Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. júl 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoCsp/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120440796
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6120440796.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Inkasáreň s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 777 974, zastúpeného advokátkou: Mgr. Zuzana Bírová, so sídlom
Americká 2, Bratislava, IČO: 30 849 837, proti žalovanej: U. U., K.. XX.XX.XXXX, I. O. S. K. XXXX/
XXA, O., zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Kasenčák, so sídlom Brečtanová 28, Bratislava, IČO: 42 104
386, o zaplatenie 70,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 12. januára 2022, č.k. 16Csp/60/2021 - 134, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 12. januára 2022, č.k. 16Csp/60/2021 - 134 súd prvej inštancie, po tom, ako v
priebehu konania na základe čiastočného späťvzatia žaloby konanie v časti o zaplatenie istiny zastavil,
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,70 eur
od 15.07.2020 do 19.10.2020 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,70 eur od 20.10.2020
do 24.11.2020 a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 3,00 eur, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že

žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne
po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že predmetom konania bolo zaplatenie cestovného vo výške 0,70
eur a úhrady 70 eur z dôvodu cestovania žalovanej bez platného cestovného lístka dňa 14.07.2020
na linke č. 3 o 8.59 hod, spolu s príslušenstvom. Po späťvzatí žaloby v časti istiny 70,70 eur v
rámci upomínacieho konania žalobcom s poukazom na ust. § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o

upomínacom konaní v znení neskorších predpisom boli žalobcom uplatnené úroky z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 70,70 eur od 15.07.2020 do 30.11.2020 a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 3 eur. Vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov založených stranami
do spisu. V súvislosti s postúpením pohľadávky pôvodného veriteľa Dopravného podniku Bratislava,
a.s. s poukazom na ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka konštatoval, že aktívnu legitimáciu
žalobcu mal preukázanú oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.06.2019 zaslaným žalovanej
žalobcom a Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.04.2019 spolu so zoznamom

pohľadávok vrátane pohľadávky proti žalovanej, ktorá tvorila prílohu k návrhu. S poukazom na ust.
§ 524 Občianskeho zákonníka uzavretím Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v spojení so
špecifikácioupostupovanejpohľadávkypojejvznikuvočižalovanejdošloplatnekjejpostúpeniu,vrátane
príslušenstva. Na platnosť uvedeného postúpenia nemá vplyv skutočnosť, že postupca nesplnil svojupovinnosť podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle bodu 3.11 Rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok má postupník povinnosť bez zbytočného odkladu po postúpení pohľadávok
zaslať dlžníkom oznámenia o postúpení pohľadávok. Z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu - z

potvrdení VÚB a.s. - je zrejmé, že žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu dňa 19.10.2020
sumu 32 eur. Úhradu žalovaná špecifikovala variabilným symbolom číslo XXXXXXXX zhodujúcim sa
s variabilným symbolom priradeným k žalovanej zozname postúpených pohľadávok, ktorý bol prílohou
k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok. Suma 32 eur bola právnym predchodcom žalobcu
vrátená žalovanej dňa 23.10.2020. Z potvrdenia VÚB a.s. ďalej vyplýva, že následne žalovaná uhradila

právnemu predchodcovi žalobcu dňa 24.11.2020 sumu 70,70 eur. Súd prvej inštancie mal v konaní za
preukázané, že následne po oznámení postúpenia pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky na
žalobcu, uhradila žalovaná sumu 70,70 eur dňa 24.11.2020 (Potvrdenie VÚB a.s.). Vo vzťahu k zániku
dlhu v tejto časti žalobca v konaní tvrdil, že suma mu bola na účet pripísaná dňa 30.11.2020, avšak
vo vzťahu k tomuto svojmu skutkovému tvrdeniu neuniesol bremeno dôkazu, neprodukoval v konaní
žiaden dôkaz na podporu tohto svojho tvrdenia. Z uvedeného dôvodu považoval prvoinštančný súd

popretietýchtoskutkovýchtvrdenížalovanejzaneúčinnéazadeňúhradysumy70,70eurpovažovaldeň
24.11.2020. Keďže sa však žalovaná so splnením peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal
ju súd aj na zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaná bola povinná zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu
(prirážku) na mieste v čase absolvovania prepravy bez cestovného lístka, teda v deň vykonania kontroly.
Nasledujúcim dňom sa ako cestujúca dostala do omeškania s úhradou cestovného a prirážky spolu

vo výške 70,70 eur, v dôsledku čoho má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania od tohto
dňa, pričom so zohľadnením úhrad realizovaných žalovanou (suma 32 eur dňa 19.10.2020 a suma
70,70 eura dňa 24.11.2020) žalobe vyhovel v časti príslušenstva a priznal mu úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 70,70 eur od 15.07.2020 do 19.10.2020 a úrok z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 38,70 eur od 20.10.2020 do 24.11.2020. Z obsahu spisu mal tiež preukázané, že

