Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/204/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115234298
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4115234298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov

senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a Mgr. Miroslava Šeptáka v spore žalobkyne: R. Y., narodená
XX.U. XXXX, O. W.S. Č.. XXX, XXX XX W., právne zastúpená: JUDr. Adrianou Pukaj Kerestešovou,
advokátkou, IČO: 44 140 045, so sídlom Štefánikova 30, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1/. Q. O.,
narodený XX.W. XXXX, O. Č. XXX/XX, XXX XX K., 2/ Š. O., narodený X.Q. XXXX, O. P. XXX/X, XXX
XX K., 3/ U. S., narodená XX. U. XXXX, S.Ž. K. P. Č..X, XXX XX S. K. P., Ž. v 3/ rade právne zastúpená
JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou, IČO: 46 334 858, so sídlom Sládkovičova 7, 949 01
Nitra, o zrušenie vecného bremena, v konaní o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v

Nitre zo dňa 24. marca 2022, č.k. 7Co/79/2020-348 takto,

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a .
Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Žalovanej 3/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre ( ďalej „odvolací súd“) potvrdil rozsudok Okresného súdu
Nitra zo dňa 4. marca 2020, č.k. 19C/627/2015-294 ( ďalej „súd prvej inštancie“) ktorým zamietol žalobu
žalobkyne , ktorou sa domáhala, aby súd zrušil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu osobným
automobilom cez celý pozemok parcely registra „C“ č. 7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 383 m2,

zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. W., Obec Podhorany, zriadeného v prospech vlastníkov pozemku
parcela registra „C“ č. X G.astavane plochy a nádvoria o výmere 313 m2, zapísanom v súčasnosti na
LV č. XX, kat. Ú.. W., Obec Podhorany, ktoré bolo zriadené na základe Zmluvy o zriadení vecného
bremena zo dňa 31. mája 2007 spísanej vo forme notárskej zápisnice.
2. Súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa v žalobe uviedla, že je výlučnou vlastníckou pozemku
parcely reg. „C“ č. 7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 383 m2 zapísanom na LV č. XXXX
pre kat. územie W., Obec Podhorany, na ktorej je postavený jej rodinný dom so súpisným č. XXX.

Uvedený pozemok žalobkyne je zaťažený vecným bremenom spočívajúcim v práve prechodu pešo a
v práve prejazdu v prospech vlastníkov susedného pozemku parcely reg. „C“ č. X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 313 m2 zapísanom na LV č. XX kat. úz. W.. Vecné bremeno vzniklo zmluvne,
na základe notárskej zápisnice N 157/2007 zo dňa 31.mája 2007. Pozemok parc. č. X nadobudla
žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.marca.2012 uzavretej s pôvodnou vlastníčkou Q.
I.. Poukázala na skutočnosť, že prejazd cez zaťažovaný pozemok je uskutočniteľný len cez bránu
postavenú na hranici dotknutých pozemkov so šírkou 3,12 m, pričom osobné vozidlá musia pri prejazde

jazdiť v tesnej, kontaktnej vzdialenosti od obvodových múrov jej rodinného domu, čo vyvoláva priame
nebezpečenstvo vzniku škody na rodinnom dome. Žalobkyňa zrušenie vecného bremena odôvodňovala
predovšetkým s poukazom na ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka a v konaní argumentovala
hrubouzmenoupomerovmedzistranamisporuazmenouichvzájomnýchvzťahov.Kzmenevzájomnýchvzťahov medzi stranami žalobkyňa uviedla, že spočiatku mali byť vzťahy medzi susedmi harmonické,
čo deklarovala i spoločnými fotografiami dcéry žalovanej 3/ pri bazéne syna žalobkyne R. Y., neskôr
sa ich vzájomné vzťahy mali výrazne zmeniť. Za účelom preukázania zhoršenia vzájomných vzťahov

