Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Obdo/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516206854
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:2516206854.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej
a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,
Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00 156 621 proti žalovanému Flügel & Klement, s. r. o., Hurbanova
7/2477, Piešťany, IČO: 44 640 153, právne zastúpený Havlát & Partners - advokátska kancelária, s. r.

o., Rudnayovo námestie 4549/1, Bratislava, o zaplatenie 59 548,80 eura s príslušenstvom, vedenom na
Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7Cb/34/2016, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Trnave č. k. 32Cob/74/2022 zo dňa 30. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 32Cob/74/2022 z 30.
novembra 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Piešťany (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 7Cb/34/2016 zo dňa 27. mája
2022 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 14 ods. 3 a § 22 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonovvzmyslektorýchniejeaktívneprocesnelegitimovanýmsubjektom
na vymáhanie žalovaného nároku.

2. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 59 548,80 eura
spolu s úrokom s omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 59 548,80 eura od 6. októbra 2012 do
zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1 680 eur, z titulu, že žalovaný riadne
a včas nepristúpil k odstraňovaniu oznámených skrytých vád diela ani na základe predžalobnej výzvy
a pokusu o zmier na úhradu primeranej zľavy z ceny diela listu č. S-2476/2016-420, Z-27281/2016 zo
dňa 12.10.2016. Žalobou sa žalobca domáha priznania primeranej zľavy z ceny diela, ktorú vyčíslil na

sumu 59.548,80 eur s DPH.

Konanie pred odvolacím súdom

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, o ktorom Krajský súd v Trnave (ďalej
aj „odvolací súd“) rozhodol uznesením č. k. 32Cob/74/2022-682 zo dňa 30. novembra 2022 tak, že v

prvom výroku odvolanie žalobcu odmietol. Druhým výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

4. Odvolací súd konštatoval, že z obsahu spisu vyplynulo, že dňa 1. júla 2022 doručil žalobca súdu
prvej inštancie elektronickú správu, ktorá obsahovala elektronický formulár s názvom „Odvolanie“ a
elektronickú prílohu s názvom „odvolanie žalobcu vo veci PATER NOSTER.pdf“. Prvý elektronický

dokument (odvolanie) obsahuje označenie strán a rozhodnutia, proti ktorému smeruje vrátane rozsahu,
v akom sa toto rozhodnutie napáda, a aj odvolací návrh. Druhý dokument obsahuje tie isté údaje,ale doplnené o odvolaciu argumentáciu a odvolacie dôvody. Kým prvý dokument bol opatrený
kvalifikovaným podpisom, druhý dokument žiaden elektronický podpis neobsahuje (výsledok overenia
podpisov,č.l.653).Bezpodpisutedanemožnotentodokumentpovažovaťzaautorizovanýpodľazákona

č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ďalej len „zákon o e-Governmente“.
4.1. Konštatoval, že podmienka kvalifikovaného elektronického podpisu odvolania obsahujúceho
odvolacie dôvody ako prílohy elektronického podania vyplýva najmä z ustanovení § 23 ods. 1, § 24 ods.
5, ako aj § 25 zákona o e-Governmente (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. februára

2022, sp. zn. II. ÚS 442/2021-41, bod 26).
4.2. Odvolací súd uzavrel, že odvolanie trpí vadami, pre ktoré sa ním nemôže meritórne zaoberať.
Odvolanie obsahujúce odvolacie dôvody, avšak platne neautorizované v zákonom stanovenej lehote ani
doplnené, odvolací súd naň v tejto časti nemôže prihliadať, a teda musí vychádzať z toho, že žiadne
odvolacie dôvody neobsahuje. Z odvolania žalobcu tak nie sú zistiteľné žiadne dôvody, pre ktoré by malo
byť rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. Ako už bolo naznačené vyššie, odvolací súd je viazaný

odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), ibaže ide o vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, čo ale
niejetentoprípad(§380ods.2CSP).Vodvolacomkonanítedachýbajúargumentyžalobcuumožňujúce
priestornavecnýprieskumnapadnutéhorozhodnutiaodvolanímsúdom.Keďženadoplnenieodvolacích
dôvodov sa nevyzýva (§ 373 ods. 1 in fine CSP) a dovolacie dôvody možno dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP), ktorá už uplynula, odvolanie trpí neodstrániteľnou

vadou, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

Dovolanie žalobcu

5. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), prípustnosť ktorého

odôvodnil podľa ust. § 420 písm. f) CSP. V dovolaní uviedol, že odmietnutie odvolania z dôvodov
prezentovaných odvolacím súdom predstavuje nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým
znemožnil žalobcovi uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
5.1. Dovolateľ uviedol, že odvolanie zo dňa 30.06.2022 bolo podané elektronicky pomocou tlačiva

vydaného Ministerstvo spravodlivosti SR cez portál eŽaloby a podpísané kvalifikovaným elektronickým
podpisom, o čom boli žalobcovi cez portál eŽaloby doručené aj notifikácie. V zmysle zákona o e-
Governmente podanie odvolania prostredníctvom formulára, ktorý bol doručený elektronicky súdu a bol
platne podpísaný, sa považuje za platné podanie. Odôvodnenie odvolania pripojil z dôvodu prehľadnosti
v prílohe formulára odvolania. Uviedol, že každý formulár na portáli eŽaloby obsahuje poučenie ohľadom

