Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120206153
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2120206153.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, D.
XXX/XXX, E., proti žalovanej: A. F. C., nar. X. XXXXXXXX XXXX, D. XXX/XXX, E., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 19C/35/2020 - 427 zo dňa 1. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo

žalobcu a žalovanej nasledovne:
Do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikazuje:
- nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálneho územia G. E. ako parcela č. 842/2
záhrada o výmere 211 m2, parcela č. 842/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2, parcela č.
842/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 74 m2, parcela č. 842/5 zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 26 m2, parcela č. 842/6 záhrada o výmere 300 m2; stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX
stojaci na parcele číslo 842/4; stavba - garáž stojaca na parcele č. 842/5;

- prívesný nákladný vozík AKZ modrý ŠPZ: H. XXXXX;
- peňažné prostriedky na účte žalobcu vedenom v I. B. E., J., Bratislava, názov účtu: A. B. C., IBAN: F.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom ku dňu 1.4.2020 vo výške 75,73 eur.
Do výlučného vlastníctva žalovanej sa prikazuje:
- nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XX, katastrálneho územia K. ako parcela č. 846/4
vinica o výmere 96 m2, parcela č. 847/3 vinica o výmere 700 m2, parcela č. 847/4 orná pôda o výmere
193 m2;

- peňažné prostriedky na účte žalovanej vedenom v I. B. E., J., Bratislava, názov účtu: C. F., IBAN: F.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom ku dňu 30.3.2020 vo výške 266,28 eur.
Úver poskytnutý veriteľom: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta č. 8, Bratislava, na základe
Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, číslo Zmluvy: 207/450/2009, uzavretej dňa 25.3.2009, ku
dňu 30.3.2020 so zostatkom nesplatenej istiny vo výške 28.956,11 eur a zostatkom nesplatených úrokov
do konca splácania vo výške 11.154,38 eur, je povinný splácať žalobca.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie hodnoty jej podielu sumu 49.399,48 eur do 60 dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.2. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 143, § 148, § 149 ods. 1 a 3
a § 150 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, O.z. “ ).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vzniklo
uzavretím ich manželstva dňa 25.9.2004 a zaniklo rozvodom ich manželstva dňa 30.3.2020, kedy
nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva. Účastníci konania počas trvania manželstva
nadobudli veci, a to hnuteľné i nehnuteľné, tak ako sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a okrem toho
ďalšiehnuteľnéveci-osobnémotorovévozidloRenaultMegane,osobné motorovévozidloŠkodaFabia,

motorka Kawasaki, zariadenie domu, ktoré nežiadali vyporiadať súdom. Počas trvania manželstva boli
založené účty tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a stranám sporu vznikol záväzok
titulom poskytnutého úveru voči veriteľovi Štátny fond rozvoja bývania. Osobné motorové vozidlo
Volkswagen Golf, ktoré žalovaná navrhla vyporiadať nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, keď v
konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že kupujúcim predmetného vozidla bol otec žalobcu A. C.,
na ktorého bola vystavená i zálohová faktúra a ktorý uzatvoril i poistnú zmluvu na predmetné vozidlo.

Pri vyporiadaní nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX kat. územia K. nevychádzalo zo
všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností, keď poukazovala na skutočnosť, že daný pozemok im bol
predaný jej matkou za 1 Sk, poukázal prvoinštančný súd na to, že v zmysle § 149 O.z., pri zisťovaní ceny
veci, ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva, je určujúca jej všeobecná cena stanovená
v závislosti od situácie na trhu v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo

vyporiadava.Aplikáciainejnežtrhovejcenybyneoprávnenezvýhodňovalatohozbývalýchmanželov,do
výlučného vlastníctva ktorého by vec v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vlastnícky
pripadla. Žalovaná dňa 2.1.2023 doručila súdu prvej inštancie podanie, v ktorom uviedla, že v rámci
vysporiadania BSM sa dovoláva určenia neplatnosti kúpnej zmluvy na pozemok 847/3 a 947/4 kat.
územia K., nakoľko konajúca osoba ho urobila v omyle, cena 1 Sk bola neprimeraná k tomu, čo má

teraz vyplatiť exmanželovi, exmanžel zneužil jej a maminu dôverčivosť. Súd prvej inštancie s poukazom
na ustanovenie § 40a O.z. konštatoval, že žalovaná nie je osobou, ktorá uzavretím kúpnej zmluvy bola
dotknutá na svojich právach, nakoľko i pre ňu, tak ako pre žalobcu, bola zmluva výhodne uzavretá
( nadobudli nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1 Sk ). Žalovaná, rovnako ako žalobca, keďže uzavreli zmluvu
za podmienok v nej uvedených, sa nemôžu dovolávať neplatnosti tohto úkonu, keďže sú osobami, ktoré

omyl vyvolali. V súvislosti s návrhom žalovanej na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, prvoinštančný súd
poukázal zároveň na ustanovenie § 137 písm. d/ C.s.p. v zmysle ktorého sa žaloba na určenie právnej
skutočnosti pripúšťa iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva),
ktorá podmienka v danom prípade nie je splnená.

