Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/177/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201419
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8219201419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD., v spore žalobcu B. K., narodeného
XX. B. XXXX, I., M. XX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Cahajlom, Bardejov, Dlhý rad 16,
proti žalovanej M. B., narodenej XX. Q. XXXX, I.G., M. XX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Stanislavom
Súletym, Bardejov, Námestie SNP 1, o vytýčenie hranice pozemku a určenie vlastníckeho práva a
iné, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2C/21/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 30. januára 2023 sp. zn. 16Co/15/2022 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 11. augusta
2021 sp. zn. 2C/21/2019 v spojení s opravným uznesením okresného súdu z 25. júla 2022 sp. zn.
2C/21/2019 žalobu zamietol (I. výrok) a rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok). V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa voči žalovanej domáhal určenia, že „je vlastníkom k vyčlenenej časti

podľa ZP znalca“ a uloženia povinnosti „na odstránenie postaveného plota jeho odprataním, ako aj tejto
časti nehnuteľnosti a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku“ a zároveň si uplatnil aj nárok na
náhradutrovkonania.Vžalobeargumentoval,žežalovanápostavilanovýplotbezstavebnéhopovolenia
obce a bez jeho súhlasu medzi parcelami CKN 1121/2, 1121/1 a CKN 1134/3, 1134/1 v katastrálnom
území obce I.. Preto podal žalobu, aby znalec z odboru geodézie kartografie prizvaný súdom na mieste
samom vytýčil lomové body parciel žalobcu medzi parcelou žalovanej CKN 1134/1 a CKN 1134/3 a tak
určil priebeh hranice. Lomové body pozemku žalobcu sú trvalo označené podľa GP č. 920-160-6 zo 17.

novembra 1966 a GP č. 242-341-030-94 z 09. februára 1994, ktorý bol podkladom pre rozsudok súdu
sp. zn. 7C/149/94-28, čo potvrdila aj Správa katastra Bardejov. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom žaloby a jej prílohami, konkrétne s odpoveďami Správy katastra Bardejov
z 18. januára 2011, 28. februára 2012 a 24. apríla 2012, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7C/149/94-28
z 03. novembra 1994, rozhodnutiami Obce I. z 28. marca 2010 a z 15. januára 2014, rozhodnutím
Krajského stavebného úradu v Prešove z 21. júna 2011, podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 7C/149/1994, geometrickým plánom z 18. septembra 2013 (zo spisu tunajšieho súdu sp. zn.

2C/19/2019), písomnými vyjadreniami strán sporu a prednesom žalobcu a právneho zástupcu žalovanej
na pojednávaní nariadenom na 11. augusta 2021. Dospel k záveru, že žalobca v žalobe netvrdil a
listinnými dôkazmi bezpečne nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých by súd jeho žalobe mohol
vyhovieť.Okresnýsúdmalpreukázané,načoupozornilžalobcuvpriebehupojednávania,žepetitžalobyje nevykonateľný a žalobcu poučil o jeho práve na právnu pomoc, na možnosť späťvzatia žaloby a
možnosť podať kvalifikovanú žalobu prostredníctvom subjektu poskytujúceho právne služby. Žalobca
však nebol aktívny, nebránil svoje práva a nepožiadal o odročenie pojednávania. Navrhol do konania

pribrať znalca, ale nedokázal špecifikovať, aké odborné otázky má znalec zodpovedať. V tejto súvislosti
uviedol, že to vie geodet O. a že súd si má dôkazy vyžiadať z katastra. O aké dôkazy by malo ísť bližšie
nešpecifikoval. Paradoxne vyznel podľa okresného súdu aj argument žalobcu a jeho odvolanie sa na
geometrickýplángeodetaB.O.č.37117769-23/2013z18.septembra2013,ktorýnebolúradneoverený,
ale o ktorý žalobca opieral svoj nárok, keďže tvrdil, že tento geometrický plán vykazuje posun do jeho

pozemku. Okresný súd dodal, že v civilnom sporovom konaní nemôže plniť funkciu vyhľadávacieho
orgánuaaninaznačovaťžalobcovisprávnysmerprocesnéhopostupu.Spoukazomnauvedenéuzavrel,
že tvrdenia v žalobe vrátane petitu, ako aj vo vyjadreniach žalobcu sú neúplnými skutkovými tvrdeniami,
nepodporenými dostatočnými dôkazmi, ktoré bránia súdu rozhodnúť inak, než zamietnutím žaloby.
Keďže žalobca neuniesol bremeno dôkazu a ani bremeno tvrdenia, okresný súd si spravil o spore obraz
iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslili strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. O trovách

konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), nezistiac žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu
aplikácie § 257 CSP.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30. januára

