Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723010134
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723010134.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.06.2024, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a iné,
o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad
sp. zn. 4T/13/2023 zo dňa 13.09.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), f) ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody týkajúcej sa poškodenej Sociálnej poisťovne.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B., D. E.
F. XXX/X, G. C.,

ukladá:

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona úhrnný
peňažný trest 160,- (stošesťdesiat) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú Sociálnu poisťovňu, pobočka H., I. X, XXX XX H., IČO:

30 807 484 s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal za vinného obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,
na tom skutkovom základe,

- dňa 30.12.2021 v čase okolo 22:15 hod. vo B. na ul. J. pri bytovom dome nazývanom „F. A.“, pred

vchodom č. 17 pristúpil k poškodenému A. D. a bezdôvodne ho jedenkrát udrel čelom do nosa, v
dôsledku čoho poškodenému A. D., trvale bytom B., J. F. XX spôsobil zranenie, a to zlomeninu nosových
kostí s vybočením nosovej priehradky, ktoré si vyžiadalo liečenie a obmedzenie v obvyklom spôsobe
životanajmenej7dní,ktoréspočívalovopakovanýchodbornýchlekárskychošetreniach,vopuchunosa,v sťažení dýchania nosom, v jeho osobnej hygiene pri umývaní a v užívaní liekov na tlmenie bolesti,
najmä počas prvých dní jeho liečenia a to 2 až 3-krát denne.

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1, § 38
ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j) a § 37 písm. h) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6
(šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden)
rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť poškodenému A. D.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom B., K. J. F. XXX/XX, G. C., bolestné vo výške 1 926,10 eur, poškodenej
Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: XX XXX XXX náklady zdravotnej
starostlivosti vo výške 189,27 eur a Sociálnej poisťovni, pobočka H., I. X, XXX XX H., IČO: 30 807 48
nemocenské dávky vo výške 985,40 eur.

Proti tomuto rozsudku, proti všetkým jeho výrokom, podal v zákonom stanovenej lehote a priamo

do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný A. B., ktoré dodatočne prostredníctvom
obhajcupísomneodôvodnil.Vdôvodochodvolania,rekapitulujúcobsahnapadnutéhorozsudku,uviedol,
že podstatou obhajoby obžalovaného v predmetnom trestnom konaní bolo, že skutok nespáchal, na
mieste činu nebol a predmetná obžaloba je na neho podaná nedôvodne. Na rozdiel od situácie,
ak by predmetom obhajoby bolo - že sa skutok nestal - sa situácia obžalovaného v tomto konaní

odlišuje tým, že obžalovaný v rámci dokazovania nepopieral, že poškodený A. D. dňa 30.12.2021
utrpel poranenie v podobe zlomeniny nosových kostí, ale že to nebol obžalovaný, kto A. D. takéto
zranenie spôsobil. Predmetnú okolnosť dáva obžalovaný odvolaciemu súdu do pozornosti preto, že z
odôvodnenia a postupu súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí sa javí, akoby si tento podstatu
obhajoby obžalovaného zamenil a rozhodnutie o jeho vine vystaval na argumentoch - skutok sa stal,

a tým pádom ho automaticky spáchal obžalovaný. Inak totiž obhajoba nerozumie „logike" odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý zamietol návrhy na vykonanie dokazovania v
prospech obžalovaného o tom, že sa na mieste činu v čase spáchania skutku nenachádzal a to
vypočutím svedkov L. B. a A. B. a o vine obžalovaného rozhodol tak, že pri ustálení predmetného
skutkového stavu vychádzal iba z výpovede poškodeného A. D., ktorej hodnovernosť bola v rámci

vykonaného dokazovania podľa názoru odvolateľa spochybnená: a) záverom znaleckého posudku
C. M. G., že poškodený je osobou ktorá skresľuje, má tendenciu dopĺňať prostredníctvom vlastných
predpokladov, má sklon k odbrzdenosti na verbálnej úrovni, často povie viac, ako videl a prežil, vymýšľa
si, zbavuje sa zodpovednosti, b) z dôvodu tzv. selektívnej pamäte, kedy A. D. síce uvádza, že to mal
byť obžalovaný kto ho napadol, ale v rámci svojej výpovede si už nepamätal žiadne ďalšie podrobnosti

