Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 32P/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324201040
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sátorová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324201040.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. T.K., K.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov - matky: Q.. K. B., Y..
B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Š. XXXX/XX, W., I. Č. K. XXXX/XXA, B. Ú., a otca: I. T., K.. XX.XX.XXXX, I.
O. W., o návrhu matky na udelenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

I. Matke maloletého dieťaťa sa dáva namiesto otca maloletého dieťaťa súhlas na podanie žiadosti o
zmenu priezviska maloletého dieťaťa z terajšieho priezviska „T. na priezvisko „..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 15.03.2024 domáhala
vyslovenia súhlasu so zmenou priezviska maloletého dieťaťa tak, aby dieťa malo priezvisko matky,
čo odôvodnila tým, že rodičia maloletého dieťaťa definitívne ukončili svoj partnerský vzťah vo februári
roku 2022, t. j. v čase keď mal maloletý tri roky. Maloletý od toho času žije výlučne s matkou na
adrese K.Á. XXXX/XXA, B. Ú. a s otcom sa od XX.XX.XXXX nevidel, t. j. viac ako rok. Maloletý otca
takmer nepozná. Maloletý bol rozhodnutím tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX zverený do osobnej
starostlivosti jeho matky, ktorá má maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd zároveň

uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť' prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške
XXX,- Eur mesačne, počnúc od XX.XX.XXXX, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Súd zároveň upravil styk otca s maloletým dieťaťom.
Matka v návrhu uviedla, že otec sa so synom nestýka a zároveň si voči synovi neplní ani súdom určenú
vyživovaciu povinnosť a z tohto dôvodu bol otec uznaný vinným Trestným rozkazom tunajšieho súdu.
Z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti voči synovi je vedené i exekučné konanie voči otcovi
u exekútora JUDr. O. W., pod sp.zn. XXXEX XXX/XX. Matka dodala, že aktuálne je jej vyplácané

náhradné výživné od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta. Matka ďalej uviedla, že otec sa
o syna nezaujíma a ani o jeho zdravotný stav, či pokroky. Maloletý navštevuje materskú školu S. X B.
W.. Podľa matky, pri styku s lekármi, ako i v materskej škole k dochádza k nepríjemnostiam, keď matku
oslovujú podľa priezviska maloletého syna, čo jej spôsobuje problémy a je obťažujúce stále vysvetľovať,
že sa so synom nevolajú rovnako, nakoľko ona má svoje priezvisko. Maloletý na otázky, ako sa volá
odpovedá B. (t. j. priezviskom matky) a s týmto priezviskom sa identifikuje a vníma sa ako súčasť rodiny
B., nakoľko otca a jeho rodinu prakticky nepozná. Matka uviedla, že maloletý sa často matky pýta, prečo

má priezvisko po otcovi, pričom maloletý nepozná ani rodinu zo strany otca. Matka má preto za to, že je
v záujme maloletého, aby bolo jeho priezvisko zmenené na „B.“. Matka v návrhu dodala, že nakoľko sa
otec úplne odmlčal, matka nemala možnosť vyriešiť s ním uvedené osobne, oslovila ho teda písomne
listom zo dňa XX.XX.XXXX., avšak bezvýsledne. Matka sa pokúšala spojiť sa s otcom maloletého, avšakzistila, že jeho matka, u ktorej sa zdržiaval, medzičasom zomrela a on sa zdržiava na neznámom mieste.
Rozdielnosť priezvisk vedie k problémom maloletého dieťaťa v sociálnej interakcii, najmä v materskej
škole s rovesníkmi, kedy je dieťa nútené odpovedať na nepríjemné otázky, prečo sa volá inak, ako

jeho matka, čo u maloletého vyvoláva zbytočný stres, ktorý môže viesť i k neskorším problémom s
vlastnou identitou. Otec sa o maloletého vôbec nezaujíma, hoci mu bol súdom upravený styk, za synom
nechodí a ani nekontaktuje matku ohľadne syna, pričom sa nezaujíma sa ani o jeho zdravotný stav, či
pokroky. Matka v návrhu uviedla, že pre maloletého je rodinou ona a starí rodičia zo strany matky, a
je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby sa volalo rovnako ako rodina, do ktorej patrí a ktorá sa

