Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122425034
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:6122425034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/X, E., právne zastúpeného JUDr. Michalom Murinom, advokátom so sídlom Nová
Doba 497, Nižná, IČO: 46 808 965, proti žalovanej: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, G.,
o zaplatenie 21.164,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 5. apríla 2023 č.k. 10C/129/2022-69 v spojení s opravným uznesením zo dňa
17. mája 2023 č.k. 10C/129/2022-78, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e s tým, žm e

n í výšku úroku z omeškania, ktorý je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť na 5 % ročne.

Žalobcovi voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej
inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 21.164,15 eur s úrokom z omeškania
5,50 % ročne zo sumy 21.164,15 eur od 06.09.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.) a výrokom II. rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť advokátovi žalobcu do troch

dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia
vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej
zaplatenia 21.164,15 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 21.164,15 eur od 06.09.2022 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Uvedené nároky odôvodnil tým, že v rôznych sumách a v rôznom
čase požičal a zaslal žalovanej finančné sumy podľa vzájomnej dohody. Dňa 27.04.2021 dlžníčka

potvrdila správou, že celková zaslaná suma je 211.796,- nórskych korún, čo v prepočte na menu
euro ku dňu 27.04.2021 činí sumu 21.164,15 eur. Okrem zaslania finančných súm sa jednalo aj o
kúpu tovaru určeného pre žalovanú. Žalobca viackrát žalovanú bezúspešne vyzýval na vrátenie dlžnej
sumy, čo vyplýva z elektronickej komunikácie medzi stranami. Žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej
sumy pokusom o zmier. Lehota na zaplatenie dlžnej sumy žalovanej uplynula dňa 05.09.2022, od
06.09.2022 je žalovaná v omeškaní. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil pokus o zmier
zo dňa 26.08.2022 (č. l. 8), epodací hárok (č. l. 9), kalkulačku NBS (č. l. 10), textová komunikácia (č.

l. 11 - 26), kurzový lístok (č. l. 27), príkaz na úhradu (č. l. 28), výpis z účtu (č. l. 64 - 65). Žalovaná v
odpore zo dňa 05.12.2022 uviedla, že popiera nárok žalobcu do výšky a základu. Podľa žalovanej zo
žaloby nie je zrejmé, kedy nárok na zaplatenie vznikol a špecifikácia nároku, preto sa žalovaná nevie
vyjadriť, či nárok uznáva a v akej výške. Žalobca na pojednávaní dňa 01.03.2023 tvrdil, že žalovaná hoo požičanie peňazí žiadala opakovane. Žalobca uhrádzal žalovanej peniaze bezhotovostnými prevodmi,
na účet, ktorý uviedla žalovaná, konkrétne na účet H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobcov
účet je účet I. XXXX XXXX XXX. Poskytnutie finančných prostriedkov nebolo darom. Žalobca požičal

žalovanej prvotne 122.604 nórskych korún. Následne žalovaná žalobcu požiadala o požičanie ďalšej
sumy do 200.000,- nórskych korún, ktorú sumu žalobca žalovanej požičal. Žalovaná tvrdila, že peniaze
vráti, no nevrátila. Otázku splátky požičanej sumy ponechal na uvážení žalovanej. Žalovaná žalobcovi
zaslala príkaz na úhradu, tento však nebol realizovaný, čomu svedčí aj komunikácia medzi žalobcom a
žalovanou, kde žalovaná uviedla, že si zoberie úver a žalobcu vyplatí. Poznamenal, že žalovanej požičal

sumu vyššiu ako je v žalobe uplatnená suma, vrátiť požaduje však len 21.164,15 eur. Právny zástupca
žalobcu na pojednávaní dňa 05.04.2023 uviedol, že žalovaná viackrát potvrdila prevzatie 211.796,-
nórskych korún, teda v prepočte žalovanej sumy, ktorú sumu si od žalobcu požičala. Žalovaná zadala
príkaz na úhradu, ktorý nebol realizovaný.

3. Žalovaná výslovne nepoprela následne uvedené skutkové tvrdenia žalobcu, súd prvej inštancie preto

ich posúdil podľa § 151 ods. 1 CSP ako nesporné skutkové tvrdenia žalobcu, v konkrétnosti, že žalovaná
opakovane požiadala žalobcu o požičanie finančných prostriedkov, žalobca zaslal žalovanej v rôznych
sumách a v rôznom čase finančné prostriedky v zmysle dohody strán sporu na účet žalovanej H. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX,
účet č. I. XXXX XXXX XXX je účtom žalobcu, žalobca finančné prostriedky neposkytol ako dar, otázku

splátky požičanej sumy žalobca ponechal na uvážení žalovanej, žalovaná dňa 27.04.2021 správou
potvrdila, že celková suma zaslaných súm je spolu 211 796 nórskych korún, čo ku dňu 27.04.2021 činí
sumu 21 164,15 eur, žalovaný opakovane vyzýval žalovanú na vrátenie dlžnej sumy, žalovaná bola
bezúspešne vyzvaná na úhradu dlžnej sumy do 05.09.2022 a že žalovaná je v omeškaní od 06.09.2022.
Vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania, na ktoré súd prvej inštancie aplikoval ust. § 657,