(ako napr. čo mal oblečené sám, čo mal mať oblečené obžalovaný, čo uvedený deň robil a či požíval
alkohol), pričom uviedol, že mu policajti mali doma dávať sneh na nos, c) zásadnými rozdielmi medzi
výpoveďou v priestupkovom konaní (keď ho mal páchateľ napadnúť so slovami „No poď ty KOKOTKO")
a na hlavnom pojednávaní (keď mu páchateľ mal povedať „teba neznášam, teba nemám rád“), z
listinných dôkazov (lekárskych správ) a záverov znaleckého posudku MUDr. Dalibora Pivovarčiho, ktoré

z hľadiska dôkaznej hodnoty síce predstavujú výpovednú hodnotu k spôsobu a rozsahu zranenia A.
D., ale nie sú žiadnym relevantným dôkazom vo vzťahu k identifikácii osoby, ktorá mala toto zranenie
A. D. spôsobiť. Z uvedeného je podľa názoru obžalovaného zrejmé, že ustálenie subjektu páchateľa
trestného činu vzhľadom k absencii opory v listinných dôkazoch a znaleckom dokazovaní súd prvej
inštancie ustálil vinu obžalovaného iba na jedinom dôkaze - výpovedi samotného poškodeného, ktorá je

však ďalšími dôkazmi značne determinovaná. Vadou napadnutého rozhodnutia je podľa obžalovaného
to, že aj keď je právom súdu hodnotiť dôkazy podľa vlastného uváženia, tak v napadnutom rozhodnutí,
súd obišiel svoju povinnosť hodnotiť všetky dôkazy a teda nie len tie, ktoré mu z hľadiska konceptu
pasovali do odsúdenia. Súd prvého stupňa totiž v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nijako
nereagoval ani na námietku obhajoby, že podstatným bolo upriamiť pozornosť aj na to, čo v trestnom

konaní vykonané nebolo -teda flagrantne vykonané dokazovanie, kedy: a/ bezprostredne po nahlásení
skutku neboli zo strany OČTK zabezpečené žiadne biologické stopy, vypočutí žiadni svedkovia, ani
zaznamenané miesto spáchania skutku, ktoré dôkazy by okrem výpovede poškodeného objektívnym
spôsobom umožňovali ustáliť miesto spáchania skutku alebo identifikovať osobu páchateľa, b/ vo
vzťahu k podozreniu obžalovaného zo spáchania uvedeného skutku, nebola jeho osoba bezprostredne

po nahlásení skutku vypočutá, podrobená telesnej prehliadke, v rámci ktorej by mohol, byť nielen
preukázaný,aleajvyvrátenýfyzickýkontaktspoškodeným(akbyobžalovanéhopolicajtidňa30.12.2021
navštívili a vypočuli, mohli sa presvedčiť, že nemá na čele žiadne stopy po „hlavičke"). Zároveň sa
v rámci napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa nevysporiadal ani s objektívnymi okolnosťami,ktoré vinu obžalovaného nepriamo vyvracajú a to: a/ obaja zhodne vypovedali, že v minulosti medzi
sebou nemali žiadne konflikty, b/ znalec konštatoval v posudku predchádzajúcu zlomeninu nosa (z
čoho možno vyvodiť minimálne podozrenie, že v rámci požívania alkoholických nápojov si poškodený

už takéto zranenie v minulosti spôsobil sám). Tým, že súd prvého stupňa v napadnutom odôvodnení
rozhodnutia na tieto argumenty obžalovaného uvádzané v záverečnej reči nijako nereaguje, neexistuje
ani objektívny dôkaz o tom, že by bol prístup súdu vyvážený s neutrálnym počiatočným stanoviskom k
vine aj nevine obžalovaného. Práve naopak, možno opomenutím uvedených argumentov a vystavaním
záverov rozhodnutia na direktívnom a selektívnom vyskladaní odsudzujúceho záveru konštatovať, že

práva obvineného vyplývajúce z § 34 Tr. poriadku sa v predmetnom trestnom konaní stretli iba s
formálnym naplnením. Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny
upravenej v § 2 ods. 4 Tr. poriadku vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná;
obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech;
teda ak obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť
zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho

vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé. Odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v
prípade,akniesúžiadnedôvodnépochybnostiovineobvineného,avprípade,akvinaobvinenéhonieje
preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285 Tr. poriadku. V kontradiktórnom
a spravodlivom súdnom procese pritom takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi.
Aplikujúc uvedené obhajoba poukázala na svoj záver, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

neusvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku na podklade relevantných dôkazov, ale na základe
nesprávnych domnienok a úvah súdu, kedy súd identifikáciu osoby obžalovaného s páchateľom skutku
stavia okrem nevierohodnej výpovede poškodeného na obsahu lekárskych správ a znaleckom posudku
A. C., ktoré dôkazy nemajú k uvedenej skutočnosti absolútne žiadnu výpovednú hodnotu. Ani v lekárskej
správe a ani v znaleckom posudku sa totiž nenachádzajú informácie, na podklade ktorých by bolo možné

poranenie vzniknuté poškodenému stotožniť s osobou obžalovaného. Práve naopak, objektívnosť
výpovede poškodeného možno vyvrátiť už zo záveru znaleckého posudku č. 19/2022 znalkyne
PhDr. Ľubice Onderušovej že „to čo si nezapamätá má tendenciu dopĺňať na podklade vlastných
predpokladov“. Obžalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne poprel, aby akýmkoľvek spôsobom fyzicky
napádal poškodeného, pričom jeho výpoveď bola v celom priebehu trestného konania konzistentná

a nemenná. Obžalovanému preto nie je jasné, prečo súd prvého stupňa za vierohodnejšiu označil
výpoveďpoškodeného,ktorábolavkonanízhľadiskajehoosobyspochybnenáznalkyňouPhDr.Ľubicou
Onderušovou, čo do rozsahu vierohodnosti, a ktorá sa vo svojom obsahu rozchádzala v zásadnej
okolnosti s obsahom výpovede v priestupkovom konaní. Zároveň bola vierohodnosť tejto výpovede
spochybnená podľa názoru odvolateľa aj tým, že A. D. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní nedokázal

uviesť podrobnejšie okolnosti spáchania predmetného skutku. Vzhľadom na uvedené preto možno
konštatovať, že jednoznačne prevažujú dôkazy v prospech obžalovaného a preto má obžalovaný zato,
že súd prvého stupňa mal rozhodnúť o jeho oslobodení spod obžaloby. Na základe vyššie uvedených
skutočnostíobžalovanýžiadal,abyodvolacísúdpostupompodľa§321Tr.poriadkunapadnutýrozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie, resp. eventuálne postupom podľa § 317 ods.

l a 2 v nadväznosti na § 322 ods.3 Tr. poriadku rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výroku o treste okresný
prokurátor, ktoré dodatočne písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uviedol, že súdom uložený
úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a skúšobnou dobou v trvaní 12

mesiacov považuje nielen za neprimeraný, ale aj za nezákonný. Ako to vyplýva z obsahu výroku o treste
v písomnom vyhotovení rozsudku, sudca pri ukladaní trestu aplikoval (okrem iných ustanovení) aj §
36 písm. j) Tr. zákona, t. j. vedenie riadneho života obžalovaným v období pred spáchaním trestného
činu. Nakoľko zistil u obžalovaného aj jednu priťažujúcu okolnosť - spáchanie viacerých trestných
činov obžalovaným (§ 37 písm. h) Tr. zákona), vzájomný pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich

okolností ustálil v pomere 1:1, čiže v rovnovážnom stave (§ 38 ods. 2 Tr. zákona). Ako to vyplynulo z
odpisu registra trestov k osobe obžalovaného, tento je osobou doposiaľ jedenkrát súdne trestanou, a to
na základe rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.
2T/2/2005 zo dňa 03.05.2005, právoplatným dňa 11.08.2005, ktorým mu bol za spáchanie trestného činu
v zmysle § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 uložený podmienečný trest odňatia slobody vo