žalobkyňa poukázala na niekoľko udalostí, ktoré sa mali stať v období po roku 2015. Uviedla, že sa
stalo, že syn žalovanej 3/ Q. F. bol pod vplyvom alkoholu, vykrikoval a museli privolať i políciu. Ďalším
tvrdením, ktoré žalobkyňa zdôraznila, a ktoré vyplynulo z dokazovania bolo vyjadrenie syna žalovanej
v 3/ Q. F. na pojednávaní, ktorý uviedol, že sa tam (podľa kontextu jeho výpovede myslel žalobkyňu)
už boja aj chodiť. Okrem uvedených a podľa názoru súdu skôr ojedinelých konfliktov súd vážnejšie

problémy medzi stranami nezaznamenal.
3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že s ohľadom na platnú judikatúru možno pod zmenu pomerov
odôvodňujúcu zrušenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka subsumovať
nielen zmenu, ktorá spočíva v objektívnych okolnostiach, ale za určitých okolností môže ísť aj o zmenu,
ktorá vznikne v dôsledku správania sa účastníkov ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 27. 9. 1978,
sp. zn. 2 Cz 70/78, uverejneného na str. 514 a 515 Sborníku IV Nejvyššího soudu ČSSR z roku

1986). Súd preto správanie strán sporu posudzoval i z uvedeného hľadiska a skúmal, či ich vzájomné
vzťahy sú natoľko vyhrotené, aby bolo možné dospieť k záveru o dôvodnosti zmeny rozsahu vecného
bremena, či jeho zrušenia. Súd v tomto spore zastáva názor, že je nutné, aby v tomto prípade chovanie
účastníkov dosialo takú intenzitu, aby súd mohol vyhodnotiť vykonávanie práva z vecného bremena
ako v rozpore s dobrými mravmi, prípadne ako výkon práva vážne poškodzujúci druhú stranu, teda

povinnéhozvecnéhobremena.Napriekskutočnosti,žezvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,
že vzájomné vzťahy medzi stranami sporu nie sú úplne harmonické, tieto nie je možné považovať ani
za mimoriadne konfliktné.
4. Pokiaľ išlo o zmenu v objektívnych okolnostiach , súd sa oboznámil so statickým posudkom znalca H..
V. S. a tento vzal do úvahy pri rozhodovaní, rovnako sa oboznámil s vyjadrením H.. V. S. na pojednávaní

a vykonal i ohliadku sporných nehnuteľností. Za nesporné tvrdenia (teda tie, ktoré uviedol samotný statik
v statickom posudku a ktoré nerozporovali ani žalovaní) považoval súd zistenia statika, že v prípade
rodinného domu žalobkyne súp.č. XXX ide o staršiu nehnuteľnosť postavenú v 30-tych rokoch minulého
storočia, ktorá je na hranici životnosti. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania poukazovala na trhliny na
jej rodinnom dome, práve v statickom posudku je konštatované, že tieto trhliny sú prejavom zmien v

podloží nehnuteľnosti a na objekte rodinného domu sa prejavujú od roku 1953. Podľa názoru súdu
by bolo nesprávne uvádzať, že trhliny spôsobujú vozidlá žalovaných, keď z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že žalovaní vecné bremeno spočívajúce v prejazde cez pozemok žalobkyne
takmer nevyužívajú. Uviedol, že H.. V. S. poukazoval na celkový zlý stav rodinného domu žalobkyne,
zdôrazňoval, že ide o stavbu starú, bez pevných základov (tie sú len do 0,50 m pod upraveným terénom),

bez hydroizolácie proti vzlínaniu spodných vôd, v dĺžke 14,50 m je stavba bez stužujúceho venca, prvky
krovu sú napadnuté červotočom a na hranici životnosti je i drevený trámový strop. Je zrejmé, že takejto
stavbe neprospieva zaťaženie vozidlami prechádzajúcimi v jej bezprostrednej blízkosti, zároveň však
vzhľadom na celkový stav nehnuteľnosti a predovšetkým vzhľadom na prakticky nevyužívanie vecného
bremena žalovanými, nemožno ustáliť, že príčinou zlého stavu nehnuteľnosti je práve prejazd vozidiel

