Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424202799
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1424202799.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek
senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobkyne: OMNI Recovery j.s.a.,
so sídlom v Bratislave, Na Hrebienku 5433/40, IČO: 54 558 077, právne zast. advokátskou kanceláriou
LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Na Hrebienku 5433/40, IČO: 36 677 175, proti žalovanej:
CDG TWO s.r.o., so sídlom v Bratislave, Židovská 4716/3, IČO: 52 054 535, právne zast. advokátskou

kanceláriou LÖWY & LÖWY s.r.o., so sídlom v Bratislave, Slowackého 56, IČO: 47 236 230, o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava IV zo dňa 10.04.2024, č.k. 3C/19/2024-91, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech žalobkyne k pozemku
parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 103 m2, pozemku parcely
registra „C“ č. XXXX/X - záhrada vo výmere 1.004 m2 a stavbe rodinného domu so súp. č. XXXX
postavenej na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, nachádzajúcich sa v katastrálnom území A.

B., obec Bratislava-Staré Mesto, okres Bratislava I, zapísaných na LV č. XXX vedeným Okresným
úradom Bratislava, katastrálnym odborom (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), a to na zabezpečenie
pohľadávky žalobkyne vo výške istiny 150.000 eur so zmluvným úrokom v sume 200.000 eur a úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 150.000 eur od 19.01.2021 do zaplatenia, ktorá vznikla z
titulu nevrátených finančných prostriedkov, ktoré žalovanej poskytol pôvodný veriteľ C. D. E. na základe
Zmluvy o pôžičke z 13.01.2019 v znení jej dodatkov (ďalej len „Zmluva o pôžičke“) a žalovanej nepriznal

náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 343 ods. 1, § 344, § 324 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne s poukazom na účel a charakter
zabezpečovacieho opatrenia tým, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia
veriteľa alebo zabránenie zhoršeniu jeho postavenia zriadením záložného práva na majetok dlžníka

na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná,
aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa, pretože
prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a
bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom
konanívsúladesust.§343ods.3CSPajnapriekexistenciiskoršiehozáložnéhopráva.Vprejednávanej
veci dospel súd prvej inštancie k záveru o osvedčení existencie peňažnej pohľadávky žalobkyne voči

žalovanej z titulu Zmluvy o pôžičke, prisúdenej jej platobným rozkazom Okresného súdu Banská
Bystrica z 25.01.2024 sp. zn. 36Up/65/2024 vo výške 150.000 eur s úrokmi v sume 200.000 eur aúrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 150.000 eur od 19.01.2021 do zaplatenia a o
existencii spôsobilého zálohu (predmetné nehnuteľnosti), ktorých výlučnou vlastníčkou je žalovaná,
avšak dovodil, že žalobkyňa neosvedčila existenciu obavy z budúceho ohrozenia či zmarenia exekúcie

ako základného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie uviedol,
že nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je taký
stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom
možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, preto zabezpečovacie opatrenie nemožno
vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom

na všetky okolnosti prípadu javili ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. S odkazom na ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít uviedol súd prvej inštancie, že samotný dlh bez ďalšieho
nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia a je potrebné osvedčiť
skutočnosti, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený predovšetkým takým konaním žalovanej, ktorého
dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo
iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5 Obo 144/97, R 20/1998). Uzavrel, že
žalobkyňa predloženými listinami neosvedčila, že by žalovaná konala spôsobom, v dôsledku ktorého by
dochádzalo k znižovaniu hodnoty alebo likvidity jej majetku, ktoré by opodstatňovalo záver o dôvodnosti
obavy, že by prípadná exekúcia jej pohľadávky mohla byť ohrozená, keď z dôkazov dostatočne
hodnoverne nevyplynulo, že žalovaná reálne uskutočňuje úkony bezprostredne smerujúce (alebo sa

schyľujúce) k zbavovaniu sa majetku či jeho ďalšiemu a neprimeranému zaťažovaniu alebo že vôbec
koná akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý by podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňoval jej majetkové
pomery. Doplnil, že zo žalobkyňou tvrdených skutočností nevyplýva, že by predmetné nehnuteľnosti
boli jediným významným exekvovateľným majetkom žalovanej a z informácií o tzv. finančnom zdraví
žalovanej ako obchodnej spoločnosti (podľa údajov z databázy finstat.sk) vyplýva, že žalovaná v r.

2022 vlastnila aktíva v hodnote 1.428.575 eur a vlastný kapitál v sume 331.321 eur, pričom jej pasíva
odhliadnuc od poskytnutého úveru žalovanej veriteľom J&T Private Investment II B.V., ktorý už je
zabezpečený záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam, sú výrazne nižšie než hodnota jej aktív,
že žalovaná nemá dlhy a nedoplatky voči štátu, na jej majetok nie je vyhlásený konkurz ani nepodlieha
reštrukturalizácii (podľa údajov z Obchodného vestníka), ani nie je postihovaný žiadnymi exekúciami

(podľa údajov z registra poverení na vykonanie exekúcie na webovom sídle MS SR), a teda že nič
opodstatnene nenasvedčuje tomu, že by žalovanej hrozila kríza alebo úpadok. Z aktuálneho výpisu z LV
č. XXX pre k.ú. A. B. súd prvej inštancie zistil, že ku dňu rozhodnutia o návrhu žalobkyne na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neboli predmetné nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech
akéhokoľvek iného záložného veriteľa okrem J&T Private Investment II B.V., na zriadenie ktorého dal

pôvodný veriteľ a právny predchodca žalobkyne C. D. E. (a súčasný spoločník žalovanej) súhlas, pričom
samotná skutočnosť, že žalovaná zriadila na predmetné nehnuteľnosti záložné právo v prospech bývalej
konateľky D. F. G. (ktoré bolo vymazané) dostatočne neosvedčuje, že hodnota terajšieho majetku
žalovanej nie je postačujúca pre vykonanie prípadnej exekúcie, posudzujúc rozhodujúce celkové
majetkové pomery žalovanej, ktoré sa nejavia ako nedostatočné na to, že by z nich nemohla byť v

