Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B4-20P/101/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422203980
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Kosturková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1422203980.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Emíliou Kosturkovou, v právnej veci účastníkov konania:

manželka - C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, L., zast: JUDr. Ján Polák, advokát, so sídlom
Miletičova 64, Bratislava, manžel - J.. J. G., J.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, L., v konaní
na návrh manželky o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zast. kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo C. G., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a J.. J. G., J.., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava I, vo zväzku M.,

ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

II. Maloleté dieťa A. G., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej
starostlivosti otca.

III. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
IV. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 250,- eur mesačne, vždy do 15.

dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode
manželstva.
V. Styk matky s maloletou sa na žiadosť rodičov neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Návrhom, doručeným pôvodne Okresnému súdu Bratislava IV dňa 25.11.2022, sa navrhovateľka/
manželka domáha rozvodu manželstva z dôvodu vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi ňou a
manželom bez možnosti obnovenia manželského spolužitia. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli
po niekoľkoročnej známosti, manžel ju počas manželstva veľmi často psychicky ponižoval a v jeho

komunikácii úplne absentovala elementárna úcta, v dôsledku čoho vznikali medzi manželmi hádky.
Manželia absolvovali na žiadosť manželky 10 konzultácií na referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, avšak ani potom sa manželovo správanie
nezmenilo. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. na čas po rozvode
sa navrhovateľka domáha, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti s tým, že matka bude
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletej sumou vo výške 350,- eur mesačne, pričom styk maloletej s otcom sa bude realizovať na

základe dohody rodičov.2 K návrhu navrhovateľka pripojila listinné dôkazy: kópia sobášneho listu a rodných listov detí
pochádzajúcich z manželstva (maloletej A. a plnoletého O. G.), potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava o spolupráci zo dňa 16.11.2021.

3 K návrhu na rozvod manželstva sa vyjadril manžel podaním, doručeným súdu dňa 01.03.2023, v
ktorom uviedol, že s podaným návrhom na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode nesúhlasí, nakoľko rozvod nie je v záujme maloletej, na ktorú sa môžu
prenášať vzorce správania manželky. Manžel tvrdí, že manželku si veľmi vážil a ctil, nepociťoval žiadnu

manželskú krízu, hádky takmer neexistovali. Podľa manžela bolo manželstvo šťastné až do doby, keď
s ním manželka odmietla komunikovať verbálne aj fyzicky (zrejme preto, že už ďalej nespĺňal predstavy
manželky o manželovi), následne začala navštevovať psychologickú poradňu. Ani po absolvovaní
konzultácií na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava sa správanie manželky nezmenilo, naďalej odmietala akúkoľvek komunikáciu s manželom,
ktorý sa s manželkou pokúšal komunikovať, avšak bezvýsledne, všetky snahy manžela o urovnanie

vzťahu manželka doteraz odmieta.

4 Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu
sobášneho listu manželov a rodného listu maloletej vrátane listinných dôkazov o príjmových a
majetkových pomeroch a výdavkoch manželov, ako aj ďalšími na vec sa vzťahujúcimi listinami, ktoré sú

súčasťou spisu a zistil skutočný stav veci:

5 Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu Bratislava I, vo zväzku M., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. U obidvoch
manželov sa jedná o prvé manželstvo, obidvaja manželia sú občanmi Slovenskej republiky, obaja sú

slovenskej národnosti, ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese X. XX v L., v marci 2024 sa
navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti a býva v byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve,
na adrese P. X, L.. Z manželstva pochádzajú dve deti - t. č. plnoletý O. G., nar. XX.XX.XXXX a t. č.
maloletá A. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja rodičia majú dve vyživovacie povinnosti, žiaden z rodičov a
ani maloleté dieťa nemá trvalo zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom, žiaden z

rodičov nemá v súčasnosti žiadnu známosť.