žalovaných a už vôbec nie je možné dospieť k záveru, že ide o stav, ktorý by mal spôsobiť zmenu
pomerov. Tvrdenia žalobkyne o hrubom nepomere medzi vecným bremenom a výhodami žalovaných
akooprávnenýchzvecnéhobremenanebolipreukázané,rovnakonepreukázanébolitvrdeniažalobkyne
o ohrozovaní jej zdravotného stavu vykonávaním oprávnenia z vecného bremena. Súd sa zaoberal aj
skúmaním, či je možné sa k nehnuteľnostiam žalovaných dostať aj iným spôsobom ako cez parcelu vo

vlastníctve žalobkyne. Z informácii dostupných prostredníctvom internetového portálu Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky súd zistil, že parcela č. 10 vo vlastníctve žalovaných susedí
s parcelami č. 2 a 3, pričom obe parcely sú vo výlučnom vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti
Podhorany, ktorá s prechodom žalovanými cez túto parcelu nesúhlasí. Vzhľadom k uvedenému si
dovoľuje zdôrazniť, že v čase rozhodovania súdu predstavuje vecné bremeno spočívajúce v práve

prechodu a prejazdu k nehnuteľnostiam žalovaných jediný možný legálny spôsob, akým sa žalovaní
môžu dostať ku svojej nehnuteľnosti. Zrušením vecného bremena v celom rozsahu, tak ako to navrhuje
žalobkyňa po zmene petitu, by sa vytvoril stav, kedy by žalovaní stratili jediný možný zákonný prístup
ku svojej nehnuteľnosti.
5. Odvolací súd konštatoval, že samotná skutočnosť, že susedské vzťahy, a to najmä príbuzných strán

sporu nie sú ideálne a občasne konfliktné, nezakladá dôvod na taký zásah do vlastníckeho práva
žalovaných, ako je zrušenie vecného bremena - práva prechodu k ich rodinnému domu. Pokiaľ išlo o
druhý dôvod zrušenia vecného bremena, tým bol podľa žalobkyne zhoršený technický stav jej rodinného
domu, ktorý je spôsobený najmä prechodom motorového vozidla žalovaných popri jej rodinnom dome.Aj v tomto smere sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie ( bod 43). Žalobkyňa
poukázala na závery uvedené v statickom posudku H.. V. S., a to najmä jeho tvrdenia, že v dôsledku
zlého podložia a nespevnených základov rodinného domu, prejazd vozidlami popri dome žalobkyne

neprospieva jeho celkovému stavu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prvom rade treba
vziať do úvahy všeobecne zlý technický stav rodinného domu žalobkyne postaveného okolo roku 1930,
ktorý je na hranici svojej životnosti. Zdôraznil, že žalobkyňa už v čase kúpy tejto nehnuteľnosti poznala
stav rodinného domu, vedela, že kupuje starý rodinný dom, ktorý za účelom ďalšieho užívania (ako
vyplynulo zo statického posudku - nedostatočné základy, bez hydroizolácie, bez stužujúceho venca,

krov i strop na hranici životnosti ), by musel byť v značnej miere sanovaný. Z dokazovania zároveň
vyplynulo, že žalovaní právo prejazdu vozidlom využívajú len párkrát do roka ( poukazovalo sa najmä
na prechod sanitky k pôvodne žalovanej vlastníčke Q. O.), teda išlo skôr o výnimočné využívanie tohto
práva prejazdu. Aj z tohto dôvodu, keď sa žalovaní výnimočne potrebujú dostať k svojmu rodinnému
domu vozidlom, nie je opodstatnené, aby im bolo zakázané právo prechodu motorovým vozidlom.
Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že žalovaní môžu využívať a aj využívajú prejazd vozidlom