príloh v znení, že podpísať elektronickú prílohu je potrebné iba v prípade plnej moci na zastupovanie
klienta. V prípade, že je príloha väčšia ako 5 MB, môže sa vyskytnúť problém pri jej podpisovaní. V
takom prípade je možné postupovať tak, že buď ponechať elektronickú prílohu nepodpísanú, pokiaľ ju
netvorí plná moc, alebo sa ju pokúsiť opätovne podpísať, alebo prílohu zmenšiť a opätovne sa pokúsiť o
podpísanie elektronickej prílohy. Odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 7. septembra v ktorom popísal celý

postup elektronického podania odvolania. Argumentoval, že žalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu
žalobcu, t.j. nie iba k formuláru odvolania, ale aj jeho prílohe, ktorá obsahovala podrobné odôvodnenie
odvolania, a teda žalovaný bol s obsahom prílohy (dôvodmi odvolania) oboznámený. Rovnako tak aj
odvolací súd. Poukázal tiež na údaj z portálu eŽaloby, kde je odvolanie žalobcu evidované ako odoslané,
prijaté, overené a zapísané, formulár odvolania bol podpísaný, validný a overený a príloha nepodpísaná.

Uviedol, že týmto spôsobom podával podania vždy aj v iných súdnych konaniach a tieto boli vždy súdmi
akceptované.
5.2. Odvolaciemu súdu vytýkal nesprávny procesný postup a napadnuté rozhodnutie považoval za
arbitrárne a príliš formalistické. Poukázal pri tom na názor vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu sp.
zn. 9Cdo/7/2021 zo dňa 14. apríla 2021, že účelom civilného procesu je spory riešiť (rozhodovať ich)

a prinášať spravodlivosť, a nie ich odmietať (teda „nesúdiť“) cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály,
ako aj v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 318/2018, II. ÚS 135/04, II. ÚS
435/2014, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania
a nadmerný (neadekvátny) tlak na dopĺňanie náležitostí ich procesných úkonov, ktoré nemajú oporu v
zákone, a ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú

v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
5.3. V ďalšom tiež podporne argumentoval názorom najvyššieho súdu vyjadreným v rozhodnutí sp.
zn. 5Ndob/1/2022 zo dňa 26. januára 2022, keď uviedol, že skutkový stav v tejto veci je obdobný. V
uvedenomkonaníbolpodanýodporvočiplatobnémurozkazuprostredníctvomelektronickéhoformulára,ktorý bol autorizovaný, avšak odôvodnenie odporu, ktorý tvoril prílohu odporu autorizovaný nebol. Odpor
bol podaný v na to určenom elektronickom formulári, avšak priamo v ňom bez vyjadrenia vecného
odôvodnenia, ktoré v časti formulára výslovne určeného pre odôvodnenie odporu nahradil odkazom

na prílohy, ktoré následne doplnil aj v písomnej listinnej podobe. Najvyšší súd tu vyjadril názor, že
žalovaný zvolil takú formu a spôsob elektronického podania odporu, ktorý relevantná právna úprava
nevylučuje. V danom prípade je dôvodné vychádzať z takého výkladu právnej normy, ktorý akceptuje
zvolenú formu a spôsob podania odporu stranou v konaní. Relevantné v danom prípade bolo, že rubrika
elektronicky podaného formulára určená pre odôvodnenie odporu vyplnená žalovaným bola, hoci len

odkazom na pripojenú prílohu formulára, v ktorej sa nachádzal celý text odporu vrátane jeho vecného
odôvodnenia. Najvyšší súd vo svojom názore vychádzal z doktríny materiálneho poňatia právneho štátu,
pričom poukázal na judikatúru ústavného súdu v tejto otázke. Podľa dovolateľa je toto rozhodnutie
najvyššieho súdu plne aplikovateľné na prejednávaný spor.
5.4. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za formalistické, arbitrárne a opomínajúce samotnú
podstatu, ktorou je ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov, ako aj

neakceptovateľné z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. V nadväznosti na uvedené považuje
dovolanie za dôvodné a navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného k dovolaniu

6. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že dovolanie je nedôvodné a v celom
rozsahu neopodstatnené. Poukázal na to, že odvolanie žalobcu neobsahovalo všeobecné náležitosti
podľa ustanovenia § 363 CSP, keďže nebolo podpísané elektronickým kvalifikovaným podpisom, a
teda nebolo autorizované zmysle ustanovenia § 23 zákona o e-Governmente.

Žalobca elektronicky nepodpísal odvolanie, ale priložil ho k formuláru len vo formáte pdf. Žalovaný tiež
považujetvrdeniedovolateľaotom,žeodôvodnenieodvolaniapripojilakoprílohuformuláranaodvolanie
z dôvodu lepšej prehľadnosti, pričom prílohu nepodpísal (neautorizoval) a že tak robí vždy vo všetkých
konaniach pred súdom, pričom tento postup je akceptovaný všetkými súdmi, za nepravdivé tvrdenie,
keďže sám dovolateľ pri prvom odvolaní zo dňa 24. apríla 2019 využil na jeho doručenie portál e-Žaloby,

pričom do samotného formulára uviedol odôvodnenie odvolania a ako prílohu priložil osobitný dokument
- odvolanie, ktoré podpísal (autorizoval) kvalifikovaným elektronickým podpisom.
6.1. K argumentácii dovolateľa rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 5Ndob/1/2020 zo dňa 26. januára
2022, žalovaný poukázal, že rozhodnutie najvyššieho súdu považuje za zmätočné v časti v ktorej
poukazuje na listinnú podobu, podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom, čo si navzájom