výmere šiestich mesiacov a skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov. V súčasnosti sa na obžalovaného
hľadí akoby nebol odsúdený (t.j. predmetné odsúdenie má obžalovaný zahladené). Prokurátor následne
v odvolaní citoval § 34 ods. 1, 4, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 až 4 Tr. zákona. Mal za to, že
pri ukladaní trestu súd prvého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom, keď nesprávne aplikoval § 36písm. i) Tr. zákona, resp. § 38 ods. 2 Tr. zákona. Ako to bolo vyššie uvedené, obžalovaný je osobou v
minulosti jedenkrát súdne trestanou, pričom aj keď má predmetné odsúdenie v súčasnosti už zahladené,
nemožno mu tu v žiadnom prípade pripísať poľahčujúcu v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona. Skutočnosť,

že sa tu jedná o odsúdenie v zásade staršieho dáta (ešte z roku 2005), teda približne 18 rokov staré
odsúdenie, je pritom irelevantné, nakoľko Trestný zákon v tejto súvislosti žiadne časové obmedzenia
nepozná. Nakoľko súd prvého stupňa správne pripočítal obžalovanému priťažujúcu okolnosť v zmysle §
37 písm. h) Tr. zákona, mal vzájomný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností správne vyhodnotiť
ako prevahu priťažujúcich okolností a teda aplikovať v tejto súvislosti § 38 ods. 4 Tr. zákona (resp.

mal postupovať v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona). V dôsledku takto „navýšenej“ trestnej sadzby
mal súd pri ukladaní trestu teda vychádzať z rozpätia trestnej sadzby od 16 mesiacov do 24 mesiacov.
Uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov je tak jednoznačne trestom nezákonným. V zmysle
§321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. V zmysle §321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku,
odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak je uložený trest neprimeraný. V zmysle § 322 ods. 3

Tr. poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na
podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi
vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý
rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo
výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na

náhradu škody. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami okresný prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu
Poprad a vo veci sám rozsudkom rozhodol tak, že uzná obžalovaného A. B. vinným z prečinu ublíženia
na zdraví v zmysle § 156 ods. 1 Tr. zákona, v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona a uloží mu trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorého výkon sa mu podmienečne

odloží na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Takýto trest považuje za plne zákonný, primeraný,
spravodlivýazároveňpostačujúcinadosiahnutieúčelutrestu,akotopredpokladá§34ods.1Tr.zákona.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v
intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie

podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k nasledovným záverom.

Na verejnom zasadnutí predseda senátu krajského súdu podľa § 326 ods. 4
Tr. poriadku, oznámil podstatný obsah doterajšieho konania. Podľa § 326 ods. 5 Tr. poriadku krajský súd
doplnil dokazovanie prečítaním lustrácie zo Sociálnej poisťovne u obžalovaného, prehratím záznamu
z oznámenia skutku na polícii, prečítaním správy zo Záchrannej služby Košice.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní na okresnom súde dňa 06.07.2023 po zákonnom poučení podľa §
257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný. Spáchanie skutku poprel a uviedol, že obžaloba na jeho
osobu je podaná nedôvodne, skutok nespáchal a na mieste činu nebol.

Zo spáchania skutku, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu v obžalobe, obžalovaného usvedčoval
predovšetkým svedok poškodený A. D., ktorý uviedol, že keď v čase skutku prechádzal okolo časti
Svitu zvanej „Čínsky múr“ obžalovaný prišiel k nemu a povedal mu „Teba neznášam, Teba nemám rád“,
nato ho hlavou jedenkrát udrel do nosa a dal mu tzv. „čelovku“. Poškodený nevedel uviesť dôvod jeho
fyzického napadnutia obžalovaným tvrdiac, že v minulosti nemali medzi sebou žiadny konflikt aj keď sa

vzájomne poznajú asi dvadsať rokov. K ďalšej časti výpovede poškodený uviedol, že v dôsledku konania
obžalovanéhoutrpelzlomeninunosa,ktorásivyžiadalajeholekárskeošetrenievNemocnicivC.aďalšie
lekárske zákroky, vrátane operácie nosa i to, že predmetné konanie obžalovaného ešte v deň skutku
oznámil polícii. Tvrdeniam poškodeného korešpondovala aj časť zápisnice o konfrontácií s obžalovaným
A. B. zo dňa 15.06.2022 v ktorej uvádzal, že keď sa v inkriminovaný deň stretol náhodou s obžalovaným,