6 Navrhovateľka na pojednávaniach zotrvala na podanom návrhu a naň nadväzujúcich podaniach,
odmietla obnoviť manželské spolužitie, uviedla, že za príčinu rozvratu manželstva považuje to, napriek
tomu, že sa vždy prispôsobovala manželovi a podporovala ho, od manžela dlhodobo necíti žiadnu úctu,

podľa manžela je všetko jej vina, manžel ju ekonomicky ponižoval, lebo menej zarába, cíti od neho
nadradenosť. Ďalej doplnila, že s manželom sa dlhodobo intímne nestýkajú (už pred r. 2015), ona sa
stará o celú domácnosť, aj o manžela, platí stravu pre všetkých členov rodiny, drogériu, lieky, návštevy
lekárov, dopravu, oblečenie, poistky pre deti, plnoletému synovi, ktorý študuje na vysokej škole v L.,
prispieva sumou vo výške 50,- eur mesačne; bývanie platí manžel. Mesačné výdavky na maloletú, ktorá

aktuálne (v šk. r. 2023/2024) navštevuje X. ročník ZŠ, J., L., sú nasledovné: stravné v ZŠ - 12,- eur,
zubný strojček - 17,- eur, ZUŠ - 13,40 eur (134,- eur ročne), životná poistka - 14,63 eur, cestovné MHD
- 15,- eur, kurz anglického jazyka - 30,- eur (300,- eur ročne), oblečenie - 20,- eur. Mesačné náklady na
bývanie (nájomné) sú vo výške 400,- eur a na stravu, drogériu, lekáreň a pod. sú vo výške 550,- eur.
Ohľadom svojich majetkových pomerov navrhovateľka uviedla, že je výlučnou vlastníčkou 1-izbového

bytu na adrese P. X, L. (ktorý nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2003), v ktorom býva
od 15.03.2024, s manželom vlastnia v BSM 4-izobvý byt na adrese X. XX, L., v ktorom býva manžel s
deťmi, čo má súd za preukázané predloženým čiastočnými výpismi z LV č. XXXX a LV č. XXXX; žiadnu
inú nehnuteľnosť nevlastní, nespláca žiadnu hypotéku, úver ani pôžičku, nevlastní žiadne hnuteľné veci
vyššej hodnoty, obchodné podiely, cenné papiere ani pohľadávky voči tretím osobám; motorové vozidlo

je evidované na manžela. Je zamestnaná ako študijná referentka na R. v L. - O. s tým, že jej priemerný
mesačný príjem je cca 1.000,- - 1.100,- eur netto, neuplatňuje daňový bonus, poberá rodinné prídavky
vo výške 120,- eur mesačne, iný príjem nemá. Zdravotný stav navrhovateľky je dobrý, rovnako tak aj
zdravotný stav maloletej, ktorá nosí zubný strojček a chodí na rehabilitácie kvôli zlému držaniu tela.
Navrhovateľka uviedla, že si je vedomá toho, že maloletá nechce odísť z bytu, lebo tam má kamarátov

(ktorí sú pre ňu prioritou) a školu, napriek tomu by bola navrhovateľka za to, keby súd zveril maloletú
do jej osobnej starostlivosti, navrhovateľka je však pripravená rešpektovať aj rozhodnutie maloletej
ostať bývať s otcom. Navrhovateľka je otvorená aj striedavej osobnej starostlivosti, ak by o ňu maloletá
prejavila záujem. Odkedy sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti (t.j. od marca 2024),maloletá u nej prespala dvakrát. V prípade rozhodnutia súdu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti
otca navrhovateľka súhlasila s tým, aby styk s maloletou nebol upravený, ako aj s uložením povinnosti
prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 250,- eur mesačne.

