Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322201065
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4322201065.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu

JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobcu: A. B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX C. XX, proti žalovanému: Obec Keť, so sídlom 935 64 Keť 245, IČO: 00 307 190, zastúpený:
Nagy & Nagy s. r. o., so sídlom Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 582 268, o náhradu škody
a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Levice č. k. 8C/25/2022 – 221 zo dňa 01. 06. 2023 v spojení s opravným uznesením
č. k. 8C/25/2022 – 282 zo dňa 12. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 8C/25/2022 – 221 zo dňa 01. 06. 2023 v spojení

s opravným uznesením č. k. 8C/25/2022 – 282 zo dňa 12. 02. 2024 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 1, § 2, § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 14 ods. 1, ods. 2,
§ 15 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.

z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom od 01. 01. 2013, § 10
ods. 1, § 12 ods. 1 – 5, § 13a ods. 1 písm. c), f), ods. 2, § 13b ods. 1, ods. 3, ods. 4 zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení, § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, § 191 ods. 1, čl. 8 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), a v časti trov na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobca sa
žalobou domáhal zaplatenia sumy 3 000 eur titulom náhrady škody, keď žalovaný neuhradil žalobcovi
nemajetkovú ujmu v peniazoch za neoprávnene začatú exekúciu voči žalobcovi a v dôsledku tohto
exekučného konania mu spôsobené ťažkosti v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení. Žalovaný

dňa 07. 09. 2018 podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Dávida Nagya, ktorého na
tento úkon splnomocnil poslanec D. E., návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky 18
060 eur a trov exekúcie. B. E. v rozpore so zákonom vystupoval ako štatutárny orgán obce a Okresný
súd Banská Bystrica dospel k názoru, že sú dané udalosti, ktoré bránili vymáhateľnosti exekučného
titulu - podanie návrhu na exekúciu neoprávnenou osobou, a preto uznesením č. 35Ek/1311/2018 zo
dňa 14. 2. 2019 exekúciu zastavil. Nesprávnym úradným postupom orgánov žalovaného a to konkrétne
udelením plnej moci na podanie návrhu na začatie exekúcie právnemu zástupcovi neoprávnenou

osobou, samotným podaním tohto návrhu a následne na základe tohto návrhu začatou exekúciou
došlo k vzniku škody v podobe žalobcovi spôsobených ťažkostí v súvislosti s exekučným konaním, čo
sa prejavilo vo výraznom zhoršení jeho finančnej situácie, v problémoch pri zabezpečení jeho rodiny,
čo viedlo až k osobnému bankrotu, v problémoch v jeho súkromnom živote, čo viedlo až k rozvodumanželstva a v nemalej miere v poklese jeho dôstojnosti v očiach verejnosti. Žalobca sa o vzniku škody
dozvedel z uznesenia exekučného súdu č. 35Ek/1311/2018 zo dňa 14. 2. 2019.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca zastával funkciu starostu
obce Keť na základe výsledkov komunálnych volieb konaných dňa XX. XX. XXXX. Dňa XX. XX. XXXX
sa v obci Keť uskutočnilo miestne referendum na odvolanie starostu obce. Obecné zastupiteľstvo
žalovaného dňa 14. 02. 2018 vydalo Rozhodnutie č. 1/2018 – OZ podľa čl. 9 ústavného zákona č.
357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorým rozhodlo,

že starosta obce Keť Mgr. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. F. XX, XXX XX C. porušil čl. 4 ods. 1 a
čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. a uložilo mu pokutu vo výške XX XXX eur. V
zmysle rozhodnutia táto pokuta je príjmom obecného rozpočtu a je splatná do 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ústavný súd SR Uznesením sp. zn. III. ÚS 122/2018-39 zo dňa 22. 05.
2018 rozhodnutie č. 1/2018 - OZ zo dňa 14. 02. 2018 potvrdil. Uznesenie ústavného súdu nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 07. 2018. Dňa 02. 08. 2018 žalovaný prostredníctvom svojho

právneho zástupcu vyzval žalobcu na dobrovoľné zaplatenie sumy XX XXX eur na účet žalovaného v
lehote do 13. 08. 2018 s tým, že v prípade nesplnenia si povinnosti budú uskutočnené ďalšie právne
kroky za účelom vymáhania pohľadávky obce. Žalobca dňa 09. 08. 2018 odpovedal žalovanému na
výzvu na zaplatenie pohľadávky, v ktorej uviedol, že hoci považuje pokutu za nespravodlivú musí
rešpektovať právoplatné uznesenie Ústavného súdu a pokutu zaplatí a požiadal o splátkový kalendár,

z dôvodu jeho finančnej situácie. Dňa 17. 08. 2018 uznesením č. 79/2018 Obecné zastupiteľstvo obce
Keť zobralo na vedomie uznesenie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 122/2018-39 a navrhlo vymáhanie
pohľadávky od žalobcu vo výške XX XXX eur prostredníctvom exekútora. Uznesením č. 37/2018 z 27.
zasadnutia Obecného zastupiteľstva Keť konaného dňa 23. 04. 2018 Obecné zastupiteľstvo Keť poverilo
zástupcu starostu obce G. H. splnením úloh starostu v plnom rozsahu podľa § 13 ods. 4 zákona č.