§ 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dospel k záveru o dôvodnosti podanej
žaloby. Vychádzajúc z formulácie žaloby mal za to, že žalobca sa domáha plnenia titulom zmluvy
o pôžičke, pre platnosť ktorej podľa jeho názoru musia byť splnené kumulatívne náležitosti uvedené
v § 357 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami bolo nesporené, že žalovaná opakovane požiadala
žalobcu o požičanie peňazí ako aj to, že žalobca žalovanej tieto peniaze prenechal bezhotovostným

prevodom z účtu žalobcu č. I. XXXX XXXX XXX na účet žalovanej č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, a to minimálne v nespornej sume 21.164,15 eur. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaná sa
zaviazala žalobcovi vrátiť peniaze. Existencii záväzku žalovanej vrátiť požičané peniaze svedčí okrem
opakovaného písomného prísľubu žalovanej o vrátení peňazí aj printscreen príkazu na bezhotovostného
prevodu sumy 21.190,- eur z jej bankového účtu č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet žalobcu č.

I.XXXXXXXXXXX,ktorýprevodvšaknebolpodľanespornýchtvrdenížalobcurealizovaný.Ajvovzťahu
k otázke o existencii dohody o dobe vrátenia peňazí súd vychádzal z nesporných tvrdení žalobcu, ktorý
uviedol, že otázku splátky požičanej sumy ponechal na uvážení žalovanej. Keďže pre platnosť uzavretia
zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje dohodu konkrétneho času, ale je postačujúca dohoda, v zmysle
ktorej je určenie doby vrátenia ponechané na vôli dlžníka, tak ako je tomu v danej veci. Vychádzajúc

z vyššie uvedeného súd prvej inštancie ustálil kumulatívne splnenie podstatných náležitostí a dospel
k záveru, že zmluva o pôžičke bola platne uzatvorená. Keďže bolo preukázané, že žalobca prenechal
žalovanej peniaze v sume 21.164,15 eur a zároveň žalovaná nevyvrátila existenciu svojho záväzku vrátiť
žalobcovi peniaze v sume 21.164,15 eur, ani prípadné splnenie svojho záväzku, súd dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná a vyhovel jej v celom rozsahu. Pre úplnosť k otázke nespornosti skutkových tvrdení

žalobcu uvádza, že tieto posúdil ako nesporné napriek odporu podanému žalovanou, osvojil si ich ako
zistený skutkový stav a vychádzal z nich pri rozhodovaní o veci samej s dôrazom na to, že nesporné
skutkové tvrdenia sú také tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela. Vzhľadom na odpor by
sa mohlo javiť, že žalovaná skutkové tvrdenia produkované žalobcom poprela, toto je však neúčinné,
keďže z obsahu podaného odporu je zrejmé, že žalovaná v ňom neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by

spochybňovali žalobcom tvrdený nárok. Nakoľko je žalovaná v omeškaní, je povinná zaplatiť žalobcovi
aj uplatnený úrok z omeškania podľa v sadzbe podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., v zákonnej výške 5 % ročne a to od 06.09.2022 až do zaplatenia.
Súd prvej inštancie pri otázke omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu vychádzal z nesporného
skutkovéhotvrdeniažalobcu,žežalovanúbezúspešnevyzvalnaplneniedo05.09.2022;keďžežalovaná

k danému dátumu žalobcovi neplnila, od nasledujúceho dňa, t. j. od 06.09.2022 je v omeškaní. V
tejto súvislosti súd aplikoval aj ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, a to vzhľadom k tomu, že
konkrétny čas plnenia nebol medzi stranami dohodnutý. Žalobca bol preto oprávnený požiadať žalovanú
o plnenie, ktoré právo aj využil, čím určil splatnosť a začiatok omeškania žalovanej. O nároku na náhradutrov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v konaní plne
úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným rozhodnutím.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná, navrhujúc
odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Vo svojom odvolaní uvádza, že uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods.
1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/ CSP (nesplnenie procesných podmienok, porušenie práva na spravodlivý

proces, existenciu inej vady, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie
založilsvojerozhodnutie).Vychádzajúczobsahuodvolaniavkonkrétnostinamietaťažiskovonedostatky
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa jej názoru nespĺňa parametre dané ust. § 220
CSP. Poukazuje na to, že v odôvodnení súd uvádza iný úrok ako požadoval žalobca a iný, o akom
rozhodol v rozsudku. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že v zmysle § 151 CSP ods. 1 nepoprela tvrdenia
žalobcu, jasným dôkazom toho je podľa nej ňou podaný odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Tiež

