Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/107/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123355222
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6123355222.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátuMgr.MariánaDegmuaJUDr.ValérieKleinovej,ml.,vprávnejvecižalobcu:ORASS-Invest,s.r.o.,
so sídlom Chočská 1526/6, Dolný Kubín, IČO: 51 282 003,právne zastúpený: FAIRSQUARE advokátska
kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Gaštanova s. r. o., so
sídlom Búdkova cesta 3, Bratislava, IČO: 50 577 239, právne zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát,

Štefánikova 14, Bratislava, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/50/2023 - 208 zo dňa 20. marca 2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/50/2023 - 208
zo dňa 20. marca 2024 potvrdzuje.

II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha voči žalovanému zaplatenia 338.307,- eur s
príslušenstvom.

2. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (č.l. 132) doručeným súdu prvej inštancie dňa
19.02.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnosti
nachádzajúcej v obci Bratislava - Staré Mesto, k. ú. R. H., vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom zapísanej na LV č. XXXXX, a to k rozostavanému bytu č. 1A, vchod D.
X, poschodie 1, súp. č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, k bytu prislúchajúci podiel

priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k domu, na príslušenstve o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 7188/92801 k celku a k rozostavanému bytu č. 1C, vchod D. X, poschodie 1,
súp.č.XXXXoveľkostispoluvlastníckehopodielu1/1,kbytuprislúchajúcipodielpriestorunaspoločných
častiach a spoločných zariadeniach k domu, na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
7068/92801 k celku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

3. Svoj návrh žalobca odôvodil tým, že jediný majetok žalovaného spočíva vo vlastníctve vyššie
opísanej rozostavanej nehnuteľnosti, ktorej predajom žalovaný získa finančné prostriedky, ktoré však
musí prioritne využiť na splatenie bankového úveru, na zabezpečenie ktorého je k nehnuteľnosti
zriadené záložné právo. Zo zverejnených ponúk na predaj nehnuteľností vyplýva, že niektoré byty
v nehnuteľnosti sú stále k dispozícii na predaj, konkrétne 2 z 11-tich. Žalobca uviedol, že nemá
záujemneprimeraneobmedzovaťžalovaného,apretosanávrhomdomáhazriadeniazabezpečovacieho

opatrenia iba k bytom ponúkaným v čase podania návrhu, pričom predajná cena nehnuteľností je
primeranávýškežalobcovejpohľadávkyspríslušenstvom.Žalobcadodal,žezriadenímzáložnéhoprávasa zamedzí alebo zredukovať možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky a jeho snahou je zvýšiť
vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a obmedziť priestor žalovaného na zbavenie sa majetku, ktorý by
inak bolo možné exekúciou postihnúť.

4. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa
08.03.2024, žiadal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť, pričom poprel
dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky žalobcu. Poukázal na to, že predaj bytov je len formou
zmeny vlastníctva nehnuteľného majetku na majetok hnuteľný a tvrdil, že žalobca sa návrhom na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia snaží zamedziť bežnú obchodnú činnosť žalovaného, zhoršiť
jeho pozíciu na obchodnom trhu a poškodiť jeho dobré obchodné meno v snahe nezákonným spôsobom
zlepšiť svoju pozíciu pri mimosúdnych rokovaniach.

5. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 64Cb/50/2023 - 208 zo dňa 20. marca 2024 (ďalej aj ako
„napadnuté uznesenie“) návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

6. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
preukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a nepreukázal žiadnym spôsobom
dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti jeho nároku. Argumentoval len tým, že žalovaný
nevlastní žiaden iný majetok, avšak nepreukázal snahu žalovaného zbaviť sa tohto majetku. Súd prvej

inštancie poukázal na to, že na úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca
musel preukázať dôvodnosť obavy z konania žalovaného, ktoré by ohrozilo vymožiteľnosť tvrdeného
nároku žalobcu, pričom však v tejto časti dôkazné bremeno žalobca neuniesol. Existencia teoretickej
možnosti zbavenia sa majetku pod cenu v žiadnom prípade neodôvodňuje potrebu bezodkladne úpravy
pomerov. Pri žalovanom žalobca nepreukázal žiadne konanie smerujúce k ohrozeniu možnej budúcej

exekúcie ani žiadne konanie žalovaného (úmysel konať), na základe ktorého by súd mohol konštatovať
snahu žalovaného zbaviť sa vlastníctva predmetných nehnuteľných vecí pod cenu a úmysel zabrániť
žalobcovi uspokojiť jeho pohľadávku.