369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien s okamžitou platnosťou. Dňa 30. 04. 2018
H. G., bytom C. F. XXX, XXX XX C. doručil obci Keť, Obecnému zastupiteľstvu list, v ktorom uviedol,
že sa vzdáva funkcie poslanca povereného zastupovaním starostu obce Keť, s ktorou bol poverený
uznesením zastupiteľstva obce Keť č. 38/2018 schváleným na 27. zasadnutí zastupiteľstva obce Keť
konaného dňa 23. 04. 2018 zo zdravotných dôvodov. Uznesením č. 38/2018 z 28. zasadnutia Obecného

zastupiteľstva Keť konaného dňa 03. 05. 2018 obecné zastupiteľstvo Keť zobralo na vedomie vzdanie
sa funkcie poslanca povereného zastupovaním starostu obce Keť H. G., ktorý sa dňa 30. 04. 2018 vzdal
svojej funkcie zastupovaním starostu obce Keť v plnom rozsahu. Uznesením č. 39/2018 z 28. zasadnutia
Obecného zastupiteľstva obce Keť konaného dňa 03. 05. 2018 Obecné zastupiteľstvo Keť na základe
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a) menovalo do funkcie poslanca

D. E. povereného zastupovaním starostu obce Keť; b) poverilo poslanca obce D. E. povereného plnením
úloh starostu v plnom rozsahu na výkon štatutára obce podľa § 13b ods. 4 s okamžitou platnosťou;
c) určilo plat podľa zákona č. 253/1994 Z. z. o platových pomeroch starostov obcí a miest v znení
neskorších predpisov. Dňa 06. 09. 2018 obec prostredníctvom poslanca D. E., poslanca povereného
na zastupovanie starostu obce Keť obecným zastupiteľstvom, udelil plnomocenstvo JUDr. Dávidovi

Nagyovi, Kukučínova 8, Nové Zámky, ktorý dňa 07. 09. 2018 podal na Okresný súd v Banskej Bystrici
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného Obce Keť proti povinnému Mgr. A. B. na vymoženie pokuty
vo výške XX XXX eur a trov konania na základe exekučného titulu rozhodnutia Obecného zastupiteľstva
obce Keť č. 1/2018 – OZ zo dňa 14. 02. 2018, vykonateľné dňa 16. 07. 2018 v spojení s uznesením
ÚS SR III. ÚS 122/2018-39 zo dňa 22. 05. 2018, vykonateľné dňa 16. 07. 2018. Okresný súd Banská

Bystrica poverením zo dňa 18. 09. 2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ivetu
Ailerovú, so sídlom Mlynská 3, 934 01 Levice, IČO: 44366639. Povinný dňa 14. 11. 2018 doručil súdu
prostredníctvom súdnej exekútorky návrh na zastavenie exekúcie. Súd uznesením č. k. 35Ek/1311/2018
zo dňa 14. 02. 2019 exekúciu zastavil. Uznesenie v lehote napadol sťažnosťou oprávnený a o sťažnosti
následne nebolo rozhodnuté z dôvodu, že Upovedomením o zastavení exekúcie zo dňa 03. 05. 2019

konajúca súdna exekútorka exekúciu zastavila podľa § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov,keďžezosobitnéhopredpisuvyplýva,žejetudôvodnazastavenieexekúcie
– ustanovenie § 167f zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Námietky povinného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora súd zamietol uznesením č. k.

35Ek/1311/2018 zo dňa 31. 01. 2020. Dôvodom na zastavenie exekúcie bolo oddlženie povinného,
keďže Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 16. 04. 2019 sp. zn. 30OdK/27/2019 vyhlásil na majetok
povinného konkurz. Na Okresnom súde Nitra bolo vedené konanie č. k. 32 Odi/2/2019, predmetom
ktorého bolo zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer povinného a súd žalobe vyhovel.4. Ďalej bolo preukázané, že žalobca, ktorému zanikol dňa XX. XX. XXXX na základe výsledkov
miestnehoreferendaoodvolanístarostumandátstarostupodľa§13aods.1zákonaoobecnomzriadení,

sa správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 30. 05. 2018, domáhal určenia, že jeho
funkcia starostu Obce Keť trvá. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/98/2018 – 148 zo dňa
30. 05. 2019, právoplatným dňa 15. 07. 2019 žalobu zamietol, v ktorom rozhodnutí okrem iného
uviedol, že výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu Obce Keť možno označiť za platné. Vecnú
správnosť rozhodnutia Krajského súdu v Nitre potvrdil svojim uznesením aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ktorý o kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol uznesením sp. zn. 6Usam/1/2020 zo dňa 20.
01. 2021 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26. 02. 2021. Žalobca listom zo dňa 26. 01. 2022 požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný listom zo dňa 08. 03. 2022
oznámil žalobcovi, že žiadosť zobral na vedomie, nevyhovuje jej a ako právne vecne neopodstatnenú
ju neschválil.

5. Súd prvej inštancie skúmajúc existenciu zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,
dospel k záveru, že žalovaný neporušil žiadne právo žalobcu, nekonal protiprávne, neporušil žiadnu
právnu povinnosť. Dňom XX. XX. XXXX, kedy došlo k zániku mandátu starostu obce Keť žalobcu,
začal vykonávať oprávnenia a povinnosti starostu obce zástupca starostu toho času poslanec H. G..

Obecné zastupiteľstvo uznesením č. 37/2018 zo dňa 23. 04. 2018 poverilo zástupcu starostu obce
H. G. splnením úloh starostu obce s okamžitou platnosťou. Následne dňa 30. 04. 2018 sa zástupca
starostu obce vzdal funkcie poslanca povereného zastupovaním starostu obce zo zdravotných dôvodov.
Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení od 01. 04. 2018 upravuje situácie, kedy môže
dôjsť k zániku výkonu funkcie zástupcu starostu, a to buď odvolaním zástupcu starostom, uplynutím

