Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123284530
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123284530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Danice Kočičkovej ako členov senátu, v spore žalobcu:
Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO:
47 234 679, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C. D., zast. Mgr.
Petrom Arendackým, advokátom so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, o zaplatenie 11.747,29 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko
Brezno, č.k. BR-6Csp/46/2023-129 zo dňa 12. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že žalobu žalobcu v tejto časti z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.282,50
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne od 16.02.2023 do zaplatenia, a to v splátkach
po 107,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci pod

hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich (prvá výroková veta), v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (druhá výroková veta) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 78 % (tretia výroková veta).
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa vo veci domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
mu istinu vo výške 11.747,29 Eur, úrok vo výške 945,76 Eur a úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne
zo sumy 11.747,29 Eur od 16.02.2023 do zaplatenia, a to titulom úverovej zmluvy č. 1009012715 zo
dňa 14.09.2020, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 13.410,-

Eur, ktoré sa zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach po 224,64 Eur. Žalovaný úver riadne a včas
nesplácal; ani napriek opakovaným výzvam dlžné splátky nedoplatil, z ktorého dôvodu žalobca pristúpil
k zosplatneniu úveru a vyzval žalovaného na jeho splatenie.
1.2 Proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní pod sp.zn. 6Up/585/2023-38 podal
žalovaný odpor; v tomto vyjadril nesúhlas s uplatneným nárokom; namietol nedostatočné preukázanie
zo strany žalobcu, že výzva na uhradenie dlžnej sumy z decembra 2022 a zosplatnenie úveru z januára
2023 mu boli riadne doručené; nestotožnil sa s vyčíslením dlžných súm; uviedol, že žalobca v konaní

nepreukázal,žepostupovalvzmysleustanovenia§7zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), a teda, že splnil zákonnú povinnosť pri skúmaní bonity žalovaného; poskytnutý úver označil
za bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu mal za to, že pri zachovaní 96 mesačných splátok malúver splácať po 139,69 Eur; ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (31.01.2023) tak mal zaplatiť
sumu 3.771,63 Eur, a teda nevykazoval trojmesačné omeškanie so zaplatením žiadnej splátky, preto
žalobcovi nevzniklo právo vyvolať predčasnú splatnosť úveru.

1.3 Žalobca spolu s replikou predložil súdu prvej inštancie doklady o doručení listinných zásielok
žalovanému, výpis čerpania splátok a úhrad, výstup posúdenia schopnosti klienta splácať spotrebiteľský
úver, výpisy z účtu žalovaného v banke za mesiace jún, júl a august 2020 ako aj prílohu č.1 úverovej
zmluvy, z ktorej vyplývali tri záväzky žalovaného, ktoré mali byť konsolidované poskytnutým úverom.
1.4 Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je

vzťahom spotrebiteľským, za preukázané mal aj riadne doručenie písomných právnych úkonov zo strany
žalobcu voči žalovanému ako adresátovi, konkrétne výzvy z decembra 2022 a následne aj výzvy na
zaplatenie celej dlžnej sumy z 31.01.2023. Spornou ostala v konaní otázka spôsobu vyčíslenia dlžných
súm ako aj otázka skúmania odbornej starostlivosti pri zisťovaní bonity žalovaného; v tejto súvislosti
okresný súd zároveň prihliadol na právne následky prípadného porušenia tejto povinnosti zo strany
žalobcu.

1.5 Okresný súd mal z predložených listín za preukázané, že žalobca zistil čistý príjem žalovaného vo
výške 840,- Eur; pri posudzovaní bonity zohľadnil aj príjem jeho partnerky v rozsahu 65 %; pre účely
posudzovania bonity tak určil ich príjem vo výške 1.132,50 Eur; prihliadol aj na výšku životného minima
214,83 Eur, splátku nekonsolidovaného úveru vo výške 396,- Eur mesačne a výšku splátky schváleného
úveru vo výške 224,64 Eur; zostávajúce finančné prostriedky tak predstavovali sumu 297,03 Eur. Súd

prvej inštancie vychádzajúc z výpisu nebankového registra klientskych informácii zistil, že žalovaný mal
v priebehu rokov 2015-2019 odmietnutých 11 splátkových úverov a naviac jednu kreditnú kartu. Pokiaľ
si žalobca vyžiadal údaje o príjmoch, výdavkoch a získal údaje z príslušného registra, postupoval síce
formálne správne, avšak z týchto údajov vyplynulo, že v prípade žalovaného išlo o vysoko rizikového
klienta, ktorému úver vzhľadom na výšku príjmu, výšku splátky konsolidovaného úveru ako aj vzhľadom

