Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3Sf/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100344
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100344.3

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: VT-HADICE & PLAST s.r.o., so sídlom ul. Stavbárov
1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 574 791, právne zast. JUDr. Juraj Kus, advokát, so sídlom Nám.
Osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100824372/2020 zo dňa 29. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

U k l a d á žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. 100824372/2020 zo
dňa 29. apríla 2020 do 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1.DaňovýúradKošice,pobočkaTrebišov(ďalejaj„správcadane“)vydalrozhodnutieč.100189291/2020
zo dňa 17. januára 2020, ktorým podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňovýporiadok)aozmeneadoplneníniektorýchzákonovvplatnomaúčinnomznení(ďalejaj„daňový
poriadok“) za zdaňovacie obdobie august 2017 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume
17 008,00 €, konštatujúc porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a)

zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“).

2. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 21. februára 2020, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 100824372/2020 zo dňa 29. apríla 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a
podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Správnou žalobou zo dňa 09. júla 2020 doručenou na Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne
amiestnepríslušnýsprávnysúddňa10.júla2020sažalobcavkonanívedenompodsp.zn.7S/155/2020
(aktuálne KE-7S/155/2020) domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného č. 100829085/2020 zo dňa
29. apríla 2020, č. 100829028/2020 zo dňa 29. apríla 2020,
č. 100832668/2020 zo dňa 30. apríla 2020, č. 100832590/2020 zo dňa 30. apríla 2020,
č. 100832710/2020 zo dňa 30. apríla 2020, č. 100825715/2020 zo dňa 29. apríla 2020,

č. 100824372/2020 zo dňa 29. apríla 2020, č. 100824195/2020 zo dňa 29. apríla 2020,
č. 100824621/2020 zo dňa 29. apríla 2020, č. 100823889/2020 zo dňa 29. apríla 2020,
č. 100824062/2020 zo dňa 29. apríla 2020.

4. Uznesením č. k. KE-7S/155/2020-259 zo dňa 21. júla 2023 bolo preskúmanie jednotlivých
rozhodnutížalovanéhovylúčenénasamostatnékonanie,pričompreskúmanienapadnutéhorozhodnutia

žalovaného bolo naďalej vedené pod sp. zn. 3Sf/14/2023.5. Žalobca v podanej žalobe okrem iného namietal, že napadnuté rozhodnutie nebolo doručené
právnemu zástupcovi, ale priamo žalobcovi, hoci z administratívneho spisu bolo zrejmé, že žalobca
splnomocnil právneho zástupcu nasledovne:

- plnomocenstvom zo dňa 20. júna 2019 na podanie vyjadrenia a predloženie dôkazov k oznámeniu
Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov zo dňa 13. júna 2019 č. 101454417/2019, na zastupovanie
vo veci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2017, na
podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v horeuvedenej veci;
- plnomocenstvom zo dňa 14. októbra 2019 na zastupovanie vo vyrubovacom konaní, vec vedená

na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov pod číslom XXXXXXXXX/XXXX, na zastupovanie na
Daňovom úrade Košice, kde 14. októbra 2019 o 09:30 hod sa uskutoční ústne pojednávanie so svedkom
A. B., bývalým konateľom spoločnosti RKI Média s.r.o. a RKI spol. s r.o., na podanie rôznych návrhov,
podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci, menovaného advokáta žalobca splnomocnil v plnom rozsahu
práv a povinností;
- plnomocenstvom zo dňa 07. januára 2020 na zastupovanie vo vyrubovacom konaní, vec vedená na

Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov, zdaňovacie obdobie február až december 2017, Protokol
č. 101551394/2019 z 25. júna 2019, na zastupovanie na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov vo
veci prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole č. 10151394/2019 z 25. júna 2019 v
súvislosti s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december
2017, prerokovanie pripomienok vytýčené na deň 07. januára 2020 o 10.00 hod., na podanie rôznych

návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci, menovaného advokáta žalobca splnomocnil v plnom
rozsahu práv a povinností.