poukazuje na to, že už na pojednávaní dňa 01.03.2023 žalobca na otázku PZ žalobcu uviedol, že medzi
žalobcom a žalovanou nebol navrhnutý žiaden úrok, napriek čomu bol úrok žalobcovi priznaný, pričom
podľa jej názoru bolo vecou zmluvných strán, či si zaplatenie úroku dohodli alebo nie, s možnosťou
dohodou sa odchýliť od zákona. Ďalej namieta porušenie práva na spravodlivý proces v súvislosti s tým,
že súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti napriek jej ospravedlneniu z neúčasti na pojednávaní zo

zdravotných dôvodov, čím jej bolo aj znemožnené uplatniť akékoľvek prostriedky procesnej obrany,
nemala možnosť oboznámiť súd so svojimi tvrdeniami, tento sa uspokojil s tvrdeniami žalobcu a jeho
právneho zástupcu, čím boli porušené aj jej ústavné práva. Keďže úrok medzi ňou a žalobcom
nebol dohodnutý, tento nemá nárok na jeho priznanie súdom. Podľa jej názoru súd prvej inštancie
opomenul vykonané dôkazy, aj zistenia vyplývajúce z nich. Tieto jej tvrdenia podľa jej názoru zakladajú

naplnenie odvolacích dôvodov tak, ako ich špecifikovala. Rozhodnutie podľa jej názoru je arbitrárne,
nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, zmätočné, preto sa dožaduje jeho zrušenia.

5. Žalobca nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore (žalovaná), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, vykonal
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť s tým, že zároveň ale je potrebné zmeniť výšku úroku z omeškania (ako výsledok zistenej
zjavnej nesprávnosti, ktorú však nie je možné napraviť postupom podľa § 224 CSP), ktorý bol uložený
zaplatiť žalovanej (388 CSP), keďže v tejto časti neboli splnené podmienky pre zrušenie, ani potvrdenie
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia 21.164,15 eur s úrokom z omeškania
5 % ročne zo sumy 21.164,15 eur od 06.09.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania dôvodiac, že túto

čiastku požičal žalovanej, ktorá ju napriek mimosúdnym výzvam neuhradila.
9. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobe v plnom rozsahu vyhovel dôvodiac preukázaním
naplnenia zákonných predpokladov pre záver o platnom reálnom kontrakte (zmluve o pôžičke)
uzatvorenommedzistranamisporuvžalobcomtvrdenomzákladeajvýške,keďžalovanáneprodukovala
také tvrdenia, či dôkazy, ktoré by boli spôsobilé uplatnený nárok spochybniť. Pokiaľ ide o trovy konania,

úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich plnú náhradu voči žalovanej.

10. Odvolateľka (žalovaná) v zmysle odvolacích námietok uvádza, že uplatňuje dôvody na odvolanie
uvedené v ust. § 365 ods. 1 pod písm. a/, b/, d/, f/ a h/ CSP (nesplnenie procesných podmienok,
porušenie práva na spravodlivý proces, existencia inej vady, nesprávne skutkové a právne závery na

ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie), v konkrétnosti tvrdiac rozpor priznaného úroku so
žalobou a odôvodnením, tiež jeho nesprávne priznanie keďže nebol zmluvne dojednaný, neumožnenie
realizovať jej procesné práva, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nesprávne vyhodnotenie
zisteného skutkového stavu a následné nesprávne posúdenie priznaného nároku.11. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných

podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady v konkrétnosti odvolateľka ani
netvrdila.

12. Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti vo
svetle vecných odvolacích námietok žalovanej, teda možného naplnenia ňou produkovaných odvolacích
dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery na
ktorých je založené rozhodnutie).

13. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je
spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov
podľa kritérií daných ust. § 191 CSP, vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada

voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

14. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP)
je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne
mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne
interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku
toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

15. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vyššie uvedené odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodné. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, vykonal predložené dôkazy v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP a zo
správne zistených skutočností, vyvodil tiež správne právne závery na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy výsledky vykonaného dokazovania, preukázané skutkové
okolnosti a ich vplyv na nárok žalobcu, vychádzajúc z nich správne žalobe vyhovel (ust. § 657, § 563
a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a žalobcovi tiež vzhľadom na plný úspech v spore priznal plnú
náhradu trov konania (§ 262 ods. 1, § 155 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie pri posudzovaní žalobného
nároku postupoval v súlade so zákonom, rozhodol o ňom poukazom na všetky relevantné skutočnosti, s

následkom nespôsobilosti odvolania k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP, s výnimkou výšky výrokovou časťou priznaného úroku z omeškania, kde došlo
k zjavnej nesprávnosti, ktorú však nebolo možné napraviť postupom podľa § 224 CSP (objavuje sa aj
vo výroku rozsudku tak ako bol vyhlásený, čo je zachytené v zápisnici), z ktorého dôvodu v tejto časti
podľa § 388 CSP rozsudok odvolací súd zmenil na správnu výšku úroku z omeškania (5 %), teda tak,

ako si ho nárokoval aj samotný žalobca. Odvolací súd inak nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od
logickýchargumentovarelevantnýchprávnychzáverov,spolusosprávnoucitácioudotknutýchprávnych
noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje s dostatočným
odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň

odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so
správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov. Odvolací súd nezistil, že by
tieto závery boli zjavne neakceptovateľné, nevyplýva z nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty azmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa interpretáciu faktov
a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom prvej
inštancie.