7 Manžel na pojednávaniach zotrval na svojich doterajších podaniach, uviedol, že je otvorený mediácii,
keďže má za to, že manželka nemá žiadne relevantné dôvody na rozvod manželstva, jej dôvody sú
iba v rovine pocitov, manželku si vždy vážil, celé to vníma inak ako jeho manželka; za príčinu rozvratu
manželstva považuje problémy osobnosti manželky, jej mentálne a psychické založenie; manžel má

za to, že manželka má pocity frustrácie a nedocenenia, pričom aj v jej rodine absentovala akákoľvek
komunikácia. Potvrdil, že s manželkou sa dlhodobo intímne nestýkajú, uviedol, že jeho zdravotný
stav je dobrý a že počas trvania manželstva a ani aktuálne nemá žiadnu známosť. Ohľadom svojich
majetkových pomerov manžel uviedol, že vlastní motorové vozidlo Škoda Felicia, r.v. 2000, je výlučným
vlastníkom chalupy a záhrady v kat. úz. R., ktoré nadobudol zhruba v r. 2010 darovaním, je podielovým
spoluvlastníkom (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2) rodinného domu v kat. úz. Y., ktorý nadobudol

darovaním, žiadnu inú nehnuteľnosť nevlastní, nespláca ani žiadnu hypotéku, úver či pôžičku, nevlastní
žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty, obchodné podiely, cenné papiere ani pohľadávky voči tretím
osobám. Manžel je zamestnaný ako vedecký pracovník na I. v L. s tým, že jeho priemerný mesačný
príjem je cca 1.600,- eur netto, uplatňuje daňový bonus, iný príjem nemá. S manželkou hospodária
oddelene, manžel uhrádza zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu v sume 291,- eur

mesačne, energie (elektrina - 28,- eur mesačne, plyn - 32,- eur mesačne) TV/internet/telefón (23,69
eur mesačne), plnoletému synovi prispieva na štúdium na VŠ sumou vo výške 250,- eur mesačne,
synovi zakúpil notebook, dcére zaplatil mobilný telefón, školu v prírode, lyžiarsky výcvik, kurz anglického
jazyka, platí aj dovolenky, na ktoré chodí s deťmi. Ďalej uviedol, že od odchodu manželky zo spoločnej
domácnosti všetko zabezpečuje on sám, k výchove sa snaží pristupovať zodpovedne, so striedavou

osobnou starostlivosťou nesúhlasí, lebo ju nepovažuje za dobrú pre psychiku dieťaťa, matke nikdy
nebránil, aby navštívila maloletú v spoločnej domácnosti, s ohľadom na vyjadrenie maloletej zotrval
na tom, aby súd zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti, súhlasil s uložením povinnosti matke
prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 250,- eur mesačne a aby styk s matkou nebol súdom
upravený.

8 Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu manželstva upraviť pomery rodičov k maloletej na
čas po rozvode manželstva tak, že s ohľadom na vyjadrený názor maloletej bude maloletá zverená do
osobnej starostlivosti otca, obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, pričom styk
matky s maloletou navrhol neupraviť vzhľadom na zhodné vyjadrenia rodičov a na vek maloletej. Výšku

výživného ponechal na úvahu súdu.

9 Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 29.11.2023 vyplýva, že dňa 28.11.2023 kolízny opatrovník
vykonal ohlásené šetrenie pomerov v domácnosti manželov na adrese X. XX v L. (ktorí v tom čase ešte
žili v spoločnej domácnosti) spojené so zisťovaním názoru maloletej. Maloletá uviedla, že navštevuje

ZŠ, kde má veľa kamarátov, po ukončení ZŠ by chcela navštevovať bilingválne gymnázium, navštevuje
tanečný krúžok a súkromne sa učí anglický jazyk, vníma, že medzi rodičmi je dlhodobý problém
spočívajúci v tom, že spolu vôbec nekomunikujú, pričom si nepamätá, že by niekedy fungovali ako
rodina. Ďalej uviedla, že pôvodne chcela byť v striedavej osobnej starostlivosti, avšak po rozhovore s
otcom a bratom zmenila názor a chcela by ostať bývať s otcom kvôli tomu, že v okolí má školu a veľa

kamarátov, s mamou by sa chcela stretávať, kedy by sama chcela (napr. niekedy aj cez týždeň, prípadne
aj viac dní vkuse a nielen cez víkend). S oboma rodičmi si dobre rozumie, s bratom má tiež pozitívny
vzťah.