času, na ktoré bol obsadené alebo zánikom mandátu poslanca povereného zastupovaním starostu.
Súd prvej inštancie konštatoval, že hoci zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení od 01. 04.
2018, neupravuje spôsob zániku funkcie zástupcu starostu, vzdanie sa funkcie zástupcu starostu obce
ako jednostranný právny úkon zástupcu starostu obce nie je v rozpore s právnymi predpismi. Použijúc
základnýústavnýprincípprávnehoštátupodľaktoréhoobčaniamôžurobiťvšetko,čozákonnezakazuje,

súd prvej inštancie posudzoval úkon – vzdanie sa funkcie zástupcu starostu obce z pohľadu § 37
Občianskeho zákonníka a zistil, že právny úkon povereného zástupcu starostu obce Keť uskutočnený
dňa 30. 04. 2018 označený ako vzdanie sa funkcie, je právny úkon uskutočnený v písomnej forme,
je dostatočne jasný, určitý a vyplýva z neho vôľa konajúceho o tom, že sa vzdáva funkcie zástupcu
starostu obce Keť, s ktorou funkciou bol poverený uznesením č. 37/2018 Obecným zastupiteľstvom

obce Keť dňa 23. 04. 2018 a uviedol dôvod vzdania sa funkcie zo zdravotných dôvodov. Právny úkon
je datovaný a vlastnoručne podpísaný H. G.. Súd prvej inštancie nemal pochybnosť, ani to v konaní
nebolo sporné, že daný právny úkon uskutočnil H. G. slobode a vážne. Vzhľadom na to, že špecifikoval
aj dôvod na vzdanie sa funkcie, ktorým boli zdravotné dôvody, súd mal za to, že predmetný právny
úkon je aj v súlade s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na princípy všeobecnej

spravodlivosti, tak aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie vzťahov mal za to, že prípustná je v tomto
prípade aj analógia legis, a to použitie právnej normy toho istého právneho predpisu, ktorá upravuje
právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu k posudzovanej právnej veci, a to konkrétne ustanovenie
§ 13a ods. 1 písm. c) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého mandát starostu zaniká vzdaním sa
mandátu. Ak je prípustné vzdanie sa mandátu starostu je v súlade s právnymi predpismi aj vzdanie sa

mandátu zástupcu starostu ak sa urobí v predpísanej forme a spĺňa všetky náležitosti vyžadované pre
platný právny úkon a je urobené v súlade s dobrými mravmi. Súdu prvej inštancie je z jeho činnosti
známe, ale aj ako všeobecne známa skutočnosť, že vzdanie sa funkcie zástupcu starostu obce listom
doručeným obci je bežnou praxou v rámci výkonu samosprávy občanmi SR. Keďže súd prvej inštancie
vyhodnotil vzdanie sa funkcie zástupcu starostu obce H. G. zo dňa 30. 04. 2018 za platný právny úkon,

jeho účinky nastali dňom doručenia obecnému úradu – dňa 30. 04. 2018. Uznesením č. 39/2018 z
28. zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Keť konaného dňa 03. 05. 2018 obecné zastupiteľstvo
Keť na základe zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a) menovalo
do funkcie poslanca D. E. povereného zastupovaním starostu obce Keť; b) poverilo poslanca obce D.
E. povereného plnením úloh starostu v plnom rozsahu na výkon štatutára obce podľa § 13b ods. 4 s

okamžitou platnosťou; c) určilo plat podľa zákona č. 253/1994 Z. z. o platových pomeroch starostov
obcí a miest v znení neskorších predpisov. Tiež počas súdnych konaní pred Krajským súdom v Nitre,
ako aj pred Najvyšším súdom SR obec Keť zastupoval D. E. ako štatutárny zástupca obce Keť, a preto
súd prvej inštancie argumentáciu žalobcu o tom že D. E. neplatne udelil plnomocenstvo advokátovina podanie návrhu na vykonanie exekúciu posúdil za neopodstatnenú. Zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že poverený zástupca starostu starosta obce riadne zastupoval obec aj v týchto ostatných
súdnych konaniach a jeho legitimita ako štatutárneho orgánu obce Keť nebola žiadnym spôsobom,

resp. žiadnym rozhodnutím, vyvrátená. V čase udelenia plnej moci advokátovi bol platne uznesením
obecného zastupiteľstva č. 39/2018 zo dňa 03. 05. 2018 poverený zastupovaním obce poslanec D. E.,
ktorý ako jej štatutárny orgán bol oprávnený udeliť plnú moc advokátovi na zastupovanie v exekučnom
konaní. Plnomocenstvo bolo udelené JUDr. Dávidovi Nagyovi dňa 06. 09. 2018 a ten dňa 07. 09. 2018
podal návrh na vykonanie exekúcie. Podstatnou otázkou v predmetnom spore bolo, či sa žalovaný

dopustil nesprávneho úradného postupu, keď prostredníctvom splnomocneného advokáta podal návrh
na vykonanie exekúcie, v dôsledku ktorej mala žalobcovi vzniknúť škoda, ktorú vyčíslil ako nemajetkovú
ujmu vo výške X XXX eur, ktorá sa prejavila v zhoršení jeho finančnej situácie, problémoch v súkromnom
živote a v poklese jeho dôstojnosti v očiach verejnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný
v predmetnej veci udelením plnomocenstva štatutárnym orgánom obce advokátovi, podaním návrhu
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu neporušil žiadne

zákonné ustanovenie. Postupom žalovaného v danej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu
z dôvodu, že plnú moc udelil advokátovi zástupca starostu ako štatutárny orgán žalovaného z dôvodu
uplatnenia si svojho práva na zaplatenie pokuty vo výške XX XXX eur, t. j. na vymáhanie právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu v súlade so zákonom. Keďže základné podmienky pre priznanie
nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne, súd

prvej inštancie nemal za splnenú podmienku existencie nesprávneho úradného postupu žalovaného v
danej veci, v dôsledku čoho nemohol vzniknúť návrhom uplatnený nárok žalobcu ani nadväzne nemôžu
byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik
škody, resp. ujmy.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo podľa názoru súdu prvej inštancie nadbytočné a v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah.
V danom prípade sa orgán územnej samosprávy nesprávneho úradného postupu nedopustil, čím nebol
zistený právny základ, a to zodpovednosť obce za škodu a nie je splnený predpoklad vzniku nároku na
náhradu škody spočívajúcej či už v tvrdenej výške škody ani v náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Nebolo preto dôvodným sa zaoberať prípadnou výškou škody, keďže nebola preukázaná existencia
zodpovednostných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. S poukazom na uvedené súd prvej
inštancie považoval za bezdôvodné sa zaoberať námietkou premlčania vznesenou žalovaným.

7. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný,
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %,

9. Proti tomu rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. f) a h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Namietal, že poverenie pre zástupcu starostu H.
G. s plnením úloh starostu je v rozpore s § 13b ods. 4 zákona o obecnom zriadení, a teda neplatné.
Kompetencie obecného zastupiteľstva sú vymedzené v § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, v ktorom
nie je uvedená právomoc poveriť niekoho zastupovaním starostu. Iba starosta je oprávnený poveriť

zastupovaním starostu niekoho spomedzi poslancov obce. Žalobca vymenoval dňa 30. 04. 2015 za
zástupcu starostu H. G.. Preto poverenie obecným zastupiteľstvom je nezákonné a zbytočné, keďže
zástupca starostu po zániku mandátu starostu z titulu svojej funkcie začal plniť úlohy starostu v plnom
rozsahu, nešlo o zmenu v jeho postavení. Uznesenie č. 37/2018 obecného zastupiteľstva je neplatné,
a to aj z dôvodu, že bolo prijaté na 27. zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré bolo zvolané v rozpore

so zákonom. Zasadnutie zvolal poslanec D. E., napriek tomu, že zasadnutie zvoláva a vedie starosta.
V danom prípade bol žalobca ako starosta deň pred konaním miestneho referenda o odvolaní starostu,
ešte vo funkcii a tak oprávnený zvolať zasadnutie obecného zastupiteľstva na žiadosť aspoň tretiny
poslancov, a nemohla to urobiť iná osoba, a preto zvolanie zastupiteľstva na deň 23. 04. 2018 bolo
nezákonné a tým aj neplatné boli všetky uznesenia prijaté na tomto zasadnutí. Súd prvej inštancie sa

nevysporiadal so skutočnosťou, že vzdanie sa funkcie poslanca povereného zastupovaním starostu
H. G. nemalo žiadne právne účinky a samotné uznesenie č. 38/2018 obecného zastupiteľstva, ktorým
zobralo na vedomie vzdanie sa funkcie, nemalo žiadne právne účinky a samotné uznesenie je neplatné.
Aj 28. zasadnutie obecného zastupiteľstva, na ktorom bolo prijaté uvedené uznesenie č. 38/2018, bolozvolané neplatne. Keďže posledné zasadnutie zastupiteľstva zvolané starostom zákonným spôsobom
sa konalo dňa 01. 03. 2018, nevznikol ešte dňa 03. 05. 2018 dôvod zvolania zasadnutia obecného
zastupiteľstva. B. E. nebol ani starostom, ani zástupcom starostu a ani poslancom povereným obecným

zastupiteľstva, keďže disponoval iba poverením na vedenie zasadnutia konaného dňa 15. 02. 2018
na základe uznesenia č. 3/2018. Uznesenie č. 38/2018 nebolo podpísané oprávnenou osobou, keďže
poslanecD.E.malbyťpoverenýzastupovanímstarostuobceuznesenímč.39/2018,t.j.išloouznesenie
s nižším číslom, ktoré bolo prijaté skôr ako uznesenie o jeho poverení, a teda podpísať uznesenie
č. 38/2018 nemohol. Namietal, že uznesenie č. 39/2018 je nezákonné, neplatné a to aj z formálneho

aj obsahového hľadiska. Keďže uznesenie č. 39/2018 bolo prijaté na zasadnutí, ktoré bolo zvolané
v rozpore s § 12 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, čo zakladá jeho neplatnosť podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Obsah tohto uznesenia je v rozpore so zákonom o obecnom zriadení. Menovanie do funkcie
poslanca D. E. povereného zastupovaním starostu je porušením § 13b ods. 1 zákona o obecnom
zriadení, pretože právomoc poveriť niekoho zastupovaním zveruje zákon len starostovi obce. Obecné
zastupiteľstvo riešilo otázku, ktorú upravuje zákon a obecné zastupiteľstvo nemá ani dôvod ani možnosť

o nej rozhodovať. Uvedené rovnako platí aj pre určenie platu zástupcu starostu obce. Okrem toho D.
E. nebol oprávnený podpísať uznesenie č. 39/2018, keďže oprávnenou osobou podpisovať uznesenia
obecnéhozastupiteľstvajestarosta,alebozástupcastarostu.NaviacD.E.poverilsaméhozastupovaním
starostu, čo odporuje zákonu. Zákon o obecnom zriadení v § 13 ods. 6 upravuje, že ak uznesenie
nepodpísala konajúca osoba, je možné považovať také uznesenie za pozastavené, ktoré môže obecné

zastupiteľstvo potvrdiť 3/5 väčšinou všetkých poslancov, čo sa nestalo, a preto toto uznesenie stratilo
platnosť. Neplatným je aj plnomocenstvo udelené JUDr. Dávidovi Nagyovi, poslancom D. E. dňa 06. 09.
2018 na podanie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného Obec Keť proti žalobcovi na vymoženie
pokuty 18 060 eur a trov konania, keďže ho neudelila oprávnená osoba – štatutárny orgán obce Keť.
Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Nevysvetlil, prečo považoval prejav

vôle H. G. – vzdanie sa poverenia zo dňa 30. 04. 2018 za vzdanie sa funkcie zástupcu starostu, keďže
sám konštatoval, že právny úkon H. G. sa týkal vzdania sa funkcie poslanca povereného zastupovaním
starostu obce. Z uvedeného dokumentu nevyplýva vôľa, že sa vzdáva funkcie zástupcu starostu obce,
ktoré slovné spojenie „zástupca starostu“ sa ani raz v tomto dokumente nevyskytuje. Aj keď súhlasí so
záverom súdu, že občan H. G. si môže podľa základného ústavného princípu robiť všetko čo zákon

