vzťahov medzi
ňou a žalobcom, za účelom, aby žalovaný ponúkol na predaj žalobcovi jej spoluvlastnícky podiel. Súd

podľa neho nesprávne vyhodnotil skutkový stav tiež s ohľadom na žalovaným predložené dôkazy, a to
(i) Ponuku na využitie predkupného práva z 2.9.2015, ktorú odovzdal pri osobnej schôdzke zástupca
žalovaného H. I. žalobcovi, tento sa s ním však nechcel veľmi rozprávať ani mu nič podpisovať, tak
si žalovaný urobil poznámku na danom dokumente, aby mal podklad pre pani G. B. o danom úkone,
(ii) Ponuku na využitie predkupného práva z 22.6.2016, ktorou žalovaný ponúka žalobcovi predmetné

nehnuteľnosti na predaj. Uvedené dôkazy súd prvého stupňa zrejme nehodnotil vôbec, nakoľko v
odôvodnení rozsudku sa k nim nijak bližšie nevyjadruje (možno okrajovo avšak nekonkrétne v bode
10. napadnutého rozhodnutia). Z uvedených dôkazov a zo zhora popísaných svedeckých výpovedí
podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že ponuka na uplatnenie predkupného práva bola žalobcovi
doručená písomne osobne žalovaným, čo žalobca sám potvrdil, tvrdením, že pán I. ho naozaj osobne

navštívil. Žalobca mal teda nespornú vedomosť o zamýšľanom predaji spoluvlastníckeho podielu z
pani B. na žalovaného, na predmetné ponuky nijako nereagoval, v zákonnej lehote nezložil kúpnu
cenu a o dané pozemky nikdy neprejavil akýkoľvek záujem. V zmysle judikatúry je nutné tento prejav
žalobcu jednoznačne považovať za prejav jeho vôle nevyužiť zákonné predkupné právo voči súčasnému
spoluvlastníkovi, teda jeho zrieknutie. S takýmto zánikom predkupného práva počíta tiež judikatúra

a komentované znenie zákona, pričom zakotvujú, že predkupné právo spoluvlastníka zanikne najmä
vtedy, ak dotknutý spoluvlastník predkupné právo v dohodnutej dobe neuplatní, zaniká i v prípade,
že spoluvlastník o zamýšľanom predaji druhým spoluvlastníkom tretej osobe vie, dá však najavo, že
o vec nemá záujem. V takom prípade môže ísť tiež o konkludentný prejav, že spoluvlastník nebude
predkupné právo uplatňovať. Predkupné právo môže teda zaniknúť „zrieknutím sa“, ku ktorému môže

dôjsť tiež mlčky. Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného nesporne vyplýva, že z vôle žalobcu
možno vyvodzovať, že nesporne vedel o zamýšľanom predaji predmetného spoluvlastníckeho podielu
pani G. B., bola mu doručená ponuka predkupného práva, pričom sa vyjadril, že o pozemky nemá
záujem, teda nepochybne jeho konkludentným konaním dal jednoznačne najavo, že o spoluvlastnícky
podiel nemá a nikdy nemal žiadny záujem za akýchkoľvek podmienok.

S poukazom na už vyššie uvedené závery odvolacieho súdu (ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil so
závermi súdu prvej inštancie) považuje odvolací súd aj túto námietku za nedôvodnú, odvolateľom
uvádzané rozhodnutie NS ČR nebolo možné aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko v prejednávanej
veci ako už bolo vyššie uvedené nebolo preukázané, že žalobca o zamýšľanom predaji druhým
vlastníkom tretej osobe vedel, ani to, že dal nepochybne najavo, že o vec nemá záujem, ani že by prišlo

k zrieknutiu sa predkupného práva mlčky. Štatutárny zástupca žalovaného H. I. na pojednávaní dňa
7.11.2019 o.i. uviedol, že niekedy pravdepodobne v mesiacoch september alebo október 2015 (presný
deň si nepamätá) so synom a p. G. J. navštívili žalobcu, návštevu vykonali z dôvodu, že pre p. G.
B. zabezpečovali a pomáhali jej s konaním o prejednaní novoobjaveného dedičstva v danej lokalite, v
rámci tohto procesu im p. B. oznámila, že žalobca už nežije, pred návštevou žalobcu na túto vyrážali

od notárky JUDr. Kotvanovej v Holíči, ktorá im pripravila podklady a dala ich do obálky, v deň keď
vykonal návštevu u žalobcu v D. vyrážal z Holíča do Trnavy, tam za ním prišli syn spolu s G. J., spoločne
s nimi v čase obeda navštívil žalobcu, prišli pred dom so s.č. ako je to uvedené na liste vlastníctva,
na hádzanie kamienkov do rolety sa objavil pán, ktorý uviedol, že v danej lokalite nič nevlastní, celéto trvalo veľmi krátko, odohralo sa to pred bránou, jeho syn a G. J. si zapálili, dofajčili cigarety, na čo
odišli. Na rovnakom pojednávaní žalobca uviedol, že štatutárneho zástupcu žalovaného nikdy nevidel,
nikdy ho ako osoba nenavštívil, vôbec si ho nepamätá, pamäť má v poriadku, pamätal by si ho aj