7. Podľa súdu prvej inštancie ponuka nehnuteľností na predaj na verejných portáloch dostatočným

spôsobom nepreukazovala snahu žalovaného zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku pod cenu, pričom
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenej obavy z následného použitia finančných prostriedkov získaných z
predaja nehnuteľností spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť žalobou uplatneného nároku žalobcu.

II. Odvolanie žalovaného

8. Proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie. Žalobca považoval
za naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu
a aby žalobcovi súd priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

9.Žalobcatvrdil,žesúdprvejinštancienazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovým

zisteniam, keď uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia
budúcej vymoženosti svojho nároku. Žalobca predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalovaný predáva
nehnuteľnosti - jediný svoj relevantný majetok, a súčasne je povinný uspokojiť pohľadávku banky, ktorá
má k nehnuteľnostiam zriadené záložné právo. Predajom nehnuteľností ako jediného relevantného
majetku žalovaný získa prostriedky, ktoré musí uhradiť banke, aby mohlo dôjsť k výmazu záložného

práva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na hodnotu záväzkov žalovaného má žalobca dôvodnú obavu, že
uhradením pohľadávky banke (z prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti tretím osobám), sa
žalovaný zbaví všetkého relevantného majetku, z ktorého by mohlo dôjsť v budúcnosti k uspokojeniu
pohľadávky žalobcu, resp. že prípadná exekúcia by mohla byť ohrozená.

10. Žalovaný tvrdil, že všetky finančné prostriedky, ktoré získa za predaj nehnuteľnosti bezpochyby bude
nútený využiť na splatenie úveru, a teda nebude disponovať žiadnym relevantným majetok, z ktorého by
mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. V danej situácii nejde teda len o dôvodnú obavu žalobcu z
konaniažalovaného,ktorébymohloohroziťvymožiteľnosťtvrdenéhonárokužalobcu,aleideonespornýzámerný postup žalovaného speňažiť nehnuteľnosti ako jediný relevantný majetok a z týchto finančných
prostriedkov splatiť úver v banke, ktorá má k nehnuteľnostiam zriadené záložné právo. Tento zámer bol
žalobcovi opakovane deklarovaný v rámci mimosúdnych rokovaní samotným žalovaným.

11.Žalobcazopakoval,žepreukázal,žežalovanýpredávanehnuteľnosti,jedinýsvojrelevantnýmajetok,
z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená, pričom v čase podania návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia boli k dispozícii na predaj už len dva byty. Aj v prípade, že by sa žalovaný
nepokúsil majetku zbaviť pod cenu, kúpnu cenu ktorú žalovaný obdrží za predaj nehnuteľností využije

v plnom rozsahu na splatenie úveru banky, ktorá je v značnej výške, a jeho uhradením žalovaný
nebude disponovať ani dostatočnými finančnými prostriedkami ani nehnuteľnosťami. Obava žalobcu
z ohrozenia alebo zmarenia exekúcie je teda dôvodná a preukázaná. Dodal, že ponuka predmetných
nehnuteľností na predaj na verejných portáloch dostatočným spôsobom nepreukazuje tvrdenie žalobcu
o snahe žalovaného zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku pod cenu. Na podporu svojho tvrdenia
žalobca poukázal, že v podanom návrhu predložil list vlastníctva, z ktorého vyplýva záložné právo

na nehnuteľnosti v prospech banky, rovnako aj prehľadom majetku spoločnosti z verejne dostupného
portálu Finstat, z ktorého vyplývajú ďalšie záväzky žalovaného, čo zároveň hodnotil, že uniesol
dôkazne bremeno a dôvodnosť obavy riadne preukázal, a teda súd prvej inštancie dospel vykonaným
dokazovaním k nesprávnym skutkovým zistenia.