protirečí, keď listinnú podobu možno podpísať vlastnoručne (fyzicky) a elektronickú podobu možno
podpísať (kvalifikovaným) elektronickým podpisom. Zároveň uviedol, že zo spomínaného rozhodnutia
najvyššieho súdu, o ktoré opiera dovolateľ svoju argumentáciu, expressis verbis nevyplýva, že odpor
vyhotovený v písomnej listinnej podobe nebol advokátskou kanceláriou autorizovaný, ako v tomto
prejednávanom prípade, kedy dovolateľ ním vyhotovené odvolanie v osobitnom dokumente vo formáte

pdf. neautorizoval. Žalovaný je názoru, že z uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu nemožno vyvodiť
jednoznačný záver v prejednávanej veci, keďže meritom rozhodnutia zo dňa 26. januára 2022 sp. zn.
5Ndob/1/2020 bolo prejednanie príslušnosti a nie zákonných náležitostí podania v zmysle § 363 a §
127 CSP. Preto považuje žalovaný rozhodnutie, o ktoré opiera svoju dovolaciu argumentáciu žalobca
za bezpredmetné a nevzťahujúce sa na túto prejednávanú vec.

6.2. Žalovanýuviedol,žekotázkeautorizáciiodvolaniapriloženéhoakosamostatnúelektronickúprílohu
sa vyjadril ústavný súd v rozhodnutí zo dňa 3. februára 2022 sp. zn. II. ÚS 442/2021-41, keď uviedol,
že: „Z § 123 CSP jednoznačne vyplýva, že odvolanie je podaním vo veci samej. Ďalej z ustanovení
civilnéhosporovéhoporiadku(§363CSP,§127CSP)vyplýva,žepodpispodaniavovecisamej,atedaaj
podpísanie odvolania, je jeho obligatórnou náležitosťou. V posudzovanom prípade nie je sporná otázka,

či podpis odvolania je alebo nie je nevyhnutnou náležitosťou, dokonca ani to, či v prípade, ak je odvolanie
podávané elektronicky, je nevyhnutný zaručený elektronický podpis, a to napriek tomu, že tieto úvahy
sa snažila prezentovať a odôvodniť zúčastnená osoba vo svojom vyjadrení. Podmienka zaručeného
elektronického podpisu odvolania ako prílohy elektronického podania vyplýva najmä z § 23 ods. 1, § 24
ods. 5, ako aj § 25 zákona o e-Governmente. Napokon aj krajský súd považoval zaručený elektronický

podpis za obligatórnu podmienku na podanom odvolaní tvoriacom prílohu elektronickej správy, pokiaľ
podanie žalobcu vrátil okresnému súdu na účely odstránenia vád podania. Sporným ostalo, či tento
postup, ktorý sa v konečnom dôsledku pretavil do napadnutého uznesenia, mohol krajský súd aplikovať
vo vzťahu k elektrickému podaniu odvolania.“6.3. Ďalejuviedol,že:„Ústavnýsúdzvýrazňuje,žežalobcapodalodvolanieelektronickybezautorizácie,
pričom v zmysle § 125 ods. 2 CSP súd na dodatočné doručenie podania v prípade, ak bolo podanie
vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, nevyzýva, na

takúto podanie sa neprihliada a nie je možné o ňom rozhodovať. Uvedené potvrdzuje nielen zákonné
znenie § 125 ods. 2 CSP, ale aj odborná literatúra: „Podanie vo veci samej v elektronickej podobe
bez autorizácie je potrebné dodatočne doručiť buď v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe s
autorizáciou... podľa § 125 ods. 2 CSP je lehota na doplnenie podania dlhšia, a to desaťdňová. Táto
lehota na doplnenie je hmotnoprávna a nie je možné ju predĺžiť. Ak v tejto lehote nie je podanie vo

veci samej doplnené, neprihliada sa naň. Nenastanú teda vôbec jeho účinky, konanie ním nie je začaté,
skončené ani nie je zmenený jeho priebeh a súd o ňom vôbec nerozhoduje. Súd pritom k dodatočnému
doručeniu podania nevyzýva.“
6.4. Žalovanýďalejpoukázalajnanázorvyjadrenývďalšomrozhodnutíústavnéhosúduzodňa25.mája
2021 sp. zn. I. ÚS 223/2021 v ktorom uviedol, že: „Z uvedeného zákonného ustanovenia (§ 125 ods. 2
CSP) je zrejmé, že forma, akou sa musí sporová strana/účastník konania obrátiť na súd, je jednoznačne

ustanovená ako forma písomná, ktorá môže byť zachytená buď v listinnej alebo elektronickej podobe.
Pri elektronickej forme podania vo veci samej platí, že ak toto nie je autorizované podľa § 23 ods. 1
zákona o e-Governmente, súd naň od počiatku neprihliada ako na podanie písomné a to, aby ho súd
začal za takéto považovať, môže dosiahnuť ten, kto ho podáva, jedine tým, že ho v lehote do 10 dní od
odoslania neautorizovaného elektronického podania podá znovu ako autorizované elektronické podanie

alebohododatočnedoručív10-dňovejlehotevpísomnejpodobe.Akkdodatočnémudoplneniunedôjde,
podanie nemá účinky písomného podania a súd naň neprihliada. Súčasne platí, že ten, kto podáva
podanie vo veci samej elektronicky bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a
to bez ďalšej výzvy súdu, teda na strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzvať na dodatočné
doručenie podania.“

6.5. S ohľadom na uvedené vyjadrené právne názory žalovaný má za to, že odvolanie žalobcu, hoc ako
príloha k formuláru muselo byť autorizované elektronickým podpisom.