keby bol oveľa obéznejší. Z uvedeného vyplýva, že štatutár žalovaného vo svojej výpovedi ani len
netvrdil, že by v mene G. B. ponúkol žalobcovi na predaj jej spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach a už vôbec nie, že by išlo o písomnú ponuku a že by mal od nej na uvedené písomné
splnomocnenie, ani že by si na ponuke urobil poznámku. Svedok B. I., syn H. I. vo výpovedi dňa
3.12.2020 o.i. uviedol, že prišli do obce D., zastavili pred domom, on s p. J. zostali v aute a otec

vystúpil, neskôr vystúpili aj oni aby si dali cigaretu, otec záležitosť vybavil za 10 minút, pričom najdlhšie
mu trvalo kým mu len niekto otvoril, na zvonenie najprv nikto neotváral, otec hádzal aj kamienky do
okeníc, neskôr mu otvoril nejaký pán, chvíľu sa zhovárali a potom odišli. Keď sa otca pýtal, prečo to
trvalo tak krátko tak mu uviedol, že s pánom nič nevybavil, že nič nemá. Svedok G. J. na pojednávaní
dňa 7.11.2019 o.i. uviedol, že so štatutárnym zástupcom žalovaného a s jeho synom niekedy po lete
2015 išli do obce D., štatutárny zástupca žalovaného išiel s nejakými svojimi papiermi, ktoré sa týkali

predkupných práv na niečo, oni zostali s jeho synom pri aute, štatutárny zástupca žalovaného sa
pokúšal niekoho z nehnuteľnosti nájsť, potom mu otvoril nejaký pán, svedok si absolútne nepamätal
a nevedel by ho popísať, štatutárny zástupca žalovaného prišiel s tým, že nepochodil a nič nevybavil.
Ten pán otvoril bránu, odznelo tam nie, nie. Z uvedenej výpovede H. I., pri ktorej mu kládli otázky právny
zástupcovia žalovaného aj žalobcu, ani pri vzájomnom hodnotení s ostatnými dôkazmi, nemožno nijako

usudzovať, že došlo k doručeniu písomnej ponuky na realizáciu predkupného práva s riadnym obsahom
žalobcovi. Nemohla byť potom pre rozhodnutie súdu relevantnou Ponuka na využitie predkupného práva
datovaná 2.9.2015 (ktorú inak žalovaný súdu predložil až spolu so záverečnou rečou z 18.12.2020),
ktorou mala G. B. v zastúpení žalovaným (bez preukázania splnomocnenia) dať žalobcovi ponuku na
využitie predkupného práva ako spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností (za sumu 4 eur/1 m2), keď

na nej uvedený text „odmietol podpísať prevzatie ponuky predkupného práva“ sám o sebe vyvracia
neskoršie tvrdenie žalovaného o doručení písomnej ponuky žalobcovi, odhliadnuc od toho, že z vyššie
uvedenej výpovede H. I. nevyplýva ani len tvrdenie o tom, že by mal ponuku a splnomocnenie so sebou,
žebysaichpokúsildoručiťžalobcovi,anižemuichdoručil,anižebyichtentoodmietolprevziať,anižeby
si urobil poznámku na danom dokumente. Žalobca doručenie tejto ponuky poprel. Odvolací súd na okraj

uvádza, že aj v prípade zániku predkupného práva v konkrétnom vzťahu to neznamená, že predávajúci
už nie je viazaný obsahom svojej ponuky danej spoluvlastníkovi. Aj v prípade zániku predkupného práva,
v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu tretej osobe je totiž viazaný podmienkami uvedenými
v ponuke, ich nedodržanie môže mať za následok porušenie predkupného práva (por. cenu v tvrdenej
ponuke 4 eur/1 m2 a cenu v kúpnej zmluve 2.800 eur), predávajúci teda nemôže spoluvlastnícky podiel

predať za nižšiu cenu alebo za ľahších podmienok, než uviedol v ponuke oprávnenému, nič však nebráni
tomu, aby vec predal za vyššiu cenu alebo za ťažších podmienok, než uviedol v ponuke oprávnenému.
Pokiaľ sa súd prvej inštancie nezaoberal Ponukou na využitie predkupného práva z 22.6.2016, zo strany
žalovanej, adresovanou žalobcovi, odvolací súd považuje jeho postup rovnako za správny, nakoľko táto
nebola pre rozhodnutie v predmetnej veci relevantnou, a to s poukazom na to, že kúpna zmluva medzi G.