III. Vyjadrenie žalovaných k odvolaniu

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 17.05.2024, rozhodnutie súdu
prvej inštancie napadnuté odvolaním považoval za vecne správne, žiadal ho potvrdiť, pričom jeho

argumentácia obsahovo nadväzovala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

13. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by súd prvej inštancie pochybil a nesprávne zistil
skutkovýstavveci.Žalovanývykonávapodnikateľskúčinnosťvoblastistavebníctva,atedadevelopment
a následný predaj nehnuteľností. Žalobca ako dodávateľ služieb, si bol vedomý, že pointa podnikania

žalobcu spočíva v stavbe nehnuteľnosti, zabezpečenia financovania stavby bankou a následného
odpredaja nehnuteľností. Samotný žalobca bol financovaný zakaždým z prostriedkov banky počas
realizácie stavby. Preto je irelevantným tvrdením, že žalovaný sa účelovo zbavuje majetkov aby
ohrozil budúcu exekúcie žalobcu. Pohľadávka vymáhaná žalobcom je sporná a žalovaný ju považuje
za nedôvodnú s ohľadom na ním uvedené argumenty vo vyjadrení k podanému návrhu na nariadenie

zabezpečovacie opatrenie zo dňa 08.03.2024, ako aj to, že žalobca ešte pred vstupom do záväzkového
vzťahu so žalovaným poznal schému realizácie projektu a kroky spôsobu financovania a realizácie
projektu, kde žalobca zhotovoval dielo. Z logického hľadiska podnikateľ koná tak, aby vytváral zisk,
a teda ak sa jeho podnikateľská činnosť sústreďuje na realizáciu stavby a žalobca sa sústreďuje na
zhotoveniediela-stavby,jeočakávanýmkonanímzostranyžalovaného,žetietonehnuteľnostinásledne

predá, vysporiada záväzky súvisiace s projektom a následne dotvorí zisk. Žalovaný zdôraznil, že sa
týmto nezbavuje majetku ale naopak, premieňa nehnuteľný majetok na hnuteľný za účelom získania
zisku, čo si žalobca neustále zamieňa.

Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že preukázal, že žalovaný sa snaží predať nehnuteľnosť na
tretie osoby, a že následne bude žalovaný vysporiadavať úver v banke, ktorá má zriadené záložné
právo. Naopak bol presvedčený, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca ako zhotoviteľ diela
vedel, že žalovaný ide realizovať stavbu, ktorej byty budú následne odpredané. Nie je preto pre žalobcu
prekvapením, že žalovaný odpredáva nehnuteľnosti a že bude musieť vyrovnať banku, ktorá disponuje

záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam. Všetky developerské činnosti postupujú rovnakým
spôsobom, developer zabezpečí dodávateľ na zhotovenie diela, zabezpečí financovanie projektu (čo
žalobca nepochybne po celý čas bol) a následne zhotovené dielo developer odpredá tretím osobám. V
žiadnom prípade sa týmto žalovaný nezbavuje svojho majetku, ale pokračuje v podnikateľskej činnostiako aj v účely celého projektu - diela, ktoré žalobca zhotovoval. Žalovaný dodal, že záložný veriteľ má
prednosť pred žalobcom.

Žalovaný nesúhlasil s hodnotením žalobcu, že ide o „nesporný zámerný postup žalovaného speňažiť
nehnuteľnosťakojedinýmajetok...“anamietal,žepritakejtoúvahebymuselibyťnavšetkyprebiehajúce
stavby, prípadne stavby v štádiu v rozostavaných bytov zaťažené zabezpečovacím opatrením od
všetkých zhotoviteľov, dodávateľov a pod..

Podľa žalovaného si žalobca pri formulovaní návrhu neuvedomil, že žiadna tretia osoba nemá záujem
zakúpiť si nehnuteľnosť - byt, na ktorom je zriadené zabezpečovacie opatrenie. Týmto konaním by
žalobca zmaril akýkoľvek predaj a de facto sa sám dostal do pozície, že žalovaný bude mať nepredajné
nehnuteľnosti.

Pokiaľ sa v odvolaní žalobca nestotožnil s tvrdením súdu, že žalobca nepreukázal úmysel žalovaného

zbaviť sa majetku, žalovaný zotrval na svojom názore, že sa žalobca nijako nevysporiadal s pointou
podnikateľskej činnosti žalovaného, teda premeny nehnuteľného majetku za hnuteľný a tým vytvorenia
finančného zisku za predaj nehnuteľností a zdôraznil, že časť pohľadávky uplatnenej v žalobe vo veci
samej zanikla na základe jednostranného započítania pohľadávok, vo zvyšnej časti je pohľadávka
žalobcu nedôvodná, bez právneho dôvodu, pričom práve žalobca dlhuje žalovanému sumu vo výške cca

250.000,- eur s narastajúcimi úrokmi z omeškania za porušenie zmluvy o dielo a z uvedeného dôvodu
je v celom rozsahu nedôvodný aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalobcu.