o neho od narodenia s láskou stará. Poukázala tiež na fakt, že matka aj otec pochádzajú zo W., kde
maloletý navštevuje materskú školu. W. je malé mesto, kde sa ľudia navzájom poznajú. Je známe, že
otec má problémy so zákonom a okolie ho eviduje, ako osobu podozrivú z užívania drog, matka si preto
myslí, že nie je vhodné, ak si bude okolie maloletého spájať s negatívnou povesťou otca v meste. Matka
chce od tohto syna ochrániť navrhovanou zmenou priezviska.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, a to s návrhom
a listinnými dôkazmi založenými v spise, najmä trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. XXT/XX/XXXX
- XX zo dňa XX.XX.XXXX, s upovedomením o začatí exekúcie XXXEX XXX/XX-X, žiadosťou matky o
udelenie súhlasu so zmenou priezviska adresovanou otcovi zo dňa XX.XX.XXXX, správou kolízneho
opatrovníkazodňaXX.XX.XXXX,rozhodnutímMestskéhosúduO.IVč.k.O-XXXzodňaXX.XX.XXXX,

s výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, ako aj s obsahom pripojeného spisu sp. zn. XXP/XXX/
XXXX, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

3. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Galanta
č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, súd

zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa aj zastupovať a spravovať
jeho majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou XXX Eur mesačne od XX.X.XXXX
a povolil otcovi splácať zročné výživné XXX,XX Eur v splátkach. Zároveň súd rozhodol, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý tretí víkend v poradí v mesiaci v kalendárnom roku
v sobotu od XX:XX hod. do XX:XX hod, a v nedeľu od XX:XX hod. do XX.XX hod., kedy si otec na

začiatku styku prevezme maloleté dieťa pred aktuálnym bydliskom matky maloletého dieťaťa na adrese
K. XXXX/XXA, B. Ú. a po ukončení styku maloleté dieťa pred aktuálnym bydliskom matky maloletého
dieťaťa na adrese K. XXXX/XXA, B. Ú. odovzdá.

4. Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXT/XX/XXXX bol otec

uznaný za vinného, že v období od augusta XXXX do XX.XX.XXXX zanedbal svoju zákonnú povinnosť
prispievať na výživu maloletého dieťaťa, čím spáchal nedbanlivostný prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX.

5. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV č. k. O - XXX zo dňa XX.XX.XXXX sa otcovi uložila
povinnosť, aby nevstupoval do nehnuteľností, kde sa zdržiava maloleté dieťa a matka maloletého
dieťaťa, stará matka maloletého dieťaťa zo strany matky maloletého dieťaťa U. B. a stará matka
matky maloletého dieťaťa Q.Á. X.. Súčasne sa rozhodnutím otcovi uložila povinnosť, aby sa
nepribližoval k matke maloletého dieťaťa, U. B. U. S. Q. X. na vzdialenosť kratšiu ako päť metrov,

aby telefonicky alebo elektronickou komunikáciou nekontaktoval U. B. U. Q.Y. X., aby telefonicky
alebo elektronickou komunikáciou nekontaktoval matku maloletého dieťaťa, s výnimkou informovania
o dôležitých skutočnostiach o maloletom a o skutočnostiach potrebných pre riadny styk žalovaného s
maloletým, a aby sa žalobcom v 1. až 3. rade písomne, formou doporučeného listu ospravedlnil za
doručené textové správy, telefonáty a svoje nevhodné správanie sa voči matke maloletého dieťaťa, U.

B. U. Q. X..

6. Zo správy kolíznej opatrovníčky zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX vykonal kolízny
opatrovník pohovor s maloletým dieťaťom, za účelom zistenia názoru dieťaťa vo veci zmeny jeho
priezviska. Maloleté dieťa bez prítomnosti zákonného zástupcu spontánne a veselo rozprávalo o škole,

hračkách, rodine. Na otázku kolízneho opatrovníka ako sa volá, uviedol že sa volá „Q. B.“. K tomu že sa
oficiálne nevolá B. (ale ako jeho otec) uviedol, že sa chce volať B., lebo všetci sú B., babka aj mamina
aj dedko. Ďalej uviedol, že otec s nimi nebýva a urobil im zle, lebo niečo lepkavé nalial na auto a odtrholim zrkadlo na aute, čo videl aj maloletý. Maloletý tiež uviedol, že sa s otcom nestretáva ani netelefonuje,
a že mu nechýba a je mu s maminou dobre, bez otca.