ten mu povedal „Nemám Ťa rád, neznášam Ťa“ a že ho jedenkrát udrel čelom do nosa. Ani krajský súd
nezistil dôvod resp. motív, prečo by neuveril výpovedi tohto svedka, keď tento opakoval v podstatných
bodoch zhodne vypovedal o tom, kto ho napadol, ako ho napadol a kde ku skutku došlo, obžalovanéhopozná, skutok bezprostredne nahlásil na linke 158, kde uviedol, ho napadol B., zo správy z ošetrenia
záchrannej služby Košice pritom plynie hodnota GCS 15, teda poškodený bol pri plnom vedomí.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a
traumatológia vyplývalo, že poškodený dňa 30.12.2021 utrpel zlomeninu nosových kostí. Podľa záverov
znalca mechanizmom vzniku predmetného poranenia poškodeného bola tupo pôsobiaca sila, ktorou bol
zasiahnutý nos poškodeného tak, že útočník a poškodený stáli oproti sebe, útočník zo záklonu svojej
hlavy prudkým pohybom hlavy a hornej časti tela smerom dopredu zasiahol čelom nos poškodeného, čo

spôsobilo zlomeninu nosa poškodeného - viacúlomkovú zlomeninu nosových kostí, nosovej prepážky, aj
s posunom úlomkov, vrátane deformácie nosa, pričom na vznik tohto zranenia stačil jeden náraz, jedno
zasiahnutie so stredne vysokou intenzitou úderu. Z medicínskeho hľadiska znalec zlomeninu nosových
kostí poškodeného kvalifikoval ako ľahké poranenie, bez zanechania vážnejších trvalých následkov.
Obligatórnym dôkazom teda bol potvrdený mechanizmus vzniku poranení v zhode s výpoveďou
poškodeného.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia vyplýva,
že poškodený A. D. je osobnosťou anomálne štruktúrovanou, egocentrickou, so sklonmi k výbuchu zlosti
akagresii,najmänaverbálnejúrovni.Poškodenýjevšakpodľaznalkyneschopnýzapamätaťsipodstatu
prežitých udalostí, s malým množstvom detailov, v posudzovaní je výrazne subjektívny a má sklony k

vymýšľaniu objektivita jeho vyjadrení je znížená. Zo záverov znaleckého posudku zároveň vyplývalo,
že u poškodeného neboli zistené príznaky vážnej duševnej poruchy, ktorá by mala vplyv na jeho
vnímanie, myslenie, či správanie. U obvineného neboli zistené poruchy vnímania v zmysle halucinácií,
je orientovaný v realite. Ani týmto znaleckým posudkom nebola vyvrátená schopnosť zapamätať si
a popísať prežitie udalosti.

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 17.02.2022 vyplývalo, že poškodený A. D. dňa 17.02.2022
na OO PZ vo Svite oznámil, že dňa 30.12.2021 bol pri tzv. Čínskom múre vo B. fyzicky napadnutý
osobou obžalovaného, ktorý mu najprv bezdôvodne povedal „Teba neznášam, Teba nemám rád“, čo
ihneď telefonicky oznámil aj OO PZ vo Svite.

V posudzovanej trestnej veci vykonal súd prvého stupňa dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo
v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre náležité zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Aj
podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci preukázané,
že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a tento spáchal obžalovaný A. B. a to napriek

tomu, že jeho spáchanie popieral. Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
predmetné dôkazy vzájomne korešpondovali a súčasne na seba nadväzovali do takej miery, že ich
logickosti a objektivite žiadne relevantné skutočnosti nemal. Poškodený od začiatku konania vo veci
jednoznačne a presvedčivo uvádzal, že obžalovaný ho hlavou jedenkrát udrel do nosa a že mu dal tzv.
čelovku, čo korešpondovalo so závermi znaleckého posudku MUDr. Dalibora Piovarčiho o mechanizme

vzniku predmetného poranenia poškodeného i keď rozdielne a odlišne popisoval slová, ktoré útoku
predchádzali, napr. „No poď ty kokotko“ alebo „Teba neznášam, Teba nemám rád“, čo konajúci súd
vyhodnotil v prospech obžalovaného a skutok oproti obžalobe upravil tak, ako to uviedol vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia, teda bez verbálnych útokov obžalovaného voči poškodenému.