prípade právoplatného úspechu žalobkyne v súdnom spore vedenom na upomínacom súde tvrdená
pohľadávka v súhrnnej výške cez 350.000 eur uspokojená. Súd prvej inštancie uzavrel, že na základe
vykonaných dôkazov nemal osvedčené, že by žalovaná realizovala faktické alebo právne úkony, ktoré
by priamo smerovali k sťaženiu či úplnému zmareniu budúcej exekúcie žalobkyni prisúdenej peňažnej
pohľadávky alebo ktoré by dôvodne vzbudzovali obavu, že tak žalovaná koná alebo bude konať,

rovnako nepovažoval za osvedčené, že by žalovaná konala takým spôsobom, ktorý by podstatnou
mierou nepriaznivo ovplyvňoval jej majetkové pomery, teda uzavrel, že žalobkyňa ako navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia neosvedčila existenciu dôvodnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený, v dôsledku čoho neboli splnené zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie
zabezpečovaciehoopatrenia,pretosúdprvejinštancienávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia

ako neopodstatnený zamietol (§ 328 ods. 1 in fine CSP v spojení s ust. § 344 CSP). O trovách konania
súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď
žalovaná síce mala v konaní plný procesný úspech a vznikol jej proti neúspešnej žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale v súlade so zásadou procesnej ekonómie (čl. 17 CSP) jej
náhradu trov konania nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by jej v tomto konaní

trovy vznikli.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac ust.
§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu žalobkyne na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Uviedla, že ku dňu vydania uznesenia bola súhrnná výška dlžnej
sumy uplatňovanej žalobkyňou v upomínacom konaní (vrátane trov právneho zastúpenia) vo výške
380.457,22 eur, ktorá suma bude plynutím času rásť, pričom podľa údajov portálu H. vlastnila žalovaná
v r. 2022 aktíva (majetky ekonomického subjektu) v hodnote 1.428.575 eur. Žalobkyňa poukázala na

to, že aktíva sa delia na obežné a neobežné (ktorými je aj dlhodobý majetok - obnoviteľné zdroje
a neobnoviteľné zdroje, medzi ktoré patria nehnuteľné veci), súčasťou ktorých sú nepochybne aj
predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým je zriadené záložné právo v prospech J&T Priváte Investment II
B.V. podľa V-1161/2019 zo dňa 18.01.2019, o zriadení ktorého mal C. D. E. (pôvodný veriteľ) ako
veriteľ pohľadávky titulom Zmluvy o pôžičke vedomosť a s ktorým súhlasil. Dňa 13.01.2019 uzavrel
pôvodný veriteľ so žalovanou v nadväznosti na Zmluvu o pôžičke aj Zmluvu podľa § 51 zákona č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Zmluva zo dňa 13.01.2019“), na ktorej článok III. ods. 4
odkazovala žalobkyňa v návrhu a z ktorého vyplýva poskytnutie úveru žalovanej zo strany J&T Private
Investments II B.V. vo výške 1.080.000 eur za účelom financovania časti kúpnej ceny za predmetné
nehnuteľnosti a časti nákladov spojených s rekonštrukciou predmetných nehnuteľností. Uviedla, že
aj pôžička 150.000 eur titulom Zmluvy o pôžičke bola poskytnutá účelovo na zaplatenie časti kúpnej

ceny za predmetné nehnuteľnosti (teda že úver aj pôžička poskytnuté žalovanej titulom Zmluvy o
pôžičke spolu vo výške 1.230.000 eur boli použité na financovanie kúpy predmetných nehnuteľností vo
vlastníctve žalovanej, pretavené do majetku žalovanej a sú súčasťou hodnoty aktív vo výške 1.428.575
eur). Samotný úver (bez príslušenstva) spolu s pohľadávkou uplatňovanou v upomínacom konaní
činí dlh žalovanej minimálne vo výške 1.460.457,22 eur, čo je suma presahujúca hodnotu jej aktív,

z ktorej pri vydávaní uznesenia súd prvej inštancie vychádzal, je teda vysoko pravdepodobné, že
predmetné nehnuteľnosti sú vzhľadom na sumu vynaložených prostriedkov na ich kúpu významným
exekvovateľným majetkom žalovanej a vzhľadom na účelové a tendenčné konanie žalovanej opísané
v návrhu, ktorým vedome porušila zmluvné záväzky zo Zmluvy zo dňa 13.12.2019 (pozn. odvolacieho
súdu: správne má byť „13.01.2019“) v koordinácii s treťou osobou tým, že bez súhlasu žalobkyne zriadila

záložné právo v prospech D. F. G. napriek tomu, že tesne pred postúpením pohľadávky titulom Zmluvy o
pôžičkenažalobkyňuubezpečovalažalovanápôvodnéhoveriteľa,žejehopohľadávkabudeuspokojená
riadne a včas, preto je obava, že sa rovnaké kroky zo strany žalovanej budú opakovať, kým nebude
pohľadávka uplatňovaná v upomínacom konaní právoplatne judikovaná. S poukazom na čl. III ods.
2, 3 a 4 Zmluvy zo dňa 13.01.2019 za úkon smerujúci k uspokojeniu pohľadávky tretej osoby možno

považovať právny úkon, ktorým jednoznačne žalovaná prejavila vôľu uspokojiť pohľadávku D. F. G., čím
mienila uprednostniť uspokojenie pohľadávky tretej osoby spriaznenej so žalovanou pred pohľadávkou
žalobkyne a zaťaženie predmetných nehnuteľností záložným právom v prospech D. F. G. oslabovalo
veriteľskú pozíciu žalobkyne garantovanú žalovanou v Zmluve zo dňa 13.12.2019 (pozn. odvolacieho
súdu: správne má byť „13.01.2019“). Žalobkyňa uviedla, že nedisponuje nástrojom, ako zabrániť