na skutočnosť, že mu bolo niekoľko iných úverov odmietnutých, nemal byť poskytnutý. Súd prvej
inštancie, aplikujúc ustanovenie §11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch, vyhodnotil poskytnutý
úver ako bezúročný a bez poplatkov; zároveň bol toho názoru, že žalobca nemohol úver jednorazovo
zosplatniť.
1.6 Konštatovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru mala podľa názoru okresného súdu za

následok, že žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi finančné prostriedky v celkovej výške 13.410,-
Eur zníženej o už uhradenú sumu. Akceptujúc argumentáciu žalobcu súd prvej inštancie určil výšku
mesačnej splátky, zníženej o úroky a poplatky na sumu 139,69 Eur (istina vo výške 13.410,- Eur
rozdelená na 96 mesačných splátok). Keďže mal súd za preukázané, že žalobca vykonal úhrady
v celkovej výške 4.305,- Eur, zostávajúca suma istiny tak predstavovala 9.105,- Eur. Vzhľadom na

neplatné zosplatnenie úveru a zároveň prihliadajúc na žalovaným uhradenú sumu úveru (4.305,- Eur)
a sumu splatných splátok úveru (5.587,50 Eur) súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je
povinný zaplatiť sumu 1.282,50 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 16.02.2023 do
zaplatenia; súd žalovanému povolil splácať dlh žalobcovi v splátkach; v prevyšujúcej časti posúdil
uplatnený nárok ako nedôvodný.

1.7 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §255 ods.1,2 a §262 ods.1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); ustálil, že strany sporu mali vo veci čiastočný úspech;
žalobca bol úspešný v rozsahu 11 % a žalovaný v rozsahu 89 %; žalovanému tak vznikol nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 78 %.

2. Proti II. (z obsahu odvolania vyplýva, že správne má byť „I. výrok“, pozn. odvolacieho súdu) a III.
výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol
odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť, resp.
rozsudokvnapadnutejčastizrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Žalovanýodvolacie
dôvody v odvolaní vyslovene nešpecifikoval ani nekonkretizoval zákonným ustanovením; z obsahu

odvolania však možno vyvodiť, že namietol nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia §365 ods.1 písm.b) C.s.p., nesprávnosť skutkových zistení v zmysle ustanovenia §365
ods.1 písm.f) C.s.p. ako aj nesprávnosť právneho posúdenia veci v zmysle §365 ods.1 písm.h) C.s.p.
2.1 Odvolateľ sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca sa môže domáhať nezaplatených
doposiaľ splatných splátok, zdôraznil však, že takýchto splátok sa žalobca podanou žalobou nedomáhal.

Namietol, že žalobca v žalobe ani v priebehu konania netvrdil inú rozhodujúcu skutočnosť, od ktorej
odvodil svoj nárok, ako tú, že jeho nárok vznikol predčasným zosplatnením úveru; žalobca svoj
nárok uplatňoval práve na základe tohto rozhodujúceho skutkového tvrdenia, ktoré v priebehu konania
nezmenil, a teda toto skutkové tvrdenie malo viesť k zamietnutiu žaloby. V kontexte uvedeného dodal,že súd nie je oprávnený posudzovať nárok na základe iných skutkových tvrdení ako tých, ktoré
boli prednesené žalobcom; len konkrétne žalobcom prednesené skutkové tvrdenia sú predmetom
dokazovania a ak sa v rámci dokazovania preukáže iný skutkový stav, musí žalobca pre úspech

v spore zmeniť svoje skutkové tvrdenie. Rozdielnosť medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu a zisteným
skutkovýmstavommalomaťpodľanázoruodvolateľazanásledokzamietnutiežalobyprenepreukázanie
skutkových tvrdení žalobcu.
2.2 Žalovaný poukázal aj na ustanovenie §140 ods.2 C.s.p., v zmysle ktorého sa podstatná zmena
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe považuje za zmenu žaloby. Zmenou žaloby je návrh,

ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, ale zmenou žaloby je aj podstatná
zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V zmysle ustanovenia §294
C.s.p. sa zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Na základe
uvedeného bol žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie mohol rozhodovať iba o nároku, ktorý mal
vyplývať z predčasného zosplatnenia úveru, avšak takýto nárok nebol daný. Súd prvej inštancie potom
nepostupoval v súlade s procesnými predpismi a tým, že priznal žalobcovi nárok na základe iných ako

ním tvrdených okolností, porušil právo žalovaného na spravodlivý proces a na rovnosť sporových strán.