Dovolacia replika a duplika

7. Dovolateľ podal voči vyjadreniu žalovaného repliku v ktorej poukázal na už uvedené tvrdenia, ktorých
sa v zásade pridržiava. Novú právnu argumentáciu relevantnú pre rozhodnutie o dovolaní neuviedol. K
tomuto vyjadreniu podal taktiež žalovaný dupliku, v ktorej sa pridržiava svojich už uvedených tvrdení.
Opätovne poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 442/2021 zo dňa 3. februára 2022.

Konanie pred dovolacím súdom

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle § 35 CSP (ďalej aj „dovolací súd“) po
zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 2, písm. b)
CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru,

že dovolanie je dôvodné.

9. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera
porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla
intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je

možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny
procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa

vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj
porušenie procesných práv garantovaných Ústavou SR. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu
za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie
zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na
zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného

postupu a so zákazom denegatio iustitiae, teda odmietnutia spravodlivosti (obdobne napr. uznesenie
najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/141/2017 z 30. augusta 2018). Medzi tieto práva nepatrí právo strany
sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami
strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Pre prípustnosťdovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu
v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý
proces.

11. Závažné procesné pochybenie odvolacieho súdu malo podľa dovolacej argumentácie spočívať v
nesprávnom vyhodnotení náležitostí odvolania, a to spôsobu jeho podpísania.

12. Podľa § 125 ods. 1, ods. 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe

alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

13. Podľa § 127 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a)

ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

14. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) orgán verejnej moci
vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného

dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu
alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú
pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu
elektronického podania, a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje
iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný

podpis 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2.
použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii
osoby ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia “pokročilá“ podľa
osobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy,
nemennosťobsahuautorizovanéhodokumentudomomentuuloženiavelektronickejschránkeadresáta,

spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi
nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný
predpis nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje
minimálnysúborosobnýchidentifikačnýchúdajovreprezentujúcichjedinečnýmspôsobomfyzickúosobu
podľa osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku,

ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou
podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.

15. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie,
ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie

obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a
právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu
elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis, a elektronického podania, pri
ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený.

16. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z., ak osobitný predpis na účely konania o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu
verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie
alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne
splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením

elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety
nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie
vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či
povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné.
Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely

preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 8.

17. Pre podanie vo veci samej v elektronickej podobe zákonodarca v ust. § 125 ods. 1, 2 CSP upravil,
že podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe a zároveňmusí byť autorizované podľa osobitného predpisu (zákon o e-Governmente). Ak je podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, treba ho dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu (zákon

o e-Governmente), a ak sa dodatočne nedoručí súdu do 10 dní, na podanie sa neprihliada a súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Ak takéto podanie nie je autorizované podľa § 23 ods.
1 zákona o e-Governmente osobou, ktorá podľa obsahu toto podanie podala, pričom osoba ktorá ho
podpísala kvalifikovaným elektronickým podpisom, na podpísanie takéhoto podania určeného súdu
nebola oprávnená, súd pre nedostatok podpisu, ktorý je jednou zo základných náležitostí podania (§

127 písm. e/ CSP), na doplnenie ktorého súd pri elektronickom podaní vzhľadom na špeciálnu úpravu
v § 125 ods. 2 CSP nevyzýva, toto podanie odmietne.

18. Dovolací súd má za to, že úlohou odvolacieho súdu prv, než pristúpil k posudzovaniu
dôvodnosti podaného odvolania z jeho vecnej stránky, bolo posúdenie, či odvolateľ splnil všetky
zákonom vyžadované podmienky, ktoré odvolaciemu súdu umožnia odvolanie meritórne prejednať. V

posudzovanej veci žalobca (prostredníctvom svojej elektronickej schránky) podal proti meritórnemu
rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie vo forme elektronického súboru. Odvolanie bolo
podané elektronicky z elektronickej schránky žalobcu, a toto podanie bolo zaslané súdu formou
formuláru odvolania a zároveň bola k nemu priložená príloha vo formáte PDF súboru, avšak táto
príloha obsahujúca podrobné odôvodnenie odvolania, nebola podpísaná kvalifikovaným elektronickým

podpisom žalobcu. Z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (č.l.
653) je možné zistiť, že podanie príloha k formuláru na odvolanie nie je podpísaná kvalifikovaným
elektronickým podpisom žalobcu. Odvolanie odoslané vo forme formulára je autorizované, teda
elektronicky podpísané žalobcom. Príloha odvolania (dokument priložený odvolaniu), ktorá obsahovala
odvolacie dôvody autorizovaná, teda elektronicky podpísaná, nie je.

18.1. Z obsahu elektronického súdneho spisu vyplynulo, že dňa 4. júla 2022 boli doň pridané dva
dokumenty. Podanie označené ako „Návrh - Odvolanie“, uvedené podanie obsahovalo text v časti
predmetu návrhu: „Odvolanie voči rozsudku OS Piešťany sp. zn. 7Cb/34/2016 zo dňa 27. mája 2022“
a v časti odôvodnenia návrhu: „Odôvodnenie je súčasťou prílohy tohto formulára“. V časti návrhu
rozhodnutia: „Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby odvolací súd v zmysle § 391 Civilného

sporového poriadku Rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 27. mája 2022 sp. zn. 7Cb/34/2016
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“ Toto podanie bolo
podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom G. R., riaditeľky odboru právneho oddelenia žalobcu,
oprávnenej konať v mene žalobcu.
18.2. Druhý dokument pridaný toho istého dňa bolo podanie označené ako „Odvolanie žalobcu proti

rozsudku“. Uvedené podanie bolo vo formáte pdf priložené ako príloha k formuláru a obsahovalo
odôvodnenie odvolania.