žalovanej v zaťažení predmetných nehnuteľností v prospech iných subjektov a ak by teda došlo k začatiu
výkonu záložného práva v prospech J&T Private Investment II B.V., už uspokojenie pohľadávky tohto
prednostného záložného veriteľa by mohlo s vysokou pravdepodobnosťou spôsobiť, že pohľadávka
žalobkyne by nebola uspokojená vzhľadom na hodnotu aktív žalovanej v plnej výške a v prípade
zaťaženiapredmetnýchnehnuteľnostíďalšímzáložnýmprávom(čosanedávylúčiť)bydošlokoslabeniu

veriteľskej pozície žalobkyne garantovanej žalovanou v Zmluve zo dňa 13.12.2019 (pozn. odvolacieho
súdu: správne má byť „13.01.2019“), smerovalo by k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobkyne
a k ohrozeniu exekúcie. Žalobkyňa mala za to, že v návrhu osvedčila všetky zákonné predpoklady
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. dôvodnosť a trvanie peňažnej pohľadávky, existenciu
obavy, že exekúcia peňažnej pohľadávky bude ohrozená a označila majetok žalovanej, na ktorý žiada

zriadiť záložné právo. Žalobkyňa namietala záver súdu prvej inštancie, že zriadenie záložného práva
žalovanou na predmetné nehnuteľnosti v prospech bývalej konateľky D. F. G. neosvedčuje, že hodnota
jej terajšieho majetku nie je postačujúca pre vykonanie prípadnej exekúcie, ktorý záver považovala za
rozporný s dôkazmi, z ktorých vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.080.000 eur, ktorý
súd prvej inštancie nevzal do úvahy. Dlh žalovanej min. vo výške 1.460.457,22 eur (úver a pôžička)

prevyšuje aktíva žalovanej, teda súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je daný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP
(pozn. odvolacieho súdu: správne má byť „§ 365 ods. 1 písm. f) CSP“). Žalobkyňa nemala vedomosť o
zriadení záložného práva v prospech D. F. G. ani o výške jej pohľadávky, ktorá bola záložným právomzabezpečená, ani či došlo k uspokojeniu tejto pohľadávky (čo nemožno podľa žalobkyne vylúčiť a
automaticky by tým došlo k zníženiu aktív žalovanej), čo vylučuje zistenia súdu prvej inštancie o tom, že
aktíva žalovanej prevyšujú jej pasíva, naviac údaje týkajúce sa r. 2022 neodzrkadľujú takúto skutočnosť.

Porušenie práva na spravodlivý proces podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP videla žalobkyňa v tom,
že postupom súdu prvej inštancie boli porušené čiastkové práva žalobkyne, a to právo na vyporiadanie
sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia, nakoľko uznesenie súdu prvej inštancie sa opiera
o nelogické závery a nedostatočne odôvodnené skutočnosti, pretože nie je pravdou, že žalobkyňa

predloženými listinami neosvedčila, že by žalovaná konala tak, že by dochádzalo k znižovaniu hodnoty
alebolikvidityjejmajetku,ktorébyodôvodňovaloobavy,žebyexekúciapohľadávkyžalobkynemohlabyť
ohrozená. Žalobkyňa predložila tvrdenia a dôkazy o tom, že žalovaná zaťažila predmetné nehnuteľnosti
zriadením záložného práva v prospech D. F. G. napriek vlastnej vedomosti o tom, že pohľadávka
žalobkyne nebola včas a ani čiastočne uspokojená a že nedisponovala na takýto úkon súhlasom
žalobkyne a porušila ďalšie zmluvné povinnosti zo Zmluvy zo dňa 13.12.2019 (pozn. odvolacieho

súdu: správne má byť „13.01.2019“), ktoré konanie predstavovalo kroky smerujúce k uspokojeniu
pohľadávky tretej osoby a k ohrozeniu veriteľskej pozície žalobkyne. Opačný záver súdu prvej inštancie
považovala žalobkyňa za nelogický, ktorý činí uznesenie nepreskúmateľným. Skutkový záver o tom, že
(vychádzajúc z verejne dostupných údajov) žalovaná má priaznivú ekonomickú situáciu, ktorá neodníma
žalobkyni záruku uspokojenia jeho pohľadávky neberie do úvahy ďalšie známe skutočnosti vyplývajúce

z listinných dôkazov, teda že medzi pasíva žalovanej treba zahrnúť aj hodnotu úveru poskytnutého
spoločnosťou J&T Private Investments II B.V., preto uznesenie nie je riadne odôvodnené, je nelogické
a nepreskúmateľné. Nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP namietala
žalobkyňa z dôvodov, že súd prvej inštancie neaplikoval správnu právnu normu, ktorú aplikovať mal
a keď skutkový stav jednoznačne nasvedčoval, že sú splnené podmienky pre zriadenie sudcovského

záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne uplatnenej
v upomínacom konaní, nakoľko osvedčila, že je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.05.2024,
v ktorom (o.i.) uviedla, že popiera žalobkyňou tvrdené rozhodujúce skutočnosti aj jej právny rozbor

a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považuje za nedôvodný, uznesenie súdu prvej
inštancie za právne správne a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil. Žalovaná uviedla, že skutočnosť,
že prípadná exekúcia nebude ohrozená, preukazuje to, že hodnota predmetných nehnuteľností
je k dnešnému dňu niekoľko násobne vyššia ako hodnota žalobkyňou uplatnenej pohľadávky s
príslušenstvom, záložné právo, ktoré žalobkyňa považovala za porušenie právnej povinnosti neexistuje,

žalovaná sa nedopustila žiadneho iného porušenia právnej povinnosti a v čase rozhodovania o
zabezpečovacom opatrení aj k dnešnému dňu na príslušnom LV je ako jediná ťarcha zapísané záložné
právo v prospech J&T Private Investment II B.V., s ktorým právny predchodca žalobkyne bol uzrozumený
a výslovne súhlasil, žalovaná naviac disponuje majetkom výrazne presahujúcim žalobkyňou uplatnený
nárok, nie je v úpadku ani v hroziacom úpadku alebo v kríze, uplatnenie zabezpečovacieho opatrenia

je pre žalovanú prekvapivé, pretože pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu a návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobkyňa žalovanú nekontaktovala ohľadne existencie
predmetného nároku a žalovaná s predmetnými nehnuteľnosťami nijako nenakladá. Žalovaná s
poukazom na Zmluvu o pôžičke v znení dodatkov poukázala na to, že nad rámec záväzku zo Zmluvy
o pôžičke v znení jej dodatkov, žalovaná a právny predchodca žalobkyne (spoločník žalovanej C. D.