nezakazuje, avšak tento nebol v pozícii občana, ale ako zástupca starostu v pozícii štátneho orgánu
a mohol konať iba v medziach zákona. V danom prípade zákon o obecnom zriadení nepozná spôsob
zániku funkcie zástupcu starostu vzdaním sa funkcie, preto sa H. G. funkcie zástupcu starostu nemohol
vzdať. Nesúhlasil s použitou analógiou legis súdom prvej inštancie, pretože starosta sa môže vzdať
svojho mandátu, ktorý získal od občanov a voľne s ním disponuje, avšak zástupca starostu nemá

mandát, ale je do funkcie ustanovený jednostranným právnym úkonom starostu, čo znamená, že je
zbytočné a neúčelné hľadať akúkoľvek analógiu. Konštatovanie súdu, že je mu z jeho činnosti známe
ako všeobecne známa skutočnosť, že vzdanie sa funkcie zástupcu starostu, bez uvedenia konkrétnych
prípadov, je nepreskúmateľné. Z § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení nevyplýva právomoc poveriť
niekoho zastupovaním starostu. V zmysle § 13b ods. 1 zákona o obecnom zriadení tak môže urobiť

iba vtedy, ak funkcia zástupcu starostu nie je obsadená do 60 dní od zloženia sľubu starostu, resp. od
odvolania zástupcu starostu. Napriek tomu, že v texte uznesenia č. 39/2018 sa výrazy „zvolí“ a „zástupca
starostu“ ani raz nevyskytujú, súd prvej inštancie v súlade so žalovaným, ktorý to na pojednávaní 01. 06.
2018 sám potvrdil, poslanca D. E. považuje za zástupcu starostu zvoleného na základe uznesenia č.
39/2018 a konštatuje, že jeho legitimita ako štatutárneho orgánu obce Keť nebola žiadnym spôsobom,

resp.žiadnymrozhodnutím,vyvrátená.Votázkelegitimityštatutárnehoorgánuprávnickejosobyjepodľa
názoružalobcurozhodujúcaskutočnosť,čidanáosobabolaalebonebolaštatutárnymorgánomvzmysle
§ 20 OZ, čo v prípade poslanca E. splnené nebolo. Uznesenie č. 39/2018 tak nemôže byť uznesením
o zvolení zástupcu starostu obce Keť a z tohto dôvodu sa poslanec D. E. nemohol stať štatutárnym
zástupcom obce. Bol toho názoru, že zákon výmenu vo funkcii zástupcu starostu po zániku mandátu

starostu nepredpokladá a ani neumožňuje. Z tohto dôvodu je nesprávny právny názor súdu o legitimite
poslanca D. E. ako štatutárneho orgánu obce Keď v čase udelenia plnej moci advokátovi JUDr. Dávidovi
Nagyovi. V čase udelenia plnej moci bol zástupcom starostu H. G., ktorého do tejto funkcie vymenoval
starosta obce dňa 30. 04. 2015, jeho funkcia nezanikla prejavom vôle urobenom 30. 04. 2018, pretože
zákon o obecnom zriadení neupravuje možnosť vzdania sa funkcie ako spôsob zániku funkcie zástupcu

starostu. D. E., ktorý bol v plnomocenstve udelenom JUDr. Dávidovi Nagyovi uvedený ako zástupca
starostu, nebol oprávnený na takýto úkon, lebo v tom čase nebol povereným zástupcom starostu.
Neplatné udelenie plnej moci je nesprávny úradný postup žalovaného a následné podanie na vykonanie
exekúcie tým istým advokátom v mene žalovaného nebolo oprávnené. Týmto nesprávnym úradnýmpostupom žalovaného došlo k vzniku škody v podobe žalobcom spôsobených ťažkostí v súvislosti
s exekučným konaním, čo sa prejavilo na zhoršení jeho finančnej situácie, v problémoch v zabezpečení
rodiny,čoviedlokrozvodumanželstvaavnemalejmiereajvpoklesejehodôstojnostivočiachverejnosti,

a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a vznikom škody je daná
v zmysle § 199g Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený zodpovedá za škodu, ktorá povinnému
vznikne v súvislosti s exekučným konaním, ak nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
Keďže súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že podmienka nesprávneho úradného postup
nebola splnená, išlo o nesprávne právne posúdenie veci. Jeho názor plne zodpovedá aj uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 35Ek/1311/2018 zo dňa 14. 02. 2019, na ktoré však súd
prvej inštancie neprihliadol. Podľa žalobcu aj keď uznesenie právoplatnosť nenadobudlo, uvedené
neznamená, že právny názor exekučného súdu nemôže byť relevantný.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný

považoval rozsudok súdu prvej inštancie za spravodlivý a správny, založený na riadne a dôkladne
vykonanom dokazovaní; pričom súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, tieto správne právne
vyhodnotil a posúdil a svoj rozsudok riadne a presvedčivo odôvodnil. Podľa názoru žalovaného sa
odvolanie žalobcu vôbec netýka merita veci, t. j. uplatneného nároku na náhradu škody s poukazom
na zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Predmetom

odvolania je totiž len otázka platnosti postupu orgánov obce Keť po miestnom referende v roku 2018.
Otázka platnosti miestneho referenda a následného postupu orgánov obce Keť však nebola, nie je a
ani nemôže byť predmetom tohto súdneho konania. Žalobca uvedený argument neplatnosti miestneho
referenda a následného zastupovania obce uplatnil vo všetkých súdnych konaniach, na všetkých
inštanciách, pričom zakaždým bol vyhodnotený ako prekonaný. Žalovaný týmto poukazuje napríklad na

konanie vedené na Okresnom súde Levice, sp. zn. 16C/13/2022 o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci vo výške 45 788 eur s prísl. v ktorom konaní bola žaloba žalobcu zamietnutá,
ďalej konanie na Okresnom súde Levice, sp. zn. 15C/19/2021 o zaplatenie 2 560,64 eura, v ktorom
bola žaloba žalobcu zamietnutá, na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 32Odi/2/2019 o zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer, v ktorom konaní súd rozsudkom oddlženie pre nepoctivý zámer žalobcu zrušil,

na Krajskom súde v Nitre, sp. zn. 11S/98/2018 – krajský súd svojim uznesením žalobu zamietol a
potvrdil platnosť miestneho referenda, ďalej na Najvyššom súde SR, sp. zn. 6Usam/1/2020, v ktorom
konaní Najvyšší súd zamietol kasačnú sťažnosť a potvrdil platnosť miestneho referenda a konanie na
Ústavnom súde III. ÚS 122/2018, ktorým rozhodnutie o uložení pokuty Ústavný súd potvrdil. Počas
jednotlivých konaní pred Krajským súdom v Nitre, Ústavným súdom SR, ako aj pred Najvyšším súdu