10 Na žiadosť rodičov a kolízneho opatrovníka súd dňa 25.04.2024 v prítomnosti kolízneho opatrovníka

zisťoval názor maloletej, ktorá uviedla, že v marci 2024 sa mama odsťahovala zo spoločnej domácnosti
a ona ostala bývať s otcom, ktorý sa naučil variť, upratovať, čo ju príjemne prekvapilo. Zotrvala na to,
že chce ostať bývať s otcom preto, že v okolí má školu, kamarátov, pozná to tam, má to tam rada, je na
to zvyknutá, k mame by chcela chodiť vtedy, keď bude sama chcieť (napr. aj cez týždeň, keď bude mať
čas po krúžkoch), k mame chodí v piatky, ale zatiaľ u nej nestrávila noc.

11 Podľa § 18 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v
manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.12 Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13 Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

14 Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania dlhodobo
neplní základný účel v súlade s § 1 ods. 2 zákona o rodine, ktorým je vytvorenie harmonického a
trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Manželia nežijú v spoločnej
domácnosti od polovice marca 2024, dlhodobo (podľa vyjadrenia manželky takmer 10 rokov) nevedú
spoločný intímny život ani spoločne nehospodária, čím je preukázané splnenie zákonných podmienok

na rozvod manželstva. Za daného stavu nie je daný predpoklad úpravy ich manželských vzťahov v
zmysle obnovenia manželského spolužitia. Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd považuje
predovšetkým vážne a dlhodobo narušenú komunikáciu medzi manželmi, resp. dlhodobú absenciu
akejkoľvek vecnej komunikácie, ktorá postupom času viedla k ochladnutiu vzťahov medzi manželmi a k
ich vzájomnému odcudzeniu a ktorú sa manželom nepodarilo odstrániť ani s využitím odbornej pomoci;

príčinurozvratumanželstvasúdvidíajvnezáujmemanželovotráveniespoločnéhočasu,vzanedbávaní
spoločného života a rozvoja manželského vzťahu a v neposlednom rade aj v rozdielnosti pováh, pričom
za daného stavu nie je možné objektívne predpokladať, že by sa daný stav mal/mohol v budúcnosti
zmeniť.

15 Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

16 Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17 Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18 Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19 Podľa § 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

20 Podľa § 62 ods. 4 veta prvá zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

21 Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.22 Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú predovšetkým všetky dobrovoľné
finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám (pôžičky, úverové a leasingové zmluvy a
pod.), ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

23 Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24 Odôvodnené potreby oprávneného, t.j. maloletých detí, zahŕňajú jednak potreby základné -
stravovanie, odev a obuv, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za
bývanie, lieky a zdravotnícke úkony a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka - kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., všetko

zodpovedajúce veku.

25 Schopnosti a možnosti povinného (t.j. rodiča) sú vyjadrené nielen jeho preukázanými zárobkovými
pomermi, ale v celosti všetkými príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou,
pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, fyzickým vekom,

zdravotným stavom, okruhom vyživovacích povinností. U osôb samostatne zárobkovo činných, alebo
samostatne zárobkovo činných popri závislej činnosti, je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera
pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii, ako aj rozsah a druh predmetu podnikania
zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetov činnosti obchodnej spoločnosti zapísanej v
obchodnom registri.