4. Proti tomuto rozsudku podala 16.5.2023 ( v zákonnej lehote ) odvolanie ( datované dňom 15.5.2023 )
žalovaná. Vzhľadom k tomu, že toto neobsahovalo všetky zákonné náležitosti, a to - zákonné odvolacie
dôvody a odvolací návrh, tak ju súd prvej inštancie uznesením č.k. 19C/35/2020 – 442 zo dňa 22.5.2023
vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie zo dňa 15.5.202, ktoré má
byť odvolaním voči rozsudku, doplnila o: - dôvody podania odvolania ( z akých dôvodov považuje

rozhodnutie súdu za nesprávne ) podľa § 365 ods. 1 C.s.p.; - odvolací návrh ( teda, čoho sa odvolaním
domáha, resp. akým spôsobom má odvolací súd rozhodnúť - napr. zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci
súdu prvého stupňa, zmena napadnutého rozhodnutia ) s tým, že ak nebudú vady odvolania odstránené
v lehote 10 dní od doručenia cit. uznesenia, v zmysle § 386 písm. d/ C.s.p. odvolací súd odvolanie, ktoré
nemá náležitosti podľa § 363 C.s.p. odmietne, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní

pokračovať. Žalovaná podaním zo dňa 1.6.2023 ( v lehote určenej súdom prvej inštancie v uznesení č.k.
19C/35/2020–442zodňa22.5.2023)svojeodvolaniezodňa15.2023doplnilavzmysleuzneseniasúdu
prvej inštancie č.k. 19C/35/2020 – 442 zo dňa 22.5.2023. Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň bolo porušené jej
právo na spravodlivý proces /neboli vzaté do úvahy všetky dôkazy a dôkazy doložené dodatočne v

tomto odvolaní/ a to v časti zaradenia nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, katastrálneho územia
K. do masy BSM, teda celkovej sumy majetku, ktorá je podkladom pre vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Poukázala na ustanovenie § 41 O.z., podľa ktorého, ak právnym úkonom
má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, čiže súd nesprávne posúdil simulovaný právny
úkon - kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť zapísanú na LV XX, k. ú. K. a nesprávne ju zaradil do masy BSM.

Navrhla, aby po zohľadnení všetkých okolností a na podklade všetkých doručených dôkazov ( projekt
stavby - miesto stavby je K., dátum uzavretia zmluvy na kúpnej zmluve L., LV XX- darovacia zmluva
bratovej rodine, list otca M. N. súdu, znalecky posudok p. A. B. k UPP k maloletým deťom, atď,) uznal
kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom B. C., žalovanou F. C. a nebohou O. N. za simulovaný právnyúkon, ktorý nahrádzal iný právny úkon - darovaciu zmluvu /podielové spoluvlastníctvo/. Žiadala, aby
bolo zohľadnené, že kúpna zmluva bola uzavretá na sumu 1 Sk, uvedenú v kúpnej zmluve, ktorá je v
hrubom nepomere ku skutočnej hodnote daného pozemku; na prevode vlastníckych práv k pozemku

vo forme kúpnej zmluvy trval exmanžel B. C. s tým, že ak má na predmetnom pozemku na LV XX vo
K. postaviť dom ( ktorý sa nikdy nepostavil ), žiada prevod kúpnou zmluvou. Ďalej navrhla zohľadniť
jej rodinný vzťah k O. N., a zohľadniť správanie žalobcu po smrti predávajúcej ( verejné zneuctenie jej
pamiatky na súde o rozvode ). Sám žalobca naznačil, že rodina zo strany O. N. sú psychicky chorí ľudia,
dehonestujúco sa správal voči jej rodinným príslušníkom, vysmieval sa z prejavenia úcty jej mame, že

vždy keď došiel po smrti mamy do K., prvé čo bolo, chodili na hrob uctiť si mamu, jej bratovi sa vysmieval,
že je homosexuál, gay. Nebohá mama jej chcela ako dcére pomôcť, preto im chcela darovať pozemok.
Žalobca sám požiadal o rozvod z dôvodu dlhotrvajúceho mimomanželského vzťahu, poštval jej maloleté
deti proti celej rodine z jej strany, čo dokazuje aj priložený znalecký posudok k sp. zn. 40P/5/2019
a päť výchovných opatrení daných OS Trnava, aby otec akceptoval matku v živote detí, kde od roku
2020 dodnes nemá právoplatné rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletým deťom, kedy sa