7. Z Oznámenia Okresnej prokuratúry Bratislava III vyplýva, že na otca maloletého dieťaťa bola dňa
XX.XX.XXXX podaná obžaloba na Okresný súd v Pezinku pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, odsek 3 písm. c) Trestného zákona (pozn. súdu vo veci druhého maloletého dieťaťa otca).

8. Z centrálnej evidencie priestupkov vyplýva, že otec sa dopustil priestupku krádeže tovaru dňa

XX.XX.XXXX v W. v obchodnom dome S., pričom za priestupok mu bola udelená bloková pokutou vo
výške XX Eur.

9. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vec prejednal dňa
XX.XX.XXXX v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorému súd návrh sporu z predvolaním,
poučením otcovi doručoval na adrese K. XXXX/XXA B. Ú., G. R. Č.. XXXX, W., W. a taktiež zverejnením

na úradnej tabuli a webe súdu, ako aj súd uvedené listiny doručoval na mailovú adresu otca. Súd
konštatoval, že z uvedených adries boli súdne zásielky vrátené súdu s poznámkou, adresát uvedené
zásielky neprebral v uvedenej lehote. Otec na mailovú správnu nereagoval žiadnym spôsobom.

10. Matka na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zotrvávala na podanom návrhu a uviedla, že od podania

návrhu sa nič nezmenilo, teda otec neprejavil záujem o maloleté dieťa, na výživu maloletého dieťaťa
neprispieva, maloleté dieťa otca ani nepozná, teda s otcom nie je v žiadnom kontakte, a to od
XX.X.XXXX. Otec sa nezaujíma ani o zdravotný stav mal. dieťaťa, ktorý bol v útlom veku operovaný,
pričom jeho momentálny zdravotný stav je veku primeraný. Maloletý sa matky stále spytuje, prečo sa
volá otcovým priezviskom, keď matka má iné priezvisko. Matka na pojednávaní ďalej uviedla, že pred

dvoma týždňami sa s otcom náhodne videli v meste, pričom otec ich zbadal, avšak nezastavil a keď
sa vrátili k autu videli aj s maloletým, že auto je poliate nejakou lepkavou látkou cez čelné sklo. Matka
uviedla, že je presvedčená, že uvedené spravil práve otec maloletého. Navrhovateľka predložila súdu
a poukázala na rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX,
v zmysle ktorého súd vo veci ochrany osobnosti uložil zákaz otcovi maloletého dieťaťa vstupovať do

rodinného domu, v ktorom býva matka s dieťaťom, taktiež do rodinného domu, v ktorom má matka trvalý
pobyt, ani do bytu, ktorý je vo vlastníctve matky maloletého, v ktorom však býva stará matka maloletého.
Súčasne súd uložil povinnosť nepribližovať sa k matke maloletého, starej matke maloletého a starej
matke navrhovateľky na vzdialenosť kratšiu ako X metrov.

11. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhla súdu vyhovieť návrhu matky a to
vzhľadom na vyjadrenie matky v rámci a vykonané dokazovanie.

12. Na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX sa dostavil otec maloletého dieťaťa, ktorý k veci uviedol, že s
podaným návrhom matky nesúhlasí. Uvedené odôvodnil tým, že bol v ťažkej životnej situácii, keď mu

zomrela matka, s ktorou býval v spoločnej domácnosti, pričom po úmrtí jeho matky nemal zabezpečené
bývanie, nemal prácu, z uvedeného dôvodu nevykonával rodičovské práva a povinnosti, nakoľko musel
primárne riešiť iné veci. Otec prehlásil, že toho času býva v prenájme, pričom o tejto skutočnosti súdu
neviepredložiťnájomnúzmluvu.Súčasneuviedol,žetohočasupracujenabrigádachodX.X.XXXXresp.
od apríla XXXX, a obdŕžal výplatu vo výške XXX-XXX,- A., pričom zamestnávateľom je U. W.. R. uviedol,