právny zástupca žalobcu ešte pred začatím súdneho konania výzvou zo dňa 04.11.2020 vyzval žalovanú
na úhradu dlžného cestovného vo výške 0,70 eur, úhrady vo výške 70 eur, úroku z omeškania, trov
právneho zastúpenia spojených s touto výzvou spolu s poštovným. Výzvu na uhradenie dlžnej sumy
obsahovalo aj oznámenie zo dňa 27.10.2020, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 03.04.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu Dopravný podnik Bratislava, a.s. na

postupníka Inkasáreň s.r.o. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky
sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. S prihliadnutím
na uvedené skutočnosti súd považoval nárok žalobcu vo výške 3 eur (2 x 1,50 eur) za dôvodný, nakoľko
ide o preukázané náklady v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka spojené s (mimosúdnym)
uplatnením pohľadávky v čase, keď bola žalovaná v omeškaní so splnením svojho dlhu splatného dňa

14.07.2020 (čo i len čiastočne) a zaviazal žalovanú aj na zaplatenie týchto nákladov. Pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 256 ods. 1 C.s.p. vychádzal z toho, že aj
pri zastavení konania treba rozhodnúť o náhrade trov konania, teda treba zisťovať procesné zavinenie
zastavenia konania (v rámci upomínacieho konania s poukazom na ust. § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016
Z.z.). V tomto prípade žalovaná dlh (istinu) splnila dňa 24.11.2020 a s ohľadom na túto skutočnosť bola

žaloba dôvodná len v časti príslušenstva pohľadávky. Žalobca tak procesne zavinil zastavenie konania
v časti istiny a žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi, ktorý
jej preto priznal.

3. Proti tomuto rozsudku podala (podľa obsahu odvolania) do vyhovujúceho výroku vo veci samej v

zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá v tejto časti žiadala rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedla. že inú vadu má konanie podľa jej názoru preto, že v konaní namietala platnosť

zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Dopravným podnikom Bratislava a.s. ako pôvodným veriteľom a
žalobcom, avšak prvoinštančný súd sa s touto jej námietkou neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
vôbec nezaoberal. Zároveň však na základe vykonaného dôkazu, a to zmluvy o postúpení pohľadávok,
dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, a to, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky voči
žalovanej. Tento záver vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobcovi súd priznal nárok na úrok z omeškania.

Súd zároveň nesprávne právne posúdil vec, keď považoval Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok
za platnú. Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok medzi pôvodným veriteľom a žalobcom je
absolútne neplatná, nakoľko pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, ale ktorej vznik vôbec nezávisí
od vôle zmluvných strán, ale tretej osoby, podľa jej názoru nie je možné v režime rámcovej zmluvy opostúpení pohľadávok postupovať. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je, že musí ísť
o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Uvedené potvrdzuje aj napr. Uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a v ktorej Ústavný súd nepovažoval

záver o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré neboli riadnym spôsobom špecifikované, za
arbitrárne. S poukazom na uvedené žiadala odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že na základe čl. 3 bod 3.5 Rámcovej zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 3.4.2019, ktorú uzatvoril so spoločnosťou Dopravný podnik Bratislava,

akciová spoločnosť, na seba ako postupník prevzal povinnosť postupcu a v jeho mene oznámil
žalovanej, že postupca postúpil na neho svoju pohľadávku. K postúpeniu pohľadávky došlo na
základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, preto je zmluva datovaná k skoršiemu dátumu
ako vznik pohľadávky u pôvodného veriteľa. K predmetnej zmluve sa každý mesiac vytvára príloha s
konkrétnou špecifikáciou všetkých postúpených pohľadávok v danom mesiaci a na jej základe dochádza
k postúpeniu pohľadávok. S napadnutým rozhodnutím súdu sa preto stotožňuje.

5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., preskúmal prvoinštančný rozsudok v
rozsahu odvolania žalovaného, viazaný odvolacími dôvodmi obsiahnutými v odvolaní, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

6.Odvolacísúdpreúplnosťpovažujezapotrebnézhrnúť,ževpreskúmavanejvecimalsprávnesúdprvej
inštancie pre účely posúdenia dôvodnosti podanej žaloby v zostávajúcej časti, teda v časti uplatneného
príslušenstva, dokazovaním preukázané, že žalovaná dňa 14.07.2020 na linke č. 3 o 8.59 hod cestovala
bez platného cestovného lístka, a preto jej vznikla povinnosť zaplatiť Dopravnému podniku Bratislava,

a.s. ako pôvodnému veriteľovi cestovné vo výške 0,70 eur a zároveň úhradu v sume 70 eur. Taktiež
správne poukázal na to, že žalovaná sa so zaplatením tejto sumy dostala do omeškania a z dôvodu
nezaplateniadlžnejsumyvčasbolaprávnymzástupcomžalobcuvyzvanánaúhradu,apretonietpochýb
otom,žežalovanejvzniklapovinnosťzaplatiťajpríslušenstvoneuhradenejistinypozostávajúcezúrokov
z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Správnosť vyššie uvedených skutkových

zistení nenamieta ani žalovaná, ktorá spochybňuje výlučne platnosť postúpenia pohľadávky, ktorá bola
predmetom tohto konania, z Dopravného podniku Bratislava, a.s. na žalobcu.