B. a žalovaným bola uzavretá už dňa 9.11.2015 a žalovaný žalobcovi ponúkal odkúpenie predmetných
nehnuteľností za cenu niekoľkonásobne vyššiu ako ich sám získal.
Odvolateľ taktiež namietal, že postup žalobcu sa zmenil, až po tom, čo ho oslovil pán H., podľa
žalovaného bolo preukázané, že p. K. H., spoločník a konateľ spoločnosti JLM group, s.r.o., živí tento
spor a sleduje tým vlastné záujmy (nadobudnutie predmetného pozemku za nižšiu ako trhovú cenu

prostredníctvom tohto sporu), pričom motiváciou sú jednotné pozemkové úpravy ohľadom predmetných
pozemkov, ktoré sa snaží p. H. docieliť, a ktorým nebolo vyhovené už v roku 2015, vzhľadom na
námietky žalovaného, lebo tieto navrhované úpravy boli pre žalovaného (a dokonca aj žalobcu) značne
nevýhodné. Návrh na zmenu pozemkových úprav inicioval p. H. prostredníctvom spoločnosti JLM
group, s.r.o. znovu v roku 2018, teda v roku, kedy si „náhodne“ pán B. „rozmyslel“, že po troch rokoch

nezáujmu o pozemky, vlastne tieto zrazu chce. I tento fakt spochybňuje vôľu žalobcu o nadobudnutie
spoluvlastníckeho podielu k predmetným pozemkom, a potvrdzuje verziu konkludentného zrieknutia sa
predkupného práva voči žalovanému a následnej snahy tretej osoby (p. H.) získať tento pozemok za
priaznivejšiu ako súčasnú trhovú cenu. V konaní bol žalovaným predložený dôkaz (Podanie žalovaného
vo veci OU-GA-PLO-2019/000374), a to podanie žalovaného vo veci pozemkových úprav, ktorým

žalovaný nesporne preukázal skutočný cieľ sledovaný touto žalobou, nakoľko predmetné pozemky
sa nachádzajú pod stavbou p. H., ani s týmto dôkazom sa súd prvého stupňa nijako nevysporiadal.
Uvedený postup je nutné považovať skorej za zneužitie práva, nakoľko týmto síce právom aprobovaným
spôsobom žalobca sleduje získanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, o ktorýchvlastníctvo však od počiatku nemá záujem, ale fakticky týmto inštitútom len zakrýva skutočnú vôľu pána
H.. Zneužitie práva v zmysle rozsiahlej judikatúry nepožíva právnu ochranu, a táto by súdom mala byť
jednoznačne v tomto prípade odmietnutá. Teda i v tomto prípade súd nesprávne právne vec posúdil v

rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou (ktoré odvolateľ nekonkretizoval).
Odvolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú, nakoľko v predmetnej veci nebolo preukázané
splnenie si ponukovej povinnosti G. B., nemohlo tak dôjsť ani k preukázaniu zániku predkupného práva
nevyužitím ponuky oprávnenou osobou alebo jej odmietnutím. Podanie žalovaného vo veci OU-GA-
PLO-2019/000374, týkajúce sa pozemkových úprav, ani to, či sa predmetné pozemky nachádzajú pod

stavbou p. H., neboli relevantné pre rozhodnutie predmetnej veci, rovnako odvolacia argumentácia
týkajúca sa tretej osoby nebola spôsobilá ovplyvniť závery súdu prvej inštancie o nepreukázaní splnenia
si ponukovej povinnosti G. B.. V konaní žalobcu, ktorý sa právom aprobovaným spôsobom snaží
získať spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, ktorý žalovaný nadobudol v dôsledku
nerešpektovaniapredkupnéhoprávažalobcu,nemožnovidieťzneužitieprávažalobcomalebonezáujem
žalobcu o jeho vlastníctvo iba na základe predpokladov a domnienok žalovaného o prípadnom budúcom

naložení s takýmto spoluvlastníckym podielom žalobcom.
Žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené,
arbitrárne, teda nepreskúmateľné, kedy sa súd nevysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného
a zároveň absolútne ignoroval niektoré dôkazy predložené žalovaným, dôkazy hodnotil v rozpore so
zákonom a niektoré nevykonal vôbec.

S poukazom na už uvedené a po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku
odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia
súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a
právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Nedôvodnou tak bola

odvolacia námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku.