že od obdŕžania prvej výplaty neprispieval na výživu mal. dieťaťa, napriek tomu, že má vedomosť o tom,
že je vedené voči nemu trestné konanie z dôvodu zanedbania povinnej výživy. Čo sa týka konania na
Mestskom súde O. IV, sp. zn. XXC/XX/XXXX, nemal informáciu o tom, že prebieha nejaké konanie a
informáciu získal až potom, čo uplynula lehota na odvolanie proti rozhodnutiu. K tvrdeniam matky, že
užíva drogy a v W. ho poznajú, že má problémy so zákonom, uviedol, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé.

Tiež poznamenal, že nie je pravda, že sa v máji stretol s matkou maloletého. Prehlasuje, že od roku
XXXX nie je v pravidelnom kontakte s maloletým a ani neprispieva na jeho výživu.

13. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že s poukazom na vykonané
dokazovanie a vyjadrenie mal. dieťaťa matky na pojednávaní navrhuje, aby súd návrhu matky vyhovel.

Dodal, že v priebehu predchádzajúceho konania vedeného na tunajšom súde o úprave práv a povinností
rodičov k maloletému bolo uložené rodičom výchovné opatrenie. Úrad komunikoval s oboma rodičmi, s
ktorými riešil realizáciu styku otca s mal. dieťaťom, no na pojednávania v marci a máji XXXX sa už otec
ani nedostavil. Kolízny opatrovník uviedol, že do dnešného dňa otec ani raz nekontaktoval úrad, resp.neavizoval, že sa nerealizuje styk s maloletým, resp. že si nedokáže plniť vyživovaciu povinnosť voči
mal. dieťaťu, a že je problémová komunikácia medzi rodičmi.

14. Podľa čl. 5 písm. g) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach,
ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä názor
dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny.

15. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“),
rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

16. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

17. Podľa § 40 ods.1 Zákona o rodine, deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného
z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4. Podľa § 40 ods. 2 Zákona o
rodine, ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská,

dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia
maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
19. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaným súkromným zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru
musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory právo slobodne sa
vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať
primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým

poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa
ho dotýka a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo jeho príslušného orgánu a spôsobom,
ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

21. Podľa§11ods.3písm.a)zákonač.300/1993Z.z.omeneapriezviskuvzneníneskoršíchpredpisov

žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými
zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako XX rokov, musia k žiadosti priložiť
jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska
maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho
úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas

nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.

22. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich
s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností rozhodne o takejto spornej podstatnej veci

na návrh niektorého z rodičov súd. V zmysle ustálenej súdnej praxe podstatnou vecou, súvisiacou s
výkonom rodičovských práv a povinností je aj zmena priezviska maloletého dieťaťa. Z tohto dôvodu, ak
sa rodičia nedohodnú na zmene priezviska dieťaťa, prichádza do úvahy postup súdu podľa ustanovenia
§ 35 Zákona o rodine a na návrh niektorého z rodičov súd rozhodne, či udelí súhlas za rodiča, ktorý
s návrhom nesúhlasí, k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Matka pred podaním

návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa nemohla dosiahnuť túto zmenu dohodou s otcom,
nakoľko s ním nie je dlhodobo v žiadnom kontakte a písomnú výzvu sa mu nepodarilo doručiť, preto
podala návrh na súd.23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade je zmena priezviska
maloletého dieťaťa v súlade s jeho záujmom. Matka maloletému poskytuje adekvátnu starostlivosť,
zatiaľ čo otec sa o maloleté dieťa dlhodobo nezaujíma, nezabezpečuje jeho potreby, nevychováva ho,

nestretáva sa s ním, ani ho inak nekontaktuje, neinformuje sa o jeho zdravotnom stave, a dlhodobo
si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému, za čo bol uznaný vinným Trestným rozkazom
Okresného súdu Galanta zo dňa XX.XX.XXXX a na otca bola aj dňa XX.XX.XXXX podaná obžaloba
na R. súd v V. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, odsek 3 písm. c) Trestného
zákona (matkou ďalšieho maloletého dieťaťa otca). Podľa názoru súdu je preto návrh matky na zmenu