6. Žalobca ďalej uviedol, že z uvedených plnomocenstiev je zrejmé, že žalobca splnomocnil právneho
zástupcu na vyrubovacie konanie, ktoré sa končí až právoplatným rozhodnutím vo veci, ako aj na

podanie odvolania, v plnom rozsahu práv a povinností. Z podaného odvolania je navyše zrejmé, že bolo
podanéprávnymzástupcomžalobcu,pretozuvedenéhodôvodužalovanýmalajnapadnutérozhodnutie
doručiť právnemu zástupcovi žalobcu.

7. Aj napriek uvedeným skutočnostiam žalovaný doručil 11 rozhodnutí žalobcovi a nie jeho právnemu

zástupcovi, pričom tieto sa dostali k právnemu zástupcovi až so značným časovým odstupom, nakoľko
žalobca bol presvedčený, že rozhodnutia musia byť doručené jeho právnemu zástupcovi, ktorému
plnomocenstvo udelil. Nakoľko žalovaný konal v rozpore so zákonom, keď napadnuté rozhodnutie
nedoručil právnemu zástupcovi žalobcu, napadnuté rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.

8. Žalobca preto v žalobe súčasne navrhol, aby správy súd uložil žalovanému povinnosť doručiť
napadnuté rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu.

9. Žalobca nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

10. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 18. marca 2024, v ktorom v súvislosti so žalobnou
námietkou, že napadnuté rozhodnutie nebolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu uviedol,
že podľa jeho názoru z obsahu plnomocenstiev je zrejmé, že sa nejedná o všeobecné plnomocenstvá,
pretože je presne vymedzený ich rozsah. K námietke žalobcu, že vyrubovacie konanie sa končí až
právoplatným rozhodnutím vo veci žalovaný poukázal na § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o

správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení
(ďalej aj „daňový poriadok“), v zmysle ktorého, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je
výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 daňového poriadku a končí dňom doručenia rozhodnutia
daňovému subjektu. Z uvedeného ustanovenia daňového poriadku je preto zrejmé, že vyrubovacie

konanie je ukončené doručením rozhodnutia prvostupňového orgánu daňovému subjektu respektíve
jeho splnomocnenému zástupcovi, ak tento bol zvolený aj na doručovanie písomností. Podľa názoru
žalovaného odvolacie konanie je samostatným daňovým konaním upraveným v ustanoveniach § 72
a 74 daňového poriadku, ktoré sa začína na návrh účastníka daňového konania (§ 58 ods. 1 písm.
a) daňového poriadku), pričom takýmto návrhom je odvolanie. Žalovaný nerozporuje, že žalobca

udeleným plnomocenstvom splnomocnil právneho zástupcu na podanie odvolania, ktoré sa podáva
prvostupňovému orgánu, ale z obsahu plnomocenstva je zrejmé, že žalobca ho splnomocnil na konanie
vedené na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov. Preto trvá na tom, že pri doručovaní žalobounapadnutých rozhodnutí priamo žalobcovi postupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami
daňového poriadku.

11. Žalovaný nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

12. V replike zo dňa 25. marca 2024 žalobca opätovne poukázal na plnomocenstvá udelené právnemu
zástupcovi, pričom zdôraznil, že ak klient splnomocňuje právneho zástupcu v plnom rozsahu práv a
povinností je logické, že má oprávnenie na preberanie rozhodnutí od príslušných orgánov verejnej

správy či už na prvom alebo na druhom stupni, plnomocenstvo advokáta v tomto smere nemožno
obmedziť. Z obsahu plnomocenstiev je pritom zrejmé, že žalobca splnomocnil právneho zástupcu na
vyrubovacie konanie, ktoré sa končí až právoplatným rozhodnutím vo veci, na podanie odvolania v
daňovomkonaníavovyrubovacomkonaní,atovplnomrozsahuprávapovinností.Pretožalobcazotrval
na svojom návrhu, aby správny súd rozhodol, že žalovaný je povinný doručiť napadnuté rozhodnutie
právnemu zástupcovi žalobcu.