19. Vo veci bolo nesporné, že žalobca podal odvolanie formou formulára na to určeného, v ktorom
uviedol voči ktorému rozhodnutiu ho podáva, v akom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda

ako aj to, že bolo podané v zákonnej lehote a zároveň, že súčasťou (prílohou) tohto formulára bolo aj
jeho odôvodnenie. Sporné nebolo ani to, že odvolanie vo forme formulára bolo podpísané zaručeným
elektronickýmpodpisom,takakotoukladázákonoe-Governmente.Spornébolo,čijepotrebnépodpísať
zaručeným elektronickým podpisom aj prílohy takéhoto formulára v prípade, že obsahujú odvolacie
dôvody, a teda či takto podané odvolanie obsahuje náležitosti v zmysle § 363 CSP.

19.1. Vovzťahukrelevanciielektronickýchpodaní,elektronicképodaniemárovnakéúčinkyakopodanie
v listinnej podobe (§ 28 ods. 1 zákona o e-Governmente), pokiaľ bolo autorizované podľa § 23 ods. 1
tohto zákona. Možno teda povedať, že pokiaľ bolo realizované elektronické podanie, ktoré zároveň aj
spĺňalo požiadavku autorizácie v zmysle zákonných ustanovení a spolu s týmto podaním bola doručená
aj príloha obsahujúca časť odvolania, ktorá nebola takto autorizovaná, pričom ak by na ňu súd v tomto

prípade neprihliadal, išlo by podľa dovolacieho súdu o prílišný formalizmus zo stany súdu. Vo vzťahu k
naplneniu účelu príslušnej právnej normy sa vyjadril aj ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 269/2022
zo dňa 12. januára 2023, keď uviedol, že: „Všeobecné súdy musia v prípade posudzovania splnenia
určitých formálnych podmienok vždy zohľadniť, či procesná strana naplnila účel, ktorý sleduje konkrétna
právna norma. Bezpodmienečné trvanie na splnení určitých podmienok bez zohľadnenia toho, či bol

naplnený účel danej normy, môže viesť k odopretiu práva na prístup súdu.“ Záver odvolacieho súdu o
tom,ženespĺňanáležitostipodľaustanovenia§363CSP,jevýsledkomtakejaplikácietohtoustanovenia,
ktorý nesmeruje k naplneniu jeho účelu. Podľa dovolacieho súdu ide o príliš formalistickú právnu úvahu
pri výklade tohto ustanovenia.20. Najvyšší súd v kontexte uvedeného poukazuje na názor vyslovený ústavným súdom v rozhodnutí
sp. zn. III. ÚS 474/2023 zo dňa 11. júna 2024, v ktorom konštatoval, že: „Súčasťou základného práva na
súdnuochranupodľačl.46ods.1ústavyjeajprávonaprístupksúdu.Slovenskárepublika,akoajvšetky

jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok aktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody
garantované jej právnym poriadkom neboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne
garantované, ale aby tieto práva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej
judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak

účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie ochrany v opravnom konaní,
všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť (m. m. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).
20.1. Pri posúdení toho, či rozhodovanie vnútroštátnych súdov je zaťažené prílišným či nadmerným
formalizmom, je nevyhnutné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, pričom k porušeniu
práva na prístup k súdu dôjde v prípade, že stanovené pravidlo prestane slúžiť cieľu právnej istoty a
riadnemu výkonu spravodlivosti a stane sa z neho bariéra znemožňujúca strane sporu prejednať jej

spor meritórne pred príslušným súdom (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kart proti
Turecku, sťažnosť č. 8917/05, rozsudok Veľkej komory z 3. 12. 2009, § 79 in fine). Základné právo na
súdnu ochranu je v demokratickej spoločnosti natoľko favorizované, že pri jeho výkone neprichádza
do úvahy (zo strany súdov) jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom
ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie (I. ÚS 2/08, IV.

ÚS 197/2010).“
20.2. Ústavný súd tiež vo viacerých rozhodnutiach napr. v rozhodnutí II. ÚS 453/2023 uviedol, že:
„ účelom elektronického podania je zjednodušiť a zefektívniť civilné súdne konanie. Pri elektronických
podaniach vo veci samej je prirodzene potrebné zabezpečiť dostatočnú verifikáciu osoby, ktorá podanie
robila. Zákon preto predpisuje striktné formálne pravidlá a volí formu kvalifikovaného elektronického

podpisu podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Goverrnmente) v znení neskorších predpisov.
Stanovenie týchto pravidiel je úplne pochopiteľné. Tieto pravidlá by však nemali prístup strán k
súdu sťažovať až znemožňovať. Pokiaľ je prípustné odstraňovať vady listinných podaní, a to aj pri
nedostatku podpisu (II. ÚS 350/2021) alebo nedostatku plnomocenstva, nie je rozumný dôvod, aby to

pri elektronických podaniach s nedostatočnou, no stále zákonom predpokladanou autorizáciou nebolo
možné. Potom by mali elektronické podania nevýhodnejší a prísnejší režim, čo iste nebolo cieľom
zákonodarcu (III. ÚS 404/2023) V § 125 ods. 2 CSP formulovaná povinnosť doplniť elektronické podanie
v lehote 10 dní zjavne smeruje voči elektronickým podaniam, ktorých autorizácia je na úrovni obyčajného
elektronického podpisu. Pri podaní elektronického podania vo veci samej bez akéhokoľvek vyššieho