16. Nad rámec toho, že s niektorými rozhodujúcimi námietkami z hľadiska vecného sa vysporiadal
vo svojom rozhodnutí už súd prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné doplniť vo vzťahu
k odvolacím námietkam ešte nasledovné:

17. Žalobca sa podanou žalobou domáha vrátenia peňazí, ktoré podľa jeho tvrdení prenechal žalovanej
a žalovaná sa tieto peňažné prostriedky zaviazala žalovanému vrátiť, je teda správny názor súdu prvej
inštancie v tom, že z takto formulovanej žaloby je zrejmé, že žalobca domáha plnenia od žalovanej
titulom zmluvy o pôžičke, čo samotná žalovaná ani v odvolacom konaní nespochybňuje.

18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

20. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazom na teoretické východiská
tohto druhu právneho úkonu v tom, že zmluva o pôžičke je tzv. reálna zmluva, ktorej obsahom je na
jednej strane záväzok veriteľa prenechať dlžníkovi veci určené podľa druhu, v danom prípade peniaze,

a na strane druhej je záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu, keď zo znenia § 657
Občianskeho zákonníka vyplývajú podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, ktorými sú dohoda zmluvných
strán a) o prenechaní veci, b) o určení prenechanej veci podľa druhu, c) o záväzku dlžníka vrátiť vec
rovnakého druhu, d) o dobe vrátenia, ktoré náležitosti pre platnosť zmluvy o pôžičke musia byť splnené
kumulatívne, v okolnostiach danej veci vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania prijal správny

právny názor o ich splnení s následkom záveru, že zmluva o pôžičke bola platne uzatvorená. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu bolo preukázané, že žalobca prenechal žalovanej peniaze v sume 21.164,15
eur, keď žalovaná nevyvrátila existenciu svojho záväzku vrátiť žalobcovi peniaze v sume 21.164,15 eur
ani prípadné splnenie svojho záväzku, čo nemohlo mať udržateľne za následok iný záver, ako prijal súd
prvej inštancie, teda že žaloba je dôvodná a preto jej správne vyhovel v celom rozsahu, keď odvolací

súd zároveň uvádza, že tieto skutkové a právne závery odvolateľka ani v konkrétnostiach z hľadiska ich
správnosti odvolaním nespochybňuje.

21. Odvolací súd sa identifikuje tiež so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalovaná výslovne
nepoprela niektoré skutkové tvrdenia žalobcu, preto súd prvej inštancie dôvodne posúdil podľa § 151

ods. 1 CSP ako nesporné skutkové tvrdenia žalobcu v tom, že žalovaná opakovane požiadala žalobcu
o požičanie finančných prostriedkov, že žalobca zaslal žalovanej v rôznych sumách a v rôznom čase
finančné prostriedky v zmysle dohody strán sporu na účet žalovanej H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
že účet č. I. XXXX XXXX XXX je účtom žalobcu, tiež, že žalobca finančné prostriedky neposkytol ako
dar, tiež že otázku splátky požičanej sumy žalobca ponechal na uvážení žalovanej, že žalovaná dňa

27.04.2021 správou potvrdila, že celková suma zaslaných súm je spolu 211.796 nórskych korún, čo ku
dňu 27.04.2021 činí sumu 21.164,15 eur, že žalobca opakovane vyzýval žalovanú na vrátenie dlžnej
sumy, a v konečnom dôsledku tiež, že žalovaná bola bezúspešne vyzvaná na úhradu dlžnej sumy do
05.09.2022 a tak je v omeškaní so splnením tohto dlhu od 06.09.2022.

22. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní nesúhlasí s tvrdením súdu, že v zmysle § 151 ods. 1 CSP nepoprela
tvrdenia žalobcu, jasným dôkazom čoho je podľa nej ňou podaný odpor proti vydanému platobnému
rozkazu, tak ani tieto nie sú argumentačne spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia.

23. S otázkou (ne)spornosti skutkových tvrdení žalobcu, ktoré si osvojil ako zistený skutkový stav a
vychádzal z nich pri rozhodovaní o veci samej napriek odporu podanému žalovanou, sa dostatočne
a v celom rozsahu správne vysporiadal už súd prvej inštancie v bodoch 18/ až 20/ odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach poukazuje, aby ich nadbytočnenereplikoval, a s ktorých obsahom v okolnostiach danej veci sa tiež identifikuje. Za nesporné skutkové
tvrdeniasapovažujútakétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela.Ikeďvzhľadomnaodpor,
v ktorom žalovaná uviedla, že popiera nárok žalobcu do výšky a základu, keďže podľa nej zo žaloby