13. V duplike zo dňa 29. apríla 2024 žalovaný uviedol, že zotrváva na závere, že postup správcu dane
bol v súlade s platnými právnymi predpismi a práva žalobcu neboli porušené.

II.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

14. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej
aj „SSP“), ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo

opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho
konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a
skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a
ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť
opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

15. Podľa § 179 ods. 2 SSP, ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie
opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu.

16. Podľa § 179 ods. 3 SSP, doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu

verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do
právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie
pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V
takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a
za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom

opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.

17. Podľa § 179 ods. 4 SSP, po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví.
Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do
podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.

18. Podľa § 179 ods. 5 SSP, opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je
prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného
doručenia.

19. Podľa § 179 ods. 6 SSP, ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú
správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku.

20. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci
ďalej koná.21. Podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku, správca dane doručuje písomnosť elektronickými
prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.

22. Podľa § 30 ods. 2 daňového poriadku, ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku
1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom
a) poskytovateľa poštových služieb,
b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis,
c) verejnej vyhlášky.

23. Podľa § 30 ods. 3 daňového poriadku, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy
daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo
vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti
uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.

24. Podľa § 31 ods. 1 daňového poriadku, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti,
a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,
b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo
byť spojené s právnou ujmou,
c) ak tak určí správca dane.

25. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých

dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

26. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

27. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.

III.
Právne posúdenie veci správnym súdom

28. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je od 01. júna 2023 súdom konajúcim v správnych

veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom
súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 7S/155/2020. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci

príslušný Správny súd
v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a bola vedená pod sp. zn.
KE-7S/155/2020. Uznesením č. k. KE-7S/155/2020-259 zo dňa 21. júla 2023 bolo preskúmanie
napadnutého rozhodnutia žalovaného vylúčené na samostatné konanie, pričom bolo naďalej vedené
pod sp. zn. 3Sf/14/2023.

29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom predloženej žaloby túto vyhodnotil ako žalobcom
uplatnený prostriedok právnej ochrany podľa § 179 SSP, teda ako žalobu opomenutého účastníka
konania.30. V nadväznosti na uvedené následne správny súd pristúpil k skúmaniu splnenia základných
podmienok takéhoto typu žaloby, a to:

- správnosť tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mu malo byť doručené napadnuté rozhodnutie, pretože mu
svedčil status účastníka konania, ktoré vyústilo do vydania napadnutého rozhodnutia,
- skutočnosť, že od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky.
Uvedené dve podmienky úspešnosti žaloby opomenutého účastníka konania podľa § 179 SSP
sú usporiadané kumulatívne, avšak celkom logicky prioritu má skúmanie druhej podmienky (pri

skonštatovaní nesplnenia druhej podmienky práve vzhľadom na usporiadanie uvedených podmienok
kumulatívne je skúmanie prvej podmienky bezpredmetné).

31. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie dňa 29. apríla 2020, z čoho nepochybne pri podaní žaloby
dňa 10. júla 2020 vyplýva záver, podľa ktorého od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac
ako tri roky. Správny súd preto dospel k záveru, že druhá podmienka, t.j. zachovanie lehoty na podanie

žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP bola splnená.