8. Súd prvej inštancie bol názoru, že pre spravodlivú úpravu práv a povinností sporových strán je
potrebné žalobe vyhovieť s tým, že žalovanému musí byť v záujme riadnej vykonateľnosti rozsudku
uložená nielen povinnosť realizovať ponuku smerom k žalobcovi, ale taktiež povinnosť v zmysle

tejto ponuky ďalej postupovať, teda uzatvoriť zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k sporným
nehnuteľnostiam na žalobcu za totožných podmienok, za akých ich nadobudol do vlastníctva on. Súd
bol taktiež toho názoru, že žalobca podaním žaloby jednoznačne formuloval, že takúto ponuku mieni
akceptovať za totožných podmienok, preto je podľa názoru súdu postačujúce, ak bude nahradený prejav
vôle žalovaného pod kúpnou zmluvou, ktorej znenie bude tvoriť prílohu tohto rozsudku, pričom táto

zmluva obsahuje totožné podmienky, za akých spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudol
žalovaný. Podľa názoru súdu takéto rozhodnutie smeruje jednak k ochrane vlastníckeho práva a z neho
vyplývajúceho predkupného práva a bude taktiež spravodlivým spôsobom usporadúvať vzájomné práva
a povinnosti strán sporu.
Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie rozhodol pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle v rozpore

s prípustnými procesnými postupmi súdu, nakoľko súd nemôže nič meniť, upresňovať alebo doplňovať
na podstatných náležitostiach zmluvy, pričom súd v napadnutom rozhodnutí doplňuje prejav vôle o
splatnosti kúpnej ceny. Zároveň nahradzuje prejav vôle uzatvoriť takú zmluvu, ktorá nie je v zmysle
katastrálneho zákona vkladuschopnou listinou (chýba rodné priezvisko kupujúceho).
Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že v prípade druhej zákonnej možnosti nápravy porušenia

predkupného práva sa oprávnený spoluvlastník žalobou domáha, aby súd rozhodol, že sa nahradzuje
prejav vôle žalovaného uzavrieť zmluvu navrhovaného obsahu, uvedením textu zmluvy alebo uzavrieť
zmluvu, ktorej text tvorí prílohu rozsudku (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1875/05). Pri
rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach zmluvy meniť,
doplňovať, či upresňovať (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 4846/2009), je vylúčené aby neurčité,

prípadne v zmluve chýbajúce údaje, boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy.
Obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci
od pôvodného podielového spoluvlastníka (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
445/2016). Do výroku rozhodnutia teda súd pojme celé znenie zmluvy alebo zmluvu pripojí akoneoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Len čo rozsudok o nahradení prejavu vôle nadobudne právoplatnosť,
účinkom tejto právoplatnosti je, že zmluva sa považuje za uzavretú dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Pri formulácii výroku rozhodnutia musí súd dbať, aby vyjadroval to čoho sa žalobca žalobou

skutočne domáhal (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/4542/2007). Súd je pritom viazaný
žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP). Viazanosť súdu žalobným návrhom však neznamená úplnú
a bezpodmienečnú viazanosť formuláciou (doslovným znením, slovným vyjadrením) petitu. Zo žaloby
a jej petitu musí byť jasné a zrejmé, čoho sa žalobca domáha (a týmto je súd viazaný), nie je nevyhnutne
viazaný exaktným spôsobom, akým žalobca petit formuloval. Súd preto neprekročí žalobný návrh, ak

enunciát rozsudku nebude doslovne zhodný s vyjadrením petitu. V súlade s princípom neformálnosti
súd posudzuje podanie (a teda aj žalobu vrátane žalobného návrhu) podľa obsahu.
Ostatne uvedenú námietku žalovaného odvolací súd považoval za čiastočne dôvodnú, preto zosúladil
výrok rozhodnutia v časti o splatnosti kúpnej ceny so zmluvou a výrok formulačne upresnil. Nebolo však
možné na základe vyššie uvedeného doplniť chýbajúci údaj (rodné priezvisko kupujúceho) do zmluvy
(ako navrhoval žalobca), tento údaj bol však doplnený do záhlavia tohto rozsudku odvolacieho súdu.

9. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3.7.2003: "Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces."

10. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie
preto podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku právne zmenil (pri

zachovaní spôsobu rozhodnutia a teda faktickom potvrdení rozsudku v takejto časti), nakoľko tu muselo
dôjsť k zosúladeniu výroku rozsudku v časti o splatnosti kúpnej ceny so zmluvou.

11. Podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Nakoľko odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné znovu rozhodnúť aj o nároku

na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež o nároku na náhradu trov odvolacích konaní
(vrátane konania o nariadenie neodkladného opatrenia). V novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov
konania je premietnutý úspech strán v celom konaní. Odvolací súd rozhodol tak, že žalobca má proti
žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania (ako celku, teda prvoinštančného i odvolacích konaní)
v plnom rozsahu z dôvodu jeho plného úspechu v spore (súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, formálnou

zmenou rozsudku žalobca neutrpel, keďže išlo o faktické potvrdenie). Odvolací súd nevidel (ani strany
netvrdili) žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie
náhrady trov konania (aplikáciu ust. § 257 CSP).

12. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)