Najvyšší súd vyjadril, že boli porušené práva na spravodlivý proces - sp.zn. 2CdoR2/2023. Navrhla, aby
predmetný pozemok nadobudnutý disimulovanou darovacou zmluvou bol vyňatý z masy BSM. Jej otec
M. N. je hlboko sklamaný z očierňovania rodiny B. C. na súde o rozvod sp. zn 40P/5/2019 a vzhľadom na
to, že dva dni po pohrebe jej matky O. N. prekonal infarkt a je liečený na srdce, vyjadrovanie a správanie
žalobcu - dlhodobá manipulácia maloletých detí proti rodine z matkinej strany, otcovi neprospieva na

jeho zdravotný stav aj s ohľadom na jeho vek. Navrhla nasledovný odvolací petit:
Do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikazujú:
- Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálneho územia G. E. ako parcela č.
842/2záhradaovýmere211m2,parcelač.842/3zastavanáplochaanádvorieovýmere289m2,parcela
č. 842/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 74m2, parcela č. 842/5 zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 26 m2, parcela č. 842/6 záhrada o výmere 300m2, stavba rodinný dom súpisné číslo XXX
stojaci na parcele číslo 842/4, stavba - garáž stojaca na parcele č. 842/5
- Prívesný nákladný vozík AKZ modrý ŠPZ: H.
- Peňažné prostriedky na účte žalobcu vedenom v I. B. E., J.. Bratislava, názov účtu: A. B. C., IBAN: F.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom ku dňu 1.4.2020 vo výške 75,73 eura.

Podiel nehnuteľnosti nadobudnutej žalobcom disimulovanou darovacou zmluvou zapísané na liste
vlastníctva číslo XX, katastrálneho územia K. ako parcela č. 846/4 vinica o výmere 96 m2, parcela
č. 847/3 vinica o výmere 700 m2, parcela č. 847/4 orná pôda o výmere 193 m2 /keďže sa dar nedá
nadobudnúť do BSM/ a vzhľadom na hrubé porušovanie dobrých mravov bude vrátený pozostalým po
nebohej O. N..

Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje:
- Peňažné prostriedky na účte žalovanej vedenom v I. B. E., a.s. Bratislava, názov účtu: F. C., IBAN: F.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 266,28 eura.
- Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie hodnoty jej podielu sumu 102 899,47 eur do 60
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Úver poskytnutý veriteľom: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská ceste č. 8, Bratislava, na základe
Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, číslo Zmluvy: 207/450/2009, uzavretej dňa 25.3.2009,
ku dňu 30.03.2020 so zostatkom nesplatenej istiny vo výške 28.956,11 eura a zostatkom nesplatených
úrokov do konca splácania vo výške 11.154,38 eura, je povinný splácať žalobca.

5. K odvolaniu matky sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná píše o zastretom úkone avšak ani
nemávedomosťočomvlastnepíše.Žiadnypozemokodnichnechcel.Žalovanáspolusbývalousvokrou
ho tlačili do stavby domu vo K., pretože nikde inde na okolí nebol lepší pozemok ako vo K.. Prevod sa
uskutočnil za jednu korunu, avšak po tomto prevode sa začal naňho tak stupňovať tlak, aby začal stavať
dom vo K., že si povedal „dosť“. Ak mali výhrady mohli si ich uplatniť v tom čase. Existujú totiž doby

do kedy si mohli uplatňovať svoje pripomienky. Vtedy nehovorili o zastretom úkone. Žalovaná zabudla
„ skromne a morálne “ uviesť, že pozemok v E. kúpili jeho rodičia za 300.000,- Sk a priamo bol napísaný
na ich oboch. Nebol mu darovaný. Rodičia mu ho chceli darovať, ale práve preto, že pozemok vo K. bol
na nich oboch, tak trval na zapísanie oboch ako spoluvlastníkov BSM. Uvedenú skutočnosť však nikde
nepíše ale „morálne“ je v poriadku. Stačí, ak v nedeľu navštívi kostol a bude spínať ruky čo najvyššie,

a potom bude všetko v poriadku. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol ( z obsahu s
použitím § 124 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ).6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané
včas ( § 362 ods. 1 C.s.p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219
ods. 3 C.s.p. ), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Žalovaná podala odvolanie voči časti výroku I. rozsudku, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
( § 355 ods. 1 C.s.p. ), a to ako strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359

C.s.p. ), teda ako osoba oprávnená na podanie odvolania. Pretože žalovanou podané odvolanie má po
odstránení vád zákonné náležitosti ( § 127 a § 363 C.s.p. ) a žalovaná v ňom použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ C.s.p. ), odvolací súd pristúpil k vecnému prieskumu
meritórneho rozhodnutia v medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380
C.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené a preskúmavaný rozsudok vo
výroku I. je vecne správny.