stupňaautorizáciesijesámpodávateľvedomý,žepodanievovecisamejvtakejpodobenemôževyvolať
procesné účinky a treba ho doplniť, inak súd naň podľa § 125 ods.2 CSP neprihliadne (tiež III. ÚS
404/2023).“ V rozhodnutí III. ÚS 404/2023 ústavný súd ešte poznamenal, že „elektronizácia justície je
výzvou pre všetky právnické profesie, a preto je potrebné k posudzovaniu splnenia rôznych technických
náležitostí pristupovať s porozumením. S porozumením aj k elektronickým podaniam procesných

strán, ktoré nemožno pri každom technickom nedostatku nezvratne sankcionovať.“ Konštatoval tiež, že
„bezpodmienečné trvanie na splnení určitých podmienok bez zohľadnenia toho, či bol naplnený účel
danej normy, môže viesť k odopretiu práva na prístup k súdu (III. ÚS 269/2022). Za súladný s čl. 46
ods. 1 Ústavy SR považuje postup všeobecných súdov:...ktorý je ústretovejší k právu účastníkov na
prístup k súdu. Splnenie určitých formálnych náležitostí podaní, ako aj stanovenie podmienok konania

dávajú súdnemu konaniu potrebnú formálnosť a jasné pravidlá. Tie však nemôžu byť vyžadované tak,
že od účastníkov konania sa bude vyžadovať bezpodmienečná neomylnosť. Tak ako má súd právo
na opravu svojich chýb prostredníctvom inštitútu opravy rozsudku alebo doplnenia rozsudku, určitá
primeraná tolerancia by mala existovať aj vo vzťahu k prípadným nedostatkom úkonov strán sporu.“
20.3. Ústavný súd v rozhodnutí I. ÚS 223/2021 judikoval, že z ustanovenia § 125 ods. 2 CSOP je

zrejmé, že forma akou sa musí sporová strana obrátiť na súd, je jednoznačne ustanovená ako forma
písomná, ktorá môže byť zachytená buď v listinnej alebo elektronickej podobe. Pri elektronickej forme
podania vo veci samej platí, že ak toto nie je autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona o e- Governmente,
súd naň od počiatku neprihliada ako na podanie písomné, a to, aby ho súd začal za takéto považovať,
môže dosiahnuť ten, kto ho podáva, jedine tým, že ho v lehote do 10 dní od odoslania neautorizovaného

elektronického podania podá znova ako autorizované elektronické podanie alebo ho dodatočne doručí
v 10-dňovej lehote v písomnej podobe. Ak k dodatočnému doplneniu nedôjde, podanie nemá účinky
písomného podania a súd naň neprihliada. Súčasne platí, že ten kto podáva podanie o veci samej
elektronicky bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez ďalšej výzvy súdu,teda na strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzvať na dodatočné doručenie podania (obdobne
II. ÚS 442/2021).

21. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 442/2021 zo dňa
3. februára 2022 uvádza, že predmetom ústavného prieskumu v tomto prípade bola otázka týkajúca
sa postupu odvolacieho súdu pri podanom odvolaní elektronickou formou vo formáte MS Word, pričom
nebolo autorizované podľa zákona o e-Governmente. Autorizovaná bola iba sprievodná strana. Naproti
tomu v prejednávanej veci, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia, bolo odvolanie žalobcu podané

elektronicky prostredníctvom formulára na podanie odvolania, ktoré bolo autorizované podľa zákona
o e-Governmente elektronickým podpisom a ako príloha bol k nemu pripojený súbor vo formáte pdf,
ktorý obsahoval odôvodnenie tohto odvolania. Preto ide o inú situáciu aká nastala v konaní, ktoré bolo
prejednávané v rozhodnutí ústavného súdu, na ktoré poukázal žalovaný.

22. Dovolací súd uzatvára, že v tomto prípade bolo odvolanie podané na samostatnom elektronickom

formulári pre elektronické podanie odvolania, podpísanom zaručeným elektronickým podpisom, pričom
priamo v tomto odvolacom formulári, v kolónke Odôvodnenie odvolateľ odkazuje na pripojenú prílohu
k odvolaniu, v ktorej sú uvedené odvolacie dôvody. Príloha teda bola súčasťou daného elektronického
podania, avšak už osobitne podpisovaná nebola s tým tvrdením odvolateľa, že sa spravoval postupom
a poučením uvedeným na stránke MS SR. Vzhľadom k tomu, že elektronický formulár odvolania

bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, je podľa dovolacieho súdu možné jednoznačne
verifikovať osobu, ktorá ho podávala, čím sa dosiahol zákonom sledovaný účel a zaručený elektronický
podpis dodal tomuto elektronickému formuláru podobu, na ktorú súd musí prihliadnuť ako na podanie
písomné, vrátane k nemu pripojených príloh. Relevantné v danom prípade bolo, že rubrika elektronicky
podaného odvolacieho formulára určená pre odôvodnenie odvolania vyplnená žalobcom bola, hoci len

odkazom na pripojenú prílohu formulára, v ktorej sa nachádzal celý text odvolania vrátane odvolacích
dôvodov. Najvyšší súd vo svojom názore vychádzal z doktríny materiálneho poňatia právneho štátu,
pričom poukazuje aj na spomínanú judikatúru ústavného súdu v tejto otázke. Iný postup súdu v tejto
konkrétnej veci podaného odvolania by bol už príliš formalistický, hoci účel sledovaný zákonom o e-
Governmente bol naplnený a odvolanie bolo dostatočne autorizované (obdobne aj 5Ndob/1/2022).