cez cirkevné pozemky. Uvedené tvrdenie len preukazuje snahu žalovaných neobťažovať žalobkyňu
prejazdom cez jej pozemok, avšak v konaní bolo tiež preukázané, že v súčasnosti cirkev tieto pozemky
nemá záujem odpredať obci, teda nie je predpoklad, že by žalovaní získali týmto spôsobom legálny
prejazd motorovým vozidlom cez iné pozemky. V rámci posudzovania tohto druhého dôvodu žalobkyne
pre zrušenie vecného bremena odvolací súd uvádza, že nebola preukázaná taká trvalá zmena pomerov

spočívajúca v zhoršení technického stavu rodinného domu žalobkyne, ktorá nastala až po roku 2015 a
bola spôsobená výlučne občasnými prejazdami vozidla žalovaných, pretože samotný statický posudok
popisuje stav rodinného domu, z ktorého je zrejmé, že na tento stav sa podpísala najmä životnosť domu.
6. Odvolací súd zistil, že žalobkyňa tiež namietala, že súd prvej inštancie mal rozlišovať medzi
dvoma oprávneniami z vecného bremena čo do požadovaného zrušenia, resp. možnosti obmedzenia

vecnéhobremena,pretožezmenaosobnýchpomerovodôvodňovalazrušeniaceléhovecnéhobremena,
kým tvrdené objektívne skutočnosti (statický posudok) zase odôvodňovali zrušenie práva prechodu
automobilom. Ani túto odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie sa osobitne zaoberal dôvodmi na
zrušenie vecného bremena skúmajúc zmenu vzájomných vzťahov strán sporu a následne sa zaoberal

statickým posudkom, ktorý mal podľa žalobkyne preukazovať vplyv prechádzania vozidlom na statiku
rodinného domu žalobkyne. Keďže obidva dôvody súd prvej inštancie vyhodnotil ako neopodstatnené
pre zrušenie vecného bremena, výsledkom bolo rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žalobu žalobkyne.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, preto považoval odvolanie žalobkyne za

nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie spolu s výrokom o trovách konania ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zastúpení advokátom včas dovolanie. Prípustnosť
dovolania vyvodzovala z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,

ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
8. Rozhodnutie v prejednávanej veci záviselo na vyriešení otázky hmotného práva odvíjajúcej sa od
interpretácie ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak zmenou pomerov vznikne
hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné

bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Pre správne právne posúdenie veci je
rozhodný výklad pojmu „zmena pomerov" a posúdenie hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného na základe zmeny pomerov. Súd prvej inštancie poukázal na platnú judikatúru
- rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 27.09.1978, sp. zn. 2 Cz 70/78, uverejneného na str. 514 a
515 v Sborník IV. Nejvyššího soudu ČSSR z roku 1986, v zmysle ktorej možno pod zmenu pomerov

zrušenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka subsumovať nielen zmenu,
ktorá spočíva v objektívnych okolnostiach, ale za určitých okolností môže ísť aj o zmenu, ktorá vznikne
v dôsledku chovania účastníkov, z ktorej pri svojom rozhodnutí vychádzal aj odvolací súd. Formulácia
právnych otázok vyplývajúcich z interpretácie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré riešil
odvolací súd, a ktoré podľa mienky žalobkyne neboli doposiaľ vyriešené dovolacím súdom. Odvolací

súd v prejednávanej veci založil svoje potvrdzujúce rozhodnutie na právnom názore, že v tomto prípade
nedošlo k zmene pomerov v zmene v osobných pomeroch v zmysle §151p odsek 3 Občianskeho
zákonníka, ktorá by odôvodňovala zrušenie vecného bremena. Právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie je podľa mienky žalobkyne nesprávne. Ak by konflikty medzi stranami, resp. ich rodinnýmipríslušníkmi, boli iba bežnými susedskými rozpormi a nezhodami, ako tvrdí súd prvej inštancie, a aj
odvolací súd, takto prezentovaný strach zo strany svedka Q. F. bývajúceho s družkou a dieťaťom v
rodinnom dome postavenom na panujúcom pozemku, by nemal svoje opodstatnenie.