E.) uzavreli Zmluvu zo dňa 13.01.2019, ktorej účelom bola úprava pomerov medzi stranami tak, aby
veriteľ C. D. E. nemal obavu, že jeho pohľadávka nebude uspokojená najmä v tom smere, že „po
predaji nehnuteľnosti“ sa žalobkyňa zdrží akéhokoľvek konania ohrozujúceho uspokojenie predmetnej
pohľadávky a že dňa 23.02.2024 sa tretia osoba (D. F. G.) vzdala záložného práva. Žalovaná s
predmetnými nehnuteľnosťami nijako nenakladá a nedopúšťa sa žiadneho konania, ktoré by ukracovalo

žalobkyňu, resp. zvýhodňovalo iného veriteľa. Žalobkyňa s poukazom na ustanovenie Zmluvy zo
dňa 13.01.2019 odôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia od porušenia právnej povinnosti
vyplývajúcej z akéhosi porušenia záväzku zo Zmluvy zo dňa 13.01.2019, ku ktorému zo strany žalovanej
nikdy nedošlo. Žalobkyňa (pozn. odvolacieho súdu: správne má byť zrejme „žalovaná“) bola oprávnená
bez akýchkoľvek obmedzení zriadiť záložné právo v prospech tretej osoby (D. F. G.), žalovaná sa

zaviazala zdržať len takého konania, ktoré by mohlo viesť k uspokojeniu pohľadávok tretích osôb, resp.
k poskytnutiu plnenia, pričom predmetný záväzok neustanovuje, že by žalovaná nemohla zabezpečiť
pohľadávku tretej osoby (napr. zriadením záložného práva). Žalobkyňa v odvolaní opomína najmä bod
1 a 2 Zmluvy zo dňa 13.01.2019, ktorý vymedzuje, že žalovaná sa zaväzuje zdržať takého konania,ktorýmmádôjsťkzánikupohľadávkytretíchosôb,ktoréhokonaniasažalovanánedopustilaaneposkytla
tretej osobe do dnešného dňa žiadne plnenie, pričom neporušenia právnej povinnosti žalovanou si
je vedomá aj žalobkyňa, inak by si v upomínacom konaní uplatnila aj zmluvnú pokutu, na ktorú by

mala nárok podľa bodu 5. Zmluvy zo dňa 13.01.2019. Záložné právo nezabezpečovalo pohľadávku
voči žalovanej, ale pohľadávku tretej osoby (D. F. G.) voči iným tretím osobám - nie voči žalovanej,
ktorá nebola dlžníkom, len záložcom. Ak žalobkyňa tvrdí, že došlo k uspokojeniu pohľadávky tretej
osoby (D. F. G.), uvedené žalobkyňa nevie preukázať, pričom žalovaná nemá voči tretej osobe (D.
F. G.) žiaden dlh a základom pre vznik záložného práva bola dočasná požiadavka tretej osoby (D.

F. G.), aby súčasný konateľ žalovanej (C. B. I.) poskytol záruku za svoju pohľadávku, preto žalovaná
ako záložca dočasne poskytla zabezpečenie formou záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Záložné právo tretej osoby (D. F. G.) medzičasom zaniklo a ku dňu vydania uznesenia súdu prvej
inštancie neexistovalo, žalobkyňa tak neosvedčila, že by žalovaná mala dlh voči tejto osobe, ktorý
by mal vplyv na jej majetkové pomery, pričom majetkové pomery žalobkyne sú viac ako dostačujúce
nielen na uspokojenie prípadnej pohľadávky žalobkyne, ale aj na uspokojenie nároku na zisk právneho

predchodcu žalobkyne, ktorý je do dnešného dňa spoločníkom žalovanej a podieľa sa na kontrole
a činnosti žalovanej. Po odpadnutí dôvodov dočasného zabezpečenia sa tretia osoba (JUDr F. G.)
dobrovoľne vzdala záložného práva a tvrdenie žalobkyne v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia o tom, že táto sa vzdala záložného práva len v dôsledku podaného trestného oznámenia, sa
nezakladajú na pravde a je žalobkyňou vyfabulované, pretože žalovaná aj tretia osoba (D. F. G.) sa

o podanom trestnom oznámení dozvedeli až po tom, ako bolo predmetné záložné právo vymazané.
Trestné oznámenie považovala žalovaná za nátlak, ktorým sa žalobkyňa, príp. jej právny predchodca
snažia dosiahnuť neoprávnený prospech a podané účelovo s cieľom navodiť splnenie podmienok pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nielen návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ale
aj návrh na vydanie platobného rozkazu a postup právneho predchodcu žalobkyne je pre žalovanú

absolútne prekvapivý a neočakávaný, právny predchodca žalobkyne (ktorý je naďalej spoločníkom
žalovanej) žalovanú ani jej konateľa a spoločníka do doručeného oznámenia o postúpení pohľadávky
nekontaktoval s tým, že by chcel vrátiť pôžičku alebo dosiahnuť osobité zabezpečenie a až dodnes
sa úplne odmlčal. Obava, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená, je podľa žalovanej absolútne
nereálna, pretože zabezpečenie prípadnej vymožiteľnosti pohľadávok vie žalobkyňa kontrolovať a riadiť

cez jej právneho predchodcu. Žalovaná považovala za potrebné dať do pozornosti vzťah týkajúci sa
spoločníkov žalovanej, t.j. právneho predchodcu žalobkyne (C. D. E.) a spoločníka a konateľa (C.
B. I.) s dopadom na predmetné nehnuteľnosti, keď spoločníci (C. D. E. a C. B. I.) prostredníctvom
investícii do žalovanej kúpili predmetné nehnuteľnosti s tým, že tieto zrekonštruujú, speňažia a „po
predaji nehnuteľností“ si vrátia poskytnuté peňažne plnenia a rozdelia si zisk, pričom na financovanie