2023 sp. zn. 16Co/15/2022 rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil a
rozhodol, že žalovaná má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. Odvolací súd posúdil ako vecne správne závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v
žalobe netvrdil a listinnými dôkazmi bezpečne nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých by súd jeho
žalobe mohol vyhovieť. Súd prvej inštancie nevylúčil možný úspech žalobcu v spore, avšak žalobca aj

napriek poučeniu súdu neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by právne relevantne preukázal dôvodnosť
uplatneného nároku spočívajúceho v zásahu žalovanej do výkonu jeho vlastníckeho práva. V konaní
neboli predložené ani geometrické plány, na ktoré v žalobe odkazoval (r. 1994, 1966) a ktorými by mal
byť preukázaný priebeh hranice, ktorý je v konaní sporný. Aj z odvolania vyplynulo, že žalobca nevie
určiť, aké úlohy má znalec vykonať. Na otázku súdu, čo má byť predmetom znaleckého dokazovania

(zápisnica o pojednávaní dňa 11. augusta 2021, č. l. 83 spisu) žalobca nedal kvalifikovanú odpoveď, aký
dôkaz žiada vykonať a čo má byť predmetom znaleckého dokazovania. Odvolací súd skonštatoval, že
žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno a napriek poučeniu súdom prvej inštancie nereflektoval na
výzvu súdu na späťvzatie žaloby a podanie nového návrhu prostredníctvom kvalifikovaného právneho
zástupcu. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdil. Po právnej stránke rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 123, § 124, § 126
ods. 1 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 132 ods. 1 až 3, § 181 ods. 4, § 153 ods. 1 až 3 a § 154
CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že o
výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) tvrdiac
dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP. Argumentoval, že vytýčenie hranice pozemku bolo
možné jednoduchým úkonom súdu tak, že by súd určil súdneho znalca. Túto požiadavku žalobcu
súd odmietol a namiesto toho sa zaoberal rôznymi vyhláseniami a potvrdeniami žalovanej, ktorých

vierohodnosť bola žalobcom spochybnená. Súd odmietol dôkazy, ktoré svedčili v prospech žalobcu,
napr. predložené dôkazy z geometrického plánu znalca O. z 18. septembra 2013 ako aj jeho
odôvodnenie ku geometrickému plánu. Nepribratím znalca do konania, ktorý by vytýčil hranicu sporného
pozemku, došlo podľa žalobcu k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces a tento nesprávny
procesný postup mal viesť aj k nesprávnemu rozhodnutiu súdu. Dovolateľ preto navrhol, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušil a
vec vrátil odvolaciemu alebo okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu považovala tvrdenie žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý

proces tým, že súd odmietol jeho požiadavku na pribratie znalca do konania za zavádzajúce a nemajúce
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Žalobca ani po upozorneniach a poučeniach súdom o
jeho procesných právach nedal v otázke znaleckého dokazovania kvalifikovanú odpoveď na otázku, aký
dôkaz žiada vykonať, čo má byť predmetom znaleckého dokazovania a aké úlohy má znalec vykonať.Výsledky vykonaného dokazovania svedčia o tom, že v konaní bolo dané za dosť procesným právam
žalobcu a že žalobca aj napriek poučeniu súdom neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené
navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol a priznal jej právo na náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§
424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred bodkočiarkou) dospel k záveru, že

dovolanie treba zamietnuť.

6.Dovolateľvyvodzovalprípustnosťdovolaniaz§420písm.f)CSP,podľaktoréhodovolaniejeprípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia
spravodlivosti).