9. Ďalej namietala, že odvolací súd založil svoje potvrdzujúce rozhodnutie na právnom názore, že v
tomto prípade nedošlo ani k zmene pomerov spočívajúcej v objektívnych skutočnostiach vyplývajúcich
zo Statického posudku H.. V. S., ktorá by odôvodňovala zrušenie vecného bremena. Za zmenu pomerov
zakladajúcou vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného označila
žalobkyňa aj objektívnu okolnosť spočívajúcu vtom, že realizáciou prejazdu vozidlom v tesnej blízkosti

rodinného domu žalobkyne na zaťaženom pozemku s odvolaním sa na závery Statického posudku H.. V.
S. a jeho výpoveď na pojednávaní v prvoinštančnom konaní, zotrváva na tvrdení, že zvýšenie technickej
seizmicity v dôsledku záťaže vozidlami pri prejazde po zaťaženom pozemku žalobkyne v bezprostrednej
blízkosti jej rodinného domu spôsobuje rozšírenie trhlín, ktorá skutočnosť vyplýva z daného statického
posudku a na vyvrátenie tohto záveru nepredložili žalovaní žiaden dôkaz v konaní. Svedok H.. V. S. vo
svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15.05.2019 potvrdil, že vecné bremeno nie je vybudované tak, aby

neovplyvňovalo podložie a odolávalo tlaku nápravových vozidiel, osové tlaky vozidiel môžu spôsobovať
narušenie podložia základov rodinného domu, prejazdom vozidiel sa statika narúša a môže dôjsť k
ohrozeniu a ďalšiemu poškodzovaniu rodinného domu žalobkyne. Autá nemôžu prechádzať tesne pri
dome, ako sa to realizuje v prípade výkonu práva prejazdu zo strany žalovaných. Je úplne bez významu,
že aktuálne vykonávajú žalovaní toto právo iba sporadicky, keďže ani súd nemôže žalobkyni garantovať,

že sa žalovaní nerozhodnú jazdiť po zaťaženom pozemku žalobkyne vo väčšom rozsahu, ako doteraz.
Svedok H.. V. S. vypovedal, že v zimnom období stačí na nespevnenom povrchu zaťaženého pozemku
šmyk vozidla niektorého zo žalovaných, resp. osôb, ktorí odvodzujú toto právo od žalovaných, keď
následný náraz do obvodového múru rodinného domu žalobkyne môže znamenať okamžité zrútenie
tohto múru. Tu ide nielen o ochranu vlastníckeho práva žalobkyne k rodinnému domu, ale aj o ochranu

zdravia a života žalobkyne, osôb, ktoré s ňou žijú v jej rodinnom dome (vrátane jej maloletého vnuka),
akoajoochranuzdraviaaživotasamotnýchžalovaných.Namietala,čijevsúladesdobrýmimravmi,aby
bola žalovaným, ktorí podľa ich vlastného tvrdenia ani nevyužívajú právo prejazdu, resp. iba minimálne.
S ohľadom na uvedené je preto potrebné vyriešiť právnu otázku, či možno za zmenu pomerov v
zmysle § 151p odsek 3 Občianskeho zákonníka považovať aj objektívnu okolnosť týkajúcu sa zaťaženej

nehnuteľnosti spočívajúcu v negatívnom vplyve prejazdu automobilom po zaťaženej nehnuteľnosti v
bezprostrednej blízkosti rodinného domu na zaťaženej nehnuteľnosti, prejavujúcom sa tak, že zvýšenie
technickej seizmicity následkom prejazdu vozidlami cez zaťažený pozemok v tesnej blízkosti rodinného
domu ohrozuje statiku rodinného domu.
10. S uvedenou otázkou potom súvisí aj ďalšia právna otázka, či možno za zmenu pomerov v zmysle §

151p odsek 3 Občianskeho zákonníka považovať aj objektívnu okolnosť spočívajúcu vtom, že existencia
vecného bremena neúmerne zasahuje do vlastníckeho práva povinného z vecného bremena, bez toho,
aby oprávnenému fakticky prinášala prospech?
11. Na základe uplatnených dovolacích dôvodov týmto žalobkyňa navrhovala, aby dovolací súd podľa
§ 449 odsek 1 CSP zrušil napadnutý Rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/79/2020-348 zo dňa

24.03.2022 a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Žalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.
13. Žalovaná 3/ vo vyjadrení zo dňa 15. augusta 2022 k dovolaniu žalobkyne, v zastúpení advokátkou
navrhovala, aby dovolací súd dovolanie odmietol ako neprípustné a pokiaľ ho akceptuje na meritórne
prejednanie, aby dovolanie zamietol. Namietala, že dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzuje z ust.