nie je zrejmé, kedy nárok na zaplatenie vznikol ako aj špecifikácia nároku, preto sa nevie vyjadriť, či
nárok uznáva a v akej výške, by sa mohlo javiť, že žalovaná skutkové tvrdenia produkované žalobcom
poprela, avšak ako správne uvádza súd prvej inštancie, pre účinné popretie skutkového tvrdenia v
zmysle § 151 ods. 2 CSP nie je postačujúce akékoľvek tvrdenie protistrany o nedôvodnosti uplatneného
nároku, resp., o popretí tvrdenia protistranou v celom rozsahu, ale sa vyžaduje splnenie kvalitatívnych

nárokov, keď okrem popretia skutkového tvrdenia, ktoré sa týka jej konania alebo vnímania, táto musí
zároveň uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ktoré vylučujú uplatnené
právo protistrany, k naplneniu čoho však v danej veci neprišlo, keďže posúdiac obsah podaného odporu
v tomto žalovaná neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali žalobcom tvrdený nárok, preto
ich absencia nemohla viesť k inému, ako k ich posúdeniu ako nesporných a z týchto vychádzať (osvojiť
si ich) ako zo zisteného skutkového stavu a žiadna aktivita zo strany žalovanej nebola v tomto smere

zaznamenaná ani v odvolacom konaní.

24. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci, platí totiž prejednací princíp, ktorým je
ovládané dokazovanie a ktorý spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného
prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti je zásadne vecou strán sporu, na ktorých

spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie
vo veci samej, teda iniciatíva v tomto smere jednoznačne zaťažuje ich. Rozsah dôkazného bremena
vyplýva z hmotného práva, teda z príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno
má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Ak tak strany
nevykonajú, potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, či dôkazy produkovať

nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech k naplneniu čoho aj
došlo v posudzovanej veci, keď žalovaná neprodukovala také tvrdenia a dôkazy, ktoré by boli spôsobilé
k odlišnému spôsobu rozhodnutia o nároku žalobcu, keďže jeho opodstatnenosť argumentačne ani
dôkazmi nevyvrátila.

25. Nedôvodne tiež žalovaná v ďalšom namieta, že súd prvej inštancie priznal nesprávne žalobcovi úrok
z omeškania napriek tomu, že medzi nimi ako zmluvnými stranami jeho zaplatenie nebolo dohodnuté.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Je potrebné rozlišovať (čo zjavne odvolateľka nerobí) medzi úrokmi, ktoré sú odmenou resp. cenou
za poskytnutý úver (zmluvne dojednané) a úrokmi z omeškania, ktoré sú sankciou za omeškanie. Ide o
dva rozdielne inštitúty a nezriedka je dlžník povinný platiť súčasne aj úroky aj úroky z omeškania o ktorý

prípad však v okolnostiach danej veci nejde a žalobca zaplatenie zmluvného úroku ani nepožadoval,
jeho dojednanie netvrdil a súd prvej inštancie mu ho tiež nepriznal. Na strane druhej však úroky
z omeškania (na zaplatenie ktorých žalovanú súd prvej inštancie na návrh žalobcu zaviazal), majú
povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z

tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Omeškanie dlžníka s plnením
záväzku má tak zo zákona za následok doplnenie o nové práva a povinnosti. Omeškaním teda
nastávazozákonazmenaobsahuprávnehovzťahuvtom,žepovedľatrvajúcejpovinnostisplniťzáväzok
vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie.
V konkrétnosti danej veci vznik omeškania žalovaná pred súdom prvej inštancie (ani pred odvolacím

súdom) v konkrétnostiach nespochybňovala, teda je zrejmé, že na zaplatenie úroku z omeškania mal
žalobca právny nárok, priznanie ktorého nevyžadovalo jeho zmluvné dojednanie. Aj v tomto smere je
tak odvolanie žalovanej nedôvodné.

28. Dôvodne žalovaná v súvislosti so žalobcovi priznaným úrokom z omeškania poukazuje na rozpor

medzi výškou úroku požadovaného žalobcom (5% ročne) a výškou úroku priznaného mu výrokom
napadnutého rozhodnutia (5,50%), ktorý je tiež v rozpore so samotným odôvodnením napadnutého
rozhodnutia k tomuto nároku sa vzťahujúcemu (5%), čo viedlo v tejto časti k zmeňujúcemu rozhodnutiu
odvolacieho súdu (§ 388 CSP). Posúdením rozhodujúcich skutočností je zrejmé, že pri formulovanívýroku rozhodnutia došlo len k nesprávnosti, ktorú však súd prvej inštancie nemohol napraviť postupom
podľa § 224 CSP, keďže táto nesprávnosť je obsiahnutá aj v zápisnici o pojednávaní na ktorom v takomto
znení aj bol rozsudok verejne vyhlásený a kde je formulovaná úrok z omeškania vo výške 5,5%.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bodu 21/) však zrozumiteľne vyplýva, že súd prvej inštancie
nemienil prekročiť žalobný nárok, v rámci ktorého žalobca uplatňoval úrok z omeškania len vo výške 5%,
i keď podľa vykonávacieho predpisu k rozhodnému dňu, ktorým tu bol definovaný počiatok omeškania
žalovanej so splnením dlhu tu bola prítomná úroková sadzba 5,50% ročne a preto výška úroku
formulovaná vo výroku napadnutého rozhodnutia takto zjavne bola len dôsledkom nepozornosti, ktorú