9.Podstatoudovolacejargumentáciebolanámietka,žesúdodmietolnávrhžalobcunapribratiesúdneho
znalca do konania za účelom vytýčenia hranice sporného pozemku.

10. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,

či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov
(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie
návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je
vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to

viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu
rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (pozri napr. judikáty R 37/1993 a R 125/1999). Rozsah
vykonaného dokazovania nie je závislý od vôle sporových strán.

11. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít niekoľkokrát judikovala, že civilné sporové

konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný
jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca

sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo
zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020).

12. V súdenej veci sa žalobca podanou žalobou voči žalovanej domáhal určenia, že „je vlastníkom
k vyčlenenej časti podľa ZP znalca“ a uloženia povinnosti „na odstránenie postaveného plota jeho
odprataním, ako aj tejto časti nehnuteľnosti a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Okresný
súd žalobu zamietol uvedúc, že žalobca netvrdil a listinnými dôkazmi bezpečne nepreukázal skutočnosti,na základe ktorých by jeho žalobe mohol vyhovieť, t. j. neuniesol bremeno dôkazu a ani bremeno
tvrdenia. Zo zápisnice o pojednávaní nariadenom na 11. augusta 2021 vyplýva, že žalobca žiadal o
pribratie znalca do konania, ktorý by určil hranicu pozemkov, avšak na otázku súdu, aké otázky navrhuje

znalcovi položiť, žalobca nevedel odpovedať a uviedol, že sa môže spýtať p. O.. Okresný súd na tomto
pojednávanízároveňpoučilžalobcuoprávezvoliťsiprávnehozástupcuaspoukazomnanevykonateľný
petit žaloby bol tiež vyzvaný na späťvzatie žaloby, k čomu ale žalobca nepristúpil. Odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 CSP), pretože sa stotožnil s jeho záverom, že
žalobca aj napriek poučeniu zo strany okresného súdu neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by právne

relevantne preukázal dôvodnosť uplatneného nároku spočívajúceho v zásahu žalovanej do výkonu jeho
vlastníckeho práva. Odvolací súd v bode 31 rozsudku vysvetlil prejednaciu zásadu, ktorá sa uplatňuje
v sporovom konaní, v bode 32 rozsudku sa venoval teórii dôkazného bremena, v bode 36 rozsudku
zdôraznil dôkaznú iniciatívu strán sporu a v bode 37 rozsudku uviedol následky nesplnenia dôkaznej
povinnosti.

13. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnení rozsudkov súdov nižších inštancii dovolací súd
konštatuje, že v postupe odvolacieho súdu v spojitosti s postupom okresného súdu nezistil žiadne
vady, ktoré by boli spôsobilé ukrátiť dovolateľa na jeho procesných právach a založiť tak dôvodnosť
podaného dovolania. Dovolací súd udáva, že každá sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť
dôkaznú, pričom predloženie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov podporujúcich

predložené tvrdenia je predpokladom úspechu v spore. V posudzovanej veci súdy dospeli k zhodnému
záveru, že dovolateľ predložil súdu neúplné skutkové tvrdenia, navyše nepodporené dostatočnými
dôkazmi. Následkom nesplnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je vecne nepriaznivé
rozhodnutie súdu, ktoré v tomto prípade znáša žalobca, ktorý si tieto povinnosti ako pán sporu (dominus
litis) nesplnil. V tejto súvislosti tak nie je dôvodná ani námietka dovolateľa o nepribratí súdneho znalca

do konania, pretože dovolateľ nebol schopný súdu predložiť otázky, ktoré by mal súdny znalec vo vzťahu
k predmetu sporu zodpovedať (zápisnica o pojednávaní dňa 11. augusta 2021).

14. Z uvedených dôvodov dovolací súd uzatvára, že dovolanie, v ktorom dovolateľ namieta vadu
zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné, ale nie je dôvodné. Dovolací súd preto

dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.

15. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. V dovolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorej vznikli trovy dovolacieho
konania. Dovolací súd jej preto voči žalobcovi priznal ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.