Správnezistenémuskutkovémustavupotomzodpovedáajsprávnaprávnakvalifikáciaprečinuublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona, keď obžalovaný A. B., úmyselne inému ublížil na zdraví a zároveň sa dopustil fyzicky na mieste
verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ďalej vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal
okresný súd do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Z listinných dôkazov vo vzťahu k
osobe obžalovaného v podobe lustrácií súdov, Generálnej prokuratúry SR, Ministerstva vnútra SR,
charakteristík a odpisu z registra trestov u obžalovaného okresný súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ
raz súdne trestaný, vo veci sa však na neho hľadí akoby odsúdený nebol. V evidencii priestupkov má

jeden záznam za porušenie protispoločenského konania majúceho znaky priestupku podľa § 3 ods. 2
písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške
20,- eur a z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne. Tým, že obžalovaný pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život v danom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil ako poľahčujúcuokolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona, zároveň priznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 písm. h) Tr. zákona z dôvodu, že obžalovaný spáchal dva trestné činy. K námietke prokurátora,
že obžalovaný bol v minulosti odsúdený krajský súd udáva, že došlo k zahladeniu tohto odsúdenia

a vzhľadom na značný časový odstup aj krajský súd konštatuje, že obžalovaný v minulosti viedol riadny
život.

Poukazujúc na okolnosti prípadu, ako aj na skutočnosť, že skutky, z ktorých bol obžalovaný uznaný za
vinného sa jedná o prečiny a vzhľadom na povahu spáchaných prečinov a možnosť nápravy páchateľa

považuje odvolací súd za primeranejšie a účelnejšie uložiť obžalovanému alternatívny trest, a to úhrnný
peňažný trest podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1, 2 Tr.
zákona. Čo sa týka samotnej výšky peňažného trestu, tú uložil odvolací súd v hodnote 160,- eur, teda
najnižší možný peňažný trest. Peňažný trest prichádzal do úvahy aj vzhľadom na príjmové a výdavkové
pomery obžalovaného, keďže z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplývalo, že menovaný je samostatná
zárobkovo činná osoba. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,

odvolací súd obžalovanému uložil podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona náhradný trest odňatia slobody vo
výmere jedného mesiaca. Takto uložený trest, je podľa názoru krajského súdu plne v súlade s § 34 Tr.
zákona upravujúcim zásady ukladania trestov, majúc na zreteli predovšetkým účel trestu, keď trest má
plniť represívnu funkciu, ako aj úlohu individuálnej a generálnej prevencie a súčasne má predstavovať
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poškodená Sociálna poisťovňa si v prípravnom konaní dňa 05.04.2022 vo vzťahu k obžalovanému
uplatnila náhradu výplaty nemocenských dávok vo výške 985,40,- eur, pričom vychádzala z toho, že
poškodený bol práceneschopný od 30.12.2021 do 11.03.2022, pričom suma 985,40 eur predstavovala
celkovú sumu vyplatených nemocenských dávok do 11.03.2023. Krajský súd konštatuje, že okresný súd

ustálil dĺžku práceneschopnosti obžalovaného na základe znaleckého posudku znalca len na sedem
dní, preto nebolo možné priznať Sociálnej poisťovni náhradu nemocenských dávok za dobu viac ako
dvoch mesiacov. Keďže pre ustálenie výšky trov by bolo potrebné doplniť dokazovanie, odvolací súd
postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú Sociálnu poisťovňu, pobočka Bardejov, odkázal
s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda krajský súd na podklade odvolania obžalovaného
aokresnéhoprokurátorapostupompodľa§321ods.1písm.e),f)ods.3Tr.poriadkuzrušilvnapadnutom
rozsudku výrok o treste a výrok o náhrade škody týkajúci sa poškodenej Sociálnej poisťovne a podľa
§ 322 ods. 3 Tr. poriadku pri nezmenenom výroku o vine sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľný

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.