odvolací súd zmenou v tejto časti napravil na úrok vo výške 5%, ktorý je v súlade so žalobnou žiadosťou
žalobcu a v súlade s tým, ako súd prvej inštancie vychádzajúc z odôvodnenia aj mienil rozhodnúť. Táto
odvolacia námietka žalovanej je tak dôvodná, i keď nespôsobilá k odlišnému rozhodnutiu nad rámec
výšky úrokovej sadzby, keďže v zostávajúcej časti odvolací súd posúdil rozhodnutie ako vecne správne.

29. Žalovaná tiež v odvolaní spochybňuje dodržanie parametrov kladených zákonom na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia považujúc ho za nedostatočné, arbitrárne, nepreskúmateľné, či zmätočné, čo
možno subsumovať (i keď to takto sama nekvalifikuje) pod dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365
ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces), príp. d/ CSP (existencia inej vady).

30. Je pravdou, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces

v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR,
avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené
uplatnenému nároku, či obrannej argumentácii nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné
aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba
považovať za nepreskúmateľné.

31. Odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k uplatnenému nároku však tvorí rámcovo dostatočný podklad
pre uskutočnenie jeho prieskumu v odvolacom konaní, bezo zvyšku spĺňajúc parametre zákonného
rozhodnutia požiadavkami danými ust. § 220 ods. 2 CSP, vysporiadavajúc sa s argumentáciou tiež
žalovanej uvedenej v odpore proti vydanému platobnému rozkazu a prieskumom nebola zistená jeho

nekonzistentnosť, či vnútorná rozpornosť. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že aj Európsky
súd pre ľudské práva pripomína, že súd v rozsudku nemusí reagovať na každý argument prednesený
v súdnom konaní, vyžaduje sa, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku
súdneho rozhodnutia (či jeho časti) považovaný za významný (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c.
Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, obidva z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303

B), čo dopadá v plnej miere tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05), k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo.

32. Skutočnosť, že žalovaná sa so spôsobom posúdenia žalobcovho nároku súdom prvej inštancie, či
dôvodmi na ktorých rozhodnutie založil súd prvej inštancie subjektívne nestotožňuje a považuje ich za
nesprávne, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie a tiež nemôže byť spôsobilá založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej inštancie
pri posudzovaní esenciálnych otázok vychádzal z platnej právnej úpravy a názorovej línie majúcej

pôvod v rozhodovacej praxi súdov. Závery súdu prvej inštancie pri posudzovaní nastolených otázok
boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v
konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu napadnutého
rozhodnutia o uplatnenom nároku.

33. Samotná polemika odvolateľky s právnymi závermi súdu prvej inštancie, prosté spochybňovanie
správnosti jeho rozhodnutia, či len kritika toho, ako súd prvej inštancie pristupoval k riešeniu dotknutých
právnych otázok, významovo nie je spôsobilou narušiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

34. Z uvedených dôvodov tak nebolo možné konštatovať ani naplnenie odvolacích dôvodov uvedených

v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ako ani pod písm. d/ CSP z hľadiska tvrdených vád odôvodenia
rozhodnutia.35. V konečnom dôsledku žalovaná tvrdí znemožnenie realizácie zákonom je priznaných procesných
práv, keď podľa jej tvrdenia súd prvej inštancie napriek jej ospravedlneniu z účasti na pojednávaní zo
zdravotných dôvodov vec prejednal a o nároku rozhodol bez toho, aby mohla produkovať dôkazy, či

k veci sa vyjadriť, čo by v prípade preukázania indikovalo k naplneniu dôvodu na odvolanie uvedeného
v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces).

36.Podporušenímprávanaspravodlivýprocesvzmysleuvedenéhoodvolaciehodôvodutrebarozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v porušení zaručených procesných práv spojených so

súdnou ochranou práva. Nemožno totiž pochybovať, ako to uvádza vo svojom rozhodnutí tiež NS SR
(uznesenie zo dňa 17.10.2011 pod sp.zn. 7Cdo 42/2010) so závermi ktorého sa odvolací súd plne
identifikuje, že konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom
ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Ako však tiež uvádza vo svojom rozhodnutí
pod sp. zn. 8Cdo 84/2017 NS SR základné právo na spravodlivé súdne konanie treba chápať ako
zásadne „výsledkové“, z čoho vyplýva, že pri skúmaní, či (ne)došlo k zásahu do tohto práva treba mať

na zreteli proces ako celok (III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Určujúci z tohto
hľadiska nie je jednotlivý úkon súdu alebo niektorá časť súdneho konania (ako celku), kľúčový význam
má jeho výsledok. Vo svetle uvedeného je potrebné teda skúmať, či účastník (aj v prípade možného
procesného pochybenia) mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania v okolnostiach posudzovanej
veci napríklad tým, že mohol produkovať tvrdenia, či dôkazy. Konanie pred súdom musí totiž zabezpečiť

pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie
tejto ochrany priznáva Civilný sporový poriadok účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj
právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj
k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich, v neposlednom rade aj právo na zachovanie rovnosti strán
v konaní tiež prostredníctvom práva zúčastniť sa pojednávania a v rámci neho uplatňovať tiež procesné

oprávnenia.