32. V tejto súvislosti správny súd zároveň pre úplnosť upriamuje pozornosť aj na uznesenie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 25/2019 z 28. októbra 2021, zverejnené v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 11/2022 ZNSS,

v zmysle ktorého: „Uplynutie lehoty troch rokov od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
podľa § 179 ods. 1 Správneho súdneho poriadku je potrebné testovať k okamihu podania správnej
žaloby opomenutého účastníka; v prípade, že bola podaná včas, správny súd je povinný sa žalobou
riadne zaoberať a pri splnení ostatných zákonných predpokladov mu zákon nebráni žalobe vyhovieť a
príslušné uznesenie vydať, aj keď v čase jeho rozhodovania už uplynul dlhší čas ako tri roky od vydania

administratívneho rozhodnutia.“

33. Pri riešení otázky, či je naplnená i prvá podmienka, a to v časti statusu žalobcu ako účastníka
administratívnehokonania,zadministratívnehospisunepochybnevyplývazáver,žežalobcaakodaňový
subjekt bol účastníkom daňového konania, u ktorého bola vykonaná daňová kontrola na základe

Oznámenia o daňovej kontrole č. 100765258/2018 zo dňa 18. apríla 2018, ktorá začala dňa 26. apríla
2018, z ktorej správca dane vyhotovil Protokol č. 101551394/2019 zo dňa 25. júna 2019 a na základe
ktorej bol zistený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie – august 2017.
V nadväznosti na to bolo vydané prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov
č. 100189291/2020 zo dňa 17. januára 2020, proti ktorému žalobca podal odvolanie zo dňa 21. februára

2020, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100824372/2020 zo dňa 29. apríla 2020.
Vzhľadomnauvedenéskutočnostisprávnysúdjednoznačnedospelkzáveru,žežalobcabolúčastníkom
daňového konania, v ktorom žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie.

34. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že mu napadnuté rozhodnutie nebolo doručené

zákonným spôsobom prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu a teda nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť.

35. Pri posúdení námietky žalobcu správny súd vychádzal zo znenia plnomocenstva udeleného
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 07. januára 2020, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, a ktorým

okrem iného žalobca splnomocnil právneho zástupcu na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní
v hore uvedenej veci a to v plnom rozsahu práv a povinností. Z uvedeného plnomocenstva pritom možno
jednoznačne vyvodiť záver, že právny zástupca žalobcu bol oprávnený podať v mene žalobcu odvolanie
proti rozhodnutiu správcu dane a nakoľko bol splnomocnený aj na všetky práva a povinnosti s tým
súvisiace, správny súd dospel k záveru, že bol splnomocnený aj na prijímanie rozhodnutia o odvolaní.

36. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca splnomocnil právneho zástupcu len na vyrubovacie konanie, ktoré sa
končí vydaním rozhodnutia správcu dane a konanie o odvolaní je samostatným konaním začínajúcim sa
na návrh – odvolanie a teda udelené plnomocenstvo sa na túto časť daňového konania nevzťahovalo,
správny súd s uvedeným súhlasiť nemohol, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, právny zástupca

žalobcu bol výslovne na podanie odvolania splnomocnený, toto aj podal, žalovaný odvolanie podané
právnym zástupcom žalobcu posúdil ako riadne a včas podané a rozhodol o ňom. Iný záver nemožno
vyvodiť ani zo skutočnosti, že v udelenom plnomocenstve je uvedený Daňový úrad Košice, pobočka
Trebišov a teda toto sa malo vzťahovať len na zastupovanie žalobcu pred správcom dane. Je sícepravdou, že sa nejedná o plnomocenstvo všeobecnej povahy splnomocňujúce právneho zástupcu
na úplne všetky úkony súvisiace s daňovým konaním, avšak nie je možné ani dospieť k záveru, že
právny zástupca žalobcu bol splnomocnený výlučne na konanie pred Daňovým úradom Košice, pobočka

Trebišov – čo vyvracia práve udelenie plnomocenstva aj na podanie odvolania, prípadne len na podanie
odvolania bez následného oprávnenia konať za žalobcu v odvolacom konaní. Uvedený záver potvrdzuje
aj samotné konanie správcu dane, ktorý aj v odvolacom konaní konal s právnym zástupcom žalobcu, keď
mu doručoval Upovedomenie o postúpení veci na rozhodnutie odvolaciemu orgánu zo dňa 16. marca
2020.