§ 421 ods. 1 písm. b) CSR Svoje do dovolacie otázky položila nasledovne:
„Či za situácie, keď možno pod zmenu pomerov podľa § 151p odsek 3 Občianskeho zákonníka
subsumovať aj zmenu v osobných pomeroch (v správaní/chovaní ) účastníkov vecného bremena,
čo možno konkrétne rozumieť pod pojmom zmenou v správaní (chovaní účastníkov), a akú intenzitu
narušenia musia vzťahy medzi účastníkmi vecného bremena, resp. osobami odvodzujúcimi výhody z

vecného bremena od oprávnených, dosahovať, aby ich bolo možné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s
dobrými mravmi, odôvodňujúce záver pre zrušenie vecného bremena pre zmenu pomerov spočívajúcu
v zmene správaní účastníkov vecného bremena podľa §151p odsek 3 Občianskeho zákonníka?"
„Či možno za zmenu pomerov v zmysle § 151p odsek 3 Občianskeho zákonníka považovať aj objektívnu
okolnosť týkajúcu sa zaťaženej nehnuteľnosti spočívajúcu v negatívnom vplyve prejazdu automobilom

po zaťaženej nehnuteľnosti v bezprostrednej blízkosti rodinného domu na zaťaženej nehnuteľnosti,
prejavujúcom sa tak, že zvýšenie technickej seizmicity následkom prejazdu vozidlami cez zaťažený
pozemok v tesnej blízkosti rodinného domu ohrozuje statiku rodinného domu, v dôsledku čoho existuje
reálna hrozba vzniku škody na majetku, zdraví alebo živote osôb?"„Či možno za zmenu pomerov v zmysle § 15 lp odsek 3 Občianskeho zákonníka považovať aj objektívnu
okolnosť spočívajúcu v tom, že existencia vecného bremena neúmerne zasahuje do vlastníckeho práva
povinného z vecného bremena bez toho, aby oprávnenému fakticky prinášala prospech?"

14. Žalovaná 3/ namietala že dovolateľka v dovolaní síce z formálneho hľadiska označila otázky
vytrhnuté z kontextu dovolania a napadnutého rozhodnutia, ako otázky právne, avšak z hľadiska
obsahového, vychádzajúc z obsahu dovolania, ako aj z napadnutého rozhodnutia, je zrejmé, že v
skutočnosti odvolaciemu súdu vytýka nedostatky skutkovej (nie právnej) povahy. Dovolacie námietky

nevystihujú podstatu § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, lebo v skutočnosti sa týkajú tvrdeného nesprávneho
skutkového zistenia, na ktorom súd založil svoje právne závery.

15.Domnievasa,žeprváotázkajenesporneotázkouskutkovouaneviesipredstaviť,žebyNajvyššísúd
Slovenskej republiky mal vymenovávať všetky možné zmeny v správaní účastníkov právnych vzťahov
a posudzovať v jednotlivých prípadoch intenzitu narušenia vzťahov ako otázku právnu. Otázka č. 2 je

rovnako otázkou skutkovou, výlučne skutkovými zisteniami bolo preukázané, že k žiadnej takej zmene
pomerov, ktorou (v príčinnej súvislosti s ňou) by vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného v tomto smere po vzniku vecného bremena nedošlo .Rovnako 3. otázkou sa
dovolateľka snaží navodiť dojem, že vecné bremeno neúmerne zasahuje do jej vlastníckych práv, avšak
opätovne, toto tvrdenie bolo v konaní skutkovými zisteniami vyvrátené. Zároveň, ak dovolateľka tvrdí,