Pokiaľ v odvolaní žalobca tvrdil, že predložil spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
dôkazy, preukazujúce tvrdenia žalobcu a osvedčujúce dôvodnosť potreby nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia, a to najmä príslušný list vlastníctva, z ktorého vyplýva, že ku všetkým rozostavaným bytom a
nebytovým priestorom vo vlastníctve žalovaného je zriadené záložné právo v prospech banky, žalovaný
oponoval, že z čerpaného úveru bol primárne hradený aj samotný žalobca pri zhotovovaní časti diel. Je
bežnou praxou až nevyhnutnosťou, že pri poskytovaní financovania stavby bankou si banka následne
zriaďuje záložné právo. Záložný veriteľ má prednosť pred žalobcom, a ako už žalovaný vyššie uviedol,

pohľadávka banky nie je spornou pohľadávkou, zatiaľ čo pohľadávka žalobcu uplatnená v žalobe vo veci
samej je spornou v celom rozsahu. Záložné právo ešte samo o sebe nepreukazuje dôvodnosť podaného
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcom.

Žalovaný tiež poukázal na to, že v prípade nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by

bolavýraznýmspôsobomporušenázásadaprimeranostiaproporcionalitysohľadomnavšetkyokolnosti
prípadu a žalobca by sa svojim návrhom domohol absolútneho znemožnenia výkonu podnikateľskej
činnosti žalovaného a tým by mu zjavne zamedzil vytvorenie zisku z podnikateľskej činnosti.

Žalovaný zhrnul, že neboli splnené zákonom požadované predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia a zároveň nebol splnený ani dôvod jeho nariadenia. Bez osvedčenia dôvodnosti a
trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť
ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okrem
neosvedčenia pohľadávky, žalobca nesplnil ani druhý zákonom požadovaný predpoklad pre vydanie
zabezpečovacieho opatrenia, a teda nepreukázal ani obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Medzi

skutočnosti,ktorévovšeobecnostiosvedčujú,ževýkonrozhodnutiabybolohrozený,patrípredovšetkým
také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery (rozhodnutie NS SR zo dňa 22.07.1997, sp. zn. 5Obo/144/97), čo v danom prípade nebolo
žalobcom preukázané.

IV. Relevantné právne predpisy

14. Podľa Čl. 2 ods.1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

22. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

24. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

25. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

26. Podľa § 357 písm. d) CSP Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

27. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

29. Podľa § 388 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

V. Posúdenie veci odvolacím súdom30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec podľa § 379 CSP a § 380
ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj vyjadrením

žalovaných, odvolací súd dospel k nasledovným záverom:

31. Pred nariadením neodkladného opatrenia (obdobne aj pri zabezpečovacom opatrení) súd posudzuje
v celkovom kontexte, či
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu

b) tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp
opodstatnenosti),
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,

e) právne účinky neodkladného opatrenia (alebo zabezpečovacieho opatrenia) neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

32. Vyššie uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, a teda pokiaľ či i len jedna podmienka

nie je splnená, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia vyhovieť.

33. Inými slovami, v zmysle relevantnej právnej u´pravy mo^zˇe su´d nariaditˇ neodkladne´
opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie za predpokladu, že v návrhu opi´sané rozhoduju´ce

skutocˇnosti osvedcˇujú potrebu nariadenia neodkladne´ho opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej u´pravy
pomerov alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Obdobne to platí i pri návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorý slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.

34. Odvolací súd pripomína, že je povinnostˇou žalobcu (navrhovateľa nariadenia neodkladného alebo
zabezpečovacieho opatrenia) v na´vrhu opi´satˇ skutocˇnosti hodnoverne a presvedčivo osvedcˇiť
do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana.