37. Priebeh pojednávania a teda aj jeho nariadenie a predvolanie na pojednávanie, sú upravené
v ustanoveniach § 177 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

38. Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP).

39. Nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti
a bezprostrednosti konania, ktoré zásady majú ústavnoprávne vyjadrenie v článku
48 ods. 2 Ústavy SR (právo na prerokovanie veci v prítomnosti a možnosť vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom), tiež článku 6 ods. 1 Dohovoru, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom. Zúčastniť sa na pojednávaní je právom strán sporu. Stranám zásadne musí byť umožnené, aby
v prípade, ak vo veci bolo nariadené pojednávanie, mali možnosť sa tohto zúčastniť, čo predpokladá
riadne a včasné doručenie predvolania na pojednávanie, aby im tak bolo umožnené realizovanie ich

procesných oprávnení, ktoré im zákon priznáva.
40.Predvolaniesadoručujestranealebojejzástupcovitak,abymalidostatokčasunaprípravu,spravidla
najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 178 ods. 2 CSP).

41. Dôvody odročenia pojednávania sú obsiahnuté v ust. § 183 CSP. V zmysle odseku 1, uvedeného

ustanovenia, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh
stranyodročenélenvtedy,aksastranaalebojejzástupca zdôležitýchdôvodov,ktorénastalikrátko
pred pojednávaním nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa ods. 3, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania,
oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho

s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať, samozrejme sa predpokladá preukázanie
existencie takejto prekážky. Podľa odseku 4 ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie
pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.

42. Vychádzajúc z citovaných ustanovení, predvolanie na pojednávanie vykonáva súd z úradnej

povinnosti, pričom je jeho povinnosť predvolať všetky osoby, ktoré ustanovuje zákon, prostredníctvom
čoho sa zabezpečuje, aby bolo strane konania umožnené vykonať právo na spravodlivý súdny proces,
ktorého súčasťou je aj možnosť zúčastniť sa na pojednávaní. V prípade žiadosti strany o odročenie
pojednávania je rozhodujúce, či táto žiadosť má pôvod v dôležitých skutočnostiach, ktoré opodstatnenediskvalifikujú stranu z účasti na pojednávaní a zároveň, či táto žiadosť bola súdu doručená bezodkladne
(čo znamená ihneď potom, ako takýto ňou tvrdený a samozrejme preukázaný dôvod vznikol).

43. V konkrétnostiach posudzovanej veci, ako odvolací súd zistil preskúmaním spisového materiálu,
súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie za jeho predchádzajúcej prípravy (doručenie žaloby
s prílohami žalovanej s výzvou na vyjadrenie vrátane zaslania poučení o procesných právach a
povinnostiach, doučenie vydaného platobného rozkazu) vo veci na deň 5.4.2023, ktoré predvolanie na
pojednávanie prevzala žalovaná, ako vyplýva z pripojenej doručenky už dňa 10.3.2023. V deň konania

pojednávania ráno o 6.37 hod. bol súdu prvej inštancie doručený mail žalovanej, v ktorom oznamuje,
že sa nariadeného pojednávania nezúčastní zo zdravotných dôvodov. V podaní nekonkretizuje, kedy
malo dôjsť k zdravotnej prekážke na jej strane, pre ktorú ako uvádza sa nemôže pojednávania zúčastniť,
ani na preukázanie tohto tvrdenia žiaden dôkaz nepredkladá (príkladmo v tom čase vystavenú lekársku
správu, doklad, že bola ošetrená a pod.) a tento nepredložila ani následne (teda ani v rámci odvolacieho
konania). Ako vyplýva zo zápisnice z uvedeného pojednávania, ktoré sa uskutočnilo za účasti žalobcu

a jeho právneho zástupcu, sudkyňa oboznámila prítomných s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní
žalovanej a konštatovala, že jej súčasťou nie je žiadosť o odročenie pojednávania a následne vec
prejednala a vo veci aj rozhodla v neprítomnosti žalovanej. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaná
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie napriek vytvorenému časovému priestoru neprodukovala
(okrem vágneho odporu) žiadne podania obsahom ktorých by boli argumentačne spôsobilé námietky

proti žalobnému nároku, ani nepredkladala žiadne dôkazy (tiež nenavrhovala ich vykonanie), ktoré by
spochybňovali legitimitu uplatneného nároku.