7. Na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci dospel súd prvej inštancie aj
k správnemu záveru, že právo, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozsudkom v napadnutej

časti, bolo platne postúpené z Dopravného podniku Bratislava, a.s. na žalobcu, a to na základe
Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, v spojení so zoznamom postúpených pohľadávok, v ktorom
sa nachádza aj pohľadávka proti žalovanej. Pohľadávka proti žalovanej je pritom v tomto zozname
špecifikovaná uvedením identifikačných údajov žalovanej a variabilného symbolu danej pohľadávky,
teda je špecifikovaná nezameniteľne. Uvedené nenamietala žalovaná v konaní na súde prvej inštancie a

nenamieta to ani v podanom odvolaní. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že v danej veci boli splnené všetky predpoklady pre vyhovenie podanej žalobe v napadnutej časti,
keď nepochybne okrem istiny vznikol nárok aj na jej príslušenstvo, pričom v jeho prípade došlo k
platnému postúpeniu pohľadávky, teda aj k založeniu aktívnej legitimácie žalobcu na jeho uplatnenie
proti žalovanej v tomto spore.

8. Neopodstatnene žalovaná v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal jej
námietkou neplatnosti posúdenia. Okrem toho, že na uplatnenie danej námietky zo strany žalovanej v
odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd poukázal, treba zdôrazniť, že sa s touto námietkou aj správne
vysporiadal, keď konštatoval, že aktívnu legitimáciu žalobcu mal preukázanú oznámením o postúpení

pohľadávky zo dňa 13.06.2019 zaslaným žalovanej žalobcom a Rámcovou zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 03.04.2019 spolu so zoznamom pohľadávok vrátane pohľadávky proti žalovanej,
ktorá tvorila prílohu k návrhu, pričom s poukazom na ust. § 524 Občianskeho zákonníka uzavretím
Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v spojení so špecifikáciou postupovanej pohľadávky po jej
vzniku voči žalovanej došlo platne k jej postúpeniu, vrátane príslušenstva a na platnosť uvedeného

postúpenia nemá vplyv skutočnosť, že postupca nesplnil svoju povinnosť podľa ust. § 526 ods. 1
Občianskeho zákonníka, keďže v zmysle bodu 3.11 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok má
postupník povinnosť bez zbytočného odkladu po postúpení pohľadávok zaslať dlžníkom oznámenia o
postúpení pohľadávok.9. Pokiaľ žalovaná súdu prvej inštancie vytýka, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok dospel k
nesprávnemu skutkovému zisteniu a zároveň nesprávne vec právne posúdil, keď považoval Rámcovú

zmluvu o postúpení pohľadávok za platnú a konštatoval, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky
voči žalovanej, ani s touto námietkou sa nie je možné stotožniť. Ako už totiž bolo uvedené aj vyššie,
súd prvej inštancie dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci a spor správne posúdil aj po právnej
stránke, keď dospel k záveru, že k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu v napadnutej časti
(t.j. príslušenstva), platne došlo.

10. Nedôvodne tiež žalovaná v odvolaní v danej veci namieta, že Rámcová zmluva o postúpení
pohľadávok medzi pôvodným veriteľom a žalobcom je absolútne neplatná, nakoľko pohľadávku, ktorá
vznikne v budúcnosti, ale ktorej vznik vôbec nezávisí od vôle zmluvných strán, ale tretej osoby,
nie je možné v režime rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok postupovať, keďže nevyhnutným
predpokladom postúpenia pohľadávky je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a

existujúcu. Žalovaná totiž opomína, že k postúpeniu pohľadávky nedošlo samotnou rámcovou zmluvou
o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá pred vznikom jej záväzku, avšak až v spojení so súpisom
(zoznamu) postúpených pohľadávok na základe rámcovej zmluvy, v ktorom bola predmetná pohľadávka
riadne identifikovaná, a to až po jej vzniku. Ani táto odvolacia námietka žalovanej tak nemôže obstáť.
Neopodstatnene potom žalovaná argumentuje aj uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS

165/2017, ktoré v danej veci nemožno aplikovať, keď v tomto prípade pohľadávka identifikovaná bola a
naviac išlo o pohľadávku, ktorá v čase postúpenia už existovala.

11. Vzhľadom na uvedené potom prvoinštančný súd správne vychádzal z toho, že v dôsledku omeškania
so splnením hlavného peňažného záväzku vznikla žalovanej povinnosť uhradiť aj príslušenstvo, pričom

v dôsledku platného postúpenia príslušenstva na žalobcu je žalobca v tomto spore na uplatnenie nároku
priznaného rozsudkom prvoinštančného súdu v napadnutej časti aj aktívne legitimovaným subjektom na
uplatnenie daného práva na súde; a správne teda dospel k záveru, že v napadnutej časti boli splnené
všetky predpoklady pre vyhovenie podanej žalobe.

12. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie jeprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).