26Zpredloženýchlistinnýchdôkazovmásúdzapreukázané,maloletáA.jevšk.roku2023/2024žiačkou
X. ročníka ZŠ, J., L., okrem zubného strojčeka zvýšené výdavky na výživu z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu nemá. Z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov (potvrdenie o príjme a o
poberaní prídavku na dieťa) má súd za preukázané, že navrhovateľka poberá rodinné prídavky aktuálne

v sume 120,- eur mesačne, priemerný príjem navrhovateľky z pracovnej činnosti v období od 11/2022
do 07/2023 predstavuje 1.135,67 eur mesačne netto a v období od 08/2023 do 05/2024 predstavuje
1.306,65 eur mesačne netto. Z manželom predložených listinných dôkazov (potvrdenie o príjme) má
súd za preukázané, že manžel si uplatňuje daňový bonus a jeho priemerný príjem z pracovnej činnosti
v období od 08/2022 do 07/2023 predstavuje 1.544,67 eur mesačne netto a v období od 08/2023 do

05/2024 predstavuje 1.820,81 eur mesačne netto.

27 Za odôvodnené potreby oprávnenej (maloletej) zodpovedajúce jej veku a zdravotnému stavu súd
považuje pomernú časť (tretina) nákladov na bývanie vo výške cca 125,- eur mesačne (tretina sumy
za zálohové platby za byt, elektrinu, plyn, TV a internet), strava cca 200,- eur mesačne, strava v škole

- 12,- eur mesačne, zubný strojček - 17,- eur mesačne, ZUŠ - 134,- eur ročne, cestovné (MHD) - 15,-
eur mesačne, kurz anglického jazyka - od min. 30,- eur mesačne do max. 100,- eur mesačne (výška
toho výdavku nebola v konaní jednoznačne preukázaná, keďže navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa
23.10.2023 uviedla, že ide o sumu 300,- eur ročne a manžel na pojednávaní dňa 06.03.2024 uviedol,
že ide o sumu 350 - 400,- eur štvrťročne), oblečenie - min. 20,- eur mesačne, voľný čas (kino, divadlo,

dovolenky, výlety a pod.) - cca 50,- eur mesačne.

28 Vo veci výkonu osobnej starostlivosti o maloletú otec navrhoval zverenie maloletej do jeho osobnej
starostlivosti a matka do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude rešpektovať aj názor maloletej, že chce
ostaťbývaťsotcomatedabuderešpektovaťajrozhodnutiesúduozverenídoosobnejstarostlivostiotca.

29 Pri rozhodovaní o zverení maloletej do osobnej starostlivosti toho ktorého rodiča súd postupoval
v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 24 ods. 5 zákona o rodine), majúc na zreteli
najlepší záujem maloletej, stabilitu výchovného prostredia a jej právo na zachovanie vzťahu k obidvom
rodičom, rešpektujúc pritom aj názor samotnej maloletej, ktorá je vo veku XX rokov a dokáže samostatne

posúdiť význam jej zverenia buď do starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej
starostlivosti a tento svoj názor je schopná jasne sformulovať a vyjadriť (bez zjavných náznakov
ovplyvňovania), o čom sa súd presvedčil aj pri osobnom stretnutí/pohovore s maloletou dňa 25.04.2024.
Podľa vyjadrenia navrhovateľky od jej odchodu zo spoločnej domácnosti maloletá strávila v domácnostimatky iba dve noci, čo podľa názoru súdu nenasvedčuje tomu, že by maloletá bola naklonená realizácii
striedavej osobnej starostlivosti. Rodičom nič nebránilo v tom, aby v čase od prvého pojednávania v
marci 2024 do ďalšieho pojednávania v júli 2024 vyskúšali realizovať striedavú osobnú starostlivosť,

avšak k uvedenému z neznámych dôvodov nedošlo a aj na základe toho preto súd dospel k záveru, že v
tomto prípade je v záujme maloletej zastabilizovať výchovné prostredie (teda dať do súladu faktický stav
s právnym) práve jej zverením do osobnej starostlivosti otca, ktorej sa maloletá sama dožaduje. Keďže
matka tento model starostlivosti o maloletú od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti v marci 2024 v
skutočnosti akceptuje a maloletú „nenúti“ prespávať v jej novej domácnosti, súd nevidí žiaden rozumný