priezviska maloletého dieťaťa dôvodný, nakoľko otec si voči maloletému dieťaťu neplní svoje rodičovské
povinnosti. Z rozhovoru s maloletým bolo zrejmé, že maloletý má k otcovi vybudovaní negatívny postoj,
viackrát uviedol, že otec im robí zle, pričom uviedol, že sa s otcom nestretáva ani netelefonuje, a že
mu nechýba a je mu s maminou dobre. Súd poukazuje tiež na rozsudok Mestského súdu Bratislava
IV, č. k. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX, v zmysle ktorého súd vo veci ochrany osobnosti
uložil zákaz otcovi maloletého dieťaťa vstupovať do rodinného domu, v ktorom býva matka s dieťaťom,

taktiež do rodinného domu, v ktorom má matka trvalý pobyt, ani do bytu, ktorý je vo vlastníctve matky
maloletého, v ktorom však býva stará matka maloletého. Súčasne súd uložil povinnosť nepribližovať
sa k matke maloletého, starej matke maloletého a starej matke navrhovateľky na vzdialenosť kratšiu
ako X metrov. Z odôvodnenia daného rozhodnutia je zrejmé, že správanie otca bolo toho času aj voči
matke maloletého a starej matke maloletého dlhodobo neprimerané a nevhodné (správy a opakované

telefonáty najmä matke maloletého). Z uvedených dôvodov má súd za to, že je v záujme ďalšej výchovy
dieťaťa, aby nieslo priezvisko svojej matky, ktorá maloletému dieťaťu poskytuje adekvátnu starostlivosť,
a ktorá si voči maloletému riadne plní svoje rodičovské povinnosti, obzvlášť za situácie, kedy sa maloletý
stotožňuje s priezviskom matky a jej rodiny, ku ktorému sa hlási a vyjadruje tak svoju identitu. Súd
poznamenáva, že napriek skutočnosti, že maloletý má X rokov považoval za potrebné prihliadnuť na

jeho názor pri rozhodovaní vo veci a vyhodnotiť ho s poukazom na jeho vek a vyspelosť. Súdu po
vykonaní dokazovania bolo jasné, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa pretrvávajú konflikty, ktoré boli
prezentované už aj počas predchádzajúceho konania o úprave rodičovských práva a povinností. Počas
aktuálnehokonaniarodičianepreukázali,žebybolischopníviesťmedzisebouadekvátnukonverzáciu,o
ich zlých vzťahoch svedčí aj vydané súdne rozhodnutie vo veci o ochranu osobnosti, ktoré konanie bolo

iniciované matkou. Otec svoju dlhodobú absenciu v živote maloletého odôvodnil údajným nekorektným
správaním matky, ktorá aj počas predchádzajúceho konania urobila všetko za to, aby vytesnila otca zo
života maloletého. Na upozorneniu súdu, aby oznámil súdu aký závažný dôvod mu bránil v tom, aby
udržiaval kontakt s maloletým dieťaťom od začiatku roka XXXX a vykonával svoje rodičovské práva a
povinnosti, uviedol, že sa dostal do ťažkej životnej situácie, kedy mu zomrela matka. Súd poznamenáva,

že z ľudského hľadiska otca chápe, že také obdobie predstavuje neskutočnú psychickú záťaž v živote
človeka, napriek tomu otec ako dospelý človek, ktorý už má súdom upravenú vyživovaciu povinnosť,
napriek akejkoľvek závažnej životnej situácie, musí konať tak, aby výživa svojho maloletého dieťaťa
bola z jeho strany riadne zabezpečená. Vyživovacia povinnosť predstavuje zo zákona prednostnú
pohľadávku, ktorá má byť zabezpečená primárne pred inými pohľadávkami povinného rodiča. Čo sa

týka práva otca na styk s maloletým dieťaťom, ako to vyplýva aj z právneho označenia, ide o právo
rodičanieojehopovinnosť,pretorodič,ktorýdlhodobonevykonávasvojeprávobudovaťvzťahsosvojim
maloletým dieťaťom a nie je s dieťaťom v kontakte, neznesie trestnoprávnu zodpovednosť, pričom je
vystavený rizika, že reparácia jeho vzťahu s maloletým dieťaťom v budúcnosti úspešná nemusí byť. Súd
poukázajúc na vykonané dokazovanie, na nezodpovedné správanie otca minimálne od začiatku roka