35. V zmysle § 326 ods. 2 CSP je tiež dana´ povinnostˇ pripojitˇ k na´vrhu listiny, na ktore´ sa návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia odvola´va. Odvolací súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje potrebu vysokej presvedcˇivosti samotne´ho na´vrhu, ktorá vyplýva zo skutočnosti,
zˇe su´d mo^zˇe rozhodnu´tˇ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia aj bez vy´sluchu a vyjadrenia stra´n a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). Za´kon
uklada´ navrhovateľovi povinnostˇ hodnoverne osvedcˇitˇ nielen potrebu neodkladnej u´pravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exeku´cie (prípadne potrebu zabezečenia dôkazu), ale aj do^vodnostˇ a trvanie
na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana, cˇo mo^zˇe navrhovateľ dosiahnutˇ najma¨ relevantny´mi
skutkovy´mi tvrdeniami, listinny´mi do^kazmi a kvalifikovanou pra´vnou argumenta´ciou.

36. Zmyslom neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá

si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán
sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
alebo zabezpečovacieho opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných
predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa si vyžaduje jednak osvedčenie danosti
hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o

potrebe úpravy pomerov alebo zabezpečenia peňažnej pohľadávky.

37. Podmienkou pre vyhovenie návrhu je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
pomerov, by bolo právo navrhovateľa reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná

ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného
opatrenia.38. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu (odporcovi) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý

nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného
opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy
tedanesmúbyťvážnejšiepochybnosti.Procesnúzodpovednosťzavýsledokkonania(dôkaznébremeno
- osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.

39. Z logiky uvedeného plynie pre súd povinnostˇ do^sledne vyhodnotitˇ, cˇi je na´vrh z objekti´vneho
hlˇadiska presvedcˇivy´ a cˇi dosˇlo k osvedcˇeniu vsˇetky´ch za´konom predpokladany´ch skutocˇnosti´.

40. Pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia je
nevyhnutné (okrem iného) to, či navrhovateľ osvedčil svoje subjektívne právo a s ním súvisiaci nexus s
druhou stranou sporu (právny vzťah medzi stranami sporu). Rozhodujúce pre súd sú opis skutočností

relevantných na identifikáciu subjektívnych práv, ktorých je navrhovateľ nositeľom a ktorých ochrany sa
dovoláva, pričom tieto musia konvenovať a byť preukázané listinami pripojenými k návrhu.

41. Ako odvolací súd zistil z obsahu súdneho spisu, žalobca sa žalobou na súde vo veci samej
domáha voči žalovanému zaplatenia 338.307,- eur s príslušenstvom. Nemožno akceptovať úvahu

žalovaného, že nebolo možné vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len z
dôvodu popretia žalovaného nároku. Pre zamietnutie návrhu na nariadenie opatrenia podľa názoru
odvolacieho súdu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho
opatrenia nepostačuje popretie nároku žalobcu. Nie je logickým podmieňovať úspech návrhu na
nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia tým, že žalovaný pripustí existenciu žalobou

uplatneného záväzku. Súdny spor vznikol práve z dôvodu rozporu medzi žalobcom a žalovaným o
existenciu povinnosti žalovaného uplatnenej (v merite) žalobcom a popretie uplatnenej pohľadávky je
toho neodmysliteľným atribútom.

42. Z dikcie príslušných zákonných ustanovení, predovšetkým § 326 ods. 1 CSP vyplýva povinnosť

v návrhu opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Zákon od navrhovateľa nariadenia neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia
vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu. Postačuje podať
dôkaz o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Nevyžaduje sa
objasnenie veci, jej zistenie a právne posúdenie nad všetku pochybnosť. Náležité objasnenie veci je

možné len súdom vykonaným dokazovaním a hodnotením dôkazov samostatne a v ich vzájomnej
súvislosti, čo by celkom isto prekročilo rámec rozhodovania o neodkladnom (zabezpečovacom) opatrení
a vzťahovalo sa viac na sporné otázky zistiteľné až v konaní vo veci samej.

43. Pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje existencia naliehavosti

potreby predbežnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená. Inštitút neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia plní preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na
dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade, ak existuje obava
ohrozenia exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane vznikla
ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala.

44. V danej súvislosti odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť k tvrdeniu žalobcu o tom, že
vzhľadom na hodnotu záväzkov žalovaného má existuje dôvodná obava, že uhradením pohľadávky
banke (z prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti tretím osobám) sa žalovaný zbaví všetkého
relevantného majetku, z ktorého by mohlo dôjsť v budúcnosti k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, resp.