predmetných nehnuteľností si zobrali úver od J&T Private Investment II B.V., ktorý zabezpečili záložným
právom k predmetným nehnuteľnostiam (s vedomím a súhlasom oboch spoločníkov); bez ohľadu na
súčasné kroky právneho predchodcu alebo žalobkyne, žalovaná pokračuje v rekonštrukcii predmetných
nehnuteľností, plní si všetky záväzky, vrátanie záväzkov voči jeho jedinému záložnému veriteľovi a voči
dodávateľom tak, aby riadne dokončila rekonštrukciu. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia okrem

iného poškodí žalovanú a spôsobí, že obchod, resp. vzťah, pre ktorý bola žalovaná založená a ktorý
predstavuje dohodu jeho spoločníkov, bude zmarený resp. ohrozený alebo poškodený, pričom toto je
potrebné vnímať v rovine marketingovej (pre prípad budúceho predaju budú predmetné nehnuteľnosti
zle zobchodovateľné) a že sudcovské záložné právo bude predstavovať pre súčasného jediného
záložného veriteľa dôvod na predčasné vyhlásenie splatnosti úveru, prípadne dôvod na vykonanie

záložného práva, čím by mohol byť ohrozený cieľ vzťahov spoločníkov a aj pohľadávka žalobkyne.
Žalovaná uviedla, že jej majetkové pomery sú viac ako dostatočné na uspokojenie nároku, ktorý si
uplatňuje žalobkyňa a pokiaľ má žalobkyňa za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil majetkové
pomery (žalobkyňa sa vo svojom návrhu preukazovaním majetkových pomerov vôbec nezapodievala),
súd prvej inštancie si nad rámec tvrdení žalobkyne zadovážil ďalšie skutočnosti (prebral na seba jej

iniciatívu) a zisťoval skutočnosti, na ktoré povinný nebol, následne správne odôvodnil, že žalobkyňa
dostatočne nepreukázala majetkové pomery žalovanej, z ktorých by mohol vyvodiť záver o tom, že
prípadná budúca exekúcia bude ohrozená. Voči žalovanej nie je vedená žiadna exekúcia, žalovaná
nie je v úpadku, v hroziacom úpadku ani v kríze; uvedené vyplýva z verejných registrov. Žalobkyňa
(pozn. odvolacieho súdu: správne má byť „žalovaná“) si plní všetky svoje záväzky voči štátu, voči

všetkým osobám aj jedinému záložnému veriteľovi a nie je v omeškaní. Ohľadne nároku žalobkyne
postúpeného od právneho predchodcu žalobkyne uviedla žalovaná, že ho považuje za nie splatný a
nedôvodný. Ak žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zapodieval majetkovými
pomermi žalovanej, sama žalobkyňa netvrdí a nepreukazuje (neosvedčuje) žiadne majetkové pomeryžalovanej,ktorébymohlismerovaťkakejkoľvekobave,žeprípadnáexekúciabudeohrozená.Žalobkyňa
opomenula podľa žalovanej skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti (stavba) sú v štádiu pred finálnym
dokončením a ich hodnota nezodpovedá hodnote vstupných nákladov na ich kúpu a rekonštrukciu;

súčasná všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností ku dňu 09.09.2023 podľa Znaleckého posudku
číslo FO 76/2023 bola 3.610.000 eur, t.j. 24 násobne vyššia ako prípadná pohľadávka žalobkyne. Aj
podľa údajov z r. 2022, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie, len pohľadávky žalovanej zodpovedajú
pohľadávkežalobkyne,žalovanádisponujezásobamivovýške1.280.000eurajevlastníkomhnuteľných
vecí,vrátanemotorovéhovozidla.Žalobkyňavnávrhunijakýmspôsobomneosvedčilapotrebuokamžitej

úpravy v dôsledku zlých majetkových pomerov žalovanej a súd prvej inštancie sanoval jej dôkaznú
povinnosť prostredníctvom vlastnej činnosti, následne sa správne vysporiadal s týmito skutočnosťami,
keď mal za osvedčené, že žalovaná nie je v situácii, resp. v stave nasvedčujúcom akékoľvek ohrozenie
budúcej exekúcie. Samotná nevôľa žalovanej uspokojiť (podľa tvrdení žalobkyne) jej nie legitímny nárok
neznamená ohrozenie budúcej exekúcie. K nároku žalobkyne namietala žalovaná, že tento nie je
dôvodný, v upomínacom konaní podala odpor, ktorý odôvodnila tým, že suma zo Zmluvy o pôžičke nie je

splatná, C. D. E. (pôvodný veriteľ) je spoločníkom žalovanej, zo Zmluvy o pôžičke vyplýva, že peňažné
prostriedky, ktoré poskytol C. D. E. (pôvodný veriteľ) žalovanej boli určené na zaplatenie časti kúpnej
ceny rodinného domu (predmetných nehnuteľností) a až z predaja predmetných nehnuteľností má
žalovaná vrátiť peňažné prostriedky. Predaj predmetných (rodinného domu) sa nepodarilo zrealizovať,
preto nemohol nastať ani okamih splatnosti pôžičky. S poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka je

podľa žalovanej Zmluva o pôžičke absolútne neplatná (dojednanie o odplate je úžerné, resp. je v rozpore
s dobrými mravmi), dodatok k Zmluve o pôžičke a samotná Zmluva o pôžičke je neurčitá, a teda rovnako
neplatná (s poukazom na jej čl. III. bod 1). Žalovaná namietala nenaplnenie odvolacieho dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) aj h) CSP. V čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie bolo na príslušnom
LV zriadené len záložné právo, s ktorým právny predchodca bol uzrozumený a s ktorým výslovne

súhlasil, žalobkyňa neosvedčila, že žalovaná podniká kroky v úmysle ukrátiť právneho predchodcu/
žalobkyňu, keď žalovaná neporušila žiadnu zmluvnú či zákonnú povinnosť, do dnešného dňa nedošlo
k predaju predmetných nehnuteľností, žalovaná len dočasne zriadila záložné právo v prospech tretej
osoby (D. F. G.) a ani po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, zabezpečovacieho opatrenia,
resp. neodkladného opatrenia, ktoré žalobkyňa uskutočňuje od začiatku tohto roku, resp. od konca

roku 2023, nepodniká žalovaná žiadne kroky ukracujúce žalobkyňu. Ak jediným dôvodom, pre ktorý
žalobkyňa žiadala nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, bola dočasná existencia záložného práva,
toto ku dňu vydania uznesenia neexistovalo.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

6. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

8. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka a slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ktorá je
doposiaľ sporná, o ktorej prebieha alebo bude vedené súdne sporové konanie, resp. veriteľ nedisponuje
exekučným titulom, a to v prípade odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená preto, že dlžník

ohrozuje budúci výkon predtým, ako veriteľ disponuje exekučným titulom. Zákonnými predpokladmi pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú okrem návrhu na jeho nariadenie, existencia spôsobilého
predmetu záložného práva, skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku a existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Návrh na nariadenie zabezpečovaciehoopatrenia musí spĺňať nielen všeobecné náležitosti podania a žaloby (§ 127 a § 132 CSP), ale aj
osobitné náležitosti vyplývajúce z ust. § 343 CSP v spojení s ust. § 344 a § 326 ods. 1 CSP, t.j.
presné označenie predmetu, vo vzťahu ku ktorému sa žiada zriadiť záložné právo, osvedčenie dôvodnej

obavy z ohrozenia exekúcie, osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi
stranami, ohľadne ktorého má byť záložné právo zriadené. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je
to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako

nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne osvedčenému
nároku oprávneného účastníka ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia
aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani
jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Úvaha o tom, či sú tieto predpoklady
dané, je na súde rozhodujúcom o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (NS SR, sp. zn.
3Cdo/4/2019). Nariadením zabezpečovacieho, rovnako ako pri neodkladnom opatrení, sa neprejudikujú

práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

11. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu
tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru
o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie

dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol
dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený zabezpečovacím
opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti v dôsledku obavy z ohrozenia exekúcie. Ohrozenie
exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej,
avšak jeho existencia nie je v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu a súd môže zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochranu
navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu ohrozenia exekúcie aj vtedy, ak je nárok,
ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie ešte v štádiu prebiehajúceho konania
(v odôvodnených prípadoch nemusí byť takáto pohľadávka ani riadne uplatnená žalobou). Obava z
ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje

faktické alebo právne úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku)
alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku,
štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej
exekúcie.

12.Prednariadenímzabezpečovaciehoopatreniamusísúdvždyzvážiť,čivjehodôsledkuzásahdopráv
dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených
záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a skúmať aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-
procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou
zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť dotknuté výrokom zabezpečovacieho opatrenia. Súd

posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky (pohľadávky), ale aj primeranosť ujmy dlžníka, ktorá
by mu týmto obmedzením vznikla. Zmyslom zásady proporcionality je, aby zriadením záložného práva
zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby takáto ujma
nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným
spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva napríklad tým, že pohľadávka navrhovateľa by bola

zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k hodnote zálohu
(zreteľný nepomer medzi navrhovaným zásahom do majetku povinného a výškou dlhu oprávneného).
Súd preto môže nariadiť len také opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto účelu, nesmie voliť
opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne alebo dokonca nezvratne zasahovalo do práv dlžníka, resp.
tretej osoby.

13. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie je
vykonateľné jeho doručením; táto právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení,
keďže neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia. Podľa ust.

§ 343 ods. 2 CSP sa záložné právo zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká
zápisom do príslušného registra.14. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)
CSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza,

že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho
naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných
práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami,

ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu
uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so
zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS
26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním

rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu
jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1
Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom
súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,

ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom
miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať
extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“
možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe

súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho
procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sa
s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá
právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne
odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).

16. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu v zmysle ust. § 365 písm. b) CSP.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia podrobne popísal obsah podstatných skutkových tvrdení
a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z

ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa tak vysporiadalo
so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami.

17. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací

súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak

nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci
nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané/osvedčené, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že

by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené.

18. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v prejednávanej
vecinemožnovytknúť,žebyvecnesprávneprávneposúdilvovzťahukaplikáciirelevantnýchustanovení
CSP za účelom posúdenia splnenia predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle
návrhu žalobkyne.

19. Návrh na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením odôvodňovala žalobkyňa v návrhu
tým, že ako postupník na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 22.12.2023 je veriteľom pohľadávky
voči žalovanej (uplatnenej v upomínacom konaní pod sp. zn. 36Up/65/2024) zo Zmluvy o pôžičke v
znení dodatkov, na základe ktorej pôvodný veriteľ C. D. E. (spoločník žalovanej) poskytol žalovanej ako
dlžníkovi sumu vo výške 150.000 eur za odplatu vo výške 50.000 eur ročne za účelom financovania

časti kúpnej ceny za nadobudnutie predmetných nehnuteľností. Podľa Zmluvy o pôžičke sa žalovaná
zaviazala vrátiť poskytnutú pôžičku bezodkladne po predaji predmetných nehnuteľností, najneskôr však
do 13.01.2021, pričom k predaju predmetných nehnuteľností doposiaľ nedošlo, preto podľa žalobkyne
splatnosť pôžičky nastala uplynutím dohodnutej doby 13.01.2021, avšak žalovaná svoj dlh pôvodnému
veriteľovi ani žalobkyni ani sčasti neuhradila. Žalobkyňa uviedla, ž k predmetným nehnuteľnostiam

boli k 23.01.2024 evidované dve ťarchy - záložné právo v prospech záložného veriteľa J&T Private
Investment II B.V. (s ktorým pôvodný veriteľ C. D. E. súhlasil) a záložné právo v prospech D. F. G. -
G. J. K. (o jeho zriadení nemal vedomosť pôvodný veriteľ ani žalobkyňa, súhlasil s ním záložný veriteľ
J&T Private Investment II B.V.), pričom toto záložné právo bolo ku dňu podania návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia z katastra nehnuteľností vymazané (podľa žalobkyne v dôsledku začatia

trestného stíhania, ktoré podala žalobkyňa na žalovanú). Súčasne so Zmluvou o pôžičke uzavreli
strany inominátnu Zmluvu zo dňa 13.01.2019, predmetom ktorej bol záväzok žalovanej zdržať sa
po predaji predmetných nehnuteľností konania, ktoré by priamo či nepriamo mohlo viesť k úplnému
alebo čiastočnému uspokojeniu akýchkoľvek aktuálnych alebo budúcich pohľadávok tretích osôb a
ich príslušenstva voči žalovanej, s výnimkou uspokojenia pohľadávky J&T Private Investment II B.V.