SR obec Keť zastupoval jednak D. E., ako zástupca starostu a následne novozvolený starosta Mgr. I.
J.. Už len táto skutočnosť preukazuje irelevantnosť argumentácie žalobcu ohľadne neplatnosti volieb,
resp. neplatného zastupovania povereným zástupcom starostu a novozvoleným starostom. Žalovaný
poukazuje na skutočnosť, že Mgr. I. J., je riadne zvoleným starostom obce Keť, na základe výsledkov
komunálnych volieb z 10. 11. 2018. Žalobca pri tom po vyhlásení výsledkov komunálnych volieb

nepodnikol žiadne právne kroky, ako napr. podanie sťažnosti na neústavnosť a nezákonnosť volieb, za
účelom vyhlásenia neplatnosti komunálnych volieb v obci Keť. Mal za to, že opakovaným používaním
argumentu neplatnosti referenda a zastupovania žalobca sleduje jediný cieľ, aby ktorýkoľvek konajúci
súdvyslovilakýkoľveknázor,ktorýbyakýmkoľvekspôsobomilenzčastipotvrdiljehonázoroneplatnosti
miestneho referenda. Uvedené považuje žalovaný za účelové konania zo strany žalobcu. Žalovaný

podporne poukazuje na právny názor Ústavného súdu SR, ktorý vyslovil v odôvodnení svojho uznesenia
(bod 18.) sp. zn.: II. ÚS 524/2021-20 zo dňa 11. 11. 2021 „nad rámec uvedeného považuje ústavný
súd za vhodné uviesť, že tvrdené nedostatky v procese organizácie a vyhlásenia výsledkov miestneho
referenda o odvolaní starostu boli spôsobené obštrukčným správaním starostu – sťažovateľa. Ak sa
sťažovateľ v konaní dovolával vyslovenia trvania funkcie starostu, pretože v dôsledku jeho vlastného

správania nebolo možné napr. zverejniť výsledky miestneho referenda na webovom sídle obce, potom
ide o také uplatňovanie práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a zároveň zjavným zneužívaním
práva, ktoré podľa §5 ods. 12 SSP nepožíva žiadnu právnu ochranu. Uvedené platí zvlášť v situácii,
ak sa volený zástupca obyvateľov obce spreneverí svojmu poslaniu natoľko, že namiesto realizácie
vôle obyvateľov obce vyjadrenej v petícii a ochrany ich záujmov na výkone priamej demokracie

koná zjavne vo svoj vlastný prospech. Za takýchto okolností je podanie ústavnej sťažnosti viac ako
povážlivé.“ Argument žalobcu ohľadne neplatnosti miestneho referenda, volieb do samosprávy v obci
Keť,neplatnosti/nulitnostisprávnychaktovarozhodnutíorgánovobciKeťboljednoznačnevyvrátený.Na
uvedenú skutočnosť správne poukázal aj súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozsudku. V ostatnejčasti poukázal žalovaný na odôvodnenie rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie sa výstižne, logicky a
presvedčivo vysporiadal s predmetnou vecou.

11. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný sa vo vyjadrení vôbec nezaoberá argumentáciou
žalobcu v odvolaní, na jeho tvrdenia nereflektuje a nesnaží sa ich spochybniť a ani vyvrátiť. Posadnutosť
žalovaného s platnosťou či neplatnosťou miestneho referenda o odvolaní starostu zo dňa 21. 04. 2018
má už také rozmery, že vo svojej argumentácii sa zaoberá výlučne s touto otázkou, pričom žalobca
v odvolaní túto skutočnosť ani len nespomenul a vo svojej argumentácii nevyužil, rovnako ani otázku

legitimity Mgr. I. J.. Žalovaný si je vedomý, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny
a neobhájiteľný, a preto vo vyjadrení neuvádza žiadny konkrétny argument, ktorým by nesprávny právny
názor súdu mohol akokoľvek potvrdiť.

12. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich písomných vyjadrení
a prednesov. Konanie zo strany žalobcu považuje za zjavné zneužitie práva, keďže počas sporu jeho

procesná aktivita nesmerovala k preukázaniu oprávnenosti jeho nároku na náhradu škody.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho
preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie, a to v rozsahu odvolacích dôvodov
žalobcom (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že zákonné podmienky
priznania nároku na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.

z., nie sú dané. Keďže ani v odvolacom konaní nemal za preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v
podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že zákon č. 514/2003

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody zo strany štátu, ktorá
vznikla pri výkone verejnej moci a zo strany územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Na to, aby
samospráva zodpovedala za škodu spôsobenú orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou

zodpovednosti územnej samosprávy, t. j. obce alebo vyššieho územného celku je, aby bola škoda
spôsobená orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy niektorým zo spôsobom v zákone
špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je
aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť.
Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak preukáže ich

splnenie, územná samospráva sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť územnej
samosprávy za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, má charakter
objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená
zákon rozlišuje základné dva okruhy zodpovednosti za škodu, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

I keď zákon explicitne nedefinuje pojem nesprávny úradný postup vo všeobecnosti za takýto postup
možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi predpismi pre konanie orgánu územnej
samosprávy pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom samosprávy. Z § 14 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva,
že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verenej moci urobiť úkonalebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy
v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od

posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti územnej samosprávy ide o vzťah
príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny úradný
postup orgánu územnej samosprávy musí byť vždy spojený so vznikom škody vo vzťahu príčiny
a následku.

18. Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré
sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na
preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti
označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje

súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný
aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom,
pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti
alebonepravdivostitvrdenístranysporu,prípadnejetentostavdôsledkomnepredloženiadôkazovalebo
situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate o procesnú zodpovednosť

strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté
o veci samej v jej neprospech. Pokiaľ ale súd na základe vykonaných dôkazov zistí skutkový stav a v
rámci voľnej úvahy dospeje k záveru o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne
vo veci samej na základe zisteného skutkového stavu, t. j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena.
Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena

medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich.
Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak
tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky
neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim
tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní

nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho
nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného
bremena, t. j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou
žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t. j. nezaťažuje
ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže

byť na ujmu.

19. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal, že zo strany Obecného zastupiteľstva obce Keť po vykonaní miestneho referenda,
ktorého výsledkom bolo odvolanie žalobcu z funkcie starostu došlo k nesprávnemu úradu postupu

v zmysle § 14 zákona č 514/2003 Z. z., čím nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť
žalovaného za žalobcom v tomto konaní požadovanú náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy.
Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie nemal v konaní za preukázané, že by úradným postupom
Obecného zastupiteľstva v obci Keť, ktoré uznesením č. 37/2018 zo dňa 23. 04. 2018 poverilo zástupcu
starostu obce H. G. s plnením úloh starostu obce s okamžitou platnosťou, ktorý sa dňa 30. 04. 2018 vzdal

funkcie poslanca povereného zastupovaním starostu obce zo zdravotných dôvodov a ktoré uznesením
č. 38/2018 z 28. zasadnutia Obecného zastupiteľstva Keť konaného dňa 03. 05. 2018 zobralo na
vedomie vzdanie sa funkcie poslanca povereného zastupovaním starostu obce Keť H. G. a uznesením
č. 39/2018 z toho istého zasadnutia menovalo do funkcie poslanca D. E. povereného zastupovaním
starostu obce Keť; poverilo poslanca obce D. E. povereného plnením úloh starostu v plnom rozsahu na

výkon štatutára obce podľa § 13b ods. 4 s okamžitou platnosťou a určilo plat podľa zákona č. 253/1994
Z. z. o platových pomeroch starostov obcí a miest v znení neskorších predpisov, ktorý dňa 06. 09.
2018 udelil plnomocenstvo JUDr. Dávidovi Nagyovi, Kukučínova 8, Nové Zámky na podanie návrhu na
vykonanie exekúcie na vymoženie pokuty vo výške 18 060 eur a trov konania na základe exekučného
titulu rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Keť č. 1/2018 – OZ zo dňa 14. 02. 2018, vykonateľné

dňa 16. 07. 2018 v spojení s uznesením ÚS SR III. ÚS 122/2018-39 zo dňa 22. 05. 2018, vykonateľné
dňa 16. 07. 2018, došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa žalobcu nesprávny úradný postup
orgánov žalovaného predstavuje udelenie plnej moci na podanie návrhu na začatie exekúcie právnemu
zástupcovi neoprávnenou osobou, samotným podaním tohto návrhu, keď následne na základe tohtonávrhu začatou exekúciou došlo k vzniku škody v podobe žalobcovi spôsobených ťažkostí v súvislosti
s exekučným konaním, čo sa prejavilo vo výraznom zhoršení jeho finančnej situácie, v problémoch pri
zabezpečení jeho rodiny, čo viedlo až k osobnému bankrotu, v problémoch v jeho súkromnom živote,

čo viedlo až k rozvodu manželstva a v nemalej miere v poklese jeho dôstojnosti v očiach verejnosti.
Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, žalobcovi zanikol dňa 21. 04. 2018 na základe výsledkov
miestnehoreferendaoodvolanístarostumandátstarostupodľa§13aods.1Zákonaoobecnomzriadení
v znení účinnom od 01. 04. 2018. Žalobca podal dňa 30. 05. 2018 správnu žalobu, ktorou sa domáhal
určenia, že jeho funkcia starostu Obce Keť trvá. Krajský súd v Nitre rozhodol o predmetnej správnej

žalobe uznesením č. k. 11S/98/2018 – 148 zo dňa 30. 05. 2019, právoplatným dňa 15. 07. 2019 tak, že
žalobu žalobcu zamietol. Vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že výsledky miestneho referenda
o odvolaní starostu Obce Keť možno označiť za platné. Vecnú správnosť rozhodnutia Krajského súdu
v Nitre potvrdil svojim uznesením aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý o kasačnej sťažnosti
žalobcu rozhodol uznesením sp. zn. 6Usam/1/2020 zo dňa 20. 01. 2021 tak, že kasačnú sťažnosť
žalobcu zamietol. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu

k základnému predpokladu založenia zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.
z., ktorým bol nesprávny úradný postup. Odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade sa poslanec
H. G. listom zo dňa 30. 04. 2018 vzdal funkcie poslanca povereného zastupovaním starostu obce zo
zdravotných dôvodov a obecné zastupiteľstvo žalovaného uznesením č. 39/2018 menovalo do funkcie
poslanca D. E. povereného zastupovaním starostu obce Keť, ktorého poveril plnením úloh starostu v

plnom rozsahu na výkon štatutára obce podľa § 13b ods. 4 s okamžitou platnosťou a určilo mu plat podľa
zákona č. 253/1994 Z. z. o platových pomeroch starostov obcí a miest v znení neskorších predpisov.
Keďže zástupca starostu sa vzdal funkcie, obecné zastupiteľstvo tým, že poverilo poslanca D. E.
zastupovaním starostu obce Keť, sa nedopustilo nesprávneho úradného postupu. Je potrebné súhlasiť
s názorom súdu prvej inštancie, že hoci zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení od 01. 04.