8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k
správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie,
pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi oboch strán sporu. Pretože odvolací súd v celom
rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné

ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p.
odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie
podrobne odôvodnil svoje závery. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.

9. Podľa § 143 O.z., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

10. Podľa § 149 ods. 1 až 5 O.z., ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150 ( ods. 1 ). Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali ( ods. 2 ). Ak sa vyporiadanie

nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd ( ods. 3 ). Ak do troch rokov
od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo
ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku
vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa
stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a

domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné ( ods. 4 ).

11. Podľa § 150 O.z., pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý

z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

12. Predmetom konania v prejednávanej veci je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu ako bývalých manželov. BSM vzniklo dňa 25.9.2004 uzavretím manželstva strán sporu a zaniklo
dňa 30.3.2020, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. 40P/5/2019 z
13.3.2020, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Návrh na vyporiadanie BSM bol podaný dňa

4.8.2020.

13. Žalovaná v odvolaní predovšetkým namietala voči zaradeniu nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XX, kat. úz. K. do masy BSM, teda celkovej sumy majetku, ktorá je podkladom pre vyporiadaniebezpodielového spoluvlastníctva manželov. V rámci vysporiadania BSM sa dovolávala určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11.7.2007 na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, kat. úz. K., ako
parcela č. 846/4 vinica o výmere 96 m2, parcela č. 847/3 vinica o výmere 700 m2, parcela č. 847/4

orná pôda o výmere 193 m2, nakoľko konajúca osoba ho urobila v omyle, cena 1 Sk bola neprimeraná
k tomu, čo má teraz vyplatiť exmanželovi, exmanžel zneužil jej a maminu dôverčivosť. Odvolací súd
tu v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 15.2.3. t.j., že
žalovaná, rovnako ako žalobca, uzavreli zmluvu za podmienok v nej uvedených, preto sa nemôžu
dovolávať neplatnosti tohto úkonu, keďže sú osobami, ktoré omyl vyvolali. Vychádzajúc z § 40a O.z.

odvolací súd konštatuje, že relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke
platnosti tohto právneho úkonu; ak oprávnené osoby neuplatnia právo dovolať sa neplatnosti právneho
úkonu, hľadí sa na úkon ako na platný, i keď by prípadne bol daný dôvod relatívnej neplatnosti. Na
relatívnu neplatnosť súd prihliada len na návrh oprávnenej osoby. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ( § 101 O.z. ), ktorá plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie vyporiadal BSM spôsobom deklarovaným
vo výroku I., rozhodol vecne správne, preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami
odvolateľky s použitím § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok vrátane vecne správneho závislého výroku o
náhrade trov konania potvrdil.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane

vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov ( sp. zn. IV. ÚS 252/04 ) a rovnako neznamená ani to, aby bola
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi

názormi ( sp. zn. I. ÚS 50/04 ), preto tu nie je možné hovoriť o porušení práva na spravodlivý proces.

16. Pokiaľ odvolateľka namietala nedostatočné vykonanie dokazovania, resp. nesprávne vyhodnotenie
dôkazov, dovolací súd uvádza, že strany sporu v civilnom sporovom konaní majú právo označiť alebo
predložiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení, avšak súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov

vykoná ( § 185 ods. 1 C.s.p. ). Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov
v § 191 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. V civilnom sporovom konaní je súd povinný zvážiť, ktoré dôkazy je povinný vykonať, pričom
dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania posudzuje so zreteľom, či a v akom rozsahu

je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp.
vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať za postup, ktorým by
súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom ( R 6/2000 ). Platí to aj o takom dôkaze, ktorý strana
sporu zo svojho subjektívneho pohľadu považuje za dôležitý. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu, a nie strany sporu ( § 185 ods. 1 C.s.p. ).

17. Záverom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania ( porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, sp. zn. III. ÚS 209/04,
sp. zn. II. ÚS 200/09 a pod. ). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľky už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie
rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. l v spojení s
§ 396 ods. 1 a 2 C.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi by prináležala náhrada trov
konania, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli a preto mu ich odvolací súd ani nepriznal.19. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalobca v odvolacom konaní nebol zastúpený
advokátom, vykonal jeden procesný úkon - vyjadrenie k odvolaniu, náhradu trov konania si neuplatnil a

podľaobsahuspisumuanižiadnetrovyvodvolacomkonanínevznikli.Civilnýsporovýporiadokvýslovne
nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o
náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne
nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia C.s.p. alebo iného
zákona ( analogia legis alebo iuris ).

20. Odvolací súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu
- žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu
v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú

ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku
strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za
situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i
v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s. p. ).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s. p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).
Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
( § 160 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).