XXXX, v ktorom je pokračované aj od apríla XXXX, kedy otec uviedol, že má zabezpečené bývanie a
pravidelný príjem (pričom naďalej neprispieva na výživu maloletého dieťaťa a nepodniká kroky k tomu,
aby budoval vzťah s maloletým) súd musel konštatovať, že otec reálne neprejavil skutočný záujem o
svoje vlastné dieťa a preto maloleté dieťa nemá absolútne žiadny vybudovaný citový vzťah so svojím
otcom, preto skutočnosť, že dieťa má spoločné priezvisko s otcom skôr vyvoláva u maloletého odpor,

teda uvedená skutočnosť skôr pôsobí kontraproduktívne na maloleté dieťa, akoby v jeho prospech, ktorá
skutočnosť bola aj prezentovaná samotným maloletým dieťaťom na príslušnom Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny, preto súd zastáva názor, že nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit spolupatričnosti k
tomuto rodičovi vo forme spoločného priezviska. V procese, aby maloleté dieťa začal vnímať otca v
pozitívnom zmysle by bol rozhodne progresom aj to, že ak náhodne sa stretnú v meste, otec sa pri ňom

zastaví a prihovorí sa k nemu, nakoľko opak bolo preukázané v priebehu tohto konania. Súd považuje
prístup otca za neadekvátny aj v tom zmysle, že na pojednávaní poprel, že by sa náhodne stretli s
maloletým v meste, ktorá skutočnosť však bola vyvrátená matkou maloletého dieťaťa ako aj samotným
maloletým. Súd považoval konanie otca sa nezodpovedné aj v tom smere, že minimálne od začiatkuroku 2023 nebolo možné otca zastihnúť na pôvodnej adrese, pričom otec dlhodobo nedodržiaval
svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z. o hlásení pobytu občanov
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a na príslušnom mestskom úrade, na ktorom je

evidovaný ako „bezdomovec“, neoznámil aktuálnu adresu na ktorej je zastihnuteľný (aktuálnu adresu
mal vypátrať súd ako aj orgány činné v trestnom konaní vlastným šetrením). Sama o seba tá skutočnosť
predstavuje nerešpektovanie občianskych práv a povinností, pričom ak uvedené je učinené človekom,
ktorý je zodpovedný aj za starostlivosť (nie v zmysle len osobnej) o maloleté dieťa, je považované za
oveľa nezodpovednejšie konanie, ktoré má znaky prejavu nezáujmu o svoje dieťa. Súd preto rozhodol

tak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku,pričomtakétorozhodnutiejezároveňvsúladescitovanými
ustanoveniami Zákona o rodine.

24. Záverom súd poznamenáva, že toto rozhodnutie o podstatnej veci týkajúcej sa výkonu rodičovských
práv a povinností nie je rozhodnutím obmedzujúcim resp. pozbavujúcim rodičovské práva a povinnosti
otca, a prípadnou zmenou priezviska maloletého nestráca otec svoje rodičovské práva a povinnosti, aj

napriek skutočnosti že v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa, súd môže rodičom obmedziť výkon ich rodičovských práv, ak svoje povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, pričom v danom prípade otec
nevykonáva jeho rodičovské povinnosti k maloletému vôbec. V budúcnosti je len na otcovi, aby uchopil
svoje rodičovské práva aktívne voči maloletému dieťaťu a vykonával ich v plnom rozsahu.

25. Súd taktiež považuje za potrebné podotknúť, že ani rozhodnutie súdu, ktorým sa nahrádza súhlas
druhého rodiča so zmenou priezviska nie je dôvodom na povoľujúce rozhodnutie správneho orgánu,
ktorý vec vo vlastnej kompetencii posúdi správnou úvahou či zmenu povolí alebo nepovolí.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre matku (navrhovateľku) a kolízneho opatrovníka,
nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre otca maloletého v lehote 15 dní od doručenia na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).