(úver vo výške 1.080.000 eur na kúpu a rekonštrukciu predmetných nehnuteľností) predtým, ako bude
v plnom rozsahu uspokojená pohľadávka (pôvodného) veriteľa vrátane jej príslušenstva vyplývajúca
zo Zmluvy o pôžičke; strany sa dohodli aj na tom, že pokiaľ bude existovať pohľadávka (pôvodného)
veriteľa alebo akákoľvek jej časť, bez predchádzajúceho písomného súhlasu nie je žalovaná oprávnená
vykonať akýkoľvek úkon smerujúci k uspokojeniu pohľadávok tretích osôb, z čoho podľa žalobkyne je

nesporné, že žalovaná porušila tento zmluvný záväzok zo Zmluvy z 13.01.2019, keď zaťažila predmetné
nehnuteľnosti záložným právom v prospech D. F. G. bez notifikácie pôvodného veriteľa resp. žalobkyne.
Podľa žalobkyne je málo pravdepodobné, že by D. F. G. nemala v čase zriadenia záložného práva
vedomosť o existencii pohľadávky žalobkyne, a teda je obava, že D. F. G. s poukazom na ust. §
151h ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 61q ods. 2 Exekučného poriadku nebude súhlasiť s

výkonom rozhodnutia alebo exekúcie, predmetom ktorej by bolo vymoženie pohľadávky žalobkyne voči
žalovanej, čím oslabuje jej veriteľskú pozíciu garantovanú žalovanou v Zmluve z 13.01.2019. Žalobkyňa
dôvodila, že načasovanie zriadenia záložného práva malo svoj logický dôvod, pretože k premlčaniu
pohľadávky žalobkyne malo dôjsť uplynutím dňa 13.01.2024 a záložné právo v prospech D. F. G.
vzniklo 12.01.2024, žalovaná tak zámerne porušila zmluvný záväzok zo Zmluvy z 13.01.2019 v úmysle

ukrátiť pôvodného veriteľa a spoliehala na skutočnosť, že sa pohľadávka premlčí, preto zámer zriadiť
záložné právo v prospech D. F. G. pôvodnému veriteľovi neoznámila. Žalobkyňa vzhľadom na účelové
správanie žalovanej mala za to, že existuje obava, že exekúcia jej pohľadávky bude ohrozená, pretože
žalovaná sa už pokúsila znížiť hodnotu svojho majetku postihnuteľného výkonom exekúcie tak, aby sa
vyhla uspokojeniu pohľadávky žalobkyne, pričom porušenie záväzku zo Zmluvy z 13.01.2019 zriadením

záložného práva v prospech D. F. G. predstavuje podniknutie právnych krokov, ktoré vedú k uspokojeniu
pohľadávky tretej osoby a k ukracovaniu žalobkyne ako veriteľa.

20. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že skutočnosť, že žalobkyňa je veriteľom pôžičky voči žalovanej v
sume istiny 150.000 eur zo Zmluvy o pôžičke nie je sporná (pohľadávka bola uplatnená v samostatnom

upomínacom konaní, vrátane príslušenstva, pričom voči vydanému platobnému rozkazu podala (podľa
žalovanou nepreukazovaných tvrdení) žalovaná odpor, v ktorom má rozporovať žalobkyňou uplatnený
nárok, čo bude v danom konaní - po pokračovaní na súde príslušnom podľa CSP - predmetom
dokazovania). Sporný nebol obsah Zmluvy o pôžičke a Zmluvy zo dňa 13.01.2019 (ktorú predložila súduaž žalovaná, Zmluva ako dôkaz nebola pripojená k návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia), sporná je žalovanou namietaná splatnosť pôžičky podľa Zmluvy o pôžičke a platnosť
dohody o odplate podľa dodatku k Zmluve o pôžičke. Uvedené je však potrebné posúdiť súdom prvej

inštancie a za týmto účelom vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie a zodpovedanie
sporných otázok, avšak pre účely osvedčenia nároku pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je potrebné prihliadať na nespornú skutočnosť ohľadne poskytnutia a
nevrátenia pôžičky v sume 150.000 eur žalovanej pôvodným veriteľom, pričom v tomto štádiu konania
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia správne súd prvej inštancie vychádzal zo Zmluvy

o pôžičke a z upomínacím súdom vydaného platobného rozkazu v konaní sp. zn. 36Up/65/2024;
ohľadne splatnosti pôžičky je potrebné v tomto štádiu vychádzať zo znenia čl. II bod 1 Zmluvy
o pôžičke (podľa ktorého je pôžička splatná bezodkladne po predaji predmetných nehnuteľností,
najneskôr do 13.01.2021), preto odvolací súd vyhodnotil pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodnú argumentáciu žalovanej o tom, že žalovaná má vrátiť
pôžičku až z predaja predmetných nehnuteľností, k predaju ktorých ešte nedošlo, teda že nemohol

nastať ani okamih splatnosti pôžičky, nakoľko uvedená argumentácia je v rozpore s dojednaním
Zmluvy o pôžičke, podľa ktorého splatnosť nastane aj bez ohľadu na to, či bude zrealizovaný predaj
predmetných nehnuteľností najneskôr do 13.01.2021 (ak nedôjde k predaju skôr). Vzhľadom k tomu,
že pre rozhodovanie o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

dočasná(predbežná)ochrana(neprejudikujúsaprávaapovinnostistránaniposúdenieprávnehovzťahu
medzi stranami sporu, vrátane výsledku sporu) a ochrana oprávnenému sa poskytuje aj za cenu, že
skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený a nárok (subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca
povinnosť)niejecelkomnepochybný,dospelodvolacísúdkzáveru,žežalobkyňavtomtoštádiukonania
hodnoverne osvedčila existenciu nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 150.000 eur s

prísl., ktorej zaplatenia sa domáha v konaní pred upomínacím súdom.