44. Preskúmaním vyššie uvedených zistených skutočností vo svetle teoretických východísk uvedených
v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolacej

námietkyvzťahujúcejsakodvolaciemudôvoduuvedenémuvust.§365ods.1písm.b/CSPajzpohľadu
tvrdeného upretia realizácie procesnej práv žalovanej. Nemožno pochybovať o tom, že žalovaná mala
vytvorený priestor na to, aby mohla svoje procesné práva v dostatočnej miere realizovať. Je zrejmé,
že jej v dostatočnom časovom predstihu bolo doručené predvolanie na pojednávanie so zachovaním
lehoty na jeho prípravu, takže do jeho uskutočnenia mala možnosť produkovať prostriedky procesnej

obrany (čo však neučinila), tiež v čase predtým mohla vznášať vecné námietky proti žalobnému nároku.
Súdu prvej inštancie síce v deň uskutočnenia pojednávania, zaslala mail v ktorom ospravedlňuje svoju
neúčasť na pojednávaní z dôvodu zdravotného stavu (bez bližšieho konkretizovania, či uvedenia kedy
tvrdená prekážka mala vzniknúť), a tiež, čo je najpodstatnejšie bez v tom čase aktuálneho dôkazu (ani
doloženého neskôr) o tom, že skutočne v rozhodnom období žalovanú zdravotný stav diskvalifikoval

z účasti na pojednávaní (odvolací súd poznamenáva, že takýto dôkaz žalovaná nepredložila ani
v odvolacom konaní) a tiež nežiadala zároveň o odročenie pojednávania. Za týchto okolností potom
nemožno považovať za splnenú zákonnú podmienku pre odročenie pojednávania spočívajúcu v tom, že
žalovaná si splnila svoju povinnosť bezodkladne oboznámiť súd s dôvodom, pre ktorý sa pojednávania
nezúčastní, teda ihneď po tom, ako jej tento dôvod bol známy, a tiež, že existenciu tohto dôvodu

vierohodným spôsobom preukázala a odročenie pojednávania požadovala. Pokiaľ išlo o akútnu, náhle
vzniknutúprekážkumajúcuvzdravotnejindispozíciižalovanej,bolojejpovinnosťoujukonkretizovať,tiež
jej existenciu preukázať, čo však neurobila (ani dodatočne) a tiež o odročenie pojednávania žiadať. Za
týchto okolností tak nemôže ísť na ťarchu procesného postupu súdu prvej inštancie ani protistrany, ale
výlučnenaťarchužalovanej,aksúdprvejinštanciepojednávanieneodročilavoveciajvjejneprítomnosti

rozhodol.

45. Vychádzajúc tak z vyššie uvedeného zistenia, keďže bola splnená procesná podmienka riadneho
a včasného doručenia predvolania na pojednávanie žalovanej (§ 178 ods. 2 CSP) pri nedoručenej
žiadosti z jej strany o odročenie pojednávania, pri nepreukázaní splnenia zákonnej podmienky, že

k ospravedlneniu neúčasti došlo bezodkladne potom, ako dôvod odročenia na jej strane vznikol, resp.
že vôbec existoval, napriek jej neprítomnosti bolo potrebné považovať za splnené podmienky na
prejednanie veci podľa § 180 CSP, čo má oporu v obsahu spisového materiálu a platnej procesnej
právnej úprave a pokiaľ za týchto okolností súd prvej inštancie na vyššie uvedenom pojednávaní vec
v neprítomnosti žalovanej podľa § 180 CSP tiež prejednal, a zároveň následne vo veci aj rozhodol,

nepochybil a týmto zvoleným procesným postupom neznemožnil žalovanej realizovať jej procesné
oprávnenia, ktoré jej zákon priznáva a nedošlo tak ani k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust.
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Aj vyššie uvedená námietka je tak nedôvodnou. Odvolací súd tiež dodáva,
že žalovaná v odvolaní ani nekonkretizuje aké prostriedky procesnej obrany mala v úmysle uplatňovať,neprodukuje ani konkrétne skutkové tvrdenia spochybňujúce základ či výšku priznaného nároku ani
nešpecifikuje(tiežnepredkladá)dôkazyspôsobilépriznanýnárokspochybniť.Zatýchtookolnostímožno
konštatovať, že táto odvolacia námietka je účelovou.

46. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval
pri posúdení rozhodujúcich otázok správne, za súčasného zistenia o správnosti rozhodnutia tiež v časti
o trovách konania, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil s výnimkou výšky priznaného úroku z omeškania, ktorý za použ. § 388 CSP zmenil tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla
žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či zrušeniu napadnutého rozhodnutia
v zostávajúcej časti, či s ktorými by sa nebol zaoberal a dostatočne tiež vysporiadal už súd prvej
inštancie.

47. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že žalobcovi ako síce úspešnej strane v odvolacom konaní náhradu trov konania nepriznal,
keďže tomuto vznik trov v odvolacom konaní zo spisu nevyplýva.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).