že zriadené vecné bremeno oprávnenému fakticky neprináša prospech, lebo žalovaná 3/ využíva právo
prejazdu len výnimočne, potom súd správne posúdil, že výhoda oprávneného nie je v hrubom nepomere
k vecnému bremenu. Všetky tieto skutkové zistenia môžu byť výlučne výsledkom činnosti súdov I. a
II. inštancie. Hodnotiaci skutkový záver súdu, ktorý tvorí podstatu tohto výsledku nemožno považovať
za právne posúdenie. Správnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní

podrobená meritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
odvolací súd. Skutková okolnosť, teda skutková otázka, resp. jej riešenie je z hľadiska § 421 ods. 1
CSP irelevantná.

16. Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje obsah pojmu hrubý nepomer, teda jeho existenciu posúdi

súd vzhľadom na osobitosti každého konkrétneho prípadu. Danú skutočnosť potvrdzuje aj rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2695/99 zo dňa 19.06. 2001, v ktorom Najvyšší súd
Českej republiky uviedol, že: zákon priamo neuvádza hľadiská, na základe ktorých by bolo možné
usudzovať, kedy ide o hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a ponecháva
riešenie tejto otázky úvahe súdu. V danom prípade nenastala po vzniku vecného bremena žiadna taká

zmena, aby vzťah medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného bol od momentu zmeny v hrubom
nepomere.

17. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa nehnuteľnosť už kupovala v takom stave, v akom sa t.č.
nachádza, kupovala starý dom v zlom stave a kupovala ho so zriadeným vecným bremenom. Vecné

bremeno bolo riadne zapísané na liste vlastníctva danej nehnuteľnosti, teda žalobkyňa bola s ťarchou
oboznámená a s danou ťarchou dom odkúpila. Žalobkyňa aj vo svojom dovolaní poukazuje na statický
posudok zo dňa 18.júna 2015, ktorý vypracoval H.. S., ktorý, ako uviedol už je na dôchodku, zo zoznamu
znalcov bol vyčiarknutý vr. 2010 a podnikateľskú činnosť ukončil v r. 2002. Vo svojom výsluchu uviedol,
že neurobil žiadne výpočty, lebo ich nepotreboval! Tento posudok nebolo možné nazvať statickým

posudkom, keďže o nespĺňal základné náležitosti statického posudku, a to výpočty a normy, podľa
ktorých bola statika posudzovaná, čo v konaní aj namietli.

18. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že žalobca dovolanie podal v stanovenej lehote
(§ 427 ods. 1 CSP), strana sporu bola zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech

bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) a dovolanie
podľa § 448 CSP zamietol , pretože dovolanie nie je dôvodné.

19. Preskúmaním veci, dovolací súd zistil, že žalobkyňa prvú právnu otázku nastolila tak , že
„ Rozhodnutie v prejednávanej veci záviselo na vyriešení otázky hmotného práva odvíjajúcej sa od

interpretácie ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak zmenou pomerov vznikne
hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné
bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Pre správne právne posúdenie veci je
rozhodný výklad pojmu „zmena pomerov" a posúdenie hrubého nepomeru medzi vecným bremenom avýhodou oprávneného na základe zmeny pomerov. Súd prvej inštancie poukázal na platnú judikatúru -
rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 27.09.1978, sp. zn. 2 Cz 70/78, uverejneného na str. 514 a 515
v Sborník IV. Nejvyššího soudu ČSSR z roku 1986, v zmysle ktorej možno pod zmenu pomerov žujúcu

zrušenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka subsumovať nielen zmenu,
ktorá spočíva v objektívnych okolnostiach, ale za určitých okolností môže ísť aj o zmenu, ktorá vznikne
v dôsledku chovania účastníkov“.