37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti aplikujúc ustanovenie § 30 ods. 3 daňového poriadku správny
súd dospel k záveru, že žalobca mal pre doručovanie rozhodnutia o odvolaní ustanoveného právneho
zástupcu, výlučne ktorému mal žalovaný napadnuté rozhodnutie doručiť. Nakoľko však žalovaný
postupoval pri doručovaní napadnutého rozhodnutia v rozopre so zákonom, toto nebolo doručené
žalobcovi riadne a z uvedeného dôvodu nemohlo nadobudnúť kvalitu právoplatného a vykonateľného

rozhodnutia.Dôležitosťperfektnéhodoručenianapadnutéhorozhodnutiapritomvyplývaajzustanovenia
§ 63 ods. 1 daňového poriadku, v zmysle ktorého ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto
zákonaaleboosobitnéhopredpisumožnolenrozhodnutím,ktorémusíbyťdoručenépodľatohtozákona,
ak tento zákon neustanovuje inak, ako aj ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, v zmysle
ktorého je správca dane povinný doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk každú písomnosť, ak je

deňdoručeniarozhodujúciprezačiatokplynutialehoty(pozn.vtomtoprípadelehotynapodaniesprávnej
žaloby), ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou.

38. Správny súd sa ďalej tiež zaoberal posúdením toho, či je splnená podmienka nedoručenia
napadnutého rozhodnutia a to aj s prihliadnutím na § 179 ods. 1 SSP, nakoľko napadnuté rozhodnutie

bolo žalobcovi formálne doručené. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na závery judikované
Ústavným súdom Slovenskej republiky, v zmysle ktorých: „Reálne uplatnenie práva na súdnu ochranu
predpokladá... výklad a používanie zákonných ustanovení, ktoré musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý proces podľa čl.
6 ods. 1 dohovoru. Tomuto základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy... zodpovedá uplatňovanie

zásady prednosti ústavne komformného výkladu ..., pričom z tejto zásady vyplýva tiež požiadavka, aby v
prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výklad prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich
právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu
realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej
moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež

medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd.“ (II. ÚS 148/06, I. ÚS 361/2010)
resp, že „Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného
práva.“, a dokonca aj v prípade medzery právnej úpravy „... je potrebné použiť taký výklad, ktorý by
základné právo neporušoval, ale naopak, garantoval“ (II. ÚS 31/04). Aj s ohľadom na uvedené správny
súd dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené, je

potrebné mu právo na súdnu ochranu opomenutého účastníka priznať, nakoľko toto doručenie nemožno
považovať za perfektné, vyvolávajúce právne účinky s tým spojené.

39. Vzhľadom na uvedené mal správny súd nepochybne za preukázané, že žalobca bol účastníkom
administratívneho konania, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané, avšak toto mu

nebolo riadne, zákonným spôsobom doručené, a to z dôvodu jeho nedoručovania prostredníctvom
splnomocneného zástupcu v rozpore s § 30 ods. 3 daňového poriadku.

40. Vychádzajúc z vyššie uvedeného overenia správnosti tvrdenia žalobcu, že mu predmetné
rozhodnutie žalovaného doručené riadne nebolo, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho

konania konalo, a teda, že mu svedčí status opomenutého účastníka predmetného daňového konania,
ako aj za zachovania lehoty troch rokov od vydania rozhodnutia, rozhodol správny súd podľa § 179 ods.
1 SSP o uložení povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie tak, ako to vyplýva z
výroku tohto uznesenia. Lehota 10 dní začína žalovanému plynúť odo dňa doručenia tohto uznesenia
s vyznačenou doložkou právoplatnosti.

41. Nakoľko správny súd žalobu žalobcu vyhodnotil ako žalobu opomenutého účastníka,
k preskúmavaniu napadnutého rozhodnutia tak, ako to žalobca alternatívne navrhoval, nepristúpil (§ 179
ods. 1 v spojení s ods. 7 SSP).42. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444
ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní

porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré

pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).