23. Dovolací súd vo vzťahu k ďalšiemu postupu odvolacieho súdu uvádza, že veľký senát
občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/2/2023 zo dňa 8. novembra
2023 vyjadril svoj právny názor vo vzťahu posudzovaniu odvolania, ktoré neobsahuje odvolacie
dôvody, tzv. blanketové odvolanie (v danom prípade bolo odvolanie podané elektronicky so zaručeným

elektronickým podpisom advokáta v posledný deň odvolacej lehoty s použitím formuláru na elektronické
podanie, kde v kolónke predmet a text návrhu uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku s tým, že
odôvodnenie odvolania je v prílohe a rovnako v prílohe je tiež petit odvolacieho návrhu, avšak uvedený
elektronický dokument žiadne prílohy neobsahoval - tie boli doplnené až po odvolacej lehote v ďalšom
elektronickom podaní). Veľký senát uviedol, že: „...vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v § 380 CSP,

z ktorého vyplýva, že odvolací súd môže v zásade prihliadať iba na dôvody vymedzené v podanom
odvolaní, ktoré boli vymedzené v odvolacej lehote. Súd však musí z úradnej povinnosti prihliadať na
vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (pozri ust. § 161 CSP). Z uvedeného preto následne plynie
záver, z ktorého je možné zovšeobecniť právnu vetu v kontexte posudzovaného blanketového odvolania
uvedenú vo výroku III: Aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci

rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380
ods. 2 Civilného sporového poriadku). Preto bude zo strany odvolacieho súdu vždy jeho povinnosťou
v zmysle uvedeného zákonného imperatívu, zduplikovaného v ust. § 380 ods. 2 CSP aj v prípade tzv.
blanketového odvolania skúmať procesné podmienky, tak ako to má toto ustanovenie na mysli.“
23.1. A zároveň, že: „...ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 CSP nezistí vadu v

procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí. Podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo výroku vecne správne. V danom prípade
však nedochádza k vecnému prieskumu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale procesných vád v
zmysle § 380 ods. 2 CSP vzhľadom na existenciu tzv. blanketového odvolania. Civilný sporový poriadok
výslovne nerieši situáciu akým spôsobom má odvolací súd rozhodnúť v uvedenom prípade.

23.2. Veľkýsenátvyslovujenázor,žeakodvolacísúdvzmysleprieskumupodľa§380ods.2CSPnezistí
vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí podľa ust. § 387 ods. 1 CSP,
za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 1 CSP, keď toto ustanovenie upravuje postup
- spôsob rozhodnutia, najbližšie posudzovanej veci, a použitie tohto ustanovenia zároveň zodpovedáúčelu a zmyslu uvedeného ust. § 380 ods. 2 CSP vykonať prieskum procesných vád z úradnej moci
odvolacieho súdu aj pri tzv. blanketových odvolaniach.“

24. Dovolací súd tak dospel k záveru, že odvolací súd, keďže odmietol odvolanie podané elektronicky
so zaručeným elektronickým podpisom, pričom odvolacie dôvody boli uvedené v súčasne pripojenej
prílohe tohto elektronicky podaného odvolania, v ktorého kolónke odôvodnenie priamo odkazovalo na
pripojenú elektronickú prílohu formulára, postupoval príliš formalisticky a zaťažil tak konanie vadou
zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f) CSP. Nedá sa v danom prípade konštatovať,

že podanie odvolanie nebolo podané so zaručeným elektronickým podpisom, keďže elektronický
odvolací formulár bol podpísaný zaručený elektronickým podpisom a ani, že by neobsahovalo odvolacie
dôvody, keďže tieto boli pripojené v prílohe k tomuto formuláru a na túto prílohu odkazoval aj text
uvedený v kolónke odôvodnenie elektronického odvolacieho formulára. Zaručený elektronický podpis na
odvolacom formulári a vo formulári výslovný odkaz v kolónke odôvodnenie v tomto prípade autorizovali
aj pripojenú prílohu s dôvodmi odvolania. V takomto prípade by bolo príliš formalistické konštatovať, že

odvolanie neobsahovalo odvolacie dôvody. Odvolací súd preto nesprávne postupoval, keď odvolanie
žalobcu odmietol. Len na okraj, ešte dovolací súd poznamenáva, že ak odvolací súd považoval
podané odvolanie za podané bez dôvodov, mal v zmysle vyššie citovaného uznesenia Veľkého senátu
občianskoprávneho kolégia NSSR preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu procesných vád v
zmysle § 380 ods. 2 CSP, čo tiež odvolací súd neurobil, ale len odvolanie bez ďalšieho odmietol.

V dôsledku tohto svojho nesprávneho procesného postupu znemožnil súd žalobcovi realizáciu jemu
patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, čím
bola založená nielen procesná prípustnosť, ale aj dôvodnosť dovolania žalobcu podľa § 420 písm. f/
CSP. Vzhľadom na to najvyšší súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu (§ 450 CSP).

25. Podľa ustanovenia § 453 ods. 3 CSP o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania
rozhodne odvolací súd.

26. Podľa § 18l ods. 1 písm. g) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“), výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane správny
majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných
právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov štátu
prechádzajú od 1. júna 2023 z Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava.

27. Podľa § 2 ods. 32 zákona č. 371/2004 Z. z., sídlom Okresného súdu Trnava je mesto Trnava; jeho
obvod tvorí územný obvod okresov Trnava, Hlohovec a Piešťany. Okresný súd Trnava má pracovisko
v meste Piešťany.