3. Žalobca, vychádzajúc zo záverov súdu prvej inštancie o neplatnom zosplatnení úveru, v písomnom
vyjadrení k odvolaniu žalovaného konštatoval, že žalovaný je povinný vrátiť sumu zodpovedajúcu
splátkam splatným ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie; bol toho názoru, že má nárok na

vrátenie dlžnej sumy bez úrokov a poplatkov, pretože zmluvný vzťah stále trvá. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho
konania.

4.Žalovanýsakvyjadreniužalobcuvyjadrilpouplynutízákonomstanovenej10dňovejlehotynapodanie

vyjadrenia; výzva na vyjadrenie spolu s vyjadrením žalobcu bola doručená žalovanému dňa 06.06.2024,
žalovaný doručil súdu svoje vyjadrenie až dňa 02.07.2024. Každej strane sporu musí byť daná možnosť
predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nevyhnutné pre úspech v konaní. Žalovanému táto
možnosť daná bola; súd prvej inštancie vyzval žalovaného na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, tento
však v stanovenej lehote svoju možnosť v zmysle ustanovenia §374 ods.1 C.s.p. nevyužil, z ktorého

dôvodu potom odvolací súd na obsah jeho vyjadrenia neprihliadol a žalobcovi ho doručil len na vedomie.
4.1 Hoci v zmysle ustanovenia §296 C.s.p. môže spotrebiteľ predkladať alebo označovať všetky
skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej
a v spotrebiteľských sporoch sa ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii nepoužijú, uvedené
neplatí, ak je spotrebiteľ, tak ako v prejednávanej veci, zastúpený advokátom (§291 ods.3 C.s.p.).

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§379 a §380 ods.1,2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods.1 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v prvej
výrokovej vete postupom podľa ustanovenia §388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol a

rozhodol aj o nároku na náhradu trov celého konania.

6. Podľa §388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie a odvolania žalovaného zistil, že okresný súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí reagoval
na námietku žalovaného o zanedbaní odbornej starostlivosti veriteľa pred poskytnutím spotrebiteľského
úveru. Pokiaľ súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval nemožnosť jednorazového zosplatnenia
poskytnutého úveru ako aj jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť, je jeho hodnotenie správne a odvolací

súd sa s ním stotožňuje. V konečnom dôsledku žalobca ako dodávateľ, v neprospech ktorého okresný
súd prijal záver o nemožnosti zosplatnenia poskytnutého úveru a že úver je bezúročný a bez poplatkov,
odvolanie nepodal. Pokiaľ však okresný súd následne pri zachovaní úverovou zmluvou dojednaných 96
mesačných splátok určil výšku splátky zníženú o úroky a poplatky a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie
splátok splatných do vydania napadnutého rozhodnutia, priznal mu tým plnenie vyplývajúce z iného

skutkového základu, než aký bol určený žalobným návrhom, a teda svojím postupom prekročil rámec
vymedzeného petitu.8. Jednou z náležitostí žaloby je povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, na
základe ktorých si v konaní uplatňuje svoje právo a ktoré zakladajú tvrdený nárok voči žalovanému. Súd
je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným v žalobe, viazaný. „V

súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu
ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal.“ (pozri Civilný sporový poriadok, Komentár,
doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, str. 800).
8.1 Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym vzťahom, iným právom ani iným
plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a nemôže ani priznať iné plnenie ako to,

ktorébolovpetitežiadané.Súdtedanemôžežalobcoviprisúdiťniečoiné,nežžiadal;povedanéinak,súd
musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Vyplýva to jednak z dispozičného
princípu sporového procesu ako aj z viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle ustanovenia §216
C.s.p.. V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než
v žalobe tvrdených skutkových okolností. Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ktorý v uznesení sp.zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. februára 2024 konštatoval: „súd musí rešpektovať

predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného
skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.“ (totožne aj v náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 122/2012 z 3. októbra 2012).
8.2 Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/85/2021 vyplýva, že
v najvyšším súdom posudzovanej a prejednávanej veci boli skutkové okolnosti obdobné. Vo

veci rozhodovanej najvyšším súdom bol dodávateľom uplatnený nárok z tvrdeného predčasného
zosplatnenia spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného
(spotrebiteľa). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo. S týmto
ťažiskovým záverom sa odvolací súd nestotožnil, mal za to, že zosplatnenie bolo neplatné a napriek
uvedenému po vykonanom dokazovaní posudzoval, či žalobcovi (dodávateľovi) vznikol nárok na

peňažné plnenie voči žalovanému na základe nezmeneného skutkového stavu podľa obsahu spisu
a vykonaného dokazovania. V najvyšším súdom posudzovanej veci odvolací súd zmenil prvoinštančné
rozhodnutie a žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie dlžných splátok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
odvolacieho súdu. Uvedený postup odvolacieho súdu podrobil dovolací súd kritike a uzavrel, že odvolací
súd svojím postupom pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu prekročil rámec ním vymedzeného

petitu, pretože priznal plnenie z iného skutkového základu, než bol vymedzený žalobou. Obdobne
postupoval okresný súd aj v prejednávanej veci.