dôvod, prečo by tak mal urobiť súd autoritatívnym rozhodnutím a naviac v rozpore s názorom maloletej.
Je nepochybné, že maloletá má vytvorený pozitívny vzťah k obom rodičom a na tom nemení nič ani tá
skutočnosť, že si želá byť zverená do osobnej starostlivosti len jedného z nich (otca). S poukazom na to,
že v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti vylučujúce výchovné prostredie maloletej u otca, rozhodol
súd, v intenciách vyššie uvedeného, v súlade s odporúčaním kolízneho opatrovníka maloletej tak, ako
je uvedené vo výroku II tohto rozhodnutia a to aj s prihliadnutím na zachovanie súrodeneckých väzieb.

30 Čo sa týka zastupovania maloletej a spravovania jej majetku, určenia výživného na maloletú a styku s
maloletounašlimanželiazhodupodporenúkolíznymopatrovníkommaloletejapretosúd,spoukazomna
to, že v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti vylučujúce zastupovanie a spravovanie majetku oboma
rodičmi, po zistení a posúdení odôvodnených potrieb oprávnenej (maloletej) a schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch III - V tohto
rozhodnutia, majúc za to, že takáto úprava výkonu rodičovských práv a povinností, na ktorej sa rodičia
zhodli, je v najlepšom záujme maloletej a zodpovedá zistenému skutočnému stavu veci.

31 Vychádzajúc z nákladov - preukázaných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z možností,

schopností a majetkových pomerov na strane matky, ktorá je v produktívnom veku a bez zdravotných
obmedzení vo vzťahu k zárobkovej aktivite, pri zohľadnení toho, že výkon osobnej starostlivosti o
maloletú zabezpečuje od polovice marca 2024 otec, dospel súd, v intenciách vyššie uvedených
zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní k záveru, že je dôvodné uložiť matke povinnosť
prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 250,- eur mesačne, považujúc túto sumu za primeranú

zistenému skutočnému stavu veci, fyzickému veku maloletej a z neho odvodeným potrebám maloletej,
s prihliadnutím aj na celkové pomery na strane otca, majúc za to, že táto suma spolu s finančným
prispením zo strany otca a finančným prispením štátu vo forme rodinných prídavkov (ktoré bude poberať
otec) a daňového bonusu (ktorý poberá otec) v dostatočnej miere pokryje odôvodnené potreby maloletej
spojené s jej výživou.

32 Keďže návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností súd nie je viazaný, súd
nepovažoval za potrebné osobitným výrokom zamietnuť návrh (matky) na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností (t.j. návrh matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a na určenie
výživného), čo je v súlade s rozhodovacou praxou odvolacieho súdu (Krajského súdu v Trnave).

33 O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený
nárok na náhradu trov konania, pričom súd dospel k záveru, že nebol dôvod odchýliť sa od tohto
základného pravidla o trovách v mimosporovom konaní, nezistiac žiadne osobitné okolnosti, ustanovené

ako výnimky v § 53, § 54 a § 55 CMP (osobitné typy konaní, zavinenie trov účastníkom, ktorý mal v
konaní nejakú povinnosť, resp. výnimočné zohľadnenie princípu spravodlivosti s ohľadom na okolnosti
prípadu) a vzhľadom na výsledok konania by ani nebolo spravodlivé, aby niektorému z účastníkov súd
nárok na náhradu trov konania priznal.

Poučenie:

Odvolanie podané otcom a kolíznym opatrovníkom je neúčinné, nakoľko sa tohto práva výslovne vzdali
do zápisnice o pojednávaní v súlade s § 368 CSP.

Proti tomuto rozsudku môže matka podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava II, s náležitosťami podľa § 127 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a podľa §

363 CSP /V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/, a to len z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP a
§ 62 ods. 1, 2 CMP.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok) a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o

rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370
a nasl. CMP).