že by mohla byť ohrozená prípadná exekúcia. Takéto tvrdenie predovšetkým považuje odvolací súd
len za hypotetické, žalobca ničím neosvedčil opodstatnenosť domnievať sa, že nároky financujúcej
banky prevýšia v žalobcom tvrdenej miere záväzky žalovaného, že by nemohol uspokojiť žalobou
uplatnenúpohľadávku.Žalobcanepredložilktomutosvojmutvrdeniužiadnedôkazypreukazujúcevôbec
jeho pravdivosť. Odvolací súd pripomína, že pri vydaní zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje len

tvrdenie o potrebe dočasnej úpravy medzi účastníkmi v podobe inštitútu neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia, ale takéto tvrdenie musí byť dostatočne dôveryhodne osvedčené.45. Rovnaký záver platí podľa odvolacieho súdu aj o úvahe žalobcu, keď tvrdil, že v situácii, kedy
žalovaný všetky finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľnosti bezpochyby použije na splatenie
úveru a nebude disponovať žiadnym relevantným majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená

pohľadávka žalobcu.

46. Žalobca (odvodzujúc z jeho vyššie opísanej úvahy) tiež tvrdil, že v danej situácii nejde len o dôvodnú
obavu z konania žalovaného, ktoré by mohlo ohroziť vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu, ale
ide o nesporný zámerný postup žalovaného speňažiť nehnuteľnosti ako jediný relevantný majetok a

z týchto finančných prostriedkov splatiť úver v banke, ktorá má k nehnuteľnostiam zriadené záložné
právo. Žalobca k uvedenému tvrdeniu pridal, že takýto zámer bol žalobcovi opakovane deklarovaný v
rámci mimosúdnych rokovaní samotným žalovaným. Takto žalobcom formulované tvrdenia považoval
odvolací súd za neopodstatnené a vo svojej nepresnosti za manipulatívne. Bolo povinnosťou žalobcu
svoju argumentáciu podložiť dôkazmi, ktoré však jeho návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v
danom kontexte postrádal. Pokiaľ žalobca pristúpil k tak závažnému hodnoteniu konania žalovaného,

že ide o jeho zámerné konanie, avšak to ponechal bez právne relevantných dôkazov, možno takéto
hodnotenie bez ďalšieho vyhodnotiť len v rovine ničím nepodloženého (neosvedčeného) tvrdenia.

47. I keď žalobca tvrdil, že hodnota bytov, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je primeraná výške žalobou uplatnenej pohľadávky, odvolací súd v zhode s názorom súdu

prvej inštancie vysloveným v jeho rozhodnutí považoval v rozsahu formulovanom žalobcom návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za nepomerný k následkom, ktoré by obmedzenie v podobe
zriadeného záložného práva znamenalo pre žalovaného.

48. Ako už odvolací súd uviedol vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, súd pri rozhodovaní o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia posudzuje viaceré kritériá,
pričom návrhu vyhovie len za predpokladu, že sú splnené kumulatívne a pokiaľ či i len jedna podmienka
nie je splnená, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia vyhovieť. Jednou z podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia je, že právne účinky neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia

povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

49. Odvolací súd poukazuje na to, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že súčasťou podnikateľskej
činnosti žalobcu je budovanie predaj nehnuteľností. Vyhovením návrhu žalobcu by bolo obmedzené
právo žalovaný nad mieru únosnú v demokratickej spoločnosti brániace mu v činnosti ktorou

generuje zisk potrebný práve na udržanie a rozvoj podnikania vrátane plnenia záväzkov. Zriadiť na
predmetných nehnuteľnostiach zabezpečovacím opatrením záložné právo považoval odvolací súd za
zásah neadekvátny, pretože by takéto zaťaženie nehnuteľností zmarilo alebo podstatne sťažilo ich
predaj (odrádzalo záujemcov), čo by malo škodlivý vplyv na obchodnú činnosť žalovaného, nedosiahol
by potrebný príjem, čo by malo nepochybne dosah aj na plnenie jeho podnikateľských záväzkov.

50. Dosahovanie príjmu a z toho plynúceho zisku je zmyslom podnikania, ktoré si zaslúži rešpekt a
ochranu. Zriadením záložného práva sa obmedzí nakladanie s nehnuteľnosťou. V prípade žalovaného
podnikajúceho v predaji nehnuteľnosti by to zároveň znamenalo nad mieru únosnú obmedzenie jeho
podnikanie - obchodnej činnosti, z ktorej dosahuje príjem.