28. Podľa § 22 písm. g) CSP, kauzálne príslušným súdom v obchodnoprávnych sporoch je Okresný
súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave.

29. Podľa § 471c CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), konania začaté a právoplatne neskončené
do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných

do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne
a miestne príslušného súdu na iný súd. Predmetná vec bola pôvodne právoplatne skončená ku
dňu 31.5.2023 rozhodnutím Krajského súdu v Trnave. Dovolací súd na základe žalobcom podaného
dovolania rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd pri
rozhodovaní o vrátení veci na ďalšie konanie zvažoval pri okamžitej aplikabilite novej procesnoprávnej

úpravy týkajúcej sa tzv. novej súdnej mapy a zmien kompetencií jednotlivých súdov zavedených v
rámci súdnej reformy od 1.6.2023, či nemá byť vec vrátená na ďalšie konanie na Krajský súd v
Bratislave. Podľa rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „ústavný súd“) účelom
princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných
ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký

procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady
pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (nález z 22. októbra
2014 sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z 12. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie z
22. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8. februára 2023 sp. zn. II. ÚS 451/2022).Podstatou princípu okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím
sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom
sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (nález zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017).

30. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému súdom prvej inštancie v konaní
o obchodnoprávnom spore podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský
súd v Trnave, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 34 ods. 2
písm. b) CSP funkčne príslušný Krajský súd v Bratislave, a zároveň ak § 471c CSP - intertemporálne

ustanovenie - explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31.
mája 2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023,
potom so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je od 1. júna
2023 na odvolacie konanie v obchodnoprávnom spore začaté a právoplatne neskončené do 31. mája
2023 funkčne príslušný krajský súd určený podľa úpravy CSP účinnej od 1. júna 2023, t.j. Krajský
súd v Bratislave pre odvolacie konania pre obchodnoprávne spory v obvode KS Trnava, KS Nitra,

KS Bratislava. Ustanovenie § 471c CSP a contrario nepokrýva funkčnú a ani kauzálnu príslušnosť
odvolacích súdov. Ak by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný právny režim týkal aj funkčnej a
kauzálnej príslušnosti, vyjadril by to výslovne tak, ako to v minulosti urobil v prechodnom ustanovení §
470 ods. 4 CSP (konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo). Preto

je pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu na konanie o odvolaní v obchodnoprávnych
sporoch potrebné vychádzať z okamžitej aplikability procesného predpisu (§ 470 ods. 1 CSP), súladne
so zámerom „súdnej reformy“ zahŕňajúcej špecifické požiadavky zákonodarcu smerujúce k špecializácii
súdov (sudcov) v určitých druhoch sporov tak na úrovni okresných, ako aj krajských súdov.

31. Pri uvažovaní o funkčnej príslušnosti súdu podľa § 34 ods. 1 a 2 CSP na konanie o odvolaní proti
rozhodnutiu vydanému v obchodnoprávnom spore súdom prvej inštancie, ktorý expressis verbis nie je
vymenovaný v § 22 písm. d) a g) CSP (v danom prípade išlo o Okresný súd Piešťany, ktorý sa však
po zmenách v súdnej mape stal pracoviskom Okresného súdu Trnava), prihliadajúc na článok 4 ods.
1 Základných princípov CSP, treba zohľadniť, že pokiaľ jedným z nosných dôvodov tzv. súdnej reformy

bola špecializácia súdov, v CSP explicitne zvýraznená i novou úpravou kauzálnej príslušnosti súdov (na
konanie v obchodnoprávnych sporoch v § 22), pod funkčnú príslušnosť krajských súdov vymenovaných
v § 34 ods. 2 písm. a) až c) CSP je potrebné zahrnúť všetky obchodnoprávne spory riešené na všetkých
súdoch prvej inštancie spadajúcich tak do obvodov týchto troch krajských súdov, ako aj do obvodov
krajských súdov vymenovaných v § 22 písm. d) až h) CSP. Stráca totiž logiku a bolo by v rozpore s

interpretáciou právneho predpisu z hľadiska jeho účelu a zmyslu (t.j. špecializácia krajských súdov na
rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov v obchodnoprávnych sporoch, ktorá je
sústredená v rámci zmien v súdnej mape na 3 krajské súdy - KS BA, KS BB, KS KE, na ktorých by mali
pôsobiť, okrem iných, aj 3-členné senáty špecializované na vybavovanie obchodnoprávnej agendy), aby
napr. o odvolaniach proti rozhodnutiam iného okresného súdu (ako Okresný súd Trnava) v obvode KS

Trnava v obchodnoprávnom spore rozhodoval Krajský súd v Trnave a o odvolaniach voči rozhodnutiam
Okresného súdu v Trnave v obchodnoprávnom spore by rozhodoval Krajský súd v Bratislave. To, že
okresný súd, ktorý nie je kauzálne príslušný na konanie o obchodnoprávnom spore (t.j. nie je výslovne
uvedený v § 22 CSP), tento obchodnoprávny spor nepostúpi/-il na kauzálne príslušný súd výslovne
uvedený v § 22 CSP (alebo ho už postúpiť nemôže - napr. vec je v štádiu po prvom pojednávaní - § 40

CSP),neznamená,žepredmetnýsporstratíobchodnoprávnycharakter.Dovolacísúdpretopriokamžitej
aplikácii novej procesnoprávnej úpravy zmien týkajúcich sa tzv. súdnej mapy, v tomto prípade vec vrátil
na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave podľa § 34 ods. 2 CSP.

32. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.