20. K uvedenému dovolaciemu dôvodu je nevyhnutné poznamenať, že judikované rozhodnutie sa týka

osobného vecného bremena spočívajúceho v užívaní bytu. Uvedenú skutočnosť dovolací súd hodnotí
akopodstatnédiferenciačnékritérium,keďževecnébremeno,ktoréžalobkyňažiadazrušiťnemáosobný
charakter,aleideovecnébremenospočívajúcevpráveprechoduaprejazdu cezpozemokaideovecné
bremeno spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti v zmysle § 151n ods.1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník . Išlo o vzťah medzi tzv. panujúcim a slúžiacim pozemkom. Dovolací súd ma za to,
že v týchto prípadoch zmena spočívajúca v subjektívnych pomeroch, v kvalite osobných vzťahov nie je

podstatná a určujúca tak ako tomu je v prípade vecného bremena osobného užívania miestností v byte.

21. Dovolací súd súčasne poukazuje na nevyhnutnosť presnej citácie historickej judikatúry.

22. Podľa publikovanej právnej vety v Sborníku Nejvyššího soudu ČSSR, Praha SEVT s. 1986, s. 514 :

„Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného,
spočívanielenvobjektívnychokolnostiach,aleajvosobnýchpomerochúčastníkov;zaurčitýchokolností
môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov. Primeranou náhradou za zrušené bremeno môže
byť napr. suma, ktorú by oprávnený z uvedeného musel platiť za užívanie prípadného náhradného
bytu.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 27. 9. 1978, 2 Cz 70/78). Zo skutkového stavu vyplýva, že v

danom prípade: „ ...Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pričom stanovisko tohto súdu
podporil tým, že za zmenu pomerov považoval skutočnosť, že maloleté deti žalobcov sú už podstatne
staršie než v čase nadobudnutia nehnuteľnosti žalobcom a že žalobcovia potrebujú aj väčší bytový
priestor....“. Skutkové okolnosti sú teda podstatne odlišné pri osobnom užívaní bytu.

23. Pokiaľ ide o tvrdené objektívne okolnosti spočívajúce v negatívnych vplyvov prejazdu motorovým
vozidlom, dovolací súd poukazuje na zistenie odvolacieho súdu v bode 4.2. podľa ktorého : „ K
statickému posudku č. 1 zo dňa 18.6.2015, ktorý vypracoval H.. S. uviedla, že tento bol zo zoznamu
znalcov bol vyčiarknutý v r.2010. Tento posudok nie je možné nazvať statickým posudkom, nakoľko
nespĺňa základné náležitosti statického posudku, a to výpočty a normy, podľa ktorých bola statika

posudzovaná. Ak statik uvádza, že trhliny môže spôsobovať aj mimoriadne dynamické zaťaženie od
pohybov vozidlami, určite zaťaženie nespôsobujú vozidlá žalobcov (keďže okolo neprechádzali vôbec,
a po neodkladnom opatrení len pár krát do roka), ale vozidlá džípového typu, aj s prívesným vozíkom
aj veľkou motorkou syna žalobkyne a jeho rodiny. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že t.č.
účelovo prechádza už len do polovice jej domu, nakoľko najväčšie sadnutie domu a jeho poruchy sa

prejavujú v prednej časti domu. Ak by súd vecné bremeno zrušil, žalobkyňa prejazd znovu zatarasí a k
domužalovanýchsanedostanúanizáchrannézložky“.Zuvedenéhovyplýva,žepokiaľprejazdosobným
vozidlom využíva aj syn žalobkyne , javia a tvrdenia žalobkyne ako rozporné, že príčinou poškodenia
jej domu je iba prejazd osobných vozidiel využívajúcich sporadicky právo vyplývajúce z vecného
bremena.

24.Zuvedenýchdôvodovdovolacísúddovolaniežalovanéhopodľa§448CSPakonedôvodnézamietol.

25. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP
tak, že úspešnej žalovanej3/ v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP) priznal náhradu trov dovolacieho

konania v plnom rozsahu. Žalovaným 2/ a 3/ trov dovolacieho konania nevznikli.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.