9. Z predloženého spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 11.747,29
Eur s príslušenstvom; tvrdil a preukazoval, že dňa 31.01.2023 pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu

úveru, ktorému predchádzala výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 22.12.2022 predpokladaná
ustanovením §53 ods.9 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie však dospel k záveru o hrubom
porušení povinností daných ustanovením §7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z.; mal za to, že okrem sankcie
za porušenie povinnosti pri skúmaní bonity spotrebiteľa spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru, nastal aj druhý ustanovením §11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch

predpokladaný následok (sankcia), a to nemožnosť jednorazového splatenia spotrebiteľského úveru.
Táto skutočnosť v konečnom dôsledku viedla súd prvej inštancie k tomu, že priznal žalobcovi časť
ním uplatneného nároku pozostávajúceho z jednotlivých, do vyhlásenia rozhodnutia okresného súdu
splatných splátok; tieto v dôsledku posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov znížil o príslušný
úrok a poplatky.

9.1 V sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia
a predložiť dôkazy za účelom ich preukázania; zároveň platí, že súd nie je povinný za žalobcu
vyhľadávať z predložených dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým nahrádzal procesnú
aktivitu žalobcu. Žalobca v prejednávanej veci, ktorému síce ostal nárok na zaplatenie splátok v zmysle
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuviedol také rozhodujúce skutkové okolnosti a nenavrhol vykonať

také dôkazy, z ktorých by okresný súd mohol určiť výšku a počet splatných splátok bez toho, aby tým
nahrádzal činnosť žalobcu; žalobca netvrdil, že by uplatnený nárok odvodzoval od jednotlivých splatných
splátok; svoj nárok špecifikoval ako nárok na plnenie z predčasne zosplatneného úveru.
9.2 Okresný súd tak bez toho, aby žalobca svoje skutkové tvrdenia zmenil či doplnil a navrhol
alternatívny, resp. eventuálny petit, priznal žalobcovi nárok na splatné splátky, vychádzajúc pri výpočte

ich výšky zo zmluvy o úvere a z predpisu splátok a úhrad žalovaného.
9.3 V kontexte uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svojím postupom prekročil
rámec vymedzeného petitu tým, že priznal plnenie z iného skutkového základu, ktorý nebol v žalobeuvedený, čím porušil zásadu „ne ultra petitum“, čo malo za následok porušenie práva žalovaného na
spravodlivý proces; rovnako v obdobnej veci (sp.zn. 4Cdo/85/2021) konštatoval najvyšší súd.

10. Žalobca v žalobe uplatnený nárok vymedzil skutkovo tak, že uplatňuje nárok, ktorý vznikol v dôsledku
zosplatnenia úveru, ku ktorému pristúpil pre neplnenie povinnosti dlžníka splácať splátky riadne a včas.
Žalobca sa nedomáhal (iba) doposiaľ nezaplatených splatných splátok úveru, takto žalobu skutkovo
nevymedzil, takéto skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku nerealizoval a k takýmto
tvrdeniam dôkazy neoznačil. Ak Civilný sporový poriadok pod zmenou žaloby rozumie aj podstatnú

zmenu skutkových tvrdení alebo doplnenie rozhodujúcich skutočnosti (§140 C.s.p.) a takýto návrh na
zmenu žaloby podaný nebol, bez ohľadu na ustanovenie §294 C.s.p. (zmena žaloby v spotrebiteľských
veciach sa nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ) o takomto, žalobcom skutkovo neuplatnenom
nároku, okresný súd pozitívne rozhodnúť nemohol, iba porušením zásady ne ultra petitum.

11. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (I.

výroková veta) postupom podľa ustanovenia §388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
11.1 Proti výroku II., ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, odvolanie podané nebolo.

12. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie (§396 ods.2 C.s.p.). Podľa §255 ods.1 C.s.p. súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol
odvolací súd o náhrade trov celého, a teda prvoinštančného a odvolacieho konania. Vzhľadom na
to, že žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej
inštancie samostatným uznesením (§262 ods.2 C.s.p.).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta
druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).