21. V prejednávanej veci bolo nesporné aj to, že na zabezpečenie splatenia úveru vo výške 1.080.000
eur poskytnutého žalovanej veriteľom J&T Private Investment II B.V. bolo so súhlasom pôvodného
veriteľa zriadené na predmetné nehnuteľnosti záložné právo (zapísané na LV č. XXX pre k.ú. A. B.

podľa V-1161/2019 zo dňa 18.01.2019) a že záložné právo v prospech D. F. G. zriadené na predmetné
nehnuteľnosti v čase vydania napadnutého uznesenia bolo vymazané (pôvodne zapísané na LV č. XXX
pre k.ú. A. B. podľa V-515/2024 zo dňa 12.01.2024) a zaniklo vzdaním sa záložného práva viaznuceho
na predmetných nehnuteľnostiach (návrh na výmaz zo dňa 26.02.2024, Z-2679/24).

22. Vo vzťahu k žalobkyňou namietanému záveru súdu prvej inštancie a rovnako k námietkam
žalovanej, že nie je splnená podmienka osvedčenia obavy z budúceho ohrozenia či zmarenia exekúcie
ako základného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (že by žalovaná konala
spôsobom, v dôsledku ktorého by dochádzalo k znižovaniu hodnoty alebo likvidity jej majetku, že
žalovaná reálne uskutočňuje úkony bezprostredne smerujúce k zbavovaniu sa majetku či jeho ďalšiemu

a neprimeranému zaťažovaniu alebo že koná spôsobom, ktorý by podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňoval jej majetkové pomery a že hodnota majetku žalovanej nie je postačujúca pre vykonanie
prípadnej exekúcie na vymoženie pohľadávky žalobkyne), odvolací súd uvádza, že aj podľa jeho názoru
naplnenie tejto podmienky žalobkyňa vo vzťahu k uplatnenému nároku neosvedčila ani v samotnom
návrhu(vychádzajúczust.§239ods.2CSP,podľaktoréhojepreneodkladné/zabezpečovacieopatrenie

rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) ani v podanom odvolaní.

23. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobkyňa v návrhu neosvedčila, že by žalovaná realizovala
faktické alebo právne úkony, ktoré by smerovali k sťaženiu či úplnému zmareniu budúcej exekúcie
žalobkyni (v budúcnosti) prisúdenej pohľadávky alebo ktoré by dôvodne vzbudzovali obavu, že tak

žalovaná koná alebo bude konať, ani že by konala spôsobom, ktorý by podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňoval jej majetkové pomery, teda že žalobkyňa neosvedčila existenciu dôvodnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený ako dôvod zamietnutia návrhu žalobkyne.

24. Uvedené nebola spôsobilá vyvrátiť ani odvolacia argumentácia žalobkyne, pokiaľ v odvolaní

(v zásade) namietala len súdom prvej inštancie z vlastnej činnosti z verejných registrov zistené
skutočnosti ohľadne majetkového postavenia a finančného zdravia žalovanej (keď žalobkyňa uvedené
v návrhu ani len netvrdila) a z toho vyvodené závery o tom, že predmetné nehnuteľnosti nie sú
jediným exekvovateľným majetkom žalovanej a že celkové majetkové pomery žalovanej sa nejaviaako nedostatočné na prípadné uspokojenie pohľadávky žalobkyne, pričom žalobkyňa ňou uvádzané a
tvrdené skutočnosti (ani v návrhu ani v odvolaní) primerane neosvedčila. Naopak, žalovaná predložila
súkromný Znalecký posudok č. 76/2023 (s doložkou podľa ust. § 209 ods. 2 CSP), podľa ktorého bola

hodnota predmetných nehnuteľností (v stave rekonštrukcie a prístavby rodinného domu a pozemkov)
ku dňu 09.09.2023 vo výške 3.610.000 eur, čo výrazne prekračuje celkový dlh žalovanej (úver od J&T
Private Investment II B.V. a pôžička žalobkyne spolu min. v žalobkyňou tvrdenej výške 1.460.457,22 eur,
pričom úver od J&T Private Investment II B.V. žalovaná riadne spláca).

25. Správne namietala žalovaná, že v čase podania návrhu boli predmetné nehnuteľnosti zaťažené
výhradne záložným právom v prospech J&T Private Investment II B.V., keď záložné právo v prospech
D. F. G. zaniklo jeho vzdaním sa. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciu súdu prvej inštancie,
že predmetné nehnuteľnosti boli zaťažené iba jediným záložným právom, že ani prípadné (v čase
podania návrhu už neexistujúce) zaťaženie v prospech D. F. G. neosvedčuje nedostatočnú hodnotu
majetku žalovanej, ako aj s argumentáciou žalovanej, že zriadenie záložného v prospech D. F.

G. dokonca nepredstavuje ani porušenie Zmluvy (ktorá predpokladá, že žalovaná sa po predaji
predmetných nehnuteľností (i) zdrží konania, ktoré by viedlo k uspokojeniu pohľadávok 3. osôb a (ii)
bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobkyne/veriteľa neposkytne 3. osobám žiadne plnenia
pred uspokojením pohľadávky žalobkyne, s výnimkou uspokojenia pohľadávky alebo plnenia v prospech
veriteľa z úveru poskytnutého J&T Private Investment II B.V.).

26. Žalobkyňa tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie hodnoverným spôsobom neosvedčila,
že zo strany žalovanej dochádza k takému konaniu, ktoré vzbudzuje obavu, že žalobkyni reálne a
bezprostredne hrozí, že by prípadná exekúcia pohľadávky žalobkyne na majetok žalovanej (ktorý nie je
nedostatočný v pomere k výške žalobkyňou uplatňovanej pohľadávky) bola v budúcnosti ohrozená.

27. Súhrn všetkých vyššie uvedených skutočností podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňuje záver
o nesplnení podmienok pre zriadenie záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach žalovanej na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobkyne uplatnenej v upomínacom konaní, preto nie je možné
poskytnutie procesnej prevencie súdom formou zabezpečovacieho opatrenia, čo bolo dôvodom pre

zamietnutie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie.

28. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09
a pod.). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

29. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešná žalovaná má
proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).