51. Je na navrhovateľovi neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, aby špecifikoval
ním formulovaný návrh aj z pohľadu princípu proporcionality. Inak sa vystavuje riziku neúspechu jeho
návrhu. Obmedzenie dosiahnuté opatrením súdu nemôže vysoko a neprimerane prevyšovať vo vzťahu
nie len k hodnote sporu vo veci samej uplatnený nárok, ale tiež zásah do práv nemôže byť neprimerane

obmedzujúci osobu povinnú z opatrenia.

52. Odvolací súd dodáva, že za hodnú zreteľa považoval skutočnosť vyplývajúcu z LV č. XXXXX,
k. ú. R. H., vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, že nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom návrhu už sú zaťažené záložným právom v prospech úverového veriteľa (financujúcej

banky).Pretoanivyhovenienávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniabyprežalobcunemuselo
znamenať priaznivejšie právne postavenie vo vzťahu k vymáhaniu žalobou uplatnenej pohľadávky.53. Odvolací súd v súvislosti s tvrdením o ohrození exekúcie ako dôvodu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia poukazuje aj na to, že žalobca žiadal zriadiť záložné právo na dva rozostavané byty vo
vlastníctve žalovaného opísané v ods. 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia, avšak z LV č. XXXXX, k. ú. R.

H., vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, vyplýva, že žalovaný okrem týchto
vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti. Žalobca nepredložil súd dôkaz o hodnote majetku žalovaného. Preto
nemožno za opodstatnené považovať jeho tvrdenie, že z majetku žalovaného nemôže nebude možné
(bude ohrozené) uspokojenie pohľadávky uplatnenej žalobou žalobcu len na základe predpokladu, že
príjem z predaja nehnuteľností bude stačiť len na splatenie úveru alebo iných bližšie nekonkretizovaných

pohľadávok, ktorých číselné vyjadrenie žalobca zistil z webového portálu www.finstat.sk. Odvolací
súd podotýka, že z tohto informačného zdroja nie je možné dostatočne definovať hodnotu majetku
podnikateľa ani právne zhodnotiť charakter jeho aktív a pasív.

54. Pokiaľ žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a v odvolaní proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie tvrdil, že ponuka predmetných nehnuteľností na predaj na verejných portáloch

dostatočným spôsobom nepreukazuje tvrdenie žalobcu o snahe žalovaného zbaviť sa svojho
nehnuteľného majetku pod cenu, je nevyhnutné znova zopakovať, že uvedené tvrdenie nebolo nijako
žalobcom preukázané. Hoci žalobca tiež tvrdil, že o tom predložil súdu dôkazy, odvolací súd je nútený
konštatovať, že na základe v súdnom spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov (č. l. 137 až 150) ani
v tomto tvrdení nebolo možné žalobcovi prisvedčiť. Inzerciu predaja dvoch predmetných bytov za cenu

440.000eurazacenu499.000euraužspomínanýLVč.XXXXX,k.ú.R.H. aprehľaddátožalovanomz
webového portálu www.finstat.sk odvolací súd nevníma ako nepochybné dôkazy
preukazujúce žalobcove hodnotenie, že predaj žalovaný uskutočňuje pod cenu, že sa žalovaný takýmto
spôsobom zbavuje svojho majetku a že by na základe žalobcom predložených dôkazov za dôvodnú
mohla byť považovaná jeho obava z ohrozenia exekúcie žalobou uplatnenej peňažnej pohľadávky, ako

to predpokladá dikcia § 343 ods. 1 CSP.

55.Oodvolanímnapadnutomrozhodnutísúduprvejinštanciejepotrebnépovedať,žesavecouzaoberal
a nasmerovanie jeho úvah naznačené v odôvodnení jeho rozhodnutia tomu nasvedčovalo. V odvolacom
konaní je prvostupňové súdne rozhodnutie posudzované z hľadiska adekvátnosti jeho argumentačnej

kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov
súd prvej inštancie vydal meritórne rozhodnutie. Uvedené z rozhodnutia súdu prvej inštancie nad všetky
pochybnosti vyplýva.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania

žalobcu,nakoľkomázato,ženeosvedčildôvodnosťtvrdenýchskutočnostínaúčelyvydaniauzneseniao
neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení, pričom odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil
odvolací súd za neopodstatnené.

57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakýchdôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).