2018, neupravuje spôsob zániku funkcie zástupcu starostu, vzdanie sa funkcie zástupcu starostu obce
ako jednostranný právny úkon zástupcu starostu obce nie je v rozpore s právnymi predpismi. Odvolací
súd poznamenáva, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len striktne
formalisticky z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný
a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona, ako aj v záujme ochrany ústavnoprávnych

princípov vrátane ochrany základných práv. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ústavného princípu
právneho štátu podľa ktorého občania môžu robiť všetko, čo zákon nezakazuje, posudzoval úkon –
vzdanie sa funkcie zástupcu starostu obce z pohľadu § 37 Občianskeho zákonníka a zistil, že právny
úkon povereného zástupcu starostu obce Keť uskutočnený dňa 30. 04. 2018 označený ako vzdanie sa
funkcie, je právny úkon uskutočnený v písomnej forme, je dostatočne jasný, určitý a vyplýva z neho vôľa

konajúceho o tom, že sa vzdáva funkcie zástupcu starostu obce Keť, s ktorou funkciou bol poverený
uznesením č. 37/2018 Obecným zastupiteľstvom obce Keť dňa 23. 04. 2018 a uviedol dôvod vzdania
sa funkcie zo zdravotných dôvodov. Právny úkon je datovaný a vlastnoručne podpísaný H. G.. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu z uvedeného úkonu možno jednoznačne vyvodiť vôľu H. G. vzdať sa funkcie
zástupcu starostu. V prípade absencie právnej úpravy, ktorá by umožňovala zástupcovi starostu zdať

sa uvedenej funkcie, nemožno bez ďalšieho konštatovať, ako tvrdí odvolateľ, že poslanec H. G. sa
funkcie zástupcu starostu nemohol vzdať. Nemožno sa stotožniť s použitou argumentáciou žalobcu, že
zástupca starostu nemá mandát, ale je do funkcie ustanovený jednostranným právnym úkonom starostu,
čo znamená, že je zbytočné a neúčelné hľadať akúkoľvek analógiu. Podľa názoru odvolacieho súdu
aj poverenie niektorého z poslancov za zástupcu starostu, ktoré je jednostranným právnym úkonom,

predpokladá súhlas poslanca s tým, aby bol poverený zastupovaním starostu, hoci zákon o obecnom
zriadení uvedené vyslovene neupravuje. Nie je možné akceptovať v materiálnom právom štáte, aby
niekto bol poverený vykonávaním v tomto prípade funkcie zástupcu starostu, bez toho, aby daná osoba
s tým nevyjadrila súhlas. Súd prvej inštancie správne posudzoval uvedený úkon – vzdanie sa funkcie
zástupcu starostu H. G. v súlade s ústavným princípom, že každý môže konať, čo nie je zákonom

zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. V konaní nebolo sporné, že
daný právny úkon uskutočnil H. G. slobode a vážne. Špecifikovaný bol aj dôvod vzdania sa funkcie
a súd prvej inštancie ustálil súladnosť daného právneho úkonu s dobrými mravmi, s ktorým záverom
sa odvolací súd stotožňuje. Poukaz žalobcu na neprávoplatné uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 35Ek/1311/2018 zo dňa 14. 02. 2019, v ktorom sa konštatuje, že návrh na vykonanie

exekúcie mala podať neoprávnená osoba, nič nemení na správnosti záverov súdu prvej inštancie.
Odvolací súd a ani súd prvej inštancie nie je viazaný uvedeným neprávoplatným rozhodnutím a otázka
posudzovania platnosti úkonu vzdania sa funkcie zástupcu starostu a platnosti poverenia zastupovaním
starostu, ktorému zanikol mandát, bola predmetom tohto konania a súd prvej inštancie, ako aj odvolacísúd boli oprávnení si dané otázky posúdiť samostatne. Pokiaľ išlo o námietky žalobcu k spôsobu
zvolania zasadnutí zastupiteľstva, tieto odvolací súd nepovažoval za relevantné s ohľadom na predmet
sporu a nároku žalobcu, ktorý si uplatňovalnáhradu škody titulom nemajetkovej ujmy v peniazoch, za

neoprávnene začatú exekúciu voči žalobcovi, následkom ktorej mal spôsobené ťažkosti v súkromnom
živote a v spoločenskom uplatnení.

20. Vzhľadom na to, že právny úkon vzdania sa funkcie zástupcu starostu obce H. G. zo dňa 30. 04.
2018 je platným právnym úkonom, účinky tohto právneho úkonu nastali dňom doručenia obecnému

úradu dňa 30. 04. 2018. S ohľadom na uvedené bolo v kompetencii obecného zastupiteľstva, aby
poverili zastupovaním starostu, ktorého mandát zanikol dňa 21. 04. 2018, poslanca D. E., a to
uznesením č. 39/2018 z 28. zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Keť konaného dňa 03. 05. 2018.
V čase udelenia plnej moci advokátovi JUDr. Dávidovi Nagymu bol poslanec D. E. platne poverený
zastupovaním obce a bol oprávnený udeliť plnú moc advokátovi na zastupovanie v exekučnom konaní.
Žalovaný v predmetnej veci udelením plnomocenstva štatutárnym orgánom obce advokátovi, podaním

návrhu na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu neporušil
žiadne zákonné ustanovenie.

21. Odvolací súd po preskúmaní veci záverom konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti
a prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s § 191 ods. 1 CSP. V odôvodnení
napadnutého rozsudku sa súd dôsledne vysporiadal so všetkými právne významnými skutkovými
okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V intenciách vyššie uvedených

skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane závislého výroku o trovách konania, na ktorý
súd prvej inštancie správne aplikoval § 255 ods. 1 CSP.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok
na ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo

zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakomzaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).